49. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán Malatinec, mám taký jeden príbeh. Pred pár dňami som stretla jednu pani vo Zvolene, ktorá teda nás odchytila aj s kolegom Mišom Sabom. A povedala nám svoj príbeh, ktorý vám chcem rozpovedať, je krátky, ale vlastne výstižný. Tá pani pod Kriváňom mala svoju dielničku, v ktorej šila a vyšívala kroje pre folklórne súbory na Slovensku. Dnes má živnosť niekoľko mesiacov zavretú, predáva niekde kvety a celé toto remeslo musela nechať tak, stroje padajú prachom. Táto pani je z toho nešťastná a zároveň veľmi dobre vedela, a to je práve aj dobrá informácia pre túto koalíciu na to, aby zmenili tento zákon. Ona vedela, že je to kvôli tomu, že je FPU nefunkčné a úplne zničené, lebo jej reálna skúsenosť bola taká, že od roku 2016 až do 2023 folklórne súbory už niekedy v decembri, v novembri vedeli, aké financie, či vôbec nejaké financie a koľko budú mať, na ktoré ich festivaly alebo vystúpenia. Tým pádom jej dali zákazku a ona šila, vyšívala až do marca, apríla. Potom mala pár mesiacov na to, aby sa pripravila na rôzne podujatia, ktoré sú pri týchto festivaloch, aby si pripravila svojich pár vecí a z toho potom žila celý rok. Táto pani v tejto chvíli to nemôže robiť. Nemôže zachovávať remeslo, nemôže zachovávať tradície, nemôže robiť pre folklórne súbory. A toto dopustila, Martina spôsobila. Martina Šimkovičová Machala. Toto ste spôsobili, žiaľ, aj vy, koaliční poslanci a poslankyne, že ste hlasovali za novelu zákona, o ktorej sme vám v každom jednom tu vystúpení povedali, že dopadne takto. Dopadla ešte horšie, ale aj tak by dopadla zle. Je to iba jeden z mnohých, naozaj mnohých príbehov ľudí a netýka sa to iba folklóru, týka sa to aj mestskej kultúry, týka sa to akejkoľvek kultúry. Ten regionálny rozmer bol pri funkčnom Fonde na podporu umenia naozaj silný. Hovorili o tom dáta, akékoľvek naše vystúpenie, ktoré si pustíte. Hovorili presne o tom, čo sa stane a zároveň sme vám to podkladali dátami, že ak bola ako keby zámienka na zmenu Fondu na podporu umenia regionálny rozmer, tak dáta nám hovorili jasne, že najviac podporených projektov bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji od roku 16 do 23. A zároveň tam išlo vlastne aj najviac financií. Mne sa o tom hrozne ťažko hovorí, pretože my sme sa dostali do situácie, kedy tisíce ľudí na Slovensku nemá ani prácu, nemá ani kultúru, nemá vystúpenia, nemôže nič organizovať. Sú to celé rodiny na to naviazané. Majú z toho stres, nevedia sa uživiť, pretože stále počítali s tým, že možno budú mať nejaké dofinancovanie svojich projektov, prípadne mali projekty, ktoré boli napríklad súčasťou trojročných zmlúv, ktoré zrušil pán Sokola ako člen alebo predseda rady pri Fonde na podporu umenia, zrušil to nezákonne. To znamená, že aj Fond na podporu umenia bude znášať tie následky aj finančné. Ale hlavne tie následky znášame všetci ako krajina. V tejto chvíli nie sú... Viete, čo sa stalo? V tejto chvíli v tomto roku 2026 išlo 0 €, 0 € nikomu. Nikomu nešli peniaze z Fondu na podporu umenia. Tak ja sa pýtam, pani Sitek, kde je tá ich smršť ľudí, ktorí čakali za dverami? Kde sú tí ľudia, ktorí teraz by nám ukázali, aká má byť tá iná kultúra? Kde je ten funkčný Fond na podporu umenia? Kde to je? A tá správa aj pre vás je dôležitá v tom, že každý človek na Slovensku, čo sa akokoľvek dotkol kultúry alebo ich rodinní príbuzní, a verte, že je to veľa ľudí, každý ten jeden človek, aj pani alebo pán v knižnici v najmenšej obci vie, že za tento otrasný stav, kedy sa ničí naša kultúra, ničí naše kultúrne dedičstvo, nevytvárame nové kultúrne dedičstvo, že za to môže Martina Šimkovičová, aj Andrej Danko, strana SNS a ľudia z koalície. Takže pokiaľ máte trošku pud sebazáchovy, tak zahlasujte za tento návrh zákona pána Malatinca. V tejto podobe. Samozrejme, vy možno v druhom čítaní budete tam chcieť dávať nejaké veci, ale v tejto podobe je to prechodné, že sa ešte čo-to dá zachrániť. Samozrejme, je veľmi dôležité aj sa pozrieť na Radu fondu v tom zmysle, že sú tam členovia a členky, ktorí sú tam nezákonne, lebo nemajú profesijné skúsenosti, ktoré vyžaduje zákon a tak ďalej. Ešte jednu vec by som ale chcela povedať. Že je mimoriadne perfídne to, ako sa, ako sa, ako sa púšťajú zástupcovia strany Aj profesijné skúsenosti, ktoré vyžaduje zákon a tak ďalej. Ešte jednu vec by som ale chcela povedať. A, že je mimoriadne perfídne to, ako sa púšťajú zástupcovia strany SNS vo verejnom diskurze do ľudí z kultúry, do ľudí, ktorí kedykoľvek mali napríklad s fondom na podporu umenia, ale aj s inými dotáciami z kultúry, čokoľvek. Je to mimoriadne odporné, je to nechutné. Ich výrazy nebudem teraz tu komunikovať v Národnej rade, ale skutočne sú to výrazy, ktoré používali komunisti z 50. rokov. Nič nové sa nedeje, je to toto. A chcem sa zastať všetkých ľudí z kultúry. Chcem povedať, že my vieme, že ľudia z kultúry nie sú v úvodzovkách iba herci, že sú to osvetľovači, kameramani, zvukári, že sú to ľudia, ktorí niekde tlačia vozíky s nástrojmi, že sú to práve tie panie z podkrovia, ktoré vyšívali ľudové, teda ľudové odevy, že je to každý jeden v knižnici, v zriaďovanej alebo nezriaďovanej časti našej kultúry. A my chceme, aby vedeli tí ľudia, že my o nich vieme, ale zároveň sa chcem naozaj dôrazne ohradiť voči rečiam, ktoré má pán Danko, pani Šimkovičová a ostatní vo verejnom priestore voči týmto ľuďom. A skúsim vám to teda vysvetliť aspoň veľmi rýchlo. Fond na podporu umenia, to nie je žiadna dojná krava. Samozrejme, že nie. Fond na podporu umenia, každý, kto vôbec tam získal, kým fungoval, nejakú dotáciu, jednak je to iba spolufinancovanie nejakého projektu. Ten projekt musel byť schválený odbornou komisiou a projekt neznel, že dajte mi toľko a toľko peňazí. Vy ste museli konkrétne napísať v detaile, čo budete robiť, kedy to budete robiť, s kým to budete robiť, aký to bude mať dopad, kde to budete komunikovať, čo to bude stáť, ako to budete spolufinancovať. A potom štát urobil s vami zmluvu. Je to niečo ako keď idete robiť úradníka, aj vtedy štát s vami podpíše zmluvu. Akurát, že ten nástroj sa volal Fond na podporu umenia a bol odpolitizovaný. A následne, keď ste urobili ten projekt, tak ste ho museli skutočne riadne do posledného centu vyúčtovať. A keď tu rozpráva bludy pani Érska, ako to treba dokázať a ako si to ona vyžaduje, aby sa to ukázalo, tak nech si to jedným klikom nájde. Však by mala snáď vedieť, ako funguje jej ministerstvo. Veď to sú verejne dohľadateľné zdroje. Ale chcem skutočne sa ohradiť voči takýmto rečiam, ktoré mali komunisti v 50. rokoch. Ľudia z kultúry sú, je ich, sú tisíce. Sú to robotníci v kultúre, ktorí majú jedny z najťažších podmienok aj podľa dát. Sú to ľudia vysokoškolsky vzdelaní s najnižšími mzdami. Robia to z lásky k vlasti, fakt. A neviem, prečo sa musia dočkať takýchto otrasných rečí vo verejnom priestore. Lebo viete, je to perfídne tu rozprávať o tom, ako kto, kde z opozície mal niekde odniekiaľ financie. Však takto potom môžeme čosi povedať, že pán Michelko, jeho 1,5 milióna z ministerstva kultúry a Fondu na podporu umenia, mám si myslieť, že neurobil za to kultúrny alebo umelecký projekt? Nie, nemyslím si to. Myslím si, že keď požiadal a dostal, tak ako štát máme vyžadovať aj nejaký výsledok. Tak nebudeme predsa takýmto otrasným spôsobom rozprávať o ľuďoch z kultúry. Veď sa trošku pamätajte. A úplne na záver by som chcela povedať, nemám veľa času, lenže kultúra je investícia. Je to investícia teraz do našej budúcnosti. Je to investícia do ekonomického a sociálneho rozvoja. Je to investícia do kvality nášho života. Prosím vás pekne, myslite na to a prestaňte už s tou nenávisťou. Ďakujem.

Pán poslanec Sabo, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Danka, tebe aj za tvoje vystúpenie. Len si zaspomínajme. Nová kultúra, veď, veď počkajte, my vám ukážeme novú kultúru. Ako veľmi už Šimkovičová aj spolu s Machalom sľubovali, vy liberáli to budete kukať, ako vám ukážeme tú novú kultúru. Dva a pol roka prešlo. Aj ja teda sa pýtam, že kde je tá nová kultúra? Kde sú všetci tí umelci, ktorí že vraj do roku 2020, a to žije v tisícke. Ja ich teda nevidím. Ja sa pýtam, že kde sú, lebo jediné, čo som v podstate videl, bola nedávno gýčová módna prehliadka v krásne zrekonštruovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie, kde hostia sedeli na nechutných hotelových sedačkách polstrovaných s fejkovými gýčovými zlatými rámami. Príšernosť na príšernosť, nehnevajte sa. A toto je tá nová kultúra, alebo nová kultúra je to, že Fond na podporu umenia podporil prokremeľské, dezinformačné, provládne Hlavné denníky a Hlavné správy, či ako sa volajú. To tam to sme dopracovali, že toto je tá nová kultúra. Pán Malatinec, koaličný poslanec, dnes exaktne pomenoval, vymenoval tu etablované dlhoročné kultúrne úspešné podujatia s dlhou históriou, aj folklórne, ktoré Fond na podporu umenia zarezal, pomenoval, ako kultúra stráda, a medzičasom my vidíme akurát tak na Facebooku ministerky kultúry, ako sa fotí v parte. Dajme stranou, že parta tradične, teda, keď už sme tradiční Slováci, patrila slobodným dievčatám, nie rozvedeným ministerkám Photoshopu. Poznámka stranou. A ja sa teda pýtam, že čím konkrétne sa previnila napríklad, ja neviem, úžasná Hontianska paráda v Hrušove alebo festival v Rajdovej. Tým sa previnili, že my, keď sme tam boli na Honte a na Gemeri na našom regionálnom výjazde Progresívne Slovensko, tak sme sa tam zastavili. To je ich stigma? Tým sa previnili, preto nemôžu mať verejné prostriedky? No tak to je absolútna hanba potom.

Pán poslanec Dubovický, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Kolegynka, veľmi pekne si to povedala. Však samozrejme, môžeme si povedať, či pán Macháčková alebo pani ministerka Šimkovičová. Oni sú práve tí, ktorí položili kultúru na kolená, či ide o rôzne tradície, remeslá, takisto Slovenskú televíziu a tak ďalej. Mohol by som, mohol by som pokračovať. Však hovorí sa taký vtip, že v minulosti nikdy sme nevedeli, kto je vlastne minister alebo ministerka kultúry, ale garantujem, že pani súčasná ministerka Šimkovičová bude zapísaná v nejakej kronike ako najhoršia ministerka kultúry. A ja sa čudujem, pán Malatinec, vám alebo aj bývalej ministerke pani Špánik Laššákovej, že ste vôbec toto dopustili. Že ste toto vôbec dopustili. A ja viem, že možno máte na k tomu nejaký názor, že vás hryzie svedomie. Ale keby sme vám to nehovorili a nielen pri tomto zákone, ale aj pri iných, nepovedal by som vám ani pol slova, ale aj vy, aj vaši kolegovia ste sa aktívne podieľali na tom, aby ste rozobrali tú kultúru na Slovensku. A viem vám povedať aj o iných takýchto organizáciách aj z Prešova, môžeme si o tom porozprávať, ktoré nedostali peniaze z tohto fondu a aktívne robili práve tú kultúru pre ľudí. Na sídliskách. Na sídliskách pre deti robili kultúru. Dostali nulu tento rok. Nulu. A dnes, keď sa s nimi rozprávam, tak majú hlavu v smútku a nie je to ich aktívna práca, ale bola to ich sprievodná aktivita k tomu, aby priniesli tú kultúru dakde bližšie k tým ľuďom, k tým deťom. Vy a vaša strana a vy všetci sa podieľate na ničení tejto kultúry. Máte to maslo celé na hlave. Ja mám hanbu.

Pán poslanec Harkáš, nech sa páči.

Ďakujem ti, Dana, za tvoj príspevok k tomuto návrhu, ktorý priniesol pán Malatinec, a ja som len tak fakticky chcel pripomenúť, že sa vlastne veľmi teším, že pán Malatinský teraz tak precitol, že síce po takmer troch rokoch, ale precitol. A vo svojich vystúpeniach on to vlastne aj čítal, čo mu píšu ľudia. A ja si tak hovorím, že vlastne to je dobré. To je dobré, lebo to ukazuje, že keď ľudia píšu svojim poslancom, tak tí poslanci precitnú. Takže aj touto cestou by som chcel vyzvať všetkých voličov, pravdepodobne najmä strany HLAS, lebo tam je aj asi najviac nespokojných, aby písali svojim poslancom, aby si, je to veľmi jednoduché, na stránke www.nrsr.sk si nájdete zoznam poslancov podľa jednotlivých strán. Tam si môžete rozkliknúť stranu HLAS a môžete napísať svojim poslancom, ak hlasujú za veci, s ktorými máte problém. A že takých vecí je dosť. Napríklad taká voľba zo zahraničia, tak voliči HLAS-u nie sú úplne za to, aby sa rušila voľba zo zahraničia poštou, tak môžete napísať svojim poslancom: Ešte je čas pred druhým čítaním. Ten e-mail je jednoduchý: meno.priezvisko@nrsr.sk. A ak ste s tým nespokojní, môžete napísať svojim poslancom. Ako vidíme na príklade pána Malatinca, keď im píšete svoje pripomienky a svoje názory a svoje komentáre a kritiku pripadnú, tak ten poslanec možno na konci dňa nejak precitne. Takže myslím, že to je dobrý príklad, ktorý ste nám tu dali, pán Malatinec, a vyzývam voličov, aby, aby písali ďalej svojim poslancom.

Pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. No, my, čo sme žili za socializmu, sme museli robiť kultúru socialistickú a prišiel 89. rok a prišla sloboda. A teraz tú slobodu ministerka kultúry berie tým ľuďom, lebo sloboda je o financiách. A keď človek má financie, môže slobodne tvoriť. Ministerka kultúry cez Fond na podporu umenia ovplyvňuje, kto čo bude robiť. A vytvára kult osobností, lebo dajte a bozkávajte mi ruky, aby som vám dala cez Fond na podporu umenia peniaze. Roman Malatinec nie, že prečítal. Roman Malatinec ešte má v sebe, si myslím, takú tú ľudskosť a to, čo v ňom zostalo z čias, keď ešte nebol straníkom. A vieš, že jeho kamaráti, ľudia, s ktorými spolupracoval, mu hovoria: „Roman, preboha, čo sa tam deje?“ Jemu píšu naozaj ľudia a hovoria mu: „Roman, preboha, veď my sme nedostali peniaze.“ Ale Roman, keď im povieš, ako tam si povedal, že na tom stretnutí, že bude sa to riešiť, tak bude sa to riešiť kedy? V tom druhom čítaní, a ja sa bojím, čo sa tam bude diať. Čo tam ešte dajú, aké-aké pozmeňovačky a či vôbec toto prejde, ale Roman, ty si pri válove, pri tom válove, z ktorého rozdávajú svojim ľuďom a tvojim kamarátom, s ktorými si začínal, berú. To je smutné.

Pani poslankyňa Kleiner, nech sa páči.