49. schôdza

A vďaka, pán poslanec Vyskupič Marián, za tie slová. Pekne a správne si vyzval, že cieľom vlády predsa musí byť rozšíriť ten mandát a to množstvo ľudí, ktorí majú tú možnosť hlasovať, a toto, povedzme, úplne presne opakujem. Ja chcem pridať svoju story k tomu príbehu, ktorú prv raz povedala aj kolegyňa Klinert. Mám totiž takú, možno milnú predstavu, že Slováci žijúci v zahraničí sa balia v peniazoch a nevedia, čo s nimi, a priletia na zavolanie, preukážu svoju občiansku povinnosť, ako to povedal poslanec Kéry. Dokážu, že to naozaj myslia svojvoľne vážne, skočia do lietadla, zaplatia si ten hotel a prídu. No čo, keby v časoch, keď som ja žil a pracoval v Spojených štátoch, pán poslanec povie, tak sa nahlas rozosmejem. Mal som vtedy podobnú situáciu, dávno. Toho času som mal peniaze akurát na štipko, aby som si mohol už niekde sa zamestnať a z niečoho žiť. Som robil pre internát, umýval som riady, čistil som ryby na ľaďke, robil som inštruktora windsurfingu, jachtingu a sánkovania, že nebolo jobu, ktorý som... Ešte aj zábudol, sa rozhlasenie som robil v školskom. Nebolo jobu, ktorý na vysokej škole bol, ktorý som nerobil. Tie peniaze som zliepal dokopy po desiatkach dolárov. A predstava, že jediná možnosť, akoby som mohol využiť svoje občianske právo, jedno z tých najväčších, čo máme, je len taká, že zoberiem peniaze, ktoré nemám a nemám za čo zohnať a nejak sa premiestnim doslova na dva dni, lebo rýchlejšie by to nešlo, do mesta, kde by som musel predať drahý hotel za peniaze z hľadiska, ktorú nemám. To je čistá fikcia. A škrie ma tá arogancia, s akou pristupuje vládna moc nielen k voličom v zahraničí vôbec, ale aj k tomu úsudku, že však nech si dokážu, že ich to naozaj trápi, nech si dokážu, že ich to naozaj zaujíma a nech si zaplatia tú letenku. A z čoho, prosím pekne? Tam nelietajú pečené holuby do úst. Väčšina Slovákov, ktoré ste vyštvali s dlhou kvalitou vysokých škôl do zahraničia, tam drie, proste snaží sa pracovať, robí 2 – 3 joby, aby dostali kvalitné vzdelanie. A teraz ich potrestáte tým, že im upriete právo hlasovať. To sa stane.

Mňa zaujalo. Zaujala tá časť o našej diaspore, ktorá žije v zahraničí, a teda áno, voláme ich krajania, sú to naši krajania. A vždy, keď sa to koalícii hodí alebo vláde hodí, tak sú s nimi veľkí kamaráti. Zaujalo. Zaujala tá časť o našej diaspore, ktorá žije v zahraničí, a teda áno, voláme ich krajania, sú to naši krajania. A vždy, keď sa to koalícii hodí alebo vláde hodí, tak sú s nimi veľkí kamaráti, ale presne tak, potom im už nepovedia, že v zásade na nich kašľú. Pán Bartek to naozaj určite teda nepovedal, že kde budú musieť v ďalších voľbách voliť, že budú musieť ísť na ambasádu. Tým krajanom, za ktorými vycestovala, napadlo mi. Ako pani Érska naša. Neschopná. Pani Érska kultúry chodí na dovolenky, ktoré nazýva služobnými cestami do USA. Aj na ostatnej dovolenke bola vyše týždňa za naše financie. Išla tam prvou triedou so šampanským, priletela a jediný jej najväčší program bolo, že sa stretla s ľuďmi zo slovenskej diáspory, ktorá tam žije. A som si tiež istá, že im tiež nepovedala, ani tým seniorom, ani ich deťom, že budú musieť ísť voliť na ambasádu, že takto to. V ktorej je súčasťou a koalícia. Ktorej sa tá vláda zodpovedá. Tak toto vymysleli a. A toto je ten vzťah. Alebo respektíve tejto koalície ku našim krajanom. A je to vlastne v niečom veľmi také až perverzné. Lebo áno, peniaze od nich chceme, chceme od nich nejaké, nejaké podporné reakcie, ako je to tu všetko super. Ale potom, aby sme im nejakým spôsobom pomohli, tak to už nie. A hej, to k tomu, čo vlastne aj spomínal pán Valašek na teba na túto rozpravu, skutočne. Ľudia, aby to bolo podmienené, že môžu voliť ekonomicky, to je úplne perfídne, to je nehorázne, nehorázne, naozaj. Pán

Za faktické pripomienky. Presne tak, Tomáš. To nie je, že študentovi je ďaleko z Aljašky do Washingtonu. To si myslím, že je ďaleko, aj keby hneď si v tej firme nejakým kľúčom robil manažéra. Je absurdné vôbec hovoriť niekomu, kto žije, pracuje na Aljaške, aby išiel odvoliť do Washingtonu. To je ako úplne, že jasný príklad. Ale bavme sa o asi 3,5, skoro 4 tisíc Slovákoch, ktorí študujú v Dánsku. Tam nemáme ambasádu. Pre toho študenta je aj tá letenka, myslím, že do Berlína, akože aj to je veľa. Hej? To proste, to tiež je dlhá vzdialenosť. Ďalšia vec je tá, no. Môže niekto povedať, áno, však nech idú pozrieť rodičov na Slovensko. No, keď si všetci študenti ten jeden víkend budú chcieť kúpiť lístok, či už do Viedne alebo do Bratislavy. To nechcem vedieť, aká bude cena tých lístkov. Zasa je to niečo, čo pre toho študenta vystavilo obrovskú cenovku na jeho možnosti na to, aby išiel voliť. Hej. Takýchto situácií je skutočne veľa. Ale poviem ešte, stihnem ešte jednu. To nemusí byť vôbec človek žijúci dlhodobo v zahraničí. To môže byť skutočne pendlerka, ktorá sa v tretej dedine v Rakúsku stará o nejakého seniora. A jednoducho má tú 16-hodinovú službu tie dva týždne. A jednoducho ona nemôže ísť ani cez tie dve dediny naspäť na Slovensko niekde hodiť ten lístok, už vôbec ne, samozrejme, do Viedne. Ale jednoducho kľudne môže ísť voliť poštou, požiada si o to a kľudne tú obálku môže skutočne hodiť aj na Slovensku dva týždne predtým. A proste umožníme jej voliť. Umožníme voliť mamine rodiny, ktorá jednoducho pracuje v druhej dedine v Rakúsku a proste je tie dva týždne preč od detí. Ale všetky tie peniaze, čo tam zarobí v tom Rakúsku, donesie a minie ich na Slovensku. A my hovoríme, že ty nemôžeš voliť. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia v rozprave.

Ďakujem za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. Ja z tohto miesta by som teda chcela ešte využiť poslednú príležitosť na tejto schôdzi vyjadriť sa k rušeniu voľby poštou zo zahraničia. Predovšetkým chcem ešte raz zdôrazniť to, že vláda, ktorá si hovorí sociálno-demokratická, ide limitovať voľbu pre slovenských občanov a občianky žijúcich v zahraničí na tých, ktorí na to budú mať ekonomicky, ktorí majú zamestnávateľa, ktorý mu umožní si zobrať dovolenku. Alebo prípadne v danom čase to nebudú tehotné ženy vo vysokom stupni tehotenstva, ktorým neumožní letecká spoločnosť, keďže od istého mesiaca už sa proste nedostanete do lietadla, si tam nebudú môcť využiť volebné právo na ambasáde. Chcela by som sa spýtať, ako je toto v súlade so sociálno-demokratickými princípmi. Či už hnutia SMER, alebo strany HLAS, alebo strany SNS. Na to tu doteraz nikto neodpovedal. Nikto. Namiesto toho sme sa dočkali všelijakých konšpiračných hlúpostí, ktoré tu odzneli, odkedy bol tento zákon predložený. Obviňovaní domnienok bez akýchkoľvek dôkazov. Čo nakoniec priznal aj samotný predkladateľ tohto návrhu zákona pán Tibor Gašpar, že on nemá žiadne dôkazy, on má len svoje domnienky. Ale, vážené dámy a páni, toto nie je nejaká televízna relácia. My sme tu zákonodarný zbor Slovenskej republiky, ktorý by mal meniť legislatívu na základe faktov a na základe toho, čo je lepšie pre spoločnosť. Mne sa zdá, že vy ste na túto úlohu rezignovali v momente, ako ste tu prísahali na Ústavu, pretože od tohto momentu sem neprišiel žiaden zákon, ktorý by zlepšoval postavenie ľudí na Slovensku. Žiaden zásadný zákon. Toľko k celkovej filozofii toho, prečo tu stojíme, bolo tu o tom povedané už veľa. Preto to nebudem znova opakovať. Chcem ale svoje vystúpenie venovať ešte jednému aspektu a to je rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože dúfala som, že počas môjho prednesu tu bude sedieť pán poslanec Mažgút, asi je niekde vzadu, keďže vidím, že tu má ešte počítač. My sme včera totižto boli spolu v relácii na Teatri a on tam vytiahol rozsudok, ktorým možno niektorí ešte budete aj argumentovať, alebo teda sa s ním, kolegovia, kolegyne, stretnete, že ním koalícia argumentuje. Vytiahol rozsudok Sitaropoulos a Giakoumopoulos proti Grécku. Je to rozsudok z roku 2012 Európskeho súdu pre ľudské práva a on ním obhajoval to, že to, čo sa chystajú urobiť, teda zúžiť možnosť pre ľudí žijúcich v zahraničí, je možné, že to predsa už bolo rozhodované aj Európskym súdom pre ľudské práva a že Európsky súd pre ľudské práva povedal, že to je v poriadku a že to je len na štáte, ako si upraví svoj volebný systém. Ja som včera nevedela, nemala som načítaný tento rozsudok, ale samozrejme nemusel mi to hovoriť dvakrát, aby som si ho teda pozrela. A chcem ho vyzvať, pán Mažgút, ak to niekde v zákulisí počúvate, môžeme si dať túto debatu znova. Pretože ja som si ten rozsudok prečítala a ten vôbec nejakým spôsobom nepreukazuje to, čo vy hovoríte, a že by tento rozsudok mohol byť podkladom pre túto zmenu, ktorú sa chystáte urobiť, a že by ju nejakým spôsobom povahou vopred odobroval. Totižto v tomto gréckom prípade, to, čo pán Mažgút včera zamlčal, išlo o úplne inú situáciu. Išlo o situáciu Grécka, ktoré malo v nejakých svojich zákonodarných dokumentoch vyjadrený záväzok, že aj ľudia v zahraničí môžu voliť aj v národných voľbách v Grécku, ale za desiatky rokov nedošlo k prevedeniu tohto volebného práva do praxe. A sťažovali sa nejakí občania zastúpení občianskym združením alebo iniciatívou a namietali, že grécky štát má uviesť do praxe možnosť voľby zo zahraničia pre týchto krajanov žijúcich v zahraničí. Teda Európsky súd pre ľudské práva im nepriznal úspech v konaní. To je jediná pravda, ale nepriznal im to z úplne iných dôvodov, ako je to, čo sa vy snažíte urobiť. Tie dôvody boli áno, že štát má právo upraviť si svoj volebný systém, ako uzná za vhodné. Ale pozor, vy, keď si prečítate tento rozsudok, vyplýva to zo situácií, kedy rozširujete možnosti voľby. To znamená, že z nuly sa posúvate k tomu, že dávate možnosť voľby aj ľuďom v zahraničí akýmkoľvek prostriedkom, ktorý si štát zvolí, či už poštou, ambasádou alebo elektronickým hlasovaním. Keď ho rozširujete z ničoho k niečomu. To nie je rozsudok, ktorý hovorí, že môžete spraviť to, že reštriktívne pristúpite k tomu, že zúžite toto právo pre občanov. A ten rozsudok ešte výslovne poukazuje, výslovne poukazuje na rezolúciu 1459 z roku 2005 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorej sme členom, ktorá vyzvala členské štáty, aby čo najviac umožnili a rozšírili možnosť voľby tak, aby čo najviac ľudí vrátane ľudí žijúcich v zahraničí malo možnosť zúčastňovať sa a vykonávať volebné právo vo svojom materskom štáte. Čiže Rada Európy a jej parlamentná rezolúcia nás priamo vyzýva už desaťročia, to už je 20 rokov od roku 2005, aby sa to volebné právo rozširovalo čo najviac, aby čo najviac ľudí, ktorí sú na to oprávnení, mali možnosť pristúpiť k tým voľbám. V tomto rozsudku, ktorý pán Mažgút proti mne včera použil, sa na túto rezolúciu Európsky súd pre ľudské práva odkazuje. Takže, vážená koalícia, tak ako to bolo pri neexistujúcich 30 rozsudkoch Ústavného súdu, ktoré majú dokazovať nejaké porušovanie ľudských práv na Slovensku v roku 2020 až 2023 a neexistujú, tak ani v súčasnosti nemáte rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý by povedal, že reštriktívne opatrenia vo vzťahu k volebnému právu sú v poriadku. Naopak, trend je úplne iný – rozširovanie volebného. Takže vás vyzývam: doneste si na ďalšiu schôdzu Národnej rady, kde budeme prerokovať v druhom čítaní, keďže zrejme teda toto sa chystáte, tento paškvil, posunúť do druhého čítania, doneste nejaké dôkazy, doneste niečo konkrétne, kde preukážete, že naozaj je tu legitímny a primeraný záujem štátu na obmedzení volebného práva v zahraničí pre našich občanov a občianky. Pretože to jediné by mohlo slúžiť ako podklad, prečo by táto vaša snaha neskôr mohla obstáť či už pred Ústavným alebo Európskym súdom. Lenže ja viem, že vy nič také nedoniesiete. Lebo vy nič také nemáte. Nemáte v rukách nič. Vy len blafujete, konšpirujete a vymýšľate. To, čo robíte, nie je opatrenie, ktoré by bolo primerané, ktoré by bolo nevyhnutné v demokratickom štáte, ktoré by sledovalo legitímny cieľ, ako si to vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. A ja verím, že ak sa nám nepodarí presvedčiť vás, aby ste toto neschvaľovali, že nakoniec túto legislatívnu hrôzu, toto kradnutie volieb ľuďom zo zahraničia so slovenským občianstvom zastaví či už Ústavný alebo Európsky súd. Ďakujem. Ďakujem.

Dubec, A. Ja si myslím, Zuzka, že keby pán poslanec Mašku trávil viac času tu v pléne a menej na chodbách, tak by možno vedel o tom rozhodnutí viac, pretože ja som o ňom taktiež hovorila vo svojej rozprave. A asi by ho potom nepoužil, pretože on podľa mňa spravil ten presný opak, že toto rozhodnutie nepotvrdzuje tú jeho tézu, ale naopak ju vyvracia. No, ja som teda o tomto rozhodnutí hovorila aj to, že samozrejme tá situácia nie je porovnateľná, pretože ako si ty hovorila, tak je dôležité vlastne ten smer s malým s, s ktorým ideme, že či meníme tú voľbu, pretože neexistuje a ideme niečo zaviesť, nejaké spôsoby, alebo či ideme, tak ako sa momentálne snaží strana Smer, tým opačným smerom, že ideme obmedziť voľbu zo zahraničia. Nehovoriac o tom, že v tomto prípade sa jednalo o gréckych úradníkov, ktorí pracovali v Rade Európy. Napríklad súd skonštatoval, že, čo sa týka ich ekonomickej, rodinnej situácie a podobne, tak oni vlastne sa nestali obeťami, pretože ich ekonomická situácia im dovoľovala vycestovať. Čiže aj toto bol dôležitý aspekt, pretože my práve o tomto ekonomickom aspekte tu už takmer 4 dni hovoríme, že akým spôsobom vy obmedzíte hlavne tých ľudí, ktorí si to nebudú môcť dovoliť vycestovať, a že práve takých je veľa, pretože my na Slovensku máme dosť, si myslím, špecifickú situáciu, keďže od nás utekajú najmä mladí ľudia, ktorí teda idú študovať a často nemajú peniaze na to, aby sa vrátili, alebo ľudia, ktorí odišli za prácou a ktorí taktiež nebudú mať z rôznych dôvodov finančné zabezpečenie. Si myslím, špecifickú situáciu, keďže. Od nás utekajú najmä mladí ľudia, ktorí teda. Idú študovať a často nemajú peniaze na to, aby sa vrátili, alebo ľudia, ktorí odišli za prácou. A, ktorí taktiež nebudú mať z rôznych dôvodov. Finančné zabezpečenie na to, aby jednoducho mohli prísť domov. Nehovoriac o tom, že teda. V porovnaní s Gréckom napríklad, tak my sme skutočne krajina, ktorej ľudia utekajú. Ešte aj tento aspekt tam je, ale nestihnem dokonca.

Ďakujem pani kolegyni za to, že vlastne ukončila. Myslím, že pán poslanec Mikulec už asi nepôjde. A celé toto kolečko tých rozpráv. Musím povedať, že som si tak bez predsudkov a otvorene vypočul tú rozpravu. Väčšinou som ju počúval v kancelárii, ale počúval som ju veľmi pozorne. A zaznelo veľa argumentov. Voľba poštou zo strany koaličnej zaznievalo, má nejaké muchy. Ale musím povedať, že tie vážne obmedzenia, ktoré spôsobí tento návrh zákona, sú stokrát horšie ako tie muchy voľby poštou. To teraz hovorím otvorene, že nechcem teda držať stranu, ale vecne je to naozaj zlý návrh zákona, zhoršuje situáciu, ubližuje potenciálnym voličom a zhoršuje možnosti vyjadriť ich vôľu. Preto ja určite budem proti tomuto návrhu, aby nepostúpil do druhého čítania. A ak teda bude v druhom čítaní, že to prerazíte hrubou silou, na ktorú ste v tých voľbách, kde sa dalo voliť aj poštou, získali mandát, tak budem sa snažiť aj v druhom čítaní podporovať tie argumenty, ktoré hovoria o tom, že tento návrh zákona je zlý, škodlivý, zhoršuje, nezlepšuje. Zaujímavé, že dokážete takýmto spôsobom sem priniesť návrh zákona, ktorý je tak do očí bijúci. Aj po všetkých tých argumentoch si hovoríte svoje. Som zvedavý, či bude teda nejaké záverečné slovo a či si ešte vypočujeme nejaký sumár z koaličnej strany. Ale v každom prípade budem proti a vyzývam aj poslancov koalície, aby nesúhlasili s postúpením do druhého čítania. Ďakujem. Ďakujem.

Za reakciu a ďakujem aj Bea za to dovysvetlenie. Aj teda, priznám sa, nebola som tu vtedy, keď si mala rozpravu. Som rada, že sme to aspoň dve povedali a teraz sa fakt čudujem kolegovi Mašgutovi, keď v podstate to počula aj od teba, že on si vlastne dovolí prísť do relácie s týmto, vydávať to ako potvrdenie, právne potvrdenie toho, že to, čo robia, je naozaj prípustné a prípadne ešte aj bolo predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. To je neuveriteľný príklad toho, ako oni všetko dokážu prekrútiť. Tak ako prekrúcajú dôvody, ktoré vlastne ich viedli k podaniu tejto iniciatívy, ako prekrúcajú nakoniec všetko, čo my robíme, naše argumenty. A to, že tu fakticky a vecne debatujeme, nazývajú naťahovaním. To, že sem chceme doniesť a prečítať mená ľudí, ktorí podporili našu výzvu, to nazývajú obštrukciami, prosto čiernu nazývajú bielou, to je typická práca strany SMER. Všetko prekrútiť, všetko ohnúť, všetko konšpirovať, aby voliči mali pocit, že už nikde nie je žiadna istota, že jediný, kto ich tu vyvedie a ochráni pred tým marazmom, je Robert Fico. Ale ja verím. Verím, že voliči dnes už vedia viac, že oni chodia každý deň do tých nemocníc, kde platia to eldorado poplatkov, že si kupujú drahé potraviny, že vidia, čo sa tu deje, ako ideme ekonomicky dolu. Už čoraz menej budú tieto vaše konšpirácie zaujímať. Že vám to zrátajú. Ďakujem. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, nie, vážení páni poslanci. Ako sa ukázalo, ktorému sme sa v programe tejto parlamentnej schôdze venovali, bol vážny a bol dôležitý. A to aj napriek tomu, že to bolo v rozprave často u poslancov bagatelizované. Že do rozpravy sa písomne prihlásilo 32 poslancov a ústne ďalších 10, je dôkazom toho, že táto téma bola aj pre parlamentnú opozíciu významná. Nebudem hodnotiť na rozdiel od mnohých mladých opozičných kolegov úroveň jednotlivých vystúpení, pretože na rozdiel od iných si myslím, že mi to neprislúcha. A to aj napriek tomu, že by som na to mohol mať vzhľadom na moje životné, politické aj profesijné skúsenosti väčšie oprávnenie. Nebudem sa vyjadrovať ani k viacerým teatrálnym výstupom, ktoré tu štadiózne máme forcírované, pretože ich aktéri majú v istej miere aj na toto právo. A rešpektujem, že je to súčasťou ich mentálnej výbavy a aj snahy zaujať voliča. Rovnako tak rešpektujem právo každého poslanca vnášať do svojich vystúpení rôzne vsuvky nesúvisiace s témou, vďaka ktorým sme mali možnosť zoznámiť sa napríklad s hierarchiou feudálnej spoločnosti či zaručenými predpoveďami o výsledku volieb o rok. A napokon, akceptujem aj mentorský štýl niektorých progresívnych kolegýň, lebo aj na toto majú právo, pričom ich však chcem upozorniť, že aj ostatní poslanci majú právo nereagovať na nich, právo nedať sa vyprovokovať a právo vystupovať vtedy, kedy to uznajú za vhodné oni, a nie panie z Progresívneho Slovenska. Čo je však menej akceptovateľné a aj neakceptovateľné, je množstvo osobných invektív, ktoré tu zaznievali, ale aj hanlivých označení celej skupiny politických oponentov, v čom vynikla pani poslankyňa Števulová, ktorá celú pravú stranu parlamentu nazvala gengom. Ja viem, že nie ste tvoji. Z hľadiska obsahového sa minimálne porovnateľná pozornosť ako prerokovanej téme venovala osobe podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, pričom sa pri jeho mene extrémne zvýrazňoval privlastok „obžalovaný“ už tradične. A toto všetko svedčí o tom, že v Tiborovi Gašparovi vidí parlamentná opozícia človeka, z ktorého má veľké obavy. Prečo? Môžeme si domýšľať. Z viacerých argumentov, ktoré tu zazneli, boli viaceré z môjho pohľadu akceptovateľné a myslím, že v druhom čítaní sa naozaj bude treba zaoberať aj niektorými z nich, čo sa, verím, prejaví v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto zákonu. Celkovo sa domnievam, že návrh tohto zákona našu opozíciu, osobitne jej progresívnu liberálnu časť, silno vyrušil. Vyrušil ju ani nie tak skutočnosťou, že sa podľa nich do istej miery sťaží voličom v zahraničí prístup k účasti na voľbách, čo paradoxne neprekáža organizáciám Slovákov v zahraničí, čo skonštatoval aj pán poslanec Dušenka. Nevyrušuje ich to podľa mňa ani tým, že touto zmenou možno prídu o niekoľko voličských hlasov aj oni. Ale silno ich to vyrušilo najmä preto, lebo zákon v jeho doterajšej podobe im, podľa mňa, možno prostredníctvom spriaznených mimovládnych organizácií alebo možno prostredníctvom niekoho iného, umožňoval to, čo sa zmenou zákona už nebude dať. O návrhu zákona budeme hlasovať v najbližšom hlasovacom termíne. Ďakujem pekne, pán poslanec, za vyčerpávajúcu

Pán podpredseda, pán predsedajúci. Tento návrh zákona je veľmi krátky, už ako bolo avizované. Aj na tlačovej besede, aj na niektorých ďalších fórach. Tak sa snažíme touto úpravou docieliť jediné, a to zvýšenie náhradného výživného z 30 % životného minima, čo je súčasná úprava, na 100 % životného minima dieťaťa, ktorá je v súčasnosti, teda by to vychádzalo, necelých 130 eur. Z necelých 40 eur zvýšenie na 130 eur mesačne minimálneho náhradného výživného. Budem vďačná za akúkoľvek rozpravu a tiež za... Ďakujem pekne. Ďakujem.

Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené panie poslankyne, nevážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca, ktorý sa uvedie na vrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a poriadku o legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady o svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Znenie návrhu zákona je zrejmé, účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvoriť všeobecnú rozpravu.