49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegyni Kosovej, že sa tak intenzívne tejto téme venuje. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že Mne tieto témy venujem. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že tu dochádza k nejakému porušovaniu ľudských práv. Ani raz, ani raz to nebolo odôvodnené. Ale tu sa rozprávame o probléme, o vážnom ľudskoprávnom probléme, ktorý tu máme roky, kde máme reálne, či už správy všetkých možných medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií, rozhodnutia súdov slovenských, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Roky sa to vlečie, roky tu máme tento problém. Porušovanie ľudských práv detí, deti, ale to, to vás nezaujíma. Mne to príde mimoriadne smutné. Opakuje sa tu táto situácia dookola. Ľudské práva, áno, zamávate nimi, keď chcete pomôcť svojim blízkym ľuďom. Ale keď je potrebné riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku, lebo dochádza k porušovaniu ich základných práv a slobôd, tak vtedy ste ticho. Ona ticho nič. A ako už aj odznelo, aj verejný ochranca práv opakovane každý jeden rok upozorňuje na to, že jednoducho tu stále máme túto situáciu, kedy sú porušované základné práva a slobody detí na Slovensku. Aj v tej výročnej správe, ktorú nám predložil teraz do parlamentu, to spomína. Ktorú budeme prerokovávať na najbližšej schôdzi. Snáď, ak sa k tomu dostaneme, lebo ešte aj jeho výročné správy prehadzujete večne zo schôdze na schôdzu, lebo sa vám nechce o tom rokovať, lebo tak vás zaujímajú ľudské práva. A presne tam on spomína ten rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Veď to nie je sranda. To je už naozaj už viac, to nemôžeme mať čierne na bielom na papieri, ako je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Bol to rozsudok Salai proti Slovenskej republike z februára minulého roka. Kde teda podal Adrián Salai sťažnosť proti Slovensku pre diskriminačné zaradenie a vzdelávanie v špeciálnej triede. Sťažnosť poukazovala na pretrvávajúci problém nadmerného zastúpenia rómskych žiakov v špeciálnom vzdelávaní, zdôrazňovala kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostiky, ktoré viedli k tomu, že žiadateľ bol vzdelávaný v špeciálnej triede pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Okrem toho poukazovala na nedostatok informovaného súhlasu rodičov v týchto procesoch. Sťažovateľ tvrdil, že jeho právo na vzdelanie bolo porušené a že čelil diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. No a v tomto prípade teda Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnostike a nesprávnemu zaradeniu rómskych žiakov. ESĽP rozhodol, že v prípade Salai proti Slovenskej republike došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 14 Európskeho dohovoru. To je zákaz diskriminácie v spojení s čl. 2 dodatku protokolu č. 1 k uvedenému dohovoru. To je právo na vzdelanie. Závažné porušenie základných práv detí, ktoré sú určujúce pre ich aj ďalší život. Jednoducho deti oberáme o budúcnosť takýmto spôsobom, ako Slovenská republika sa k nim stavia. Ako aj verejný ochranca práv konštatuje. Segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie práva na vzdelanie a je dôsledkom pretrvávajúcich systémových problémov, ako sú zakorenená diskriminácia, sociálno-ekonomické nerovnosti, rezidenčná segregácia a zlé životné podmienky. Spojitosť medzi mierou segregácie a životnými podmienkami detí je evidentná nielen z práce kancelárie, ako hodnotí na základe podnetov, ktoré dostáva, ale napríklad aj prostredníctvom podnetov, ale aj z dostupných dát. Čiže to je jasné, ako my tu nerozprávame o niečom, o čom by sme nevedeli. A nevzniklo to včera, ani pred mesiacom, ani pred polrokom. Je to roky. Dlhé roky. Ale nič, základné práva a ľudské práva detí na Slovensku, to vás netrápi. Zase ich spomeniete len, keď budete chcieť pomôcť nejakým korupčníkom, že? Fakt úplne cynické. A ja naozaj ďakujem ešte raz kolegyni Kosovej, že sa snaží na to upozorňovať. Naozaj si dala prácu ešte aj prostredníctvom dožiadania si informácií a vidno, že teda tu máme obrovské rezervy a už konečne by sme mohli tento dlh voči deťom na Slovensku splatiť. A uzavrieť túto krivdu, ktorá sa im deje dennodenne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a teda vyjadrím sa ešte alebo nadviažem na kolegyňu práve v tej problematike nadmerného zaraďovania detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl, lebo to je ten úplne najzávažnejší spôsob segregácie alebo porušenia práva na vzdelanie dieťaťa, pretože naozaj, keď raz dieťa je zaradené do špeciálnej školy pre deti s mentálnym postihnutím, učí sa podľa úplne iných osnov a končí s iným vysvedčením. A my tu reálne sme mali a máme prípady, kedy a jednoducho predstavme si to dieťa, ktoré doma hovorí iným jazykom materinským, lebo hovorí rómsky, pochádza z generačnej chudoby a teraz príde mu test, kde teraz vymyslím si, že má spoznať krokodíla. No jednoducho jasné, že také dieťa nespozná krokodíla. To je čisto náš nejaký kultúrny výmysel, že deťom ukazujeme knižky so zvieratami, ktoré v skutočnosti žijú na úplne iných kontinentoch. A keď takéto dieťa v nejakom teste, a donedávna ešte sme ani nemali povinnú škôlku, čiže naozaj šesť- alebo sedemročné až prišlo do školy, prišlo na takýto test a nejaký psychológ povedal, že to dieťa má mentálne postihnutie, lebo tie testy nezvládalo. Tak mu úplne zmení vzdelávaciu dráhu na celý zvyšok života. A keď aj vychodí deväť rokov špeciálnej školy, tak skončí s vysvedčením, s ktorým ho ale na žiadnu inú než špeciálnu strednú nevezmú, pretože to vlastne nie je vysvedčenie, ktoré by bolo ekvivalentom vysvedčenia zo základnej školy. Čiže toto sú extrémne závažné veci a mali sme prípady detí, ktoré u nás chceli poslať do špeciálnej školy a keď sa odsťahovali do Británie, tak tam zrazu sa im darilo a zvládali bežné učivo a naučili sa po anglicky a išli na univerzitu. Že tam vidíme, že toto treba riešiť systémovo. Naozaj.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Lucia, za tvoj príspevok, lebo bol veľmi dôležitý. Ja sa ti priznám, že ja som si často predtým, ako som začala v tejto oblasti pôsobiť, kládla otázku, že prečo to vlastne Slovensko dovolí, túto situáciu. Napriek tomu, že tu máme naozaj správy medzinárodných organizácií, ale aj domácich mimovládnych organizácií o tom, že neustále porušujeme ľudské práva rómskych detí. Prečo to neustále pretrváva? No a potom, keď som prišla do praxe, tak som zistila jednu závažnú vec, že je to super dobrý biznis. Na chudobe rómskych detí sa totiž na Slovensku veľmi dobre zarába. Veď si zoberte len napríklad také špeciálne školy, kde máte 60 % rómskych detí, čo je mimochodom také percento, ktoré v bežnej populácii mentálnej retardácie asi nie je možné. Každý to vie, že to nie je možné, ale tie deti tam sú. A no jasné, keď majú zvýšený normatív. A jasné, že ak by sme teraz všetky deti z týchto špeciálnych škôl pretestovali a dali ich do adaptačných tried do základných škôl, tak keby tieto špeciálne školy, čo robili? Museli by zrušiť, kam by išli tie učiteľky? Stratili by zamestnanie. A čo povieme tým ostatným, ktorí tieto deti nejakým spôsobom diagnostikovali. Ak ich preddiagnostikujeme a zistíme, že sme ich chybne diagnostikovali, kto bude vyvodzovať zodpovednosť? Títo psychológovia to jednoducho nechcú pripustiť, aby tieto deti boli rediagnostikované a vrátené do základných škôl, pretože by boli vinné za to, že nejakú chybu, alebo že to urobili naschvál, čo by bolo aj trestné a samozrejme špeciálne školy by prišli o biznis. A čo tie stredné školy, ktoré si normálne, že lákajú deti, majú 1000, 2000 detí, ktoré sú z rómskych marginalizovaných komunít, berú na nich peniaze, milióny.

Ďakujem za slovo. Ja som prijal tú vašu výzvu na reakciu. Takže preto som sa prihlásil do faktických poznámok, kým. Možno budem troška taký. Nevraví to či vám? Súhlasím s jednou vecou, že naozaj vzdelávanie pre všetky deti a pre celú spoločnosť je veľmi dôležité, bez rozdielu, či sú to rómske deti alebo sociálne odkázané alebo ako ostatné deti. A má to vplyv na zvyšovanie ich rastu osobností, ale aj spoločnosti. S tým absolútne súhlasím. Ja patrím do skupiny osôb, ktoré prežili ešte aj ten bývalý režim, kedy bola povinnosť chodiť do školy všetkým deťom, ale bola aj povinnosť pracovať všetkým občanom Slovenskej republiky. A malo to svoju veľkú výhodu, pretože všetci občania, ktorí pracovali, nemali čas rozmýšľať nad inými vecami. Nechcem konkretizovať. A jednoducho venovali sa práci, odviedli svoj pracovný výkon taký, aký dokázali, za čo dostali odmenu. A potom sa vrátili do rodín a tým, že tento systém nejakým spôsobom fungoval, tak bola aj podpora rómskych občanov alebo rodín. Ja si nepamätám, že by v tom období boli tak segregované osady a tak segregovaní takíto občania, ako je to po takzvanej demokracii alebo tak, ako to uvádzame v demokratickom systéme, kedy sme zaviedli občanom slobodné rozhodovanie. A rómski občania sa rozhodli slobodne, že budú žiť v takýchto segregovaných osadách. Ale, čo chcem povedať na záver, aby som dokončil tú myšlienku. Vy vytýkate tejto vláde alebo tomuto obdobiu, že sa stavajú, pripravujú internátne školy. Že je segregácia takým spôsobom nejakým spôsobom pripravovaná, že sa zabraňuje deťom chodiť do školy z jednej

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Tina, ty si spomenula aj tie príbehy ľudí, ktorí odídu napríklad do Británie, áno, oni sa priebežne objavujú v médiách a na nich je krásne vidno, že ten problém je úplne niekde inde ako v tých samotných ľuďoch, lebo zrazu môžu v inej krajine prosperovať. A inak otázka, prečo to Slovensko dovolí, no to si ja kladiem veľmi často pri mnohých ľudskoprávnych témach, áno, jedným z faktorov tu môže byť to, čo si spomínala, že niektorí ľudia na tom aj benefitujú finančne, ale asi bude tých faktorov viacej a je to mimoriadne smutné. A pán poslanec Macháček, neviem, ako, tá segregácia nevznikla len tak, že zrazu teraz pred pár mesiacmi. A čo sa týka obdobia, o ktorom hovoríte, tak ja neviem, že či zrovna na to by sme mali referovať, lebo to bolo napríklad obdobie, kde deti so zdravotným znevýhodnením boli niekde mimo spoločnosti zatvárané a zneviditeľňované, len aby sme ich nevideli, hej? Vy si dosť zaujímavo ako selektívne idealizujete obdobie, o ktorom hovoríte, lebo to bolo hrozné obdobie. A o ľudských právach sa tam nedalo ani len hovoriť. Ani len hovoriť.

Milé kolegyne, milí kolegovia, pred asi 20 minútami som hovoril, že pani Kosová vystupovala teoreticky a prax je iná a práve teraz chcem povedať pragmaticky ako jeden kolega z opozície, že toto je žena, ktorá naozaj túto problematiku má v malíčku a toto je žena, ktorá naozaj prináša uznesenie, ktoré pomôže Slovensku, pretože naozaj sociálne skupiny ľudí, ktoré potrebujú pomoc, sú pre Slovensko veľmi dôležité, keď budú mať sociálne zázemie, keď budú vzdelaní. Prečo som sa prihlásil? Pretože ako učiteľ som sa stretol s tým, že sa naozaj segreguje. Najprv chcem povedať ľuďom, ktorí to pozerajú, čo to je segregácia v tomto ponímaní, čo teraz prinášame? A je to cielené oddeľovanie ľudí či skupín ľudí podľa určitých sociálnych znakov s cieľom zamedziť vzájomným kontaktom medzi takto oddelenými ľuďmi, skupinami ľudí. Je to dôležité, aby som to povedal, aby to ponímali, pretože veľmi veľa ľudí sa stretáva s cudzími výrazmi a nerozumie im. Je to naozaj oddeľovanie ľudí, teraz teraz žiakov. A ja som sa stretol s týmto ako učiteľ sám. Učiteľský Skupinami ľudí. Je to dôležité, aby som to povedal, aby, aby to poňímali, pretože veľmi veľa ľudí sa stretáva s cudzími výrazmi a nerozumie im. Je to naozaj oddeľovanie ľudí, teraz teraz žiakov. A ja som sa stretol s týmto ako učiteľ sám. Učil som na základnej škole, kde som učil dve triedy, v ktorých boli deti zo sociálne odkázaných rodín a deti, ktoré neboli vedomostne na takej výške ako niektoré deti a pani riaditeľka možno aj s dobrým úmyslom takto selektovala tie deti. Deti, ktoré boli vedomostne zdatnejšie, ktorým učenie nerobilo taký veľký problém, dala do dvoch tried a tie slabšie deti dala do tých druhých tried. Ja, keď som učil, tak som napríklad nemal horšiu známku ako dvojku. A ja, keď som preberal tých žiakov, tak tam boli štvorkári, päťkári. A tí štvorkári, päťkári zrazu mali dvojky. A moja kolegyňa, ktorá to učila predtým, to nevedela pochopiť, ale ja som ich učil špeciálne. Napríklad som učil tak, že sme učili 20 minút a 15 minút som ich zobral vonku a opakovali sme hrou. A tie deti, ktoré boli podľa učiteľov slabšie vedomosťami, tak zrazu tie vedomosti získavali. A ja hovorím, že tá segregácia nepomohla. A prečo? Celé naše hnutie toto uznesenie podporí, pretože je veľmi dôležité, aby sme deti vychovávali rovnako a absolútne spravodlivo, aby sme naše deti vychovávali v tom, že toto je rovné a toto, čo ty nezvládaš, ti možno ten vedľa teba sediaci žiak pomôže. Ale tu je jedna veľmi dôležitá vec, že v tomto uznesení treba povedať aj to, že veľmi to záleží od tej osobnosti toho učiteľa. Lebo, keď vás učí učiteľ, ktorý vám na tabuľu nakreslí alebo napíše učivo, otočí sa, odíde, sadne si a povie: „Odpíšte si to z tabule,“ a celý čas pozerá do mobilného telefónu prípadne a nie je ani v triede, tak to je zlé. Aj túto segregáciu robia len a len ľudia. Nikto iný. A to, čo už povedala pani Kosová predtým, že naši koaliční poslanci, kolegovia, k tomuto nemajú absolútne žiadnu tému a pán Mierna označuje Rómov za ľudí, ktorí nechcú pracovať, tak to nie je pravda. Ja sám som zamestnával a zamestnávam Rómov a viem, že sú veľmi šikovní a len im treba dať príležitosť. Aj tam sú rôzne problémy a stretol som sa aj s naozaj s problémami pri zamestnávaní, ale to je všade. To nie je o tom, či je niekto biely, čierny, zelený, oranžový, či je Indián, či je Vietnamec, ale je to o človeku. A tuná deti z tých osád, ktoré prichádzajú do škôl, tak naozaj to rodinné zázemie je veľmi špecifické, veľmi zlé a počas toho, ako som robil a robím v neziskových organizáciách, hlavne naša nezisková organizácia, aj či už nadácia Markíza, sme chodili do tých rómskych osád a kto ste neboli v rómskej osade, tak neviete, o čom hovorím. Tí ľudia žijú v katastrofálnych podmienkach. Tie deti nemajú základné hodnoty, ako je hygiena, sociálne správanie, naozaj tie deti v zime chodia bosé po ceste a toalety sú tam všade dookola. A z takýchto osád prichádzajú tie deti do tej školy, tie deti tí riaditelia dávajú radšej do... segregujú ich, oddelia ich, dajú ich do nejakej triedy, v ktorej sú a tie deti v tých podmienkach, v akých vyrastajú, tak v takých podmienkach sú a nechcem hovoriť konkrétne, že v tých istých, ale sú v takých podmienkach. Napríklad ja, keď som robil tábory pre deti, tak prišlo nám dieťa alebo deti, ktoré nemali žiadne základné sociálne hygienické návyky, nič. Ale potom týždeň po tých troch týždňoch zrazu tie deti vedeli prijímať tieto veci a úplne inak sa správali. Je smutné, že sa potom vrátili do toho istého prostredia, z ktorého vyrastali, ale s tou segregáciou súvisí aj to, že naozaj pani Kosová to povedala, že strašne veľa peňazí ide. A ako môže Daško dať vlastnej žene 750 000 €, ktoré majú ísť pre tieto rómske deti? Jak je to možné? Povedzte mi. No je to možné. Je to o človeku, ktorý zrazu chytil mamon a chce tie peniaze. Čiže obrovské peniaze idú do rómskej problematiky, prípadne nechcem povedať problematiky, ale je to problém, lebo naozaj tie osady sú problém, ale tie peniaze sa takýmto spôsobom strácajú. Tie peniaze sa takýmto spôsobom rozdeľujú. Namiesto toho, aby išli do tej osady, tak, poviem vám konkrétny príklad, sa urobí, že propagácia a na tú propagáciu sa dajú milióny € a do tých osád sa dávajú propagačné materiály, aby si tí ľudia v tých osadách čítali propagačné materiály. To je také choré, to je strašné. To je strašné. A kto na tom zarába? No tí, čo tie peniaze rozdeľujú a tí, čo tie peniaze majú dávať na konkrétne účely. Prihlásil som sa preto, lebo naozaj som sa aj ja stretol so segregáciou na škole, ale zase musím povedať, že nebolo to také strašné, lebo tá pani riaditeľka to možno spravila preto, aby tie deti ostatné, alebo nechcem ju obhajovať, ale aby tie ostatné deti boli vedomostne tie triedy, ktoré boli na tom vedomostne lepšie. Aby boli rýchlejšie. Ale ona to urobila možno s dobrým úmyslom, ale ten úmysel by bol lepší, keby tie naozaj deti rozdelila a tí učitelia, čo učia na tých školách, sa trošku lepšie správali, prípadne lepšie motivovali tie deti na tých školách. Toto uznesenie podporím a tak, ako som povedal, že pani Kosová hovorila o teórii pri športe. Vy ste športovali niekedy niečo? Ste robili nejaký šport? Športový, výborne, lebo napríklad športovec od nás Gábor Grendel hrá šach. Je vynikajúci. Naozaj, ako naozaj on aj behá, aby bol fyzicky pripravený. Trošku som to odľahčil, ale teraz naozaj chcem povedať, že toto uznesenie je vynikajúce, výborné. My ho podporíme a pani Kosová je v tomto naozaj. Musím pochváliť teda aj našich pačivale, romale, Polák, Bužo a Aneška, ktorí takisto bojujú za to, aby Rómovia na Slovensku mali to, čo má každé, aby teda rómske deti mali to, čo majú ostatné deti. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá

Pekne, pán Pročko, aj za pochvalu, ale najmä za to, čo ste povedali, pretože spomenuli ste jeden z najdôležitejších argumentov, prečo, že vraj segregácia na Slovensku nie je možná, a to je ten argument, že, ak spojíme rómske a nerómske deti, tak jedni budú strádať tým, že nedostanú tak kvalitné vzdelanie, aké by dostali, keby deti boli oddelené. A proste, že budú brzdiť tie šikovnejšie. Ale zároveň ste vo svojom príspevku poukázali aj na veľmi dôležitú vec, ktorá sa opomína, a to je tá rola učiteľa. Že, ak učiteľ správne dokáže triedu viesť zážitkovo, hrou, ak dokáže podať to učivo deťom tak, aby rešpektoval rôznu úroveň ich kognitívnych schopností, tak to zvládneme aj v zmiešanom prostredí. A presne ste poukázali na to, že veľmi dôležitá je osobnosť učiteľa, to, či učiteľovi naozaj ide o to, aby deti naučil, alebo len aby si odučil ten plán, ktorý má, aby bol otrokom učebných osnov a podobne. Či je frustrovaný, alebo či učí s nadšením. A to sa týka rovnako akéhokoľvek prístupu aj k celej tejto téme a k jeho riešeniu. Ja som pred dvoma týždňami bola napríklad na východnom Slovensku, bola som v dvoch obciach. Jedna obec, mali tam všetko. Mali tam rôzne projekty od komunitnej práce až po mobsky, ale pán Jaroša stále hovoril o týchto Rómoch ako oni. Nie naši, ale oni. Oni sú problémoví, oni sú nezodpovední. Jednoducho v tej rétorike bolo jasné, že len využíva nástroje na to, aby mohol mať nejaké finančné prostriedky. Tam v obci ani nevedel, čo tí jeho komunitní a terénni pracovníci robia a či vôbec niečo robia, akú majú náplň práce. No a potom sme boli v inej obci, kde bol človek, ktorý bol naozaj zanietený preto, aby pracoval pre Rómov, aby zlepšil ich životné podmienky, a tam tie výstupy boli naozaj vidno. Zlepšila sa životná úroveň, všetci mali zamestnanie v

Ďakujem za slovo. Ja budem reagovať na tú časť, kde ste, pán Bročko, hovorili o efektivite využívania finančných zdrojov a konkrétne sa chcem zamerať na to, že u nás dlhodobo sociálna podpora, nazvem to, v marginalizovaných rómskych komunitách je financovaná výlučne z eurofondov, z tých eurofondov, ktoré teraz nám hrozí, že nám ich Európska komisia zmrazí práve kvôli tomu, ako sa správa táto vláda, táto koalícia v oblastiach spravodlivosti a ešte aj pri tých eurofondoch, ktoré teda aspoň na tento dobrý účel sa využívajú, tak sa veľmi často nevyužívajú efektívne. Práve preto, lebo sa to tak berie. A to sú nejaké peniaze, ktoré prišli tuto niekde z Bruselu, tak teda nejako sa použijú, ale z môjho pohľadu veľmi málo sa prihliada na to, aby naozaj pomohli k tomu, k čomu pomáhať majú. A konkrétne taká vec, a vy ste to tiež spomínali, hygiena. Takže povedzme si na rovinu, 21. storočie, sme krajina v Európskej únii a my tu máme možno až 10 000 ľudí, ktorí žijú bez toho, aby mali doma pitnú vodu a vôbec zdroj vody. To sú ľudia, ktorí chodia s bandaskami, aby sa mohli napiť a to sú ľudia, ktorí nemajú doma kúpeľne, lebo sa nemajú kde osprchovať. A teraz príklad z jedného konkrétneho mesta, nebudem menovať. Komunitné centrum, majú tam kúpeľne, aby tam deti mohli chodiť, alebo teda formálne, aby tam ľudia z tej rómskej osady mohli chodiť. No lenže tie sú otvorené iba doobeda, keď sú deti povinne v škole. A musel riaditeľ školy, práve preto, lebo sa pokúšal o to, aby mu chodili aj rómske aj nerómske deti spolu, prísť do toho komunitného centra im povedať, že preboha, veď to otvorte poobede, aby tie deti sa mohli po škole osprchovať.

Ja budem reagovať na túto tému a na pána Pročka, ja by som sa ho iba chcela spýtať. Vy ste zabudli spomenúť pána Poláka, ktorý bol splnomocnenec pre rómske menšiny a bol od roku 2012 do roku 2015 tri a pol roka, tak nespomenuli ste, čo robil on a ako to teda, alebo kolegyne povedali, ako je to, ako je to zlé na Slovensku. Nepovedali ste ani jednu jeho chybu, ale ja by som iba spomenula ešte, že teraz existuje projekt, neviem, kolegyňa pani Kosová, či ste ho spomenuli, je to Príležitosť pre všetkých, je to národný projekt Ministerstva školstva Slovenskej republiky spustený počas pôsobenia tejto vlády a pána ministra Dzuráka, financovaný z eurofondov. Neviem, pozeráte sa, ale asi ste o ňom nehovorili. A práve ktorého cieľom je podpora proti segregácii vo vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít a podpora inkluzívneho vzdelávania. Tento projekt je zameraný práve na znižovanie segregácie detí v školských triedach, podporu spoločného vzdelávania detí z rôzneho sociálneho prostredia, metodickú pomoc školám a samosprávam pri zavádzaní desegregačných opatrení a financovanie odborných a podporných tímov. Ďakujem. Koľko vám ďalej, pán poslanec Pročko, bude reagovať.

Pekne ste to prečítali, čo vám poslali, čo vám napísali, že, čo je teória. Teóriu máte dobrú, naozaj. Teóriu máte zvládnutú, ale v praxi pošlete 750000 Dáškovej manželke. Neskutočné. Hovorili ste o Polákovi? No ja si pamätám Petra Poláka. To, čo robil, vy ste povedali, že či urobil nejaké chyby. Ja neviem, ako, ja len viem, že aké projekty sa robili a že tie peniaze išli adresne vtedy. Išli adresne Rómom. Že sa naozaj začalo vtedy pracovať pre Rómov. Ako keby bol Polák, viete, povedzte mi jeden škandál Poláka, taký ako má Daško, to, čo, to, čo sa teraz deje. Ale to je smutné, že vy máte strašne veľa krásnych projektov, vy máte strašne veľa krásnych pripravených vecí, ktoré máte na papieri napísané, ale skutok uteká. V praxi tam nie je nič, naozaj nie je nič, čo by bolo konkrétne. A vy, vy, ktorí ste ušetrili na ľuďoch 7 miliárd € pri konsolidáciách, tak namiesto toho, aby išli tie peniaze aj z tej konsolidácie na to, čo tu spomínala aj kolegyňa Gažovičová, že naozaj v tých osadách urobiť a dať im možnosť, aby v tej osade mali vodu, aby sme tam urobili niečo, lebo viete, to je, keď niekto im povie, že oni vybývajú tie byty, ale ja som pri projektoch bol, kde sa postavili byty a tí Rómovia sa o tie byty starajú. Len to treba robiť dôsledne a dôrazne. A nie míňať peniaze na tie krásne projekty, na to, čo vám tak krásne napísali, míňať na úplne niečo iné, ako je ten krásne napísaný projekt. Peter Polák počas svojho pôsobenia reálne robil pre Rómov. Gaško, Daško reálne poslal 750000 svojej žene. Čo iné, ako je ten krásny napísaný projekt? Peter Polák počas svojho pôsobenia reálne robil pre Rómov. Gaško Daško reálne poslal 750000 svojej žene.