49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám obom, že otvárate tak dôležitú tému, ako je ochrana detí pred násilím, ktoré sú obeťou na sliepach a neho, najmä na ženách v partnerských vzťahoch. Na Slovensku štatistiky sú jasné. Každá piata žena je vystavená fyzickému násiliu. Pre násilí je to ešte horšie. Je to každá tretia žena. Takže, ak si to spočítame, ak v takomto partnerskom vzťahu sú deti, tak viac ako 1/3 detskej populácie je obeťou násilia páchaného na ženách v partnerských vzťahoch. A teraz si povedzme, ako k tomu pristupuje štát. Namiesto toho, aby sme tu mali nejaké systémové riešenia, tak namiesto toho túto tému marginalizujeme, tabuizujeme, vytláčame na okraj verejného záujmu a označujeme ju ako genderovú ideológiu. A myslím si, že takým dobrým príkladom bolo napríklad odmietnutie Istanbulského dohovoru, ktorý bojuje proti násiliu páchanom na ženách. A prečo? No, bolo to motivované obavami o ohrozenie tradičných hodnôt a neochotou priznať si, že násilie páchané na ženách má jasný rodový rozmer. Pretože povedzme si pravdu, pácha na sebe, na ženách, no sú to muži. No a v spoločnosti teda existuje naozaj veľký odpor proti tomu, aby sme zbúrali tieto patriarchálne štruktúry, aby sme hovorili o otvorenej aj skrytej mizogýnii, ktorá prevláda v tejto spoločnosti, pretože práve toto je podhubie tohto správania, ktoré si títo mladí ľudia potom prenášajú do dospelosti a páchajú násilie ďalej. No, bohužiaľ, ignorovať rodový rozmer násilia znamená len jedno, že, vážené pani, obetujete bezpečnosť žien a zdravý vývoj budúcej generácie našich.

Môžem, pán predsedajúci? Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za zavŕšenie času. Inge, myslím, že si veľmi presne trafila to, čo som chcela ja vo svojom vystúpení povedať. Totiž, že tento jav má veľmi negatívne následky na našu spoločnosť. A ty si spomínala vo svojej poznámke, na ktorú chcem reagovať, tabuizáciu, tabu, vlastne ochranný mechanizmus spoločnosti, ktorým sa snažíme nesprávnym spôsobom riešiť problémy tak, že o nich nehovoríme. A myslíme si, že to, čo sa ľudovo hovorí, že strkať hlavu do piesku, že keď o tom probléme hovoriť nebudeme, neexistuje, že ho nebudeme musieť riešiť. To, čo ale funguje v spoločnosti ako ochrana proti týmto škodlivým nebezpečným javom, je to, že sa ich dokážeme dotknúť. Aj keď to nie je jednoduché, častokrát to je bolestivé, vyžaduje to veľkú odvahu. Ale to je presne to, čo robíme aj týmto návrhom, že, obrazne povedané, kladieme prsty do tých boľavých miest našej spoločnosti, aby sme ten problém vyriešili. A preto ti ďakujem veľmi pekne za to, že si aj spomenula ten koncept tabu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A som rada aj, že sa zapojili kolegovia a kolegyne. Myslím si, že toto je jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti v našej spoločnosti máme. Násilie na ženách. My sme nedávno mali aj s kolegom Prostredníkom aj s kolegyňou Števoľovou stretnutie aj s policajnou prezidentkou a celým jej tímom práve k téme násilia na ženách. A teda už aj dáta Myslím, že toto je jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti v našej spoločnosti máme. Násilie na ženách. My sme nedávno mali aj s kolegom Prostredníkom aj s kolegyňou Števovou stretnutie aj s policajnou prezidentkou a celým jej tímom práve k téme násilia na ženách. A teda už aj dáta ukazujú, že tu máme nárast domáceho násilia, nielen to, minulý rok 17 žien bolo zabitých rukou partnera alebo expartnera, tzv. femicídy, vraždy žien. To je obrovský problém, ktorý v našej spoločnosti máme. A keď si budeme zatvárať oči, čo sa tu deje neustále, presne tak, ako pomenovala aj kolegyňa Kosová, tabuizáciou. Alebo odmietaním Istanbulského dohovoru, tak jednoducho tento problém bude len bublať a bublať a narastať a ničiť životy ďalších žien a detí a ďalších generácií na Slovensku. Jednoducho je to obrovský problém a mali by sme sa mu konečne vedieť postaviť čelom. Náš návrh je len jednou drobnou skladačkou v tom celom. Ale pomôže aspoň v nejakej miere. Je to časť, ktorá môže prispieť k tej celkovej zmene. A hlavne sa nesmieme nechať proste umlčať a musíme o tom hovoriť. Naozaj je to závažný problém našej spoločnosti, ktorá, ako už tu bolo pomenované, sa týka takého strašného veľkého počtu ľudí, ktorým jednoducho ohrozuje ich vlastné životy, zdravie, plnohodnotné naplnenie v živote a prenáša sa z generácie na generáciu a my, keď to nepretneme, tak to tu budeme mať stále. A žiaľ teda aj odmietnutie Istanbulského dohovoru je súčasťou problému, pretože síce sme sa tu napočúvali veľa o tom, keď sa odmietal, že však my to vieme transponovať alebo teda preklopiť do našej legislatívy všetko aj bez toho, aby sme ho ratifikovali. A čo sa stalo medzičasom za tých koľko rokov? Nič. Nič sa neimplementovalo do slovenskej legislatívy, nič. A my sme tu už predkladali aj návrh zákona, ktorý sa týkal zmeny Trestného zákona, kde sme chceli, aby priťažujúcou okolnosťou bolo páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa, čo napríklad presne vyzýva k tomu Istanbulský dohovor, ktorý sme tu počuli, že teda vieme implementovať. Ani to neboli ochotní podporiť. Tak ja neviem už, čo si má človek o tom myslieť, keď tu máme obrovský problém, ktorý neustále narastá. A máme tu ľudí, ktorí nie sú ochotní ho riešiť. Čo si má potom o tom človek myslieť? Keď nie ste ochotní riešiť násilie na ženách a deťoch. Prečo? Potom sa človek pýta, že prečo. Vám vyhovuje ten súčasný stav? Kladiem si tú otázku potom, keď to nechcete riešiť. Naozaj by som sa chcela už dostať do toho momentu, že tu v tomto pléne budeme riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku. A jedným z nich a obrovským je práve násilie na ženách, ktoré dopadá na ich deti. Tak keby ste boli schopní aspoň tento návrh zákona podporiť alebo prineste vlastný, alebo ho okopírujte, mne je to jedno, proste len to už riešme. Či kedy sa spamätáme, koľko žien ešte musí zomrieť. Koľko detí musí mať zničené životy, kým sa spamätáme? Neviem, či sa dočkáme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a chcel by som týmto srdečne pozdraviť ministra spravodlivosti Borisa Suska. Ktorý koná, Lucia, on koná v prospech konkrétnych ľudí. Aj dnes to dokázal. Priniesol na vládu už tretí pokus, ako zničiť inštitút kajúcnikov, aby pomohol konkrétnym ľuďom v konkrétnych kauzách. Takže všetci ho srdečne pozdravujeme. A pýtame sa, kedy konečne prinesie aj legislatívu, ktorá sa bude týkať ochrany obetí trestných činov, nie zločincov a obvinených a obžalovaných, ale obetí trestných činov. Za dva a pol roka sem doniesol niekoľko zmien trestného zákona. Teraz na vláde dnes prešiel ďalší, aby pomohli zničiť kajúcnikov a inštitút kajúcnikov. Ale ani jeden návrh, ktorý by sa týkal ochrany obetí trestných činov, obzvlášť žien a detí. Ktorí tým trpia najviac. Ak nie je to schopný. Tak nech urobí aspoň jednu vec. Jeden telefonát predsedovi klubu. Alebo nech príde na klub SNS a Smeru a Hlasu a povie, že hlasujte za tento návrh. Päť minút je od času. Ďakujem.

Pán predseda. Dovoľte, aby sme opätovne predstavili naše opatrenie, ktoré vraciame ako bumerang do tohto pléna a neprestaneme, kým nepresadíme tento tento zákon, respektíve tento nový adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Je to naša spoločná iniciatíva, ktorú ešte predtým, ako sme boli v tomto zákonodarnom zbore, do parlamentu prinášal náš v bývalom parlamente jediný poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek a dnes sme tu s týmto opatrením. Opäť ide teda o návrh na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, pričom cieľom tohto návrhu je zavedenie novej, ako som bol býval spomínal, adresnej štátnej sociálnej dávky, tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním a s energetickou chudobou, ktorej čelíme. Pretože to je veľká téma, ktorú táto vláda sociálnych demokratov alebo pseudosociálnych demokratov ignoruje. Príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako skutočná adresná pomoc domácnostiam vystaveným energetickej chudobe a nestabilným cenám energií, o ktorých si tiež môžeme povedať v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem.

Pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu z § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1311 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu.

Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme.

Ďakujem pekne. No, Michal, dobre si to všetko zhrnul. Ja len teda, že aktuálne tu máme na stole adresnú energopomoc, hej? Takto to volá Ministerstvo hospodárstva a ja neviem, že či so mnou budete súhlasiť, ale to nie je ani adresná a ani pomoc, hej? Pretože, ako si hovoril, 90 % domácností dostane nejaký šek s nejakými eurami. Hej? Niekde sú to, väčšinou sú to desiatky eur, jednorazová záležitosť. Mne píše strašne veľa ľudí, že po prvé ich to nijako nespasí, alebo že to napríklad dostala ich dcéra, ktorá ani nežije na Slovensku, ale oni ju nedostali. Doma, hej? Akí seniori v starom dome, ktorý je neprerobený roky, a ich naozaj tých 35 € absolútne nespasí a potom sa bavme ešte aj o tých ľuďoch, ktorí, ktorí ani tú energopomoc nedostanú a ešte platia aj zvýšené ceny elektriny, energie. Skrátka toto je realita Slovenska momentálne, že tu ľudia platia obrovské šeky mesačne za energie, pretože tento štát, táto vláda si neurobila svoju povinnosť a nejakým spôsobom nepomohla ľuďom v tom, aby boli sebestačnejší, aby si zateplili svoje domovy, aby si kúpili tepelné čerpadlo, aby si nainštalovali fotovoltaiky. Napríklad. A aby boli skrátka energeticky sebestačnejší. My tu máme rôzne projekty, ako je Obnov dom a podobne, ale mám takisto známych, ktorí sa borili s tou administratívou a ako základ je, že si to najskôr museli zaplatiť všetko sami. Čiže na to potrebujete mať najskôr peniaze, aby ste si ten dom nejakým spôsobom dali dokopy a potom môžete len dúfať a hľadať človeka, ktorý vám to celé odcertifikuje.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Chlebovi aj za opätovné predloženie tohto návrhu zákona, ktorý predkladá spolu s kolegyňami a tak, ako to už býva zvykom, my v Progresívnom Slovensku dlhodobo predkladáme prospešné návrhy zákonov, ktoré by boli skutočne pomocou pre ľudí na Slovensku a tak, ako je aj tento o príspevku na bývanie. Jednak by tento návrh zákona, ak by bol schválený, pomohol skutočne tým ľuďom, ktorí sú najviac ohrození chudobou na Slovensku. Je to milión ľudí. A druhak, po druhé teda, by pomohol aj tomu, že by sme nemali až taký veľký nápor na štátny rozpočet, ako to robíte vy v prípade tej plošnej energopomoci. Teda šetrili by ste tým aj štátne peniaze. Hovorili ste o jednorodičovských rodinách. Áno, aktuálne je skoro polovica jednorodičovských rodín na Slovensku ohrozená chudobou a presne toto by bolo riešenie pre ich životnú situáciu. To by ste ale teda museli reflektovať tú realitu, ktorá je na Slovensku. Mne mnohí jednorodičia píšu, že jednoducho nedostali ani tú plošnú energopomoc. Jednoducho sa vymkli nejako z tej tabuľky a tým, že napríklad aj bývajú v prenajatom byte, nemajú nárok na energopomoc, ktorú ste poskytli napríklad podnikateľom z Penty alebo poslancom, alebo iným ľuďom, ktorí ju skutočne, skutočne nepotrebujú. Ja som aj včera tu v pléne vyzývala poslancov koalície pri ich návrhoch zákonov, ktoré boli veľmi rozšafné, musím povedať, aby zvážili skutočné dopady na štátny rozpočet a aby nepredkladali takéto rozpočtovo náročné návrhy zákonov. Neviem, či sa to dostane na úradnú pôdu, ale naozaj si uvedomte, že nemáme peniaze nazvyš. Čiže aj toto je riešenie, tento návrh zákona. Ďakujem.

No, ja som si neuvedomila, že som vo faktickej a som sa tak rozrečnila, takže sa ospravedlňujem, len to chcem teda dokončiť, čiže máme tu vlastne energopomoc, ktorá nejakým spôsobom adresne nepomáha tým, ktorí to potrebujú, práve naopak, tým naozaj nešťastným šafárením štátu, ktorý nijakým spôsobom ľuďom nepomáha k energetickej sebestačnosti, a hovorila som o tom projekte Obnov dom, kde najskôr si to musíte celé zaplatiť, musíte na to naozaj mať pomerne veľký, veľký obnos peňazí a potom dúfať, že vám časť z toho štát nejakým spôsobom preplatí. My sme už dávno, dávno, nám ušiel vlak, čo sa týka pomoci, takej tej naozaj efektívnej pomoci ľuďom, aby nedoplácali teraz na drahé energie. Čiže v tejto situácii sme a v tejto situácii prichádzame aj s návrhom na adresný príspevok na bývanie, ktorý sa bude týkať konkrétnych skupín ľudí, ktorých príjmy nedosahujú, alebo teda tie náklady na bývanie energetické sú veľmi vysoké a ich príjmy to častokrát skrátka nejakým spôsobom nedokážu pokryť. Čiže je to naozaj veľmi konkrétna adresná pomoc a ja by som sa teda ešte vrátila k pánovi ministrovi Erikovi Tomášovi, ktorý naozaj, to už bolo hádam aj dva roky dozadu, aj viac možno, kedy sa dušoval, že áno, že príspevok na bývanie, že to je niečo, čo oni dokonca neviem, či nemali, neviem, či náhodou Hlas ho nemal aj vo svojom volebnom programe. A oni sa tak radi dušujú, že ako oni všetko splnili, ako idú jedno za druhým a ten na bývanie, neviem, asi si povedal, že tak pani Saková to vyriešila tou energopomocou, tak my už sa s tým nemusíme trápiť, ale toto bolo, toto bolo naozaj zlé rozhodnutie, pán minister, a možno by ste dobre urobili, keby ste sa k tomu príspevku na bývanie vrátili, pretože ten patrí momentálne pod váš rezort a nie pod iné rezorty, ale očividne vy potrebujete byť za pekného a riešiť minoritné témy, ale to, čo tu ľudí trápi a viete, že to neviete doručiť, tak tomu sa nevenujete. Na rozdiel od vás my sa tomu venujeme, kolegyne a kolega prišli s týmto konkrétnym návrhom, ktorý tu verklikujeme naozaj už veľmi dlho a keby sa vláda ním inšpirovala, možno by aj ušetrila, lebo naozaj to vykurovanie sáun a bazénov bohatých ľudí, ktorí nepotrebujú energopomoc, tak tam odišli peniaze dolu vodou, aj dolu, dolu, dolu všetkým tým kúrením, takže rada by som aj ja zo pozície spravodajkyne poprosila kolegyne a kolegov, aby tento adresný a dobrý efektívny návrh podporili. Ďakujem pekne.