6. schôdza

Ďakujem. No investícia do zdravotníctva je jasnou investíciou do kvality života a ja reálne nerozumiem, prečo my tu dnes denne, keď vidíme teda, že dnes a denne, pokiaľ majú tí šťastnejší ľudia možnosť a prostriedky, tak okamžite využijú služby našich susedov. A tento návrh na to vôbec nereflektuje.
Typickým príkladom je už spomínaná prenatálna starostlivosť a pôrodníctvo. Brno, Hainburg, Viedeň. Veď tam už naozaj mnohí, nielen pacientky, hovoria po slovensky. Takto nám jasne ľudia ukazujú, čo si myslia o kvalite nášho zdravotníctva, a to sú tí šťastnejší, ktorí si môžu vybrať, a, žiaľ, väčšina túto možnosť nemá a potom vidíme matky privádzať na svet deti v otrasných a nedôstojných podmienkach. A to sa rozprávame o investícii, ktorú ja ako laik vnímam ako tú rýchlejšie návratnú a príjemnú, pretože tu sa bavíme vo väčšine o nie chorých pacientkach, ale najmä o zdravých fyziologických pôrodoch.
A niekedy sú to malé veci. Investície do samotného personálu, do vzdelávania budúcich lekárov a sestier, aby klientky dostali okrem odbornosti aj rešpektujúci prístup a normálne prostredie bez plesní a prefukujúcich okien, kde sa nútene socializujú s ďalšími ix matkami v jednej miestnosti. Trauma, ktorá z toho objektívne plynie, je, žiaľ, u nás na Slovensku častokrát stopkou v rodine uvažovať o ďalšom dieťati. Ide o investície, ktoré sa nám vedia rýchlo vrátiť, a ja naozaj nerozumiem, prečo tento vládny návrh ide proti takémuto prístupu.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne. No ja sa budem musieť prihlasovať pred Sabom, pretože ten mi vykradol celú moju faktickú. Ale zopakujem to aj ja. Určite, naozaj určite je duševné zdravie jedno z najdôležitejších v zdravotníctve, pretože keď je pokoj v mysli a duša je pokojná, tak naozaj sa aj ten človek lieči pokojnejšie, celá rehabilitácia prebieha lepšie.
Ja 25 rokov pracujem v treťom sektore a mali sme aj v Nadácii Markíza taký projekt o duševnom zdraví a aj teraz v našej neziskovke sa snažíme pomáhať rodinám, ktoré majú s tým problém, a chcem vypichnúť jeden taký problém. Prišiel za mnou jeden otec a ten mi povedal, že, pán Pročko, prosím vás pekne, máme doma problém. Bol päť rokov v Nemecku a jeho mama, teda jeho žena dávala svojmu decku od malička do postieľky tablet a decko nerobilo nič iné, len bolo na tablete a bez tabletu sa nevedelo vycikať, nevedelo si urobiť nič. To dieťa sa stalo závislým. A naše deti sú závislé na mobilných telefónoch.
Tak ako povedal Mišo, že naozaj táto vláda v PVV nevenovala, nevenovala duševnému zdraviu, no tri vety, tak to je strašné. Duševné zdravie pre každého človeka je veľmi dôležité a ja naozaj vyzývam, vyzývam pána ministra. Pozrite, čo má napríklad Takáč na kravate. To je, to je niečo neuveriteľné, ja verím, že aspoň na toto zareaguje a bude nás počúvať.
Duševné zdravie je dôležité.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dvořák.

Ja sa pokúsim zareagovať teda na tú otázku od kolegu Dávida. Viacerí to načrtli, že prečo vlastne, keď tam dávame viac peňazí a stále viac a viac medziročne, tak prečo sa, nemáme lepšie výsledky. No tak prvá vec je taká, že môžeme sa pozrieť na tie ostatné krajiny, tak tých peňazí tam nedávame tak strašne veľa, ale je pravda, že z tých peňazí, čo tam dávame, ich nevieme dobre využívať. A dôvod je jednoduchý. Pretože tie veci, ktoré musíme robiť, trvajú dlhšie ako štyri roky. Napríklad naštartovať prevenciu? Alebo otočiť náš systém, aby sme sa neorientovali na nemocničnú starostlivosť, ako za komunizmu, ale začali sme sa viac venovať všeobecným lekárom a všeobecným ambulanciám? Kým vychováme nových lekárov v rezidentských programoch, kým naštartujeme prevenčné programy, to trvá dlhé, dlhé roky. Kým postavíme nemocnicu, namiesto toho, aby sme nakúpili iba rýchlo sanitky alebo zrekonštruovali okná alebo podobne. Tak vidíte to na Rázsochách, ako dlho to trvá. No to sú veci, ktoré potrebujú odvahu a ktoré potrebujú čas.
A ja zatiaľ som tu nevidel žiadneho ministra zdravotníctva alebo ministerku zdravotníctva v minulosti, ktorý by mal dlhodobú víziu, politickú podporu a zároveň, aby to mohol teda realizovať.
Mňa zaujala, to je možno aj reakcia na kolegu Šmilňáka, či sa nejdem venovať školstvu, tak ja sa napríklad, keď sa pozriem, možno málo ľudí v tejto snemovni vie, ale ak tu niekto bojoval proti poplatkom, ale trošku šlendriánsky, bol to pán Blanár. On prišiel s tou legislatívou, on už teda je aj expert na zdravotníctvo, tak ja možno môžem byť expertom na školstvo možno v ďalšom volebnom období. Lebo pán Blanár zaviedol, prosím pekne, takú reguláciu poplatkov, že zakázal všetko, ale tým pádom nevytvoril na to efektívne nástroje a tým pádom všetci vedia obchádzať ten zákon takým spôsobom, že tu už sa fakt za WiFi vyberajú rôzne poplatky, za objednávanie a úplne voľne. Takže nechcel by som dopadnúť ako pán Blanár a tak sa venovať školstvu, ale, ale to je aj tá odvaha, že napríklad pána Blanára by podľa mňa mali povolať, aby vyriešil poplatky na pohotovostiach, čo tu pani ministerka ignoruje.
Takže, pán Blanár, prosím, pomôžte nám.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kišš.

Ďakujem pekne, dobrý večer.
Ja som k tejto lex tzv. konsolidácia už vystúpil aj v prvom čítaní a hovoril som, že som veľmi rozčarovaný z toho, ako sa, akým spôsobom sa pripravuje táto tzv. konsolidácia. A to z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu, ktorý, ktorý tuto prebieha. Ten rozpočet netvorili ľudia na ministerstve financií, tvorili ho v centrále SMER-u, alebo teda tú konsolidáciu. Je to rozpočet minulosti, neponúka nám víziu, neponúka nám vyššie platy, ani vyššie dôchodky udržateľným spôsobom. Len zaplátava diery a presúva peniaze z jedného vrecka do druhého a naspäť. A Robert Fico a jeho vláda neostala nič dlžná svojej povesti, ďalej nás oberá o naše budúce dôchodky, zvyšuje nám zdaňovanie práce a zadlžuje nás a budúce generácie. A pán Fico v tomto neprekonal svoj tieň.
No ale od teda môjho minulého vystúpenia, ktoré bolo včera niekedy, myslím, že doobedu, sa udialo niekoľko vecí, skúsim ich telegraficky zosumarizovať. Pán minister financií s nami strávil v podstate celý deň, čo mu teda slúži ku cti, bol takým naším rukojemníkom, ako ste videli viacerí, že keď opustil sálu, tak sme čakali, keď sa vrátil, tak sme pokračovali, potom vystúpil a to by som tiež chcel naozaj veľmi oceniť. Vystúpenie bolo dlhé a on odpovedal v podstate možno na všetky naše otázky. Alebo teda minimálne tam bola evidentná tá snaha to na ne zodpovedať. Ale čo ma na tom, na jeho vystúpení zaujalo najviac, že on úplne otvorene priznáva, že sme na gréckej ceste a že po nej ideme plným plynom. A dokonca pridal ešte jednu metaforu, že, že slovenské verejné financie sú ako Titanic a že sa teda implikoval tým, že sa asi rútime k tomu ľadovcu. No len ja by som mu opäť pripomenul, že on je kormidelníkom toho Titanicu a môže ten kurz ešte zvrátiť.
Tak isto ma zaujalo na tom vystúpení to, že aj on, aj ďalší predstavitelia, samozrejme na čele s pánom Ficom, ktorí keď rozprávajú o verej... alebo tuto v rozprave, keď rozprávajú o verejných financiách, tak pokračujú v tých svojich výhovorkách, že kto za to môže. Už tu to je to také typické, sme si to odpozorovali za posledný mesiac, že to oni, to tí druhí za to môžu. No tak, a hovoril som to vo faktických, budem to hovoriť naďalej, neviem, či to chcete počuť znovu teraz, ale, ale za vlády SMER-u v roku 2019 sme mali siedme najhoršie verejné financie, teda deficit verejných financií. A v predvolebnej kampani v roku 2020, pamätáte si rozhovor pani Sakovej s pánom Pellegrinim, kedy jeden druhému, teraz už neviem, ktorý ktorému povedal, že no veď toto bude drahé a ten druhý alebo druhá povedala, že no veď to už budú riešiť oni. Tak to bola, podľa mňa to bola najdrahšia predvolebná kampaň a stála nielen práve súčasné verejné financie, ale, ale obzvlášť nákladná bola pre budúce generácie, pre tzv. dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dostala tie kroky, ktoré urobil vtedy kabinet Petra Pellegriniho. Znamenali to, že sme sa dostali do toho najťažšieho pásma udržateľnosti verejných financií a vláda Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera nás len ponechali v tom pásme. Nezhoršili, nezlepšili, približne sa pohybujeme v tých, na tej úrovni, ako, ako sme boli, ako sme odvtedy.
No a potom, jednak večer sme my tuná, niekoľkí z nás teda držali zástavu v tomto pléne, kým mnohí ďalší, teda opoziční poslanci a poslankyne boli na ulici na protestoch. A tie boli, tie boli úžasné. Podľa rôznych prepočtov, neviem, či mám, či mám tie, tie úplne najlepšie, ale v uliciach bolo 15-tisíc ľudí. Tak to bolo, to bol naozaj zaujímavý výsledok, ktorý, ktorý si myslím, že veľmi významne prispel do dnešnej atmosféry. A tu sme videli, tu sme videli hneď ráno na výbore pre európske záležitosti, kde som teda ja prišiel, pretože sa na ňom malo rokovať o rozpočte. Večer bol doručený do parlamentu, ráno bol, ráno už bol na rokovaní výboru, no ale dobre, tak nad tým už akože len tak môžme mávnuť rukou, pretože už takéto formality typu, že by sme si ho mali vedieť napríklad naštudovať, tie sa už ani, ani nenosia. Takže na rokovanie európskeho výboru prišiel pán premiér Fico a rozprával niečo o Sorosovi, o neviem akých konšpiráciách, proste jednoducho bludy. Mne z toho vychádza jedno, že sa boja. Boja sa nás, boja sa toho, čo ich čaká, pretože to, čo sa udialo za posledných 24 hodín, im teda, pre nich neveští nič dobré.
No ale kým ten únos štátu, o ktorom budeme rokovať čoskoro, je podľa mňa teda, je expresný, je úplne brutálny a neuveriteľne cynický, tak v istom zmysle je racionálny, pretože chcú uchopiť moc a robia to povedzme že nekonvenčnými metódami, ale rozumiem, rozumiem tej motivácii, alebo asi teda si myslím, že rozumiem. Ale nerozumiem tej motivácii toho prejedania rozpočtu. Teda matematici to nazývajú, že majú hyperbolické diskontovanie svojej spotreby. Teda všetko minúť hneď teraz, ako sa, ako rýchlo sa len dá a nemyslieť na, na zajtra, žiadny zajtrajšok neexistuje. Pretože keby rozmýšľali aspoň na horizonte svojho volebného obdobia, tak, tak by ten lex konsolidácia vyzeral ináč. Pretože, a to je najväčší problém, či už lex tzv. konsolidácia alebo prichádzajúceho rozpočtu je, že veľmi rýchlo bude, spôsobí to, že na obsluhu dlhu budeme platiť viac ako dvakrát toľko ako dnes. Dnes platíme 1,2 miliardy, o tri roky budeme platiť 2,5 miliardy.
A opäť aj tuto som už, na tomto fóre som už hovoril, čo tak všetko si môžeme kúpiť za 1,3 miliardy. Tak buď nemocnicu Rázsochy plus ešte jednu školu, alebo celý úsek Turany - Hubová plus jednu školu, alebo trinásty, štrnásty a pätnásty dôchodok. Alebo naopak, ak, keď pôjdeme podľa toho najhoršieho scenára, ku ktorému sa pán minister teda implicitne hlási, keď spomína Titanic, tak sa môže stať to, teda to, čo v Grécku, ktorí Gréci po defaulte na svoj dlh prišli o svoje trináste, dvanáste, aj o jedenáste, aj desiate dôchodky, pretože výsledkom tých, uťahovania opaskov, ktorý, ktorý nasledoval po nastolení teda ozdravných opatrení, bolo, že sa dôchodky v krajine znížili o tretinu, dane sa zvýšili na dvojnásobok a ďalšie opatrenia.
Ja mám niekoľko otázok na pána ministra, ale vzhľadom na, vzhľadom na čas nie som si istý, či ich, či ich stihnem, tak začnem najprv tým, že teda po uplynutí môjho času by som rád predniesol pozmeňujúci návrh, ale teda v rozprave poviem krátko k jeho zdôvodneniu. Týka sa dvoch a podľa mňa najzásadnejších už konkrétnych opatrení v lex tzv. konsolidácia, a to príspevky do II. piliera, ktoré, ktoré sa týmto znižujú a zvyšovanie zdravotných odvodov. My navrhujeme týmto pozmeňovacím návrhom, aby sa tieto opatrenia z balíčka lex konsolidácia vypustili a vláda našla iné opatrenia, ktoré budú menej škodlivé či pre ekonomiku, alebo pre naše či už súčasné, alebo budúce dôchodky. A takisto, samozrejme, je tu veľmi legitímna diskusia, aké by mali byť tie opatrenia a pán minister včera, dá sa povedať, vyzval nás, čo sme tu boli, aby sme, aby sme diskutovali o týchto opatreniach, alebo teda aby sme mu navrhli, navrhli nejakú alternatívu. Tak ja by som chcel vyhlásiť, že ja som na túto diskusiu pripravený a veľmi rád budem s ministrom financií o týchto, o týchto alternatívnych návrhoch hovoriť, pretože tie sú v záujme nás všetkých.
Tie otázky, ktoré som mal, si už nechám teda tým pádom na rozpravu o rozpočte, ale veľmi v skratke sa týkajú o tom, akým spôsobom si vláda narátala tú konsolidačnú cestu, pretože mne tie čísla nevychádzajú. Nejakým spôsobom chcú splniť európske pravidlá? Neplnia výdavkové limity, ktorým, kvôli ktorým nám hrozia sankcie.
Ďakujem pekne.
Teraz môžem prečítať pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne. Možno by som len jednou vetou povedal, že mne celý tento postup príde trošku taký bizarný, že teraz vlastne musím prečítať niečo, čo som submitol na papieri, ale teda asi vy, čo ste tu dlhšie, ste už na to zvyknutí. Tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte nárok urobiť zmenu v rokovacom poriadku, možno to prejde. Tak sa teraz budeme riadiť tak, ako to funguje. Prosím, predneste pozmeňujúci návrh, lebo už vám čas vypršal, už nemáte nárok na nič iné.

Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, budem, budem o to ašpirovať.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
Predkladané zmeny sú v nasledujúcom rozsahu.
1. V čl. V 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a preznačenie bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. V 5. bod a 6. bod sa vypúšťajú.
3. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie článku VII a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. Čl. X sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie článku X a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
To prečítanie bolo ťažšie ako ten môj prejav.
Ďakujem pekne. (Striedanie sa predsedajúcich.)

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem 17 faktických poznámok.
Ako prvý sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ján Hargaš, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Števo, ďakujem ti za tvoj príspevok, aj za to, že si nás vlastne telegraficky, ako si to ty nazval, oboznámil s tým, čo sa udialo za tých posledných 24 hodín. Ja sám som ten výbor pre európske záležitosti dnes zažil a aj tú nervozitu, ktorá, ktorá sálala aj z pána, z pána premiéra a celého toho rokovania ako, ako prebiehalo.
Veľmi dobrá poznámka o Titanicu. Rád by som to doplnil, pretože pán minister, je pravda, že je kapitánom tejto lode, toho Titanicu, len vždy platilo, že kapitán ide s loďou dole a obávam sa, že tým pádom sme kapitánmi tejto lode my všetci, nielen pán minister. Čiže keď nám krachnú verejné financie, tak to nebude len problém pána ministra, ale bude to problém nás všetkých, ktorí sa s tým budeme musieť nejak v tejto krajine, krajine vysporiadať. Mala by táto poznámka vtipnejší charakter, keby sa inak rotovalo poradie vedenia schôdze, ale uspokojím sa aj, aj teraz.
K tomu, k tej, k tomu pánovi Pellegrinimu a pani Sakovej, tak ťa len doplním, ja si myslím, že si to pamätám tak, že, že pán Pellegrini povedal pani Sakovej, že to bude drahé a pani Saková mu odpovedala, že nevadí, veď oni to zaplatia. To len teda sa snažím nejak doplniť tvoje, tvoje vystúpenie, aby sme si to všetci tu pripomenuli.
No a v neposlednom rade oceňujem pripomenutie hyperbolického diskontovania, pretože po tom, čo v rozprave pán poslanec Hlina sa vrátil k brettonwoodskému menovému usporiadaniu, tak je to opäť raz príspevok do pripomínania si toho, čo sme sa učili na vysokej škole.

Pán poslanec Martin Dubéci, nech sa páči.