49. schôdza

Doplňujúcu otázku. Ja by som ešte dokončil, čo som začal hovoriť, že, že teda iné komodity, ako je oceľ, drevo, ale napríklad aj alkohol alebo morské plody a podobne, všetky tieto boli prijímané v rámci ruského parlamentu a Rady, boli prijímané jednohlasne v rámci bezpečnostnej politiky, teda ako sankčné opatrenia. Pričom práve z nepochopiteľných dôvodov samotný plyn, ktorý je veľmi obdobnou komoditou ako všetky tie, ktoré boli na základe právneho základu bezpečnostnej politiky a obrannej politiky Európskej únie, bolo teda z nepochopiteľných a nám neznámych dôvodov prijímané ako súčasť všeobecnej obchodnej politiky Európskej únie, teda nie jednomyseľne, ako teda podľa nášho názoru malo byť, ale väčšinovým hlasovaním. A to je ďalší dôvod, ktorý, alebo hlavný dôvod, ktorý napádame v rámci tejto žaloby, ktorú sme podali na Súdny dvor Európskej únie, kde spochybňujeme právny základ, na základe ktorého Európska únia rozhodla o tomto nariadení, pretože sa domnievame, že vyplývajúc z jednotlivých zmlúv, toto malo byť práve súčasťou bezpečnostnej a obrannej politiky a teda malo sa o tom hlasovať jednomyseľne, čiže spochybňujeme vlastne právny základ, na ktorom z hľadiska procesu Európsky parlament a Rada nakoniec rozhodovali. Pokiaľ sa pýtate o úspešnosť alebo neúspešnosť, ja by som veľmi nerád prejudikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Na druhej strane, treba povedať, že táto otázka naozaj je veľmi vážna. O takejto otázke Súdny dvor Európskej únie ešte nerozhodoval a bude v takomto kontexte a bude naozaj veľmi dôležité a precedentné do budúcnosti, ako Súdny dvor v tomto prípade rozhodne, pretože takéto rozhodnutie bude mať dopad na akékoľvek budúce rozhodovania Európskeho parlamentu a Rady z hľadiska právneho základu, na základe ktorého bude rozhodovať, čiže akokoľvek Súdny dvor Európskej únie rozhodne, bude to veľmi dôležité precedentné rozhodnutie pre celé fungovanie Európskej únie do budúcnosti a hlavne pre možnosť uplatňovania práva veta, ktoré vyplýva z jednotlivých zakladajúcich zmlúv. Takže očakávame veľmi netrpezlivo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti a veríme, že máme šancu, ale ako rozhodne Súdny dvor, to je samozrejme na nich. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšia otázka od pána poslanca Lackoviča na ministra

Za otázku. Je to technická otázka, na ktorú sa budem snažiť odpovedať. Vážený pán poslanec, prostriedky štátneho rozpočtu na podporu prioritných okresov sú alokované na rok 2026 v rozpočte kapitoly Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v objeme 11 566 591 €. Podpora prioritnému okrsku sa podľa § 6 zákona č. 271 z roku 2025 o podpore prioritných okresov poskytuje formou regionálneho príspevku hradeného z prostriedkov štátneho rozpočtu, príspevkov, finančných nástrojov alebo iných prostriedkov pomoci poskytovaných najmä z prostriedkov fondov Európskej únie. Ministerstvo informatizácie Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania novelu vyhlášky MIRRI č. 274 z roku 2025 Zb. o počte prioritných okresov, o výpočte ukazovateľa regionálneho rozvoja a zverejňovaní údajov v oblasti prioritných okresov, ktorou navrhuje zvýšiť počet prioritných okresov z 19 na 30, pričom finančné vplyvy navrhovanej novely MIRRI, kvantifikované v sume 2 332 585 €, Ministerstvo financií, to je odpoveď na vašu otázku, túto sumu nespochybňuje a hovorí, že by mala byť postačujúca. Dôvodom pre rozšírenie počtu prioritných okresov je umožniť viacerým subjektom, pôsobiacim v prioritných okresoch, čerpať výhody, ktoré sú spojené so zaradením okresu medzi prioritné, najmä možné zvýhodňovanie nimi predkladaných žiadostí, tzv. bonifikácia, aj pri projektoch financovaných zo zdrojov mimo regionálneho príspevku. Rovnako tak dôvodom rozšírenia je aj zabezpečiť, aby nedošlo k okamžitému absolútnemu výpadku financovania prioritných okresov, ktoré boli ešte v roku 2025 zaradené medzi tzv. najmenej rozvinuté okresy a ich podpora prostredníctvom regionálneho príspevku bola upravená v závislosti od dosiahnutého ukazovateľa regionálneho rozvoja. Ďakujem pekne. Doplňujúca otázka pána poslanca Lackoviča. Ďakujem.

Pán minister, odhliadnem teraz od faktu, že po 15 rokoch vašich vlád je 30 okresov na Slovensku označených ako najmenej rozvinutých, po novom prioritných. To je podľa mňa neuveriteľné a nenormálne vysvedčenie, ktoré máte na svojich pleciach a ktoré si nesiete, ale v poriadku. A tá doplňujúca otázka znie: či vám príde normálne pri navýšení počtu najmenej rozvinutých okresov o 11 z 19 na 30, navýšenie tej sumy len o nejaké 2,3 milióna, keď len včera na jednom jedinom výjazdovom rokovaní vlády ste rozpustili 2,5 milióna € na kuchynské riady, žalúzie a tak ďalej a tak ďalej. Tie peniaze treba púšťať do tých regiónov. Otázne je, či to robíte spravodlivo, čo je dlhodobo jasné, že nie. Či vám toto celé nepríde kúsok perfídne. Ďakujem pekne.

Viete, čo mi pripadá perfídne? To, čo robíte vy, pán poslanec a vaša strana. Vy sa tu neozývajte. Chcete, aby sme tým okresom teda tie peniaze nedali, keď to teda vykrikujete, že by sme im, že by sme ich mali odtiaľ vylúčiť? Sú tam určité kritériá, na základe ktorých sú tie okresy zahrnuté a hovoríme, že dostanú o 2,3 milióna viacej. Ja viem, že vy tu vykrikujete a vy, keď prídete k vláde, tak tu budete rušiť 13. dôchodky, budete rušiť sociálne dávky a budete zavádzať tie vaše lego kocky, o ktorých toľko rozprávate. Čiže vy sa tu neozývajte, že čo my máme a nemáme robiť. Podporujeme regióny, chodíme do všetkých okresov, tých okresov dáme a opýtate sa tých starostov teda, keď to tak vykrikujete, že či sa im to nepáči, keď im náhodou v niečom pomôžeme, lebo mnohí potrebujú aj menšiu sumu na to, aby si vyriešili niektoré veci. Tu máme vašich kolegov, a tí tu zobrali samosprávam 700 miliónov a vy sa tu budete ozývať. Vy, čo? Pozrite sa, čo chcete páchať na Slovensku, keď tu budete vládnuť. Vy sa tu neozývajte, čo my tu robíme a nerobíme. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister. Štvrtá otázka

Takže som tu za pána ministra Huliaka z Ministerstva cestovného ruchu a športu. Takže odpoveď pre pani Vážny, pani poslankyňa, áno.

Vážený pán poslanec. Pani poslankyňa Kosová, ježiši Kriste, ja som si to potom zle prečítal. Pani poslankyňa, veľmi sa vám ospravedlňujem. A tým pádom ste mi vyradili vlastne aj môj prvý argument. Že u vás je pochopiteľné, že nemusíte vedieť nič o tradíciách ozbrojovania. Čiže, čiže áno. Opäť a opäť sme, a opäť sme pri tom násilí, pani poslankyňa, že ste rada, že ste niečo vyradili. To je vec. Častokrát otvorené dvere. Najmä otvorené dvere. Čiže. Čo je veľmi dôležité v prípade akýchkoľvek útvarov ozbrojených síl, treba vedieť, že v mnohých štátoch, a myslím, že v drvivej väčšine, je to nielen o samotnom samopale a vystrelenom náboji, ale aj určitých tradíciách a histórii, na ktorej je to postavené. Iste, rovnakú otázku by mohla postaviť aj poslankyňa britského parlamentu McKosová a pýtať sa, že čo je to za blbosť. Že proste pestujete ako príspevok obranyschopnosti to, že proste tých škótskych gajdošov tam proste stále udržujete. Veď to v stredoveku malo svoju hlavu a pätu a dnes to tú svoju hlavu a pätu nemá, že prečo vyhadzujete peniaze na nové dudy, ktoré treba kúpiť do britskej armády. Akým spôsobom budete s týmito dudami bojovať? V zásade v tomto storočí. Čiže úroveň tej otázky je presne taká istá. Tradície, ktoré so sebou nesú ozbrojené sily, sú presne aj v tejto kultúrnej oblasti vždy boli zvykom nakoniec. Akékoľvek bojové pesničky, akékoľvek folklórne pesničky sa presúvajú. Slovenské ozbrojené sily majú svoju históriu relatívne krátku v porovnaní so stáročiami niektorých plukov a práporov a čiat, ktoré majú v iných krajinách. Preto bolo prirodzené, že sa Vojenský umelecký súbor aj po roku 93 transformoval do viacerých verzií. No, čo je najväčšou tradíciou, ktorá pomohla slovenskému národu prežiť 1000 rokov v Uhorskom kráľovstve so svojím vlastným jazykom, so svojou vlastnou kultúrou. A popri jazyku, ktorý teda môžeme používať, aj keď už nám do toho angličtina dáva veľmi veľa, sú to pochopiteľne aj takéto tradície folklórne. Aj preto súbor Jánošík má svoje pevné miesto v ozbrojených silách, nielen preto, že pôsobil vo vnútri a pomáhal udržiavať tradície, ktoré sú a prepájal vlastne ten civilný folklórny sektor s vojenským, ale samozrejme aj reprezentoval v zahraničí a častokrát pozitívne upozornil, že pozrite sa, aké skvelé tradície majú aj v takom malom Slovensku, ako je práve to naše. A prečo? Napad pána poslanca, ktorý Reprezentoval v zahraničí a častokrát pozitívne upozornil, že pozrite sa, aké skvelé tradície majú aj v takom malom Slovensku, ako je práve to naše. A prečo? Nápad pána poslanca. Ktorý prišiel, pán poslanec Malatinec, ktorý prišiel s tým, že vlastne mali by sme sa zamyslieť nad týmto obnovením takéhoto zboru a zároveň pritom množstvo peňazí, ktoré sa nám podarilo ušetriť z niektorých nie úplne ideálne plánovaných akcií Ministerstva obrany v minulosti. Tak sme si povedali, že určite je vhodné, aby sme zase nejaké státisíce obetovali práve smerom k tej tradícii, pretože ja neviem, možno s tým niekto má problém, že byť slovenský je dnes out. Že to nie je cool, že to nie je moderné. Ale ja si myslím, že je, pretože práve aj ozbrojené sily stavajú na mnohých tradíciách. Toto je jedna zo súčastí, ktorá s tým platí. Preto si myslím, že častokrát, a to mi už úplne nebolo jasné a to je tá schizofrénia, ktorú som ja naznačoval aj pri prvej otázke. Že na jednej strane ste kritizovali Roberta Fica, že je izolovaný a nikto sa s ním nechce baviť, a dnes je Robert Fico kritizovaný, že sa až príliš baví s tými európskymi lídrami alebo svetovými lídrami. Toto je podobný prípad. Mnohí z vás boli na rôznych podujatiach, kde sa kritizovalo, že slovenská kultúra nedostáva dostatočné množstvo podpory, alebo že niektoré alternatívne práve umelecké smery by mali byť podporované. Ja som zvedavý, čo ešte vylezie z kontroly tých 300 000 v tej špeciálnej tanečnej skupiny. Ktorá to má, že ako to tam vlastne fungovalo, keď dobre, nebudem sa vracať k týmto veciam. Ale platí, že toto zase je o podpore kultúry. A tá výhoda je, že z ušetrených prostriedkov a marginálne číslo z tých ušetrených prostriedkov mohli investovať do opätovného budovania tradícií, ktoré sú súčasťou vojenského života, pretože vojenské umelecké súbory sú, boli a budú súčasťou vojenského života. Doplňujúca otázka od pani Kosovej. Ďakujem.

Odpoveď, ktorá ma ako vždy nesmierne pobavila. Podľa mňa ste sa s tým narodil, to sa nedá naučiť takto rozprávať, ale k veci. A ja som Zvolenčanka. A budete sa čudovať, som spätá s Jánošíkom od malička. Môj otec dlhé roky hrával vo folklórnom súbore Pecníkovci. Môj brat dokonca bol na vojne v Jánošíku. A pamätám si aj na to, keď pred, myslím, že 10 rokmi zrušili Jánošíka, pretože sa nedalo ufinancovať tento súbor. A teraz pre mňa je otázka, prečo po viac ako 10 rokoch v čase konsolidácie opätovne ideme vraziť teda niekoľko nie státisícov, ale miliónov do znovuzavedenia Jánošíka. A pýtam sa to aj v kontexte nielen konsolidácie, ale aj toho, že vieme, že sa bude kupovať aj ten kultúrny dom vo Zvolene od Ministerstva obrany, čiže to sú ďalšie milióny v čase konsolidácie, kde bude sídliť Jánošík. A pýtam sa to aj v kontexte toho, že mám manžela vojaka. A teda viem, 25 rokov, čo spolu žijeme, aké ťažké je byť vojakom, že si musí kúpiť kancelársku stoličku, že si musí kúpiť kancelárske pomôcky, aby vôbec mal na čo písať, že si musí stlačiť do fax ten copy, pretože armáda nemá na to, aby vytlačila nejaké materiály. Že keď bol dispečer alebo technik na rote, tak kupoval za svoje vlastné peniaze materiály do auta, aby vôbec mohli jazdiť, že mal počítač z roku päť a radšej si nosil svoj vlastný. A mňa teda trápi skôr, že tí vojaci chudáci nemajú s čím pracovať. A my ideme investovať do niečoho, čo sme zrušili pred 10 rokmi, lebo na to neboli peniaze. A dokonca sa ide kupovať aj dom kultúry. Takže toto ma trápi. Budem rada, keď mi na to odpoviete. Ďakujem. Pán minister Kaliňák.

A ja som naozaj rád, že vás dokážem pobaviť, ale pravda je tá, že úplne moji pedagógovia by s vami nesúhlasili, najmä tí zo základnej školy, že by ich moje odpovede až tak bavili. Ale to bol pokus o žart, ktorý nevyšiel. Nemusí každý. Čiže teraz, keď motáš kam? Viete, keď dáte bez ušľachtilosti zeleninárovi spravovať atómovú elektráreň, tak a on potrebuje nejakým spôsobom prezentovať, že je schopný ekonóm, tak si pozrie tabuľky bez kontextu a povyškrtáva všetko, čo sa mu nepáči. A tak sa na jednom mieste objavili dve položky. Jánošík, bojové vrtuľníky boli presne v tom istom čase zrušené. A tak ako pri bojových vrtuľníkoch sa ukázalo, že to patrí medzi jednu z najväčších chýb a takéto šetrenie spôsobilo obrovské peniaze, ktoré dnes musíte do tých bojových vrtuľníkov investovať, pretože udržiavanie stojí výrazne menej ako znovuobnovenie. A dnes máme úlohu od NATO vybudovať túto spôsobilosť za viac ako 2,5 miliardy. A my sa ju snažíme robiť v stovkách, pretože sme našli cestu, ako sa to dá urobiť, aby to bolo efektívne, aby bolo to lacnejšie a zase sme ušetrili peniaze. To isté platí aj preto. To nie je preto, že by bol neufinancovateľný Jánošík. To nie je preto. Ale preto, že si povedal, že on chce sa pochváliť nejakými číslami. Úplne zbytočne zrušil Jánošík, ktorý nenásobil a nedelil problémy ozbrojených síl. A teraz to, na čo sa vy sťažujete, pani poslankyňa, že si musel kúpiť svoju stoličku a že si kupuje svoje kancelárske potreby a tak ďalej, je vecou, s ktorou ja bojujem, odkedy som prišiel. Nie preto, že by neboli peniaze na to, pretože sme ich ušetrili dosť. Pretože v rámci ich fantastických predpisov je to, čo tvrdím vždy, keby dnes prišiel Rus, tak sa otočí, zľakne a utečie naspäť. A nie preto, že sú na neho namierené kvalitné kanóny, ale keby zbadal tie predpisy, čo si boli schopné ozbrojené sily vyprodukovať, tak vlastne by pochopil, že sa tu nedá existovať. Na jednu služobnú cestu, tuto váš pán Hanzel by si potreboval vypísať, sa ho opýtajte doma, že potrebujú ísť zo Zvolena, ja neviem, kde pôsobí. Nie je to podstatné. Nechcem ani, by som povedal, pátrať, aby náhodou nemali pocit, že má nejakú protekciu alebo čo. Určite nemá. Tak proste predstavte si, že sa potrebuje dostať zo Zvolena, keď sme o ňom hovorili, na služobnú cestu niekam do Piešťan alebo do Trenčína, do Nemšovej, do skladu. Sedem podpisov potrebuje na to. A to je táto byrokracia, je katastrofálna. Práve aby sa toto nestalo, tak sme pripravili model, ktorý presadzujem rok, konkrétne rok, aby každý útvar na tieto mini nákupy mal k dispozícii minimálne 50 000. To sú tieto eurové súčiastky. Lampička do auta nie je, nesvieti svetlo, auto je pokazené. Lebo on musí urobiť obstarávanie. Hej? A keďže práve táto konkrétna lampička nie je obstaraná, musí čakať v poradí obstarávania, až nejaký konkrétny úrad, teraz si nepamätám, ako sa presne volá, akvizícia, neviem čo, všetko, dá zaradiť do obstarávania tento typ lampičky, ktorý pokiaľ nebude v tom aute, to auto bude mimo výjazd. Klasická byrokracia. To sú, nič iné nerobím, len snažíme sa zlikvidovať všetky jednotlivé predpisy, ktoré tomuto zdravému rozumu bránia. A toto napríklad konkrétne ja očakávam aj od nového náčelníka Generálneho štábu. So starým sme to už začali, s novým chcem, aby toto bola jedna z jeho priorít. Vojak je tam na to, aby bol pripravený na svoju úlohu. Nie každý musí držať samopal v ruke, pretože logistika, zabezpečenie a ostatné veci, to je vlastne jedna ku dvom. Hej? A to v každej krajine a ukázalo sa napríklad, či už to bude v Iráne alebo v iných konfliktoch tuto v okolí, proste bez logistiky na zásobovanie, či už muníciou, náhradnými dielmi, ani sa nepúšťajte do žiadneho vojnového konfliktu, lebo nemôžete ustáť. A preto je dôležitá táto logistika. Čiže nie je problém, ako ste sa pokúsili naznačiť, medzi zdrojmi na Jánošík a tým, že je problém s nejakým papierom, lebo to nie je o tom, že by neboli peniaze, ale o tom, že vlastne nemajú nástroj, ako ho kúpiť. Pretože tých požiadaviek je obrovské množstvo. A preto sme teraz pustili, ja si myslím, že to funguje už od začiatku roka, kedy každý útvar na takéto drobné nákupy má kartu s 50 000 kreditom, minie ho, vypýta si ďalšie. Ale žiadame, aby neformálne proste každú vec, ten veliteľ bude zodpovedný za to, aby toto všetko ten každý jeden vojak mal k dispozícii, aby jeho práva náš čas vypršal, pán

Vážená pani poslankyňa Števová. Disciplinárny návrh proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jurajovi Klimentovi bol podaný na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ako najvyššia súdna autorita na Slovensku konštatoval, že sudca Kliment svojím úmyselným protiprávnym konaním hrubým spôsobom porušil ústavné práva Mareka Paru a že jeho verejné vyhlásenia proti Marekovi Parovi z ústavnoprávneho hľadiska predstavovali kvalifikovaný dôvod na jeho vylúčenie z výkonu úkonov trestného konania. Tento názor umocnila aj Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá k tejto veci prijala obdobné stanovisko. Je preto absolútne vylúčené, že sa podanie disciplinárneho návrhu zakladalo na motívoch politickej pomsty alebo zastrašovania sudcov. V danom prípade úmyselné protiprávne konanie sudcu vyvrcholilo až do protizákonného obmedzenia osobnej slobody, teda závažným spôsobom zasiahol do jeho základného ľudského práva na osobnú slobodu, čo konštatoval samotný Ústavný súd Slovenskej republiky. Disciplinárny návrh som podal v dôsledku nezákonného konania sudcu. Ide o zákonom predpokladaný a predvídateľný postup. Je potrebné zdôrazniť, že súd v časti disciplinárneho návrhu konštatoval vinu. Pán Kliment, ešte raz. Najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní konštatoval vinu pána Klimenta. Samotný súd potvrdil, že časť môjho disciplinárneho návrhu bola dôvodná. To znamená, že tu nešlo o žiaden vykonštruovaný útok, ale o vec, ktorá mala reálny základ. Z dôvodu premlčania však nebol uložený trest, pričom samotné premlčanie, dovoľujem si povedať, možno považovať za veľmi sporné, pretože pani Kolíková o tom vedela a mohla tento návrh takisto podať a z nejakých dôvodov ho nepodala a ešte to aj obhajovala pred Najvyšším správnym súdom, ktorý jej v tomto nedal za pravdu. Meritorne kategoricky odmietam útoky a obvinenia, že by sme zastrašovali sudcov a ako minister spravodlivosti využívam svoje zákonné oprávnenie podať disciplinárny návrh vždy, keď som presvedčený, že existujú relevantné dôvody, pričom o takomto návrhu nerozhodujem ja, ale rozhoduje nezávislý a nestranný disciplinárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň platí, že ani sudcovia nie sú nedotknuteľní a podliehajú rovnakým princípom zodpovednosti ako iní nositelia verejnej moci. Práve preto právny poriadok umožňuje ministrovi spravodlivosti podať disciplinárny návrh v prípade, keď existuje podozrenie na porušenie povinnosti. A takýto postup nemožno považovať za zásah do nezávislosti súdnictva. Teda na záver treba konštatovať, že konám legitímne a Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením postupuje striktne v medziach zákona, na rozdiel od obdobia rokov 2020 až 2023, keď vtedajšia vládna garnitúra brutálnym spôsobom zneužívala moc voči práve súdnej moci. Poďme si teda pripomenúť, čo sa tu dialo v rokoch 2020 až 23. Bolo to obdobie, keď pani exministerka spravodlivosti Mária Kolíková pod vedením vlády Ľudovíta Ódora, respektíve predchádzajúcich, ale najmä teda, keď sa bavíme o strane Progresívne Slovensko, ktorú viedol aj Ľudovít Ódor, ktorý je dnes vaším kolegom v Progresívnom Slovensku a vtedy pani Kolíková ešte ani nebola do funkcie ministerky ustanovená a telefonicky sa vyhrážala vybraným členom Súdnej rady, aby sa vzdali svojich funkcií. Toto je podľa vás rešpekt k súdnej moci? Iste. Pani Kolíková už ako ministerka v rozpore so zákonom odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III napríklad preto, že jej nešiel po ruke, čo bolo vlani, minulý rok, potvrdené správnym súdom v Bratislave, ktorý konštatoval v tejto veci nezákonné konanie pani ministerky. Potom tu máme známe kauzy Búrka, Víchrica a ďalšie, ktoré mali byť symbolom akéhosi očistenia súdov v očiach voličov predchádzajúcej vládnej koalície, čo aj pani exministerka x-krát takýmto spôsobom prezentovala, že je to očistenie justície. Dnes vidíme, že títo sudcovia, ktorým boli zničené... váš čas vypršal.

Asi by som na vašom mieste zvažovala slová, lebo keď poviete, že bývalá ministerka sa niekomu telefonicky vyhrážala, mali by ste na to mať minimálne právoplatný rozsudok súdu, keďže vyhrážanie sa, nebezpečné vyhrážanie, je trestné. Asi by som na vašom mieste zvažovala slová, lebo keď poviete, že bývalá ministerka sa niekomu telefonicky vyhrážala, mali by ste na to mať minimálne právoplatný rozsudok súdu, keďže vyhrážanie sa, nebezpečné vyhrážanie, je trestný čin. Ale nechám to na bývalú Kolíkovú, aby sa s týmto vysporiadala sama, otázku som položila ja. A naozaj ma fascinuje, že tie vaše údajné návrhy, ktoré robíte prísne v medziach zákona a konáte čestne, spravodlivo a férovo, akosi vždy pochádzajú z dielne napríklad pána Paru. To musí byť asi naozaj najlepší advokát na Slovensku. Ani sa nečudujem, že sa mu tak hrnú štátne zákazky a klienti, ktorých obhajuje, a že má čestné miesto na tlačovkách predsedu vlády, ktorými sa venuje či už kauze Očistec alebo útokom na sudcov a sudkyne. Napríklad, ako sme nedávno videli pri sudkyni Pamele Záleskej. A tu sa chcem spýtať: vy ako minister spravodlivosti pre celé Slovensko, podotýkam, že vy nie ste ministrom spravodlivosti pre SMER alebo podľa želania SMER-u, ale teda ste ministrom spravodlivosti pre všetkých občanov a občianky Slovenska, vrátane sudkyne Pamely Záleskej. Čo hovoríte na to, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ohradil proti tomu, aby jeho rozhodnutie bolo podkladom pre trestné stíhanie, ktorým sa vyhrážali z tlačovky na Úrade vlády? Chcela by som k tomu vaše stanovisko. Ďakujem, pán minister.