Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja len doplním aj na adresu pána ministra, že myslím si, že toto je práve moment, kedy vidíme, že veci nefungujú a kedy je potrebné urobiť inventúru. A preto ja tu chcem aj teda opäť apelovať a vyzvať pána ministra, že je čas urobiť priority, že toto je presne ten moment, kedy si musíme jasne stanoviť, čo je naozaj dôležité a zamerať sa iba na to. Preto, a neplánovať všetko a hlavne nepripravovať všetko, pretože to je to, čo sa doposiaľ dialo.
A po druhé, je veľmi dôležité práve v tomto momente povedať ľuďom pravdu, čo je reálne, čo v skutočnosti je reálne, čo sa týka diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej a ciest prvej triedy. Pretože doposiaľ tu padali veľké sľuby, dovolím si ich nazvať populistické sľuby, a myslím si, že naozaj dnes ľudia nevedia, čo môžu očakávať. Na jednej strane sa im ponúka diaľničná sieť po celom Slovensku, na druhej strane vidia to tempo. Teraz je čas, keď sa tomu venuje pozornosť, naozaj ľuďom povedať, toto je to, čo je reálne a iba toto môžete očakávať, ostatné budeme riešiť tak alebo tak. Čo, samozrejme, súvisí práve s tými prioritami.
A posledný moment, ktorý je podľa mňa veľmi dôležitý práve v tomto čase povedať verejnosti, je vniesť do celého tohto procesu alebo do celého rezortu transparentnosť. Čiže vyslovene prísť, to, čo aj odborníci požadujú, triednik stavebných prác, výkaz výmer, aby naozaj verejnosť – aj hlavne odborná, ale aj bežná – mala prístup k tomu a vedela sa pozrieť na to, že sa stavajú tieto cesty transparentne, respektíve či sa stavajú alebo nestavajú. Pretože nad týmto je stále veľký otáznik. Je tu veľa podozrení a nikdy to nebolo vyvrátené, pretože tieto dáta boli skrývané. A je čas odkryť tieto dáta, aby naozaj to vyšlo na svetlo a bolo vidieť, či to naozaj je tak transparentne, ako sa hovorí, respektíve či sa potvrdia teórie, že to tak nie je.

Vážení občania, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, argumentácia, prečo schvaľujeme tento zákon, je podľa mojich zistení a podľa môjho presvedčenia falošná. Falošná, resp. nepravdivá, resp. zavádzajúca.
Podľa toho, čo som sa v poslednom čase dozvedel, tak nejde tu o nejakých špekulantov, ktorí sú v pozadí a ktorí bránia vyvlastňovaniu pozemkov. Každý chce na svojich pozemkoch zarobiť a na to, aby sa štát dostal k týmto pozemkom, tak má ten inštitút vyvlastňovania. Keď ponúkne nejakú hodnotu za tento pozemok a protistrana súhlasí, tak dostane o 20 % viac peňazí. Keď nesúhlasí, dá si svoj znalecký posudok, dostane o 20 % menej peňazí, ale v zásade vždy sa k nejakej dohode dôjde.
Čo je na tom nepravdivé alebo čo je na tom zavádzajúce, tak argumentácia pána štátneho tajomníka ministra je, že 99 % je vykúpených, 11-tisíc zmlúv podpísaných, je tu pár nejakých špekulantov. Pýtame sa na to, že kto sú títo špekulanti. Čo o nich vieme? Je to Kočner? Je to, sú to nejakí priekupníci a čo vlastne chcú? Na čom je, prečo štát 11-tisíc zmlúv podpíše a zrazu s nejakou malou skupinkou zmlúv má obrovský problém. Žiaľ, na toto konkrétne odpovede nedostávame.
Príčina, prečo tieto odpovede nedostávame, je, že návrh zákona, ktorý je teraz predložený, stojí na úplnom manažérskom zlyhaní ministerstva dopravy a konkrétne Národnej diaľničnej spoločnosti. Ľudia, tá malá skupinka, od ktorých štát nedokáže vyvlastniť pozemky, sú napríklad zhruba osemdesiati majitelia pozemkov v katastrálnom území Farná alebo Ivanka pri Dunaji. Väčšinou ide o starých ľudí, ktorí vlastnia pozemky a nie sú to žiadni špekulanti. Sú to obyčajní občania, ktorí by, samozrejme, nechcú robiť žiadne prieťahy a radi by tie pozemky aj dali štátu. Ale v čom je problém? A dostávame sa ku koreňu veci. Do dnešného dňa nedostali návrhy na vyvlastnenie. Jednoducho NDS-ka ich neoslovila s tým, že potrebuje v tomto katastrálnom území tieto pozemky riešiť. Takže toto je jedna skupina tzv. špekulantov, ktorí sú v pozadí.
Druhú skupinu tvoria špekulanti, ktorí sa nevedia brániť, lebo títo špekulanti už nežijú. A toto je druhý trapas, druhé obrovské zlyhanie Národnej diaľničnej spoločnosti, že v rozpore so zákonmi posielalo návrhy na vyvlastnenie občanom, ktorí už nežijú, bez ohľadu na to, že súčasťou strany, ktorá má byť zapojená do toho procesu vyvlastňovania, sú dedičia. Títo dedičia následne sa ozvali a povedali, že to neni kóšer, to nie je v súlade so zákonom. A predstavte si, že boli úspešní a prokuratúra sa postavila na ich stranu. Povedala, že áno, pozastavujeme vyvlastňovanie týchto pozemkov, a nariadila, aby boli tieto vyvlastňovacie rozhodnutia zrušené a všetko bolo dané do pôvodného stavu. Samozrejme, toto muselo urobiť ministerstvo dopravy. Čiže vyvlastnilo pozemky od nebožtíkov, následne toto bolo dedičmi napadnuté a všetko sa muselo zrušiť. A tu, samozrejme, nám čas beží a tu sa dostávame do situácie, keď je podpísaná zmluva s firmou Cintra a hrozia nám veľké, veľké pokuty.
Takže žiadni špekulanti, ide o bežných občanov a ide o manažérske zlyhanie štátu, keď prostredníctvom svojich ľudí z Národnej diaľničnej spoločnosti, neviem, či zámerne, úmyselne, neúmyselne, ale oneskorene reagovali a oneskorene túto agendu výkupov pozemkov spustili.
Tento amatérsky prístup, ktorý zrejme pracovníci NDS vykonávali pod tlakom a pod kuratelou štátneho tajomníka momentálne naozaj zdržiava usporiadanie vlastníckych vzťahov pod D4. Zopakujme si len princíp, že pokiaľ nemáme vykúpené všetky pozemky, tak stavebné povolenie nemôže byť vydané ani na jeden úsek tejto stavby. Štátny orgán, konkrétne NDS, nezákonným spôsobom odňal dedičom majetkové práva, siahol na ich vlastníctvo doslova špekulatívnym až podvodným spôsobom.
Naposledy sme sa pýtali pána ministra, aké sankcie hrozia daňovým poplatníkom, ktoré budeme musieť platiť konzorciu Cintra vzhľadom k tomu, že meškáme, že nenapĺňame termíny zmluvy. Pýtali sme sa to aj teraz na hospodárskom výbore, konkrétne číslo sme nedostali.
Zaujímal som sa teda, že od ľudí, ktorí či už v tom čase boli na Národnej diaľničnej spoločnosti, keď bola táto zmluva podpisovaná, alebo pýtal som sa aj iných dopravných expertov, odhadujú, že tieto náklady môžu tvoriť 100 až 200 mil. eur. A v zásade tento Damoklov meč, táto obrovská pokuta, ktorá nad nami, nad ministerstvom dopravy visí, je pravou príčinou, prečo prijímame tento zákon.
Inými slovami, Národná diaľničná spoločnosť pochybila a namiesto toho, aby bola vyvodená personálna zodpovednosť, namiesto toho, aby boli veci čím skôr dané do poriadku, tak namiesto toho teraz prijímame v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý síce konkrétne túto vec porieši, možnože ten Damoklov meč na nás nepadne, neodsekne nám hlavy a nebudeme musieť platiť také obrovské kompenzácie, ale na druhej strane z tohto miesta opäť žiadam pána ministra, aby vyvodil dôsledne osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí manažujú výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Skúsme si len tak pozrieť, že od roku 2012 tam máme meno Viktor Stromček, pán štátny tajomník. Určite má aj rôzne, rôzne úspechy za sebou, ale spomeniem len konkrétnu situáciu v okolí Žiliny, kde čoskoro bude dokončený úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka za, myslím, že viac ako 400 mil. eur a doslova a do písmena bude slúžiť korčuliarom. Tento úsek nebude napojený na križovatku, ktorú má vystavať konzorcium v portfóliu, konzorcium Dúha alebo Salini Impregilo v konzorciu pána Remetu. Táto firma pána Remetu je v krachu, neplní svoje záväzky a nie je ani vytýčený termín, že kedy táto križovatka bude postavená. Čiže to je jedno, že hovoríme privádzač Žilina – Lietavská Lúčka alebo Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Jednoducho v Lietavskej Lúčke križovatka nie je a nie je ani vytýčený termín, kedy tam bude.
Zoberme si netransparentnosť, pokiaľ ide o položky na výstavbu diaľnic, spomínal to aj pán prezident, je to verejne známe, že máme najdrahšie diaľnice na svete. Konkrétnu vec spomeniem, Prešov západ – juh, meter štvorcový betónu štandardne stojí tých 600 eur, Prešov západ – juh 1 600 eur. Prepáčte, 900 eur štandardne, keď sa normálne naceňuje, 1 600 eur Prešov - západ, juh. To sú ale veci, ktoré bežný smrteľník, bežný občan alebo aktivista nemá šancu jednoducho zistiť. Ale tieto obrovské plytvania verejnými zdrojmi sú práve prikrývané pod dohľadom, pod manažérskou zástavou komunikačne zdatného pána štátneho tajomníka Stromčeka.
Zrekapitulujme si teda ešte raz, že v čom je problém. Argumentácia tohto návrhu zákona je klamlivá. Ak sú tu tí špekulanti, buďme konkrétni. Povedzme možno mená, možno katastrálne územia, možno LV-čka, povedzme si, čo žiadajú, za koľko žiadajú, ale nebuďme príliš všeobecní. Bavme sa konkrétne.
NDS a okresný úrad v rozpore so zákonom vydali vyvlastňovacie rozhodnutia. Následne prokuratúra dala za pravdu týmto poškodeným občanom, a preto stojíme, a preto nemôžme stavať, a preto musíme platiť zmluvné pokuty v obrovských sumách, v miliónoch eur. Týmto spôsobili meškanie stavebných povolení, lebo pokiaľ nemáme vykúpené všetko, nemáme nič a hrozí nám platenie kompenzácií.
A teraz sa ešte pýtam, čoskoro budeme rozprávať o tom, že treba povoliť dlhovú brzdu, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Keby vedenie ministerstva dopravy; a politicky sa obraciam na pána Bugára, aby vyvodil zodpovednosť za to, akým spôsobom je tento rezort riadený; keby sa štát správal ako dobrý hospodár, keby tam boli naozaj skúsení manažéri, tak nemohli by sa diať takéto lapsusy, ako sa dejú v týchto prípadoch.
No a na záver, nejde teda o žiadnych špekulantov, ktorí sú v pozadí, aj keď sa to na prvý pohľad tak môže zdať, ale ide o bežných, obyčajných ľudí, ktorým akýsi amaterizmus riadenia rezortu do dnešného dňa neposlal štandardné zmluvy na vyvlastnenie. Prosím, pán minister, aby ste, ak sa mýlim, môžem sa mýliť v niektorých veciach, aby ste konkrétne zareagovali, čo nie je pravda z toho, čo som povedal, alebo upresnili. Ale neklamme, nezavádzajme občanov, že sa nám darí. Hovoríme o tom, že aký je to úspešný tento PPP projekt. Nie je to celkom pravda. A to takéto klamanie začalo už vtedy, keď sa povedalo, že ako nesmierne túto D4 potrebujeme. Pritom začína, dá sa povedať, že odnikiaľ a smeruje nikam. Že značne doprave v Bratislave tento obchvat nepomôže, a na to poukázali rôzni analytici.
Čiže ako sa to vtedy zle začalo, tak sa to zle poklepalo a nemali ste poklepávať základný kameň, kým ste nemali istotu, že všetky pozemky budú na poriadku. A pri tom poklepávaní ste povedali, že na jar už budú práce v plnom prúde. Nie sú v plnom prúde. Stav je taký, aký je, a celé je to smutné. A s opozíciou, spolu s opozíciou žiadame: vyvoďte politickú zodpovednosť za udalosti, ktoré sa v súvislosti s touto D4 udiali.
A aby sme zakončili pozitívne, nielen negatívne, chcem oceniť pani ministerku Žitňanskú, že oznámila médiám, že zverejní, kto profitoval na výkupoch pozemkov pod D1 a D4. Veľmi sa tešíme, veľmi radi podporíme takúto iniciatívu zo strany pani ministerky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni spravodajcovia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k všetkým trom podľa mňa veľmi významným dokumentom, ktorými sa zaoberá či už celkový formát zahraničnej politiky z globálu alebo z hľadiska pohľadu na európske záležitosti, a to aj veľmi dôležitý dokument, ktorý takpovediac prináša či už dvom predmetným výborom, ale teraz už aj plénu správu o priebehu a výsledkoch predsedníctva Slovenskej republiky, čo bolo, asi všetci budeme súhlasiť, za ostatné obdobie najvyšší formát z hľadiska zahraničnej politiky, ktorý sa, kde bola Slovenská republika účastná za posledné obdobie. Ja budem mať zopár poznámok, keďže som pozorne počúval vystúpenia kolegov z výboru, ako aj vystúpenie z výboru zahraničného, jeho predsedu, ale aj kolegov z európskych záležitostí, dovolím si len v rámci času, ktorý mám k dispozícii, zopár poznámok. A to je, že chcel by som sa prihovoriť do budúcna k vedeniu parlamentu, aby sme forma tejto debaty už nerobili formátom zlučovania rozpráv, pretože sú len predsa mierne nuansy medzi tými jednotlivými dokumentami, dokonca by som si dovolil navrhnúť, keďže sme v minulej schôdzi mali možnosť po prvýkrát debatovať na tejto pôde aj s europoslancami, tak napríklad, napríklad spojiť tento moment aj s preberaním správy by nebolo celkom, myslím si, že márne. Zároveň by som chcel, keďže mám tú možnosť, poprosiť, je to naozaj ani nie vo forme žiadosti, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, viem, že sa to tu tak mieša, bola veľká debata, keďže zákon, zmenu rokovacieho poriadku, aby europoslanci mohli vystúpiť, som predkladal štyrikrát, až toto volebné obdobie sa to zrealizovalo, keďže si túto myšlienku osvojilo SNS, keby sa do budúcna dalo možno zabezpečiť vaša prítomnosť pri vystúpení europoslancov. A nemyslím si, že sme veľmi zmiešali tú exekutívu s europoslancami a s nami, ale možno by to malo z hľadiska tej ambície, ktoré svojho času malo samotné predsedníctvo, a to je dostávať európske témy do širšej verejnosti, by debata aj za účasti v úlohe možno naznačenia niektorých základných línií v úlohe pána ministra spolu s europoslancami pri preberaní správy o európskej politike, bolo by to asi vhodné.
Keď som pozeral všetky tri dokumenty, zameral som sa hlavne na tri. Pán kolega Šebej dosť výrazne sa venoval bielej knihe, ktorú pripravila aj eurokomisia, ja som už zopár poznámok na túto tému mal, chcel by som len zdvihnúť jeden moment. Podľa mňa je, Únia zažíva – a to tu dnes nezaznelo – podľa mňa veľký boj inštitúcií. A osobne si myslím, že takýto dokument, ktorý z môjho pohľadu popisuje, nehovorí o možných scenároch, ale popisuje reálny stav Európskej únie a možno aj debatu v členských štátoch a z toho vyhajlajtovala päť popisov situácie. Dokonca tieto situácie, či už budeme hovoriť o tom všetko je dobré, pokračujme, alebo viac, viac európskej integrácie, nesú niektoré politické projekty, politické subjekty v samotných svojich programoch, a preto týchto päť je ako keby najvýznamnejších. A predpokladám a osobne by som viac privítal, keby s takýmto dokumentom prišla nie Komisia, ale že by sa to prebralo pri účasti premiérov na Rade.
Od Komisie som totižto čakal úplne iný moment a síce sa bavíme o roku 2016, ale je to priamo implikované do roku 2017, osobne som čakal omnoho viacej od takej skôr oslavnej konferencie v Ríme pri príležitosti rímskych, prijatia Rímskych zmlúv, pretože už v septembri v 2016. roku som mal pocit, že Únia pod tlakom brexitu a možných volebných scenárov, ktoré prichádzajú v jednotlivých členských štátoch, si dala ako keby vnútorný záväzok, že príde s nejakými riešeniami. To, že by sme mali odstrániť tento inštitucionálny rozpor, to, že by mal niekto prísť ako reálny ťahúň s reálnymi scenármi, nie, čo si budú vyberať členské štáty, ale ako si to predstavuje Európska únia a v zastúpení Európskej komisie s prebratím v Európskom parlamente, je asi to, čo my budeme musieť od Európskej komisie očakávať. Ako je možné, že existovali, keď ešte Únia mala takpovediac ťah na bránu, že sme sa dokázali dohodnúť, tak ako to kolega Šebej v historickom troška diskurze hovoril, na maastrichtských kritériách, na lisabonských zmluvách, a nie sme schopní teraz vytvoriť reálny dokument, reálnu dohodu na tom, čo s Európskou úniou z hľadiska názorov jednotlivých členských štátov, čo s Európskou úniou z hľadiska Komisie. Biela kniha je len popis stavu.
Úplne súhlasím s tým, že nikto neočakáva, že sa bude napĺňať tretí scenár a teraz sa zavelí na nejakom veľkom summite, že Únia bude pokračovať podľa tretieho scenára, ktorý zadefinovala v bielej knihe Európska komisia, ale mali by sme reflektovať to, čo sa stalo v ostatnom období, to znamená, stratila Únia veľké územie, významného člena, čiže celý ten koncept brexitu, aby sme potom si nehrýzli nechty, ak sú voľby vo Francúzsku, ak sú voľby v Holandsku, či náhodou projekt Európskej únie nebude rozstrelený na základe hlasovania nejakej konkrétnej väčšiny, ktorá v členskom štáte vzniká a tým pádom ohrozuje takéto jedno hlasovanie v rámci členského štátu alebo takéto jedny voľby celkový projekt.
Preto ja by som aj pod tlakom a keďže toho času mám menej, chcel ešte vyzvať ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, keďže pôsobím predsa len v tej novinárskej a marketérskej oblasti a v tých dokumentoch mi to troška akcentuje, nazvem to tematicky, obrana zahraničnej politiky a európskych záležitostí, pretože asi aj ministerstvo zahraničných vecí a zodpovedných pracovníkov na ňom, ako aj ľudí, ktorí sa v parlamente zaoberajú touto tematikou, veľmi bude rozčuľovať to, akým spôsobom sa vedie hoaxová vojna, nechcem ju volať hybridná, pretože zrovna témy v rôznych časopisoch a v mnohých internetových portáloch sa nevenujú nejakej miestnej politike, nevenujú sa dokonca v mnohých oblastiach ani tej národnej, vládnej, medzivládnej, opozičnej, ale zrovna si zoberú za svoj tematický vrchol popisovanie globálnych pohybov, popisovanie určitých náhľadov na zahraničnú politiku a robia to falošne, lživo a veľmi škodlivo spoločnosti. Preto ak by sa v tejto vojne lží objavila nejaká analytická jednotka alebo čosi aj na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré by sa do boja proti hoaxom a lžiam vo verejnej mienke, ktoré veľmi rýchlo zapúšťajú korene, šírený, tak by som toto veľmi ocenil a možno to nie je tiež celkom márny nápad.
Zároveň zo správy som sa zameral na, mám na to minútu, na tých 16 oblastí, ktoré boli definované z hľadiska občanov, a prínos nášho predsedníctva z hľadiska občanov. Niektoré sú veľmi technické, týkali sa roamingu, internetu, rozšírenie. Toto všetko sa dá privítať. Čo by som však chcel zvýrazniť, myslím, že kolega Klus to spomínal, nabudúce, keď sa nám, či budeme robiť niečo v rámci zahraničného výboru alebo v rámci európskych záležitostí, regionálny, regionálny, regionálny rozmer. To, že predsedníctvo viac-menej možnože z finančných dôvodov, bezpečnostných dôvodov bolo zamerané len do Bratislavy, ja považujem za jeho mínus. A myslím si, že či Košice z hľadiska vytvorenej tej kultúrno-kongresovej infraštruktúry a podobne, alebo Bystrica, alebo iné krajské mesto, súhlasím s tým, že mohli sme predsedníctvo vytiahnuť viac do regiónov Slovenska.
A posledná, posledná poznámka. Myslím si, že akokoľvek to s Európskou úniou bude, predsa len mali by sme trvať z hľadiska našej zahraničnej politiky aj politiky európskych záležitostí na tom, dokončím iba myšlienku, aby od zodpovedných ľudí sme vyžadovali naozaj reálne riešenia, pretože od brexitu bude takmer rok a zdá sa mi, že nie veľmi Európska únia vie ako ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj za pomerne obsiahly výklad všetkých zámerov, ktoré predkladáte, myslím teraz v množnom čísle ako všetci navrhovatelia.
Chcel som sa tak aj opýtať a hneď potom aj skonštatovať, ale najprv sa opýtať, že či si nemyslíme alebo či si nemyslí viac ľudí v tejto sále, že pokiaľ je nejaký systém zle nastavený, či jeho výsledky stoja za to, aby sme ho udržiavali vôbec pri živote. Kladiem veľmi vážnu otázku. Myslím si, že pán poslanec trafil naozaj výrazne klinec po hlavičke tým, že povedal to hlavné, prečo naozaj školy nejdú do toho, pretože sú krátené na tých financiách, čo je absolútne pre nich demotivačné a nedáva to zmysel. Teda zmysel to dáva iba jeden jediný, že naozaj sme v tomto štáte naučení, že chceme mať všetko asi lacno a očakávame, že ak do niečoho neinvestujeme, že sa to nejak spraví samo. No nespraví sa to samo.
A tiež mi nie je jasné, prečo tie firmy samotné nejdú a nevykonávajú aktívnejší marketing, aktívnejšie kampane po školách, aby presvedčili tých žiakov, že napríklad obrábať na CNC strojoch je zárukou a predpokladom pre lepší život. Prečo sa spoliehajú stále na štát? Asi sme si ich to tak naučili.

Ďakujem za slovo. Áno, som rád, že tu zazneli aj konkrétne čísla, pretože u nás na Slovensku je, samozrejme, zvykom, ako som aj v predchádzajúcej rozprave povedal, že my sa spoľahneme na to, že to predsa len tie školy a tí učitelia zvládnu. A je to spojené s tým, čo som mal v rozprave aj uviesť. Áno, pretože zmena celkového prístupu práce s deťmi si bude vyžadovať naozaj výraznú, výraznú finančnú investíciu.
Ale keď tak vidím, v akej komornej atmosfére tu sme, asi si skôr to môžeme povedať medzi sebou a vyhútať čosi naozaj, aby sme podnietili tých rodičov k tomu, aby začali klásť reálne svoje požiadavky na to, že po vzdelávacích inštitúciách chcú to najlepšie. Od vlády očakávajú, že bude schopná nájsť finančné zdroje, aby sa prijímali také riešenia, ktoré nebudú len napísané na papieri, o tom, akú kvalitu potrebujeme, ale naozaj reálne zabezpečíme. A to je cez podporu ľudí, ktorí momentálne sú v tej prvej línii, to sú tí výchovní poradcovia, ktorým výrazne treba uľahčiť ich prácu, ich zvýraznia aj na, pozrieť sa na ten úväzok a vytvoriť im priestor, aby mohli sa naozaj tým deťom reálne venovať, pretože popritom ešte musia plniť ďalšie a ďalšie úlohy, ktoré sa od nich vyžadujú, a to oni jednoducho nemôžu prehliadať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, nuž mal by som sa vyjadriť aj ja ako výchovný poradca, dlhoročný, k tomuto návrhu zákona. Na prvé prečítanie trošku som sa zľakol, pretože naozaj tých kompetencií môže byť niekedy na jedného človeka v rámci školy veľa. Osobne som skôr zástancom toho, aby sme robili všetko pre to, aby sme mali a aby fungoval na školách tím ľudí, ktorí sa naozaj vo všetkých týchto oblastiach budú deťom venovať, od triedneho učiteľa, akosi správne tu je aj poznačené, aj cez toho školského poradcu ako odborného zamestnanca a spoločne koordinovali najmä prácu s rodičmi. Môžem tu zodpovedne prehlásiť, že si veľmi pamätám a musím to jednoducho priznať, aká komplikovaná často s nimi práca bola. A vychádzalo to častokrát aj z nedostatku informácií, ktoré títo ľudia mali.
Čo by sme teda mali urobiť pre to, aby sme plnili cieľ školy ako prípravy na život? Na život, v ktorom deti nečaká prechádzka ružovou, teda ružovým sadom alebo zelenou záhradou, ale naozaj ich učili k tomu, že je mimoriadne dôležité si vedieť stanovovať ciele. Myslím si, že jednou z hlavných funkcií školského poradcu, ak bude prijatá táto zmena, alebo akéhokoľvek odborného zamestnanca, ktorý sa deťom venuje v rámci školy, je naučiť ich stanovovať si, teda stanoviť si tie ciele a vedieť správne ich potom napĺňať vo svojom živote.
Na jednej strane veľmi vítam, že veľmi pozitívne sa k tomuto návrhu vyjadrila aj Asociácia výchovných poradcov, teda plne podporuje, a možno taká otázka aj pre pána navrhovateľa, aké má reakcie zo strany ministerstva a iných inštitúcií. Celkovo by nás možno všetkých malo zaujímať, aké je stanovisko možno aj Úradu vlády k tomu, že tu opozícia musí predkladať koncepčné riešenie, ako zlepšiť prípravu detí do života.
Pamätám si v minulosti mnohé polemiky odborníkov, ktorí dosť bojovali za zavedenie kariérneho poradenstva, a výsledkom všetkých tých diskusií a besied, ktoré prebiehali, bolo napokon to, že sa všeobecne povedalo, áno, potrebujeme, aby sa kariérny rast budoval už od základnej školy. Máme dokonca spracované množstvo metodík v spolupráci aj s centrami psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie v rámci projektov, ktoré už prebiehajú od 6. ročníka a 8. ročníku, ale praktická aplikácia toho, keď deti prídu do 9. ročníka a začneme, a teda už na konci 8. ročníka, keď sa zadáva prvý záujem o štúdium na strednej škole a potom to pokračuje v 9. ročníku, je stále taká, že tápajú a nevedia si nájsť ten svoj cieľ. To znamená, napriek tomu, že by sme aj zaviedli funkciu školského poradcu, mimoriadne dôležité stále ostane, aby na každej jednej škole fungoval celý tím ľudí, ktorý sa týmto deťom bude venovať a bude pracovať nielen s nimi, ale aj s rodičmi.
Zrejme asi začínam byť už pesimista nielen kvôli tejto sále, ale kvôli tomu, ako keď z opozície navrhujeme nejaké návrhy, si to sami diskutujeme medzi sebou a nemáme tu spätnú väzbu, nemáme protiargumenty, prečo by to nemohlo byť takto. Nie je to podľa mňa dobrý signál. Nie je to dobrý signál ani pre nás, poznáte to určite aj zo svojich bývalých pôsobísk vo svojich zamestnaniach, že pokiaľ ste nemali tú spätnú väzbu - tak ako to je, dobre to robíme, zle to robíme? Ale nie je to zrejme dobrý signál ani pre rodičov a ani pre naše deti.
Takže z tohto miesta vyzývam, ak to bude počuť, aby sa naozaj neustanovovali len komisie, ktoré budú sa vyjadrovať k tomu a prijímať riešenia od zeleného stola, že potrebujeme toľko a toľko pracovníkov v danom a v danom odbore a teraz ich potrebujeme tam nejak rýchlo nejak presvedčiť, tých mladých ľudí, nech tam idú, ale nech sa naozaj prijímajú koncepčné riešenia, pretože vzdelanie, to nie je len o príprave na budúce zamestnanie, vzdelanie je aj o tom, akých ľudí z nich chceme mať. A mohol by som tu ešte o tom hovoriť určite veľa, ale to už by nebolo predmetom a úvahou o tomto návrhu zákona.
Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mňa veľmi osobne mrzí, že nás je tu tak málo. Veľmi ma to mrzí, pretože toto sú veľmi dôležité témy, o ktorých sa tu teraz bavíme.
Ďakujem za upresnenie aj za čísla konkrétne, ktoré pán poslanec uviedol a správne poznamenal, že školy strácajú chuť objednávať do skladov niečo, čo potom často vo vyučovaní ani veľmi nevyužijú.
A ak sa ideme baviť aj o teraz zmenách v rámci Učiace sa Slovensko, akým spôsobom chceme motivovať učiteľov, tých inovatívnych učiteľov, tých, ktorí ešte to nevzdali, tu je práve príležitosť tých tvorcov vzdelávacích materiálov podchytiť, umožniť im a zaplatiť hlavne to, tú ich prácu, ktorú oni doteraz vykonávali, a ich vzdelávacie zdroje potom šíriť po ostatných školách. Pretože bavme sa tu vo všeobecnosti o vzdelávacích zdrojoch, ktorých, tých kvalitných, tých dobrých, ktoré naozaj sú urobené tým deťom na mieru, je sakramentsky málo.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené poslanecké kolegyne, vážení páni poslanci, dovolím si vystúpiť i ja k tejto téme a som veľmi rád, že ideme riešiť tému, ktorá vôbec nie je nová, a to je učebnicová politika na Slovensku. Je to téma, o ktorej sa už dlho hovorí aj hovorilo v minulosti. Námatkovo spomeniem, keď vidím pána poslanca Jurzycu, moje prvé vôbec verejné vystúpenie bolo práve s ním v jednej, v jednom večere na tému, kde sme sa bavili aj o otvorení učebnicovej politiky, no a odvtedy prebehlo už veľmi veľa rokov a dá sa povedať, že sme sa vlastne nikam neposunuli. Máme tu prijaté niektoré opatrenia, ktoré umožňujú dneska riešiť trošku flexibilnejšie aspoň učebnice cudzích jazykov, ale to je všetko stále málo.
Využívam to, že naozaj sme v prvom čítaní, kde sa má hovoriť o filozofii každého jedného návrhu zákona, a dovoľte mi ísť trošku hlbšie aj do tejto témy, pretože jednak je ťažké dnes hovoriť mne, ale bol som známy tým, ako som častokrát hovorieval pri akýchkoľvek nedostatkoch, ktoré sa v školstve vyskytujú, že: "Á, tí učitelia to predsa len vždy zvládnu." Je to chybný predpoklad hlavne v tom pohľade, že váľať to na, stále na plecia konkrétnych jedincov, ak chýbajú kvalitné vyučovacie materiály pri vyučovacom procese, na nich a dúfať tajne, že to stále zvládnu, je veľmi zlé.
Už reformou v roku 2008 sme docielili fakt, že veľa učiteľov by sa mohlo dneska prešpecializovať na tvorcov vzdelávacích materiálov. Je to v poriadku, oni najlepšie poznajú svojich žiakov aj študentov a vedia, akým spôsobom, ktorým materiálom môžu pomôcť, aby sa splnili dané ciele pre každý jeden predmet. Ale takto ich postaviť pred hotovú vec a neustále len počúvať konštatovania, aké sú v súčasnosti tie učebnice nie dobré, ako stoja v sklade, často učebnice, ktoré boli vydané, boli distribuované na školy, ale sú v sklade a často sa používajú učebnice skôr staršie alebo iné vzdelávacie materiály, alebo si sami robia tie vzdelávacie materiály. To už treba raz konečne nahlas povedať.
Potrebujeme úplne prekopať učebnicovú politiku. Spolu s kolegom Gröhlingom sme boli predsa aj na prednáške profesora Hrnkoviča, ktorý k nám prišiel až z Zürichu, a dovoľte mi odcitovať, ako on charakterizoval svoj postoj k súčasným učebniciam. Citujem: "Súčasné učebnice sú písané pre učiteľov. Učebnice nie sú písané na to, aby sa v nich žiaci dokázali samostatne už od raného veku učiť. Môžme si o fínskom modeli myslieť, čo chceme, ale tento systém je úspešný práve preto, že vyprodukoval učebnice, s ktorými, aj keď je dieťa 3 až 4 týždne choré doma, dokáže s ľahkou pomocou rodičov všetko to, čo sa v škole odohráva, doštudovať. Tie učebnice sú spravené tak, že sú pochopiteľné, ten tréning je tam dostatočný a deti s týmto materiálom vedia samostatne pracovať."
Ja sa pýtam a určite so mnou aj vy ostatní, ktorí sa tejto téme venujete, čo sa musí zmeniť preto, aby sme naozaj pochopili, že tie učebnice majú byť hlavne pre deti, majú byť pre nich čo najpochopiteľnejšie.
Ďalšiu vec, ktorú by som pripomenul, je, že rozhodne by som nechcel viazať financie na učebnice na normatív. Skôr by som šiel cestou osobitného nenormatívneho príspevku. Totižto školy vedia veľmi dobre, ako to dopadne, keď sa niečo dá nie napevno do normatívu. Obávajú sa oprávnene, že to skôr pôjde do energií. A na to potrebné, na tie knihy a aj pracovné zošity neostáva. Teda vymyslieť model, aby s ohľadom na počet žiakov s výberom školy teraz si už potom vyberie danú učebnicu alebo daný pracovný zošit, toto bolo plne hradené a aby školy si vybrali, čo naozaj potrebujú. A toto bolo hradené zo štátu.
A tiež treba urobiť všetko pre to, aby sme motivovali ľudí, aby nám učebnice, aké potrebujeme, začali písať. Ak ich nemáme, urobme zase všetko pre to, aby sa to naučili aj využitím zahraničných skúseností, ale hlavne začnime už niečo pre to robiť.
Preto aj ja z tohto miesta vyzývam ministerstvo školstva, nech naozaj začne pracovať na reálnej učebnicovej politike, ktorá bude zameraná pre deti. A potom to pôjde lepšie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak tu máme nejakých, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedú, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.