49. schôdza

Samozrejme, môžem so všetkým súhlasiť, čo si povedal. Čo sa týka stiahnutia tohto zákona, no, ešte raz som dal návrh, takže verím tomu, že súčasná koalícia to podporí. Takisto mali by sme sa zaoberať aj vyjadreniami pána Michala Kaliňáka, ktorý tvrdí, že VÚC by nemalo existovať. Práve preto nechce kandidovať ani ako župný poslanec a ani predseda VÚC a v minulosti a opäť pochádza zo strany HLAS, čo tvrdia o sebe, že sú strana z regiónov, čo je iba faloš a klam. Samozrejme, poďme sa baviť, že či už máme všetko porobené, že prichádzame so zákonom, ktorý absolútne nerieši situáciu. V samosprávach veľmi dobrým príkladom si dal Poľsko alebo Českú republiku. Trošku ťa musím poopraviť. Nie je to štyrikrát toľko. Je to dvakrát toľko, čo dostávajú obce v Čechách na prepočet na obyvateľa. Len tam majú to trošku inak urobené, čo sa týka tých hlavných miest a tak ďalej. Ale, čo sa týka porovnania Bratislavy a Prahy, je to štyri takto. Takže s tým si mal pravdu. A ja poznám napríklad starostu obce za SMER, to povedal, ktorá má obec 24 obyvateľov. Možno, že už má menej dneska, ale má 24 obyvateľov a pán Jaroša mi povedal, no viete, akože my sme v takej situácii, že ja musím raz za tri týždne úradovať, aj to v nedeľu. Všetky moje peniaze, všetko dávam práve do platu a sa mi zdá, že tej úradníčke, ktorá tam robí, a pre obec zostáva, že 0,0. Načo nám sú také obce? Načo sú nám také obce, ktoré nevedia plniť ani základnú funkciu? A to je prvá reforma, ktorú ste tu mali urobiť, spojiť malé obce. Pán poslanec Dostál.

Sme na záver rozpravy o návrhu na predĺženie volebného obdobia samospráv a volebného obdobia Národnej rady, lebo rokujeme o dvoch návrhoch, ktoré predložili dve skupiny koaličných poslancov z dvoch rôznych koaličných strán. Ani jeden z týchto návrhov nemá žiadne vecné opodstatnenie. Je úplne to zjavné pri tom návrhu, ktorý predložila SNS a ktorý sa týka predlžovania volebného obdobia Národnej rady, to tam len tak prifarili bez toho, aby to vôbec potrebovali nejako zdôvodňovať. Pri návrhu na predĺženie volebného obdobia samospráv, ktorý spojuje oba návrhy, aj teda návrh SNS, aj návrh HLAS-u, tak nejaká argumentácia je, ale tá argumentácia je postavená na vode. To nie je žiadny reálny problém. Štvorročné volebné obdobie nie je problémom slovenskej samosprávy. Samozrejme, že starostom a primátorom by vyhovovalo, keby ich volebné obdobie nebolo štyri roky, ale päť rokov. No však kto by sa nepotešil, že keď je zvolený, tak bude o rok dlhšie vo funkcii, ale nie je to niečo, čo by negatívne ovplyvňovalo chod samospráv. Tie argumenty o

Vo svojich obciach a v podstate za tie peniaze mohli takisto vybudovať a zvýrazniť svoju obec podstatne viac, ako mali možnosti. Takže pokiaľ sa týka nejakých výtky alebo teda poukazovania na to, koľko peňazí dostávajú obce teraz v súčasnosti, treba si spomenúť aj na to obdobie 2020 až 2023, keď dostali obce o 620 miliónov € menej. Ďakujem.

Za faktickej, pánovi kolegovi Machašekovi, špeciálne pán Macášek, no problém je len v tom, že vy ste už dobehli toto obdobie Igora Matoviča v rámci tých troch konsolidácií a transakčných daní, ktoré platia aj všetky obecné, mestské, krajské podniky dnes, dopravné podniky, regionálne správy ciest a tak ďalej. Dokonca tu máme také bizarné prípady, že štát sám sebe platí transakčnú daň. Keď si to zoberieme v prípade regionálneho letiska Piešťany, ktoré spadá pod Trnavskú župu, kde je veľkým akcionárom štát, tak to letisko platí vlastne transakčnú daň, my sme si to minule. Nechcelo sa mi tomu veriť, ale normálne, že sám sebe platí. No ale prejdime k veci, že boli tam teda tie tri vlny konsolidácie. Transakčnú daň, DPH-čku a tak ďalej. Čiže vy ste už dobehli aj toho Igora Matoviča. A vypadla mi tá jedna myšlienka, ktorú som vám chcel k tomu dopovedať. Asi nebola teda úplne dôležitá, ale viete, to porovnanie, keď som tu dal, že po tých 15 rokoch vlád Roberta Fica, my tu máme dve rovnaké mestá, čo sa počtu obyvateľov týka, na Slovensku a v Čechách. Ja som použil ten modelový prípad alebo príklad, že Partizánske a Náchod. To sú dokonca aj teda partnerské mestá. Keď jedno dostáva 385 € na hlavu, na obyvateľa a to druhé 1100, tak sa niekde stala chyba počas tých 15 rokov. A podľa mňa by našou psou povinnosťou malo byť nasledujúce obdobie ešte, kým tu sme, urobiť všetko možné preto, aby sa tieto nožnice uzatvárali. Len, čo vy robíte, je to, že oni sa naopak otvárajú a ja sa bojím toho, že na konci roka 27, ako to bude vyzerať v tom Partizánskom a ako to bude vyzerať v tom Náchode. A ja sa obávam toho, že tie nožnice budú tak otvorené, že tomu Partizánskemu to bude ešte menej a ten Náchod bude ešte bohatší.

Presne, presne, preto. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, už som trošku z nadhľadu zhodnotil úroveň alebo priebeh rozpravy predovšetkým ku tej časti tejto spojenej rozpravy, ktorá sa týka samospráv. Ja mám určité skúsenosti, pretože som primátorom mesta Liptovský Mikuláš a som aj aktuálne členom predsedníctva ZMOS-u. A tieto veci, ktoré sa tu tak trošku podľa môjho názoru hania, mne a rozprávalo dva alebo tri dni od minulého týždňa smerom k obciam, k samospráve, akože nič nefunguje, všetko je zlé, je málo peňazí. A kto to ide teraz napraviť? Dnes prebieha reforma. No, no. Myslím si, že by bolo treba trošku zhamovať. A tento možno z vašej strany, hlavne od kolegov z Progresívneho Slovenska, ktorí mali v minulosti skúsenosti zo samosprávy, keď pôsobili ako poslanci alebo ako starosta, pán Lackovič napríklad, že tento spomienkový pesimizmus vôbec nie je na mieste. Nezaznelo tu v rozprave napríklad to, že samosprávy tu v časoch covidu, týmto začínalo, zohrali veľmi významnú úlohu, starostovia, mestskí poslanci, mesta. Nebyť týchto inštitúcií, tak sa nezvládne celý covid, lebo štát to nevedel organizovať. Štát vedel akurát tak rozhadzovať, rozdávať krížom-krážom a zničiť verejné financie. Samosprávy boli tie, ktoré zohrali významnú úlohu aj napríklad v kríze ukrajinskej. Nebyť samospráv, tak neviem, ako by sa bola táto vlna odídencov, sme ich nazvali, zvládla. A mohol by som takto pokračovať, čo všetko samosprávy robia, ako sa rozvíjajú mestá, obce, ako sa čerpajú eurofondy aj s tými problémami, ktoré sú. Pozrite sa do obcí, do miest. A keď spomínate Partizánske, ja sledujem, mám, nech mi to vyskakuje Jožka Božika, nášho predsedu. Každý deň oznamuje nejaký event, podujatie alebo nejaký počin, že tam idú robiť nejaké detské ihrisko, atletický štadión, úplne ukážková samospráva, ktorá sa rozvíja. Napriek tomu, že vy porovnávate, že majú málo peňazí na hlavu oproti ich partnerskému mestu v Čechách. Keď... čo. A hneď ostanem pri tom porovnávaní, lebo podľa môjho názoru sa mýlite v tom, keď porovnávate našu samosprávu s českou, pretože toto porovnanie by ste museli dať aj do kompetencií, ktoré jednotlivé samosprávy majú. A už vôbec, keď porovnávate pomery na Slovensku a v Poľsku. Viete, v Poľsku je napríklad päťročné obdobie pre samosprávy. Už asi pred piatimi rokmi, šiestimi, lebo boli voľby, myslím. No, proste pred nejakým krátkym časom rozhodli v Poľsku, že idú zo štyroch na päť rokov a ešte aj obmedzili dva mandáty, dvakrát a dosť. Teraz sa na tom pracuje, pretože máme partnerské mestá, samozrejme, komunikujeme, že sa na tom pracuje. Pán Hargaš, neruším vás. Pán Hargaš, neruším vás? No nič, on to vás neruší, viete. Ďakujem. Ďakujem. Takže keď chcete porovnávať s Poľskom, tak napríklad tam by to sedelo, že Poliaci majú už nejaký čas päťročné obdobie. A fungujú len to. A keď hovoríte o výške priemernej mzdy a takéto sa používajú niekedy argumenty, je to pravda, ale to Poľsko je úplne v inej pozícii z hľadiska histórie, z hľadiska aktuálnej ekonomiky, ale keď by ste si pozreli na deficity, tak by ste sa divili, kde Poľsko je napríklad s deficitom. Takže toto som chcel povedať, že tieto porovnávania, či už s Českou republikou alebo s Poľskou republikou, nie sú na mieste, pretože to by si vyžadovalo hlbšiu analýzu a rôzne faktory, ktoré do toho pôsobia. My sme tu už, viete, mali reformu verejnej správy v rokoch 20 až 23, keď nám zobrali z večera do rána 750 miliónov eur, ktoré sme nedostali. Potom sa snažili nejakým spôsobom z daní z príjmov právnických osôb niečo nahradiť, ale to bol záber. Vtedy sme sa potili. To vám môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Nebolo to jednoduché. Dneska, včera ste trošku inak... Dneska ste už správne povedali o tom máji tohto roku, že sa prijalo opatrenie, že nebudú samosprávy pod tlakom, ale že dostanú tých 70 %, čo je prvýkrát opäť v histórii. Vždy to bol ten máj taký kritický. Prosím? Dobre, tak druhý rok. Takže niečo sa deje. Napríklad v tomto roku ešte bol určitý doplatok podielových daní za minulý rok. To o tom sa nehovorilo, to je tiež pozitívne. Mestá a obce dostali ešte nejaký doplatok. A napríklad aj v Maďarsku, viete? Aj v Maďarsku je päťročné obdobie našich susedov. Alebo aj v Nemecku, alebo aj v Taliansku a dokonca v takom Francúzsku, Belgicku je dokonca šesťročné obdobie. Sú mestá, špeciálne napríklad Stuttgart, Viedeň a ďalšie, ktoré majú ešte dlhšie. Takže je to rôzne. A ja by som v tomto, ja som pri predkladaní tohto návrhu hovoril argumenty, spomeniem len päť narýchlo: väčšia stabilita pri investíciách, lepšie čerpanie eurofondov, zosúladenie s inými inštitúciami, profesionalizácia, úspora financií. Ja si myslím, že napriek tomu, že ste preukázali v tej rozprave pomerne negatívny prístup k tomuto návrhu, brat ani teda aj zástupcov z KDH, čo mňa osobne prekvapilo, pretože my sme ten návrh zákona dali po tom, čo bolo rokovanie pána predsedu parlamentu s rôznymi politickými stranami, možno aj s vašou, ja neviem. Ale myslím, že sa dohodli na postupe hlavne s predstaviteľmi KDH. Tí tu, žiaľ, nie sú. Oni teraz prichádzajú s nejakými požiadavkami, ktoré možno v druhom čítaní sa ešte dostanú do zmeny tohto návrhu. Ale skôr to vidím tak, že asi nie, pretože je tu nejaká koordinácia medzi jednotlivými stranami opozície. A sú možno aj pod tlakom. Nechcem to hodnotiť. Mám také len tušenie. Daj mi. Ďalej. Či si pod tlakom, Jožko? Čo sa dá robiť? Musíš to vydržať. Ďalej chcem pripomenúť, že Združenie miest a obcí Slovenska urobilo prieskum v samosprávach prostredníctvom svojich regionálnych štruktúr a nakoniec vyhodnotilo, že, myslím, viac ako 80 % predstaviteľov samospráv je za toto riešenie, čiže to je ďalší podporný argument k tomuto zákonu. Tiež ste hovorili o tom, že bolo by dobré, a o tom bolo minulý týždňové stretnutie predstaviteľov Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska a SK8 u pána prezidenta. Ja som si vypočul záverečnú tlačovú konferenciu aj jednej strany, aj pána prezidenta. Aj som si vypočul to, čo ste aj teraz pripomenuli, že samotné predĺženie toho obdobia nemusí byť riešením. S tým sa dá súhlasiť, veď je to názor. A som rád, že aspoň vy ste povedali, že pán prezident, a nepovedali ste váš. Lebo viete, v tejto prestrelke niekoľkodňovej k tomuto zákonu sa stále používa váš prezident, náš prezident, a nemalo by sa to tak robiť, pretože úrad prezidenta je jeden, je tu, je priamovolený prezident. Mali by sme si tento úrad, už len aj pre obyvateľov, ktorí nás počúvajú, ktorí reflektujú naše vyjadrenia, mali by sme ich viesť k tomu, že mali by si úrad prezidenta ctiť. Ja možno... ja som nežil vtedy, keď bol prezidentom pán Masaryk. Ale možno aj vtedy boli názory, že niekomu by možno ani nevyhovoval, možno. Ale sa to nedeklarovalo. Všetci sme ho mali za tatička Masaryka, vtedy ešte ľudia ho mali, a je to úrad, ktorý by si zaslúžil patričnú úctu. A nie o ňom hovoriť už v nejakých pejoratívnych súvislostiach. Takže ja súhlasím s tým, čo ste hovorili. Ja vám nebránim. Ale súhlasím s tým, čo ste hovorili, hovoril to včera aj pán Viskupič. Že máme tu na stole a treba o tom diskutovať, že je potrebné riešiť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. To je to, čo sa očakávalo už v minulom období. Mali to... Jasné. A on mi povedal: „Nie, nie, pán primátor, uvidíte, nebude to také jednoduché.“ A fakt, že mnohé veci človek postupne pochopí, ale bol. Príde k tomu. K tej agende. Tá agenda je strašne široká od narodenia až do konca pre ľudí. No a bolo by to výhodné aj pre tých vašich budúcich primátorov, starostov, s ktorými počítate, že budú. Chcem ešte povedať, že, aby som vám dal tú informáciu. Neviem, či to zaznelo. Nepočul som to. Ale teraz ste o tom hovorili, že je pozičný dokument z MOS a SK8. Ja viem o ňom, lebo sme o tom diskutovali na Rade ZMOS-u x-krát. Vybral sa jeden zo štyroch variantov. Ten bol prezentovaný 13. marca. Ja som tam nemohol byť ani nemusel byť, lebo ja ho poznám. A potom existuje aj takýto dokument na Únii miest Slovenska. Ešte, kým bola možnosť, že sme mohli byť aj tam, aj tam, boli sme aj členmi únie, tak som bol pri tom, keď sa tento dokument tvoril. Takým hlavným krstným otcom je pán Nižňanský, ktorý je aj za systémom územného mestského rozvoja a podobne. To ďalšia, ďalšia existuje materiál, o ktorom sa dá diskutovať, rozprávať a chcem tým povedať to, že, ak by ste si osvojili teda, pretože ešte nehlasujeme, teraz sa bude hlasovať do druhého čítania, to prejde. Budeme mať možnosť potom hľadať tú 90, o ktorej zasa niektorí z vás hovorili, že však vy ho máte. Potom, keď vám povedala pani kolegyňa, že vy nemáte 76, tak bol konflikt. To by nemalo byť takto, takéto ping-pongovanie, ale tých päťročných, tých päť rokov, ktoré by sa vytvorili, ten päťročný priestor, by bol dostatočne dlhý na to, aby sa konečne pristúpilo k nejakej zmysluplnej reforme, aby sa aj dotiahla do konca. Chcem ešte spomenúť, že aj bolo také jedno päťročné obdobie už pre VÚC-ky od roku 2017 do 22, keď sa to malo potom spojiť, takže ja si pamätám, že vtedy sme urobili veľmi krásny projekt rekonštrukcie Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši a bolo to tak akurát od začiatku na koniec a sme to skolaudovali. A chcem ešte možno vám dať informáciu, ale vy ste niektorí z vás, aj teraz pán Lackovič, myslím, tu spomínal, že malé obce nečerpajú eurofondy. Hej, že Transparency International, že to takto komunikuje, ale to nie je celkom pravda. Pretože malé obce sú súčasťou mnohé, hej, možno nie všetky, ale mnohé sú súčasťou tzv. miestnych akčných skupín. Môžu potom čerpať v rámci ich výziev na chodníček päť, 10 1000, takže pochybujem o tom, že by to bola celkom pravda, pretože viem aj z našej skúsenosti. My tam také obce máme v regióne Liptov. Tu na západnom Slovensku takých obcí je málo, zrejme to je trošku iné. Takže tak. No a chcem vyzvať, aby sme sa držali nejakých dát alebo nejakých faktov, lebo pri tejto diskusii aj o reforme, aj o, aj o, aj o tomto päťročnom období skôr prebieha tá politická agenda tú odbornú a mnohokrát sa, mnohokrát sa používajú zlé informácie. Ja, keď som, keď som si prečítal, tuším v Pravde kedysi, že samospráva, samosprávy musia živiť 400 000 zamestnancov, tak som ostal trošku prekvapený, začal som zisťovať. Tak, áno. Vo verejnej správe vrátane učiteľov, policajtov, hasičov je to také číslo zhruba, ale samotných úradníkov verejnej správy je okolo 50 000 a samotných úradníkov v samospráve len okolo 20 000. Nie je to zásadný problém. Toto nie je zásadný problém, pretože samozrejme, že to územie musí niekto obsluhovať. Ten starosta v tej malej obci, on robí aj traktoristu, aj zberača smetí a neviem, čo všetko. Nemá to jednoduché, ale na tej reforme sa bude treba nejako dohodnúť. Takže ja by som chcel požiadať, že by sme aj napriek tomu, napriek tej pomerne ťažkej diskusii, ktorá sprevádzala rozpravu o tomto návrhu, aby sme sa ešte skúsili raz pozrieť na to a možnože to už druhý, ktoré by malo prísť v tom na tej nasledujúcej májovo-júnovej schôdzi, že by sme mohli nájsť nejaký kompromis. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán Naď. Chce sa k rozprave vyjadriť niekto?

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci. Cieľom návrhu zákona je úprava niektorých ustanovení zákona, ktorý si na základe aplikačnej praxe vyžaduje zmenu a ich zachovanie môže spôsobiť aj negatívne reputačné následky voči Slovenskej republike. Návrh zákona sa navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu existencie mimoriadnych okolností, kedy by pri rokovaní v štandardnom legislatívnom konaní hrozili Slovenskej republike značné hospodárske škody. Súčasné procesy verejného obstarávania spolu s neohľadnou aktualizáciou rizikového prístupu sa prejavujú v niektorých aspektoch ako prekážka v efektívnej implementácii investícií financovaných z fondov Európskej únie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu, čiže prepadnutia finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a rozvoja hospodárstva. Navrhované úpravy sú nevyhnutné na zefektívnenie procesu kontroly vykonávanej Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľským orgánom. Návrhom zákona sa súčasne rieši prístup Slovenskej republiky vysporiadať sa s námietkami nesúladu definície základného bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písmena r) zákona o verejnom obstarávaní s európskym rámcom. Prijatie novej právnej úpravy pravidiel v čo najkratšom termíne je tak nevyhnutné na zníženie rizika, respektíve zamedzenie vzniku možných finančných strát štátu. Z dôvodu vyššie uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 z roku 1996 Zb. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzhľadom na to, že Slovenskej republike hrozia značné hospodárske škody, sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Vážené pani poslankyne, poslanci, na záver na vyššie uvedené si vás dovolím požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem. Koniec.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1171 z 21. novembra 2025 pridelil Výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1116. S tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 56. schôdzi dňa 24. novembra 2025 a uznesením č. 241 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca.

Pán minister hospodárstva, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som mal tri poznámky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona novely, ktorými sa má novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Tá prvá poznámka sa týka textu odôvodnenia návrhu na skrátené legislatívne konanie. Musím povedať, že tak, ako je pomerne časté v tejto snemovni a pri tejto vláde v tomto volebnom období, to zdôvodnenie je absolútne nedostatočné. Zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť za mimoriadnych okolností, keď sú naplnené nejaké dôvody, najmä keď hrozia štátu značné hospodárske škody. To je najobľúbenejšia a najčastejšie používaná výnimka s výnimkou ohrozenia ľudských práv nejakých trestne stíhaných osôb. To je druhá najobľúbenejšia výnimka, ale obvykle sa argumentuje značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne hrozia štátu. A teda zdôrazňujem, že mali by to byť nejaké mimoriadne okolnosti. Teda nie, že niečo potrebujeme zlepšiť, ošetriť, upresniť, nejaké subtílne veci upraviť, nejako trošku lepšie nastaviť procesy, trochu skvalitniť zákon. Ale mali by to byť mimoriadne okolnosti, niečo sa stalo, začala vojna. Čo, čo? Pandémia? Nejaká nepredpokladaná, neočakávaná kríza prišla. A malo by to byť zdôvodnené, čo reálne hrozí a prečo to hrozí. No a tuto tie dôvody, ktoré sú uvedené, sú také naozaj, že subtílne. Ako odôvodnenie návrhu zákona asi v poriadku, ale odôvodnenie skráteného legislatívneho konania: úprava niektorých ustanovení zákona, ktoré si na základe aplikačnej praxe vyžadujú zmenu a ich nezachovanie môže spôsobiť aj negatívne reputačné následky voči Slovenskej republike. No tak áno, veď aplikačná prax je dôležitá, treba ju vyhodnocovať, ale preboha, to nie je žiadna mimoriadna okolnosť. Navrhuje sa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu existencie mimoriadnych okolností, ktoré by pri rokovaní v štandardnom legislatívnom konaní hrozili Slovenskej republike značné hospodárske škody. Aké? Súčasné procesy verejného obstarávania spolu s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu – aktualizácia, čo to preboha je? To je aká mimoriadna okolnosť, že potreba aktualizácií? – s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu sa prejavujú v niektorých aspektoch ako prekážka v efektívnej implementácii investícií financovaných z fondov Európskej únie. Áno, veď treba efektívnejšiu implementáciu investícií financovaných z fondov Európskej únie, ale opäť skrátené legislatívne konanie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu, prepadnutia finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a rozvoj hospodárstva. Čiže hrozí prepadnutie v nasledujúcich rokoch a ohrozuje kľúčové strategické investície, čo nie je, že tu teraz niečo akútne. Navrhnuté úpravy sú nevyhnutné na zefektívnenie procesu kontroly vykonávanej Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľ. To by bolo, že naozaj hrozí značne hospodárska škoda štátu, lebo ja nič. Nič také som tam nepočul. Pán minister pôdohospodárstva tu v podstate prečítal ten návrh. Čiže nie. Žiadne reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú v tom návrhu opísané. A to nehovorím teraz o obsahu toho návrhu, o tom sa bude hovoriť v prvom a druhom čítaní. Teraz by sme mali posúdiť, či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ja som tu prečítal skoro celý text návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nevidím tam úplne nič, čo by bolo dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Keby sme o tomto návrhu rokovali vtedy, keď prišiel do parlamentu, tak tu by som asi skončil a povedal by som, že nebudem za ten návrh hlasovať, pretože nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale teraz prechádzam k druhej poznámke. Tá druhá poznámka sa týka toho, že kedy ten návrh prišiel do parlamentu. A vláda návrh na skrátené legislatívne konanie schválila 19. novembra 2025. Odvtedy uplynulo päť mesiacov. Päť mesiacov uplynulo odvtedy, čo vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, čo vláda parlamentu tvrdila, že ak ten návrh novely zákona o verejnom obstarávaní nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, tak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tak preboha, aké hospodárske škody nastali od 19. novembra 2025 tým, že nebol ten zákon schválený? Zaregistrovali ste niekde v tlači, v médiách, že by nastali nejaké hospodárske škody? Informovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré prišlo s týmto návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, o tom, že nastali veľké hospodárske škody? Lebo ja som nič nezachytil. Nepočul som to ani vo vystúpení pána ministra Takáča, ktorým to uvádzal. Ale teda, keď už uplynulo päť mesiacov, odkedy bol do parlamentu doručený návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by som očakával, že už nejaké hospodárske škody mali nastať. A keď nenastali, tak prečo nenastali? Klamala vláda v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, keď tvrdila, že hrozia štátu značné hospodárske škody? Žiadne značné hospodárske škody nenastali. A ešte zaujímavejšia je otázka, že prečo nebol ten návrh doteraz prerokovaný a prečo o návrhu vlády z 19. novembra 2025 rokujeme 22. apríla 2026. Veď odvtedy sa konala schôdza. Posledná schôdza minulého roku v novembri a decembri 2025, konala sa prvá schôdza tohto roku riadna v januári a vo februári 2026. Teraz je už tretia schôdza odvtedy. A to nie je tak, že je to opozičný návrh, ktorý by koalícia odsúvala zo schôdze na schôdzu a nenašiel sa na neho čas. To nie je dokonca ani návrh koaličného poslanca, ktorý, tak dobre, tak nie sú návrhy koaličných poslancov až také dôležité ako vládne návrhy. To je vládny návrh a vládny návrh, ktorý mal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, napriek tomu, že už prešli dve riadne schôdze, tak sa o ňom doteraz nerokovalo. A teda, keby ten návrh nebol v skrátenom legislatívnom konaní a bol v normálnom legislatívnom konaní, akurát by koalícia neriešila iné veci typu, že potrebuje zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov, potrebuje znefunkčniť systém spolupracujúcich osôb, potrebuje zrušiť zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov a podobne, tak by sa o tom predsa mohlo rokovať. Koalícia disponuje parlamentnou väčšinou. Koalícia, keď potrebuje, tak skráti rozpravu alebo vopred obmedzí čas rozpravy. Koalícia, keď potrebuje, tak si terminuje prerokovanie nejakého bodu a ten bod sa prerokuje. Keď opozícia chce príliš veľa rozprávať, tak povie, že pôjde sa do prerokovania bodu aj v noci. Nič z toho s týmto návrhom nespravila. Prešli dve schôdze. V novembri aj bez skracovania konania mohol byť ten návrh, keby bol doručený o pár dní skôr, čo nepochybne mohol byť, prerokovaný v prvom čítaní a v januári alebo februári v druhom čítaní a už mohol byť účinný. A doteraz sme o ňom ani nerokovali. Teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ten návrh mohol ísť do pripomienkového konania v novembri a keby šiel na prvú tohtoročnú schôdzu do prvého čítania v riadnom termíne, tak by sme teraz o ňom rokovali v druhom a treťom čítaní na tejto schôdzi. Čiže ani to ste nemuseli urobiť. Pokojne ste mohli ten návrh dať do pripomienkového konania a potom v januári bol v prvom čítaní, ešte ste k tomu mohli pripojiť aj pripomienkové konanie. Ale teda zjavne nie. A zjavne teraz zo dňa na deň sa bude rokovať o návrhu, ktorý mohol byť na nejakej schôdzi prerokovaný v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi v druhom čítaní, či už by to bolo, že posledná minuloročná, prvá tohtoročná alebo prvá tohtoročná, druhá tohtoročná, tak miesto toho celý ten proces zbehne v priebehu niekoľkých dní na tejto schôdzi, lebo konečne ste sa rozhodli, že idete o tom rokovať. A takých bizarných skrátených legislatívnych konaní je viac. Aj minulý týždeň sme rokovali tiež o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, s ktorým takisto prišiel pán minister Figeľ do parlamentu. Ten ho predložil na novembrovú schôdzu do riadneho legislatívneho procesu, ale nedostalo sa naňho, tak na tú januárovú predložil návrh na skrátené legislatívne konanie. Opäť sa na to neprišiel rad, tak na tejto schôdzi sa prerokovalo aj skrátené legislatívne konanie, aj prvé, druhé a tretie čítanie a bol ten návrh minulý týždeň schválený. Podobne pán minister Taraba tu má návrh zákona o Envirofonde, ktorý od októbra je tu aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie, ale ten aspoň tak ako postupne postupuje, že na jednej schôdzi, aj keď nie na tej prvej, je prerokovaný návrh na skrátené legislatívne konanie, na ďalšej schôdzi je prerokovaný návrh v prvom čítaní a na tejto schôdzi mal byť prerokovaný návrh v druhom a treťom čítaní. Ale pán minister Taraba, ktorý tu vystupoval minulý týždeň s iným bodom, sa v záverečnej reči k tomu predchádzajúcemu bodu postavil a povedal, že teda ide on preč, lebo on nebude rokovať o návrhu zákona o Envirofonde, ktorý v októbri bol taký urgentný, že hrozia štátu hospodárske škody a treba ho v skrátenom legislatívnom konaní, a v apríli nebude o ňom rokovať v druhom čítaní, lebo prešli nejaké pozmeňováky, ktoré sa jemu nepáčia, tak odišiel. A teda neviem, či sa v koalícii nájde zhoda, prerokujete to už na tejto schôdzi alebo to posuniete ešte na ďalšiu a bude to najdlhšie skrátené legislatívne konanie v histórii slovenského parlamentu. Tým sa dostávame už k tretej poznámke. Tá je tá, že v ten istý deň, bolo to v stredu minulého týždňa, urobil presne to isté aj pán minister Migaľ, ktorý tu ten návrh v novembri minulého roku priniesol a takisto tu mal dva body. Teda jeden bod bol to skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a v záverečnej reči k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie povedal, že on ten návrh na skrátené legislatívne konanie k tomu ďalšiemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, k novele zákona o verejnom obstarávaní, nepredloží, lebo sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, ale neviem, či povedal, že s nimi nesúhlasí alebo si nimi nie je istý, takže to neuvedie. Čiže dvakrát za jeden deň sme tu mali situáciu, že zákon, o ktorom vláda tvrdila, že ho treba minulý rok prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak buď nebol dorokovaný alebo ani nezačalo rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní v prípade tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, s ktorým prišiel pán minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Migaľ. No a čo sa nestalo? Dnes zasadala vláda a vláda zmenila to novembrové uznesenie. A miesto ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie poverila uvedením tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a návrhu zákona ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Čo má minister pôdohospodárstva s touto témou? Neviem. Je to taký dosť neštandardný krok. Ja si teda veľmi tiež nespomínam, že by došlo k nejakému takémuto prehodeniu zodpovednosti za návrh zákona a najmä v situácii, keď členovia vlády sú navzájom zastupiteľní, lebo existuje nejaké uznesenie, ktoré v zásade umožňuje ktorémukoľvek členovi vlády uviesť ktorýkoľvek návrh zákona a zastúpiť svojho kolegu, keď ten z nejakého dôvodu nemá čas, ale tuto z nejakého dôvodu nestačilo to všeobecné poverenie. A vláda zmenila toho svojho zástupcu, ktorý má uviesť tento návrh zákona, z ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na ministra pôdohospodárstva. Ja som si pozrel ten vládny materiál a tam chýba nejaké odôvodnenie, tam je iba zmena uznesenia. Tak možno by bolo korektné povedať, že prečo došlo k tej zmene a prečo tu miesto pána ministra Migaľa máme teraz pána ministra Takáča, a nielen tým spôsobom, k akému dochádza klasicky, keď napríklad pán minister Taraba príde miesto pani Šimkovičovej, ktorá sa zdržala vo Vietname a uvádza jej návrhy zákonov z oblasti kultúry. Ale že je na to vládne uznesenie. Mal pán minister Migaľ nejaký problém s tým, čo sa pripravuje v druhom čítaní, za aké pozmeňujúce návrhy budú predložené alebo čo bolo tým dôvodom, prečo tu dnes teraz v tejto chvíli nestojí pán minister Migaľ, ale miesto neho uvádza návrh pán minister Takáč? Nepochybne sa to dozvieme v priebehu pár dní, lebo predpokladám, že zajtra parlament doteraz schváli návrh na skrátené legislatívne konanie a niekedy budúci týždeň budeme mať druhé čítanie, tak tam sa dozvieme, aké pozmeňujúce návrhy si na nás vládna koalícia prichystala. Ale myslím, že tá informácia, s ktorou vystúpil na úvod pán minister Takáč, nebola kompletná, lebo v nej chýbalo vysvetlenie aj toho, o čom som hovoril v druhom bode, teda, že prečo sa o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nerokovalo päť mesiacov, keď vláda sa v novembri domnievala, alebo tvrdila parlamentu, nie že domnievala sa, tvrdila parlamentu, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Päť mesiacov sa nič nedialo. Dve schôdze prešli a neterminovali ste ten bod, neurčili ste, že sa má o ňom rokovať, nepresadili ste, aby sa o ňom mohlo rokovať, hoci všetko, čo vy chcete, aby sa na nejakej schôdzi prerokovalo, sa na tej schôdzi prerokuje. A druhá informácia, ktorá tu chýbala, je, že prečo tu nie je pán minister Migaľ, keď sa rokuje o jeho návrhu zákona. Lebo teda nie je vo Vietname, predpokladám, ako bola pani ministerka Šimkovičová. Bude tam asi nejaký iný problém a myslím si, že poslanci si...

V rámci päť mesiacov. A nie kvôli tomu, že by na to nebol čas, ale tie návrhy na skrátenie legislatívneho konania boli vedome odsúvané. Správne ste upozornili, že skrátka ministri prídu, zdvihnú sa a odídu, že oni to skrátené legislatívne konanie zrazu nepotrebujú. Či už je to envirofond alebo tento zákon o verejnom obstarávaní, obe mali platiť od januára tohto roku. Teraz je 22. apríl. V zásade 4 mesiace sme tu mali mať značné hospodárske škody. Ani chýru, ani slychu po týchto škodách. Pýtal sa, kde je pán Mr. Miguel a prečo je tu pán Takáč? Ja sa pýtam zasa naopak, prečo pán Takáč teraz nejde uvádzať aj druhé čítanie o envirofonde. Lebo keď skrátka vláda mohla presunúť predkladateľa alebo navrhovateľa tohto skráteného konania pri skrátenom konaní o zákone o verejnom obstarávaní, tak to isté by mali spraviť aj pri envirofonde. Aj envirofond tu leží a minister Taraba povedal, že to skrátka necháva tak, necháva to prepadnúť. Ak zrazu po piatich mesiacoch potrebujeme rokovať jeden zákon, mali by sme aj druhý. No a ešte... To je asi všetko. Ďakujem pekne.