6. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o niekoľko desiatok minút budeme voliť predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu, v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne bezvýhradne rešpektovaná. Toto netvrdím ja, aj keď s tým súhlasím, toto povedal začiatkom decembra pri skladaní sľubu členov, nových členov štátnej komisie pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini a ešte raz zopakujem, že ja s ním v tejto veci veľmi súhlasím, lebo Štátna komisia je dôležitým orgánom a mali by sme jej venovať patričnú pozornosť. Tento typ volieb častokrát v Národnej rade prebehne tak, že k tomu nikto nevystúpi, ale myslím si, že je to nesprávne, pretože inštitúcie sú dôležité z hľadiska dôvery verejnosti v podstatu demokratického zriadenia, ako to, ako o tom hovoril pán predseda Národnej rady, a preto by sme na tému štátnej komisie mali stratiť pár slov a stratiť trošku času, najmä v období, keď sa iné inštitúcie štátu deštruujú miesto toho, aby sa posilňovali a aby sa budovala dôvera v tieto inštitúcie, ktoré sú dôležité pre demokratický právny štát, či už ide o nedávno schválený a už aj pani prezidentkou vetovaný kompetenčný zákon, ktorý narúša nezávislosť takých inštitúcií ako je Štatistický úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo takmer narušil protimonopolný úrad, alebo či už ide o takú dôležitú inštitúciu vo vymáhaní práva a ochrane občanov pred páchaním kriminality prostredníctvom postihovania trestného stíhania zločincov ako je Úrad špeciálnej prokuratúry, o návrhu na zrušenie ktorého tu dnes diskutujeme už tretí deň.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bola zriadená v roku 2014, keď bol schválený nový zákon, nový volebný zákon, ktorý integroval dovtedy roztrieštenú právnu úpravu týkajúcu sa jednotlivých typov volieb a nahradil aj ústredné volebné komisie, ktoré existovali osobitne pre každý typ volieb a samostatne pre, pre referendá. Jednou, jednou štátnou komisiou v minulosti do ústredných volebných komisií kandid... delegovali svojich zástupcov kandidujúce politické strany, teda bez ohľadu na to, aký výsledok nakoniec tá-ktorá strana dosiahla, mala v ústrednej volebnej komisii svojho zástupcu. V štátnej volebnej komisii je desať zástupcov politických strán, ale iba parlamentných politických strán, a plus sú tam štyria zástupcovia iných dôležitých verejných inštitúcií ako je Ústavný súd, Najvyšší správny súd, Generálna prokuratúra a Najvyšší kontrolný úrad, ktorých predsedovia, respektíve generálny prokurátor, delegujú svojich zástupcov do komisie.
Tých desať zástupcov parlamentných politických strán je delegovaných podľa pomerného princípu ako sú strany zastúpené v Národnej rade, ale zároveň je tam dôležitý moment, že je tam zabezpečená parita, teda päť z týchto zástupcov zastupuje strany vládnej koalície, päť zástupcov strany opozície a má to tak byť v priebehu celého volebného obdobia. A ak sa to zmení, ak sa zmení pomer síl v parlamente, tak sa zmení aj, aj, aj zloženie komisie, respektíve zastúpenie, zastúpenie tých členov, ktoré zastupujú parlamentné, parlamentné politické, politické strany.
Jej činnosť riadi predseda komisie, ktorého budeme už o malú chvíľu voliť v tajnej voľbe, od iných volieb sa voľba člena alebo predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán líši v tom, že tam nie sú tí, tí kandidáti navrhnutí, ani sa sami neuchádzajú o to, aby, aby sa stali predsedom, ale sú volení spomedzi všetkých členov štátnej komisie, ktorých je, ktorých je štrnásť. Preto aj ten proces voľby je odlišný od iných typov volieb, ktoré prebiehajú v Národnej rade Slovenskej republiky, kde bývajú aj verejné vypočutia, ktorí sú, ktoré sú takisto dôležitým inštitútom na preverenie kvality uchádzačov o verejné funkcie, tak túto fázu nemáme pri tejto voľbe, ale to neznamená, že by sme si nemali nič povedať o inštitúcii, ktorú volíme alebo ktorej predsedu volíme, respektíve, respektíve o aj o uchádzačoch, ktorí sa uchádzajú o nejakú funkciu, alebo respektíve kandidátoch, ktorí sú volení.
Čo robí štátna komisia? Štátna komisia v zmysle zákona preskúmava, registruje kandidátne listiny pre voľby do Národnej rady, do Európskeho parlamentu, dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov, riadi odborný sumarizačný útvar, kontroluje financovanie politických strán, financovanie a vedenie volebnej kampane. Je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ministerstva vnútra vydaným podľa osobitných predpisov vo veciach financovania politických strán, vo veciach volebnej kampane, prerokúva pridelenie vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane, zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb, vyhotovuje zápisnicu o výsledku volieb, vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancom Európskeho parlamentu osvedčenie o zvolení za poslancov, vyhlasuje nastúpenie náhradníka za poslanca Európskeho parlamentu, oznamuje predsedovi Národnej rady nastúpenie náhradníka alebo, alebo neuplatňovanie mandátu v prípade, v ktorom to ustanovuje zákon v osobitných častiach, poskytuje politickým stranám a kandidátom metodickú pomoc a poradenstvo o pravidlách financovania politických strán a pravidlách financovania volebnej kampane a zaujíma stanovisko k týmto, k týmto pravidlám.
Čiže áno, tak ako povedal pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini, je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia alebo veľa nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne a bezvýhradne rešpektovaná. Ešte raz, s týmto sa dá, s týmto sa dá súhlasiť, ale rovnako je dôležité, aby sme takto zodpovedne, ako to zodpovedá slovám pána predsedu Národnej rady, pristupovali aj k iným inštitúciám, na ktoré má Národná rada a my ako poslanci a poslankyne Národnej rady vplyv.
Jednou z takých inštitúcií, ktoré sú tiež nesmierne dôležité pre podstatu demokratického zriadenia, je napríklad Ústavný súd. Ústavný súd od 1. októbra tohto roku funguje v nekompletnom zložení, pretože ústavná sudkyňa pani Laššáková sa vzdala funkcie ústavnej sudkyne ku koncu septembra, oznámila to začiatkom septembra a v zmysle zákona o rokovacom poriadku voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu. Čiže keď to bolo od 1. októbra, no mohli by sme sa spýtať, či nemal už pán Boris Kollár, ktorý bol predsedom Národnej rady až do ustanovujúcej schôdze novej Národnej rady, vyhlásiť tú voľbu, ale povedzme, že bolo to po voľbách, a teda nemuselo byť žiadúce, aby, aby dosluhujúci predseda Národnej rady, ktorý sa ani nestal novým poslancom, vyhlasoval voľbu, lebo je to už vec, ktorú bude riešiť nový parlament, ale povedzme od konca, konca októbra, 25. alebo kedy bola schôdza, už máme tu nového predsedu Národnej rady a ten mal bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, pretože v tom čase už viac ako tri týždne bolo neobsadené miesto člena alebo teda sudcu, sudcu Ústavného súdu. Pán Peter Pellegrini tak, žiaľ, neurobil napriek tomu, že vo vzťahu k Štátnej komisii pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán tvrdí, že je to nesmierne dôležitý orgán pre podstatu demokratického politického zriadenia, určite by to tvrdil aj o Ústavnom súde, ale ani v októbri, ani v novembri a ešte teraz ani začiatkom januára nevyhlásil voľbu, včera alebo predvčerom povedal, že vyhlási budúci týždeň napriek tomu, že od decembra bol na to upozorňovaný, že to miesto je, miesto je uvoľnené a že teda má povinnosť bezodkladne vyhlásiť, vyhlásiť voľbu, teda moja poslanecká kolegyňa z klubu SaS Mária Kolíková ho k tomu dôrazne vyzývala, až teraz sľúbil, že budúci týždeň niečo vyhlási.
Bezodkladne síce v zákone nie je definované, ale bezodkladne určite neznamená dva a pol alebo tri a pol mesiaca. Len pre porovnanie, 13. mája 2020 sudca Mojmír Mamojka tiež oznámil, že sa vzdáva funkcie sudcu Ústavného súdu k 31. máju 2020 a 10. júna 2020 vyhlásil novú voľbu predseda Národnej rady vtedajší pán Boris Kollár. Desať dní. Mohlo to byť rýchlejšie, ale bolo to desať dní, to bezodkladne je. To, čo spravil pán predseda Národnej rady Pellegrini, bezodkladné evidentne nebolo a je to o to zarážajúcejšie, že sú situácie, keď si aj pán Pellegrini uvedomuje, že je veľmi dôležité, aby taká dôležitá inštitúcia ako Ústavný súd bola obsadená a aby bola obsadená čo najskôr a tu opäť by som zacitoval jeho slová, ktoré povedal ako premiér v septembri 2019, keď tvrdil: „Čím skôr zvolíme zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tým lepšie. Je dôležité, aby bol Ústavný súd čo najskôr v plnom počte, pretože podania tam prichádzajú každý deň. V každej demokratickej krajine je dôležité, aby orgán, ktorý má bdieť nad spravodlivosťou a dodržiavaním ústavy, fungoval v plnom počte." Toto hovoril Peter Pellegrini ako predseda vlády v septembri 2019, v októbri, v novembri a decembri 2023 sa na vec ako predseda Národnej rady, ktorý je zodpovedný za to, aby vyhlásil voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pozeral úplne inak. Tvrdil napríklad v decembri: „Počkám si najprv na uzavretie tejto diskusie," hovoril o rozšírení počtu sudcov, „a potom sa spolu s pánom predsedom Ústavného súdu vrhneme aj na to jedno meno. Dovtedy to určite niekoľko mesiacov pán Fiačan a Ústavný súd vydržia."
Čiže pod zámienkou, že poďme diskutovať o zmene počtu ústavných sudcov, lebo Ústavný súd nestíha robiť to, čo, to, čo, to, čo má, zdržoval, odkladal vyhlásenie voľby, vymyslel si nejaký neexistujúci problém, lebo aj predseda Ústavného súdu pán Fiačan hovorí, že navýšenie počtu ústavných sudcov nie je riešenie. Nevraviac o tom, že by to vyžadovalo zmenu ústavy, lebo počet ústavných sudcov je zadefinovaný v ústave, tak bolo by dobré, keby aj najvyšší ústavní činitelia pristupovali konzistentnejšie k tomu, že sú tu dôležité inštitúcie, ktoré majú riadne fungovať a aby mohli riadne fungovať, tak musia byť obsadené a keď je tam nejaké voľné miesto, tak je potrebné čo najskôr to miesto obsadiť a nepristupovať k tomu účelovo, že v septembri 2019, kedy ešte neboli navolení všetci ústavní sudcovia a v septembri 2019 končilo volebné obdobie, keď bol SMER vládnou a najsilnejšou vládnou a premiérskou stranou a blížili sa voľby, v ktorých už tušil, že môže prísť o moc, tak vtedy Peter Pellegrini si uvedomoval, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta na Ústavnom súde, ale mám takú vážnu pochybnosť, že to bolo preto, aby naozaj Ústavný súd mohol fungovať v plnom zložení. Bolo to skôr preto, že sa končilo volebné obdobie, v ktorom SMER mal väčšinu v parlamente a keďže parlament volí kandidátov, z ktorých potom prezident alebo prezidentka vyberá, tak chcel, aby SMER-om dominovaný parlament zvolil tých kandidátov.
Teraz síce zase tu máme situáciu, že SMER je najsilnejšou stranou vládnej koalície, ale končí sa čoskoro funkčné obdobie pani prezidentky Čaputovej a ak sa bude ten proces voľby naťahovať a on sa ešte bude naťahovať, tak sa môže stať, že z tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada, už nebude vyberať pani prezidentka, ale bude vyberať jej nástupca, ktorý nevieme v tejto chvíli, kto bude, a možno si pán Pellegrini myslí, že tým novým prezidentom bude on. Lebo určite musia dostať uchádzači o post kandidáta čas na to, aby sa prihlásili, to nebude týždeň, to nebudú dva týždne, to bude pravdepodobne mesiac, potom zo zákona je tam lehota 45 dní, kedy musia byť zverejnené materiály uchádzačov na post kandidáta na sudcu Ústavného súdu na webe Národnej rady, potom prebehnú verejné, verejné vypočutia a potom prebehne proces voľby v parlamente, ktorý takisto nemusí byť na prvý raz, na prvý raz úspešný, to sa môže stať samozrejme, ale je zodpovednosťou predsedu Národnej rady, že niekoľko týždňov, v podstate v tejto chvíli už dva a pol mesiaca odkladal svoju povinnosť bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu vyhlásiť voľbu kandidáta.
Takto by sme sa k dôležitým štátnym inštitúciám správať nemali a opakujem, že Ústavný súd je pomerne alebo je rovnako dôležitou a teda v skutočnosti ešte dôležitejšou štátnou inštitúciou ako Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, určite spĺňa tú definíciu, ako o nej hovoril Peter Pellegrini v decembri 2023 pri vymenovaní nových členov komisie, alebo ako hovoril o Ústavnom súde v septembri 2019, keď mu išlo o to, aby, aby sa čím skôr doobsadilo to miesto. Inak sa správa, keď, keď má potrebu odďaľovať a keď, keď mu nevyhovuje, aby čím skôr bolo obsadené, obsadené miesto, ako vo vzťahu k voľbe kandidáta na, na sudcu Ústavného súdu postupoval až doteraz a vlastne ani teraz nie je tá voľba vyhlásená, pričom je to naozaj jednoduché, jednoduché, jednoduchý dokument, ktorý je na jednu stranu necelú, ktorú by v priebehu dvoch hodín, hodiny, pol hodiny dokázal niekto, niekto napísať, prečítať, skontrolovať, podpísať a zverejniť.
Ale toto, bohužiaľ, nie je jediná inštitúcia, ktorá je dôležitá v demokratickej spoločnosti, dôležitá z hľadiska demokratického právneho štátu, v ktorej sa súčasná vládna koalícia a jej predstavitelia správajú čisto účelovo. Ďalšou inštitúciou, ktorá je tu na stole, a nebudem sa vracať už k tomu štatistickému úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k tomu sa určite vrátime v rozprave o pani prezidentkou vetovanom kompetenčnom zákone, ale ďalšou takou inštitúciou, ktorej dôležitosť je spochybňovaná, keď to vládnej koalícii nevyhovuje, je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To je priam paradoxné, že ide o inštitúciu, ktorá bola do zákona presadená v tom pred predchádzajúcom volebnom období, keď vládol SMER, začali sa tie práce ešte keď bol premiérom Robert Fico, dokončili sa a zákon bol schválený za premiérovania Petra Pellegriniho, Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zriadený preto, že dovtedajšia právna úprava bola vyhodnotená ako nedostatočná pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. Prebehlo výberové konanie cez komisiu na úrade vlády, boli vybrané kandidátky, z ktorých vtedajšia Národná rada nedokázala zvoliť žiadnu, tak opäť prebehol ten proces, opäť boli vybraní kandidátka a kandidát, opäť Národná rada nedokázala zvoliť, ale z tých dvoch nakoniec Národná rada v predchádzajúcom volebnom období si vybrala súčasnú predsedníčku úradu pani Zuzanu Dlugošovú, opäť ako produkt výberového konania ešte z čias vlády Petra Pellegriniho, ona vytvorila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a snaží sa zefektívniť tento Úrad ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a opäť to nebol problém pokiaľ, pokiaľ sa to nedotýka bytostných záujmov súčasnej vládnej koalície a jej blízkych ľudí, a to sa, samozrejme, ako už, ako už vieme, dotýka, lebo ochrana bola poskytnutá aj vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu a ďalším policajným funkcionárom, ktorí vyšetrovali korupčnú činnosť z čias vlád SMER-u, a zrazu to začal byť problém, keď, keď minister vnútra Šutaj Eštok začal čistky v Policajnom zbore a tieto čistky sa dotkli aj vyšetrovateľov a policajtov a policajných funkcionárov, ktorí mali ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov a voči ktorým nebolo možné robiť pracovnoprávne úkony bez súhlasu úradu, tak minister vnútra Šutaj Eštok ignoroval zákon o ochrane oznamovateľov, ignoroval Úrad na ochranu oznamovateľov a bez toho, aby si vyžiadal jeho súhlas, tak postavil vyšetrovateľov mimo službu. Tvrdil, že zákon neporušil, ale keď mu aj samotný úrad, respektíve jeho predsedníčka povedali, že postupoval v rozpore so zákonom a že nemal ignorovať ten zákon, potom mu to povedali aj, aj niektoré súdy, tak to mu nestačilo a dokonca teraz sme sa dozvedeli, že, že ani rozhodnutia súdov nie sú rešpektované, ani tí vyšetrovatelia, pri ktorých súdy zrušili to postavenie mimo štátnej služby, nie je im vyplácaná mzda taká ako im, ako im má byť vyplácaná. Minister doteraz nerozhodol o rozklade, hoci už uplynulo viac ako šesťdesiat dní, počas ktorých o rozklade voči svojim rozhodnutiam mal rozhodnúť. A dokonca v skrátenom legislatívnom konaní v rámci mafiánskeho balíčka prichádza vláda s tým, že treba oklieštiť ochranu oznamovateľov, treba obmedziť pôsobnosť úradu voči policajtom, ale aj celkovo skomplikovať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa im jednoducho, jednoduchšie robili, robili čistky, lebo majú na tom záujem.
Čiže keď si myslia, že je to len tak, tak, tak sa chvália novým úradom, chvália sa tým, že, že ideme prijímať účinnejšiu ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale keď sa ukáže, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže ohroziť ich záujem vyčistiť políciu a zastaviť vyšetrovania korupčných káuz z čias ich predchádzajúcich vlád, tak zrazu je to problém, zrazu ignorujú zákon, ignorujú úrad, ktorý bol legislatívne zadefinovaný do slovenského právneho systému počas ich vlády, nerešpektujú jeho rozhodnutia a idú, idú ho oklieštiť, oklieštiť jeho právomoci, znížiť možnosti ochrany oznamovateľov korupčnej a protispoločenskej činnosti.
Čiže takto sa to robiť nemá. Inštitúcie sú dôležité, dôležitá je aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorej predsedu budeme o chvíľu, o pár desiatok minút zrejme voliť, ale mali by sme sa k nim správať ako k dôležitým nielen pri slávnostných príhovoroch, keď menujeme ich členov a potriasame im ruky a hovoríme, aký je to dôležitý orgán. Mali by sme sa reálne, aj keď sme pri moci, keď môžeme rozhodovať o tom, že budeme meniť ich právomoci alebo budeme ignorovať rozhodnutia dôležitých inštitúcií, mali by sme sa správať tak, ako sa majú politici správať k dôležitým inštitúciám. A to, bohužiaľ, vládna koalícia nerobí. Vládna koalícia robí presný opak toho. Vládna koalícia nabúrava dôveru verejnosti v dôležité verejné inštitúcie. Ešte raz, ešte raz tu zacitujem toho Petra Pellegriniho: „Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu. Neoslabujme dôveru ľudí v štát a demokraciu."
My v tejto chvíli nemáme na to dosť hlasov, aby sme zabránili vládnej koalícii oslabovať dôveru ľudí v štát a demokraciu, ale máme hlas na to, aby sme sa ozvali, keď sa tak deje, aby sme na to upozorňovali, aby sme proti tomu protestovali, aby sme svoj hlas zdvihli v parlamente, keď tú možnosť máme, aj keď obmedzenú skráteným legislatívnym konaním, aj na námestiach, kde to budeme robiť nielen sami, ale aj spolu so slovenskou verejnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán Dostál, za vystúpenie aj za vysvetlenie základných princípov tejto komisie. Vy ste hovorili, že sa skladá zo štrnástich členov, čo je pravda, päť je vlastne koaličných, päť je opozičných a štyri a sú zástupcovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry a Najvyššieho kontrolného úradu s tým, že vlastne momentálne je to tak, a teraz takú mám otázku na vás, pán Dostál, filozofickú, že momentálne to vychádza tak, že pre každú stranu z koalície, aj opozície je tam vlastne minimálne jeden člen a niektorí majú aj dvoch, hej, poslednými voľbami prešlo osem strán alebo teda koalícií, čiže niektorí majú jedného, niektorí majú dvoch. Chcem sa vás opýtať, lebo som si čítal aj zákon, aj štatút tejto komisie, čo by sa stalo, keby v parlamente bolo desať, teda jedenásť a viac subjektov, ako by sa tento pomer rozdelil.
A druhú filozofickú otázku, ktorú na vás mám, je, že teda predseda, predseda tejto komisie je volený v Národnej rade Slovenskej republike v tajnej voľbe z vymenovaných členov komisie a je zvolený nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Všetci vieme, že keď je koalícia a opozícia, tak koalícia má väčšinu, opozícia má menšinu, ale práve na začiatku ste hovorili, že v tejto komisii je to pomerne vyvážené, čiže päť za koalíciu, päť za opozíciu. Filozofická otázka číslo dva, nemyslíte si, že by bolo spravodlivejšie, keby svojho predsedu táto komisia volila sama spomedzi seba, teda tí štrnásti, päť koalícia, päť opozícia a štyria nezávislé úrady, že by si sami zvolili svojho predsedu, aby bola zachovaná tá vyváženosť, ako to, že to volíme v Národnej rade, kde koalícia má väčšinu?

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj poslancovi Dostálovi, že otvoril viaceré dôležité témy, Jednou z nich bola aj voľba ústavného sudcu, respektíve ústavnej sudkyne, ktorá sa už v podstate mala byť dávno vyhlásená, pretože naozaj bezodkladne určite neznamená niekoľko mesiacov. A je aspoň dobrou správou, že predseda parlamentu už avizoval, že túto voľbu vyhlási, ale sa obávam, že práve tie dôvody, ktoré boli spomenuté, viedli k tomu, že sa to takýmto spôsobom odďaľovalo, a to jest, že konečné slovo bude mať už novozvolený prezident, ktorým by teda rád bol aj práve predseda parlamentu. Ale zaujímavé na tom je to, že tuto v prípade, keď zákon vyslovene určuje povinnosť bezodkladne niečo vykonať, tak to predstaviteľ koalície nerobí, ale keď ide o ich vlastné záujmy, tak skrátených legislatívnych konaní tu máme ako na bežiacom páse. Pripomeniem, že je to už pätnásť z tých dvadsať jedna vládnych návrhov zákonov, ktoré nám boli do parlamentu predložené. Takže je to veľmi zaujímavý paradox a bolo by naozaj dobré, keby predseda parlamentu naozaj aj so svojou autoritou rešpektoval svoje zákonné povinnosti a vykonával ich v súlade s tým, ako mu to ukladá ústava a súvisiace zákony. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Dostál, presne si pomenoval, o čo tu ide, presne si pomenoval to, že my nemáme ešte stále vyhlásenú voľbu ústavných sudcov, ale ideme, ideme voliť, ideme voliť predsedu tejto komisie. No ja si myslím, že toto je presne to, čo dokazuje, že Fico chce ovládnuť všetko. Jemu ide naozaj o všetko. My, my sa budeme postupne tuná v rozpravách vyjadrovať k ďalším jeho mocenským, mocenským postaveniam, ktoré si chce upevniť. Fico nám bude predvádzať presne to, čo aj počas Trestného zákona, on potrebuje dostať ľudí všade, potrebuje mať všade svojich ľudí. Táto komisia, ako si hovoril, je čiste, naozaj čiste, teda musí byť čistá, táto komisia musí byť o tom, že naozaj tie voľby musí zvládnuť spravodlivo, demokraticky, tie voľby musí spravovať a spracovávať tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam, že niečo je manipulované.
Ale čo je, čo je, tak to je aj o tom, že táto komisia musí spravovať aj financie jednotlivých strán, ktoré získali peniaze za voľby. A tu je ten pes zakopaný, toto potrebuje Fico ovládnuť, aby, aby tie financie, ktoré dostanú, mohol používať tak, ako chce. Toto, čo si povedal, je absolútne skvelé a ja hovorím, musíme si dávať pozor, neskutočný pozor.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, ďakujem za váš príspevok. Hovorili ste o nádeji ľudí na demokratický právny štát. Súdiac podľa počtu ľudí, ktorí sa zúčastňujú na protestoch proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry si myslím, že táto koalícia, zlá, ľuďom nádej nedokázala zobrať. Ľudia majú stále nádej, že sa ich krajina nestane druhým Bieloruskom, že spravodlivosť bude platiť pre každého rovnako a podarí sa im zastaviť toto búranie právneho štátu. A ja s nimi zdieľam túto nádej tiež a tak ako som spomenula včera výrok Václava Havla Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí, nakoniec voľba sudcov Ústavného súdu je veľmi dôležitá vec aj za normálnych okolností. My tu však stojíme pred rušením demokratických inštitúcií, a preto je táto voľba o to dôležitejšia. A už sme počuli slová Petra Pellegriniho o navyšovaní počtu sudcov Ústavného súdu, čo v preklade znamená len jedno, jeho vládnutie.
Ešte raz vám ďakujem za váš príspevok.

Ja ďakujem za všetky štyri faktické poznámky reagujúce na moje vystúpenie.
Pán poslanec Jakab, zaujímavé otázky, ak by bolo viac ako desať subjektov zastúpených v Národnej rade, ako by sa to rozdelilo a je otázka, či by nebolo lepšie zmeniť ten systém voľby predsedu z Národnej rady, kde má koalícia väčšinu, na samotnú komisiu, kde je parita, aj sú tam zastúpené nezávislé inštitúcie. Sú to dobré otázky, ale ja na ne nebudem odpovedať, lebo my tu vyčítame koalícii, že mení zákony v skrátenom legislatívnom konaní ak by som si nejakú odpoveď behom tých šiestich minút, od kedy boli tie otázky položené, tak tiež by to bola len taká odpoveď v skrátenom legislatívnom konaní. Jednoducho, jednoducho neviem na to hneď bezprostredne, bezprostredne odpovedať, ale sú to otázky, ktoré si zaslúžia pozornosť, samozrejme.
Pani poslankyňa Plaváková, áno, na jednej strane pán Pellegrini nerešpektuje požiadavku zákona bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidátov na uvoľnené miesta ústavných sudcov, na druhej strane tu cez množstvo skrátených legislatívnych konaní reagujú veľmi rýchlo. Ale teda v mojich očiach slovu bezodkladne najviac zodpovedajú tie čistky, ktoré robil hneď po voľbách v Policajnom zbore minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. To bolo naozaj bezodkladne.
Pán poslanec Pročko, tá komisia nespravuje financie, kontroluje financie, áno, treba sa na to dávať pozor, ale všetky strany tam majú zastúpenie.
Pani poslankyňa Škopová, ja súhlasím s Václavom Havlom, že pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou a verím, že nakoniec zvíťazia, ale niekedy to trvá veľmi dlho.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojíme pred voľbou Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá je zriadená ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Pred voľbami sme zo strany vládnych strán počúvali, že je tu vážne podozrenie, že voľby môžu byť zmanipulované. Vytváral sa tu strašiak, že niekto chce ukradnúť krajinu a zneužiť na to voľby. Toto sa nestalo. Keď koalícii, ktorá manipulovaním strašila, vyhovuje, že voľby vyhrala, zrazu prestala strašiť manipuláciou volieb. Vidíme, že spochybňovanie volieb bolo iba súčasťou kampane. V stave rozkladu spoločnosti a právneho štátu, ktorý nám tu hrozí, musíme mať silné inštitúcie plniace si svoje funkcie. A práve preto je dnešná voľba osoby, ktorá má viesť Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, veľmi dôležitá. Sme presvedčení, že záleží na tom, kto bude stáť na cele volebnej komisie, ktorá je práve strážcom zákonnosti, nemanipulovania volieb a financovania politických strán. Život a pracovné skúsenosti budúceho predsedu alebo predsedníčky volebnej komisie by mali preukázať, že je to hodnotovo, morálne a hlavne odborne zdatná osoba. Špeciálne chceme apelovať na to, aby poslanci pri voľbe zvážili voliť do čela komisie osobu, ktorá bude viesť Štátnu komisiu pre voľby tak, aby každá zmena zákonov, ktoré budú schvaľované v oblasti volieb, bola v súlade so spravodlivým procesom hlasovania.
Rovnako však je dôležité, aby boli možné zmeny zákonov vnímané ako spravodlivé aj v očiach občanov. Aby sa nestalo to, čo pri posledných európskych voľbách, keď kandidátka do Európskeho parlamentu získala viac hlasov ako jej protikandidáti a napriek tomu nedostala mandát. Bola to chyba v zákone, a preto týmto apelujem aj na poslancov, aby počúvali odporúčania volebnej komisie. A apelujem na volebnú komisiu a jej budúce vedenie, aby sledovali chyby a možné problémy v zákonoch, aby občania mali dôveru vo voľby, v inštitúcie a to, že ich voličský hlas je vypočutý.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Čaučíkovi, veľmi trefne upozornil na jeden moment, to som si spomenul presne na volebnú kampaň, keď SMER strašil, že voľby budú sfalšované. A keď si to tak zoberieme, však potom vlastne vyhral sfalšované voľby. Takže ako to vlastne je? Vyhral ich, alebo ich nevyhral. Budeme tu teraz šíriť konšpirácie, že vlastne SMER vyhral sfalšované voľby a že bohvie, ako to bolo.
Zoberte si potom financovanie predvolebných kampaní a aj to je niečo, čo by táto komisia mala mať na starosti, mala by riešiť, kto má najmenej transparentné financovanie? SMER. Cez nejakú agentúru si financuje vlastnú kampaň a prelieva peniaze z kade-tade, nikto nevie presne, odkiaľ sú a nikto ich nevie skontrolovať.
To, čo tu momentálne zažívame, je naozaj že erózia systému a erózia inštitúcií, ktoré majú kontrolovať vôbec fungovanie štátu ako takého. A jedným z nich je práve aj táto inštitúcia, kde voľba takéhoto predsedu bude veľmi dôležitá, bude zásadná. A preto je dôležité, aby tam na čele tejto inštitúcie stál niekto, kto je zodpovedný a kto je dôveryhodný. Niekto, kto nejde volebnej garnitúre poruke. Aby nedošlo k tomu, že naozaj tie voľby budú sfalšované.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, tak ako už pán Dostál povedal, o malú chvíľu nás čaká voľba predsedu alebo predsedníčky Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ako už z názvu tejto komisie vyplýva, jednou z jej najdôležitejších činností je práve kontrola financovania politických strán a kontrola financovania a vedenie politickej kampane.
Transparentnosť financovania politických strán a vedenia ich kampane je jednou z najdôležitejších garancií spravodlivej a férovej politickej súťaže, a to nielen pre politické subjekty, ktoré túto súťaž vedú, ale najmä aj pre občanov a občianky tejto krajiny. Je nevyhnutné, aby bola zabezpečená transparentná finančná kontrola subjektov, ktoré majú potenciál a aj snahu podieľať sa po voľbách na správe vecí verejných a na vládnutí v tejto krajine. Pretože aj zdroje financovania politických strán je jedným zo signálov, aké hodnoty a priority táto politická strana má, aký má postoj k dodržiavaniu zákonov, aké priority má pre ňu napĺňanie verejného záujmu, či napĺňa skutočne verejný záujem, alebo napĺňa záujem záujmových skupín, ktoré ju podporujú. Je to dôležité aj preto, že činnosť politických strán je financovaná prevažne z prostriedkov štátu, a teda aj z prostriedkov občanov a občaniek tejto krajiny. Už samotný postoj politickej strany k tomu, ako dodržiava zákonné povinnosti v čase politickej súťaže a vedenia kampane, veľa voličom a voličkám napovie o tom, aký postoj bude mať táto strane keď získa mandát a dôveru tých obyvateľov spravovať veci verejné. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán je práve ten orgán, ktorý má verejnosti garantovať kontrolu nad dodržiavaním transparentnosti a zákonnosti financovania politických strán a ich kampane.
My v Progresívnom Slovensku si ctíme transparentnosť a dôsledne dodržiavame zákonné podmienky, o čom svedčí aj skutočnosť, že naša kampaň bola v posledných parlamentných voľbách vyhodnotená ako najtransparentnejšia. Sama som bola súčasťou tímu, ktorý na to vnútorne dohliadal. Myslím, že podobne skončili aj ostatné opozičné strany. Kto v tejto súťaži prepadol, bola práve vládnuca strana SMER. Peter Pellegrini sa už vyjadril, že by na tomto poste rád videl nominanta strany HLAS. My si myslíme a považujeme za správne, aby aj so zreteľom na blížiace sa prezidentské voľby, v ktorých je Peter Pellegrini jedným z kandidátov, túto funkciu zastával opozičný nominant.
Práve preto navrhujeme na tento post Tomáša Hubináka a zároveň vás, kolegyne a kolegovia, týmto prosím o jeho podporu v tajnom hlasovaní. Tomáš Hubinák je riaditeľom legislatívno-právneho odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. V roku 2023 zastupoval Kanceláriu prezidenta v legislatívnej rade, v rokoch 2013 až 2020 pôsobil ako poradca na Ústavnom súde. Venuje sa analytickej a odbornej činnosti, zastupuje Kanceláriu prezidenta v konaniach pred súdmi a podieľa sa na zabezpečovaní výkonu právomoci prezidenta v rámci jeho ústavných kompetencií aj vo vzťahu k legislatíve a menovacím právomociam. Je to človek s vysokou morálnou integritou a odbornými skúsenosťami v oblasti ústavného práva a legislatívy, ktorý bude zárukou spoľahlivého, odborného a nezávislého vedenia v Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Preto vás ešte raz týmto prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, kedy ste naozaj upriamili pozornosť na dôležité veci ako je financovanie kampane a politických strán, s čím je dlhodobo problém alebo nie je to vždy úplne jasné. Ale štátna komisia, o ktorej sa bavíme, má aj mnoho iných ešte veľmi dôležitých úloh, na ktoré by sme nemali zabudnúť, napríklad preskúmava, registruje kandidátne listiny alebo dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov, ktoré zabezpečujú úlohy podľa volebného zákona, riadi odborný sumarizačný útvar pri plnení úloh volebného zákona, zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb, to je tiež veľmi dôležitá úloha v ich, aj vyhotovuje o tom zápisnice o výsledku volieb. Vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady a poslancov Európskeho parlamentu osvedčenia o zvolení. Vyhlasuje nastúpenie náhradníka za poslanca Európskeho parlamentu, oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky nastúpenie náhradníka alebo neuplatňovanie mandátu v prípade, v ktorom to ustanovuje volebný zákona. Usmerňuje spracúvanie výsledkov hlasovania, odovzdáva volebné dokumenty do úschovy ministerstva vnútra, financovanie ste spomínali, ukladá sankcie za porušenie pravidiel volebnej kampane a pravidiel financovania politických strán. Je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ministerstva vnútra vydaných podľa osobitných predpisov vo veciach financovania politických strán a veciach volebnej kampane.
A preto tak ako aj vy apelujete a teda ste aj ponúkli meno do pléna, ktoré je za vás dôveryhodné a ktoré chcete podporiť, tak by sme sa mali veľmi zamyslieť a možno aj koaliční poslanci, koho teda postavíte alebo postavíme spoločne v tajnej voľbe za predsedu takejto dôležitej komisie, ktorá dohliada na veľké množstvo úkonov, ktoré hovoria o smerovaní tejto krajiny.
Ďakujem.