49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Predkladám novelu zákona, ktorej cieľom je zvýšiť finančnú podporu pre domácnosti, ktorým nastupuje dieťa do prvého ročníka základnej školy, prostredníctvom navýšenia jednorazového príspevku k prídavkom na dieťa. My sme to dávali, tento návrh zákona k septembru tohto roku, ale tak dostali sme sa teraz na rad, tak pevne verím, že od budúceho roku to bude platiť. Nástup dieťaťa do prvého ročníka základnej školy je pre domácnosť spojený s jednorazovým zvýšením nákladov. Podľa prieskumov spotrebiteľských združení predstavujú priemerné výdavky na školskú tašku, školské pomôcky, prezúvky, športové vybavenie a základné oblečenie sumu približne 250 až 350 €. Tieto náklady vznikajú koncentrovane v priebehu jedného mesiaca, pričom bežný mesačný prídavok na dieťa vo výške 60 € ich nedokáže pokryť. Aktuálne vyplácaný príspevok pre prvákov k prídavku na dieťa, ktorý má tieto zvýšené náklady kompenzovať, bol stanovený vo výške 110 € ešte v roku 2022 a nezohľadňuje nárast cien. Rodiny s malými deťmi sú zároveň jednou z najviac ohrozených skupín v súčasnej ekonomickej situácii. Konsolidačné opatrenia prijaté vládou v rokoch 2023 až 2024, zahŕňajúce zvyšovanie nepriamych daní a obmedzenie niektorých kompenzačných schém, sa premietli do zníženia reálnych disponibilných príjmov domácností. Navrhované navýšenie prídavku ku dieťaťu predstavuje cielené opatrenie, ktorým štát pomôže prekonať zvýšenú finančnú záťaž a zmierni negatívne sociálne dopady konsolidácie. Predstavuje cielenú pomoc rodinám v období, keď čelia nárazovým a vysokým nákladom. V neposlednom rade podporí rovnosť šancí detí pri nástupe do vzdelávacieho procesu, keďže rodičom dieťaťa umožní nákup potrebných vzdelávacích pomôcok. Teraz, aby som povedal, že koľko vlastne, o čo sa jedná, koľko to bude stáť. My navrhujeme zvýšenie o 20 €. Každý rok je 60 000 prvákov. To znamená, že to zhruba náklady zhruba 1,2 milióna – 2 milióny € ročne. No, keď teda by mohla vzniknúť otázka, že kde na to vziať, tak hneď sme pripravili tu aj tri návrhy. Oslavy Cyrila a Metoda stáli medzi 700 až 800 000 € tento rok, to by sa nemuselo platiť. Keď som bol ministrom obrany vo vláde Ivety Radičovej, sme mali 15 štátnych tajomníkov a dnes ich máme 35, o 20 viac. A my sme v pohode fungovali v ťažkých časoch. Jeden štátny tajomník je 300 000 € ročne. To znamená, keby len z tých 35 sa znížilo na 31, tak už je vykrytý ten príspevok pre tie deti vo výške 20 €, čo je naozaj symbolická suma. A pokiaľ by teda sa išlo na ten počet, ako sme mali my v roku 2010 – 11, že ich bolo 15, tak by sa ušetrilo 6 miliónov €. Ministerstvo športu 230 až 250 miliónov ročne stojí. Ministerstvo športu treba zrušiť. To je na nič také ministerstvo. Čiže tých možností je obrovské množstvo, ako 1,2 milióna € ušetriť a vykompenzovať. Od roku 2022 už máme rok 2026, už to bude vlastne na prahu roku 2027. Tým deťom pridať jednorazovo po 20 € v tom septembri si myslím, že to nikoho nezruinuje. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 992. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1045 zo septembra 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, je tu pre vás žien, to ma teší. Aj vážení kolegovia, táto zlúčená rozprava predkladá dve novely zákonov, ktoré sa týkajú daní, daňových vecí a teda konkrétne daňového bonusu. Je to súčasť našej prorodinnej politiky, našej znamená našej strany Konzervatívci, kresťanská únia, a teda ja ako zástupca tejto strany v parlamente predkladám tieto tieto daňové návrhy. Prvý z nich krátko uvediem formálne najprv, potom aj druhý a potom by som sa ako prvý hlásil v rozprave. Takže ten prvý, ktorý predkladám sám, tak predkladaný návrh zákona o úprave daňového bonusu reaguje na disproporciu medzi potrebami a prínosom rodín a ich daňovým zaťažením. Zavádza jasné a motivačné parametre, ktoré zohľadňujú počet detí a vekovú štruktúru rodiny. V praxi sa tým dosiahne, že rodičia nebudú vystavení dileme, či si môžu dovoliť ďalšie dieťa, ale dostanú jasný signál, že štát si cení ich rozhodnutie a je pripravený ich podporiť. Princíp percentuálnych limitov naviazaných na počet detí posilňuje spravodlivé nastavenie daňového bonusu. Čím viac detí rodina vychováva, tým vyšší je rozsah podpory. Tento systém reflektuje nielen reálne životné náklady rodín, ale aj strategický cieľ štátu – zastavenie úbytku populácie a dlhodobé zabezpečenie udržateľnosti verejných financií. Opatrenie preto treba vnímať nielen ako nástroj daňovej politiky, momentálnej, ale aj ako investíciu do budúcnosti Slovenska. Každé dieťa znamená budúceho prispievateľa do systému, ktorý bude niesť ťarchu dôchodkov a sociálnych služieb. Ak sa dnes zanedbáva motivačná prorodinná politika, zajtra bude cena za starnutie populácie a odchod produktívnych ľudí z krajiny neúmerne vyššia. By som práve chcel zdôrazniť to, že tu nejde o nejakú iba sociálnu politiku, ale prorodinnú, že medzi tým je rozdiel, že nejde o to len, že pomôžme chudobným, ktorí klesajú pod určitú hranicu a nevedia sa momentálne z tejto spod tejto hranice dostať, ale tých, ktorí pracujú, platia dane, lebo hovoríme o daňovom bonuse, nie o prídavkoch alebo sociálnych dávkach, tak vlastne ich motivujeme a umožňujeme im, aby tie svoje peniaze, ktoré zarobili, aby im viac z nich zostalo a mohli ich investovať prirodzene tam, kde to najviac ľudia smerujú, a to je do výchovy, rozvoja, vzdelávania svojich detí. Takže ten prvý návrh, tlač 1044, hovorí o týchto parametroch, ktoré pri daňovom bonuse zohľadňujú počet detí a vekovú štruktúru rodiny, a druhý, tlač 1108, ktorú predkladám spolu s poslancom Rastislavom Krátkym, tak reaguje na situáciu, ktorá sa stala, že daňový bonus na deti, ktorý bol priznávaný vo výške až 140 €, tak bol postupne znižovaný a pri určitej sume, ktorú dosiahne ten daňovník, tak jemu sa najprv kráti a potom úplne zanikne. My si myslíme, že je to nespravodlivé, a nielen si myslíme, je to nespravodlivé. Je samozrejme, že je iné, keď niekto z nejakého príjmu živí, vychováva jedno, dve deti alebo tri, štyri, päť. Takže reagujeme týmto návrhom zákona na to, aby tieto rodiny, ktoré najmä viacdetné prichádzajú o stovky eur mesačne, tak aby to tak nebolo, ale aby sme ich podporili. Opäť zdôrazňujem, nejde o nejaké sociálne dávky, ide o daňový bonus. To znamená, že ak niekto pracuje a platí dane, tak z tých svojich zarobených peňazí si môže pre svoju rodinu nechať viac. Ja si myslím, že takto formálne na úvod stačí úvodné slovo. Hlásim sa do rozpravy, pripomínam ako prvý potom v zlúčenej rozprave. Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. Takže prečítam teda dve spravodajské informácie. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a takisto aj Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vychádzajúcej z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady. V druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, po prečítaní druhej spravodajskej informácie otvorte rozpravu. A teda druhá informácia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je takisto stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, zlúčenú rozpravu k obom návrhom zákonov. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Otváram rozpravu.

Ja len krátko takú podstatu. Ide o súčasť balíka prorodinných návrhov našej strany Konzervatívci – kresťanská únia. Ja by som začal tým, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by sa azda mohlo volať v takom správnom poradí, že rodiny, práce a sociálnych vecí. Ak budujeme rodinu, ak pracujeme, tak potom veľká časť tých sociálnych problémov vlastne ani nevzniká. Je to veľmi silno preventívna vec. Samozrejme, sú ľudia, ktorí z rôznych dôvodov objektívne sa ocitnú v sociálnych ťažkostiach a treba im pomôcť, ale najlepšou prevenciou je práve silná rodina, rodina, kde sú ľudia zodpovední, kde majú deti, vychovávajú ich, investujú do nich a tieto deti teda vychovávajú k práci, tieto deti dokonca zostávajú na Slovensku a pracujú tu a platia tu dane. Takže toto je niečo, čo je aj symbolom, čo pokladáme za žiaduce, za prínosné pre Slovensko a to je práve podpora rodín s deťmi, rodín, ktoré pracujú. Jedným z takých prostriedkov je daňový bonus, ktorý sám o sebe hovorí, že to nie je sociálna dávka, ale je to vlastne znižovanie daní. Priamo mierené na tých, ktorí teda pracujú, majú dane, teda platia dane a majú deti a chcú ich investovať na ne. Pokladáme to za veľmi, za veľmi dôležité. Niekto možno povie, že ale nepreukázalo sa v Maďarsku alebo kdekoľvek, že boli takéto opatrenia a počet detí sa nezvýšil. To, koľko má kto detí, je jeho osobná vec, samozrejme jeho osobná voľba, do toho nikoho nič nie je, ani štát, ale v každom prípade môžeme podporovať týchto ľudí, môžeme motivovať, môžeme ukázať, že na Slovensku záleží na rodinách s deťmi. Lebo to je vlastne naša budúcnosť. Preto prinášame tieto návrhy a prosím vás o podporu. Ak máte niekto nejaké otázky, aj my v pléne alebo mimo pléna, tak nech sa páči. Zatiaľ ďakujem, to je všetko. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V minulom roku, v roku 2025. Pán kolega, ešte vás preruším, lebo videl som tu pred chvíľou pána Horeckého, ale áno, áno, čiže budeme mať spravodajcu, áno? Áno. Je to dôležité. Nech sa páči. Kým skončím úvodné slovo. Pokračujte kľudne. V roku 2025 sme novelizovali Ústavu Slovenskej republiky a jedna z vecí, na ktorú som hrdý a za ktorú som vďačný aj v spolupráci s kolegami z KDH, je, že do tejto novely sa nám podarilo dostať takú našu dlhodobú agendu, a to je povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním, výchovou ich detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania. Ono možno okolo toho bolo dosť veľa emócií, ale v zásade je to vec, ktorá funguje v školstve normálne. Informovaný súhlas, ktorým sa rodičia vyjadrujú k tomu, či súhlasia s niektorými aktivitami, napríklad s exkurziou, s ďalšími vecami. Vychádzalo to z toho, že naozaj niekedy sa rodičia nedozvedeli alebo dozvedeli oveľa neskôr, že sa dialo v tejto oblasti niečo a oni o tom nevedeli. Samozrejme, každý rodič ráta, že na základnej škole na biológii, prírodopise, na občianskej náuke, na etike, na náboženskej výchove sa hovorí o veciach ľudskej sexuality, čistej biologickej zložky, napríklad na tej biológii, alebo z tej spoločenskej alebo vzťahovej na ďalších predmetoch, ale niekedy prichádzajú nejakí aktivisti alebo nejaké vzdelávacie programy a rodičia o tom nevedia. Dôvod, prečo sme to vždy presadzovali, bolo to, že je najdôležitejšie, aby rodičia vedeli, čo ich deti prežívajú, s čím sa stretávajú, aby s nimi mohli o tom komunikovať. Ja ako učiteľ aj otec viem, že úplne najlepšie výsledky to dáva vtedy, keď škola a rodič komunikujú, ale keď komunikujú aj rodičia s deťmi. To znamená, že sa dozvedia, že ich deti napríklad takúto tému preberali v škole a môžu sa primeraným spôsobom o tom rozprávať. Súčasťou toho návrhu zákona, ktorý sme predkladali ešte pred novelou ústavy, ešte v minulom volebnom období, bolo aj to, aby rodičia mali právo, aby dostali tie materiály, lebo je to pomôcka aj pre tých rodičov pri komunikácii s tými deťmi. Nám sa tesne nepodarilo dostať túto novelu do školského zákona, ale podaril sa o level vyšší zásah, a to, že sa z toho stal ústavný princíp. No a týmto návrhom zákona vlastne robíme len jednu vec, že to, čo máme už v ústave, čiže v tej najvyššej norme, tak chceme, aby sa premietlo do školského zákona, teda do zákonnej nižšej normy, aby to, čo vyžaduje ústava, aby sa proporčne premietlo do školského zákona. A pretože máme takú paradoxnú situáciu, že momentálne je ústavná formulácia užšia a prísnejšia ako školský zákon. Samozrejme, ideálne by bolo, aby s takouto iniciatívou prišiel minister školstva, ale zatiaľ s ňou neprišiel, napriek tomu, že teda už ústava nejaký ten piatok platí. Takže teraz s tým prichádzame my. Samozrejme, ak nám kolegovia z koalície povedia, že oni to idú dať a že to bude, tak bez pochyby my radi ustúpime, keďže vieme, ako to chodí v koalícii, v opozícii. Ja som vždy rád, keď sa inšpirujeme na vzťahom, a ten, kto má moc, má väčšinu, má 76 plus, tak to presadí tieto dobré veci, tak nech sa stane aj teraz tak, ale pokiaľ nie, tak my budeme teda žiadať Národnú radu, aby tento návrh podporila. Ak by tam boli nejaké pripomienky, tak samozrejme na to máme teda ďalší legislatívny proces, ale hovorím, vychádzame z platného znenia ústavy, teda najvyššej právnej normy a chceme, aby sa to pretavilo do školského zákona. Ja už pozdravujem aj pána spravodajcu, v spolupráci s ktorým sa nám aj tá iniciatíva vlastne podarila. Tá ústavná iniciatíva sa podarila. Zatiaľ za mňa všetko. Ďakujem. Pán poslanec Horecký je

Vážení pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 1107. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A tu si v zmysle rokovacieho poriadku dovolím doplniť kľúčové informácie k tomuto návrhu zákona. Ako už povedal pán Kazda, navrhovateľ, kolega Richard Vašečka, návrh zákona reflektuje prijatú novelu Ústavy Slovenskej republiky. A ja by som sa rád dotkol tejto veci z pohľadu praxe. Tridsaťpäť rokov som bol v práci v edukácii, kde som manažoval školy medzinárodného programu na štátnych školách, na súkromných školách i na cirkevnej škole. Vo všetkých typoch škôl, kde sa mimoriadne zadarilo, na tých, kde som mal tú česť pôsobiť, bola jedným z kľúčových bodov úspechu spolupráca rodičov a školy, čo je veľmi silná pointa pre podporu vzdelávania a výchovy detí a mladých ľudí, osobitne v záležitostiach, ktoré sú citlivé alebo vyžadujú osobitnú pedagogickú zručnosť, majstrovstvo a spoluprácu. K takým určite patrí formovanie sexuálneho správania, identity a intimity detí. To je mimoriadne citlivá oblasť. A teda, keď v Ústave Slovenskej republiky je jednoznačne priznaná primárna povinnosť vychovávateľov, rodičov v tejto oblasti, je veľmi dôležité, aby škola spolupracovala s nimi v tejto oblasti edukácie a výchovy. Čo to znamená? To nie je tak, že, ako to niekedy bolo, prepáčte, až dezinterpretované, že sa obchádza dobrý úmysel školy poskytnúť deťom potrebné informácie. Je to presne naopak. Keď musíte informovať rodiča o tom, že teraz bude takáto výchovno-vzdelávacia aktivita, tak to znamená, že ten rodič je prizvaný k tomu, aby túto mimoriadne dôležitú vec podporil a riešil spolu so školou. Ak ten rodič to nepodporí a povie, že on si neželá, aby sa dieťa zúčastnilo takejto výchovno-vzdelávacej aktivity, tak je to znovu excelentná príležitosť a tú absolútne na dobrej škole vždy využijú, pozvať si toho rodiča, prejsť si ten cieľ edukačný, ten výchovný cieľ, aj formu a cestu, ako sa dosiahne a tak posilňovať tú spoluprácu na výchove a vzdelávaní s rodičmi. Je to práve že excelentná príležitosť dostať k jednému stolu, na jednu palubu rodinu a školu, čo je záruka úspechu nielen pri takejto citlivej veci, ale pri bežnej kognitívnej výbave detí, aby tí rodičia porozumeli a podporovali to, čo sa v tej škole deje, a opačne, aby škola pomáhala rodičom pri výchove a formácii ich detí. Takže toto sú informácie, ktoré som si z titulu úlohy spravodajcu dovolil doplniť pre lepšie pochopenie uvedeného návrhu zákona aj pre účel tejto navrhovanej úpravy. A teda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Predkladáme v tomto bode návrh uznesenia poslancov. Vtedy ešte ho podpísal kolega Jozef Hajko, teraz už Ján Horecký. Na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2. Najskôr si dovolím prečítať návrh, odôvodniť toto uznesenie a potom ho prečítam. Zdôvodňujeme svoj návrh takto. Reagujeme na smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európy, pardon, Rady Európskej únie z 10. mája 23, ktorú som už identifikoval aj v tom opise, k čomu to uznesenie je. Je pravda, že sme originálne predkladali tento návrh v novembri 2025, teda takmer pred polrokom, ale z titulu zmien v programe odsúvania bodov zo predkladaných opozíciou, tak sme sa až po polroku dočkali predloženia tohto návrhu uznesenia. Napriek tomu ho nepovažujeme za obsolentné, lebo Európska únia oznámila odklad zavedenia tejto smernice o jeden rok, čo však považujeme iba za čiastočný krok, ktorý nerieši zásadné problémy spojené s dopadmi ETS na obyvateľov Slovenskej republiky, ekonomiku ani suverenitu pri tvorbe fiškálnych politík. Samozrejme, že národné parlamenty a vlády jednotlivých štátov, vrátane zraniteľného Slovenska, ktoré povahy hospodárskej činnosti založenej na priemysle tak a zároveň pri kúpnej sile nášho obyvateľstva, tak objektívne sa radíme k zraniteľnejším krajinám v tejto problematike, preto sa ňou musíme zaoberať, preto je tu tento návrh uznesenia. Lebo ETS 2 predstavuje dodatočné finančné zaťaženie, ktoré by popri už treťom, dovolím si povedať, nevydarenom konsolidačnom balíčku ešte ďalej zaťažilo a negatívne postihlo najmä rodiny s nižšími príjmami, dôchodcov, zraniteľné skupiny a malé stredné podniky. Podstatou uznesenia, podstatou teda aj ETS dvojky, je nepriame zdanenie spotreby palív a energií, pričom cena pre občanov nie je určovaná rozhodnutím domácich volených orgánov alebo Európskej únie, ale vývojom na trhu s emisiami, ktorý je vystavený aj riziku volatility. Zároveň existuje riziko, že zdraženie plynového vykurovania v Slovenskej republike povedie k návratu k tuhým palivám, čo by zhoršilo kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov. Klimatické prínosy ETS 2 sú sporné, aspoň v prípade Slovenskej republiky a niektorých našich regiónov a v globálnom kontexte marginálne. Národná rada Slovenskej republiky preto považuje za potrebné chrániť občanov Slovenskej republiky a uplatniť zásady subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, primerane k sociálnej a ekonomickej realite Slovenskej republiky. Uznesením zároveň žiadame vládu Slovenskej republiky, aby aktívne presadzovala prehodnotenie ETS dvojky na úrovni Európskej únie a pripravila alternatívne riešenia, ktoré budú spravodlivé, sociálne citlivé, ekonomicky primerané a environmentálne účinné. A teraz prednesiem doslovné znenie uznesenia, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2003/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2. Národná rada Slovenskej republiky v záujme ochrany občanov Slovenskej republiky, rodín, sociálne slabších skupín a zachovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii: Za A. berie na vedomie, že európske inštitúcie oznámili zámer odložiť zavedenie systému ETS 2 o jeden rok. Za B. zdôrazňuje, že samotný odklad o jeden rok je nedostatočný, keďže nerieši podstatu zásadných sociálnych, ekonomických a suverenitných problémov spojených s ETS 2, ale iba ich posúva v čase. Za C. konštatuje, že: po prvé, systém ETS 2 by v prípade zavedenia predstavoval výrazné finančné zaťaženie pre domácnosti a používateľov cestnej dopravy, pričom jeho dopad na ceny energie a palív by najviac pocítili rodiny s najnižšími príjmami, dôchodcovia a zraniteľné skupiny a malé a stredné podniky. Po druhé, ETS 2 je v podstate formou nového, nepriamo určovaného zdanenia, ktorého výška by nebola výsledkom rozhodovania volených orgánov Slovenskej republiky ani Európskej únie, ale by bola odvodená od vývoja na trhu s emisnými kvótami, vrátane rizika cenovej volatility a špekulatívneho správania. Po tretie, takýto mechanizmus predstavuje neprimeraný zásah do hospodárskej a daňovej suverenity Slovenskej republiky, aj v rozpore so zásadou subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy s Európskou úniou. Po štvrté, potenciálne klimatické prínosy ETS 2 sú nejasné, celkový globálny efekt marginálny a mechanizmus nie je primerane prispôsobený sociálnej situácii členských štátov s nižšími príjmami a vyšším rizikom energetickej chudoby. Po piate, na Slovensku môže zvýšenie cien plynového vykurovania motivovať domácnosti k návratu k tuhým palivám, čo by viedlo k zhoršeniu kvality ovzdušia a k negatívnym dopadom na zdravie obyvateľov a tým paradoxne k zhoršeniu životného prostredia. Po šieste, samotný sociálno-klimatický fond ako kompenzačný nástroj je nedostatočný, keďže ide najmä o prerozdeľovanie zdrojov, ktoré môže mať obmedzenú efektivitu a neadekvátny vplyv na skutočné zmiernenie negatívnych dopadov ETS 2 na občanov. Po siedme, v posledných rokoch došlo k výraznému rastu cien energií, ktorý najmä v členských štátoch s nižšími príjmami obyvateľstva predstavuje vážny zásah do životnej úrovne občanov. Na Slovensku bol tento vplyv ešte umocnený prijatými fiškálnymi opatreniami, vrátane zvýšenia dane z pridanej hodnoty na plyn, teplo a motorové palivá, pričom spotrebná daň z benzínu patrí k najvyšším v regióne strednej Európy, čo ďalej zvyšuje celkové náklady domácností a citlivosť na akékoľvek dodatočné cenové zaťaženie vyplývajúce z ETS 2. Za D. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby: po prvé, presadzovala na úrovni Európskej únie v spolupráci s ďalšími členskými štátmi zásadné odmietnutie ETS 2, jeho prehodnotenie vrátane alternatív k tomuto systému, ktoré by chránili občanov Slovenskej republiky a zároveň rešpektovali zásady subsidiarity a proporcionality. Po druhé, predložila Národnej rade Slovenskej republiky do 31. januára 2026 správu o právnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch ETS 2 na Slovenskú republiku, vrátane posúdenia možnosti úprav na úrovni Európskej únie a návrhu postupu ochrany záujmov Slovenskej republiky. Po tretie, v prípade, že na úrovni Európskej únie nedôjde k odmietnutiu alebo dostatočnému prehodnoteniu ETS 2, navrhla postup na minimalizáciu negatívnych dopadov ETS 2 na obyvateľov Slovenskej republiky v súlade s platným právom a zásadou ochrany verejného záujmu. Po štvrté, v rámci uvedeného posúdenia vyhodnotila aj právne možnosti Slovenskej republiky vrátane možnosti využitia dostupných právnych prostriedkov na úrovni Európskej únie, ak by sa potvrdilo porušenie zásad subsidiarity a proporcionality. Po piate, odmietla riešenia, ktoré by spočívali len v ďalšom prerozdeľovaní a plošnom dotovaní cien energie bez adresného efektu a namiesto toho pripravila systém adresnej pomoci na boj s energetickou chudobou, vrátane podpory bývania a úspor energií. Po šieste, podporovala diverzifikáciu a stabilitu energetických zdrojov, najmä akceleráciu rozvoja nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadrovej energetiky, efektívne využitie geotermálnej energie a udržateľných riešení v teplárenstve. Po siedme, podporovala na národnej úrovni aj úrovni Európskej únie len také opatrenia v oblasti životného prostredia, ktoré sú realistické, ekonomicky primerané a prinášajú merateľný prínos pre občanov, životné prostredie a konkurencieschopnosť hospodárstva v súlade so zásadou hodnoty za peniaze. Za E. žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení informoval predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ministra životného prostredia Slovenskej republiky a stálych predstaviteľov Slovenskej republiky pri Európskej únii. Povedal som na začiatku, že ubehlo už šesť mesiacov alebo teda polrok, odkedy sme predložili do kancelárie Národnej rady tento návrh uznesenia a že nie je v žiadnom prípade obsolentný. Naopak, za tých šesť mesiacov vývoj, vrátane krízy na Blízkom východe, blokácie Hormuzského prielivu a ďalších okolností, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Európy, Európskej únie a prehlbujú sociálne problémy a na Slovensku hospodárske problémy Slovenskej republiky, tak len aktualizujú tento návrh uznesenia. Preto dúfam, že si získa podporu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ja si to zoberiem k srdcu a nebudem teraz čítať teda to uznesenie. Je to tlač 1109, keby ste si niekto chceli nájsť znenie uznesenia aj odôvodnenie. Ja by som len povedal teda, že je to v podobnom duchu, ako tu predniesol môj predrečník, pán poslanec Horecký, a teda je to zamerané na to, aby tieto reakcie na tieto klimatické zmeny a tieto ekologické aktivity, aby nezvyšovali chudobu a neznižovali konkurencieschopnosť Slovenska a Európskej únie, tak ja by som asi takto na úvodné slovo, to stačí a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý. Teraz dáme priestor pánovi poslancovi

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu a podávam nasledovnú informáciu Výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka a Jána Horeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 200023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87 ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie EÚ 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2, tlač 1093. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1146, 10. novembra 2025, pridelil predmetný návrh poslancov na prerokovanie Výboru pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo prítomných osem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému bodu návrhu uznesenie. A teraz prečítam ešte bod 86, tlač 1109. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu a podávam nasledovnú informáciu Výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky proti zavedeniu systému emisných povoleniek pre slovenské domácnosti ETS 2, tlač 1109. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1148 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh poslancov na prerokovanie Výboru pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1960 Zbierky zákonov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo prítomných sedem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval jeden poslanec, dvaja poslanci hlasovali proti a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení priloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedeným návrhom. Ďakujem pekne.