Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.10.2020 o 10:26 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 14.10.2020 10:26 - 10:46 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začnem podobne ako prvý vystupujúci pán exminister a poslanec Kamenický. Ja na rozdiel od neho si myslím, že očkovanie by povinné byť malo a teda mrzí ma, že to z toho návrhu zákona vypadne aj keď uznávam, že to tam nemuselo byť, že to, že to je vec, ktorú sme mohli riešiť a teda dúfam, že budeme riešiť pri nejakej inej príležitosti ale považujem za dôležité povedať, že si myslím, že povinné očkovanie je dobrá vec, je potrebná vec a mali by sme k nej pristúpiť ale netýkať sa to priamo COVID-u a ani to tak nebolo myslené v tom návrhu. Pán poslanec Jarjabek nám tu vyčítal, že my používame od 6. marca tento zákon a nič sme na ňom nezmenili. No ja by som si dovolil pána poslanca Jarjabka upozorniť, že 6. marca sme tu mali vládu Petra Pellegriniho, vláda Igora Matoviča nastúpila až 21. marca, čiže tie prvé opatrenia boli prijaté za vlády Petra Pelegriniho a ak boli sporné tak boli sporné od začiatku. A je faktom, že zákon, ktorý dnes musíme meniť bol prijatý v roku 2007 za čias prvej ficovej vlády a bol nastavený zle. To, že to, že za tie roky sa to neukázalo, že sme tu nemali pandémiu podobnú COVID-u je iná vec, nikto, nikto to nepredpokladal ale je fakt, že ten zákon bol nastavený zle a ukázalo sa to práve teraz a to čo my ideme robiť je to čo aj bolo v tom zákone zle chceme nastaviť lepším spôsobom chceme nastaviť tak, aby tie právne pochybnosti, ktoré súčasné znenie zákona vyvoláva neboli. Pán poslanec Šimko tu povedal, že pán minister Sulík spochybňuje opatrenia, ktoré ideme dnes prijímať, no to je drobné nedorozumenie. Pán poslanec Sulík má kritický názor na opatrenia, ktoré ide prijímať úrad verejného zdravotníctva, ktoré sa týkajú prevádzky reštaurácií. Opatrenia alebo teda zákon, ktorý my tu dnes ideme prijímať sa týka nastavenia právneho prostredia pre tie opatrenia. My ideme zmeniť zákon a ideme vytvoriť právny rámec preto, aby sa tie opatrenia realizovali právne čistým spôsobom.
A to evidentne je pozitívum predkladaného návrhu zákona odhliadnime od toho skráteného legislatívneho konania, odhliadnime teraz od niektorých vecí, ktoré ja v tom návrhu zákona považujem za problematické. Ale je nesporné, že ten zákon a právne vyčistí spôsob prijímania opatrení v záujme ochrany zdravia. To je nesporné pozitívum a je to veľmi dôležité lebo všetky opatrenia, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd sa majú realizovať spôsobom ktorý je právne jednoznačný. A nemusí to byť, nemusí to byť spôsob, s ktorým sme všetci uzrozumení, s ktorým všetci súhlasíme. Ja si napríklad myslím, že tie zásadné zásahy v základných právach a slobôd tie celoplošné zásahy by nemal robiť úrad verejného zdravotníctva ako rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva, malo by ich robiť prinajmenšom ministerstvo zdravotníctva alebo vláda Slovenskej republiky. Lebo sú to zásadné zásahy do základných práv a slobôd a mal by ich robiť orgán tomu zodpovedajúci. Ale napriek tomu, že v tomto zákone ostáva v kompetencii úradu verejného zdravotníctva sa to právne vyčisťuje a je to lepšie ako ten súčasný stav čiže ten zákon posúva tú právnu úpravu smerom k lepšiemu. Čiže aj keď to bude upravené nie tým spôsobom akým by som si povedzme ja predstavoval, bude to upravené právne čistým, právne čistejším spôsobom a to je dôležité. V tej debate o tom, ktorý orgán by o tom mal rozhodovať samozrejme sa môžme niekedy v budúcnosti vrátiť a samozrejme, že to nie je vec, ktorá, ktorá sa dá vyriešiť v takto skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som včera vo svojom vystúpení v prvom čítaní upozornil na problém, ktorý tam vidím a ktorý sa týka preskúmateľnosti opatrení úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, Ústavným súdom podľa čl. 125 v konaní o súlade právnych predpisov. Keďže opatrenia majú mať charakter všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa toho návrhu by mali byť, by mali byť preskúmateľné Ústavným súdom. Upozornil som na to, že ústava v čl. 125 odsek 1 písmeno b) umožňuje preskúmať všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy pričom úrad verejného zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy lebo nie je menovaný. menovaný v tom zákone. A v písmene d) zase všeobecne záväzných nariadení teda všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy tak som sa pýtal či regionálne úrady verejného zdravotníctva sú miestnymi orgánmi štátnej správy a keď aj áno, či aj úrad verejného zdravotníctva je miestnym orgánom štátnej správy a tam som mal pochybnosť ale teda v zmysle diskusie, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore je to tak, že Ústavný súd vykladá toto ustanovenie tak, aby nevylúčilo možnosť preskúmania všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú definované ako ústredné ostatné ústredné orgány štátnej správy. Čiže v zmysle k prístupu Ústavného súdu je aj úrad verejného zdravotníctva miestnym orgánom štátnej správy a pokiaľ vydá všeobecný záväzný právny predpis bude možného ho preskúmať pred Ústavným súdom či je v súlade so zákonom alebo s ústavou alebo s medzinárodnými dohovormi. Čiže myslím si, že toto by malo byť v poriadku.
A toto je opäť veľmi dôležité lebo, lebo jeden z najväčších problémov tej právnej nejasnosti ohľadom povahy opatrení úradu verejného zdravotníctva bolo práve to, že aká je možnosť sa proti tomu brániť keď sme nevedeli či sú to rozhodnutia v správnom konaní, individuálne správne akty, ktoré je možné napadnúť na súde alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je možné napadnúť na Ústavnom súde tak nebola jasná možnosť právnej obrany, teraz tá možnosť bude vyjasnená a opäť je to, je to dôležité. K niektorým z tých konkrétnych ustanovení, ktoré boli, ktoré boli diskutované, ktoré boli predmetom kritiky okrem konkrétnych opatrení, ktoré sa tam dopĺňajú sa tam dopĺňa aj jedno tak povediac všeobecne ustanovenie 40 § 48 odsek 4 písm. ) z) a ďalšie teda, že úrad môže nariadiť opatrenia teda ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorým môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Toto vyvoláva obavu, že môže úrad verejného zdravotníctva robiť čokoľvek ale nie je to tak. Nemôže to byť čokoľvek. musia to byť opatrenia, ktoré sú iba v nevyhnutnom rozsahu iba na nevyhnutný čas a sú to opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu verejného zdravia. Čiže nemôže to byť čokoľvek, ak by to bolo čokoľvek tak už, už máme možnosť to preskúmať máme možnosť, možno, že sa skupina 30 poslancov obráti, obráti na Ústavný súd a požiada ho, a by posúdil súlad konkrétneho opatrenia so znením zákona. A ak to nebude nevyhnutné opatrenie tak takéto opatrenie bude označené za nesúladné so zákonom.
My sme na ústavnoprávnom výbore diskutovali aj o tom, žeby sme, žeby sme zaviedli nejakú špeciálnu kontrolu vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ktoré na rozdiel od tých ostatných, ktoré sú jednoznačne a explicitne zadefinované predsa len vyvoláva nejaké, nejaké pochybnosti, kolegovia aj prichádzali aj s nejakými návrhmi alebo nápadmi, ktoré sa ale teda nakoniec nepremietli do, do spoločnej správy resp. vôbec sme o nich nehlasovali. Ale myslím si, že ani tu nič nebráni parlamentu, aby si uplatnil napríklad svoju kontrolnú právomoc a pokiaľ bude mať pochybnosti o tom, že či sa nejaké opatrenia napríklad podľa tohoto písmena z) vykonávajú spôsobom alebo schvaľujú spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom tak si môže tie informácie vyžiadať od úradu verejného zdravotníctva, môže ich prerokovať, posúdiť, môže sa , môže sa pýtať na konkrétne opatrenia. Ak dospeje k záveru, že je tam nejaký problém tak môže napríklad navrhnúť zmenu právnej úpravy čiže možnosti kontroly tam nepochybne sú. Ďalšia vec, o ktorej hovoril pán poslanec Vetrák aj na výbore a dotkol sa jej aj vo svojom vystúpení pred chvíľou v pléne týka sa toho, že ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov sa nebudú vzťahovať na vyhlášky teda tie opatrenia týkajúce sa, týkajúce sa teda týkajúce sa neurčitého počtu osôb, čo je určitý problém. Mali sme diskusiu či to náhodou nie je nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov či by to nemalo byť upravené aj priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či by sa niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov nemali vzťahov aj na tvorbu vyhlášok úradu verejného zdravotníctva. Ja sa tiež domnievam, že áno, nie všetky nemôže tam byť určite štandardné pripomienkové konanie aké býva v návrhoch zákonov ale niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov by sa mohli vzťahovať. Ale opäť nič nám nebráni, aby sme, aby sme túto právnu úpravu v budúcnosti zmenili napríklad špecifikáciou toho, ktoré ustanovenie zákona o tvorbe právnych predpisov sa majú vzťahovať aj na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydávajú miestne orgány štátnej správy, ktorým je napríklad aj úrad verejného zdravotníctva.
V tejto súvislosti by som si dovolil upozorniť teda na prechodné ustanovenia o tom tu tiež kolega Vetrák, Vetrák hovoril, ktoré nejdú nie sú retroaktívne nejdú do minulosti, robia na 15 dní z tých doterajších opatrení úradu opatrenia typu vyhlášok teda také aké akými budú, budú opatrenia v budúcnosti. Čiže nie je to, že niečo zmeníme smerom do minulosti zmeníme to smerom do budúcnosti a dávame im obmedzenú dobu platnosti 15 dní ak dovtedy nebudú nahradené, nahradené opatreniami v zmysle novej právnej úpravy teda vyhláškami tak stratia platnosť a účinnosť. Len otázočku teda je to vec, na ktorú som prišiel až ráno nenapadla mi pri, pri diskusii včera na výbore, to prechodné ustanovenie hovorí o tom, že opatrenia úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 odsek 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú od dňa účinnosti tohto zákona, tu už je to zmenené znenie za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona atď. Len sa teda chcem spýtať, že či všetky opatrenia, ktoré vydal úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva majú tento charakter teda ide o niečo na spôsob právnych predpisov lebo niektoré z tých opatrení, ktoré v minulosti boli prijímané mali skôr charakter individuálneho správneho aktu teda rozhodnutia, rozhodnutia v správnom konaní a boli adresované nejakému konkrétnemu okruhu subjektov. Čiže neviem či také ešte nejaké sú dnes v platnosti a účinnosti ale ak áno tak tie nemajú povahu, povahu vyhlášok ale to je teda len otázka či aj z nich ideme, ideme robiť na tých 15 dní vyhlášky. No a otázka nemôžem obísť otázku náhrady škody o ktorej sme tiež diskutovali aj na ústavnoprávnom výbore. Ideme do paragrafu 58 doplniť ustanovenie, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb je vylúčené. A čiže už dnes nie je možné považovať za škodu ak sa schváli nejaký zákona lebo všeobecne záväzné
===== ... doplniť ustanovenie, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Čiže už dnes nie je možné považovať za škodu, ak sa schváli nejaký zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa uložia určitým subjektom určité povinnosti a vzniknú im nejaké náklady, to nie je škoda. To ako vznikajú tým nejaké náklady, keď zakážeme fajčenie v prevádzkach, keď, keď máme nejaké požiadavky na úpravu prevádzok hygienické, ekologické, niekde sa musia dať nejaké filtre, niekde sa, niekde sa musí dať nejaká čistička, sú s tým, sú s tým spojené náklady, ale nie je to v zmysle právneho poriadku považované za škodu. Otázka je samozrejme primeranosť tých opatrení a povinností a ich rozsah. Ten rozsah je problém v súčasnej situácii, lebo ten rozsah je, nie sú to nejaké dodatočné náklady, v niektorých prípadoch sú to, sú to úplne zásadné náklady.
No, ale máme tu potom problém, možný problém z hľadiska, z hľadiska ústavy, ktorá v čl. 46 ods. 3 hovorí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Keďže toto hovorí, hovorí ústava, tak zrejme by bol možný aj, aj výklad navrhovaného ustanovenia, ktoré by sa tým mohlo dostať do rozporu s ústavou, ktorý hovorí, že každý má právo na náhradu, náhradu škody. Problém by mohol nastať napríklad, keby niektoré z tých opatrení bolo, bolo nezákonné. Lebo tu nehovoríme, nehovoríme o zákonnom opatrení alebo opatrení, ktoré bolo vydané na základe zákona a v súlade so zákonom, čo sa stane, keď to opatrenie bolo, bolo nesúlade so zákonom. V takom prípade by určite mala prednosť ústava a bolo možné si podľa môjho názoru tú náhradu škody uplatňovať. To, čo je otázne v tom, v tom navrhovanom ustanovení, že sa nehovorí o právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu opatrení, ale z dôvodu vykonávania opatrení. Kladiem dôraz na slovo vykonávania. Čiže samotné opatrenie môže byť, môže byť zákonné, ale môže byť vykonávané nezákonným spôsobom. A v takom prípade samozrejme, že nemožno vylúčiť nárok alebo právo dožadovať sa náhrady, náhrady škody.
Ďalšia otázka, ktorá tu vzniká, je retroaktivita. Keď to my teraz schválime, platí to aj do prípadnej škody, ktorá vznikla v minulosti? No nemôže zákon, zákon byť retroaktívny, čiže môže sa to vzťahovať na opatrenia alebo ich dôsledky, ktoré vzniknú smerom do budúcnosti od účinnosti toho zákona, nie smerom do minulosti. Už dnes je, je v zákone ustanovenie, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Čiže o toto sa samozrejme možno oprieť, ak by si niekto, niekto uplatňoval náhradu škody v dôsledku tých opatrení, ktoré boli, boli prijaté v minulosti, ale nebude sa možné opierať o ustanovenie, ktoré, ktoré tam sa má doplniť v odseku 5, že právo na náhradu škody a ušlého zisku je vylúčené. To môže platiť iba smerom, iba smerom do budúcnosti. Bolo by potom samozrejme, ak by sa to stalo predmetom nejakého súdneho sporu, predmetom, predmetom posúdenia, že či tá súčasná formulácia, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Že či sa tým myslí iba to, že musíte si kúpiť do prevádzky nejaký dezinfekčný gél alebo, alebo sprej, lebo je to súčasť tých opatrení, ktoré boli nariadené alebo sa tým, tými nákladmi myslia aj náklady v podobe, v podobe toho, že zavrete prevádzku a nemáte žiadne príjmy.
Už to, už to tu zaznelo, ale je potrebné to opakovať. Toto ustanovenie neznamená, že štát nemá kompenzovať straty, ktoré jednotlivým subjektom vznikajú v dôsledku opatrení, ktoré prijíma Úrad verejného zdravotníctva. To je iná otázka. Tie náklady, ktoré máme jednotliví ľudia, jednotlivé, jednotlivé podnikateľské subjekty v súvislosti nielen s pandémiou, ale najmä s opatreniami štátu v súvislosti s pandémiou sú asimetricky rozložené. Niekto má náklady, že si musí kupovať, kupovať rúška a stojí ho to pár eur, niekto úplne, úplne sa mu zastaví, zastaví podnikanie a tie kompenzácie by teda mali byť rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz, lebo aj to ten rakúsky ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, prihliadal práve na to, že tam existovali schémy pomoci balíček na záchranu podnikov a prevádzok a považovali ich za dostatočný nediskriminačné odškodnenie a aj preto, preto odmietol ten nárok na náhradu škody v dôsledku opatrení prijatých na ochranu zdravia.
Posledných päť sekúnd. Opäť by som chcel apelovať na partnerskejší prístup, pokiaľ ide o skrátené konanie a, a prípravu zákonov a dĺžku prípravy tých zákonov a rokovania o nich. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2020 10:26 - 10:46 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začnem podobne ako prvý vystupujúci pán exminister a poslanec Kamenický. Ja na rozdiel od neho si myslím, že očkovanie by povinné byť malo a teda mrzí ma, že to z toho návrhu zákona vypadne aj keď uznávam, že to tam nemuselo byť, že to, že to je vec, ktorú sme mohli riešiť a teda dúfam, že budeme riešiť pri nejakej inej príležitosti ale považujem za dôležité povedať, že si myslím, že povinné očkovanie je dobrá vec, je potrebná vec a mali by sme k nej pristúpiť ale netýkať sa to priamo COVID-u a ani to tak nebolo myslené v tom návrhu. Pán poslanec Jarjabek nám tu vyčítal, že my používame od 6. marca tento zákon a nič sme na ňom nezmenili. No ja by som si dovolil pána poslanca Jarjabka upozorniť, že 6. marca sme tu mali vládu Petra Pellegriniho, vláda Igora Matoviča nastúpila až 21. marca, čiže tie prvé opatrenia boli prijaté za vlády Petra Pelegriniho a ak boli sporné tak boli sporné od začiatku. A je faktom, že zákon, ktorý dnes musíme meniť bol prijatý v roku 2007 za čias prvej ficovej vlády a bol nastavený zle. To, že to, že za tie roky sa to neukázalo, že sme tu nemali pandémiu podobnú COVID-u je iná vec, nikto, nikto to nepredpokladal ale je fakt, že ten zákon bol nastavený zle a ukázalo sa to práve teraz a to čo my ideme robiť je to čo aj bolo v tom zákone zle chceme nastaviť lepším spôsobom chceme nastaviť tak, aby tie právne pochybnosti, ktoré súčasné znenie zákona vyvoláva neboli. Pán poslanec Šimko tu povedal, že pán minister Sulík spochybňuje opatrenia, ktoré ideme dnes prijímať, no to je drobné nedorozumenie. Pán poslanec Sulík má kritický názor na opatrenia, ktoré ide prijímať úrad verejného zdravotníctva, ktoré sa týkajú prevádzky reštaurácií. Opatrenia alebo teda zákon, ktorý my tu dnes ideme prijímať sa týka nastavenia právneho prostredia pre tie opatrenia. My ideme zmeniť zákon a ideme vytvoriť právny rámec preto, aby sa tie opatrenia realizovali právne čistým spôsobom.
A to evidentne je pozitívum predkladaného návrhu zákona odhliadnime od toho skráteného legislatívneho konania, odhliadnime teraz od niektorých vecí, ktoré ja v tom návrhu zákona považujem za problematické. Ale je nesporné, že ten zákon a právne vyčistí spôsob prijímania opatrení v záujme ochrany zdravia. To je nesporné pozitívum a je to veľmi dôležité lebo všetky opatrenia, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd sa majú realizovať spôsobom ktorý je právne jednoznačný. A nemusí to byť, nemusí to byť spôsob, s ktorým sme všetci uzrozumení, s ktorým všetci súhlasíme. Ja si napríklad myslím, že tie zásadné zásahy v základných právach a slobôd tie celoplošné zásahy by nemal robiť úrad verejného zdravotníctva ako rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva, malo by ich robiť prinajmenšom ministerstvo zdravotníctva alebo vláda Slovenskej republiky. Lebo sú to zásadné zásahy do základných práv a slobôd a mal by ich robiť orgán tomu zodpovedajúci. Ale napriek tomu, že v tomto zákone ostáva v kompetencii úradu verejného zdravotníctva sa to právne vyčisťuje a je to lepšie ako ten súčasný stav čiže ten zákon posúva tú právnu úpravu smerom k lepšiemu. Čiže aj keď to bude upravené nie tým spôsobom akým by som si povedzme ja predstavoval, bude to upravené právne čistým, právne čistejším spôsobom a to je dôležité. V tej debate o tom, ktorý orgán by o tom mal rozhodovať samozrejme sa môžme niekedy v budúcnosti vrátiť a samozrejme, že to nie je vec, ktorá, ktorá sa dá vyriešiť v takto skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som včera vo svojom vystúpení v prvom čítaní upozornil na problém, ktorý tam vidím a ktorý sa týka preskúmateľnosti opatrení úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, Ústavným súdom podľa čl. 125 v konaní o súlade právnych predpisov. Keďže opatrenia majú mať charakter všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa toho návrhu by mali byť, by mali byť preskúmateľné Ústavným súdom. Upozornil som na to, že ústava v čl. 125 odsek 1 písmeno b) umožňuje preskúmať všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy pričom úrad verejného zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy lebo nie je menovaný. menovaný v tom zákone. A v písmene d) zase všeobecne záväzných nariadení teda všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy tak som sa pýtal či regionálne úrady verejného zdravotníctva sú miestnymi orgánmi štátnej správy a keď aj áno, či aj úrad verejného zdravotníctva je miestnym orgánom štátnej správy a tam som mal pochybnosť ale teda v zmysle diskusie, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore je to tak, že Ústavný súd vykladá toto ustanovenie tak, aby nevylúčilo možnosť preskúmania všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú definované ako ústredné ostatné ústredné orgány štátnej správy. Čiže v zmysle k prístupu Ústavného súdu je aj úrad verejného zdravotníctva miestnym orgánom štátnej správy a pokiaľ vydá všeobecný záväzný právny predpis bude možného ho preskúmať pred Ústavným súdom či je v súlade so zákonom alebo s ústavou alebo s medzinárodnými dohovormi. Čiže myslím si, že toto by malo byť v poriadku.
A toto je opäť veľmi dôležité lebo, lebo jeden z najväčších problémov tej právnej nejasnosti ohľadom povahy opatrení úradu verejného zdravotníctva bolo práve to, že aká je možnosť sa proti tomu brániť keď sme nevedeli či sú to rozhodnutia v správnom konaní, individuálne správne akty, ktoré je možné napadnúť na súde alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je možné napadnúť na Ústavnom súde tak nebola jasná možnosť právnej obrany, teraz tá možnosť bude vyjasnená a opäť je to, je to dôležité. K niektorým z tých konkrétnych ustanovení, ktoré boli, ktoré boli diskutované, ktoré boli predmetom kritiky okrem konkrétnych opatrení, ktoré sa tam dopĺňajú sa tam dopĺňa aj jedno tak povediac všeobecne ustanovenie 40 § 48 odsek 4 písm. ) z) a ďalšie teda, že úrad môže nariadiť opatrenia teda ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorým môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Toto vyvoláva obavu, že môže úrad verejného zdravotníctva robiť čokoľvek ale nie je to tak. Nemôže to byť čokoľvek. musia to byť opatrenia, ktoré sú iba v nevyhnutnom rozsahu iba na nevyhnutný čas a sú to opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu verejného zdravia. Čiže nemôže to byť čokoľvek, ak by to bolo čokoľvek tak už, už máme možnosť to preskúmať máme možnosť, možno, že sa skupina 30 poslancov obráti, obráti na Ústavný súd a požiada ho, a by posúdil súlad konkrétneho opatrenia so znením zákona. A ak to nebude nevyhnutné opatrenie tak takéto opatrenie bude označené za nesúladné so zákonom.
My sme na ústavnoprávnom výbore diskutovali aj o tom, žeby sme, žeby sme zaviedli nejakú špeciálnu kontrolu vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ktoré na rozdiel od tých ostatných, ktoré sú jednoznačne a explicitne zadefinované predsa len vyvoláva nejaké, nejaké pochybnosti, kolegovia aj prichádzali aj s nejakými návrhmi alebo nápadmi, ktoré sa ale teda nakoniec nepremietli do, do spoločnej správy resp. vôbec sme o nich nehlasovali. Ale myslím si, že ani tu nič nebráni parlamentu, aby si uplatnil napríklad svoju kontrolnú právomoc a pokiaľ bude mať pochybnosti o tom, že či sa nejaké opatrenia napríklad podľa tohoto písmena z) vykonávajú spôsobom alebo schvaľujú spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom tak si môže tie informácie vyžiadať od úradu verejného zdravotníctva, môže ich prerokovať, posúdiť, môže sa , môže sa pýtať na konkrétne opatrenia. Ak dospeje k záveru, že je tam nejaký problém tak môže napríklad navrhnúť zmenu právnej úpravy čiže možnosti kontroly tam nepochybne sú. Ďalšia vec, o ktorej hovoril pán poslanec Vetrák aj na výbore a dotkol sa jej aj vo svojom vystúpení pred chvíľou v pléne týka sa toho, že ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov sa nebudú vzťahovať na vyhlášky teda tie opatrenia týkajúce sa, týkajúce sa teda týkajúce sa neurčitého počtu osôb, čo je určitý problém. Mali sme diskusiu či to náhodou nie je nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov či by to nemalo byť upravené aj priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či by sa niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov nemali vzťahov aj na tvorbu vyhlášok úradu verejného zdravotníctva. Ja sa tiež domnievam, že áno, nie všetky nemôže tam byť určite štandardné pripomienkové konanie aké býva v návrhoch zákonov ale niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov by sa mohli vzťahovať. Ale opäť nič nám nebráni, aby sme, aby sme túto právnu úpravu v budúcnosti zmenili napríklad špecifikáciou toho, ktoré ustanovenie zákona o tvorbe právnych predpisov sa majú vzťahovať aj na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydávajú miestne orgány štátnej správy, ktorým je napríklad aj úrad verejného zdravotníctva.
V tejto súvislosti by som si dovolil upozorniť teda na prechodné ustanovenia o tom tu tiež kolega Vetrák, Vetrák hovoril, ktoré nejdú nie sú retroaktívne nejdú do minulosti, robia na 15 dní z tých doterajších opatrení úradu opatrenia typu vyhlášok teda také aké akými budú, budú opatrenia v budúcnosti. Čiže nie je to, že niečo zmeníme smerom do minulosti zmeníme to smerom do budúcnosti a dávame im obmedzenú dobu platnosti 15 dní ak dovtedy nebudú nahradené, nahradené opatreniami v zmysle novej právnej úpravy teda vyhláškami tak stratia platnosť a účinnosť. Len otázočku teda je to vec, na ktorú som prišiel až ráno nenapadla mi pri, pri diskusii včera na výbore, to prechodné ustanovenie hovorí o tom, že opatrenia úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 odsek 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú od dňa účinnosti tohto zákona, tu už je to zmenené znenie za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona atď. Len sa teda chcem spýtať, že či všetky opatrenia, ktoré vydal úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva majú tento charakter teda ide o niečo na spôsob právnych predpisov lebo niektoré z tých opatrení, ktoré v minulosti boli prijímané mali skôr charakter individuálneho správneho aktu teda rozhodnutia, rozhodnutia v správnom konaní a boli adresované nejakému konkrétnemu okruhu subjektov. Čiže neviem či také ešte nejaké sú dnes v platnosti a účinnosti ale ak áno tak tie nemajú povahu, povahu vyhlášok ale to je teda len otázka či aj z nich ideme, ideme robiť na tých 15 dní vyhlášky. No a otázka nemôžem obísť otázku náhrady škody o ktorej sme tiež diskutovali aj na ústavnoprávnom výbore. Ideme do paragrafu 58 doplniť ustanovenie, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb je vylúčené. A čiže už dnes nie je možné považovať za škodu ak sa schváli nejaký zákona lebo všeobecne záväzné
===== ... doplniť ustanovenie, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Čiže už dnes nie je možné považovať za škodu, ak sa schváli nejaký zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa uložia určitým subjektom určité povinnosti a vzniknú im nejaké náklady, to nie je škoda. To ako vznikajú tým nejaké náklady, keď zakážeme fajčenie v prevádzkach, keď, keď máme nejaké požiadavky na úpravu prevádzok hygienické, ekologické, niekde sa musia dať nejaké filtre, niekde sa, niekde sa musí dať nejaká čistička, sú s tým, sú s tým spojené náklady, ale nie je to v zmysle právneho poriadku považované za škodu. Otázka je samozrejme primeranosť tých opatrení a povinností a ich rozsah. Ten rozsah je problém v súčasnej situácii, lebo ten rozsah je, nie sú to nejaké dodatočné náklady, v niektorých prípadoch sú to, sú to úplne zásadné náklady.
No, ale máme tu potom problém, možný problém z hľadiska, z hľadiska ústavy, ktorá v čl. 46 ods. 3 hovorí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Keďže toto hovorí, hovorí ústava, tak zrejme by bol možný aj, aj výklad navrhovaného ustanovenia, ktoré by sa tým mohlo dostať do rozporu s ústavou, ktorý hovorí, že každý má právo na náhradu, náhradu škody. Problém by mohol nastať napríklad, keby niektoré z tých opatrení bolo, bolo nezákonné. Lebo tu nehovoríme, nehovoríme o zákonnom opatrení alebo opatrení, ktoré bolo vydané na základe zákona a v súlade so zákonom, čo sa stane, keď to opatrenie bolo, bolo nesúlade so zákonom. V takom prípade by určite mala prednosť ústava a bolo možné si podľa môjho názoru tú náhradu škody uplatňovať. To, čo je otázne v tom, v tom navrhovanom ustanovení, že sa nehovorí o právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu opatrení, ale z dôvodu vykonávania opatrení. Kladiem dôraz na slovo vykonávania. Čiže samotné opatrenie môže byť, môže byť zákonné, ale môže byť vykonávané nezákonným spôsobom. A v takom prípade samozrejme, že nemožno vylúčiť nárok alebo právo dožadovať sa náhrady, náhrady škody.
Ďalšia otázka, ktorá tu vzniká, je retroaktivita. Keď to my teraz schválime, platí to aj do prípadnej škody, ktorá vznikla v minulosti? No nemôže zákon, zákon byť retroaktívny, čiže môže sa to vzťahovať na opatrenia alebo ich dôsledky, ktoré vzniknú smerom do budúcnosti od účinnosti toho zákona, nie smerom do minulosti. Už dnes je, je v zákone ustanovenie, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Čiže o toto sa samozrejme možno oprieť, ak by si niekto, niekto uplatňoval náhradu škody v dôsledku tých opatrení, ktoré boli, boli prijaté v minulosti, ale nebude sa možné opierať o ustanovenie, ktoré, ktoré tam sa má doplniť v odseku 5, že právo na náhradu škody a ušlého zisku je vylúčené. To môže platiť iba smerom, iba smerom do budúcnosti. Bolo by potom samozrejme, ak by sa to stalo predmetom nejakého súdneho sporu, predmetom, predmetom posúdenia, že či tá súčasná formulácia, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Že či sa tým myslí iba to, že musíte si kúpiť do prevádzky nejaký dezinfekčný gél alebo, alebo sprej, lebo je to súčasť tých opatrení, ktoré boli nariadené alebo sa tým, tými nákladmi myslia aj náklady v podobe, v podobe toho, že zavrete prevádzku a nemáte žiadne príjmy.
Už to, už to tu zaznelo, ale je potrebné to opakovať. Toto ustanovenie neznamená, že štát nemá kompenzovať straty, ktoré jednotlivým subjektom vznikajú v dôsledku opatrení, ktoré prijíma Úrad verejného zdravotníctva. To je iná otázka. Tie náklady, ktoré máme jednotliví ľudia, jednotlivé, jednotlivé podnikateľské subjekty v súvislosti nielen s pandémiou, ale najmä s opatreniami štátu v súvislosti s pandémiou sú asimetricky rozložené. Niekto má náklady, že si musí kupovať, kupovať rúška a stojí ho to pár eur, niekto úplne, úplne sa mu zastaví, zastaví podnikanie a tie kompenzácie by teda mali byť rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz, lebo aj to ten rakúsky ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, prihliadal práve na to, že tam existovali schémy pomoci balíček na záchranu podnikov a prevádzok a považovali ich za dostatočný nediskriminačné odškodnenie a aj preto, preto odmietol ten nárok na náhradu škody v dôsledku opatrení prijatých na ochranu zdravia.
Posledných päť sekúnd. Opäť by som chcel apelovať na partnerskejší prístup, pokiaľ ide o skrátené konanie a, a prípravu zákonov a dĺžku prípravy tých zákonov a rokovania o nich. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

14.10.2020 9:26 - 9:28 hod.

Bittó Cigániková Jana Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 tlač 306a. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory, a teda ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj vyslovili súhlas s návrhom a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo vyslovil súhlas s návrhom zákona a odporučil Národnej rade schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli obsiahnuté, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. (tlač 306) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a stanovisko gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 306) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 20 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporučil hlasovať v bodoch 1 až 20 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 51 zo 14. októbra 2020, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona. Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.10.2020 18:05 - 18:05 hod.

Bittó Cigániková Jana
To je pol hodinku po tom, ako skončí posledný z týchto dvoch výborov. Dobre?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.10.2020 18:05 - 18:05 hod.

Bittó Cigániková Jana
Ďakujem pekne. Chcem poprosiť kolegov, aby počkali, ja by som chcela zvolať zdravotnícky výbor potom ako zasadne výbor pre verejnú správu a ústavnoprávny výbor a asi pol hodinku po ukončení, aby mali kluby čas si to prerokovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2020 16:46 - 17:03 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si zopakovať už niekoľkýkrát dnešný deň, že tento návrh považujem za potrebný považujme ho za krok správnym smerom. Môžme polemizovať o tom, že či nemal prísť skôr, ja si myslím, že mal ale tak prichádza teraz tak teraz sa ním musíme zaoberať. Môžme sa rozprávať o tom či nebolo, nebolo vhodné ho prerokovať ho v nejakom normálnom konaní, bolo ale vzhľadom na situáciu vzhľadom na druhú vlnu je úplne legitímne, že riešime tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo by fajn keby sme aj v rámci skráteného konania mali viacej času ale teda keď nebudeme tak budeme musieť využiť ten čas, ktorý nám je daný k dispozícii. Najväčšie pozitívum toho návrhu zákona vidím v tom, že právne vyčistí alebo pokúša sa právne vyčistiť právnu úpravu týkajúcu sa opatrení, ktoré vydáva úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, vyjasní akú právnu povahu opatrenia úradu verejného zdravotníctva majú, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy a tak je potrebné na ne aj nazerať, čo zároveň znamená, že tieto opatrenia budú preskúmateľné podľa zámeru navrhovateľov v rámci konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom.
Chcel by som sa dotknúť niektorých, niektorých ustanovení, o ktorých budeme hovoriť aj v druhom čítaní a ktoré si myslím, že stoja ešte, ešte za diskusiu a teda na rozdiel od väčšiny predrečníkov nebudem hovoriť o tom očkovaní, ktoré mne osobne tam vôbec, vôbec nevadí aj keď uznávam, že ten proces akým by sa povedzme takéto ustanovenie malo dostať do zákona nie je optimálne, aby sa to dialo v skrátenom legislatívnom konaní ale vecne, vecne s tým problém nemám. Prvá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť je to ustanovenie, ktoré vyjasňuje, že aj v čase mimoriadnej situácie výnimočného stavu núdzovej núdzového stavu teda krízovej situácie v skratke nie je dotknutá právomoc úradu verejného zdravotníctva, regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia. Toto bolo tiež doteraz sporné alebo spochybňované čiže je dobré ak takéto ustanovenie budeme mať explicitne v zákone, že ani mimoriadna situácia ani núdzový stav nemenia nič na tom, že úrad verejného zdravotníctva túto právomoc má. Dovolím si ale malú odbočku, toto je a asi nie pri tejto príležitosti ale dôvod smerom do budúcnosti sa zamyslieť, ktoré opatrenia by situácii ako je táto v mimoriadnej situácii v núdzovom stave mal vydávať úrad verejného zdravotníctva a pri ktorých opatreniach by bolo primeranejšie, aby ich povedzme na základe návrhov alebo odporúčaní úradu verejného zdravotníctva vydávalo buď teda ministerstvo zdravotníctva alebo dokonca vláda.
Lebo mnohé z tých opatrení, ktoré úrad verejného zdravotníctva vydáva majú charakter zásahu do základných práv a slobôd a teda plošného zásahu do základných práv a slobôd. Nehovorím teraz o nejakých regionálnych opatreniach zameraných povedzme na jednu obec alebo nejaký jeden okres ale hovorím o celoplošných opatreniach a tie opatrenia majú charakter zásahu do základných práv a slobôd. Samozrejme, že zásah do základných práv a slobôd neznamená a priori niečo zlé len je to niečo čo musí byť urobené v primeranej miere iba v nevyhnutnej miere primeraným spôsobom na základe, na základe zákona. A je úplne legitímna otázka, ktorý štátny orgán má mať túto právomoc, či to má byť vláda či to má byť ministerstvo zdravotníctva alebo to má byť úrad verejného zdravotníctva, ktorý je právnou formou rozpočtová organizácia patriaca pod ministerstvo zdravotníctva. Diskusiu si podľa môjho názoru zaslúži aj bod 12 kde sú vymenované nové opatrenia, ktoré, ktoré môže úrad verejného zdravotníctva alebo teda regionálny úrad verejného zdravotníctva vydávať. Tie opatrenia zodpovedajú z veľkej časti tomu čo sme, čo sme zažili v prvej vlne tým opatreniam, ktoré boli vydávané len sú explicitne pomenované čo je podľa mňa na prospech ak tá právna úprava je jednoznačná. Dve veci tam stoja za, za úvahu podľa môjho názoru, jednak to písmeno z), ktoré hovorí, že ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Lebo to v podstate znamená, že vymenujeme aké opatrenia môže robiť úrad verejného zdravotníctva a potom povieme a ďalšie, a iné čiže v podstate teoreticky skoro všetko a nevravím, že sa tým neguje, neguje to, že doplníme nejaké opatrenia, ktoré, ktoré tam sú. Ale v podstate je to ustanovenie, ktoré, ktoré keby tam bolo iba toto ustanovenie tak v zásade môže úrad, úrad robiť, robiť všetko to ostatné lebo to sa všetko lebo pod to sa to všetko zmestí.
Opakujem, myslím si, že je dobre, že tam budeme mať ďalšie konkrétne opatrenia aj teda dávam taký otáznik, že či, či toto, toto ustanovenie nie je také príliš voľné, aby som to povedal decentne. Potom hneď nasledujúci bod 3, ktorý hovorí o tom, že ktoré z týchto opatrení z tých, ktoré sa dopĺňajú môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej, krízovej situácie. Sú to opatrenia podľa odseku 4 písmeno s), t), i) a z) čiže aj, aj to posledné voľné ale teda možno, možno by stálo zato pozrieť sa na všetky tie opatrenia či, či povedzme prinajmenšom ich plošné využitie teda využite úradom verejného zdravotníctva v niektorých prípadoch neviazať tiež na tú krízovú situáciu teda na mimoriadnu situáciu alebo, alebo núdzový stav. Ustanovenie, ktoré zrejme bude najproblematickejšie teda bod 19, ktorý hovorí o tom, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb je vylúčené. Uvedomujem si, že v podstate nepriamo implicitne to vyplýva aj z doterajšieho textu zákona, uvedomujem si teda prečítal som si, že máme tu rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu v obdobnej veci. Ide o to, že pokiaľ, pokiaľ náhrady, ktoré štát dáva subjektom priamo postihnutým jeho, jeho opatreniami teda nie samotnou pandémiou lebo tá pandémia má samozrejme aj ekonomické dopady ale opatreniami, ktoré štát, štát uvaľuje na niektoré, niektoré subjekty a obmedzeniami ich hospodárskej aktivity sú dostatočne odškodnené tými, tými nejakými kompenzačnými opatreniami. A pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku a obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne ak, ak ho ponecháme v tom zákone tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom
===== ... a pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku a obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne, ak, ak ho ponecháme v tom zákone, tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom, Ústavnom súde a teda nebol by som si veľmi, veľmi istý, že takéto, že takéto ustanovenie posúdi Ústavný súd ako súladné s ústavou, preto sa domnievam, že by sme o ňom ešte mohli v rámci toho krátkeho času, ktorý budeme mať na rozpravu v druhom čítaní, stráviť trochu času.
Pokiaľ ide o všeobecne záväzné právne predpisy, teda ten bod 21, ktorým sa teda vyjasňuje, že aj opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva majú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, budú vydávané vo forme vyhlášok, ktoré budú zverejňované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, tak, tak tam, tam ide o to, že pokiaľ ide o opatrenia ministerstva zdravotníctva, tak na tie sa bude vzťahovať zákon o tvorbe právnych predpisov a na tie opatrenia, ktoré budú vydávať Úrad verejného zdravotníctva, Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa zákon o tvorbe právnych predpisov vzťahovať nemôže, teda nebude a to teda pokiaľ ide o tvorbu, teda prípravu a vyhlasovanie právnych, právnych predpisov tohto druhu, ktoré sa stanú konečne právnymi predpismi a budú teda snáď preskúmateľné Ústavným súdom.
Ja si uvedomujem osobitosť opatrení Úradu verejného zdravotníctva a úradov verejného zdravotníctva, poprosil by som trošku tichšie tuto kolegov vzadu a teda, že, že pokiaľ chceme rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu, tak asi nie je možné robiť štandardné pripomienkové konanie a s dôvodovými správami, len úplne vysadenie z režimu zákona o tvorbe právnych predpisov tiež si nie som istý, že, že je, že je dobré, lebo zákon o tvorbe právnych predpisov má význam, má význam pre, pre kvalitu pripravovaných právnych predpisov a to, že sa tie procedúry dodržia, nie je úplne samoúčelné. A ak aj nevieme aplikovať všetky lehoty, všetky náležitosti, ktoré, ktoré pripravované opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, tak by som sa prinajmenšom zamyslel nad tým, že či aspoň v nejakej zrýchlenej forme a v nejakej zredukovanej forme nemajú byť prenesené tie pravidlá, ktoré sú použité pri príprave právnych predpisov aj na prípravu, prípravu opatrení Úradu verejného zdravotníctva. Narážam na to, že, že mali by byť tie opatrenia odôvodnené, čo štandardne sa rieši dôvodovou správou, narážam na to, že mala by byť možnosť podľa môjho názoru, ak to je čo i len trochu možné, tieto opatrenia alebo návrhy tých opatrení pripomienkovať ešte predtým, ako sú publikované.
Lebo stáva sa a nie je to zámer, nie je to zámer škodiť, nie je to, nie je to úmysel, nie je tam žiadny zlý úmysel, ale stáva sa, že aj v tých opatreniach, ktoré, ktoré sa zrealizovali počas prvej vlny, boli veci, ktoré boli chybne nastavené, ktoré možno neprimerane príliš zasahovali do základných práv a slobôd, ktoré sa napĺňajúc ten istý účel dali, dali riešiť, dali riešiť spôsobom, ktorý šetrnejším spôsobom zasahoval do základných práv a slobôd a mnohé z týchto vecí sa v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má podobu pripomienkového konania vychytávajú aj v návrhoch zákonov, ktoré prechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním a potom tromi, tromi čítaniami v Národnej rade a ešte aj, ešte aj, aj v parlamente napriek tomu, že, že čo ako kvalitne je ten návrh zákona pripravený vládnou legislatívou, príslušným ministerstvom, prejde cez legislatívnu radu vlády, tak ešte, ešte aj parlamentná legislatíva v ňom dokáže nájsť nejaké ustanovenia, ktoré sú problematické nie z vecného hľadiska, ale, ale z hľadiska, z hľadiska legislatívno-technického, ale niekedy aj z vecného hľadiska a tie sa potom dajú, dajú opraviť. Pokiaľ nemáme žiadne pripomienkové konanie, pokiaľ nemáme žiadnu možnosť vyjadriť sa k návrhu nejakého opatrenia, tak nutne tých chýb bude viac ako by bolo, keby, keby aspoň nejaká krátka možnosť bola a teda nemyslím my ako poslanci Národnej rady, ale, ale aj verejnosť, vrátane, vrátane odbornej verejnosti.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, tak týmto tu časť predrečníkov strašila, že ideme, ideme zahladiť stopy, ideme, ideme zlegálniť všetko, čo sa tu doteraz udialo. Tie prechodné ustanovenia prečítam to. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a Regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané do termínu účinnosti zákona zrejme, zostávajú v platnosti a účinnosti pätnásť dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ako vyhlášky podľa § 59b, ak ich skôr nezruší orgán, ktorý ich vydal. Mnohé z tých opatrení už sú sami zrušené, lebo sú prekonané novými opatreniami a to čo toto ustanovenie hovorí, že tie, ktoré sú teraz aktuálne platné, ostanú platné ešte, ešte pätnásť, pätnásť dní, možno na diskusiu je ešte, či tam, či tam má byť to tá formulácia ako vyhlášky podľa § 59b, keď nemajú tie charakteristiky, napríklad nie sú publikované rovnakým spôsobom ako už budú tie opatrenia vo forme, vo forme, vo forme vyhlášok, ale nič sa nezahladzuje. Hovorí sa iba to, že Úrad verejného zdravotníctva a Regionálne úrady vereného zdravotníctva majú pätnásť dní na to, aby všetky opatrenia, ktoré chcú realizovať a ktoré si myslia, že majú byť aj naďalej platné, dali do novej podoby stanovenej týmto, týmto zákonom, týmto zmeneným zákonom, aby ich vydali vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov a ak to neurobia do pätnástich dní, tak automaticky, automaticky stratia platnosť.
Čiže zopakujem. Myslím si, že tento zákon je potrebný, mali by sme ho schváliť, ale vidím tam ešte priestor na to, aby sme o niektorých ustanoveniach diskutovali a verím, že na to bude priestor. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2020 16:46 - 17:03 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si zopakovať už niekoľkýkrát dnešný deň, že tento návrh považujem za potrebný považujme ho za krok správnym smerom. Môžme polemizovať o tom, že či nemal prísť skôr, ja si myslím, že mal ale tak prichádza teraz tak teraz sa ním musíme zaoberať. Môžme sa rozprávať o tom či nebolo, nebolo vhodné ho prerokovať ho v nejakom normálnom konaní, bolo ale vzhľadom na situáciu vzhľadom na druhú vlnu je úplne legitímne, že riešime tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo by fajn keby sme aj v rámci skráteného konania mali viacej času ale teda keď nebudeme tak budeme musieť využiť ten čas, ktorý nám je daný k dispozícii. Najväčšie pozitívum toho návrhu zákona vidím v tom, že právne vyčistí alebo pokúša sa právne vyčistiť právnu úpravu týkajúcu sa opatrení, ktoré vydáva úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, vyjasní akú právnu povahu opatrenia úradu verejného zdravotníctva majú, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy a tak je potrebné na ne aj nazerať, čo zároveň znamená, že tieto opatrenia budú preskúmateľné podľa zámeru navrhovateľov v rámci konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom.
Chcel by som sa dotknúť niektorých, niektorých ustanovení, o ktorých budeme hovoriť aj v druhom čítaní a ktoré si myslím, že stoja ešte, ešte za diskusiu a teda na rozdiel od väčšiny predrečníkov nebudem hovoriť o tom očkovaní, ktoré mne osobne tam vôbec, vôbec nevadí aj keď uznávam, že ten proces akým by sa povedzme takéto ustanovenie malo dostať do zákona nie je optimálne, aby sa to dialo v skrátenom legislatívnom konaní ale vecne, vecne s tým problém nemám. Prvá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť je to ustanovenie, ktoré vyjasňuje, že aj v čase mimoriadnej situácie výnimočného stavu núdzovej núdzového stavu teda krízovej situácie v skratke nie je dotknutá právomoc úradu verejného zdravotníctva, regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia. Toto bolo tiež doteraz sporné alebo spochybňované čiže je dobré ak takéto ustanovenie budeme mať explicitne v zákone, že ani mimoriadna situácia ani núdzový stav nemenia nič na tom, že úrad verejného zdravotníctva túto právomoc má. Dovolím si ale malú odbočku, toto je a asi nie pri tejto príležitosti ale dôvod smerom do budúcnosti sa zamyslieť, ktoré opatrenia by situácii ako je táto v mimoriadnej situácii v núdzovom stave mal vydávať úrad verejného zdravotníctva a pri ktorých opatreniach by bolo primeranejšie, aby ich povedzme na základe návrhov alebo odporúčaní úradu verejného zdravotníctva vydávalo buď teda ministerstvo zdravotníctva alebo dokonca vláda.
Lebo mnohé z tých opatrení, ktoré úrad verejného zdravotníctva vydáva majú charakter zásahu do základných práv a slobôd a teda plošného zásahu do základných práv a slobôd. Nehovorím teraz o nejakých regionálnych opatreniach zameraných povedzme na jednu obec alebo nejaký jeden okres ale hovorím o celoplošných opatreniach a tie opatrenia majú charakter zásahu do základných práv a slobôd. Samozrejme, že zásah do základných práv a slobôd neznamená a priori niečo zlé len je to niečo čo musí byť urobené v primeranej miere iba v nevyhnutnej miere primeraným spôsobom na základe, na základe zákona. A je úplne legitímna otázka, ktorý štátny orgán má mať túto právomoc, či to má byť vláda či to má byť ministerstvo zdravotníctva alebo to má byť úrad verejného zdravotníctva, ktorý je právnou formou rozpočtová organizácia patriaca pod ministerstvo zdravotníctva. Diskusiu si podľa môjho názoru zaslúži aj bod 12 kde sú vymenované nové opatrenia, ktoré, ktoré môže úrad verejného zdravotníctva alebo teda regionálny úrad verejného zdravotníctva vydávať. Tie opatrenia zodpovedajú z veľkej časti tomu čo sme, čo sme zažili v prvej vlne tým opatreniam, ktoré boli vydávané len sú explicitne pomenované čo je podľa mňa na prospech ak tá právna úprava je jednoznačná. Dve veci tam stoja za, za úvahu podľa môjho názoru, jednak to písmeno z), ktoré hovorí, že ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Lebo to v podstate znamená, že vymenujeme aké opatrenia môže robiť úrad verejného zdravotníctva a potom povieme a ďalšie, a iné čiže v podstate teoreticky skoro všetko a nevravím, že sa tým neguje, neguje to, že doplníme nejaké opatrenia, ktoré, ktoré tam sú. Ale v podstate je to ustanovenie, ktoré, ktoré keby tam bolo iba toto ustanovenie tak v zásade môže úrad, úrad robiť, robiť všetko to ostatné lebo to sa všetko lebo pod to sa to všetko zmestí.
Opakujem, myslím si, že je dobre, že tam budeme mať ďalšie konkrétne opatrenia aj teda dávam taký otáznik, že či, či toto, toto ustanovenie nie je také príliš voľné, aby som to povedal decentne. Potom hneď nasledujúci bod 3, ktorý hovorí o tom, že ktoré z týchto opatrení z tých, ktoré sa dopĺňajú môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej, krízovej situácie. Sú to opatrenia podľa odseku 4 písmeno s), t), i) a z) čiže aj, aj to posledné voľné ale teda možno, možno by stálo zato pozrieť sa na všetky tie opatrenia či, či povedzme prinajmenšom ich plošné využitie teda využite úradom verejného zdravotníctva v niektorých prípadoch neviazať tiež na tú krízovú situáciu teda na mimoriadnu situáciu alebo, alebo núdzový stav. Ustanovenie, ktoré zrejme bude najproblematickejšie teda bod 19, ktorý hovorí o tom, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb je vylúčené. Uvedomujem si, že v podstate nepriamo implicitne to vyplýva aj z doterajšieho textu zákona, uvedomujem si teda prečítal som si, že máme tu rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu v obdobnej veci. Ide o to, že pokiaľ, pokiaľ náhrady, ktoré štát dáva subjektom priamo postihnutým jeho, jeho opatreniami teda nie samotnou pandémiou lebo tá pandémia má samozrejme aj ekonomické dopady ale opatreniami, ktoré štát, štát uvaľuje na niektoré, niektoré subjekty a obmedzeniami ich hospodárskej aktivity sú dostatočne odškodnené tými, tými nejakými kompenzačnými opatreniami. A pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku a obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne ak, ak ho ponecháme v tom zákone tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom
===== ... a pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku a obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne, ak, ak ho ponecháme v tom zákone, tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom, Ústavnom súde a teda nebol by som si veľmi, veľmi istý, že takéto, že takéto ustanovenie posúdi Ústavný súd ako súladné s ústavou, preto sa domnievam, že by sme o ňom ešte mohli v rámci toho krátkeho času, ktorý budeme mať na rozpravu v druhom čítaní, stráviť trochu času.
Pokiaľ ide o všeobecne záväzné právne predpisy, teda ten bod 21, ktorým sa teda vyjasňuje, že aj opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva majú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, budú vydávané vo forme vyhlášok, ktoré budú zverejňované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, tak, tak tam, tam ide o to, že pokiaľ ide o opatrenia ministerstva zdravotníctva, tak na tie sa bude vzťahovať zákon o tvorbe právnych predpisov a na tie opatrenia, ktoré budú vydávať Úrad verejného zdravotníctva, Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa zákon o tvorbe právnych predpisov vzťahovať nemôže, teda nebude a to teda pokiaľ ide o tvorbu, teda prípravu a vyhlasovanie právnych, právnych predpisov tohto druhu, ktoré sa stanú konečne právnymi predpismi a budú teda snáď preskúmateľné Ústavným súdom.
Ja si uvedomujem osobitosť opatrení Úradu verejného zdravotníctva a úradov verejného zdravotníctva, poprosil by som trošku tichšie tuto kolegov vzadu a teda, že, že pokiaľ chceme rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu, tak asi nie je možné robiť štandardné pripomienkové konanie a s dôvodovými správami, len úplne vysadenie z režimu zákona o tvorbe právnych predpisov tiež si nie som istý, že, že je, že je dobré, lebo zákon o tvorbe právnych predpisov má význam, má význam pre, pre kvalitu pripravovaných právnych predpisov a to, že sa tie procedúry dodržia, nie je úplne samoúčelné. A ak aj nevieme aplikovať všetky lehoty, všetky náležitosti, ktoré, ktoré pripravované opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, tak by som sa prinajmenšom zamyslel nad tým, že či aspoň v nejakej zrýchlenej forme a v nejakej zredukovanej forme nemajú byť prenesené tie pravidlá, ktoré sú použité pri príprave právnych predpisov aj na prípravu, prípravu opatrení Úradu verejného zdravotníctva. Narážam na to, že, že mali by byť tie opatrenia odôvodnené, čo štandardne sa rieši dôvodovou správou, narážam na to, že mala by byť možnosť podľa môjho názoru, ak to je čo i len trochu možné, tieto opatrenia alebo návrhy tých opatrení pripomienkovať ešte predtým, ako sú publikované.
Lebo stáva sa a nie je to zámer, nie je to zámer škodiť, nie je to, nie je to úmysel, nie je tam žiadny zlý úmysel, ale stáva sa, že aj v tých opatreniach, ktoré, ktoré sa zrealizovali počas prvej vlny, boli veci, ktoré boli chybne nastavené, ktoré možno neprimerane príliš zasahovali do základných práv a slobôd, ktoré sa napĺňajúc ten istý účel dali, dali riešiť, dali riešiť spôsobom, ktorý šetrnejším spôsobom zasahoval do základných práv a slobôd a mnohé z týchto vecí sa v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má podobu pripomienkového konania vychytávajú aj v návrhoch zákonov, ktoré prechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním a potom tromi, tromi čítaniami v Národnej rade a ešte aj, ešte aj, aj v parlamente napriek tomu, že, že čo ako kvalitne je ten návrh zákona pripravený vládnou legislatívou, príslušným ministerstvom, prejde cez legislatívnu radu vlády, tak ešte, ešte aj parlamentná legislatíva v ňom dokáže nájsť nejaké ustanovenia, ktoré sú problematické nie z vecného hľadiska, ale, ale z hľadiska, z hľadiska legislatívno-technického, ale niekedy aj z vecného hľadiska a tie sa potom dajú, dajú opraviť. Pokiaľ nemáme žiadne pripomienkové konanie, pokiaľ nemáme žiadnu možnosť vyjadriť sa k návrhu nejakého opatrenia, tak nutne tých chýb bude viac ako by bolo, keby, keby aspoň nejaká krátka možnosť bola a teda nemyslím my ako poslanci Národnej rady, ale, ale aj verejnosť, vrátane, vrátane odbornej verejnosti.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, tak týmto tu časť predrečníkov strašila, že ideme, ideme zahladiť stopy, ideme, ideme zlegálniť všetko, čo sa tu doteraz udialo. Tie prechodné ustanovenia prečítam to. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a Regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané do termínu účinnosti zákona zrejme, zostávajú v platnosti a účinnosti pätnásť dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ako vyhlášky podľa § 59b, ak ich skôr nezruší orgán, ktorý ich vydal. Mnohé z tých opatrení už sú sami zrušené, lebo sú prekonané novými opatreniami a to čo toto ustanovenie hovorí, že tie, ktoré sú teraz aktuálne platné, ostanú platné ešte, ešte pätnásť, pätnásť dní, možno na diskusiu je ešte, či tam, či tam má byť to tá formulácia ako vyhlášky podľa § 59b, keď nemajú tie charakteristiky, napríklad nie sú publikované rovnakým spôsobom ako už budú tie opatrenia vo forme, vo forme, vo forme vyhlášok, ale nič sa nezahladzuje. Hovorí sa iba to, že Úrad verejného zdravotníctva a Regionálne úrady vereného zdravotníctva majú pätnásť dní na to, aby všetky opatrenia, ktoré chcú realizovať a ktoré si myslia, že majú byť aj naďalej platné, dali do novej podoby stanovenej týmto, týmto zákonom, týmto zmeneným zákonom, aby ich vydali vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov a ak to neurobia do pätnástich dní, tak automaticky, automaticky stratia platnosť.
Čiže zopakujem. Myslím si, že tento zákon je potrebný, mali by sme ho schváliť, ale vidím tam ešte priestor na to, aby sme o niektorých ustanoveniach diskutovali a verím, že na to bude priestor. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2020 16:35 - 16:36 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Mazurek, priznám sa, že som vašim vystúpením trochu zaskočený. Prirovnali ste Národnú radu k Ríšskemu snemu. Tento návrh zákona k zmocňovaciemu zákonu z roku 1933 s tým, že pán hlavný hygienik Mikas by mal mať právomoci ako Adolf Hitler. Hovorili ste o tom, že vláda sa správa ako fašistická diktatúra, no ja som až doteraz žil v tom, že vy Adolfa Hitlera a nacistov obdivujete a máte k nim pozitívny vzťah a sympatie, tak teraz celkom neviem, že či to označenie za zmocňovací zákon mám vnímať, že sa vám ten zákon páči a brať to ako pochvalu toho návrhu zákona alebo ste teda zmenili svoj názor na Adolfa Hitlera a uvedomujete si, že Hitler bol zločinec a ste ochotný to aj verejne povedať, že Hitler bol zločinec a nacistický režim bol zločinný. V tom prípade by tá kritika mala aspoň ako také rácio, ale pokiaľ naďalej ste obdivovateľom Adolfa Hitlera a nacistickej diktatúry, tak potom už naozaj, naozaj neviem, že čo si mám o tom myslieť, že či ten zákon chválite alebo kritizujete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2020 16:26 - 16:28 hod.

Bittó Cigániková Jana Zobrazit prepis
Pán poslanec Mazurek, nie je to soplík. Vo svete je viac ako milión mŕtvych. Opatrenia sú na mieste aj, keď súhlasím, že nie je to ľahké, nie je to bez chýb. Nakoniec však to vidíme aj teraz na tom rozhodnutí generálnej prokuratúry aj to priznávam a zároveň beriem aj to, že je to zodpovednosť tejto vlády. Opakujem opäť možno apel na nejakú ľudskosť v zmysle pochopenia toho, že je to situácia, ktorá je tu prvýkrát a preto aj pán Mikas aj pán minister Krajčí, aj pán premiér Matovič naozaj sa s týmto ešte nikto nikdy nestretol a preto môže prísť k chybám a je úplne v poriadku ich priznať a pokúsiť sa ich napraviť a o to ide týmto návrhom zákona, ku ktorému ste v podstate nič nepovedali. Vy ste hovorili o veciach, ktoré už vlastne, vy ste hovorili o tom, že ten zákon je fašistický. Ja naozaj nevidím, že v čom by mal byť fašistický. Rozumiem niektorým výhradám, ktoré ale sme si tu povedali, že buď pôjdu von alebo sa ich bude dať zmeniť, takže nepovažujem to za korektné takýmto spôsobom označovať. Ale priamo mňa ste sa pýtali, že či teda očkovanie bude alebo nebude, resp. spomínali ste ma v tej súvislosti, či náhubky budú, nebudú. Tak ja mám, ja si myslím, že mali by sme sa rozhodovať na základe dát. Nakoniec aj to je presne to, čo Richard Sulík žiada a čo žiada celá SaS a ja si myslím, že nakoniec nám ani dúfam nič iné nezostane a budeme sa rozhodovať na základe dát. To znamená očkovanie áno bude, pokiaľ budú dáta o tom, že to zachráni životy. Náhubky áno budú pokiaľ budú dáta, že to zachraňuje životy. Zatváranie prevádzok áno bude v tých prevádzkach, kde sa preukáže, že je tam výskyt, že je tam proste šírenie, je tam ohnisko. Toto je úplne v poriadku. Nejaké patrenia musíme, pretože nie je to soplík a zomierajú na to ľudia a môžu na to zomrieť aj vaši rodičia alebo starí rodičia. Naozaj robíme to v najlepšom úmysle.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2020 16:02 - 16:04 hod.

Bittó Cigániková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa ospravedlňujem v prvom rade, že som musela odísť, ale naozaj som musela. Ale keď som teda počula správne, tak vy ste riešili očkovanie, to už teda je vybavené. A potom čo som teda zaregistrovala je ten transport podozrivej osoby. Ja rozumiem tým obavám a keďže som tu teda zostala v podstate na tú obhajobu, tak sa chcem opäť len vysvetliť, ak to správne chápem, tam má ísť o to odchytávanie na hraniciach. Keď teda prekročí niekto naše hranice a bola by teda zapnutá karanténa, tak my musíme byť schopní na základe právneho základu povedať tým ľuďom, nemôžte sa nám tu rozpŕchnuť, tuto sa pekne na toto parkovisko a odvezieme vás tam a tam. Je to tak aj v iných krajinách, je to tak aj voči cudzincom, ktorí prídu na naše územie a chcú absolvovať tú karanténu. Čiže rozumiem nejakým výhradám, ale aj tie ďalšie nevyhnutné opatrenia tiež mi to znie, že fúha čo všetko by tam mohlo byť. Len chcem pripomenúť, my sme v prvom čítaní a my nevieme dávať pozmeňováky. Viem, že musíte teda aj vy nejakým spôsobom vyjadriť nesúhlas, ale ja by som vás opätovne chcela poprosiť, presuňme sa na tie výbory, lebo je pravda, že sú tam veci, ktoré treba vyčistiť. A napríklad tu na tom ústavnoprávnom výbore si myslím, že naozaj dôjde k zmenám aj v týchto veciach. Nevidím to ako problém. A ešte by som chcela hovoriť k tomu, že prečo teda teraz sa to musí riešiť a prečo nie je možný ten odklad, ktorý by sme aj my považovali za správny. Veď aj my sme to sami s Ondrom Dostálom žiadali. Dokonca sme žiadali, že dobre, keď sa nedá tri dni a týždeň, tak aspoň dozajtra, tiež to považujeme za rozumné. Ale nedá sa to na nejakú dlhšiu dobu preto, lebo hlavný hygienik dnes nechce robiť rozhodnutia úplne pochopiteľne, lebo má v rukách od generálnej prokuratúry, že on na to nie je oprávnený. Čiže my tu máme teraz v pate vládu a v pate hlavného hygienika, ktorý je dôležitý a preto je naozaj veľmi dôležité, aby sme sa presunuli na tie výbory, aby sme išli vecne riešiť tú podstatu a schválili ten zákon. Ďakujem.
Skryt prepis