52. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani Plaváková. Som veľmi rád, že si upozornila aj na fakt, že v situácii, v akej sa nachádzame, sú tu predkladané návrhy zákona, ktoré nemajú absolútne žiaden vplyv absolútne na nič. To len podčiarkuje to, že ten návrh o sobášení je úplný nezmysel, ktorý absolútne nikomu nepomáha. No, aha. Čo sa týka toho minimálneho výživného, som rád, že si aj spomenula. A koľko? Situácia, to je možné na 100. Koľko ľudí žije z dávky v hmotnej núdzi alebo ktorých príjem dosahuje sumu životného minima, tak ja som sa len teraz prezrel, tak aktuálna výška sumy životného minima je 280 € pre dospelú osobu, pričom to minimálne výživné bude 130 € a naozaj som rád, že si spomenula aj ten fakt. Je to ľudia, ktorí sú naozaj na hranici chudoby a nie je ich málo, veď aktuálne je to okolo milióna ľudí, ktorí je na Slovensku ohrozený chudobou. Budú musieť platiť, teda budú čeliť v dôsledku objektívnej nemožnosti platenia toho minimálneho výživného aj trestnému stíhaniu. A naozaj to, čo trestnou novelou spred dvoch rokov táto koalícia upravila, že z väzníc nám odišlo skoro 2000 odsúdených, tak vďaka tomuto návrhu tento počet veľmi rýchlo dorovnáte aj prekonáte.

Lucia, podpisujem pod tvoju víziu alebo celkovo pod tú myšlienku, že bol by som rád, keby tento parlament nediskriminoval, respektíve vláda Slovenskej republiky nediskriminovala. A namiesto toho, že tu riešime, kto má to privilégium sobášiť, by sme riešili, aby mali to privilégium sa zosobášiť všetci na Slovensku, ale nielen zosobášiť sa, ale by napríklad mali možnosť aj ľudia, ktorí sa nechcú zosobášiť, uzavrieť registrované partnerstvo, lebo veď nie všetci chcú vstúpiť do stavu manželského, ale zároveň nemajú možnosť sa právne ošetriť a teraz nehovorím iba o rovnopohlavných pároch, ale aj o heterosexuálnych pároch, dvojiciach. Ale zároveň sa zamýšľam nad tým, že keď teda tento návrh zákona prejde a bude mať možnosť napríklad sobášiť prezident Slovenskej republiky, že ako to bude fungovať, lebo tak nie všetci majú telefónne číslo alebo priamy kontakt na prezidenta a keď si niekto zaujme, že chce mať, aby ma zosobášil prezident Slovenskej republiky, takže ako to bude fungovať, čo bude mailová adresa pelesobashi@prezident.sk alebo akože ako to bude fungovať, že, že čím si teraz pomôžeme. A ja, keď počujem aj túto diskusiu, aj všetko, čo sme tu dnes riešili, ja mám pocit, že tento parlament sa normálne už zmenil na simuláciu, že keby George Orwell ešte žil a dnes celý deň keby sedel na balkóne, tak ja vám garantujem, že by nabral inšpiráciu na ďalší nový bestseller. Toto je jeden absurdistán. Tam vonku ľudia, ktorí počítajú každý jeden cent, každé euro od výplaty do výplaty a my tu riešime, či Pellegrini bude sobášiť alebo nebude sobášiť. Just wow. Fakt. A prorastové opatrenia kde, hej? Keď už sme pri tom. S reakciou pani

Za reakcie. Nadviažem na tvoju poslednú faktickú poznámku, Michal, lebo mňa by teda aj zaujímalo, že či sa pána prezidenta niekto pýtal. Že či teda viacej by ocenil, aby na Slovensku mohli všetky páry uzatvárať manželstvo, alebo že aby mohol on sobášiť. Lenže či niekto mu aspoň položil tú otázku, keď už teda sa takýmto spôsobom má meniť návrh zákona a to, ako sa to bude prakticky realizovať. Myslím si, že to sme videli pri mnohých návrhoch zákona, že to vlastne koaličných poslancov a poslankýň vôbec nezaujíma. Veď keď tu bol návrh zákona na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a prilepenie agendy, odškodňovanie obetí, tam nikoho nezaujímalo, že kto to tam bude zastrešovať na tom akože novom úrade. Nikoho, absolútne. On mal zo dňa na deň zaniknúť a potom mal vzniknúť nový úrad a nikoho nezaujímalo, že ten úrad nebude mať ani len, že elektronickú schránku, kde by ľudia mohli tie podnety posielať. Nie to, že by sa im niekto vôbec tým podnetom venoval. Veď ja som sa do poslednej chvíle tu pýtala pána Suzka, že či sú vôbec na to určení nejakí ľudia alebo ako uvažujú o tom, že kto sa tej agende bude venovať, ale on nevedel do poslednej chvíle. Takže nepredpokladám, že tu je vôbec premyslené, že ako to má v praxi fungovať. Proste sa to schváli a potom sa to nejako doťapká asi v realite alebo ja neviem. Proste to je spôsob, ako tu koalícia funguje. Proste „halabala“ úplne. Prerušujem Proste to je spôsob, ako. Ako tu koalícia funguje. Proste hala-bala úplne.

Milé kolegyne, kolegovia, ako už vo svojom vystúpení povedala včera kolegyňa Lucia Pláková, podávame aj spoločne s kolegyňou Simonou Petrík pozmeňujúci návrh, pretože považujeme za potrebné chrániť povinných rodičov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, ktorí sú invalidní alebo ktorým nejaká iná objektívna aktívna skutočnosť nedovoľuje zaplatiť výživné vo vami navrhovanej výške. My navrhujeme pri týchto rodičoch najmenej 50 % zo sumy životného minima. V pondelok na výbore komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím na sociálnom výbore povedala, že je potrebné tam určiť nejaký princíp proporcionality, pretože títo rodičia nemajú finančné prostriedky častokrát, aby mohli vami požadovanú výšku výživného uhradiť. Ako je už všeobecne známe, reforma posudkovej činnosti, ktorá má vplyv aj na finančný osobný rozpočet týchto zdravotne znevýhodnených, nie je úplne prelomová, ako sa o nej hovorí, alebo možno je prelomová v tom, že posudky stávajú ľudí z vozíkov, nevidiaci zrazu vidia a nepočujúci počujú, pretože všetci, ktorí mali 90 alebo 80 % miery funkčnej poruchy, kedysi majú stupeň odkázanosti jedna, ale to neznamená, že zrazu nemajú na nič nárok a že nič nepotrebujú. Ten stupeň odkázanosti jedna im síce neumožňuje, aby poberali nejaké kompenzácie a mali napríklad nejaké hodiny osobnej asistencie, ale oni to reálne potrebujú, takže si to musia zaplatiť z vlastného rozpočtu a aby som vás dala do obrazu, napríklad taký invalidný vozík stojí niekoľko tisíc €, nie je to nejaká 100 € záležitosť, čiže pokiaľ ten človek na to nedostane príspevok z úradu práce, mimochodom, keď dostane ten príspevok, aj tak si to musí spoluhrať, ale keď nedostane príspevok, tak si to musí v plnej výške uhradiť, pretože keď vozičkár nemá vozík, tak môže ostať doma sedieť na posteli a pustiť si akurát tak televízor. Teda všetko si to musia zabezpečovať z vlastných príjmov. Ďalší aspekt je v tom, že sa dlho čaká na tieto posudky a rozhodnutia tak z úradov práce, ako aj zo Sociálnej poisťovne, čiže aj s invalidnými dôchodkami je problém a pokiaľ je nejaký človek napríklad invalidný už počas aktívneho života a potrebuje si vybaviť invalidný dôchodok, tak môže čakať aj vyše roka aj bez príjmu. A tento človek môže byť povinným rodičom. Vláda takisto nepomáha ani zdravotne znevýhodneným, ktorí sa chcú zamestnať, pretože svojou legislatívou spôsobila, že sa rušia sociálne podniky, chránené dielne majú administratívne záťaže, takže toto zamestnávanie tiež nie je úplne reálne na Slovensku a o otvorenom trhu práce nemôže byť ani reč. To všetko má vplyv na povinného rodiča, ktorý musí platiť výživné. Ja som v kontakte s jedným otcom, ktorý musí platiť výživné na dve deti a má 400 € dôchodok. Prepustili ho zo sociálneho podniku a nevie sa nikde inde zamestnať, lebo tento sociálny podnik sa ruší. A potom tu máme druhú skupinu povinných rodičov, ktorí sú prijímateľmi nejakej sociálnej služby. Čiže majú opatrovateľskú službu alebo sú v zariadeniach a nemôžu pracovať. A nemajú ani peniaze na to, aby platili túto službu a doplácajú im to rodinní príslušníci. Takže títo ľudia asi ťažko budú platiť tú sumu výživného, ktorú vy požadujete. K tomu zákonu o sobášení by som povedala, že nikto mi nepíše, že kedy ho už zosobáši nejaký poslanec alebo pán prezident, ale ľudia mi skôr píšu, že prichádzajú o osobnú asistenciu, nemajú pomôcky, nemajú peniaze na jedlo pre deti, tak ja len takto krátko k tomu. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Dušenka. Vážený

Vládna koalícia silou-mocou potrebovala zmeniť rokovací poriadok, tak to využívam a máte ma tu znova. Poukážem znova aj na úplne zbytočný a absurdný zákon o tom, že sobášiť by po novom mali aj poslanci, členovia vlády a prezident a rovnako tak v nezmyselne zlúčenej rozprave budem rozprávať aj o tom, akým spôsobom je nedotiahnutá snaha o pomoc najzraniteľnejším, a síce deťom, ktorých jeden z rodičov na ich výživu neprispieva. Väčší rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi, ktoré spolu prerokujeme, ani nemohol byť. Naozaj je to priepastný rozdiel, kým páni z SNS sa ani nesnažia predstierať nejakú pomoc ľuďom, tak pani Puškárová aspoň má tú snahu, hoci naozaj je to nedotiahnuté a nedomyslené, lebo trojnásobne zvýšená výška minimálneho výživného je až príliš vysoká vzhľadom na to, že už dnes ten systém tu je zabezpečený, a síce súdy vždycky prihliadajú na majetkové pomery, ale aj na možnosti jednotlivých rodičov. Neznamená, že, ak jeden rodič je úmyselne úmyselne, vezme nejakú prácu, ktorá je menej platená alebo je dobrovoľne nezamestnaný, takže mu jednoducho prikáže vyživovať si povinnosť v tej najnižšej sume. Zistí, že ten človek je zdravý, schopný pracovať, tak jednoducho tie schopnosti tam má a určí mu vyššiu vyživovaciu povinnosť a toho rodiča tak to núti pracovať. Neviem, prečo vlastne sudcom túto ich kompetenciu takto okliešťujeme. A výšku minimálneho výživného zvyšujeme až trojnásobne. Ide o to, že pár mesiacov dozadu bol v MPK nový Občiansky zákonník. Dnes ho tu budeme prerokúvať. Jednou z hlavných zmien po MPK je, že časť rodinného práva z toho Občianskeho zákonníka vypadla. Ale málokto vie, že vlastne aj ten nový Občiansky zákonník, ktorý pripravovali desiatky a desiatky odborníkov, či zo súdnej praxe, advokáti a tak ďalej a tak ďalej, tak oni pôvodne novelizovali aj Zákon o rodine. A takisto sa zaoberali otázkou minimálneho výživného. A viete, dám to takú rašničkovú taxu. 50 % presne tak. Čiže desiatky odborníkov, ktorí sa tomu venovali a zhodnocovali všetky aspekty, povedali, áno, treba zvýšiť minimálne výživné. To nikto nespochybňuje. Ale tak, aby jednoducho to nespôsobilo viac škody ako úžitku. Aby tí rodičia, ktorí na to objektívne nemajú, ako aj pani Veslárová tu upozornila, ako nás na ústavnom právnom výbore upozornili zástupcovia verejnosti, že sú situácie napríklad osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú viac vyživovacích povinností, objektívne nemajú na to, aby platili 130 € na tri deti, keď ich celý príjem je možno 600 €. Skrátka to nie je možné. Preto tam sú má tú možnosť skrátka nejakým spôsobom to korigovať. A títo odborníci, desiatky odborníkov, ktorí na kodifikácii občianskeho práva robili roky rokúce, povedali: „Ideálna hranica minimálneho výživného je 50 % sumy životného minima.“ Nerozumiem, prečo tuto sa navrhuje 100 %. Obzvlášť, keď aj pani navrhovateľka vie, že aká suma bola v minulosti. A prečo si aj po minulý týždňom ústavnom právnom výbore nedala poradiť? A nepresunula tento bod alebo neprišla s pozmeňovákom, aby aspoň vo vybraných prípadoch mal súd možnosť určiť to minimálne výživné aj v sume nižšej, ako je to 100 %. Tak ako navrhuje aj pani Veslárová. No lebo objektívne tie situácie tu sú. Alebo chceme znova naplniť väznice? Lebo tí ľudia, ktorí nebudú mať na to minimálne výživné, budú trestne stíhaní. Budú trestne stíhaní. Je to trestný čin. A ako bolo aj včera spomenuté, jeden z trestných činov, ktorý je na Slovensku pomerne rozšírený. To naozaj chceme nahradiť tých korupčníkov, ktorých ste tu pred dvoma rokmi poprepúšťali z väzníc, tak znova tie väznice chceme naplniť ľuďmi, ktorí skrátka sú v zlej životnej situácii alebo skrátka nemajú na to, aby platili minimálne výživné namiesto 40 € 130? Tak takých ľudí ideme posadiť do väzby? Z čoho potom budú platiť to minimálne výživné? Po väzení si zarobí aj viac? No asi nie. Jednak sa dostane do exekučnej špirály a druhá vec, bude to stáť všetkých nás, jednak súdne konania a potom financie na výkon trestu. Dajte si poradiť. A dajte tam aspoň nejaké výnimky, aby ten súd v odôvodnených prípadoch mohol ísť aj pod tú hranicu 100 %, pod tých 140 €. Fakt nerozumiem, prečo na tom takto lipnete a odvďačte aj viete, že pán Cuzko vám tu pripravil návrh, kde pôvodne naozaj desiatky, desiatky odborníkov, akademikov sa po rokoch úvah zhodli na tom, že ideálna výška minimálneho výživného je 50 %. Treba to zvýšiť, jasná vec, ale nie o viac ako 1/3 z 30 na 100 %. Takže toľko k minimálnemu výživnému. No a druhá časť je tá nešťastná a úplne absurdná novela, ktorou sa má poslancom, členom vlády a prezidentovi umožniť, aby jednoducho mohli sobášiť novomanželov. No za nich. Tento návrh sa ani netvári, že by chcel niekomu pomôcť. Ja to vidím tak, že Smer už presadil rôzne svoje papalášske návrhy, Hlas tu presadil rôzne papalášske návrhy, tak SNS nemôže byť o niečo horšie, tak aj oni prišli s návrhom, aby poslanci, ministri a členovia vlády mohli sobášiť. No. Navrhovateľ síce hovorí, že tam nemá tento návrh žiaden vplyv ani na rozpočet verejnej správy, ani vplyvy na rodinu. Skrátka žiadne vplyvy ani zlé, ani dobré, čiže to podčiarkuje, že je to zbytočné, ale isté negatívne vplyvy tam sú. Okrem toho, že je to papalášsky návrh a poslanci, respektíve novomanželia nemajú už istotu, že ich obľúbený poslanec alebo minister bude sobášiť, pretože si od neho budú musieť vyžiadať súhlas. Čiže tam je ten papalášizmus, že len tí, ktorí majú s ministrami a s poslancami dobré vzťahy, tí si ich vybavia a áno, budú pred svojím okolím za hrdinov, že pozrite, ja poznám poslanca, poslanec ma oddáva. Ale viete veľmi dobre, každý mesiac vláda Dobré vzťahy, tí si ich vybavia a áno, budú pred svojím okolím za hrdinov, že pozrite, ja poznám poslanca, poslanec ma oddáva. Ale viete veľmi dobre. Každý mesiac vláda ide na výjazdové rokovania. A neraz vidíme aj v médiách zábery, aký cirkus okolo toho je. Koľko zástupcov Úradu na ochranu ústavných činiteľov musí vycestovať na to miesto vopred, musí skontrolovať tie priestory, musí kontrolovať celý ten priestor počas rokovania vlády a podobne. Tak, celá táto maškaráda sa bude presúvať na tie miesta, kde sa tí novomanželia budú brať. Lebo keď niekoho bude oddávať prezident, samozrejme cestuje tam s celou svojou ochrankou. A ďalší zamestnanci Úradu na ochranu ústavných činiteľov budú musieť miesto skontrolovať, či je bezpečnostne v poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Čiže pre parádu zopár vybraných našich ľudí, v úvodzovkách vašich ľudí, tak sa na to všetci budú skladať aj tým, aby bezpečnostné zložky mohli poriadne skontrolovať to okolie. Aby tam robili danému ústavnému činiteľovi stafáž. Čiže tuto, ak by ste to dali aspoň ako povinnosť, aj tak by to bolo zlé, ale aspoň by tam bola aspoň štipka nejakej logiky. No a tá logika naozaj absentuje. Ja som to spomínal aj včera a zopakujem to pre tých, ktorí tu neboli. A dnes oddáva mladomanželov zástupca obce. Starosta alebo nejaký ním poverený poslanec. Pretože matriku vedie obec, starosta je štatutárom, samozrejme do jeho kompetencie to spadá. Nevidím tam absolútne žiadnu súvislosť, čo s tým má nejaký poslanec, minister alebo prezident. Tak som na to pozeral inak, že možno sú to ústavní činitelia. Fajn, ústavní činitelia, nech teda majú. Tak ale prečo tam nie sú prokurátori alebo sudcovia? Alebo verejný ochranca práv. Nie, čiže tento kľúč tam takisto nesedí. A ešte mi napadlo, že by to mohli byť nejakí naši volení zástupcovia, lebo či poslanci Národnej rady alebo prezident sú volení, lenže už to neplatí celkom pri ministroch. Ministri nemusia byť kandidátmi danej politickej strany. Tí môžu byť skrátka vládou vymenovaní aj z nekandidujúcich osôb, veď pán Ráž je toho ukážkovým príkladom. No a nesedí to aj z ďalšieho dôvodu, lebo europoslanci sú takisto volení, ale tú možnosť im pán Lučanský a spolupracovníci nepriznávajú. Europoslanci sú takisto volení, ale túto možnosť nikto nepriznáva. Takže toto je naozaj návrh zákona, ktorý sa ani netvári, že má snahu pomôcť, a je to o to horšie, že s takým návrhom prichádzajú v čase, kedy naozaj slovenská ekonomika kolabuje, zamestnávatelia odchádzajú. Máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce zo všetkých krajín V4. Prorastové opatrenia po pol roku nikto nevidel. Čiže naozaj toto je výsmech ľuďom, že akým spôsobom vy sa tu o nich staráte, respektíve nestaráte. Ďakujem veľmi pekne.

Chcú sobášiť, majú teraz jedinečnú príležitosť, lebo na jeseň sú komunálne voľby, môžu kandidovať. Ja som už tretie volebné obdobie komunálna poslankyňa a nikto mi nikdy nebránil v sobášení a myslím si, že ľudia teraz majú hlboko do vrecka, nemajú z čoho zaplatiť základné svoje výdavky a toto ich naozaj netrápi, že či ich bude sobášiť prezident, nejaký poslanec Národnej rady, lebo tých subjektov je dosť, ale tu nie je otázka, kto môže sobášiť, ale kto sa môže sobášiť, pretože momentálne sobáše na Slovensku nie sú pre všetkých a niektorí ľudia sa musia sobášiť v zahraničí, tak mali by sme prinášať návrhy zákonov, ktoré by všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí majú záujem uzavrieť manželstvo, toto splnili. Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi.

Táto vláda konsolidáciou, konsolidáciami a zdieraním pripravuje Slovákov o obrovské peniaze, o ich zarobené peniaze, tak je veľmi veľa ľudí, ktorí naozaj sú pod tou hranicou biedy. A je pravda, že veľmi veľa ľudí je takých, ktorí si neplnia svoje povinnosti výživné, ale veľmi veľa ľudí, ktorí si plnia svoje výživné povinnosti. Tak ako môže človek, ktorý naozaj má zárobok, biedny zárobok, tak takýto človek chce platiť na svoje deti. A pani Puškárová ho svojím nezmyselným zákonom prinúti robiť, možno robiť nejaké veci, ktoré nie sú dobré, aby zabezpečil. Ja som hlboko presvedčený, že zákon z dielne HLAS-u je len čistý, naozaj čistý obrovský populizmus tiež, pretože namiesto toho, aby pomohli tým ľuďom, aby, tak ako Fico sľúbil, že nedá, nezoberie tie prídavky, že nezoberie všetky vymoženosti, ktoré im Matovičova, Hegerova vláda dali, tak oni to zobrali a takýmto spôsobom teraz idú akože pomáhať, tvária sa na pomoc. No a ten druhý, tá druhá, ten druhý zákon o tom, že bude môcť sobášiť aj poslanec Národnej rady, ako ja som už o tom hovoril, že ja som ako poslanec drobného zastupiteľstva mal možnosť sobášiť, ale to je veľmi silný záväzok. To ani nie je papalášizmus. To je stupidita obrovského zrna. Namiesto toho tiež, aby pomohli ľuďom, aby ľuďom ukázali, že pozrite sa, ideme zrušiť tú konsolidáciu, tak len rozprávajú a chcú sobášiť ľudí. Ja by som navrhol, nech aj pohreby robia. Poslanec Jakab.

Čo sa týka výživného. Vrátil by som sa k tomu, čo urobila súčasná vláda, že zobrala 200 eur na dieťa. Keď si zoberiete štatistiku, ktorá vyšla včera, tak vidíte, že dramaticky schudobneli najmä rodiny s deťmi za súčasnej vlády, pretože prišli o daňové výhody na dieťa. To je fakt. To je fakt. Čiže ja by som na vašom mieste sa zaoberal vecami, ktoré ste zrušili, ktoré boli prospešné a máte na to dve štúdie. Prvá hovorila, že v čase inflačnej krízy rodiny prosperovali práve vďaka 200 eur na dieťa a dokázali prekonať všetky krízy. A druhá, ktorá vyšla včera, je, že rodiny za vás najviac schudobneli. Čiže za predchádzajúcej vlády si najviac polepšili a za súčasnej vlády najviac schudobneli. Ale nie na Slovensku, v rámci celej Európy. Takže to je váš výsledok práce s rodinami, keď vám už ide tak o blaho detí. Druhá vec je sobášenie poslancov. Tak ja neviem, mám pocit, že pán Danko už asi teda nevidí žiadne iné problémy na Slovensku, len tieto, keď ho zaujíma, aby poslanci sa potuľovali po svadbách. Oni tu majú sedieť. A nemať mesačné ani trojmesačné voľná. Oni majú byť v Národnej rade a prijímať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom. To je to, čo majú robiť poslanci a to je to, čo si neplnia na prvom mieste, pán Danko. Poslanec Dušenky

Naozaj, Jilo, som veľmi rád, že si pripomenul to, akým spôsobom sa vláda stavia k podpore rodín, akým spôsobom znížila daňové bonusy na deti. A ako naozaj babrácky sa to teraz snaží nejakým spôsobom zalepiť. A veľmi dobre poznamenal aj Jozef Pročko, že keď už poslanci chcú sobášiť, tak asi by mali aj viesť pohreby, lebo spôsob ich vládnutia je to, čo ľudí privádza do hrobu. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Turčanová.

Pani poslankyne, páni poslanci. Máme pred sebou dve parlamentné tlače. Dva návrhy zákonov v zlúčenej rozprave, spája ich to, že sa týkajú obidva zákona o rodine, ale keď si pozrieme texty jednotlivých návrhov zákonov, sú absolútne nesúvisiace. Kým v návrhu predloženej pani poslankyne Puškárovej chceme naprávať, alebo pani poslankyňa navrhuje naprávať krivdu a, povedzme si rovno, ak o tom hovoríme, celkom musím aj súhlasiť, pretože ak máme 30 % životného minima na dieťa ako minimálne náhradné výživné alebo minimálne výživné, ktoré môže platiť rodič, ktorý má nízky príjem, tak, povedzme si, tá suma náhradného, suma minimálna suma výživného alebo minimálna suma životného minima na dieťa je 129,74 eura. Máte rodiny, máte deti. Kto z vás? Dajte ruky hore. Kto z vás vie uživiť dieťa za 129,74 eura alebo dokonca za 30 % z tejto sumy. To je nejakých 27,50 myslím alebo tak nejako okolo 28 €. Ja vám poviem, že ani obedy v škole nezaplatíte za túto sumu. Tento návrh prišiel a ja si pamätám, kde to navrhla pani poslankyňa, lebo sme boli spolu na univerzite, kde boli prezentované výsledky výskumu, ktoré sa týkali jednorodičov a jednorodičovských domácností. Povedzme si, že ani suma 129,74 € ako sa navrhuje teraz, nebude postačujúca na to, ak chceme vychovať z dieťaťa, z mladého človeka úspešného človeka, ktorý bude ďalej tvoriť hodnoty a, povedzme si rovno, bude neskôr prispievať aj na naše dôchodky. Predstavte si, že potom takíto ľudia povedia, že vám má stačiť ako dôchodcovi 129,74 eura. A budete mať menšie potreby, lebo nebudete rásť, čiže nepotrebujete takú výživu. Budete na dôchodku, budú vám stačiť tepláky, nebudete chodiť do školy, nebudete sa musieť obliekať nijako. Čiže tuto áno, nespochybniteľne 129,74 eura je veľmi nízka suma, povedzme si, aj keď to bude 100 % minimálneho výživného na dieťa. Problém, ktorý ale s týmto mám, lebo toto je teraz to, že dávam za pravdu, že aj tá suma je nízka, mala by byť vyššia. Podľa mňa aj tých 300 € na dieťa je ešte minimum, ešte aj tak by sa musel rodič obracať, aby z 300 € na dieťa to dieťa vyživil nejako a zabezpečil mu nejakú, nejakú kvalitu života, krúžky, krúžkovú činnosť, aby ho teda pripravil na budúcnosť, štúdium. Povedzme si ale inú otázku a k tomu chcem teraz prísť. Pretože máme rodičov, už to tu bolo spomínané, ktorí možno ani nie z vlastnej viny, ale pre zdravotný hendikep alebo napríklad, že sú zo sociálne vylúčeného prostredia, nemajú prácu, nemajú vzdelanie, čiže sú odkázaní na dávku hmotnej núdze. Teraz toto minimálne výživné budú musieť zaplatiť všetci, bez rozdielu. A čo mi v tomto návrhu zákona chýba, je: ako? Chýba mi tu analýza. O koľko takýchto rodičov, o koľkých takýchto rodičoch hovoríme? Či budeme nanovo hnať všetkých na súdy, súdy budú nanovo všetko prehodnocovať, zvyšovať. A samozrejme, keď si nebudú plniť povinnosti, exekútori budú mať čo robiť. Zase zarobia aj exekútori, lebo odmenu exekútora musíte zaplatiť tak či tak, aj keď nič nevymôžu, až keď nič nevymôžu, potom príde k tomu. Čiže my reálne potrebujeme pomôcť jednorodičovským domácnostiam. Verím, že sa s pani poslankyňou zhodneme, že to bola hlavná motivácia, prečo s týmto návrhom zákona prichádza. Ale podľa mňa nie je toto riešenie, že my budeme nútiť tých, ktorí málo zarábajú a ktorí to z objektívnych dôvodov nevedia zaplatiť, že ich budeme exekuovať. Povedzme, viete, ako je to teraz? Veľmi nízko tam aj odznelo, že myslím, že 60 % matiek si ani neuplatňuje to náhradné výživné zo zákona. Práve preto, že, čo musí dnes splniť, a toto by sme mali zmeniť týmto zákonom. Ten postup, keď má určené súdom výživné, a to je jedno teda, či to bude určené 30 € alebo 300 €. Tá matka, keď je samoživiteľka, muž jej to výživné neplatí. Ak od neho náhodou odišla preto, že bol tyran, tak ona má strach požiadať exekútora, aby exekuoval. Ak nepožiada exekútora, úrad práce, keď nedonesie papier, že žiadala a nedalo sa vymôcť, jej to náhradné výživné neposkytne. Toto je problém, vážení, toto poďme riešiť. Zjednodušme cestu matiek jednorodičovských domácností alebo aj otcov, lebo týka sa to v nejakých 10 % aj otcov. Zjednodušme prístup k náhradnému výživnému a stanovme náhradné výživné, aké má byť minimálne. Ale nehovorme o tom, že zaťažíme ľudí, ktorí žijú, ja neviem, naozaj z invalidného dôchodku 460 €, že týchto ľudí zaťažíme vlastne tým, že ich budeme exekuovať a zaťažíme už tak či tak preťažené súdy tým, že sa budú musieť tieto matky znova konfrontovať s tými svojimi bývalými partnermi, stretávať na súde, budeme exekuovať, hovorím, ďalšie veci. Toto proste nie je dobrá cesta. Vráťme sa na začiatku, poďme urobiť dobrý zákon. Nemeňme zákon o rodine, meňme zákon o minimálnom výživnom a zjednodušme proces, ako sa matka k tomu náhradnému výživnému dostane. Toto si myslím, že nám pomôže oveľa viac. A keďže súčasťou tohto balíka je aj ďalší návrh zákona, o ktorom hovoríme v zlúčenej rozprave. Urobiť dobrý zákon. Dajme, nemeňme zákon o rodine, meňme zákon o minimálnom výživnom a zjednodušme proces, ako sa matka k tomu náhradnému výživnému dostane. Toto si myslím, že nám pomôže oveľa viac. A keďže súčasťou tohto balíka je aj ďalší návrh zákona, o ktorom hovoríme v zlúčenej rozprave z dielne poslancov za SNS, ako prepáčte, mne to prišlo, keď som to čítala, že také kuriózne. Pán prezident nemá čo robiť ako hlava štátu a chce sobášiť. On má toľko času. Viete, Prešov má určené – budem hovoriť za Prešov, keďže som tam bola. Od roku 2006 poslankyňa, od roku 2014 primátorka. Mohla som sobášiť? Veľmi rada som túto povinnosť prenechala piatim alebo siedmim, podľa toho, koľko poslanci zvolili sobášiacich. A to je preto, že ani ako primátorka som nemala čas stále chodiť štvrtky, soboty a prípadne za nejakú odplatu ešte aj iné dni ste mohli požiadať o sobáš, a dokonca aj na inom mieste, mimo radnice. Čiže niektorí v kaštieľoch sa chceli sobášiť, v hoteloch a tak ďalej. A teraz si predstavte, že náš prezident zruší medzinárodné návštevy. Pán vice vlády tak takisto nejaký nebude riešiť, povedzme, pán Taraba. Už nebude riešiť životné prostredie, nebude riešiť Čurany ani nič iné, ale bude riešiť sobáše. Sa budú pretekať na vláde, kto kedy, aký sobáš zoberie a budú utekať. Kto kde, jeden pôjde sobášiť do Michaloviec, ďalší do Prešova, ďalší neviem kde. Rozumiete? A to, a to si viem predstaviť, že niekto si vyberie taký aj zámoček v Rakúsku na sobáš napríklad. Napríklad, hej? Ako vážne toto chceme? Všetci, ako tu sedíme, buď v tom komunále ešte sme, alebo sme boli, alebo môžeme byť. Pekne to povedala pani poslankyňa Veronika Veslárová, je poslankyňa. Máme komunálne voľby v jeseni. Kľudne sa prihláste, keď chcete sobášiť. Buďte obecnými poslancami a sobášte. Nechoďte na hlasovanie, sobášte. Načo by ste vo štvrtky, keď je vo štvrtok sobášiaci deň, chodili tuto do Národnej rady? Choďte na východ a sobášte vo štvrtok v Prešove. Kľudne. A ďalšia vec, ktorá tiež nie je doriešená. Viete, že sobáše sa robia väčšinou na matričnom úrade. Malé obce majú zlúčené matriky, väčšie mestá majú samostatné matriky. Každé mesto, mesto Prešov nie je výnimka, má v zásadách o odmeňovaní dohodnutú aj odmenu za sobáš, lebo za sobáš nikto zadarmo nerobí. Zadarmo sobáš je len primátor. Ten to mal akože v náplni práce, ale poslanec má odmenu 30 € za jeden sobáš. Ako do toho dostaneme prezidenta? Kto ho bude platiť? A to ešte nehovorím, že tam je aj nárok na ošatné, lebo však musí byť nejako ustrojený, keď sobáši. Viete, čo vy otvárate, ľudia? Alebo ste len tak od pása strelili, že mne by sa páčilo, keby som mohol niekoho sobášiť, tak zmením zákon. Lebo takto mi to pripadá. Takto mi to pripadá, že vy proste len niečo chcete a neviete, čo všetko je ešte za tým. Tak si naštudujte, čo všetko je za tým, čo všetko výkon bude obnášať a potom príďte s takýmto návrhom. Ale prepáčte, ja naozaj podľa nového rokovacieho poriadku sa máme veľmi slušne vyjadrovať, ale ja sa neviem veľmi slušne vyjadriť na toto, čo tu teraz predvádzame. Neviem sa naozaj na to slušne pozrieť, lebo keby sme mali všetky problémy ľudí vyriešené, keby sa nám všetkým super žilo, keby všetky matky jednorodičky mali postarané o deti, že by si mohli dovoliť im kúpiť, čo im na očiach vidia, a nie, že bojovať, že či im ráno zabalí desiatu alebo či ich pošle bez desiatej. Ako, čo my tu riešime? Však sa konečne vráťme z piedestálu znova na zem a začnime riešiť potreby naozaj obyčajných ľudí. Ďakujem veľmi pekne. Poslanec Ján Vislař.