Vážený pán predsedajúci a vážení takmer neexistujúci poslanci a poslankyne, milí kolegovia, kolegyne. Kriste, pane na debi. Ja by mňa by zaujímalo, že prečo na mňa vždycky každý piatok vyjde, že tu musím stáť o 3:30. Neviem, čo som komu urobila, ale fakt to takto dopadá. Nechápem prečo. Viete, ja začínam tak trošku úsmevne aj kvôli tomu, lebo je to celkovo úsmevné pozorovať to, ako sa tu táto koalícia neexistujúca v tejto sále furt snaží imitovať nejaký riadny legislatívny proces a furt im to nejde. Neustále zlučujete rozpravy, skracujete diskusiu, zbalíte kritiku do jedného balíka a vlastne je to celkovo akože paškvil, čo tu robíte. Ešte aj tie legislatívne zákony, ktoré sem nosíte, sú paškvily. Ale ja tomu rozumiem, lebo keby ste mali naozaj počúvať hodiny vecnú konštruktívnu kritiku ku každému jednému z týchto návrhov zákona či paškvilov, ktoré ste sem doniesli zvlášť, tak by to muselo byť fakt nepríjemné. Ja tomu rozumiem. A tak je to jednoduchšie, rýchlejšie, menej bolestivé. A je to ako s tým leukoplastom. Viete, že to strhnete naraz. No lenže problém je, že tu nestrhávate leukoplast, ale tu zasahujete do základných pravidiel demokracie. To je ten problém. Ja som veľmi rada, že teda tu vidím ďalšieho ešte alebo teda pani ďalšiu poslankyňu, ktorá tu pred chvíľou nebola, keď som hovorila, že je tu len pán Mažgút, pani Plevíková. A potom je tu ešte pán spravodajca zo SNS, pán Lučanský, a pani predkladateľka zo SNS, pani Kramplová. Viete, mňa by strašne zaujímalo, ako to vlastne je aj s dohodou v koalícii k tomuto zákonu, lebo vy nielenže nemáte ani len tú ústavnú väčšinu. Ja totižto neviem o tom, že by ste mali vôbec aj koaličnú dohodu nejakú. Tak sa pýtam, že či teda vystúpite, pani Kramplová, ako predkladateľka, či nám vysvetlíte motiváciu toho, prečo ste takýto paškvil sem doniesli a či vôbec máte aj koaličnú dohodu medzi sebou, že tento návrh zákona bude schválený. Lebo naozaj, ak to tak nie je, tak len mrháte naším časom zbytočne. A mohli ste byť doma, ako vaši kolegovia, kolegyne, teplučko si sadnúť doma k telke a pozerať sa tu, ako sa my tu trápime o 3:30, poslanci a poslankyne Progresívneho Slovenska. No a asi vás neprekvapí teda, že moje stanovisko, podobne ako mojich kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska, k takémuto paškvilu bude veľmi kritické. A verte mi, pani kolegyňa, ktorá si tu šomrete, prosím vás, nevyrušujte ma, lebo mi to vadí, keď šomrete si popod nos. Potom môžete vystúpiť, kľudne, lebo ja som strašne zvedavá na vaše stanovisko. Takže nie je to preto, že povedala, že sa môže na mňa vykašľať inak, ak ste nepočuli. Akože tu nekašlete na mňa. Vy kašlete na tých občanov a občianky, ktorí sa momentálne teraz aj na to dívate. Tak vy sem donesiete paškvil a ešte, keď vás poslankyňa opozície žiada, aby ste sa k tomu vyjadrila, tak poviete, že na to kašlete? Tak vlastne ukazujete, že kašlete aj na nich. Neviem, či si to uvedomujete, ale dobre, do toho. Však oni vidia, občania Slovenskej republiky, akí ste. Takže ešte raz, moje stanovisko k tomuto návrhu zákona vôbec nebude pozitívne, ale nie je to preto, že by som odmietala diskusiu o zmene volebného systému. Naopak, ja si myslím, že nič v tejto oblasti nie je vytesané do kameňa a je to legitímna debata. Lenže to, s čím mám ja problém, je dôvera. Pretože my tu tri roky zažívame nejaký modus operandi váš, že píšete si zákony ad hoc v noci. Potom sem ten legislatívny paškvil prinesiete ráno pod pazuchou a sú to len a len vaše účelové zmeny na to, aby ste sa zakonzervovali pri moci a naozaj, naozaj očakávate, že my vám uveríme, že tentokrát vám ide iba o čistý úmysel, že chcete naozaj zmeniť volebný systém tak, aby bol efektívnejší, stabilnejší a bla bla bla. To naozaj? Tak ja neviem, či vám to uveríme. Ani my, ani občania Slovenskej republiky vám to určite neuveria. Ale viete čo, dobre, poďme vecne, hej? Hovoríte o stabilite, efektivite, o lepšom čerpaní verejných zdrojov vrátane eurofondov. O tom, že štyri roky je málo a že teda potrebujete päť rokov, alebo teda samosprávy potrebujú päť rokov, aby dosahovali lepšie výsledky. No, akože mohli by sme povedať, že na prvé počutie by to aj znelo dobre a dokonca by som sa spýtala, že kto by už nechcel efektívnejší štát, všakže? Lenže problém nastáva práve v momente, keď si spravíme jednoduchý reality check. Ak dnes nie sme schopní efektívne riadiť štát, ak meškajú projekty, ak sa nestíhajú čerpať investície vrátane eurofondov, ak samosprávy zápasia s byrokraciou, s verejným obstarávaním a najmä, ak občania Slovenskej republiky nevidia výsledky, tak si položme základnú otázku. Je problém v tom, že volíme každé štyri roky? Alebo je problém v tom, ako s tými štyrmi rokmi vlastne narábame? Pretože predĺženie volebného obdobia samo o sebe nevytvorí ani jeden projekt navyše. Nevyrieši ani jednu žiadosť o eurofondy, neodstráni ani jednu byrokratickú prekážku. Mýlim sa snáď? Ak niečo nefunguje dnes, tak to nebude fungovať ani o rok dlhšie. Bude to len trvať dlhšie, to je celé. A toto je problém slovenských samospráv. Samosprávy dnes nekolabujú preto, že majú len štvorročný mandát. Ony kolabujú preto, že štát im systematicky komplikuje ich prácu a že im berie ich peniaze. Problémom sú neprehľadné výzvy, meniace sa pravidlá, neustále meniaci sa ľudia, ktorí nevedia, čo robia, a neustále svoje vysvetlenia dávajú inak alebo sa tam menia na tých kľúčových rezortoch. Totálne zdĺhavé schvaľovanie, absolútny nedostatok kapacít, samozrejme neprofesionalita a často aj nedostatočné financovanie. A potom sa tvárime, že riešením je pridať akože jeden rok. No tak ako, veď je to smiešne, keď sa nad tým zamyslíte. To si naozaj myslíte, že keď starostovi pridáte jeden rok, tak sa mu zázračne v šuflíku objavia nejaké nové hotové projekty a on ich dokáže implementovať? Alebo že ministerstvá zrazu z ničoho nič začnú fungovať efektívnejšie? Nie. Len sa predĺži čas, počas ktorého to zase nebude fungovať. A tu sa dostávame k tomu najúprimnejšiemu momentu, čo som počula v rámci tejto debaty, a to od kolegu Michelka zo strany SNS, ktorý to povedal naozaj bez obalu, že starostovia a primátori nechcú len plánovať alebo realizovať projekty, ale oni chcú aj strihať pásky. No tak ďakujem pánovi Michelkovi, že bol taký úprimný. Naozaj mu za to ďakujem a teraz nie že sarkasticky, ja to myslím vážne, pretože tým vlastne pomenoval absolútnu podstatu problému. Starostovia naozaj nechcú len plánovať, oni chcú dokončiť projekty a chcú odovzdať túto prácu ľuďom. Skúste ma sledovať, lebo potom môžete odpovedať na to. Keď ma sledovať nebudete, nebudete odpovedať. Si tu pozeráte nejaké výdajky. Veď to je totálne nedôstojné. Áno, starostovia chcú vidieť výsledok svojej práce. Lenže otázka, pani Kramplová, je, prečo to starostovia nestíhajú? Možno mi to vy vysvetlíte. Je to preto, že majú krátky mandát? No, je to preto, lebo štát im naozaj vytvára také prostredie, v ktorom sa tieto projekty nedajú dokončiť načas. Ja som na poslednom výjazde sa napríklad rozprávala s piatimi starostami, ktorí mi povedali, že čakajú už osem rokov na to, aby vôbec mohli implementovať nejaký projekt. No tak, keď im predĺžite volebné obdobie o rok, tak to situáciu vôbec nevyrieši. Asi by sme mali fakt predĺžiť na 10 rokov to volebné obdobie. Lebo za to by sme u nás na Slovensku stihli strihať potom tú pásku. No, viete, keby systém fungoval a keby tie procesy, ktoré dnes nefungujú, boli aspoň trošku predvídateľné a keby štát nebol brzda, ale naozajstný partner, tak ako je to napríklad v Poľsku, z ktorého by sme si mali zobrať naozaj vzor, tak tie pásky by tí starostovia a primátori strihali aj dnes počas tých štyroch rokov. Bez toho, aby sme potrebovali meniť ústavu a bez toho, aby sme vôbec potrebovali ústavné nejaké zmeny v zákone, lebo už máme z tej ústavy naozaj, že trhací kalendár. No ale keďže chcem byť vecná, tak si povedzme aj to, že áno, existujú tu aj nejaké argumenty pre. Asi vás prekvapím, pani Kramplová, že toto hovorím. A tým je naozaj nejaká stabilita, väčšia kontinuita, samozrejme menej populizmu, lebo však voľby budú menej často. A zároveň aj menej volieb. Áno, rovná sa menej nákladov. Mohli by sme to zrušiť úplne a potom by sme mali fakt, že úsporu riadnu. Ale napriek tomu, že sú to legitímne argumenty, tak tieto argumenty platia len v jednom jedinom prípade. A to je vtedy, keby sme mali naozaj silný právny štát. Keby naozaj existovala dôvera v naše inštitúcie. Keby vláda nemenila pravidlá hry počas zápasu. Pretože predĺženie volebného obdobia má aj tú druhú stranu. A menej volieb znamená aj menej kontroly. A samozrejme aj menej príležitostí pre občanov, aby povedali, že toto nefunguje a my chceme zmenu. A viete, v situácii, keď sa naozaj spochybňuje fungovanie našich inštitúcií a keď vláda koncentruje svoju moc, keď sa naozaj cielene už tri roky oslabujú kontrolné mechanizmy, tak vnímam predlžovanie mandátu ako veľmi, veľmi nebezpečný a účelový krok. Pretože tým vlastne vy jasne hovoríte: budete nás menej kontrolovať. Budete mať menej možností nás vymeniť. A áno, zaznelo tu aj to, že hlasy zo zahraničia smerovali skôr k opozícii a presne toto je aj súčasť kontextu. Ja sa preto nemôžem zbaviť pocitu, že tu vôbec, ale vôbec nejde o systémové riešenie, ale o vašu obyčajnú politickú kalkuláciu. Vážené kolegyne a kolegovia, demokracia totiž nie je o pohodlí vládnucej väčšiny. Demokracia je o kontrole moci a voľby sú jej základným nástrojom. Predĺžiť volebné obdobie znamená oslabiť túto kontrolu. Ak máte problém s efektivitou štátu, tak ho riešte presne tam, kde skutočne je – v kvalite riadenia, v byrokracii, v nastavení procesov, v profesionalizácii samospráv, v spolupráci medzi štátom a samosprávami a napríklad aj v prehodnotení kompetencií samospráv alebo v komplexnej veľkej reforme samospráv, ktorých je na Slovensku neúmerne veľa v kontexte k veľkosti nášho štátu. No a potom napríklad si prečítajte aj tú výzvu, o ktorej V nastavení procesov, v profesionalizácii samospráv, v spolupráci medzi štátom a samosprávami a napríklad aj v prehodnotení kompetencií samospráv alebo v komplexnej veľkej reforme samospráv, ktorých je na Slovensku neúmerne veľa v kontexte k veľkosti nášho štátu. No a potom napríklad si prečítajte aj tú výzvu, o ktorej som hovorila, verejného ochrancu práv, ktorý všetkým poslancom a poslankyniam poslal list o tom, že na základe prieskumu zistil, že máme naozaj vážny problém so systémovým nastavením volebného systému. Ale problém nie je v dĺžke mandátu. Problém je v tom, že náš volebný systém porušuje demokratické princípy štátu. Napríklad v tom liste hovoril o tom, že by mali byť férovo nastavené volebné obvody. Pretože hlasy voličov jednotlivých volebných obvodov nemajú rovnakú váhu. A v niektorých prípadoch dokonca tam ten rozdiel tých volebných obvodov a počte hlasov bol až niekoľkonásobný. A napriek tomu, že to samosprávy vedia, tak toto pravidlo neustále porušujú. Takže toto by sme mali zmeniť. Týmto by sme sa mali zaoberať. A vy nie. Vy neriešite takéto problémy. Však čože? Vám nejde o demokraciu, ale vy predĺžite mandát. No tak to riešenie teda nie je. A dovolím si ešte jednu krátku poznámku na záver. Ešte mám 7 minút. Viete, občania vôbec neočakávajú dlhšie volebné obdobie. To tu už spomínali kolegovia, ja to nebudem opakovať. To, čo občania očakávajú, je to, že budeme budovať naozaj funkčný štát. A vy ste teraz vláda. Toto je vaša úloha, budovať funkčný štát. A očakávajú, že projekty, o ktorých počúvali pred voľbami, tie vaše hlasy, že budú aj dokončené. A kedy čerpanie z fondov? Si položte sami tú otázku. Je to vaša kapusta. Čiže oni očakávajú nie to, že budú presunuté na ďalšie volebné obdobie, ale že politici, ktorých volili, budú na svojich miestečkách a nebudú zakonzervovaní ešte o rok dlhšie. Viete, ono keby tí ľudia cítili naozaj, že ten, koho volili, niečo robí v prospech ľudí, tak ho kľudne zvolia znova aj po štyroch rokoch. Nepotrebuje byť na to o rok dlhšie. A preto tento návrh jednoducho nepodporíme, a nie preto, že by sme boli proti stabilite alebo proti efektivite, ale preto, vážení, že stabilita bez kontroly nie je demokracia. Ďakujem.
