49. schôdza

No, milý kolega, spýtal si sa, že prečo tu nebol pán minister. No on tu bol, ale neboli dohodnutí. Ako jednoducho oni, keď nemajú spravené dohody, tak si oni, oni urobia jednoduchú vec. Oni si termínujú body. Na tie termínované body, však, tu nebola ani pani Érska Šimkovičová, ktorá zvláštnym spôsobom bola ešte vo Vietname. Takže ale naterminovala si aj ona bod, čiže chaos. Potom tu prišiel pán minister, ktorý mal termínovaný bod, chaos, ale neboli dohodnutí. Oni, keď nie sú dohodnutí, tak jednoducho, ako preboha, veď nebudú hlasovať, keď majú tú 79, aj tá sa potápa vo vlastných vydieračských systémoch Huliakami. Migala. Čiže Migal vydiera Huliaka, Huliak vydiera Tarabu a Fico to musí riešiť. Ja Robovi Ficovi fakt nezávidím to jeho riešenie, pretože naozaj to človek človeku nemôže závidieť, keď človek človeku tak vydiera človeka, ako vydiera Migal Tarabu a oni sa medzi tým. Čiže oni neprišli kvôli tomu, lebo neboli dohodnutí. A to je ten chaos, ktorý tu predvádza táto vládna koalícia. To, že nám nefungovalo zariadenie, tak jednoducho sú veci, ktoré sú medzi nebom a zemou. Ale to, že nefunguje ich vlastné, ich vlastné dohody nefungujú, tak to je ten chaos a o nás rozprávali, že my robíme chaos. Tu je každý jeden deň, každý jeden deň vydieranie jeden druhého.

Ďakujem za slovo. No, toto SL je z dôvodu veľmi akútnych zásadných hospodárskych a reputačných škôd, ktoré sú také zásadné a akútne, že už päť mesiacov sa neprejavili. Takže asi toľko k zdôvodneniu, správne, pán kolega. A druhá vec je, že teda pán Migaľ explicitne povedal, že, že, čo mu vadí, sú pozmeňováky, ktoré k tomu majú prísť v druhom čítaní. To vtedy povedal, keď to nechal prepadnúť. Čiže môžeme usudzovať z toho, že teraz, keď to predkladá pán Takáč a nie pán Migaľ, tak to budú pozmeňováky, na ktoré ani pán Migaľ nemal žalúdok, ale pán Takáč má žalúdok. A ja si tak kladiem otázku, že či to náhodou nebudú nejaké zaujímavé pozmeňováky súvisiace s blížiacim sa dňom 11. mája. Som veľmi zvedavý, že či náhodou niečo nás takéto neprekvapí v druhom čítaní a ešte pán kolega potvrdí, viem, že pán Migaľ je v Bratislave, bol dnes na rokovaní vlády, pochválil sa tým na sociálnych médiách, čiže nie je to o tom, že by nebol na Slovensku. To nie je ten dôvod, prečo nedokáže predložiť tento zákon. Je to teda pravdepodobne dôvod, že na tie zmeny, ktoré prídu v druhom čítaní, nemá úplne žalúdok.

Ďakujem kolegyni aj kolegom za faktické poznámky. No ešte stále verím, že môžeme dostať odpovede na tie otázky. Na tú otázku, že prečo sa s tým päť mesiacov, asi teda pred mesiacom, čakalo s prerokovaním návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tam tú odpoveď ani neočakávam, lebo to je taká rečnícka otázka. Všetci vieme, že žiadne dôvody na skrátenie na legislatívne konanie neexistovali, tak ale len sa tak tvári. A to zase nie je u súčasnej vládnej koalície až tak prekvapivé. Ale tá druhá otázka, no to by možno stálo za odpoveď, že či pán minister Takáč má silnejší žalúdok ako pán minister Migaľ a teda tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu, sú takého charakteru, že by s nimi niekto mohol mať vážny problém, a dokonca aj pán minister Migaľ, ktorý inak, ja si myslím, že on má dosť silný žalúdok, lebo teda on zniesol toho dosť a išiel robiť do vlády, o ktorej rozprával teda veľmi škaredé veci, keď bola tá kríza a keď odchádzal z HLAS-u, tak to teda neviem, kto bez silného žalúdka by pokračoval v takejto koalícii a išiel robiť ministra. No tak to som aj ja teraz začínam byť veľmi zvedavý na tie pozmeňujúce návrhy, lebo teda, keď už aj na pána ministra Migaľa je to priveľa, tak to asi bude niečo, niečo veľmi zvláštne, ale možno, že je na to nejaký iný praktický dôvod a ešte pán minister Takáč vystúpi v rozprave alebo v záverečnom slove nám povie tie. No ale teraz vážne, naozaj, opäť je to ďalší návrh na skrátené legislatívne konanie, pre ktorý neexistuje dôvod, ktorý predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a potvrdila to aj vládna koalícia tým, ako sa k tomu návrhu správa, a že ho päť mesiacov odsúva.

Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300 z roku 2025 Zb. zákona o vysokých školách, v skratke vysokoškolský zákon. Nie je žiadnym tajomstvom, že na jeseň minulého roka sme v parlamente schválili celú sadu vládnych návrhov zákonov týkajúcich sa oblasti školstva a jeden z týchto zákonov bol aj vysokoškolský zákon, kde účinnosť je nastavená od 1. septembra tohto roku. Následne po schválení tohto nového zákona v parlamente a podpise pána prezidenta a vydaní v Zbierke zákonov Ministerstvo školstva ako koordinačný orgán rozbehlo celú sériu a sadu informačných kampaní, workshopov a seminárov so zainteresovanými stranami, či už sa jedná o vysoké školy, ale aj ďalšie zainteresované strany. Týchto seminárov sa zúčastnilo niekoľko stoviek vysokoškolských pedagógov, manažérov, proste tých, ktorí budú musieť implementovať do vnútorných predpisov vysokých škôl zmeny, ktoré prináša nový zákon o vysokých školách. Z týchto stretnutí vyplynuli aj nejaké závery. A jedným z tých záverov je, že sa aj urobia isté legislatívno-technické spresnenia a čiastočné úpravy niektorých ustanovení zákona o vysokých školách s cieľom jednoznačného výkladu pri implementačnej praxi, ako aj ďalších úprav nadväzujúcich právnych predpisov s cieľom tieto výkladové nejasnosti odstrániť, a to k termínu 1. 9. 2026 tak, aby bola zjednotená účinnosť tejto novely zákona s tým, ako počíta nový zákon o vysokých školách. Ďakujem pekne. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1250, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo a pekný podvečer. Som rada, že sme sa teda dočkali dneska tohto zákona, na ktorý čakáme už od rána a teda respektíve od včera, ale predbehli sa napríklad skrátené legislatívne konania, ktoré tu ležia od novembra, ale evidentne zrazu teda nabrali veľkú dôležitosť. Ja mám síce formálne k dispozícii 30 minút, ale vzhľadom na to, že o 20 minút končí rokovací deň, tak svoje vystúpenie skrátim a pokúsim sa teda aj na kratšom časovom priestore zdôrazniť to, čo považujeme za najdôležitejšie ako kritický pohľad na tento zákon a chcem o tom hovoriť teraz v prvom čítaní práve aj preto, lebo oceňujem, že tento zákon ide štandardným legislatívnym procesom. Budeme mať na júnovej schôdzi druhé čítanie a dovtedy prípadne bude aj priestor ešte niektoré veci upraviť. Tento zákon teda je prezentovaný ako precizácia alebo také iba technické dotiahnutie toho vysokoškolského zákona nového, ktorý bol prijatý na jeseň. Napriek tomu tu prichádzajú aj niektoré pomerne nové veci a sú to aj veci, ktoré vnímame v Progresívnom Slovensku veľmi kriticky. Ja sa aspoň stručne vyjadrím k štyrom základným veciam v tomto zákone. Tá prvá netýka sa priamo vysokoškolského zákona, ale týka sa APVV, Agentúry pre podporu výskumu na Slovensku, kde nesúhlasíme so znižovaním transparentnosti pri hodnotení projektov a poviem k tomu viacej, kde považujeme toto predložené znenie za nejaký krok späť v odbornosť a transparentnosti hodnotení a prideľovaní finančných prostriedkov na vedu. Mení pravidlá pre hodnotenie projektov do 200 000, ktoré prideľuje APVV. A už viacerí odborníci upozornili aj verejne, aj došli napríklad e-maily nám všetkým členom a členkám školského výboru. Aby tento bod bol stiahnutý, pretože umožňuje to, aby v tých menších grantoch do 200 000 už zasadali alebo rozhodovali iba domáci odborníci, aby sa rozhodovalo iba na základe posudkov, ktoré prinesú odborníci, teda domáci slovenskí. Problém je v tom, že my práveže potrebujeme otvoriť našu vedu a internacionizovať ju. Na Slovensku sme pomerne malá krajina. V každom jednom tom vednom odbore tých odborníkov nie je tak veľa, ktorí by na jednej strane do hĺbky rozumeli danej problematike a zároveň neboli v konflikte záujmov. A ten konflikt záujmov môže byť aj v tom, že sa s niekým príliš dobre poznajú, aj v tom, že s niekým majú zlé vzťahy. Jednoducho my potrebujeme, aby tie projekty posudzovali ľudia, ktorí tam nemajú žiadne osobné zaťaženie, ktorí sa na to pozrú aj v širšej medzinárodnej perspektíve a aby sme tie financie, a tých financií nikdy nie je dostatok, ale tie financie, ktoré máme na podporu vedy a výskumu a inovácií, aby sme ich naozaj prideľovali čo najviac na základe kvality. A to je ten bod, kde výrazne pomáhajú tí zahraniční hodnotitelia a táto zmena by znamenala, že pri tých grantoch do 200 000 už by neboli potrební zahraniční hodnotitelia a to považujeme za krok späť. Krok späť od väčšej transparentnosti, odbornosti aj od tých cieľov, ktoré vlastne boli stanovené v pláne obnovy celkovo pre oblasť vedy a výskumu. A druhý bod, ako som spomenula, tie elektronické prihlášky. A toto je zmena, ktorá, áno, bola prijatá už v tom zákone na jeseň a teraz sa iba precizuje, ale jednoznačne sa tu hovorí, že vlastne na akademický rok 2029/2030 už by malo byť možné prijímať prihlášky výlučne prostredníctvom toho centrálneho elektronického prihlasovania. Centrálne elektronické prihlasovanie v súčasnosti podľa verejne dostupných dát využíva iba šesť z 33 vysokých škôl. Väčšina vysokých škôl má nejaký iný systém, často svoj vlastný systém, ktorý majú zabehaný a ktorým funguje. Toto je pripomienka, ktorú dávalo ešte minulé leto do MPK aj naša najväčšia univerzita – Univerzita Komenského. A obzvlášť, obzvlášť po tých skúsenostiach, ktoré tu teraz vidíme so zbabranými prihláškami elektronickými pre stredné školy, kde aj v týchto týždňoch sa rodičia boja o to, či boli dobre podané prihlášky, nevedia celkom, či tie dáta boli správne odoslané, ako to ovplyvní prijímacie konanie. Iná obrovská obava je spojená s takýmto typom centralizácie. V tomto prípade oceňujem, že aspoň to je s nejakým časovým predstihom, ale napriek tomu si myslím, že je vhodné prehodnotiť, či naozaj potrebujeme takúto centralizáciu, keď vidíme, že na tých iných úrovniach nám nefunguje. Tretí, tretí bod sa týka dĺžky pôsobenia akademických funkcionárov, kde tento zákon jednoznačne upresňuje, že členovia výkonnej rady môžu pôsobiť súhrnne najviac 12 rokov. To je samé o sebe v poriadku. Zároveň nás to ale vracia k debatám, ktoré opakovane sme mali. Napríklad aj sa nás pýtali vysokoškoláci nedávno na ich konvente, kde diskutovali s nami ako zástupcami politických strán, že ako dlho je vhodné, aby akademickí funkcionári pôsobili vo svojich funkciách. A myslím si, že na jednej strane, a tu by som chcela poukázať na ten nesúlad, že na jednej strane tu máme nový predpis, ktorý nám vyčleňuje alebo precizuje, že teda funkciu člena výkonnej rady bude možné súhrnne vykonávať najviac 12 rokov. Na druhej strane nám idú nastupovať noví rektori, noví dekani, ktorí na základe zmien, ktoré prijalo už toto plénum počas tohto volebného obdobia, tak ich funkčné obdobia presiahnu tých 12 rokov. A ja by som tu chcela akoby prinavrátiť tú debatu k tomu, že je zmysluplné, aby aj na univerzitách dochádzalo ku generačnej výmene aj u dekanov, aj u rektorov a nenechajme toto obmedzenie iba pre také funkcie, ako je výkonná rada. A obzvlášť, obzvlášť, keď sa nám v súčasnosti rozširuje problém toho, že sa voľby vyhlasujú v predstihu pred ukončením mandátu, čím sa nejakým spôsobom nerovne ovplyvňuje vlastne tá akademická súťaž alebo ten demokratický proces vo vnútri akademickej samosprávy. A ja viem o jednom prípade z Košíc, z univerzity UPJŠ, kde už je na súde správna žaloba, ak sa dobre vyjadrujem, je na súde prípad toho, kedy akademický senát vyhlásil voľbu dekana viac ako 12 mesiacov pred uplynutím jeho volebného obdobia. Jeho funkčného obdobia. To je ako keby my sme teraz mali voľby, že Slovensko, zvoľte si nových poslancov a poslankyne, ale my tu ešte budeme vyše roka sedieť v tomto pléne a táto vláda ešte bude vyše roka vládnuť, ale už vieme, že o vyše roka ich vymení niekto iný. A toto sa už opakovalo na viacerých fakultách. Zatiaľ sa teda čaká na rozhodnutie súdu. Využíva sa to niekedy aj práve, keď sa mení dekan, teda boli aj prípady, kedy sa takýmto spôsobom zmenil dekan, ale boli aj prípady, kedy sa takto vlastne predĺžilo funkčné obdobie, ale naozaj z môjho pohľadu neférovým a nejasným spôsobom, čiže myslím si, že sú témy vo vysokoškolskej legislatíve, ktorej má zmysel sa venovať v oblasti toho, aby sme zlepšili ten vnútorný demokratický proces vo vnútri tých štruktúr. A to je niečo, čo tento zákon nerieši. Rieši to teda iba pre tú výkonnú radu. A posledná poznámka, a tým budem končiť, a to je skôr také upozornenie, že pripomeňme si, mali sme riadny legislatívny proces k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý sa ťahal asi pol roka minulý rok vrátane MPK, prvé, druhé čítanie, a potom na tom poslednom výbore zrazu prišla zmena autorského zákona bez verejnej diskusie, tej naozaj verejnej, že by sa ktokoľvek mohol zapojiť. Ministerstvo tvrdilo, že to s niekým konzultovalo, nevieme celkom s kým, čím sa zásadne, zásadne zmenili autorské práva. Ja som vtedy vystupovala aj v treťom čítaní, pretože som to považovala za nesprávne narýchlo zasiahnutie do autorských práv. V tomto zákone už sa jedna časť opravuje. Opravuje sa, teda navrhuje sa vyňatie počítačového programu z tohto špecifického režimu zamestnaneckého diela práve s ohľadom na to, aby sa ten zákon dostal do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady. Ja som samozrejme rada, že aspoň táto časť sa tu opravuje, zároveň mám potrebu to vyzdvihnúť ako také memento, že naozaj v tomto pléne sa strašne veľa zákonov prijíma narýchlo, v neoprávnených skrátených legislatívnych konaniach, cez prílepky a potom je potrebné ich takto opravovať. A ja teda neviem, či už akoby niekomu to stihlo aj skomplikovať život, tak si jednoducho poviem, čiže nepoznám celkom to pozadie, ale v každom prípade už tuto vidíme, že áno. Keď sa veci prijímajú narýchlo, tak ich potom treba opravovať. Toľko stručne za mňa a teším sa na diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Ja si dovolím zareagovať na tri veci, ktoré ste spomínali vo svojom vystúpení, čo sa týka agentúry na podporu výskumu a vývoja. Áno, tak zavádza sa tam zmena pri tých menších projektoch. Možno zhodnotiť domácimi hodnotiteľmi. Je to zmena, ktorú žiadala Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie ako poradný orgán. Je pravda, že sme dostali aj stanovisko Slovenskej učenej spoločnosti. Ja som sa s pánom profesorom Fikárom spojil. Našli sme nejaký kompromis, takže verím, že to medzi prvým a druhým čítaním pozmeňovacím návrhom na výbore vyriešime a nájdeme na to nejaký konsenzus, aby sme dokázali premiešať tých domácich hodnotiteľov s tými zahraničnými a aby ich jednak bolo dostatok. Veď vy viete o tom, že sa to žrebuje pred notárom. Čo sa týka výkonnej rady, tak tí členovia výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, oni nie sú akademickí funkcionári, tam spresňujeme to funkčné obdobie. Čo sa týka akademických funkcionárov, tak bude to totožné, lebo tí majú tri obdobia, maximálne po štyri roky, takže to je tiež 12. V prvom aj v druhom prípade je to teda 12. Čo sa týka vyhlasovania volieb, to vôbec neupravujeme v našej novele v tejto, ale vrátili ste sa k tomu vo svojom vystúpení, tak chcem vás len upozorniť na novelu zákona o vysokých školách z roku 2021, to ešte predkladal pán minister Grelling, ktorý zaviedol povinnosť vyhlásiť voľby 270 dní pred skončením funkčného obdobia. My sme to v tomto zákone novom vysokoškolskom znížili na 180 dní. Takže ideme presne tým spôsobom, akým ste argumentovali vo vašom vystúpení. Tomuto artikulovanému zákonu možno potom rozpravy ústne ďakujem. Pán poslanec Pročko.

Pekne. Aj na prvej alma mater a na druhej alma mater mám dve vysoké školy, tak verím, že jeden poslanec z Rimavskej Soboty nebude rozprávať, že tomu sa nerozumiem. Myslím si, že akademická pôda je naozaj pôdou, ktorú si treba ctiť. Ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie, ale nedalo mi, aby som nezareagoval na jednu vec. Viete, akademická pôda je nepoškvrniteľná pre mňa. A keď teraz vidím, ako Robert Fico chodí a aj na akademickej pôde šíri politiku. Viete, politik alebo vysokoškolský učiteľ by mal okamžite odísť z politiky alebo politik by sa mal vzdať učenia na vysokej škole, lebo to je nezlučiteľné. To je vec, ktorá by nemala byť vôbec akceptovateľná, lebo čo bude, čo bude ten politik hlásať? Bude nestranný? Politik by mal odstúpiť hneď, ale hneď, akonáhle sa stane politikom z vysokoškolského postu a to je veľmi dôležité pre nestrannosť a pre taký ten zdravý akademický vzduch a ja si myslím, že šíriť na akademickej pôde politické nezmysly a politickú propagandu je odporné. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Pán poslanec Dostál.

Poslankyňa Gažovičová si spomenula vo svojom vystúpení aj tie neduhy legislatívneho procesu, ktoré sa prejavili aj v legislatíve upravujúcej to, o čom teraz rokujeme, aj autorský zákon, a teda ale máme to tu každú chvíľu, rôzne skrátené legislatívne konania, na ktoré nie je zákonom predpokladaný dôvod, a rôzne prílepky, ktoré hyzdia legislatívny proces, tak ja by som len doplnil, že ďalším problematickým legislatívnym postupom sú poslanecké návrhy, ktoré nahrádzajú vládne návrhy, ktoré samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy. To nechcem nijako spochybňovať, ak by toto malo byť odpoveďou na moju výhradu, ale častokrát sa stáva, že legislatíva, ktorá je reálne pripravená na ministerstve, je potom predkladaná vo forme poslaneckých návrhov a ten

Ustanovenia, tak ako boli prijaté, tak to umožňuje niektorým súčasným byť vo funkcii aj dlhšie. A tých 180 dní, ono je dobré, že zákon upravuje, kedy najneskôr je potrebné tú voľbu vyhlásiť. Problém je v tom, že zákon neustanovuje, kedy najskôr. A kebyže to potiahneme úplne ad absurdum, tak by si akademický senát mohol vyhlásiť štyri voľby dopredu a rovno človeka zvoliť na tých 12 rokov. To sa samozrejme nestane, ale to, čo sa nám ukazuje, je, že aj tuto teda vzniká nejaká ako keby diera v tom zákone. A ešte jedna poznámka na to, čo povedal kolega Dostal. Ja som teda tak pochválila, že tento zákon, áno, je aj v druhom, aj v prvom, aj v druhom čítaní. Medzitým bude nejaký čas na prípravu pozmeňujúcich návrhov. No možno