49. schôdza

Ďalej v poradí pán poslanec Macák.

Ďakujem za slovo. Ja som prijal tú vašu výzvu na reakciu. Takže preto som sa prihlásil do faktických poznámok, kým. Možno budem troška taký. Nevraví to či vám? Súhlasím s jednou vecou, že naozaj vzdelávanie pre všetky deti a pre celú spoločnosť je veľmi dôležité, bez rozdielu, či sú to rómske deti alebo sociálne odkázané alebo ako ostatné deti. A má to vplyv na zvyšovanie ich rastu osobností, ale aj spoločnosti. S tým absolútne súhlasím. Ja patrím do skupiny osôb, ktoré prežili ešte aj ten bývalý režim, kedy bola povinnosť chodiť do školy všetkým deťom, ale bola aj povinnosť pracovať všetkým občanom Slovenskej republiky. A malo to svoju veľkú výhodu, pretože všetci občania, ktorí pracovali, nemali čas rozmýšľať nad inými vecami. Nechcem konkretizovať. A jednoducho venovali sa práci, odviedli svoj pracovný výkon taký, aký dokázali, za čo dostali odmenu. A potom sa vrátili do rodín a tým, že tento systém nejakým spôsobom fungoval, tak bola aj podpora rómskych občanov alebo rodín. Ja si nepamätám, že by v tom období boli tak segregované osady a tak segregovaní takíto občania, ako je to po takzvanej demokracii alebo tak, ako to uvádzame v demokratickom systéme, kedy sme zaviedli občanom slobodné rozhodovanie. A rómski občania sa rozhodli slobodne, že budú žiť v takýchto segregovaných osadách. Ale, čo chcem povedať na záver, aby som dokončil tú myšlienku. Vy vytýkate tejto vláde alebo tomuto obdobiu, že sa stavajú, pripravujú internátne školy. Že je segregácia takým spôsobom nejakým spôsobom pripravovaná, že sa zabraňuje deťom chodiť do školy z jednej

Reagovať bude pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Tina, ty si spomenula aj tie príbehy ľudí, ktorí odídu napríklad do Británie, áno, oni sa priebežne objavujú v médiách a na nich je krásne vidno, že ten problém je úplne niekde inde ako v tých samotných ľuďoch, lebo zrazu môžu v inej krajine prosperovať. A inak otázka, prečo to Slovensko dovolí, no to si ja kladiem veľmi často pri mnohých ľudskoprávnych témach, áno, jedným z faktorov tu môže byť to, čo si spomínala, že niektorí ľudia na tom aj benefitujú finančne, ale asi bude tých faktorov viacej a je to mimoriadne smutné. A pán poslanec Macháček, neviem, ako, tá segregácia nevznikla len tak, že zrazu teraz pred pár mesiacmi. A čo sa týka obdobia, o ktorom hovoríte, tak ja neviem, že či zrovna na to by sme mali referovať, lebo to bolo napríklad obdobie, kde deti so zdravotným znevýhodnením boli niekde mimo spoločnosti zatvárané a zneviditeľňované, len aby sme ich nevideli, hej? Vy si dosť zaujímavo ako selektívne idealizujete obdobie, o ktorom hovoríte, lebo to bolo hrozné obdobie. A o ľudských právach sa tam nedalo ani len hovoriť. Ani len hovoriť.

Ďalej vystúpi v rozprave prihlásený pán Pročko. Nech sa páči, pán poslanec.

Milé kolegyne, milí kolegovia, pred asi 20 minútami som hovoril, že pani Kosová vystupovala teoreticky a prax je iná a práve teraz chcem povedať pragmaticky ako jeden kolega z opozície, že toto je žena, ktorá naozaj túto problematiku má v malíčku a toto je žena, ktorá naozaj prináša uznesenie, ktoré pomôže Slovensku, pretože naozaj sociálne skupiny ľudí, ktoré potrebujú pomoc, sú pre Slovensko veľmi dôležité, keď budú mať sociálne zázemie, keď budú vzdelaní. Prečo som sa prihlásil? Pretože ako učiteľ som sa stretol s tým, že sa naozaj segreguje. Najprv chcem povedať ľuďom, ktorí to pozerajú, čo to je segregácia v tomto ponímaní, čo teraz prinášame? A je to cielené oddeľovanie ľudí či skupín ľudí podľa určitých sociálnych znakov s cieľom zamedziť vzájomným kontaktom medzi takto oddelenými ľuďmi, skupinami ľudí. Je to dôležité, aby som to povedal, aby to ponímali, pretože veľmi veľa ľudí sa stretáva s cudzími výrazmi a nerozumie im. Je to naozaj oddeľovanie ľudí, teraz teraz žiakov. A ja som sa stretol s týmto ako učiteľ sám. Učiteľský Skupinami ľudí. Je to dôležité, aby som to povedal, aby, aby to poňímali, pretože veľmi veľa ľudí sa stretáva s cudzími výrazmi a nerozumie im. Je to naozaj oddeľovanie ľudí, teraz teraz žiakov. A ja som sa stretol s týmto ako učiteľ sám. Učil som na základnej škole, kde som učil dve triedy, v ktorých boli deti zo sociálne odkázaných rodín a deti, ktoré neboli vedomostne na takej výške ako niektoré deti a pani riaditeľka možno aj s dobrým úmyslom takto selektovala tie deti. Deti, ktoré boli vedomostne zdatnejšie, ktorým učenie nerobilo taký veľký problém, dala do dvoch tried a tie slabšie deti dala do tých druhých tried. Ja, keď som učil, tak som napríklad nemal horšiu známku ako dvojku. A ja, keď som preberal tých žiakov, tak tam boli štvorkári, päťkári. A tí štvorkári, päťkári zrazu mali dvojky. A moja kolegyňa, ktorá to učila predtým, to nevedela pochopiť, ale ja som ich učil špeciálne. Napríklad som učil tak, že sme učili 20 minút a 15 minút som ich zobral vonku a opakovali sme hrou. A tie deti, ktoré boli podľa učiteľov slabšie vedomosťami, tak zrazu tie vedomosti získavali. A ja hovorím, že tá segregácia nepomohla. A prečo? Celé naše hnutie toto uznesenie podporí, pretože je veľmi dôležité, aby sme deti vychovávali rovnako a absolútne spravodlivo, aby sme naše deti vychovávali v tom, že toto je rovné a toto, čo ty nezvládaš, ti možno ten vedľa teba sediaci žiak pomôže. Ale tu je jedna veľmi dôležitá vec, že v tomto uznesení treba povedať aj to, že veľmi to záleží od tej osobnosti toho učiteľa. Lebo, keď vás učí učiteľ, ktorý vám na tabuľu nakreslí alebo napíše učivo, otočí sa, odíde, sadne si a povie: „Odpíšte si to z tabule,“ a celý čas pozerá do mobilného telefónu prípadne a nie je ani v triede, tak to je zlé. Aj túto segregáciu robia len a len ľudia. Nikto iný. A to, čo už povedala pani Kosová predtým, že naši koaliční poslanci, kolegovia, k tomuto nemajú absolútne žiadnu tému a pán Mierna označuje Rómov za ľudí, ktorí nechcú pracovať, tak to nie je pravda. Ja sám som zamestnával a zamestnávam Rómov a viem, že sú veľmi šikovní a len im treba dať príležitosť. Aj tam sú rôzne problémy a stretol som sa aj s naozaj s problémami pri zamestnávaní, ale to je všade. To nie je o tom, či je niekto biely, čierny, zelený, oranžový, či je Indián, či je Vietnamec, ale je to o človeku. A tuná deti z tých osád, ktoré prichádzajú do škôl, tak naozaj to rodinné zázemie je veľmi špecifické, veľmi zlé a počas toho, ako som robil a robím v neziskových organizáciách, hlavne naša nezisková organizácia, aj či už nadácia Markíza, sme chodili do tých rómskych osád a kto ste neboli v rómskej osade, tak neviete, o čom hovorím. Tí ľudia žijú v katastrofálnych podmienkach. Tie deti nemajú základné hodnoty, ako je hygiena, sociálne správanie, naozaj tie deti v zime chodia bosé po ceste a toalety sú tam všade dookola. A z takýchto osád prichádzajú tie deti do tej školy, tie deti tí riaditelia dávajú radšej do... segregujú ich, oddelia ich, dajú ich do nejakej triedy, v ktorej sú a tie deti v tých podmienkach, v akých vyrastajú, tak v takých podmienkach sú a nechcem hovoriť konkrétne, že v tých istých, ale sú v takých podmienkach. Napríklad ja, keď som robil tábory pre deti, tak prišlo nám dieťa alebo deti, ktoré nemali žiadne základné sociálne hygienické návyky, nič. Ale potom týždeň po tých troch týždňoch zrazu tie deti vedeli prijímať tieto veci a úplne inak sa správali. Je smutné, že sa potom vrátili do toho istého prostredia, z ktorého vyrastali, ale s tou segregáciou súvisí aj to, že naozaj pani Kosová to povedala, že strašne veľa peňazí ide. A ako môže Daško dať vlastnej žene 750 000 €, ktoré majú ísť pre tieto rómske deti? Jak je to možné? Povedzte mi. No je to možné. Je to o človeku, ktorý zrazu chytil mamon a chce tie peniaze. Čiže obrovské peniaze idú do rómskej problematiky, prípadne nechcem povedať problematiky, ale je to problém, lebo naozaj tie osady sú problém, ale tie peniaze sa takýmto spôsobom strácajú. Tie peniaze sa takýmto spôsobom rozdeľujú. Namiesto toho, aby išli do tej osady, tak, poviem vám konkrétny príklad, sa urobí, že propagácia a na tú propagáciu sa dajú milióny € a do tých osád sa dávajú propagačné materiály, aby si tí ľudia v tých osadách čítali propagačné materiály. To je také choré, to je strašné. To je strašné. A kto na tom zarába? No tí, čo tie peniaze rozdeľujú a tí, čo tie peniaze majú dávať na konkrétne účely. Prihlásil som sa preto, lebo naozaj som sa aj ja stretol so segregáciou na škole, ale zase musím povedať, že nebolo to také strašné, lebo tá pani riaditeľka to možno spravila preto, aby tie deti ostatné, alebo nechcem ju obhajovať, ale aby tie ostatné deti boli vedomostne tie triedy, ktoré boli na tom vedomostne lepšie. Aby boli rýchlejšie. Ale ona to urobila možno s dobrým úmyslom, ale ten úmysel by bol lepší, keby tie naozaj deti rozdelila a tí učitelia, čo učia na tých školách, sa trošku lepšie správali, prípadne lepšie motivovali tie deti na tých školách. Toto uznesenie podporím a tak, ako som povedal, že pani Kosová hovorila o teórii pri športe. Vy ste športovali niekedy niečo? Ste robili nejaký šport? Športový, výborne, lebo napríklad športovec od nás Gábor Grendel hrá šach. Je vynikajúci. Naozaj, ako naozaj on aj behá, aby bol fyzicky pripravený. Trošku som to odľahčil, ale teraz naozaj chcem povedať, že toto uznesenie je vynikajúce, výborné. My ho podporíme a pani Kosová je v tomto naozaj. Musím pochváliť teda aj našich pačivale, romale, Polák, Bužo a Aneška, ktorí takisto bojujú za to, aby Rómovia na Slovensku mali to, čo má každé, aby teda rómske deti mali to, čo majú ostatné deti. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá

Pani poslankyňa Kosová, ďakujem veľmi.

Pekne, pán Pročko, aj za pochvalu, ale najmä za to, čo ste povedali, pretože spomenuli ste jeden z najdôležitejších argumentov, prečo, že vraj segregácia na Slovensku nie je možná, a to je ten argument, že, ak spojíme rómske a nerómske deti, tak jedni budú strádať tým, že nedostanú tak kvalitné vzdelanie, aké by dostali, keby deti boli oddelené. A proste, že budú brzdiť tie šikovnejšie. Ale zároveň ste vo svojom príspevku poukázali aj na veľmi dôležitú vec, ktorá sa opomína, a to je tá rola učiteľa. Že, ak učiteľ správne dokáže triedu viesť zážitkovo, hrou, ak dokáže podať to učivo deťom tak, aby rešpektoval rôznu úroveň ich kognitívnych schopností, tak to zvládneme aj v zmiešanom prostredí. A presne ste poukázali na to, že veľmi dôležitá je osobnosť učiteľa, to, či učiteľovi naozaj ide o to, aby deti naučil, alebo len aby si odučil ten plán, ktorý má, aby bol otrokom učebných osnov a podobne. Či je frustrovaný, alebo či učí s nadšením. A to sa týka rovnako akéhokoľvek prístupu aj k celej tejto téme a k jeho riešeniu. Ja som pred dvoma týždňami bola napríklad na východnom Slovensku, bola som v dvoch obciach. Jedna obec, mali tam všetko. Mali tam rôzne projekty od komunitnej práce až po mobsky, ale pán Jaroša stále hovoril o týchto Rómoch ako oni. Nie naši, ale oni. Oni sú problémoví, oni sú nezodpovední. Jednoducho v tej rétorike bolo jasné, že len využíva nástroje na to, aby mohol mať nejaké finančné prostriedky. Tam v obci ani nevedel, čo tí jeho komunitní a terénni pracovníci robia a či vôbec niečo robia, akú majú náplň práce. No a potom sme boli v inej obci, kde bol človek, ktorý bol naozaj zanietený preto, aby pracoval pre Rómov, aby zlepšil ich životné podmienky, a tam tie výstupy boli naozaj vidno. Zlepšila sa životná úroveň, všetci mali zamestnanie v

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo. Ja budem reagovať na tú časť, kde ste, pán Bročko, hovorili o efektivite využívania finančných zdrojov a konkrétne sa chcem zamerať na to, že u nás dlhodobo sociálna podpora, nazvem to, v marginalizovaných rómskych komunitách je financovaná výlučne z eurofondov, z tých eurofondov, ktoré teraz nám hrozí, že nám ich Európska komisia zmrazí práve kvôli tomu, ako sa správa táto vláda, táto koalícia v oblastiach spravodlivosti a ešte aj pri tých eurofondoch, ktoré teda aspoň na tento dobrý účel sa využívajú, tak sa veľmi často nevyužívajú efektívne. Práve preto, lebo sa to tak berie. A to sú nejaké peniaze, ktoré prišli tuto niekde z Bruselu, tak teda nejako sa použijú, ale z môjho pohľadu veľmi málo sa prihliada na to, aby naozaj pomohli k tomu, k čomu pomáhať majú. A konkrétne taká vec, a vy ste to tiež spomínali, hygiena. Takže povedzme si na rovinu, 21. storočie, sme krajina v Európskej únii a my tu máme možno až 10 000 ľudí, ktorí žijú bez toho, aby mali doma pitnú vodu a vôbec zdroj vody. To sú ľudia, ktorí chodia s bandaskami, aby sa mohli napiť a to sú ľudia, ktorí nemajú doma kúpeľne, lebo sa nemajú kde osprchovať. A teraz príklad z jedného konkrétneho mesta, nebudem menovať. Komunitné centrum, majú tam kúpeľne, aby tam deti mohli chodiť, alebo teda formálne, aby tam ľudia z tej rómskej osady mohli chodiť. No lenže tie sú otvorené iba doobeda, keď sú deti povinne v škole. A musel riaditeľ školy, práve preto, lebo sa pokúšal o to, aby mu chodili aj rómske aj nerómske deti spolu, prísť do toho komunitného centra im povedať, že preboha, veď to otvorte poobede, aby tie deti sa mohli po škole osprchovať.