6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Dvořák, ďakujem pekne za vystúpenie. Áno, v spoločnej správe je už aj prijatý pozmeňovák, kde zvýšenie zdravotných odvodov teda je limitované rokom 2027, ale presne, ako hovoríš, ak sa raz verejné, ak si raz verejné fondy zvyknú na nejakú výšku odvodu, veľmi ťažko sa to dáva naspäť, a je to len jeden riadok v nejakom návrhu zákona alebo takmer neviditeľný pozmeňujúci návrh, kde sa to ukončenie zvýšenia vlastne zruší.
Je na to jeden exemplárny prípad z minulosti. Kedysi sa za vlády Ivety Radičovej zvyšovala DPH o 1 %, keďže bola kríza, a s tým teda, že sa normálne do zákonu napísalo, že ak sa deficit zníži pod tri percentá, tak sa vlastne automaticky prejde naspäť, že sa zníži tá dépeháčka. No tak to bolo napísané v zákone, deficit sa, sa znížil, kríza odoznela, zmenila sa medzitým aj vláda, tak SMER potichu zmenil zákon a odvtedy platíme 20-percentnú dépeháčku už natrvalo.
Takže najlepšie riešenie, aby sa tie zdravotné odvody nezvyšovali vôbec.

Ďakujem pekne.
Som rád, že sme opäť pri zdravotníctve, druhá najväčšia rozpočtová položka za 8 miliárd v rozpočte. Aj IT-čko bolo fajn, naňho dávame 600 miliónov, teda viac ako desaťkrát viac. Ja som za to, aby sme sa o zdravotníctve rozprávali o desaťkrát viac ako o IT-čku. Ale teda tá diskusia asi bude krátka vzhľadom na to, že v rozpočte dnes vidíme jednu stranu o zdravotníctve.
Z hľadiska efektivity alebo hodnoty za peniaze, ak chcete, je, sú mimochodom oboje, aj IT-čko asi a zdravotníctvo, možno naj, naj, najlepšie dva sektory z hľadiska neefektivity. Tak keď, keď sa pozrieme pri zdravotníctve, aké dosahujeme výsledky, naj, najčastejšie sa krajiny OECD porovnávajú tzv. odvrátiteľnými úmrtiami, a tie sú teda strašidelnou štatistikou.
Kým zlepšením prevencie na úroveň Česka by sme, by sme totižto dokázali zachrániť 2 700 životov, ak by sme sa zlepšili na úroveň napríklad Rakúska, tak by to bolo 4 400 životov ročne. A čísla toho, samozrejme, znesú veľa, poviete si. Rozprávame sa však o tisícoch ľuďoch, ktorí sú niekoho rodičmi, manželmi, partnermi alebo deťmi a kvôli nášmu nekvalitnému zdravotníctvu ešte mohli žiť. Zdôrazňujem, že toto, toto, toto porovnanie, ktoré som teraz povedal, abstrahuje od covidu. To sú, to sú, to sú čísla, ktoré boli známe pred covidom, resp. samotná debata o covide je, je ešte separátna. No a keď, keď vládnete v krajine dvanásť rokov, tak už to veľmi ťažko obídete a zvalíte, zvalíte na niekoho iného.
Jednoducho, toto, toto je jednou z vizitiek Ficových vlád SMER-u. (Potlesk.)

Pán poslanec Dvořák, myslím, že veľmi správne ste vo svojom vystúpení upozornili na skutočnosť, že nie je problém iba v celkovom objeme financií pre nejaký rezort, v tomto prípade zdravotníctvo, ale aj, aj v tom, ako efektívne sa, sa vynakladajú, a toto je vec, ktorej by sme sa mali venovať viac. Samozrejmé, že nie je to vec, ktorú môžeme vyriešiť alebo nejako zásadne zmeniť pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, a už teda vôbec nie, ak, ak o takomto návrhu zákona rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. To je ďalší argument v prospech tvrdenia, že o tomto návrhu zákona sme nemali rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo vlastne sa nevytvára dostatočný priestor na normálnu diskusiu.
A môže to znieť paradoxne vzhľadom na to, koľko hodín sa už tomuto návrhu zákona venujeme, ale to nie je tá prirodzená diskusia, ktorá by mohla prebiehať aj v druhom čítaní, teda medzi tým, ako sa v pléne rokuje v prvom a druhom čítaní, kde by padali odborné argumenty, kde by bola šanca si to vyjasniť, napríklad na rokovaní výboru, kde by bol pán minister alebo aspoň pán štátny tajomník, ktorí by boli schopní reagovať a odpovedať na konkrétne otázky a konkrétne, konkrétne podnety. Tuto vlastne, my si tu opoziční poslanci medzi sebou niečo hovoríme a už tu v tejto chvíli nie je ani, ani teda pán minister financií, ktorý teda to, uznávam, pokiaľ tu bol, tak mal som pocit, že pozorne poči... počúva, zapisuje si a teda miestami, miestami aj, aj reaguje. Ale je to dôležitá téma, no a keď nie v prítomnosti príslušného ministra, tak aspoň medzi sebou sme ju otvorili a aspoň čiastočne prebrali.

Ďakujem za slovo.
Oskar tu podrobne rozoberal konsolidáciu verejného dlhu v súvislosti so zdravotníctvom. Spomenul alebo zameral sa tam aj na pocit korupcie, priamej nepriamej, vnímania tej korupcie, samotní občania, že v podstate tú korupciu aj priznajú pri tých štatistických ukazovateľoch. Lebo korupcia je teda jeden taký jav, ktorý tú konsolidáciu viac-menej narúša najvýraznejším spôsobom preto, lebo existujú rôzne výnimky, rôzne uľahčenia, rôzne pomoci napriek tomu, aby sa to robilo legálne a tak, ako sa to robiť má. A ja sa pokúsim v tomto príspevku dať taký príklad toho, že ako to vnímanie tej korupcie, vnímanie toho pokoja, lepšieho života a bezpečnosti, ktorý sa tu deklaruje v programovom vyhlásení vlády, teda vnímajú konkrétne v tom zdravotníctve.
Môj známy si potreboval predĺžiť zbrojný preukaz. A išiel na psycho... psychiatri... psychologické vyšetrenie, čo je nevyhnutné v tomto prípade, a lekár mu hovorí, že daj sem ten papier, ti dám pečiatku a môžeš ísť. A on ako, ako je to možné? Však nechcem to robiť takto. Ale teraz je tu SMER, teraz je to tak, jak to bolo, v pohode, teraz ti tú pečiatku dám a zbytočne sa tu nebudeme zdržiavať. Napriek tomu tento môj známy požadoval to vyšetrenie, lebo fakt nechce to robiť tak, ako sa to robiť nemá. A ten pocit z toho, že teraz je ten pokoj, teraz je to tak, jak to bolo, vnímal tak, že no teraz je to možné, lebo v predchádzajúcej vláde, to hovoril ten, ten odborník, by som ti to nedal, lebo nepotrebujem, aby prišla ráno NAKA a mi tu búchala na dvere a, nedajbože, že by ma aj zavreli.
To je všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj tebe, Oskar, za to, že si opäť vo svojom vystúpení spomenul tak kľúčové a potrebné slovo prevencia. My dvaja spolu veľmi často diskutujeme najmä o prevencii v duševnom zdraví a neraz sme sa zhodli na tom, že ak nefunguje apel na ľudskosť a solidaritu, tak, tak ten fakt je, že zanedbávané duševné zdravie má aj ekonomické náklady, a to konkrétne v sume dve miliardy eur ročne. Toľko duševnej poruchy vytvárajú v slovenskej spoločnosti náklady v tejto výške, dve miliardy ročne. Duševné poruchy naozaj výrazne predražujú zdravotný aj sociálny systém, znižujú výkonnosť ekonomiky, pretože vyše polovica ľudí s poruchou je v produktívnom veku.
Čiže ono to s prevenciou, samozrejme, platí na všetkých frontoch, nielen v duševnom zdraví alebo v zdraví ako takom, aj v životnom prostredí, aj vo všetkých položkách. Čím skoršie intervencie a v čo najnižšom veku, tak tým najväčšia je návratnosť. No a my tie riešenia máme. Keby nás koalícia počúvala alebo by reflektovala, tak veď my radi sa aj podelíme o tie, tie, tie dobré fungujúce riešenia, o tú dobrú prax. Tak ak náhodou teraz niekto počúva, chce pohnúť s tým duševným zdravím a s prevenciou, keďže v programovom vyhlásení vlády bolo duševné zdravie spomenuté tromi vetami alebo dvomi vetami na troch riadkoch, tak, tak posilnite prevenčné a osvetové činnosti primárne u tých najzraniteľnejších skupín, podporujte komunitnú starostlivosť, podporujte personál, pretože vláda zatiaľ sľúbila iba vypracovať nejakú stratégiu ľudských zdrojov, pričom z opatrení, ktoré nateraz predstavila, žiadne sa nevenovala tomu, ako zvýšiť počet personálu v starostlivosti o duševné zdravie. Zdostupnite a sprístupnite psychoterapiu.
No a napokon podporte mimovládny sektor. Pretože tam, kde štát zlyháva, tak vaše povinnosti stále supluje mimovládny sektor, ktorý trpí a musí prepúšťať a znižovať stavy.

Ďakujem pekne za slovo, tebe, Oskar, za veľmi vecný a na dátach založený príspevok. Podarilo sa ti porovnať aj krajiny v rámci OECD.
Mňa by teda zaujímalo, prečo napriek tomu, že opäť sa navyšujú odvody do zdrav... do zdravotníctva, tak tá, tá kvalita a tá dostupnosť práve naopak upadá. Ja si nemyslím, že čím viac tých peňazí do toho zdravotníctva nalejeme, tým to zdravotníctvo na tom bude lepšie, aj keď za normálnych okolností by to tak malo byť. A mňa by preto aj zaujímalo a rád by som sa ťa teda opýtal, prečo teda tie iné krajiny, ktoré to zdravotníctvo majú funkčné, prečo tam funguje a prečo to aj u nás nemôže fungovať? Toto ma naozaj zaujímalo. A ja by som sa chcel dotknúť toho, aj keď ma už teda kolega Kišš predbehol, ale vzhľadom na to, ako bývalý šéf ÚHP má odpustené, tá hodnota za peniaze, že jednoducho tá, tá prevencia nám vie ušetriť množstvo peňazí a tým pádom vieme tie peniaze investovať tam, kde to naozaj treba. A ako si aj povedal, presne tie čísla, jednoducho my s tou prevenciou máme problém. To znamená, že čím ten pacient je viac chorý, tým tá zdravotná starostlivosť alebo tá liečba je drahšia. A my jednoducho nielenže nevieme postaviť nové nemocnice, my ani nevieme udržať pri živote alebo teda kvalitné tie, ktoré už máme. Takže ja som rád, že si vzhľadom vo vzťahu k verejným financiám porovnal, akým spôsobom a koľko peňazí do zdravotníctva dávame, ale, bohužiaľ, tá kvalita a tá dostupnosť je čoraz nižšia aj napriek tomu, že tam ide čoraz viac peňazí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. No investícia do zdravotníctva je jasnou investíciou do kvality života a ja reálne nerozumiem, prečo my tu dnes denne, keď vidíme teda, že dnes a denne, pokiaľ majú tí šťastnejší ľudia možnosť a prostriedky, tak okamžite využijú služby našich susedov. A tento návrh na to vôbec nereflektuje.
Typickým príkladom je už spomínaná prenatálna starostlivosť a pôrodníctvo. Brno, Hainburg, Viedeň. Veď tam už naozaj mnohí, nielen pacientky, hovoria po slovensky. Takto nám jasne ľudia ukazujú, čo si myslia o kvalite nášho zdravotníctva, a to sú tí šťastnejší, ktorí si môžu vybrať, a, žiaľ, väčšina túto možnosť nemá a potom vidíme matky privádzať na svet deti v otrasných a nedôstojných podmienkach. A to sa rozprávame o investícii, ktorú ja ako laik vnímam ako tú rýchlejšie návratnú a príjemnú, pretože tu sa bavíme vo väčšine o nie chorých pacientkach, ale najmä o zdravých fyziologických pôrodoch.
A niekedy sú to malé veci. Investície do samotného personálu, do vzdelávania budúcich lekárov a sestier, aby klientky dostali okrem odbornosti aj rešpektujúci prístup a normálne prostredie bez plesní a prefukujúcich okien, kde sa nútene socializujú s ďalšími ix matkami v jednej miestnosti. Trauma, ktorá z toho objektívne plynie, je, žiaľ, u nás na Slovensku častokrát stopkou v rodine uvažovať o ďalšom dieťati. Ide o investície, ktoré sa nám vedia rýchlo vrátiť, a ja naozaj nerozumiem, prečo tento vládny návrh ide proti takémuto prístupu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja sa budem musieť prihlasovať pred Sabom, pretože ten mi vykradol celú moju faktickú. Ale zopakujem to aj ja. Určite, naozaj určite je duševné zdravie jedno z najdôležitejších v zdravotníctve, pretože keď je pokoj v mysli a duša je pokojná, tak naozaj sa aj ten človek lieči pokojnejšie, celá rehabilitácia prebieha lepšie.
Ja 25 rokov pracujem v treťom sektore a mali sme aj v Nadácii Markíza taký projekt o duševnom zdraví a aj teraz v našej neziskovke sa snažíme pomáhať rodinám, ktoré majú s tým problém, a chcem vypichnúť jeden taký problém. Prišiel za mnou jeden otec a ten mi povedal, že, pán Pročko, prosím vás pekne, máme doma problém. Bol päť rokov v Nemecku a jeho mama, teda jeho žena dávala svojmu decku od malička do postieľky tablet a decko nerobilo nič iné, len bolo na tablete a bez tabletu sa nevedelo vycikať, nevedelo si urobiť nič. To dieťa sa stalo závislým. A naše deti sú závislé na mobilných telefónoch.
Tak ako povedal Mišo, že naozaj táto vláda v PVV nevenovala, nevenovala duševnému zdraviu, no tri vety, tak to je strašné. Duševné zdravie pre každého človeka je veľmi dôležité a ja naozaj vyzývam, vyzývam pána ministra. Pozrite, čo má napríklad Takáč na kravate. To je, to je niečo neuveriteľné, ja verím, že aspoň na toto zareaguje a bude nás počúvať.
Duševné zdravie je dôležité.

Ja sa pokúsim zareagovať teda na tú otázku od kolegu Dávida. Viacerí to načrtli, že prečo vlastne, keď tam dávame viac peňazí a stále viac a viac medziročne, tak prečo sa, nemáme lepšie výsledky. No tak prvá vec je taká, že môžeme sa pozrieť na tie ostatné krajiny, tak tých peňazí tam nedávame tak strašne veľa, ale je pravda, že z tých peňazí, čo tam dávame, ich nevieme dobre využívať. A dôvod je jednoduchý. Pretože tie veci, ktoré musíme robiť, trvajú dlhšie ako štyri roky. Napríklad naštartovať prevenciu? Alebo otočiť náš systém, aby sme sa neorientovali na nemocničnú starostlivosť, ako za komunizmu, ale začali sme sa viac venovať všeobecným lekárom a všeobecným ambulanciám? Kým vychováme nových lekárov v rezidentských programoch, kým naštartujeme prevenčné programy, to trvá dlhé, dlhé roky. Kým postavíme nemocnicu, namiesto toho, aby sme nakúpili iba rýchlo sanitky alebo zrekonštruovali okná alebo podobne. Tak vidíte to na Rázsochách, ako dlho to trvá. No to sú veci, ktoré potrebujú odvahu a ktoré potrebujú čas.
A ja zatiaľ som tu nevidel žiadneho ministra zdravotníctva alebo ministerku zdravotníctva v minulosti, ktorý by mal dlhodobú víziu, politickú podporu a zároveň, aby to mohol teda realizovať.
Mňa zaujala, to je možno aj reakcia na kolegu Šmilňáka, či sa nejdem venovať školstvu, tak ja sa napríklad, keď sa pozriem, možno málo ľudí v tejto snemovni vie, ale ak tu niekto bojoval proti poplatkom, ale trošku šlendriánsky, bol to pán Blanár. On prišiel s tou legislatívou, on už teda je aj expert na zdravotníctvo, tak ja možno môžem byť expertom na školstvo možno v ďalšom volebnom období. Lebo pán Blanár zaviedol, prosím pekne, takú reguláciu poplatkov, že zakázal všetko, ale tým pádom nevytvoril na to efektívne nástroje a tým pádom všetci vedia obchádzať ten zákon takým spôsobom, že tu už sa fakt za WiFi vyberajú rôzne poplatky, za objednávanie a úplne voľne. Takže nechcel by som dopadnúť ako pán Blanár a tak sa venovať školstvu, ale, ale to je aj tá odvaha, že napríklad pána Blanára by podľa mňa mali povolať, aby vyriešil poplatky na pohotovostiach, čo tu pani ministerka ignoruje.
Takže, pán Blanár, prosím, pomôžte nám.

Ďakujem pekne, dobrý večer.
Ja som k tejto lex tzv. konsolidácia už vystúpil aj v prvom čítaní a hovoril som, že som veľmi rozčarovaný z toho, ako sa, akým spôsobom sa pripravuje táto tzv. konsolidácia. A to z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu, ktorý, ktorý tuto prebieha. Ten rozpočet netvorili ľudia na ministerstve financií, tvorili ho v centrále SMER-u, alebo teda tú konsolidáciu. Je to rozpočet minulosti, neponúka nám víziu, neponúka nám vyššie platy, ani vyššie dôchodky udržateľným spôsobom. Len zaplátava diery a presúva peniaze z jedného vrecka do druhého a naspäť. A Robert Fico a jeho vláda neostala nič dlžná svojej povesti, ďalej nás oberá o naše budúce dôchodky, zvyšuje nám zdaňovanie práce a zadlžuje nás a budúce generácie. A pán Fico v tomto neprekonal svoj tieň.
No ale od teda môjho minulého vystúpenia, ktoré bolo včera niekedy, myslím, že doobedu, sa udialo niekoľko vecí, skúsim ich telegraficky zosumarizovať. Pán minister financií s nami strávil v podstate celý deň, čo mu teda slúži ku cti, bol takým naším rukojemníkom, ako ste videli viacerí, že keď opustil sálu, tak sme čakali, keď sa vrátil, tak sme pokračovali, potom vystúpil a to by som tiež chcel naozaj veľmi oceniť. Vystúpenie bolo dlhé a on odpovedal v podstate možno na všetky naše otázky. Alebo teda minimálne tam bola evidentná tá snaha to na ne zodpovedať. Ale čo ma na tom, na jeho vystúpení zaujalo najviac, že on úplne otvorene priznáva, že sme na gréckej ceste a že po nej ideme plným plynom. A dokonca pridal ešte jednu metaforu, že, že slovenské verejné financie sú ako Titanic a že sa teda implikoval tým, že sa asi rútime k tomu ľadovcu. No len ja by som mu opäť pripomenul, že on je kormidelníkom toho Titanicu a môže ten kurz ešte zvrátiť.
Tak isto ma zaujalo na tom vystúpení to, že aj on, aj ďalší predstavitelia, samozrejme na čele s pánom Ficom, ktorí keď rozprávajú o verej... alebo tuto v rozprave, keď rozprávajú o verejných financiách, tak pokračujú v tých svojich výhovorkách, že kto za to môže. Už tu to je to také typické, sme si to odpozorovali za posledný mesiac, že to oni, to tí druhí za to môžu. No tak, a hovoril som to vo faktických, budem to hovoriť naďalej, neviem, či to chcete počuť znovu teraz, ale, ale za vlády SMER-u v roku 2019 sme mali siedme najhoršie verejné financie, teda deficit verejných financií. A v predvolebnej kampani v roku 2020, pamätáte si rozhovor pani Sakovej s pánom Pellegrinim, kedy jeden druhému, teraz už neviem, ktorý ktorému povedal, že no veď toto bude drahé a ten druhý alebo druhá povedala, že no veď to už budú riešiť oni. Tak to bola, podľa mňa to bola najdrahšia predvolebná kampaň a stála nielen práve súčasné verejné financie, ale, ale obzvlášť nákladná bola pre budúce generácie, pre tzv. dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dostala tie kroky, ktoré urobil vtedy kabinet Petra Pellegriniho. Znamenali to, že sme sa dostali do toho najťažšieho pásma udržateľnosti verejných financií a vláda Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera nás len ponechali v tom pásme. Nezhoršili, nezlepšili, približne sa pohybujeme v tých, na tej úrovni, ako, ako sme boli, ako sme odvtedy.
No a potom, jednak večer sme my tuná, niekoľkí z nás teda držali zástavu v tomto pléne, kým mnohí ďalší, teda opoziční poslanci a poslankyne boli na ulici na protestoch. A tie boli, tie boli úžasné. Podľa rôznych prepočtov, neviem, či mám, či mám tie, tie úplne najlepšie, ale v uliciach bolo 15-tisíc ľudí. Tak to bolo, to bol naozaj zaujímavý výsledok, ktorý, ktorý si myslím, že veľmi významne prispel do dnešnej atmosféry. A tu sme videli, tu sme videli hneď ráno na výbore pre európske záležitosti, kde som teda ja prišiel, pretože sa na ňom malo rokovať o rozpočte. Večer bol doručený do parlamentu, ráno bol, ráno už bol na rokovaní výboru, no ale dobre, tak nad tým už akože len tak môžme mávnuť rukou, pretože už takéto formality typu, že by sme si ho mali vedieť napríklad naštudovať, tie sa už ani, ani nenosia. Takže na rokovanie európskeho výboru prišiel pán premiér Fico a rozprával niečo o Sorosovi, o neviem akých konšpiráciách, proste jednoducho bludy. Mne z toho vychádza jedno, že sa boja. Boja sa nás, boja sa toho, čo ich čaká, pretože to, čo sa udialo za posledných 24 hodín, im teda, pre nich neveští nič dobré.
No ale kým ten únos štátu, o ktorom budeme rokovať čoskoro, je podľa mňa teda, je expresný, je úplne brutálny a neuveriteľne cynický, tak v istom zmysle je racionálny, pretože chcú uchopiť moc a robia to povedzme že nekonvenčnými metódami, ale rozumiem, rozumiem tej motivácii, alebo asi teda si myslím, že rozumiem. Ale nerozumiem tej motivácii toho prejedania rozpočtu. Teda matematici to nazývajú, že majú hyperbolické diskontovanie svojej spotreby. Teda všetko minúť hneď teraz, ako sa, ako rýchlo sa len dá a nemyslieť na, na zajtra, žiadny zajtrajšok neexistuje. Pretože keby rozmýšľali aspoň na horizonte svojho volebného obdobia, tak, tak by ten lex konsolidácia vyzeral ináč. Pretože, a to je najväčší problém, či už lex tzv. konsolidácia alebo prichádzajúceho rozpočtu je, že veľmi rýchlo bude, spôsobí to, že na obsluhu dlhu budeme platiť viac ako dvakrát toľko ako dnes. Dnes platíme 1,2 miliardy, o tri roky budeme platiť 2,5 miliardy.
A opäť aj tuto som už, na tomto fóre som už hovoril, čo tak všetko si môžeme kúpiť za 1,3 miliardy. Tak buď nemocnicu Rázsochy plus ešte jednu školu, alebo celý úsek Turany - Hubová plus jednu školu, alebo trinásty, štrnásty a pätnásty dôchodok. Alebo naopak, ak, keď pôjdeme podľa toho najhoršieho scenára, ku ktorému sa pán minister teda implicitne hlási, keď spomína Titanic, tak sa môže stať to, teda to, čo v Grécku, ktorí Gréci po defaulte na svoj dlh prišli o svoje trináste, dvanáste, aj o jedenáste, aj desiate dôchodky, pretože výsledkom tých, uťahovania opaskov, ktorý, ktorý nasledoval po nastolení teda ozdravných opatrení, bolo, že sa dôchodky v krajine znížili o tretinu, dane sa zvýšili na dvojnásobok a ďalšie opatrenia.
Ja mám niekoľko otázok na pána ministra, ale vzhľadom na, vzhľadom na čas nie som si istý, či ich, či ich stihnem, tak začnem najprv tým, že teda po uplynutí môjho času by som rád predniesol pozmeňujúci návrh, ale teda v rozprave poviem krátko k jeho zdôvodneniu. Týka sa dvoch a podľa mňa najzásadnejších už konkrétnych opatrení v lex tzv. konsolidácia, a to príspevky do II. piliera, ktoré, ktoré sa týmto znižujú a zvyšovanie zdravotných odvodov. My navrhujeme týmto pozmeňovacím návrhom, aby sa tieto opatrenia z balíčka lex konsolidácia vypustili a vláda našla iné opatrenia, ktoré budú menej škodlivé či pre ekonomiku, alebo pre naše či už súčasné, alebo budúce dôchodky. A takisto, samozrejme, je tu veľmi legitímna diskusia, aké by mali byť tie opatrenia a pán minister včera, dá sa povedať, vyzval nás, čo sme tu boli, aby sme, aby sme diskutovali o týchto opatreniach, alebo teda aby sme mu navrhli, navrhli nejakú alternatívu. Tak ja by som chcel vyhlásiť, že ja som na túto diskusiu pripravený a veľmi rád budem s ministrom financií o týchto, o týchto alternatívnych návrhoch hovoriť, pretože tie sú v záujme nás všetkých.
Tie otázky, ktoré som mal, si už nechám teda tým pádom na rozpravu o rozpočte, ale veľmi v skratke sa týkajú o tom, akým spôsobom si vláda narátala tú konsolidačnú cestu, pretože mne tie čísla nevychádzajú. Nejakým spôsobom chcú splniť európske pravidlá? Neplnia výdavkové limity, ktorým, kvôli ktorým nám hrozia sankcie.
Ďakujem pekne.
Teraz môžem prečítať pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne. Možno by som len jednou vetou povedal, že mne celý tento postup príde trošku taký bizarný, že teraz vlastne musím prečítať niečo, čo som submitol na papieri, ale teda asi vy, čo ste tu dlhšie, ste už na to zvyknutí. Tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte nárok urobiť zmenu v rokovacom poriadku, možno to prejde. Tak sa teraz budeme riadiť tak, ako to funguje. Prosím, predneste pozmeňujúci návrh, lebo už vám čas vypršal, už nemáte nárok na nič iné.

Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, budem, budem o to ašpirovať.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
Predkladané zmeny sú v nasledujúcom rozsahu.
1. V čl. V 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a preznačenie bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. V 5. bod a 6. bod sa vypúšťajú.
3. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie článku VII a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. Čl. X sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie článku X a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
To prečítanie bolo ťažšie ako ten môj prejav.
Ďakujem pekne. (Striedanie sa predsedajúcich.)