49. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová.

Ďakujem vám, kolegovia, za reakcie a ďakujem aj, Bea, za to dovysvetlenie, aj teda, priznám sa, nebola som tu vtedy, keď si mala rozpravu. Som rada, že sme to aspoň dve povedali a teraz sa fakt čudujem kolegovi Mažgútovi, keď v podstate to počul aj od teba, že on si vlastne dovolí prísť do relácie s týmto a vydávať to ako potvrdenie, právne potvrdenie toho, že to, čo robia, je naozaj prípustné a prípadne ešte aj bolo predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. To je neuveriteľný príklad toho, ako oni všetko dokážu prekrútiť, tak ako prekrúcajú dôvody, ktoré vlastne ich viedli k podaniu tejto iniciatívy, ako prekrúcajú nakoniec všetko, čo my robíme, naše argumenty. A to, že tu fakticky a vecne debatujeme, nazývajú naťahovaním. To, že sem chceme doniesť a prečítať mená ľudí, ktorí podporili našu výzvu, to nazývajú obštrukciami, prosto čiernu nazývajú bielou, to je typická práca strany SMER, všetko prekrútiť, všetko ohnúť, všetko konšpirovať, aby voliči mali pocit, že už nikde nie je žiadna istota, že jediný, kto ich tu vyvedie a ochráni pred tým marazmom, je Robert Fico. Ale ja verím, verím, že voliči dnes už vedia viac, že oni chodia každý deň do tých nemocníc, kde platia to eldorádo poplatkov, že si kupujú drahé potraviny, že vidia, čo sa tu deje, ako ideme ekonomicky dolu a ich už čoraz menej budú tieto vaše konšpirácie zaujímať, že vám to zrátajú.

Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Mikulec. Keďže nie je v miestnosti, stráca definitívne možnosť vystúpiť v rozprave. Týmto sme vyčerpali rozpravu a vyhlasujeme ju za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Nechce. Pán spravodajca chce.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako sa ukázalo, bod, ktorému sme sa v programe tejto parlamentnej schôdze venovali, bol vážny a bol dôležitý, a to aj napriek tomu, že to bolo v rozprave časťou poslancov bagatelizované. Fakt, že do rozpravy sa písomne prihlásilo 32 poslancov a ústne ďalších 10, je dôkazom toho, že táto téma bola aj pre parlamentnú opozíciu významná. Nebudem hodnotiť na rozdiel od mnohých mladých opozičných kolegov úroveň jednotlivých vystúpení, pretože na rozdiel od iných si myslím, že mi to neprislúcha, a to aj napriek tomu, že by som na to mohol mať vzhľadom na moje životné, politické aj profesijné skúsenosti väčšie oprávnenie. Nebudem sa vyjadrovať ani k viacerým teatrálnym výstupom, ktoré tu už tradične máme forsírované, pretože ich aktéri majú v istej miere aj na toto právo, a rešpektujem, že je to súčasťou ich mentálnej výbavy a aj snahy zaujať voliča. Rovnako tak rešpektujem právo každého poslanca vnášať do svojich vystúpení rôzne vsuvky nesúvisiace s témou, vďaka ktorým sme mali možnosť zoznámiť sa napríklad s hierarchiou feudálnej spoločnosti či zaručené predpovede o výsledku volieb o rok. A napokon, akceptujem aj mentorský štýl niektorých progresívnych kolegýň, lebo aj na toto majú právo, pričom ich však chcem upozorniť, že aj ostatní poslanci majú právo nereagovať na nich, právo nedať sa vyprovokovať a právo vystupovať vtedy, kedy to uznajú za vhodné oni a nie panie z Progresívneho Slovenska. Čo je však menej akceptovateľné a aj neakceptovateľné, je množstvo osobných invektív, ktoré tu zaznievali, ale aj hanlivých označení celej skupiny politických oponentov, v čom vynikla pani poslankyňa Števulová, ktorá celú pravú stranu parlamentu nazvala gangom. Ja viem, že nie ste to vy. Z hľadiska obsahového sa minimálne porovnateľná pozornosť ako prerokovanej téme venovala osobe podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, pričom sa pri jeho mene extrémne zvýrazňoval prívlastok „obžalovaný“, už tradične, a toto všetko svedčí o tom, že v Tiborovi Gašparovi vidí parlamentná opozícia človeka, z ktorého má veľké obavy. Prečo, môžeme si domýšľať.
Z viacerých argumentov, ktoré tu zazneli, boli viaceré z môjho pohľadu akceptovateľné a myslím, že v druhom čítaní sa naozaj bude treba zaoberať aj niektorými z nich, čo sa, verím, prejaví v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto zákonu. Celkovo sa domnievam, že návrh tohto zákona našu opozíciu, osobitne jej progresívnu liberálnu časť, silne vyrušil. Vyrušil ju ani nie tak skutočnosťou, že sa podľa nich do istej miery sťaží voličom v zahraničí prístup k účasti na voľbách, čo paradoxne neprekáža organizáciám Slovákov v zahraničí, čo skonštatoval aj pán poslanec Dušenka. Nevyrušuje ich to podľa mňa ani tým, že touto zmenou možno prídu o niekoľko voličských hlasov aj oni. Ale silno ich to vyrušilo najmä preto, lebo zákon v jeho doterajšej podobe by im podľa mňa možno prostredníctvom spriaznených mimovládnych organizácií alebo možno prostredníctvom niekoho iného umožnil to, čo sa zmenou zákona už nebude dať.
O návrhu zákona budeme hlasovať v najbližšom hlasovacom termíne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za vyčerpávajúcu spravodajskú informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Puškárovej, Szabóovej, Habánika na vydanie zákona o, pardon, nie, ospravedlňujem sa. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Puškárovej, Laššákovej, Novákovej, Cecha a Mačicovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a znení skorších predpisov, tlač 1252. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1322.
Pani poslankyňa má slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Ľubice Laššákovej, Aleny Novákovej, Jozefa Cecha a Zdenky Mačicovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1252.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, pán predsedajúci.
Tento návrh zákona je veľmi krátky, už ako bolo avizované aj na tlačovej besede, aj na niektorých ďalších fórach, tak sa snažíme touto úpravou docieliť jediné, a to zvýšenie náhradného výživného z 30 % životného minima, čo je súčasná úprava, na 100 % životného minima dieťaťa, ktorá je v súčasnosti, teda by to vychádzalo necelých 130 eur. Z necelých 40 eur zvýšenie na 130 eur mesačne minimálneho náhradného výživného. Budem vďačná za akúkoľvek rozpravu a tiež za pripomienky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Lučanskému, ktorý nahradí pána poslanca Gašparoviča.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a poriadku o legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Šrobovej, ktorej týmto dávam slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes tu teda konečne rokujeme o návrhu, ktorý sa na prvé počutie, ako sme teda počuli, predáva veľmi jednoducho. Zvýšime minimálne výživné z približne 39 eur na približne 130 eur a budeme hovoriť, že sme pomohli deťom. Je to výborné na tlačovku, je to výborné na novinové titulky, ale pravda je taká, že ak sa k tým peniazom dieťa v skutočnosti nedostane, tak to nie je pomoc. Je to v skutočnosti len cynický marketing strany HLAS. Lebo realita je taká, že štát dnes nevie zabezpečiť ani to, aby sa už priznané výživné dostalo k tým, ktorí naň skutočne majú nárok, a to sú tie deti. Sám minister Erik Tomáš priznal, že až 60 % oprávnených osôb náhradné výživné vôbec nevyužíva, inštitút náhradného výživného vôbec nevyužíva. Inak teda povedané, že šesť z desiatich detí, ktoré by mali nárok na túto pomoc od štátu, tie peniaze nikdy neuvidia. A minister, ktorý v skutočnosti sa snažil ako keby predkladať tento návrh, ale vidíme ho v podobe poslaneckého návrhu, nám teda ide hovoriť, že problém sa vyrieši tým, že sa zmení jedno číslo v zákone. Lebo v skutočnosti, keď si rozkliknete tento návrh zákona, mení sa tam jedno číslo.
A teraz si povedzme, že kde je teda skutočne problém. Ten problém nie je v tom, že matky samoživiteľky, a teraz sa ospravedlňujem, že budem používať matky, ale teda 80 % jednorodičov sú matky, ženy, tak pre zjednodušenie budem využívať takýto príklad. Nie je problém, že by tieto matky nevedeli zabojovať o tieto peniaze, ktoré im patria, im a im deťom. Ten problém je v tom, že štát ich v tom nechá samy. Matka, ktorá sama vychováva dieťa, zabezpečuje domácnosť, ráno odprevadí dieťa alebo deti do školy, potom ide do práce, často nie do jednej, ale do dvoch a večer rieši logistiku, nákupy, choroby, krúžky, účty, to je jedno, a popri tom všetkom má táto matka ešte behať po úradoch, zháňať papier od exekútora, polície, potvrdenie do školy, oznámiť každú jednu zmenu na úrade a triasť sa, či bude mať nárok na peniaze, alebo či nebude musieť vracať tie, ktoré nakoniec dostala. Takže toto je ten váš sociálny štát, milí kolegovia, trošku opäť sa vrátime do reality občanov. A toto má byť podľa vás aj ten najlepší záujem dieťaťa. Ak by teda niekto chcel namietať, že táto koalícia je tu dva a pol roka, tak ja vám poviem, o čo tu ide.
Po 16 rokoch vlád Roberta Fica, po digitálnych lídroch, ktoré tieto vlády mali, pán predseda parlamentu Raši, momentálny pán prezident Peter Pellegrini, tak po týchto digitálnych lídroch a po miliardách, po miliardách eur investovaných do informatizácie tohto štátu je výsledok taký, že štát nevie vybaviť ani základnú pomoc pre dieťa bez toho, aby jeho matku proste zodral z kože byrokraciou. Šestnásť rokov možností, 16 rokov pri moci, 16 rokov digitálnych lídrov, miliardy eur z eurofondov z Európskej únie a výsledok je aký? Miliardy eur boli investované a nie je ich nikde vidieť a boli investované väčšinou za vašich vlád. A kde sú.
===== 94.
16 rokov pri moci, 16 rokov digitálnych lídrov, miliardy eur z eurofondov z Európskej únie, a výsledok je aký? Miliardy eur boli investované a nie je ich nikde vidieť a boli investované väčšinou za vašich vlád. Kde sú tie lepšie služby pre občanov za tieto Investované miliardy? Ja sa naozaj pýtam a budem rada, keď mi na to odpovie niekto. Výsledok je taký, že v roku 2026 musí matka samoživiteľka osobne nosiť papieriky medzi inštitúciami, ktoré už dávno sú zaplatené z našich daní a z európskych peňazí na to, aby medzi sebou komunikovali sami elektronicky. Takže kde sú tie miliardy do informatizácie? Kde sú tie digitálne riešenia? Kde sú tí vaši digitálni lídri, ktorých ste tu roky predvádzali na pódiách, na konferenciách? Lebo občan to nevidí. Občan vidí len to, že tento systém ako aj veľa iných nefunguje.
A ešte väčší problém je, že ministerstvo práce a sociálnych vecí ani poriadne nevie, prečo sa k pomoci nedostáva toľko oprávnených ľudí a hlavne teda tých detí. Teda 60 % tých, ktorí na to majú nárok, ako som na začiatku spomínala. Ministerstvo si neurobilo komplexnú analýzu, nemá poriadne dáta, nemá jasný plán, ako odstrániť bariéry, len približné odhady, že ľudia sa boja napríklad bývalého partnera, neveria súdom, boja sa exekúcie, neveria polícii, alebo jednoducho len nevládzu absolvovať celú tú logistiku a celý ten kolotoč. My všetci sa máme teda právo pýtať, kde je systémové riešenie, aby táto zmena, ktorú teraz predkladáte, bola ale skutočne aj aplikovateľná a skutočne dosiahla nejaký efekt. A namiesto toho týmto rodičom, napríklad týmto teda tisícom, státisícom matkám odkazujete, aby si to aj naďalej vybavovali sami. To je presne ten moment, keď sa celá rečnícka póza o vašom sociálnom cítení takto rozsype. Lebo silný štát sa nespozná podľa počtu tlačoviek ministra práce, silný štát sa spozná podľa toho, či vie pomôcť slabšiemu bez toho, aby ho najprv ponížil, unavil alebo zavalil papiermi.
A teraz prichádza ďalší vrchol cynizmu. Od roku 2026 sa má pomoc ešte viac podmieňovať školskou dochádzkou dieťaťa. Tejto téme sa tu venujú moje kolegyne, ale teda predostriem, že ak dieťa vymešká príliš veľa hodín, štát siahne na náhradné výživné. Teda častokrát na jediné peniaze, ktoré tento rodič mal. Čiže nie neplatič, nie je ten rodič, ktorý si neplní povinnosť, ale dieťa príde o svoj príspevok. Takže povedzte mi, čo je toto za logiku? Matka, ktorá už dnes ledva zvláda všetko sama, má byť ešte aj sankcionovaná za to, že štát si nevie poradiť s neplatičmi. Takže toto nie je pomoc, ale opäť trestanie najzraniteľnejších.
A popri tom všetkom sa tvárime, že hlavným problémom je len výška sumy. Samozrejme, ja vítam túto zmenu, po tých rokoch už naozaj bolo treba, ale, ako hovorím, ak nezmeníme ten systém, tak jednoducho tie peniaze, či sú vyššie alebo akékoľvek, sa k tým deťom nedostanú. A my o tomto v Progresívnom Slovensku hovoríme od roku, kedy sme vznikli, bolo to aj v našom prvom programe vďaka mojim kolegyniam, hlavne teda Lucii Plavákovej, ktorá je tu, ja jej za to veľmi ďakujem. Ja chcem vám teda povedať, že naozaj ak sa nezmení systém, tak tento návrh zákona nič nerieši.
A ak teda, ešte sa pozrime na to aj z takého iného hľadiska, že ak teda zvýšite tú sumu, tak ak doteraz množstvo tých povinných rodičov, dajme tomu teda otcov, nebolo schopných platiť túto sumu, ktorá bola okolo 40 eur, tak zákonite, keď zvýšime tú sumu, oveľa viac ľudí nebude môcť platiť túto sumu, pretože tá ekonomická situácia na Slovensku sa nám zhoršuje z roka na rok, aj za tieto dva a pol roka. Čiže ak zvýšite sumu, tak viac ľudí vám spadne ešte do dlhov, exekúcií a trestnoprávnych sporov bez toho, aby štát posilnil reálne vymáhanie. Tak ste problém vlastne posunuli iba inde a to tejto situácii naozaj hrozí, keďže ľudia sa nám dostávajú čoraz viac do chudoby. Ja aj za PS-ko hovorím, že teda my vítame zmenu zvýšiť to číslo, ale chcem, aby ste si boli jednoducho vedomí, že v skutočnosti to nebude riešiť ten problém, ktorý tieto rodiny majú. Takže ak to s tými deťmi naozaj myslíte vážne, tak, prosím, urobte tie podstatné veci. Máte na to historicky najväčší štátny aparát, najviac štátnych úradníkov, najviac miliónov, miliárd investovaných do informatizácie, takže tí, a aj najvyššie dane tu ľudia platia historicky, tak ja si myslím, že za to by si zaslúžili lepšie služby štátu, a teda zautomatizovať systém, prepojiť tie dáta, ktoré v systéme sú, odstrániť byrokratické bariéry a zabezpečiť, aby výživné, aby výživné aktívne vymáhal pre tie deti štát. Ľudia na Slovensku, tí daňoví poplatníci, tí všetci zamestnaní ľudia, ktorí vám za to platia miliardy eur ročne, si to zaslúžia.
A ešte mi nedá nespomenúť, že bolo avizované, že na túto schôdzu teda spolu aj s takýmto opatrením príde konečne definícia jednorodičovskej domácnosti do našej legislatívy. Nestalo sa tak. Ja sa môžem domnievať, že jednoducho nie je zhoda na definícii jednorodičovskej rodiny do zákona o rodine vo vládnej koalícii. Ale tak si povedzme, že na čom je zhoda v tejto vládnej koalícii, na akých zákonoch, keď nie na tom, aby sa zadefinovala rodina, typy rodín, ktoré jednoducho sú aktuálne najchudobnejšie v našej spoločnosti a ktoré potrebujú adresnú pomoc. A vďaka tej definícii by ste vedeli adresne prinášať riešenia, napríklad adresnú energopomoc, a nemuselo by sa s ňou plytvať. Takisto adresné dávky na deti. Určite si viete predstaviť, že v situácii ekonomickej, v akej je Slovensko, jednoducho nemôžeme plošne dávať všetky dávky na všetky deti. Moje dieťa nepotrebuje obed zadarmo, moje dieťa nepotrebuje prídavok a takých detí sú tisíce. Ale potom tu máme tisíce detí, ktoré nemajú ani základné možnosti na to, aby jednoducho sa rozvíjali. Takže chýba vám systém, po tých miliardách investovaných eur do informatizácie vám stále chýba ten systém. Nie ste ochotní sa ani zhodnúť na definícii jednorodičovskej domácnosti. A pripomeniem, na čom všetkom ste sa tu vedeli zhodnúť, na nižších trestoch, na vyšších daniach pre ľudí, na rušení volieb zo zahraničia, na tom sa na všetkom viete dohodnúť, na všetkých tých špinavostiach, ale na tomto nie.
Ďakujem a na prípadné faktické poznámky veľmi rada odpoviem.