6. schôdza

Ďakujem pekne.
Som rád, že sme opäť pri zdravotníctve, druhá najväčšia rozpočtová položka za 8 miliárd v rozpočte. Aj IT-čko bolo fajn, naňho dávame 600 miliónov, teda viac ako desaťkrát viac. Ja som za to, aby sme sa o zdravotníctve rozprávali o desaťkrát viac ako o IT-čku. Ale teda tá diskusia asi bude krátka vzhľadom na to, že v rozpočte dnes vidíme jednu stranu o zdravotníctve.
Z hľadiska efektivity alebo hodnoty za peniaze, ak chcete, je, sú mimochodom oboje, aj IT-čko asi a zdravotníctvo, možno naj, naj, najlepšie dva sektory z hľadiska neefektivity. Tak keď, keď sa pozrieme pri zdravotníctve, aké dosahujeme výsledky, naj, najčastejšie sa krajiny OECD porovnávajú tzv. odvrátiteľnými úmrtiami, a tie sú teda strašidelnou štatistikou.
Kým zlepšením prevencie na úroveň Česka by sme, by sme totižto dokázali zachrániť 2 700 životov, ak by sme sa zlepšili na úroveň napríklad Rakúska, tak by to bolo 4 400 životov ročne. A čísla toho, samozrejme, znesú veľa, poviete si. Rozprávame sa však o tisícoch ľuďoch, ktorí sú niekoho rodičmi, manželmi, partnermi alebo deťmi a kvôli nášmu nekvalitnému zdravotníctvu ešte mohli žiť. Zdôrazňujem, že toto, toto, toto porovnanie, ktoré som teraz povedal, abstrahuje od covidu. To sú, to sú, to sú čísla, ktoré boli známe pred covidom, resp. samotná debata o covide je, je ešte separátna. No a keď, keď vládnete v krajine dvanásť rokov, tak už to veľmi ťažko obídete a zvalíte, zvalíte na niekoho iného.
Jednoducho, toto, toto je jednou z vizitiek Ficových vlád SMER-u. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Dvořák, myslím, že veľmi správne ste vo svojom vystúpení upozornili na skutočnosť, že nie je problém iba v celkovom objeme financií pre nejaký rezort, v tomto prípade zdravotníctvo, ale aj, aj v tom, ako efektívne sa, sa vynakladajú, a toto je vec, ktorej by sme sa mali venovať viac. Samozrejmé, že nie je to vec, ktorú môžeme vyriešiť alebo nejako zásadne zmeniť pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, a už teda vôbec nie, ak, ak o takomto návrhu zákona rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. To je ďalší argument v prospech tvrdenia, že o tomto návrhu zákona sme nemali rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo vlastne sa nevytvára dostatočný priestor na normálnu diskusiu.
A môže to znieť paradoxne vzhľadom na to, koľko hodín sa už tomuto návrhu zákona venujeme, ale to nie je tá prirodzená diskusia, ktorá by mohla prebiehať aj v druhom čítaní, teda medzi tým, ako sa v pléne rokuje v prvom a druhom čítaní, kde by padali odborné argumenty, kde by bola šanca si to vyjasniť, napríklad na rokovaní výboru, kde by bol pán minister alebo aspoň pán štátny tajomník, ktorí by boli schopní reagovať a odpovedať na konkrétne otázky a konkrétne, konkrétne podnety. Tuto vlastne, my si tu opoziční poslanci medzi sebou niečo hovoríme a už tu v tejto chvíli nie je ani, ani teda pán minister financií, ktorý teda to, uznávam, pokiaľ tu bol, tak mal som pocit, že pozorne poči... počúva, zapisuje si a teda miestami, miestami aj, aj reaguje. Ale je to dôležitá téma, no a keď nie v prítomnosti príslušného ministra, tak aspoň medzi sebou sme ju otvorili a aspoň čiastočne prebrali.

Pán poslanec Spišiak.

Ďakujem za slovo.
Oskar tu podrobne rozoberal konsolidáciu verejného dlhu v súvislosti so zdravotníctvom. Spomenul alebo zameral sa tam aj na pocit korupcie, priamej nepriamej, vnímania tej korupcie, samotní občania, že v podstate tú korupciu aj priznajú pri tých štatistických ukazovateľoch. Lebo korupcia je teda jeden taký jav, ktorý tú konsolidáciu viac-menej narúša najvýraznejším spôsobom preto, lebo existujú rôzne výnimky, rôzne uľahčenia, rôzne pomoci napriek tomu, aby sa to robilo legálne a tak, ako sa to robiť má. A ja sa pokúsim v tomto príspevku dať taký príklad toho, že ako to vnímanie tej korupcie, vnímanie toho pokoja, lepšieho života a bezpečnosti, ktorý sa tu deklaruje v programovom vyhlásení vlády, teda vnímajú konkrétne v tom zdravotníctve.
Môj známy si potreboval predĺžiť zbrojný preukaz. A išiel na psycho... psychiatri... psychologické vyšetrenie, čo je nevyhnutné v tomto prípade, a lekár mu hovorí, že daj sem ten papier, ti dám pečiatku a môžeš ísť. A on ako, ako je to možné? Však nechcem to robiť takto. Ale teraz je tu SMER, teraz je to tak, jak to bolo, v pohode, teraz ti tú pečiatku dám a zbytočne sa tu nebudeme zdržiavať. Napriek tomu tento môj známy požadoval to vyšetrenie, lebo fakt nechce to robiť tak, ako sa to robiť nemá. A ten pocit z toho, že teraz je ten pokoj, teraz je to tak, jak to bolo, vnímal tak, že no teraz je to možné, lebo v predchádzajúcej vláde, to hovoril ten, ten odborník, by som ti to nedal, lebo nepotrebujem, aby prišla ráno NAKA a mi tu búchala na dvere a, nedajbože, že by ma aj zavreli.
To je všetko.

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj tebe, Oskar, za to, že si opäť vo svojom vystúpení spomenul tak kľúčové a potrebné slovo prevencia. My dvaja spolu veľmi často diskutujeme najmä o prevencii v duševnom zdraví a neraz sme sa zhodli na tom, že ak nefunguje apel na ľudskosť a solidaritu, tak, tak ten fakt je, že zanedbávané duševné zdravie má aj ekonomické náklady, a to konkrétne v sume dve miliardy eur ročne. Toľko duševnej poruchy vytvárajú v slovenskej spoločnosti náklady v tejto výške, dve miliardy ročne. Duševné poruchy naozaj výrazne predražujú zdravotný aj sociálny systém, znižujú výkonnosť ekonomiky, pretože vyše polovica ľudí s poruchou je v produktívnom veku.
Čiže ono to s prevenciou, samozrejme, platí na všetkých frontoch, nielen v duševnom zdraví alebo v zdraví ako takom, aj v životnom prostredí, aj vo všetkých položkách. Čím skoršie intervencie a v čo najnižšom veku, tak tým najväčšia je návratnosť. No a my tie riešenia máme. Keby nás koalícia počúvala alebo by reflektovala, tak veď my radi sa aj podelíme o tie, tie, tie dobré fungujúce riešenia, o tú dobrú prax. Tak ak náhodou teraz niekto počúva, chce pohnúť s tým duševným zdravím a s prevenciou, keďže v programovom vyhlásení vlády bolo duševné zdravie spomenuté tromi vetami alebo dvomi vetami na troch riadkoch, tak, tak posilnite prevenčné a osvetové činnosti primárne u tých najzraniteľnejších skupín, podporujte komunitnú starostlivosť, podporujte personál, pretože vláda zatiaľ sľúbila iba vypracovať nejakú stratégiu ľudských zdrojov, pričom z opatrení, ktoré nateraz predstavila, žiadne sa nevenovala tomu, ako zvýšiť počet personálu v starostlivosti o duševné zdravie. Zdostupnite a sprístupnite psychoterapiu.
No a napokon podporte mimovládny sektor. Pretože tam, kde štát zlyháva, tak vaše povinnosti stále supluje mimovládny sektor, ktorý trpí a musí prepúšťať a znižovať stavy.

Pán poslanec Dej.

Ďakujem pekne za slovo, tebe, Oskar, za veľmi vecný a na dátach založený príspevok. Podarilo sa ti porovnať aj krajiny v rámci OECD.
Mňa by teda zaujímalo, prečo napriek tomu, že opäť sa navyšujú odvody do zdrav... do zdravotníctva, tak tá, tá kvalita a tá dostupnosť práve naopak upadá. Ja si nemyslím, že čím viac tých peňazí do toho zdravotníctva nalejeme, tým to zdravotníctvo na tom bude lepšie, aj keď za normálnych okolností by to tak malo byť. A mňa by preto aj zaujímalo a rád by som sa ťa teda opýtal, prečo teda tie iné krajiny, ktoré to zdravotníctvo majú funkčné, prečo tam funguje a prečo to aj u nás nemôže fungovať? Toto ma naozaj zaujímalo. A ja by som sa chcel dotknúť toho, aj keď ma už teda kolega Kišš predbehol, ale vzhľadom na to, ako bývalý šéf ÚHP má odpustené, tá hodnota za peniaze, že jednoducho tá, tá prevencia nám vie ušetriť množstvo peňazí a tým pádom vieme tie peniaze investovať tam, kde to naozaj treba. A ako si aj povedal, presne tie čísla, jednoducho my s tou prevenciou máme problém. To znamená, že čím ten pacient je viac chorý, tým tá zdravotná starostlivosť alebo tá liečba je drahšia. A my jednoducho nielenže nevieme postaviť nové nemocnice, my ani nevieme udržať pri živote alebo teda kvalitné tie, ktoré už máme. Takže ja som rád, že si vzhľadom vo vzťahu k verejným financiám porovnal, akým spôsobom a koľko peňazí do zdravotníctva dávame, ale, bohužiaľ, tá kvalita a tá dostupnosť je čoraz nižšia aj napriek tomu, že tam ide čoraz viac peňazí.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Kleinert.