49. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec. Pani poslankyňa Kosová? Ježiši Kriste, ja som si to potom zle prečítal.
Pani poslankyňa, veľmi sa vám ospravedlňujem, a tým pádom ste mi vyrazili vlastne aj môj prvý argument, že u vás je pochopiteľné, že nemusíte vedieť nič o tradíciách ozbrojených síl. Čiže, čiže áno. Opäť a opäť sme, a opäť sme pri tom násilí, pani poslankyňa, že ste rada, že ste niečo vyrazili. To je vec. Častokrát otvorené dvere. Najmä otvorené dvere.
Čiže čo je veľmi dôležité v prípade akýchkoľvek útvarov ozbrojených síl, treba vedieť, že v mnohých štátoch, a myslím, že v drvivej väčšine je to nielen o samotnom samopale a vystrelenom náboji, ale aj o určitých tradíciách a histórii, na ktorej je to postavené. Iste, rovnakú otázku by mohla postaviť aj poslankyňa britského parlamentu McKosová a pýtať sa, že čo je to za blbosť, že proste testujete, ako prispeje k obranyschopnosti to, že proste tých škótskych gajdošov tam proste stále udržujete? Veď to v stredoveku malo svoju hlavu a pätu a dnes to tú svoju hlavu a pätu nemá, že prečo vyhadzujete peniaze na nové dudy, ktoré treba kúpiť do britskej armády? Akým spôsobom budete s týmito dudami bojovať v zásade v tomto storočí? Čiže úroveň tej otázky je presne taká istá.
Tradície, ktoré so sebou nesú ozbrojené sily, sú presne aj v tejto kultúrnej oblasti, vždy boli, vždy sú. Nakoniec akékoľvek bojové pesničky, akékoľvek folklórne pesničky sa presúvajú. A slovenské ozbrojené sily majú svoju históriu relatívne krátku v porovnaní so stáročiami niektorých plukov a práporov a čiat, ktoré majú v iných krajinách. A preto bolo prirodzené, že sa Vojenský umelecký súbor aj po roku ´93 transformoval do viacerých verzií. No a čo je najväčšou tradíciou, ktorá pomohla slovenskému národu prežiť tisíc rokov v maďarskom kráľovstve so svojím vlastným jazykom, so svojou vlastnou kultúrou a popri jazyku, ktorý teda môžeme používať, aj keď už NATO nám tú angličtinu do toho dáva veľmi veľa, sú to pochopiteľne aj takéto tradície folklórne. Aj preto súbor Jánošík má svoje pevné miesto v ozbrojených silách nielen preto, že pôsobil vo vnútri a pomáhal udržiavať tradície, ktoré sú, a prepájal vlastne ten civilný folklórny sektor s vojenským, ale, samozrejme, aj reprezentoval v zahraničí a častokrát pozitívne upozornil, že pozrite sa, aké skvelé tradície majú aj v takom malom Slovensku, ako je práve to naše.
A preto nápad pána poslanca, ktorý prišiel, pána poslanca Malatinca, ktorý prišiel s tým, že vlastne mali by sme sa zamyslieť nad týmto obnovením takéhoto zboru a zároveň pri tom množstve peňazí, ktoré sa nám podarilo ušetriť z niektorých nie úplne ideálne plánovaných akcií ministerstva obrany v minulosti, tak sme si povedali, že určite je vhodné, aby sme zase nejaké státisíce obetovali práve smerom k tej tradícii. Pretože ja neviem, možno s tým niekto má problém, že byť slovenský je dneska out, že to nie je cool, že to nie je moderné, ale ja si myslím, že je. Pretože práve aj ozbrojené sily stavajú na mnohých tradíciách. A toto je jedna zo súčastí, ktorá s tým platí.
Preto si myslím, že častokrát, a to mi už úplne nebolo jasné a to je tá schizofrénia, ktorú som ja naznačoval aj pri prvej otázke, že na jednej strane ste kritizovali Roberta Fica, že je izolovaný a nikto sa s ním nechce baviť, a dnes je Robert Fico kritizovaný, že sa až príliš baví s tými európskymi lídrami alebo svetovými lídrami. Toto je podobný prípad.
Mnohí z vás boli na rôznych podujatiach, kde sa kritizovalo, že slovenská kultúra nedostáva dostatočné množstvo podpory, alebo že niektoré alternatívne práve umelecké smery by mali byť podporované. Ja som zvedavý, čo ešte vylezie z kontroly tých 300-tisíc, tej špeciálnej tanečnej skupiny, ktorá to má, že ako to tam vlastne fungovalo, keď dobre, nebudem sa vracať k týmto veciam, ale platí, že toto zase je o podpore kultúry. A tá výhoda je, že z ušetrených prostriedkov a marginálne číslo z tých ušetrených prostriedkov sme mohli investovať do opätovného budovania tradícií, ktoré sú súčasťou vojenského života, pretože vojenské umelecké súbory sú, boli a budú súčasťou vojenského života.

Doplňujúca otázka od pani Kosovej.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vašu odpoveď, ktorá ma ako vždy nesmierne pobavila. Podľa mňa ste sa s tým narodil, to sa nedá naučiť takto rozprávať. Ale k veci. Ja som Zvolenčanka. A budete sa čudovať, som spätá s Jánošíkom od malička. Môj otec dlhé roky hrával vo folklórnom súbore Pecníkovci. Môj brat dokonca bol na vojne v Jánošíku. A pamätám si aj na to, keď pred, myslím, že desiatimi rokmi zrušili Jánošík, pretože sa nedalo ufinancovať tento súbor.
A teraz pre mňa je otázka, prečo po viac ako desiatich rokoch v čase konsolidácie opätovne ideme vraziť teda niekoľko nie státisícov, ale miliónov do znovuzavedenia Jánošíka. A pýtam sa to aj v kontexte nielen konsolidácie, ale aj toho, že vieme, že sa bude kupovať aj ten kultúrny dom vo Zvolene od ministerstva obrany, čiže to sú ďalšie milióny v čase konsolidácie, kde bude sídliť Jánošík. A pýtam sa to aj v kontexte toho, že mám manžela vojaka. A teda viem, 25 rokov, čo spolu žijeme, aké ťažké je byť vojakom, že si musí kúpiť kancelársku stoličku, že si musí kúpiť kancelárske pomôcky, aby vôbec mal na čo písať, že si musí ísť tlačiť do Fax and Copy, pretože armáda nemá na to, aby vytlačila nejaké materiály, že keď bol dispečer alebo technik na rote, tak kupoval za svoje vlastné peniaze materiály do auta, aby vôbec mohli jazdiť, že mal počítač z roku päť a radšej si nosil svoj vlastný.
A mňa teda trápi skôr, že tí vojaci, chudáci, nemajú s čím pracovať a my ideme investovať do niečoho, čo sme zrušili pred desiatimi rokmi, lebo na to neboli peniaze. A dokonca sa ide kupovať aj dom kultúry. Takže toto ma trápi. Budem rada, keď mi na to odpoviete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán minister Kaliňák.

Ďakujem pekne.
A ja som naozaj rád, že vás dokážem pobaviť, ale pravda je tá, že úplne moji pedagógovia by s vami nesúhlasili, najmä tí zo základnej školy, že by ich moje odpovede až tak bavili. Ale to bol pokus o žart, ktorý nevyšiel. Nemusí každý. Čiže teraz k tým otázkam.
Viete, keď dáte, a bez urážky, zeleninárovi spravovať atómovú elektráreň, tak, a on potrebuje nejakým spôsobom prezentovať, že je schopný ekonóm, tak si pozrie tabuľky bez kontextu a povyškrtáva všetko, čo sa mu nepáči. A tak sa na jednom mieste objavili dve položky. Jánošík a bojové vrtuľníky. Boli presne v tom istom čase zrušené. A tak ako pri bojových vrtuľníkoch sa ukázalo, že to patrí medzi jednu najväčšiu chybu a takéto šetrenie spôsobilo obrovské peniaze, ktoré dnes musíte do tých bojových vrtuľníkov investovať, pretože udržiavanie stojí výrazne menej ako znovu obnovovanie. A dnes máme úlohu od NATO vybudovať túto spôsobilosť za viac ako 2,5 miliardy. A my sa ju snažíme robiť v stovkách, pretože sme našli cestu, ako sa to dá urobiť, aby to bolo efektívne a bolo to lacnejšie a zase sme ušetrili peniaze. To isté platí aj pre toto. To nie je preto, že by bol neufinancovateľný Jánošík. To nie je preto. Ale preto, že si povedal, že on chce sa pochváliť nejakými číslami. Úplne zbytočne zrušil Jánošík, ktorý nenásobil a nedelil problémy ozbrojených síl.
A teraz to, na čo sa vy sťažujete, pani poslankyňa, že si musel kúpiť svoju stoličku a že si kupuje svoje kancelárske potreby a tak ďalej, je vecou, s ktorou ja bojujem, odkedy som prišiel. Nie preto, že by neboli peniaze na to, pretože sme ich ušetrili dosť. Pretože v rámci ich fantastických predpisov je to, čo tvrdím vždy, keby dnes prišiel Rus, tak sa otočí, zľakne a utečie naspäť. A nie preto, že sú na neho namierené kvalitné kanóny, ale keby zbadal tie predpisy, čo si boli schopné ozbrojené sily vyprodukovať, tak vlastne by pochopil, že sa tu nedá existovať. Na jednu služobnú cestu, ktorú váš pán manžel by si potreboval vypísať, sa ho opýtajte doma, že keď potrebuje ísť zo Zvolena, ja neviem, kde pôsobí, nie je to podstatné a nechcem ani, by som povedal, pátrať, aby náhodou nemali pocit, že má nejakú protekciu alebo čo, určite nemá, tak proste predstavte si, že sa potrebuje dostať zo Zvolena, keď sme o ňom hovorili, na služobnú cestu niekam do Piešťan alebo do Trenčína, do Nemšovej, do skladu, sedem podpisov potrebuje na to. A to je, táto byrokracia je katastrofálna.
Práve aby sa toto nestalo, tak sme pripravili model, ktorý presadzujem rok, konkrétne rok, aby každý útvar na tieto mini nákupy mal k dispozícii minimálne 50-tisíc. To sú tieto eurové súčiastky. Lampička do auta nie je, nesvieti svetlo, auto je pokazené. Lebo on musí urobiť obstarávanie, hej? A keďže práve táto konkrétna lampička nie je obstaraná, musí čakať v poradí obstarávania, až nejaký konkrétny úrad, teraz si nepamätám, ako sa presne volá, akvizícia, neviem čo všetko, dá, zaradí do obstarávania tento typ lampičky, ktorý pokiaľ nebude v tom aute, to auto bude mimo výjazd. Klasická byrokracia. To sú, nič iné nerobíme, len snažíme sa zlikvidovať všetky jednotlivé predpisy, ktoré tomuto zdravému rozumu bránia.
A toto napríklad konkrétne ja očakávam aj od nového náčelníka Generálneho štábu. So starým sme to už začali, s novým chcem, aby toto bola jedna z jeho priorít. Vojak je tam na to, aby bol pripravený na svoju úlohu. Nie každý musí držať samopal v ruke, pretože logistika, zabezpečenie a ostatné veci, to je vlastne jedna ku dvom, hej? A to v každej krajine a ukázalo sa napríklad, či už to bude v Iráne alebo v iných konfliktoch tuto v okolí, proste bez logistiky na zásobovania či už muníciou, náhradnými dielmi, ani sa nepúšťajte do žiadneho vojnového konfliktu, lebo nemôžete ustáť. A preto je dôležitá táto logistika.
Čiže nie je problém, ako ste sa pokúsili naznačiť, medzi zdrojmi na Jánošík a tým, že je problém s nejakým papierom, lebo to nie je o tom, že by neboli peniaze, ale o tom, že vlastne nemajú nástroj, ako ho kúpiť. Pretože tých požiadaviek je obrovské množstvo. A preto sme teraz spustili, ja si myslím, že to funguje už od začiatku roka, kedy každý útvar na takéto drobné nákupy má kartu s 50-tisícovým kreditom, minie ho, vypýta si ďalšie. Ale žiadame, aby neformálne proste každú vec, ten veliteľ bude zodpovedný za to, aby toto všetko ten každý jeden vojak mal k dispozícii, aby jeho prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas vypršal, pán minister. Prejdeme na ôsmu otázku od pani poslankyne Števulovej na ministra spravodlivosti:
"Vážený pán minister, NSS s konečnou platnosťou zamietol váš podnet na odvolanie sudcu Klimenta z funkcie. Súhlasíte s tvrdením, že vláda, ktorej ste súčasťou, vrátane vás sa snaží zastrašovať sudcov a sudkyne, ktorí si dovolili súdiť ľudí spriahnutých so SMER-om?"
Nech sa páči, pán minister.

Vážená pani poslankyňa Števulová, disciplinárny návrh proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jurajovi Klimentovi bol podaný na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ako najvyššia súdna autorita na Slovensku konštatoval, že sudca Kliment svojím úmyselným protiprávnym konaním hrubým spôsobom porušil ústavné práva Mareka Paru a že jeho verejné vyhlásenia proti Marekovi Parovi z ústavnoprávneho hľadiska predstavovali kvalifikovaný dôvod na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov v trestnom konaní. Tento názor umocnila aj Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá k tejto veci prijala obdobné stanovisko. Je preto absolútne vylúčené, že sa podanie disciplinárneho návrhu zakladalo na motívoch politickej pomsty alebo zastrašovania sudcov. V danom prípade úmyselné protiprávne konanie sudcu vyvrcholilo až do protizákonného obmedzenia osobnej slobody, teda závažným spôsobom zasiahol do jeho základného ľudského práva na osobnú slobodu, čo konštatoval samotný Ústavný súd Slovenskej republiky.
Disciplinárny návrh som podal v dôsledku nezákonného konania sudcu. Ide o zákonom predpokladaný a predvídateľný postup. Je potrebné zdôrazniť, že súd v časti disciplinárneho návrhu konštatoval vinu pána Klimenta. Ešte raz. Najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní konštatoval vinu pána Klimenta. Samotný súd potvrdil, že časť návrhu môjho disciplinárneho návrhu bola dôvodná. To znamená, že tu nešlo o žiaden vykonštruovaný útok, ale o vec, ktorá mala reálny základ. Z dôvodu premlčania však nebol uložený trest, pričom samotné premlčanie, dovoľujem si povedať, možno považovať za veľmi sporné, pretože pani Kolíková o tom vedela a mohla tento návrh takisto podať, ale z nejakých dôvodov ho nepodala a ešte to aj obhajovala pred Najvyšším správnym súdom, ktorý jej v tomto nedal za pravdu, meritórne.
Kategoricky odmietam útoky a obvinenia, že by sme zastrašovali sudcov a ako minister spravodlivosti využívam svoje zákonné oprávnenie podať disciplinárny návrh vždy, keď som presvedčený, že existujú relevantné dôvody, pričom o takomto návrhu nerozhodujem ja, ale rozhoduje nezávislý a nestranný disciplinárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň platí, že ani sudcovia nie sú nedotknuteľní a podliehajú rovnakým princípom zodpovednosti ako iní nositelia verejnej moci. Práve preto právny poriadok umožňuje ministrovi spravodlivosti podať disciplinárny návrh v prípade, keď existuje podozrenie na porušenie povinnosti. A takýto postup nemožno považovať za zásah do nezávislosti súdnictva.
Teda na záver treba konšta... konštatujem, že konám legitímne a ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením postupuje striktne v medziach zákona, na rozdiel od obdobia rokov 2020 až 2023, keď vtedajšia vládna garnitúra brutálnym spôsobom zneužívala moc voči práve súdnej moci. Poďme si teda pripomenúť, čo sa tu dialo v rokoch 2020 až ´23.
Bolo to obdobie, keď pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pod vedením vlády Ľudovíta Ódora, respektíve predchádzajúcich, ale najmä teda, keď sa bavíme o strane Progresívne Slovensko, ktorú viedol aj Ľudovít Ódor, ktorý je dnes vaším kolegom v Progresívnom Slovensku, a vtedy pani Kolíková ešte ani nebola do funkcie ministerky ustanovená a telefonicky sa vyhrážala vybraným členom Súdnej rady, aby sa vzdali svojich funkcií. Toto je podľa vás rešpekt k súdnej moci? (Reakcia z pléna.) Iste. Pani Kolíková už ako ministerka v rozpore so zákonom odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III, napríklad, pretože jej nešiel poruke, čo bolo vlani, minulý rok, potvrdené správnym súdom v Bratislave, ktorý konštatoval v tejto veci nezákonné konanie pani ministerky.
Potom tu máme známe kauzy Búrka, Víchrica a ďalšie, ktoré mali byť symbolom akéhosi očistenia súdov v očiach voličov predchádzajúcej vládnej koalície, čo aj pani ministerka ix-krát takýmto spôsobom prezentovala, že je to očistenie justície. A dnes vidíme, že títo sudcovia, ktorým boli zničené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)