49. schôdza

Ukončili sme rozpravu písomne prihlásených. A teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči. Čiže 10 prihlásených do rozpravy ústne, 11. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Krúpa. Nech sa páči, máte slovo 10 minút.

Vážený pán predseda, dámy a páni, už mám nejaký ten vek a myslím si, že politike ako takej som sa venoval, veď som aj študoval som na vysokej škole medzinárodné vzťahy, politológiu a tak nejako akože človek si pamätá veľmi dobre ten vývoj, aký bol, a ja si spomínam veľmi dobre na tie deväťdesiate roky, kedy sa vlastne tak intenzívne rozprávalo o tom, že my potrebujeme zapojiť aj tých zahraničných Slovákov do toho slovenského diania, pretože to sú ľudia, ktorí majú skúsenosti, znalosti zo sveta a my ich potrebujeme, pretože ako mladý vznikajúci štát sme si hovorili, že my budeme potrebovať každého múdreho človeka, každú proste šikovnú ruku, aby nám pomohla. Ono viete vy vôbec, koľko Slovákov reálne žije? Je ich vyše 7 miliónov na svete. Sedem, možno sedem a pol. Čiže zhruba dva až dva a pol milióna Slovákov, ktorí odišli v rôznych etapách našej histórie, žije v zahraničí. A keďže sme sa vtedy ako novovznikajúci štát zamýšľali nad tým, ako ich dostať do toho nášho diania, tak vznikali rôzne nápady. Vznikali rôzne politiky na podporu zahraničných Slovákov, rôzne slovenské inštitúty a rôzne takéto inštitúcie, ktoré mali akože pritiahnuť tých Slovákov, ktorí odišli, späť k tomu Slovensku, aby sa zaujímali o to naše dianie na Slovensku. A ja sa vás opýtam: Čo ste v tejto politike vy urobili? Čo ste urobili v tej politike pre podporu tých zahraničných Slovákov?
Keď si to človek zoberie, taký klasický príklad Vojvodina. Vojvodina je niečo, na čo sa všetci tu otáčajú, obracajú, že tam máme tých našich Slovákov z tej dolnej zeme a my ich máme radi a oni majú tú krásnu čistú slovenčinu a tak ďalej a tak ďalej. A žijú v oblasti, kde žije aj maďarská menšina. Podpora vojvodinských Slovákov v porovnaní s podporou Maďarov alebo maďarskej menšiny v tej Vojvodine je 10- až 12-krát nižšia. Desať až 12-krát nižšia zo strany Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, prečo? Ja sa pýtam, čo robíte pre tých ľudí? Alebo máme taký klasický príklad, máme ten slovenský kultúrny dom, alebo ako sa to nazýva, v Prahe. Koho ste tam vyslali? Pani Vaľovú. Pani Vaľovú, ktorá tam má, tuším, dcéru alebo niekoho, kto tam študuje, a ona tam jednoducho chcela ísť a povedala si, že ona už nebude poslankyňou, ona bude teraz diplomatka a bude viesť proste kultúrnu inštitúciu. Čo tam ona robí pre tých Slovákov? Máme fakt že tie etapy tých ľudí, ktorí odišli, napríklad rok 1968. Je to zhruba 600-tisíc ľudí, 600-tisíc ľudí, ktorí vtedy z Československa odišli. Ale naďalej tu majú korene, naďalej tu majú nejaké prepojenia, naďalej tu majú rodiny. Čo sme pre nich urobili? No houbeles. Ale vôbec nič. Nič.
Najlepšie je, keď človek tak sleduje, že ako my sa ale hlásime k tým zahraničným Slovákom, hej. Dokonca sme postavili v Medzilaborciach Andyho Warholovi veľké múzeum. A sme naňho hrdí. Pritom dobre vieme, že mal také LGBTI sklony, hej? Dnes by ste ho asi hanili. Alebo, ja neviem, keď sa povie slovo, meno Paul Newman, hej? Ale tak častokrát aj keď pozeráte športové správy, tak, ja neviem, nejaký americký hokejista, ktorý, že jeho prababička bola zo Slovenska niekde odtiaľ, to sa vždy povie, na to sme hrdí. Alebo sme hrdí na našich hokejistov v NHL, Slafkovský sa zranil, Slafkovský dal gól, Černák bránil, všetko to tam je. A sme na to hrdí. Každý deň to je v správach. Super, super. Teraz sa prenesme do reality. Takže ten Černák z tej Floridy musí letieť do Washingtonu, aby on a jeho manželka alebo jeho rodina mohli voliť. Alebo Slafkovský detto. Každý jeden z nich, ktorému takto tlieskate a ste na nich hrdý, aj najradšej by ste sa s nimi fotili, najradšej by ste ich mali v Prezidentskom paláci a kde-tade zakaždým, keď za nás hrajú hokej, tak ste na nich hrdí a chcete sa s nimi fotiť. A dnes im odkazujete, no však ale keď máš záujem, tak si to naplánuj a choď voliť do Washingtonu. Alebo, ja neviem, keď hráš vo Švédsku, do Štokholmu, choď tam voliť. Toto robíte. Takto vy zaťahujete týchto Slovákov do toho slovenského diania, tých zahraničných.
Samozrejme, že tu máme obrovský exodus. Máme tu obrovský exodus mladých ľudí. Snáď každý na Slovensku má niekoho v rodine, kto niekam odišiel do cudziny. Mladých, ktorí proste chodia študovať do zahraničia. A čo sa stáva? Ja neviem, štatistiky, myslím, že 80 % z nich sa už nevráti. Nevráti. To je že obrovská strata. Z pohľadu čisto technického, z pohľadu štátu ako organizmu je to strata, to už či to je vojna, alebo či to je takýto exodus, či to je proste, to sú straty. To sú straty, ktoré ten štát má, ktoré už ekonomicky nevie nahradiť. Musí ich nahrádzať prisťahovalcami. Preto tu napríklad Fico hovorí, že potrebujeme prisťahovalcov z Uzbekistanu a potrebujeme z Indie, lebo tu nemá kto pracovať. Pretože my máme obrovský exodus. Za posledných 15 – 20 rokov odišlo, tuším, 300-tisíc Slovákov. Mladých Slovákov, o ktorých sme prišli že navždy.
A ja sa pýtam: Čo robí táto vláda? Čo robilo ďalších iks Ficových vlád v minulosti, aby títo ľudia neodchádzali, aby tu zostali, alebo aby sa vrátili? Čo ste urobili preto, aby to naše školstvo sa zlepšilo? Čo ste urobili preto, aby sa naozaj tá sociálno-ekonomická situácia zlepšila tak, že tí mladí tu budú vidieť perspektívu a budú vedieť, že tie šance, ktoré tu sú, sú porovnateľné so šancami, ktoré by dostali v Rakúsku, v Nemecku, v Dánsku. Ja nehovorím, že musíme byť rovnako bohatí, ale že máme tú perspektívu, že ten človek sa vie presadiť, že tu nie je nepotizmus, rodinkárstvo, korupcia a že sa tu proste netlačí na slobodu a hodnoty ako také. Že tu je naozaj slobodná spoločnosť, kde tí mladí chcú žiť, chcú prekvitať, chcú si tu zakladať rodiny a vedia, že sa to tu oplatí. Čo ste pre to urobili?
Takže vy ste sa rozhodli ísť opačným smerom, opačnou cestou. Znova a opäť odvrhnúť našich ľudí, našich Slovákov, ktorí idú zo zahraničia alebo ktorí žijú v zahraničí, aby sa mohli podieľať na tom slovenskom dianí. Aby sa tu mohli zapájať intenzívnejšie, aby mohli naozaj sa cítiť, že sú stále tu doma. To nie je len to, že musí ísť voliť niekde na nejakú ambasádu, my máme 60 veľvyslanectiev, také že Tanzánia, Juhoafrická republika, ja neviem čo, koľko tam máte Slovákov? A ale aj tou zahraničnou politikou podpory zahraničných Slovákov alebo ich integrácie, alebo zlepšovania sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku, aby vedeli, že tu ste doma, tu sa môžete vrátiť. Tu je tá perspektíva, že tu bude tá situácia lepšia. No nič. Nič. Prepáčte, dokázali ste urobiť to, že máme v ústave dve pohlavia. Dokázali ste urobiť to, že sme zrušili NAKA, ÚŠP. Dokázali ste, že sme zmenili novelu Trestného zákona tak, že sa tu ľudia necítia bezpečne. Dokázali ste, že jednoducho tí ľudia vám neveria a preto idú, chcú voliť radšej niekoho iného.
Čiže toto, čo robíte, je z môjho pohľadu naozaj zrada záujmov Slovenska v kontexte spolupráce a naviazania Slovákov žijúcich v zahraničí na to dianie na Slovensku. A ešte raz vám pripomeniem, keby tu neboli napríklad československé légie, ktoré dal Štefánik dokopy vo Francúzsku, v Taliansku a tak ďalej, to boli tiež zahraniční Slováci aj Česi, tak by sme bez nich neexistovali. Aj na ich hroby pľujete a ja vám to budem pripomínať najbližšie, keď pôjdete na Bradlo, že takto pľujete na našich ľudí, na našu históriu a na našich zahraničných Slovákov len preto, lebo si myslíte, že takto vám to uhrá jeden mandát v pléne, jeden mandát. O toto tu ide, o nič iné. Máte strach, že voľby pre… (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Juraj, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Áno, ja si myslím, že toto je skutočne ten hlavný motív a tá hlavná prehra vlastne tohto návrhu a tých, ktorý ho, predkladateľov, že jednoducho hodili cez palubu stotisíce Slovákov. Pritom ten pohľad, ja sa venujem ekonomike, keď ja to poviem, najcennejší asset, najcennejšie aktívum, ktoré každý štát má, je skutočne človek. Dokonca hodnota tohto aktíva sa ešte zvyšuje vzdelaním. Skutočne vzdelaný človek vo finále je pre štát najcennejší, lebo počas svojho pracovného života zaplatí najviac daní, hej. A to sa netýka len ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Aj ľudia v zahraničí, aj tí pendleri, možno tu platia dane, možno neplatia, ale jednoducho platia tú dépeháčku, starajú sa tu o domy, ľudia, čo žijú dlhodobo v zahraničí, posielajú peniaze svojim rodičom, rekonštruujú domy. To všetko je benefit vo finále pre ekonomiku, pre štát. A potom je tu ešte jedna vec, vážení kolegovia, predkladatelia, toto skúste zvážiť. Okej, hodili ste ľudí žijúcich v zahraničí cez palubu, ale tí ľudia tu majú príbuzných na Slovensku. Jednoducho nikto nemá rád, keď ukážete na niekoho, ty si z druhej kategórie. A jednoducho tí ľudia budú na vás nahnevaní. Fakt nerozumiem, že či vám to stojí za toto všetko takto sa mstiť, že si dovolili v posledných voľbách poslať minimum hlasov. Skutočne, že vyjadruje to to, že sa vy bojíte, ako dopadnú tie ďalšie voľby, ale hlavne odsudzujete našich Slovákov, krajanov, do druhej kategórie. Áno, som zvedavý, ako sa tomu Černákovi z Floridy pôjde voliť do Washingtonu, hej. Skutočne uvažujte nad tým.
Ďakujem.

Pán poslanec Dej, nech sa páči.

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, aj za takéto historické okienko na úvod. Ja som tiež toho názoru, že kto chce poznať budúcnosť svojej krajiny, by mal najprv poznať tú minulosť. Som rád za také osvieženie ešte pred tou obedňajšou prestávkou.
Tiež ma napadlo zhodou okolností, keby sme boli možno nejako prepojení myšlienkovo, tí športovci. Lebo nie je to tak dávno, keď bola zimná olympiáda v Taliansku, kde bol aj ten slovenský dom, to býva štandardom, a bol tam aj Peter Pellegrini, však on sa tam s tými hokejistami fotil, boli tam aj rôzni ľudia, ktorí, verím tomu, že žijú v Taliansku a majú slovenské občianstvo. A ja by som chcel naozaj videl, ako títo politici, ktorí nemajú problém sa tam priživiť na tých úspešných športovcoch, že ako by tam na tom mieste tým ľuďom vysvetľovali, že majme sa pekne, usmievajme sa na seba, ale vy voliť nebudete, lebo vy žijete v zahraničí, vy nás voliť nebudete, lebo vy jednoducho ste nám ukradnutí. Príde mi to maximálne zbabelé, pretože mám pocit, že sa koalícia zaujíma o tých ľudí len, keď im to vyhovuje. A toto je presne ten príklad napríklad s tým športom. Keď treba ísť niekde do zahraničia, kľudne sa v tom olympijskom dome stretnúť aj so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, vtedy je to úplne v pohode, vtedy im vyhovujú, ale ak by mali voliť, to už nie. Čiže fotiť sa áno, volebné právo nie.
A keď si spomenul toho Černáka, toho hokejistu, tak on voliť nemôže, lebo jednoducho žije v zahraničí, ale napadol ma iný pán, ktorý sa tiež volá Černák, ale teda žije na Slovensku, je odsúdený a ten voliť môže. Ako ja teraz nehovorím, či má, nemá voliť, ja som toho názoru, že demokratická vláda má zvyšovať volebnú účasť, nie ju znižovať, takže pre mňa za mňa nech volia aj tí odsúdení, ale jeden Černák voliť nemôže, lebo žije v zahraničí, verím tomu, že sa sem raz vrátiš, však asi tu bude chcieť žiť, ale ten druhý voliť môže. Veď to je úplný nezmysel a nevidím v tom žiadnu logiku, prečo by ktokoľvek z koalície mal za toto hlasovať.

Pán poslanec Hargaš, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
No ja tak rozmýšľam, že kto v koalícii vlastne, že pre koho je toto najväčšia prehra a mne z toho vychádza, že toto je podľa mňa najväčšia prehra pre stranu HLAS, celý tento proces. Pretože základ argumentácie, ktorú koalícia používa, je, že hlasy zo zahraničia sa manipulujú, lebo im to príde podozrivé, hej? A argumentujú to číslami z roku 2023. Čiže máme tu vládu, v ktorej HLAS má na starosti ministerstvo vnútra už viac ako dva roky, takmer tri roky. Takmer tri roky mali na prešetrenie toho, či sa tie voľby zo zahraničia manipulujú alebo nemanipulujú. Aj tam bolo nejaké podozrenie ohľadom nejakých zahraničných vplyvov z Británie, ktoré aj prešetrili, povedali, že sa nič také nedialo. Ale pokiaľ ide o voľbu zo zahraničia, tak strana HLAS a ministerstvo vnútra pod politickou kontrolou, tak nič neprešetria, my tu nemáme žiaden dokument, ktorý by nejakým spôsobom dokazoval, že voľby zo zahraničia sa manipulujú. Čiže poslanci a poslankyne strany HLAS idú hlasovať za tento zákon bez akýchkoľvek dôkazov, napriek tomu, že majú ministerstvo, ktoré by to malo celé vlastne prešetriť. Čiže poslanci a poslankyne strany HLAS zase len spravia to, čo im nakáže Robert Fico, čo im nakážu smeráci, oni poslušne za to zahlasujú, aj keď nemajú žiadne dôkazy, upozorňujeme ich na to, že žiadne dôkazy k tomuto nie sú, že sú to všetko iba také fabulácie, ktoré tu šíri Tibor Gašpar. Čiže naozaj ja si myslím, že najväčší porazenci v tomto celom procese bude strana HLAS, lebo sa ukazuje, že od toho SMER-u ich už naozaj nič neodlišuje.

Pán poslanec Krúpa s reakciou na faktické, nech sa páči.

Veľká vďaka, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Ono ja si osobne myslím, že toto, tento návrh tejto zmeny volebného zákona a volebného práva tým pádom dokazuje, že tu sa začína šíriť panika v tejto vládnej koalícii. Panika. A robia všetko pre to, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili ten volebný proces. Toto je jeden z krokov, kde v podstate sa bavíme o tom naozaj, že ovplyvňuje to 1 %, ovplyvňuje to v podstate akože malý počet hlasov, ale oni to naozaj hrajú už na ten pat, oni už nehrajú na to, že vyhráme voľby, oni hrajú, že ten pat, že aby sa to nejakým spôsobom začalo krútiť, aby sa to nevyvíjalo úplne ideálne, aby z toho potom oni vyťažili, že vlastne my sme tá stabilita. To je celé, čo tým sledujú. A toto im mohlo napomôcť. Ale zároveň to dokazuje, že hodili cez palubu obrovské množstvo našich občanov. Našich občanov, ktorí proste sú im už ukradnutí. Áno, oni budú tvrdiť, že môžu ísť voliť na veľvyslanectvo alebo niečo podobné, ale áno, zoberme si z takej Kanady, tak niekto pôjde z Vancouveru do Ottawy, alebo z Floridy taký Černák do Washingtonu, alebo niečo podobné. Ja len pevne verím, že títo ľudia si to zapamätajú a že sa k vám potom aj tak zachovajú. Ja si myslím zároveň, že toto môže byť aj taká mobilizácia pre viacerých, ktorí si uvedomia, že toto sú také tie pokusy ovplyvniť alebo obmedzovať to volebné právo, že to môže mať ten opačný efekt, niečo ako v Maďarsku, že tí ľudia prídu, pretože si povedia, že no ale ja vám just ukážem. Ja vám just ukážem, že voliť pôjdem a že budem voliť tak, ako ja uznám za vhodné. A že toto je vaša labutia pieseň, nebojte sa, my to potom zase vrátime späť, tak ako to bolo doteraz.
Ďakujem.