Ďakujem veľmi pekne. Na úvod, tento návrh zákona, ako som už spomínal, bol v Národnej rade, vtedy, bohužiaľ, sme o ňom nemohli hlasovať, pretože odvolaný minister odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, teda vrátiť do druhého čítania, a, a pokiaľ by sme zaňho hlasovali, takýto zákon by bol retroaktívny.
Ale máme tu teda opätovne tento zákon, zdokonalený, zdokonalený, v zdokonalenej verzii s tým, že bol vydiskutovaný aj s...
Ďakujem veľmi pekne. Na úvod, tento návrh zákona, ako som už spomínal, bol v Národnej rade, vtedy, bohužiaľ, sme o ňom nemohli hlasovať, pretože odvolaný minister odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, teda vrátiť do druhého čítania, a, a pokiaľ by sme zaňho hlasovali, takýto zákon by bol retroaktívny.
Ale máme tu teda opätovne tento zákon, zdokonalený, zdokonalený, v zdokonalenej verzii s tým, že bol vydiskutovaný aj s ministerstvom hospodárstva. Paradoxne súčasné vedenie ministerstva hospodárstva naozaj tam s týmto návrhom už nemá problém. Takisto bola vydiskutovaný aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorých pripomienky sme zapracovali do pozmeňovacieho návrhu, ktorý na záver prečítam, ale takisto sme sa zhodli na tom, že aj ten, takýto návrh zákona môže významne pomôcť. Tento návrh zákona prešiel aj teda v... vo výbore, z prítomných poslancov pán poslanec Vons a pani Sulanová boli na tom rokovaní a takisto podporili tento návrh, čiže naozaj mali sme tam iba jedno zdržanie od poslanca zo strany SMER.
Preto vás prosím, naozaj zamyslite sa veľmi dobre nad tým, ako veľmi to myslíme tu v Národnej rade práve s ochranou spotrebiteľov a so zabezpečovaním našej energetickej bezpečnosti, pretože sme tu my v Národnej rade, sú to ministerstvá, je tu pani prezidentka, my prijímame zákony na ochranu záujmu všetkých občanov, všetkých. Opakujem, domácnosti, podnikateľov, jednoducho každého jedného, kto odoberá plyn v tejto republike.
Potom sú tu, samozrejme, aj záujmové združenia, ktoré chránia záujmy vymedzenej skupiny svojich členov. Tu narážam na list, ktorý prišiel od Združenia dodávateľov energií, ktorému sme sa venovali aj na samotnom výbore, a naozaj veľmi detailne som vysvetlil, prečo v tých jednotlivých bodoch sa práve členovia tohto združenia mýlia, a tento list je iba zhrnutím akýchsi lobistických záujmov a tvrdení, ktoré nemajú nič spoločné s tým, že tu chránime našu energetickú bezpečnosť a záujmy a toho spotrebiteľa, dávame na to prvé miesto.
Súčasne tento list považujem za ten najlepší dôkaz toho, že takýto zákon jednoducho potrebujeme ako soľ. Každý jeden bod, ktorý je tam uvedený, je ľahko vyvrátiteľný. Hovorím, kto má záujem, nech si pošle... pozrie moje vystúpenie, alebo si kľudne s ním, k tomu sadnem, ale teraz by som sa naozaj skôr povenoval tomu, čo prináša tento zákon jednotlivým nielen odberateľom, ale aj tým dodávateľom.
Pochopiteľne tí odberatelia v domácnostiach, ako aj podnikatelia, budú mať garantované dodávky, ako aj ceny plynu v krízovom období minimálne na tých 20 %, ktoré budú uskladnené v tých slovenských zásobníkoch. Pre dodávateľov toto bude znamenať zase benefit, že 20 % dodávok plynu na území Slovenska budú mať uskladnené za regulovanú cenu, regulovanú cenu, ktorá je výrazne nižšia, ktorá bude výrazne nižšia, ako platia dnes za štandardné skladovanie, ktoré... ktorého cena vzíde z nejakej súťaže. Takisto sa im to oplatí omnoho viacej, ako keby si nakupovali tento plyn a zabezpečovali na burze, kde platia tzv. marginal cost, to znamená nejaké poplatky za to, že vôbec si takýto plyn na tej burze nakupujú, a takisto sa im to oplatí viacej, ako dohodnúť si nejakú zmluvu s iným dodávateľom, ktorý takéto poplatky, či už skladovacie, alebo burzové, musí zaplatiť.
Takže jediný, komu takýto zákon nemôže vyhovovať, sú skôr dodávatelia typu Slovakia Energie, to znamená naozaj tí špekulanti, ktorí fungujú iba na báze, že dobre, mám nejakého odberateľa a ponúknem mu nejakú cenu, ale ten plyn mu nijako nezabezpečím a budem mu ten plyn zabezpečovať až v tom momente, keď má dôjsť k dodávke, keď ten plyn odo mňa odoberie. Ale čo keď v tom čase bude ten plyn omnoho drahší, alebo jednoducho na tom trhu nebude k dispozícii? No nič. Nemám zodpovednosť, položím licenciu, odovzdám ju a pekne-krásne, dodávateľ poslednej inštancie, staraj sa. Krásny príklad dodávateľa poslednej inštancie, a to sú presne tí, ktorí aj nejakým spôsobom dávali dokopy tento list, ktorý prišiel zo Združenia dodávateľov energií.
Napríklad také SPP, ktoré už dnes drží viac ako 20 % svojej dodávky vo svojich zásobníkoch, s tým nemá najmenší problém. Oni, naopak, na tomto budú benefitovať, pretože 20 % budú mať uskladnené za regulovanú cenu. No a, samozrejme, regulovaná cena nebude vyhovovať komu? Tomu, kto je tým skladovateľom, pretože bude musieť poskytnúť 20 % priestoru toho skladu, toho zásobníka práve za regulovanú cenu a bude to musieť poskytnúť dodávateľom, ktorí dodávajú na Slovensku. Čiže nie nemeckým, ktorému mu to predám za 10 euro alebo 20 euro za MWh, ale za dve eurá. Takže áno, nejakým spôsobom bude obmedzený vo svojom podnikaní, ale zase bavíme sa o spoločnosti, kde má aj štát svoj podiel.
Druhý, druhý časť toho významnejšieho má tá finančná skupina EPH, ale pozrime sa aj na to, o čo vlastne budú ukrátení. V roku 2021 v nej mali výnos práve z poskytovania tejto služby za skladovanie v objeme 180 mil. eur a ich čistý zisk 90 alebo 81, presne si to nepamätám, jednoducho zhruba polovica. Takže takto, prosím pekne, sa vynášajú peniaze zo Slovenska, vynáša ich firma, ktorá podniká na zásobníkoch, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre na území Slovenska. Tie zásobníky, to sú nejaké štruktúry geologické po vyťažení uhľovodíkov, ktoré by podľa správnosti mali patriť a patria v podstate Slovenskej republike, len na nich podniká práve firma Nafta. Takže toto je jediný, kto môže v konečnom dôsledku povedať, že ich to nejako ovplyvní, ale naozaj v tomto prípade dostanú všetko, čo im patrí, a to je, to sú oprávnené náklady a primeraný zisk.
A teraz by som prešiel k tomu, čo teda bolo na začiatku takéhoto návrhu. To bolo, to bola tá zima ’21/ ’22, na ktorú reagovala aj Európska komisia, 30. júna 2022 bolo publikované nariadenie Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o povinné zásoby plynu. Cieľom takéhoto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, no a toto na základe tej zimy z ’21/’22, kedy naozaj sme čelili tomu, že tu nebol dostatok plynu a že boli vysoké ceny.
Po zime, áno, po tejto poslednej nastala situácia, kedy máme pomerne plné zásobníky. Na konci zimy to bolo 60 %, k dnešnému dňu je to takmer 90. Ale - a toto je dôležité a toto veľmi dobre počúvajte - táto kapacita zásobníkov, to sú parkovacie miesta a môže ich využiť ktokoľvek. Využíva ich SPP na Slovensku, štátna firma, kde teda pokiaľ ich využívajú viac, ako majú, tak sa na to skladáme vo forme štátneho rozpočtu, pretože o to menej odvedú na tej dividende. A ten zvyšok, hádajte, kto, kto si tam tlačí ten plyn? Kto je najväčší odberateľ plynu v Európe? Ktorá krajina? No sú to Nemci. A Nemci, čuduj sa svete, majú ešte prísnejší návrh, ako máme my, ktorí hovoria o jasnej krivke, ktorá je na to čerpanie z tých ich zásobníkov, a pokiaľ túto krivku nedodržia, pokiaľ budú mať v zásobníku menej, ako je predpísané, tak sa stane to, že jednoducho im tú kapacitu zoberú a ešte budú platiť pokuty.
Takže čo robia Nemci? Natlačia si tie európske zásobníky a následne, teda svoje zásobníky, nemecké, a zvyšok umiestnia mimo Európy. A potom príde tretí, štvrtý kvartál tohto roka alebo prvý kvartál budúceho roka, kedy sa začne využívanie toho plynu, a ten plyn odkiaľ začnú odťažovať? Zo zásobníkov v Nemecku? No nie. Zo zásobníkov na Slovensku, zo zásobníkov v Rakúsku, v Čechách, jednoducho zrazu my sa budeme iba čudovať, ako ten plyn proste fičí cez Baumgarten do Nemecka a jednoducho nám budú rapídnym spôsobom klesať tie zásoby, ktoré sme si mysleli, že máme dostatočne v našom zásobníku, a zrazu tam nebudeme mať nič okrem toho SPP.
A pritom naozaj aj týmto návrhom zákona nechceme dosiahnuť nič iné, iba to, aby ten, kto podniká na Slovensku, dodáva plyn na Slovensko, tak aby si tých 20 % držal. Máme tu tridsať ďalších dodávateľov. A teraz taká pikoška, niekto tvrdí, že toto spôsobí zvýšenie plynu pre, plynu pre odberateľov. Tak sa skúste pozrieť na cenník, neregulovaný cenník dodávateľov plynu, konkrétne Stredoslovenskej energetiky, ktorí v ňom si účtujú pre neregulovaných odberateľov tzv. poplatok za skladovanie plynu. Tam to vychádza asi na 4,20 eur. Ale paradoxne, keď si pozriete ich závierku za rok 2022, tak tam je uvedené, že k dispozícii k 31. decembru 2022 mali nula, ešte raz, nula megawatthodín plynu v zásobníkoch, čo znamená, a toto si pomôžem slovami jedného z vysokých manažérov, že mali prázdny zásobník, nemali... mali nula MWh v zásobníkoch v čase, slová manažéra spoločnosti Stredoslovenská energetika, v čase najkritickejšej zimy. A teda ale od ľudí vybrali, od tých odberateľov vybrali 4,20. A my hovoríme, my im to poskytneme dokonca za regulovanú, čiže tam tie ceny dokonca môžu klesnúť. Áno, môžu stúpnuť v prípade tých regulovaných, kde sa to prejaví v tej regulovanej cene, ale naozaj my sa bavíme o tom, že v tom najkritickejšom období minulého roka sa plyn obchodoval za 340 eur za MWh. A čo sú to dve eurá v porovnaní s tým, keď ten plyn nebudeme mať a budeme si potom sa škrabať za hlavou, že kde ho vlastne zobrať?
Zapamätajte si, najdrahší plyn je ten, ktorý nemáme v čase, keď ho reálne potrebujeme.
Aktuálne je pritom spotová cena plynu na úrovni 39 eur za MWh, to znamená 39 plus uskladnenie za dve eurá, sme na 41. Ak ale niekto ide na burzu, tak to nakupuje v IV. kvartáli za 53 alebo v I. kvartáli dokonca, v I. kvartáli ’24 za 57 eur. To znamená, opäť týmto dodávateľom sa to musí oplatiť omnoho viacej, uskladniť si ten plyn na Slovensku, ako si ho zabezpečovať na burze. Jeden, jediná nevýhoda, ktorá z tohto môže vyplynúť, je, že musia mať cash, cash k dispozícii, kedy za to zaplatia, ale, preboha, my chceme mať dodávateľov, ktorí nemajú cash, aby si nakúpili tento plyn dopredu dokonca za lepšie ceny a uskladnili si ho za regulované? Tak ja sa pýtam, a budú mať cash nákup tohto plynu vtedy, keď ho budú potrebovať dodať dodávateľom? Takže tuto vzniká naozaj to, tá, tá otázka a to riziko, ktorému sa chceme aj týmto návrhom zákona vyhnúť.
Všetky ostatné veci, ktoré sú uvedené aj v tomto dvojstranovom zhrnutí, dám vám ho potom určite k dispozícii, narážajú aj na to, že týmto zákonom ten plyn, ktorý bude uskladnený, bude určený pre odber, nie na trading, bavíme sa o 20 % tohto odberu, táto povinnosť ochráni odberateľov a bude nútiť dodávateľov, aby nešpekulovali. No a takisto zavádzame trajektóriu plnenia. To znamená, 20 % nebude musieť byť držaných po celú dobu. To bude iba k tomu začiatku vykurovacej sezóny. Na konci vykurovacej sezóny to bude nula a následne tá trajektória postupne stúpa až k tým 100 % z tých 20 %.
No a pokiaľ nejaký dodávateľ si nebude vedieť zabezpečiť túto skladovaciu povinnosť, vie ju preniesť aj na iného dodávateľa, pochopiteľne, to už bude na dohode medzi nimi, či to bude za odplatu alebo či to bude na základe nejakej inej dohody.
Takže toto by bolo k tomu samotnému návrhu zákona, ktorý významným spôsobom zvýši našu energetickú bezpečnosť. Slová, že my dnes nepotrebujeme takýto zákon riešiť, sú úplne neopodstatnené. Nemci samotní upozorňujú veľmi výrazným spôsobom na to, že nás čaká veľmi kritická zima, ak dôjde ku konjunktúre, ak dôjde k boju s Áziou o LNG, alebo ak dôjde k skorému nástupu zimy, tak jednoducho naozaj sa stane to, že ten plyn tu nebude, a keď bude, tak bude veľmi drahý. A z tohto pohľadu riziko nemáme preceniť, nemáme ho ani podceniť, ale jednoducho máme ho nadceniť a toto sa veľmi krásne dá urobiť.
A takisto na záver tohto vystúpenia, predtým ako prečítam doplňu... prečítam pozmeňujúci návrh, prečo zavádzame tento návrh zákona, je to veľmi podobné, ako je to s povinnosťou mať zimné pneumatiky. Zimné pneumatiky na aute nemáme preto, že bude sneh, ale preto, že sneh môže byť.
Ďakujem pekne za vypočutie si a teraz prejdem k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý vzišiel z diskusie s regulačným úradom, kde sme reflektovali napríklad na to, že regulačný úrad vie tie ceny stanoviť aj na základe iného, ako iba priamej regulácie, ale môže to byť aj benchmark, opravili sme tam jednu dobu platnosti.
Takže prechádzam k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu poslancov Karola Galeka a Petra Kremského k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1606).
1. V čl. I bode 4v § 12 ods. 13 sa vypúšťajú slová „písm. b) alebo písm. d)“ a dopĺňajú slová „a 2“.
2. V čl. I bode 7 sa slová „§ 11 ods. 2 písm. a) až d) a f) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 2 písm. a) až d), f) až h)“.
3. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 41 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) preskúmavanie námietky vznesenej dodávateľom plynu alebo užívateľom distribučnej siete podľa § 9 ods. 1 písm. p),“.
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
4. V čl. I bode 8 v § 45k sa slovo „októbra“ nahrádza slovom „decembra“.
5. V čl. II bode 5 § 22a ods. 4 znie:
„(4) Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi do 1. marca príslušného kalendárneho roka ministerstvu, úradu, dodávateľovi plynu a užívateľovi distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, výpočet a veľkosť ich skladovacej povinnosti na obdobie od 1. apríla príslušného kalendárneho roka do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Dodávateľ plynu a užívateľ distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, majú právo v lehote piatich pracovných dní vzniesť námietku voči výpočtu skladovacej povinnosti zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Námietka voči výpočtu skladovacej povinnosti sa predkladá prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, ministerstvu a úradu. Výpočet skladovacej povinnosti potvrdí alebo zmení úrad podľa odsekov 11 a 12. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi prevádzkovateľom zásobníkov veľkosť skladovacej povinnosti na nasledujúce obdobie v členení podľa jednotlivých dodávateľov plynu a užívateľov distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi dodávateľovi poslednej inštancie výšku celkovej skladovacej povinnosti podľa odseku 3.“
6. V čl. II bode 5 § 22a ods. 6 písm. b) sa číslovka „2022“ nahrádza číslovkou „2024“.
7. V čl. II v bode 5 § 22a ods. 9 znie:
„(9) Dodávateľ plynu alebo užívateľ distribučnej siete môže na základe zmluvy preniesť svoju skladovaciu povinnosť alebo jej časť na iného dodávateľa plynu. Ak dodávateľ plynu alebo užívateľ distribučnej siete prenesie splnenie svojej skladovacej povinnosti alebo jej časti zmluvou na iného dodávateľa plynu, jeho povinnosti podľa § 22a sa považujú za splnené. Dodávateľovi plynu, ktorý prevezme zodpovednosť za splnenie skladovacej povinnosti podľa prvej vety, sa o príslušné množstvo plynu navyšuje jeho skladovacia povinnosť alebo mu táto povinnosť vzniká. O prenesení skladovacej povinnosti podľa prvej vety informuje dodávateľ plynu, ktorý prevzal zodpovednosť za splnenie skladovacej povinnosti, úrad a prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, do 15. februára príslušného kalendárneho roka. Ak užívateľ distribučnej siete zabezpečuje distribúciu plynu prevažne na vlastnú spotrebu, je dodávateľ plynu, ktorý dodáva plyn takémuto užívateľovi distribučnej siete povinný prevziať skladovaciu povinnosť v rozsahu vyplývajúceho z objemu jeho dodávky plynu, ak ho o to takýto užívateľ distribučnej siete požiada.“
8. V čl. II bode 5 § 22a ods. 10 sa za slovo „povinnosti“ dopĺňajú slová „v rozsahu cenovo regulovaného prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu“.
9. V čl. II bode 5. § 22a sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
„(11) Uplatnenú námietku voči výpočtu skladovacej povinnosti preskúma úrad v lehote do 30 dní odo dňa jej doručenia. Úrad je oprávnený na účely posúdenia výpočtu skladovacej povinnosti overovať a kontrolovať podklady na výpočet skladovacej povinnosti sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby, ako aj nahliadať do účtovných kníh a záznamov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Úrad je oprávnený písomne požiadať dodávateľa plynu a užívateľa distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, ako aj prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, o predloženie údajov na účely posúdenia výpočtu skladovacej povinnosti, a to v určenej lehote, nie kratšej ako jeden deň odo dňa doručenia.
(12) Ak úrad zistí, že námietka voči výpočtu skladovacej povinnosti je opodstatnená, uloží prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, vykonať nápravu do desiatich dní od skončenia preskúmavania námietky. Ak úrad zistí neopodstatnenosť námietky voči výpočtu skladovacej povinnosti, písomne to oznámi dodávateľovi plynu a užívateľovi distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, ako aj prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, do piatich dní od skončenia preskúmavania námietky voči výpočtu skladovacej povinnosti.“
Skončil som, ďakujem.
Skryt prepis
