Videokanál klubu

Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, OĽANO, SaS a SME RODINA, dávam návrh na zvolanie poslaneckého grémia. Ihneď.

Ďakujem. Prosím opraviť hlasovanie č. 106, chcela som hlasovať za. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku statočného bojovníka voči mečiarizmu Františka Gauliedera, bývalého poslanca Národnej rady.

Vážený pán predsedajúci a pani ministerka, ctení..., ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja som chcel len úplne pár slov.
Za prvé chcel som veľmi poďakovať a oceniť pána Budaja. Pán Budaj, ste pre mňa určitým spôsobom vzor, ako ste dokázali z pozície opozičného politika túto tému naozaj dotiahnuť až sem a akým spôsobom ste dokázali aj vaším príkladom mobilizovať verejnosť, a že ten tlak verejnej mienky v súčasnosti je naozaj taký, že sme teraz tu v tejto situácii, kedy vládna koalícia sa začala zaberať tým, čím sa doteraz vlastne roky SMER odmietal zaoberať alebo nevidel možnosti riešiť túto obrovskú krivdu z minulosti.
Ja som rozmýšľal tiež, prečo takýmto spôsobom, prečo to riešiť cez prijatie ústavného zákona v tomto skrátenom legislatívnom konaní a tiež nerozumiem veľmi dobre tým argumentom. Skôr sa mi zdá, že tak ako možno niekto obviňuje z politikárčenia opozíciu, ja mám pocit, že vládna garnitúra si uvedomila, že tá guľa sa nabaľuje a že každým dňom je tá guľa väčšia a väčšia a že treba čo najskôr riešiť túto situáciu, lebo by mohla mať politicky vážne následky. A priznám sa, priznám sa, že nepáči sa mi to, pretože je to určitým spôsobom, zdá sa mi to ako, ako pokrytecké. Naozaj sa to doteraz mohlo riešiť. A nielen to, dalo by sa to riešiť aj cez váš zákon, pán Budaj, takže z tohto pohľadu ja tiež nerozumiem, prečo takýmto spôsobom ideme rýchlo mazať alebo riešiť niečo, na čo bolo dostatočne množstvo času doteraz.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Plne podpisujem tie naozaj dobre mienené slová pána Grendela o druhej šanci. Mali by sme si všetci dopriať - aj my v opozícii - šancu uveriť v dobrú vôľu koalície, ale predovšetkým to má v rukách koalícia. Ak sa nás podvedie a má to ona v rukách, tak prehĺbi frustráciu v spoločnosti a v tejto, v tomto parlamente sa sotva už vráti nálada na spoluprácu.
Druhé, čo chcem podčiarknuť, že pán Grendel veľmi náležite upriamil pozornosť na ten jeden problém, s ktorým zrejme prichádza do styku aj MOST - HÍD, ale ktorý trápi nás všetkých, a to je civilizačný rozpor, ktorý akoby stále zostával medzi endemickými mečiarovcami, ktorí existujú aj na politickej scéne aj za ňou a medzi demokratmi. V tých, v tom myslení tých endemických mečiarovcov, v podstate ľudí, ľudí z éry karpatského modelu demokracie je Michal Kováč zradcom, lebo neposlúchal vodcu, ale riadil sa podľa Ústavy, preto bolo namieste, že bol potrestaný, že mu niesli syna, o on by mal byť označený za amorálneho, keď toho syna sa pokúšal dostať do nemeckej republiky na výsluch udelením amnestie, toto myslenie, podčiarkol aj pán Grendel, sa objavuje ešte aj v dôvodovej správe predkladaného návrhu.
Tohoto myslenia a tejto politiky sa treba zrieknuť. Je 21, storočie, mečiarizmus musí odísť a myslenie typu karpatského modelu demokracie nesmieme k nám pustiť!

Tak sa to pokúsim pomenovať veľmi presne ešte v trošku dlhšej verzii a pokúsim sa to nepokaziť, ako ma vyzýval pán predsedajúci. Dámy a páni a vážení kolegovia z vládnej koalície, pokus o zrušenie Mečiarových amnestií by sa dal nazvať aj druhou šancou. Druhou šancou pre niektorých z vás dokázať, že ak niečo tvrdíte, tak to myslíte vážne a dodržíte. Pred rokom ste prvú takúto šancu premárnili, lebo vtedy ste tvrdili, že nepôjdete so SMER-om do vlády, ale potom ste konali opačne. Teraz tvrdíte, že chcete zrušiť Mečiarove amnestie. Nečudujte sa našim pochybnostiam, lebo sa ťažko zabúda na tú skúsenosť spred roka. Ale ak výsledkom nášho návrhu naozaj bude zrušenie Mečiarových amnestií nie tu v parlamente, ale na Ústavnom súde, tak to bude veľká vec. Bude to využitie tej druhej šance. A som presvedčený, že to verejnosť ocení.
Pochybnosti vo mne vyvoláva nielen tá skúsenosť z minulosti, ale aj niektoré pasáže z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a tie pasáže sa potom opakujú aj v dôvodovej správe k samotnému návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. Citujem: "V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 vo vtedy platnom znení. V roku 1998 vydal predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov vo vtedy platnom znení. V spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov."
Dámy a páni, chcel by som sa spýtať, ako ste na toto prišli. Po prvé vo verejnosti naozaj panuje konsenzus o nemorálnosti Mečiarových amnestií, dokazuje to prieskum agentúry FOCUS, už zmienený film Únos a jeho úspech, úspech online petície alebo vyhlásenie renomovaných právnikov, ale to všetko vypovedá o vzťahu k verejnosti k Mečiarovým amnestiám. To po prvé.
Po druhé prezident Kováč, ako aj vyššie píšete, neudelil amnestiu, ale milosť. A nie jednu, ale šesť. V kauze Technopol, ktorej sa milosti exprezidenta Kováča týkajú, nesúvisia so žiadnym podozrením so zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, preto konštatovanie v zdôvodnení tohto návrhu na skrátené konanie, že v spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, toto konštatovanie je blud. Hodiť tieto dva prípady, Mečiarove amnestie a jednu zo šiestich Kováčových milostí do jedného vreca je nefér a je krivením reality. Rovnako je krivením reality navrhovať rušenie iba jednej zo šiestich milostí prezidenta Kováča. Prečo? Tie ostatné milosti v kauze Technopol, tie neboli amorálne voči Mariánovi K. napríklad, Martinovi SM a ďalším? Tie boli v poriadku? Veď sa týkali tej istej kauzy. Ak chcete zveriť právomoc rozhodovať o rušení amnestií a milostí Ústavnému súdu, prečo by nemal práve Ústavný súd posúdiť, či tie milosti boli, alebo neboli amorálne? Lebo na kamarátov sa nesiaha? (Potlesk.) A to už ani nejdem riešiť, koľkí z kolegov si týkajú s niektorými ľuďmi, ktorí dostali milosť od pána exprezidenta. Tento dvojaký meter len prehlbuje moje podozrenie, že to s nastolením spravodlivosti v kauze amnestií bude ešte zložité.
Vážená pani ministerka, v návrhu na skrátené legislatívne konanie tvrdíte ešte aj toto. A spomínal to aj Igor Matovič. "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verenej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte." Áno, s týmto absolútne súhlasíme, toto je akoby z pera opozičných politikov. Právomoc rušiť amnestie by mala byť zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému orgánu. Lenže vládny návrh zákona túto právomoc nedáva Národnej rade, dáva ju Ústavnému súdu.
Preto, dámy a páni, záverom, ak jednu vec tvrdíte a druhú konáte, ťažko sa verí, že tu ide o definitívne zrušenia amnestií. Kiež by som sa mýlil! A opakujem ešte raz, ak budú zrušené, verejnosť sa môže po dlhom čase prvýkrát naozaj nadýchnuť. Ale ak túto druhú šancu premárnite, ľudia sa budú cítiť oklamaní a myslím si, že im bude úplne jedno, že to bude rozhodnutie pre nich dosť vzdialeného Ústavného súdu, ak sa Mečiarove amnestie nezrušia, frustrácia v spoločnosti bude narastať a každou takouto frustráciou bude narastať aj hrozba, že tá hrádza proti extrémizmu sa raz pretrhne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, ja som vás v podstate vyzval a zdá sa mi, že to vaše vystúpenie bolo polovičné, a čakal som na tie skutočné argumenty. O tej politickej vôli, to ste povedali dobre a veľmi páči sa mi aj to, čo ste povedali, že treba dohodu, treba hľadať zhodu a treba o tom rozprávať a rokovať. Ale na veľmi dva, na dva veľmi závažné argumenty ste neodpovedali. A to je práve o týchto zákonoch. Prečo skrátené legislatívne konanie a prečo nadradiť rozhodnutie Ústavného súdu nad Národnú radu? Na to ste, žiaľ, neodpovedali a ja som práve na to čakal a my všetci.
Ďakujem.

Ďakujem. Povedali ste, pani ministerka, že hľadáme cestu, to je pravda, ako hovorí klasik, a vy toho klasika poznáte, kde je vôľa, tam je cesta. Otázka je, či je vôľa Mečiarove amnestie zrušiť alebo zabetónovať. V tom sú naše pochybnosti. A ja sa k tomu o chvíľu vyjadrím aj v rozprave, v prípade, že pomocou vášho návrhu budú Mečiarove amnestie zrušené a naozaj zrušené aj Ústavným súdom, tak budete za hviezdy a my všetci. Ale ak ostanú zabetónované kvôli Ústavnému súdu, tak frustrácia v spoločnosti z nespravodlivosti sa bude opäť prehlbovať.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, ten argument, ktorý ste tu povedali, tu a teraz, no myslím si, že to nie je dobrý argument, pretože naznačuje, hovoríte tu aj o politickej vôli a naznačuje, ako by teraz tá politická vôľa tu bola iba tak chvíľkovo, ako keby mali nejaký taký akože lepší pocit, a teraz to vedia schváliť a môže ako bublina prasknúť. Ale my sa domnievame, že vďaka aj tej spoločenskej diskusii, vďaka aj tým vyjadreniam právnikov aj vládna koalícia, aj strana SMER dospela k záveru, že je to možné riešiť. Čiže nevidíme to ako nejaké momentum, ktoré tu teraz je, a ak ho správne neuchopíme, joj, ušlo nám a je neskoro. Preto si myslím, že, a my oceňujeme ten úspech a to je veľká vec, ako nikto, nikto tu nehovorí, že by sme boli proti tomu, a sme, sme radi, že tá diskusia tu začína, ale nevidíme kľúč v tom, že poďme to teraz rýchlo sa porozprávať, pretože myslím si, že tá verejná diskusia tu bola dosť dlho a naozaj spoločnosť si zaslúži, aby sa o tom veľa rozprávalo, aby tu prišlo k pochopeniu, možno sa ukážu ešte ďalšie veci, ktoré treba vydiskutovať na to, aby sme sa s tým raz a navždy vysporiadali. Myslím, že toto je úplne kľúčové, a preto sa nemáme kam ponáhľať, pretože toto je veľmi závažná vec, ktorá má veľký dopad na budúcnosť, je to historická vec a treba s ňou naozaj riadne jednať.
A ja by som len povedal, že práve vy, pani ministerka, ste tou nádejou, vy ste ministerka spravodlivosti, kto iný jak vy by ste nemali viesť, a sama ste povedali, že nie ste fanúšičkou skráteného legislatívneho konania, a to sa tešíme a videli sme aj vašu prácu v minulé roky, a preto máme aj takú nádej, keď vynesiete túto tému, že budete tým hlasom, by som povedal, tej spravodlivosti aj vo vládnej koalícii a že práve, lebo ak by ste dnes sedeli v našom, na našom mieste, tak by ste mali presne ten istý názor, predpokladám, že by ste vyjadrovali tiež tú, ten istý postoj.
Takže ja by som len chcel apelovať na vás, aby ste boli tým hlasom spravodlivosti, a neskúšali by sme, nevstupovali sme do takýchto malých ústupkov.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať poslancovi Simonovi aj predchádzajúcim dvom rečníkom, že tu zazneli jasné argumenty proti aj skrátenému konaniu, aj proti tomu, aby sa menila ústava v tomto zmysle a aby sme dávali kompetencie Ústavnému súdu posudzovať, čo môže a čo nemôže v tomto konkrétnom prípade Národná rada. A som veľmi zvedavý na argumenty pani ministerky, ako toto bude odôvodňovať.
Ďakujem.