49. schôdza

Pán Oravec.

Pekný večer všetkým. Tak dovolím si ešte aj ako spravodajca, ale aj člen finančného výboru a verím, že aj stále ekonóm o niekoľko poznámok. Najprv chcem povedať, že so všetkými týmito návrhmi, ktoré tu predkladá kolega Viskupič, súhlasíme a budeme hlasovať za. Pretože sú to rozumné nápady, ktoré nás aspoň trošku ako krajinu môžu posunúť dopredu. My sme mali dnes aj tlačovku, kde sme teda oznámili, že opäť predkladáme návrh na zrušenie transakčnej dane. To už je teraz taký taký evergreen, však robí to aj SaS-ka. Jednoducho takéto opatrenia ako tu máme dnes v tejto rozprave alebo spomínané zrušenie transakčnej dane, niektoré ďalšie. Vôbec je to jednoduchšie a kratšie odpisovanie majetku. Celkovo zjednodušené podnikanie, mikropodnikanie. Podnikanie napríklad pre mladých od 16 rokov, umožniť im zjednodušiť si proste robotu, prácu, pretože od toho nápadu do prvého zárobku má byť čo najkratší a najjednoduchší, najmenej bolestivý čas to urobiť. Toto dnes sme jednoducho ďaleko a nič také sa u nás v praxi nedeje. Je to preto, že tie polená pod nohami majú podnikatelia, majú ľudia veľa. A takéto opatrenia sú ale len začiatok. My ich potrebujeme oveľa viacej. Aj by som povedal, že medzi nami a SaS-kou máme veľmi teda podobné podobné programy. Povedal by som, že tak na 95 % zhoda. Ak aj niečo, tak len preto, aby sa SaS-ka odlíšila od nás alebo teda, aby sme nemali rovnaké programy, ale tie naše ekonomické programy sú zamerané na to, že chceme pomôcť ekonomike, naštartovať ekonomický rast a keď máme rast, máme viacej peňazí aj na dôchodky, aj na sociálne dávky, aj na vyzbrojovanie. Jednoducho to, čo krajina, aby poskytovala služby, pán Hazucha, aby na to mala peniaze. To je motív všetkých týchto opatrení. No, ale my tu predkladáme zákony, sme tu aj teda aj neskôr v predĺženej rozprave. Už sa vôbec nemalo o tomto čase ani len rokovať. Predkladáme takéto návrhy. No a čo robí koalícia? To by som povedal, že taký dosť dosť veľký kontrast medzi nami a vami alebo teda vašimi kolegami, ktorí sedia vo vláde. Pretože tí si idú svoje. Tu dvojnásobné platy, krádež volieb zo zahraničia, volebné obdobie, dnes sme sa dozvedeli, že ďalšia iterácia trestného zákona o tom, ako pomôcť kajúcnikom, lebo pánovi Gašparovi to nejako nevychádza na tom jeho pojednávaní. Vyriešili ste hmyz v potravinách, vyriešili ste gruzínsky puč. To sú veci, ktorými sa zaoberáte vy. A my vám hovoríme, zaoberajte sa opatreniami, ako sú napríklad tieto, opatreniami, aké máme my v našom návrhu TREND, ktorý sme predstavili, opatreniami, ktoré sme predstavili v balíčku, ktorý sa volá Kladivo na korupciu, ktorý je síce o korupcii, čiže dá sa povedať, že nie je priamo o ekonomike, ale keď máme fungujúce inštitúcie, keď tu nemáme korupciu, mafiánov, tak vtedy sa darí ekonomike, pretože ľudia podnikajú, ľudia majú záujem tvoriť a neutekajú do zahraničia. A chcú tu žiť a podnikať a zakladať si rodiny. Jednoducho chcú byť doma. Ale takéto niečo sa u nás deje len ťažko. Pán Mazurek, akože vy ste mali niekoľko takých poznámok, že viete... Ja to naozaj myslím, akože nechcem, aby to znelo nejako, že teraz vás chcem poučiť alebo čo. Ja si s vami rád sadnem a porozprávam o týchto veciach, lebo sa mi zdá, že by ste aj mali záujem sa normálne baviť o takýchto veciach a možno možno trošku by ste pomohli aj kolegom uvažovať a rozprávať o takýchto veciach. Ale viete, kedysi sme snívali o tom, že budeme mať teda ten západný životný štandard. Akurát, že za posledných 15 – 20 rokov sa nám to tak trošku akože zamotalo, že my máme na Slovensku západné tak akurát dane, ale platy nám ostali východné. Pretože my máme extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To je implicitne tu, aj kolega Viskupič to navrhuje, hej, tým zrýchleným odpisovaním a tými takými pomocnými opatreniami. Vlastne znižovať dane zo zamestnania, z práce, ale zrušenie transakčnej dane, zníženie vôbec tých sadzieb daní z práce. To naša ekonomika potrebuje určite. No a kde si na tie peniaze zohnať? No tak viete, mohol by som zase opakovať dvojnásobné platy a tryskáče a podobné veci. No ale ľudia, tých 5 miliónov na Slovensku, ľudí si muselo utiahnuť opasky tie posledné tri roky, ale vaši kolegovia vo vláde to neurobili. No, tí si lietajú na formulu, na futbal, kúpili si nové lietadlá. Ministerka inak vyťahuje akože ťažké stovky milióny z vrecka len tak, lebo veď… No ale mohli stúpnuť keby výrazne viac, keby ste robili opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré pomáhajú ich životnej úrovni, ich životnému štandardu. No lenže nič z toho sa nedeje. Vy ste tu tri roky. O minister financií tu vidieť, tak mimochodom, sem-tam si tu príde, o trpezlivosť, neviem, či vôbec bol túto schôdzu. Myslím, že na hodine otázok, ale ináč sa tu ani neukázal. A tri mesiace rozprávate o tom, že už teda konečne predstavíte nejaké opatrenia. Tak my sme vám spravili odpočítavanie na www.dobakamenicka.sk. Vám tam teda dnes svieti číslo, tuším, 114. To je počet dní, odkedy ste to premiér ohlásil a na tej istej stránke si môžete nájsť opatrenia, ktoré treba robiť na to, aby nielen Slovensko neskrachovalo, ale aby sme sa dostali dopredu, aby sme sa rozvíjali ako ekonomika. Lenže nič z toho sme tu v podaní vládnej koalície nevideli. No a tak asi si nebudeme klamať a zajtra o tom budeme hlasovať. No tak som zvedavý, ako budete hlasovať. Čo z toho, čo z toho by vás bolelo, čo z toho vadí ministrovi financií? Jedine to, že ste to nepredložili vy, ale to predkladá opozičný poslanec a nerozumiem, prečo tak neuveriteľným spôsobom nedokážete prísť s ničím aspoň ako-tak konštruktívnym. A len tak mimochodom, začal som si teda vypisovať s ministrom financií aj ministerkou hospodárstva 211-kou už na tretíkrát, tak najprv som si vypýtal tie prvoradové opatrenia, ktoré teda už má, už sú hotové, už pán Danko ich dostal na podpis ako utajené. No zistil som, že nie sú hotové alebo teda minimálne buď nie sú hotové alebo teda obaja ministri porušili zákon, pretože mi povedali, že si vyžiadali extra čas. Minister financií sa úplne schoval, teda ten povedal, že on s tým nič nemá, nech si pýtam ministerku hospodárstva. A tá mi povedala v tej poslednej odpovedi, že najneskôr 13. mája mi to pošle. No tak ja súdim z toho, že 13. mája, ak je to streda plus-mínus jeden deň, to teda uvidíme na vláde, ale uvidíme čo. Nie, aby ste si to nepredstavili, že teraz už sme zachránení, že bude oživená tá ekonomika a bude rast. Oni idú pripraviť nejaké vybrané opatrenia bez vplyvu na rozpočet. Neviem úplne, čo si mám pod tým predstaviť, ale určite to nebude niečo, z čoho by sme si povedali, že vau alebo z čoho by teda spadli na zadok podnikatelia alebo ľudia, čo chcú niečo kreatívne robiť, ale bude to niečo… No dobre, tak povedzme, nechajme sa prekvapiť. A minister financií nám hovorí, že tam nebudú žiadne opatrenia, ktoré majú vplyv na rozpočet. No áno, prorastové opatrenia, keď chceme znížiť dane z práce, majú vplyv na rozpočet a potom tie peniaze treba nájsť niekde inde. Ale mňa fascinuje to, ako ste si zvykli na ten modus operandi v tom, že vlastne akékoľvek opatrenia, ktoré budú mať vplyv na rozpočet, prinesiete v októbri s rozpočtom. Teraz zase to bude terapia šokom pre všetkých podnikateľov, pre všetkých ľudí, pretože do poslednej chvíle nebudú vedieť, čo ich vlastne čaká o tri mesiace alebo o mesiac podľa toho, kedy schválime rozpočet. Vlastne budú žiť v neistote, nebudú môcť plánovať. Každý, kto niečo kreatívne robil, kto trochu podnikal, vie, aké je dôležité si vedieť plánovať veci. Veď to nám firmy hovoria. Veľké automobilky, veľké firmy hovoria, my si nevieme nič plánovať. Preto tu nemáme, preto tu nemáme ďalší model v automobilkách. Tie nemajú naplánovaný v horizonte štyroch rokov žiadnu novú výrobu. To je taký najvýbušnejší príklad, ale mnoho firiem jednoducho nevie, čo bude o pol roka, nevie plánovať, nevie si nastaviť svoj biznis model, nevie to reportovať svojim matkám, ktoré sú často v zahraničí ako teda firmy, myslím, jednoducho žijú v obrovskej neistote, no a takto to tu potom vyzerá. No minister financií teda, len aby som to zhrnul. Jednak si ide teda svoje, niekde sa schováva, sem-tam si zorganizuje tlačovku, na ktorej kričí, na ktorej sme samozrejme my častými respondentmi, ako my za to môžeme. A ja konkrétne, čo teda je fakt prekvapujúce. Ale tak super, že si ma všimol, pán minister. No a medzitým on je teda svetový rekordér, pretože po troch kolách konsolidácie nás zadlžil. Máme najvyšší dlh v histórii krajiny. Pán Naď dúfa. Nikdy nebol taký vysoký, ako je teraz za vašej vlády. A vy máte pritom v programovom vyhlásení vlády, že vraj stabilizujete dlh. No tak dovetok je, že pozajtra možno. Iná vláda to bude musieť spraviť za vás. A vyšší dlh znamená, že potom nie sú peniaze na iné veci, na tie služby, ktoré ste spomínali, ktoré potrebuje štát robiť. Potom štát musí splácať dlh. Tie splátky toho dlhu za posledné roky a ďalej ešte výrazne rastú, proste explodovali. No a kvôli tomu – a to sa bavíme o miliardách. To nie je, že 50 miliónov, neviem, nejaké drobné, hej? Narástli, tuším, z 1 miliardy na začiatku vášho volebného obdobia cez 2,5 miliardy na konci volebného obdobia. To sú 13 a polovička 14. dôchodkov, napríklad. Okrem toho minister financií nám úplne zadusil ekonomiku. Tie investície sú výrazne nižšie, transakčnou daňou, zvýšením všetkých ostatných daní. Výsledkom je prepúšťanie, odchod investorov. Jednoducho menej peňazí na Slovensku. Odchádzajú tieto peniaze do zahraničia. Tí susedia sa možno tešia. Menej peňazí na Slovensku, čo znamená v peňaženkách našich ľudí a všetkých, ktorí žijú na Slovensku. A do tretice všetko zdražel. DPH-čkou zvýšil všetky dane a tým mizerným manažmentom dnes máme dvojnásobný rast cien oproti tomu, ako by sme mohli mať alebo teda ako majú ostatné krajiny eurozóny alebo Európskej únie. A keby, čo i len jedno alebo aspoň tieto opatrenia, o ktorých sa tu teraz bavíme, ste prijali, tak to mohlo byť kúsok lepšie. A keby ste prijali všetky ostatné, ktoré vám tu trpezlivo, schôdza čo, čo schôdza, na tlačovkách, na konferenciách… Únia. A keby, čo i len jedno alebo aspoň tieto opatrenia, o ktorých sa tu teraz bavíme, ste prijali, tak to mohlo byť kúsok lepšie. A keby ste prijali všetky ostatné, ktoré vám teda trpezlivo schôdza, čo schôdza na tlačovkách na konferenciách prezentujeme, tak by sa Slovensko mohlo mať ešte o niečo lepšie. Ďakujem. Ďakujem pekne.

Poslanec. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keby sa nik neprihlásil. A pán Hazucha sa prihlásil, pardon. Áno, to je absolútne v poriadku a my sa budeme veľmi tešiť diskusii medzi opozíciou a koalíciou. Takže pán Hazucha má slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, páni kolegovia, kolegyne. Keďže je taká pokročilá hodina, tak som sa rozhodol, že idem do rozpravy, aj keď si uvedomujem, že idem na veľmi tenký ľad, lebo toto naozaj nie je moje zrnko kávy, ale bolo tu povedané mnoho a na všetko by sa dalo naozaj reagovať a polemizovať minimálne s tým, čo tu bolo povedané, ale neustále sa tu posúva taká dogma, teda že znižovanie daní je úplný recept na všetko a najmä pre podnikateľov. Tak by som chcel poukázať na jednu vec. Že trošku tu bolo spomenuté aj to daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov, že je vysoké. Áno, ale aj na to je istý recept, keď chceme, aby bolo nižšie a aby sme vybrali tie peniaze, ktoré vyberáme teraz, môže to byť aj o nižších percentách. No tak prečo tu je mzdy, aj ste vy, ste povedal, že na Slovensku sú veľmi nízke. Prišerne nízke, tie mzdy. Naše vlády od počiatku, už desiatku, viac ako 10 rokov, pravidelne každý rok zvyšovali minimálnu mzdu pomerne výrazne a vždy bola proti tomu vlna protestov, najmä z podnikateľskej obce. Keby toto štát vôbec nerobil, keby sa ten inštitút minimálnej mzdy bol zrušil už pred 15 rokmi, ja verím, že ešte dnes by v našej ekonomike bežný zamestnanec hravo zarábal 500 € hravo a vôbec by to žiadneho podnikateľa netrápilo. Keďže som bol odborár, často som, teda nie často, každý rok som vyjednával mzdy s mojím zamestnávateľom, spolu vyjednával mzdy s mojím zamestnávateľom a tiež sme mali informácie aj z vyšších odborových zväzov o dianí aj vo svete, ako sa vlastne vyvíjajú veci tam. Existuje taká vec, neviem, či to úplne správne nazvem, ak si to dobre pamätám ešte, bolo porovnávanie ceny práce u nás na Slovensku a v okolitých krajinách vyspelejších. Dokonca sme mali, niekedy sme argumentovali údajmi, koľko vychádzala cena práce. Ja už si nepamätám úplne presne, či tá cena práce bola ako HDP a jednoducho vyprodukované hodnoty, ktorá je vyprodukovaná vo firmách. A aj za socializmu sa tá cena práce pohybovala na úrovni nad 50 % z hodnoty, ktorá bola vyrobená. A v demokracii alebo v kapitalizme tá cena práce u nás hodne padla. Potom sa trošku zdvihla, ale už som mimo tohto procesu, ale keď som odchádzal, tak tá cena práce u nás bola zhruba na úrovni 45 %. Ale v okolitých krajinách západných tá cena práce bežne bývala 50 a viac percent. Dokonca si myslím, že Švajčiarsko malo nad 60 %. Keby, keby tak, teda povedzte mi, kde je ten rozdiel, keď tak nariekame, že tí podnikatelia majú taký ťažký život. Keď čosi vyprodukujem za 100 € a zamestnancovi z toho na Slovensku dám 43 € a 60 ide niekam 57, pardon, a v Nemecku za rovnakých 100 € sa rozdelí, zamestnancovi sa zaplatí 54 €, že kto má profit z toho rozdielu. A keby tá cena práce bola aj u nás taká vysoká, ako je na Západe, tak by to daňové a odvodové zaťaženie mohlo byť nižšie, lebo by sa platilo z vyššej sumy, alebo by mohol byť poskytnutý štátom vyšší štandard. Takže hovorím, naozaj s plnou vážnosťou si trvám na tom, že pokiaľ by nebola bývala zvyšovaná minimálna mzda z tlaku štátu, tu by sa hravo za tých istých zarábalo. Bežne by sa tvrdilo, že musíme vyžiť aj s 500 €. Ja som bol obyčajný zamestnanec. Aj moja rodina sú všetci, nikto nepodniká, všetci sú zamestnanci. Bolo by bežné, že musíme robiť aj za 500 €. Aj teraz sú zamestnanci aj v našej firme, ktorí majú osmičku triedu, čo už nie je sranda, to je osmička trieda. A zarábajú 800 € v čistom. No fantastický plat. Takže musel som sa vždy poďakovať, v kolektívnom vyjednávaní nám veľmi silno pomáhal ten nárast minimálnej mzdy, ktorú určoval štát. Veľmi sa nám stenčili rozdiely medzi jednotlivými triedami, až na to, že jednotka je samozrejme minimálna mzda, hej? A tie skoky boli nejaké dvojka, trojka, štvorka, päťka. Ten nárast minimálnej mzdy nám tak potlačil, že ten vankúš sa úplne stratil a rozdiely medzi triedami sú 1 cent. Čiže ten, čo má štvorku triedu, zarába od minimálnej mzdy iba o 4 centy viac. No, kde je ten rozdiel? Kde je tá štedrosť? Vy tu tvrdíte, že keby boli nižšie dane, zamestnávatelia by mali viac. Ale kde by dali tie peniažky? Mali by? Áno, mali by. Ale investovali by istotne. Aj oni majú určité svoje limity. Preto som spomenul tie majetkové dane, lebo by často investovali do majetkových daní. Kupovali by nehnuteľnosti, rôzne veci, ale tie sú v zahraničí oveľa vyššie zdaňované. Ja si pamätám, keď tu bol návrh zákona a vy ste vládli, myslím, no nie vy konkrétne, ale predchádzajúca vláda, že sa uvažovalo, že nehnuteľnosti sa budú zdaňovať, vytvoria sa cenové mapy a budú sa zdaňovať podľa trhovej hodnoty a uvažovalo sa s 3 % trhovej hodnoty. Tak keď som si spočítal ja môj majetok, bývalý družstevný byt v činžáku, rodičovský dom na dedine a dve garáže, tak podľa toho som si vypočítal, že zhruba 5000 € by som platil daň. No a zarobil som 12. Tak pánbohunicky zaplať. A poukazovalo sa, že v iných štátoch je toto bežné. Tak ten podnikateľ, keby mu zostalo viac peňazí, iste by investoval do majetku, tak by nezaplatil na daniach a odvodoch, ale platilo by to možno buď z daní z majetku, určitých daní, a tých je tiež rôzna kopa, alebo by peniaze vyvážal do zahraničia, presne to, čo kritizujete teraz, že ich vyváža do zahraničia. Takže ja si nemyslím, že Slovensko je v situácii, kde iná vrstva a problémov niet, iba podnikatelia. Ja viem, že nemajú to ľahké, uvedomujem si, ale je tu väčšina obyvateľstva, ktorá nepodniká a ktorá aj tie dane, aj tie odvody na tom Slovensku potrebuje. Ďakujem pekne. Pekne na vaše vystúpenie štyri faktické, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za slovo.

Pán predsedajúci. Pán kolega Hazucha, a ja som rád, že ste sa prihlásili, že ste prispeli do debaty. No, teraz zobral som si z toho teda, ale nechcete zvyšovať tie dane z nehnuteľností, že nie? Výborne, aspoň niečo. Áno, v minulej vláde toto chceli robiť teda kolegovia z OĽANO, proste, ale ani vtedy sme to SaS-ka nedovolili. Nedovolili sme to vám ani teraz, našťastie, lebo debatovali sme aj so ZMOS-om a nedovolíme to ani v žiadnej ďalšej vláde. Ja hovorím, to je síce pekné, že áno, priemer európsky je možno trojnásobné dane z majetku, ale teda z nehnuteľného majetku, ale ja sa pýtam, no a čo? Čo je na tom zlé, že máme nižšie dane z nehnuteľností? Preto ľudia aj, ktorí žijú vonku, tak jednoducho tu nepredali nehnuteľnosť, majú ju tu, starajú sa o ňu, investujú do nej, proste tým pádom prispievajú aj do ekonomiky a raz sa možno vrátia na Slovensko, hej? Takže tuto, prosím sa, neinšpirujte zahraničím, buďme radi, že ich máme takéto. Aj tak nie sú nízke, špeciálne pre podnikateľov, hej? To je jedna vec. Druhá vec, pán Hazucha, no, tak ste tu hovorili, ešte to stihnem. Ste tu hovorili vlastne o tej minimálnej mzde. A viete, že to Švajčiarsko s tými vysokými mzdami nemá stanovenú žiadnu federálnu minimálnu mzdu. No, vidíte to. A my ju tu máme a myslíme si, že teda akože to je to, čo našu ekonomiku akože spasí. Nie. Ekonomiku viete, čo spasí? To, keď musia zamestnávatelia súťažiť o zamestnancov. Keď musí jednoducho Jožo Pročko vo svojej pizérii zaplatiť viac, pretože jednoducho má konkurenciu a ľudia chcú robiť kdekoľvek. To je to, čo dostalo aj to Švajčiarsko tam, kde je. Nie nejaké zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorú teda nemajú, hej, na úrovni krajiny. Takže, proste, to, ale to je o vytváraní podmienok, hej? To Švajčiarsko vytváralo podmienky pre malé firmy, pre veľké firmy. Prečo myslíte, že CERN, ten urýchľovač, žije proste vo Švajčiarsku? No asi vytvorili sakra tak dobré podmienky, že teda to

Tam bol som s Pročkom. Ďakujem

Pekne. Máme reštauráciu s pizzeriou. Ale pán Hazucha. Mne ste tu naposledy povedali, že sa do všetkého rozumiem. Že naozaj ku všetkému sa vyjadrujem. Viete čo, pán Hazucha, vám poviem? Máte právo sa ku všetkému vyjadriť. Kľudne sa vyjadrujte k čomukoľvek. To je medzi nami ten rozdiel. Môžete sa vyjadriť aj k jadrovej energetike. Mne to nevadí, len nechajte aj druhým ľuďom slobodne žiť, pán Hazucha. A toto vaše vystúpenie bolo presne demagógia. Vy sa vôbec nerozumiete, absolútne v ekonomike, ste presne povedali, ale nikdy ste nepodnikali. Viete, čo pomôže nám, majiteľom, ktorí, ktorí máme podniky? Aby nám nezvyšovali daňové zaťaženia, vláda, aby nám nezvyšovala odvody, aby sme neplatili drahú elektriku, aby sme neplatili drahé poplatky. Fico nám dáva také a také polená pod nohy. Viete, my naozaj u nás ma ja zaplatili sme ľudí tak, ako zaplatili sme ich. Ale my by sme ich zaplatili viac, lenže vy ste vy, pán Hazucha, ste príčina toho, že podnikatelia na Slovensku musia naozaj pozerať na posledné, posledné euro. Pán Hazucha, toto, čo ste tu predviedli, naozaj bola absolútna demagógia. Namiesto toho, aby vaša vláda pomáhala podnikateľom a tí mohli dávať vyššie platy, vyššie mzdy ľuďom, tak nie. Vy zdierate podnikateľov, vy zdierate každého jedného človeka. Vy ste zvýšili minimálnu mzdu, ale zvýšili ste ju preto, aby boli vyššie poplatky, pán Hazucha. Veď to je katastrofa. Skúste vy tomu Ficovi povedať: „Robo, prosím ťa, nezdieraj tých podnikateľov. Nech sa majú tí ľudia, o ktorých som hovoril, lepšie.“ Poprosím jazdný skúsik.

Ďakujem za

Slovo. Pán kolega, vo svojom vystúpení ste povedali, že ste nepodnikali. A pracujete v nejakej firme? A tu vidno, že ste nepodnikali, lebo keby ste podnikali, tak by ste nemohli povedať to, čo ste tu povedali. Ja som podnikal, dlhé roky som podnikal. Samozrejme, moja manželka ďalej podniká, poznám kopu podnikateľov, ale podnikatelia malí a strední, ale aj tí veľkí doslova krvácajú, krvácajú. Ešte nikdy tak zle nebolo, ako je teraz. Stačí sa prejsť po tých mestách, po tých reštauráciách, či fungujú alebo nefungujú. Všetko rušia, hej? Pomaly sa už nemáte ani kde nájsť. Choďte sa pozrieť aj tu do reštaurácií nejakých vychýrených. Sú pozamestnávaní cudzí ľudia. V Tatrách zamestnávajú Filipínčanov, lebo nemajú na to, aby zaplatili našich, lebo je také vysoké daňové zaťaženie, že nedokážu to utiahnuť. To, čo sa robí, to je doslova, by som povedal, strach a hrôza. Dneska kto ide podnikať, to je, ja neviem, to je neskutočná odvaha, že ten človek ide podnikať. Zoberte si tí podnikatelia, to nie, že pre väčšinu spoločnosti, že to zdierajú ľudí, ľudí. Tí podnikatelia aj pomáhajú. Ja mám Oravský záchranný systém, už som viackrát tu o tom hovoril. Mali sme asi 70 členov. To sú podnikatelia, ktorí suplujú štát, lebo štát nedokáže pomáhať ľuďom, tak tí podnikatelia sme pomáhali. Teraz nás nie, ani 30 % nie, lebo tí podnikatelia už majú problémy sami už živiť seba, svoje rodiny. Vám stačí sa prejsť po meste, prevádzky po 2 € v centre núkajú priestory a nedokážu ich prenajať. Veď to je hrozné. To Kamenický, čo spravil, on si myslí, že čím viac dá väčšie dane, tak viac vyberie. To je omyl. To je úplný omyl. Ďakujem. Pán poslanec Kýš.