6. schôdza

Ďakujem pekne. Vďaka, Tamara, za opätovné pripomenutie dôvodnosti použitia skráteného legislatívneho konania.
Včera som bola na zasadnutí mimoriadneho školského výboru k téme reedukačných centier. No a prečo to tu spomínam? Lebo je to skrátka téma, ktorá aktuálne veľmi rezonuje, lebo náhodná kontrola Generálnej prokuratúry zistila, že tých takmer 400 detí tam žije naozaj v neľudských podmienkach, v podstate horšie ako vrahovia vo väzniciach. Správa Generálnej prokuratúry zistila závažné porušenia ľudských práv chovancov a chovankýň.
A ja sa teda pýtam, keď sa už vláda tak veľmi ponáhľa s presadzovaním zmien, ktoré majú zásadným spôsobom zruinovať piliere právneho štátu na Slovensku, prečo sa rovnako neponáhľa s riešením takejto akútnej situácie, na ktorej akútnosti sa zhodli snáď všetci relevantní aktéri od ministrov školstva a práce cez Generálnu prokuratúru až po verejného ochrancu práv Dobrovodského či komisára pre deti Mikloška, a, samozrejme, aj my tu v poslaneckom zbore sme to už niekoľkokrát spomínali.
Minister školstva včera sľúbil, že okamžite urobí potrebné kroky, ktorými by sanoval aspoň tie najurgentnejšie nedostatky, a vraj teda dokonca apríla príde so systémovejšími riešeniami. Namiesto zachraňovania si vlastných zadkov a zabezpečovania beztrestnosti pre svojich ľudí by mala vláda okamžite prísť s riešeniami tohto roky zanedbávaného problému, priniesť ich sem do parlamentu a ja som si istá, že v tomto prípade by sme sa všetci a všetky zhodli, že skrátené legislatívne konanie by bolo namieste. To sa však nedeje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Tamara Stohlová, za tvoj príspevok, v ktorom si citovala aj z odporúčaní Benátskej komisie, ktorá je vlastne poradným orgánom Rady Európy, ktorá sa venuje ľudským právam.
Ja by som chcela zacitovať zo stanoviska inej organizácie, ktorá sa venuje ľudským právam, a síce Transparenty International, z jej stanoviska, ktoré publikovala 22. januára:
„Po parlamentných voľbách na jeseň 2023 vláda Slovenskej republiky urýchlene iniciovala viaceré zmeny aj cez zrýchlené legislatívne konanie. Zmeny sa týkajú novelizácie Trestného zákona a plánovaného zrušenia ÚŠP, personálnych zmien v Súdnej rade a v polícii aj znižovania ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Vážne znepokojenie vyvolávajú najmä navrhované zmeny Trestného zákona vrátane skracovania premlčacích lehôt pre trestné činy. Schválenie novely povedie k znižovaniu trestov za korupciu a obmedzenie priestoru pre vyšetrovanie páchateľov v prebiehajúcich kauzách. Zásady právneho štátu ohrozujú aj rozsiahle personálne zmeny na kľúčových pozíciách vo verejnej správe pri úplnej absencii transparentných výberových konaní. Prístup vlády už od jej nástupu zahŕňa aj útoky na nezávislé kontrolné a regulačné inštitúcie, vyšetrovacie orgány a predstaviteľov občianskej spoločnosti a médií. Zatiaľ čo je pozornosť verejnosti sústredená predovšetkým na diskusie o trestnej politike, vláda avizuje kontroverzné zmeny aj v ďalších kľúčových oblastiach vrátane obmedzenia transparentnosti verejného obstarávania, ovládnutia verejno-právnych médií či rušenia špecializovaných útvarov polície bojujúcich proti závažnej kriminalite a korupcii.“
Citujem, Francois Valerian, predseda globálnej Správnej rady (Transparenty International, pozn. red.): „Poslaním demokratickej vlády je presadzovať právny štát a brániť obete korupcie, nie uľahčovať život páchateľom prostredníctvom zrýchlených legislatívnych postupov.“
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tamara, hovorila si vo svojej rozprave aj o transparentnosti a ekonomických trestných činoch a o škodlivosti skráteného legislatívneho konania, ktoré nebude a nemôže riešiť skutočné problémy.
Na skutočný problém poukazuje aj index vnímania korupcie. Je to jediný globálny index, ktorý meria vnímanú korupciu vo verejnom sektore medzi úradníkmi verejnej správy a definuje korupciu ako zneužívanie verejnej moci k osobnému prospechu. Tento rebríček zostavuje Transparenty International od roku 1995. Rozsah indexu je v rozpätí od nula po 100 bodov, pričom nula znamená najvyššiu mieru vnímania korupcie a 100 bodov najnižšiu.
Od roku 2015 do roku 2020 Slovensko konštantne v rebríčku prepadávalo a klesli sme zo 60. miesta na päťdesia... z 50. na 60. miesto. Naopak, od roku 2020, kedy prestal byť pri moci SMER, sme sa vyšplhali na miesto 49 v roku 2022. V roku 2022 sme zo 180 krajín boli teda na tom 49. mieste so skóre 53 bodov zo 100.
A vy vo svojej dôvodovej správe hovoríte o tom, že sa chcete priblížiť k Nemecku a k Rakúsku. Ale iba výškou trestu. Nehovoríte nič o tom, aby sme sa tam posunuli vo vnímaní korupcie. Nemecko má 79 bodov a Rakúsko 71. Opakujem, my máme 53. My sa skôr bratríme s krajinami, ktoré sú vo vnímaní korupcie na mieste, nemám uvedené presne Maďarsko na ktorom, ale má 42 bodov, Turecko má bodov 36 a Rusko dokonca 28 bodov. To znamená, že my sa ideme približovať k našim kamarátom, Maďarsku, Turecku a Rusku, ktorí so vo vnímaní korupcie úplne nízko.
Tak sa teraz pýtam, ideme aj zosúlaďovať nejaké právo aj s Tureckom, Maďarskom a Ruskom?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Stohlová, oceňujem váš konštruktívny prejav. Opäť tu zazneli slová o dôsledkoch novely Trestného zákona.
Poďme sa preto pozrieť na ďalšiu modelovú situáciu, tentokrát na skutok podvodnej vratky DPH až do 35-tisíc eur na úkor štátneho rozpočtu. Dajme tomu, že páchateľ podá daňové priznanie k DPH, pričom do daňového priznania zahrnie faktúru za fiktívny nákup tovaru, čím mu vznikne voči štátu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 30-tisíc eur, ktorá mu je následne aj vyplatená. Podľa súčasnej právnej úpravy by išlo o zločin, ktorý sa trestá odňatím slobody na štyri až desať rokov s premlčacou dobou po dvadsiatich rokoch od dokončenia skutku.
Pre porovnanie, s navrhovanou novelou Trestného zákona by sa nejednalo o trestný čin, pretože na to, aby bolo páchateľove konanie možné, možné trestnoprávne posúdiť, musí spôsobiť škodu aspoň vo výške 35-tisíc eur, aby išlo o väčšiu škodu. Opakujem, podľa navrhovanej novely Trestného zákona by sa nejednalo o trestný čin. To nehovorím ja, ale experti na justíciu, takže skutočne môžeme vidieť, že navrhované zmeny zo Slovenska urobia raj pre zločincov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vidím, že miesto v trestnej lavici musel zaujať tentokrát pán minister vnútra, tak ja vás tu zdravím a dúfam, že mi budete teraz minútu venovať pozornosť. Chcel by som uviesť jeden reálny príklad zo života, a teda ten trest dnes a po novom.
Konkrétny príklad znie takto. Banková úradníčka, ktorá je zodpovedná za hotovosť v bankovom trezore, si z neho privlastní finančný obnos vo výške 340-tisíc eur. Jednoducho zoberie z trezoru 340-tisíc, dá si ich do kabelky. Dnes najmenej, čo môže uvaliť sudca na ňu, ten, najmenej, menej nesmie, je desať rokov. Sadzba je 10 – 15, nebudem tie ostatné technikálie čítať. Dnes sudca môže dať najmenej desať rokov natvrdo. Po novom: šesť mesiacov až tri roky podmienečný trest odňatia slobody a trest domáceho väzenia môže byť aj v dĺžke tri mesiace. Čiže za 340-tisíceurovú spreneveru podľa § 213 dnes najmenej desať rokov natvrdo, po novom najmenej tri mesiace domáce väzenie.
Toto je šialený rozdiel, pán minister, že šial... Ja súhlasím s tým, že sadzby sú vysoké, ale toto je šialené. Tú sumu 340-tisíc v čistom taká úradníčka zarobí odhadom za 15 rokov. Keď dostane 10 rokov basy alebo 10 až 15, ak by to opakovala, sa jej to neoplatí. Ale takto? Pätnásť rokov roboty alebo tri mesiace domáce väzenie, čo si akurát tak riadne vyupratuje byt alebo dom? Že vy to, vy to skrátka...
Ako ja si myslím, v zásade aj ja s vami súhlasím, poďme to upraviť, poďme primerane znížiť tie sadzby, ale strašne prestreľujete, že strašne. Toto je jeden príklad, mám ďalších dvadsať, ale budem mať ešte dosť faktických. Vždy keď vás tu v trestnej lavici zastihnem, tak vám budem citovať ďalšie.
Ďakujem pekne za pozornosť. Aj vám osobne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja nadviažem k tej časti aj toho skráteného legislatívneho a toho, tej rýchlosti a zmätku.
Ja som... a teraz tak v dobrom, naozaj presvedčená, že autori toho celého návrhu mali svoj cieľ a ten svoj cieľ bol vytvoriť tak ten priestor v Trestnom zákone, aby sa tá bezprest... beztrestnosť tých ľudí zabezpečila, inak sa to nedá ako siahnuť aj po zmene premlčacích lehôt, trestných sadzieb, inak by to nedokázali, to znamená, ideálne aby zanikla absolútne trestnosť.
No ale pri tých bežných ľudí, na ktorých skutočne sa absolútne zabudlo, ja to budem teraz opakovať viackrát, lebo je dôležité, aby si to koalícia uvedomila a jej voliči aby si to uvedomili, je, že naozaj za krádeže 35-tisíc, dokonca do 350-tisíc sa dostáva do trojročných premlčacích lehôt. Ale to znamená to, že tu si poškodený nebude môcť domôcť náhrady škody. Hej? To je konečná. To znamená, že ak sa na základe DNA dodatočne zistí, že niekto spáchal daný trestný čin, nebude vôbec možnosť pre náhradu škody, takže skutočne tí zlodeji sa budú vysmievať ľuďom, ktorí proste prišli o tisíce. Môže sa stať, že niekto mal nejaké rodinné šperky a, a tento priestor proste ste to umožnili. Tento priestor tu je, aby ľudia sa nemohli domôcť náhrady škody v trestnom konaní. Hej, lebo tie tri roky proste je, je úboho málo, aby ste to takto zabezpečili. A je to naprieč vlastne tou celou novou právnou úpravou.
A toto je absolútny zásah do ochrany vlastníckeho práva bežných ľudí, bežných ľudí, že ste toto vôbec umožnili a toto chcete.

Ďakujem pekne, Tamara, za tvoje vystúpenie. Tento zákon, tak ako aj predchádzajúce, ktoré sme, teda parlament, ktoré schválil v SLK ešte pred Vianocami, má, má toľko problémov vecných aj procesných, že človek ani nevie, kde začať. A tak ako pri tých predvianočných, či už to bol kompetenčný zákon, alebo lex tzv. konsolidácia, tak takisto každý z nich mal spústu aj procesných, aj vecných nedostatkov, že, že opäť jeden ani nevie, kde, kde začať ich menovať.
A v tomto prípade tá kombinácia toho zásadného zníženia trestných sadzieb a zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov a zmien v oblasti premlčania jednoducho vytvára celkom jasnú motiváciu, alebo teda rezignáciu štátu na ochranu svojich občanov, a, a hlavne teda obetí trestných činov na efektívne vymáhanie spravodlivosti a môže priniesť odklon od ochrany princípov právneho štátu. A toto, toto všetko a mnohé ďalšie aj tie... teda tu som povedal vecné, ale tie procesné sú tak zjavné, že dnes v princípe už vieme, že, že nie je šanca, že vám to môže prejsť takýmto spôsobom.
A teraz ako z tejto situácie von? Tak ja by som teda povedal a dám vám takú radu zadarmo, že čo môžete urobiť, je tento, túto legislatívu stiahnuť, ako-tak ju dopracovať, pretože na to teda máte mandát, ktorý ste získali vo voľbách, a ho dopracovať tak, aby, aby to dávalo zmysel, a niekedy teda v apríli, v máji najskôr sa k tomu vrátiť normálnou diskusiou, pretože chápem, že ste to chceli ináč, ale dnes už vieme, že sa to takto nepodarí.

Pán poslanec Richard Vašečka.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ďakujem za, za vystúpenie. Ten argument, ktorý tam zaznel, bol o tom, že je na to málo času. Ja chcem uviesť konkrétne čísla, konkrétne dáta, ako vznikal napríklad zákon o zriadení Úradu špeciálnej prokuratúry priamo v parlamente.
Tak aby ste vedeli, že 30. mája 2003 vláda doručila tento návrh do Národnej rady Slovenskej republiky. 30. mája, na konci mája v roku 2003 a prerokovaný a odhlasovaný v prvom čítaní v riadnom rokovaní, nie v skrátenom legislatívnom, bol 2. júla, hej, 2003. Čiže 30. mája bol doručený, 2. júla bol prerokovaný a schválený v prvom čítaní. Potom bolo celé leto júl a august na to, aby si ho mohli ešte preštudovať poslanci. Pripomínam, že to bolo po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní.
A potom začali o ňom rokovať výbory, 27. augusta výbor pre financie a rozpočet. 28. augusta 2003 výbor pre obranu a bezpečnosť, 2. septembra ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a 8. septembra bol gestorský výbor. Čiže len výbory ho mali vyše 10 dní. Potom sa dostal na hlasovanie v druhom a treťom čítaní až 21. októbra, čiže ďalšie takmer dva mesiace legislatívy, riadneho legislatívneho procesu a bol schválený. A 25. novembra, čiže zhruba zase o ďalší mesiac, bol zverejnený v zbierke zákonov.
Takto vyzerá normálny legislatívny proces a má to úplne svoje odôvodnenie, tak, ako aj pani kolegyňa hovorila, a tak, ako na to dbá aj Ústavný súd, preto naozaj skutočne tento postup hrozí podaním a úspešným podaním na Ústavný súd.
Nerobte to.

Pán poslanec Jozef Pročko