Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, bývalý pán minister školstva a vážení kolegovia, ktorí ste ešte teraz večer o pol siedmej pozberali zbytky síl a máte ochotu ešte diskutovať o školských zákonoch.
Bavíme sa dnes o zákone 138/2019, a to je zákon o príprave pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a ja som po skúsenostiach aj zo sveta, aj štvrťstoročnej praxe v oblasti školstva som veľmi túžil urobiť trošku nejaký krok k zmene prípravy pedagógov na Slovensku a veľmi som to chcel, nevedel som presne jak a dnes tu stojím pred vami a dnes mám možnosť dokonca diskutovať o tom s ministrom školstva. Ja som včera, ale nechcel som byť sarkastický vôbec, len dotkol som sa toho pojmu že Nežná revolúcia. Preto som sa ho dotkol, lebo pre mňa revolučné je nejaká veľká zmena. Ja vám chcem trošku povedať, že čo hovorí text zákona a aká je prax a čo si myslím, že by mohla byť revolučná zmena. Lebo vy ste otvorili, pán minister, veľmi dôležitý zákon a je tu možnosť veľa vecí opraviť.
Vedeli ste, drahí kolegovia, dokonca je tu pán rektor univerzity, vás som opomenul, prepáčte, ale vedeli ste, že učitelia, pedagógovia musia absolvovať tzv. kontinuálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, súčasťou ktorého je, počúvajte dobre, že kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. To všetko musíme absolvovať, aby sme získali nejaké kredity. A keď už mám nejaký počet kreditov, tak potom mi môže stúpnuť mzda o pár desiatok eur. Ale ten zákon sa tak často mení, že niekedy vám kredity platili navždy a teraz vám padajú po nejakom období. Potom sa to zase zmení, zase novelizuje. Čiže my absolvujeme nejaké nekonečné vzdelávania, ale výsledkom ktorých ani nie je lepší pedagóg a lepšie školstvo, ale je to taký, je to také naháňanie sa za kreditmi. Veľmi často sú tieto školenia, prepáčte, bezobsažné. Ja som také zažil. Asi polovicu z tých, ktoré som absolvoval, mi nič do života nedali a neurobili zo mňa ani lepšieho učiteľa, ani nič.
Chcem povedať, že súčasťou tohto zákona, lebo tento zákon sa odvoláva na tzv. pedagogické štandardy. My sme vytvorili, predstavte si, viete koľko máme typov odborných a pedagogických zamestnancov? Koľko máme tých typov? Tridsaťšesť. Máme 36 rôznych pedagógov a odborných zamestnancov v školstve a každý z nich má vypracované štandardy, že čo má robiť, ako má robiť, prečo to má robiť, čo nesmie robiť a tak. A keď to dáte dokopy, tak je to viac ako 600 strán materiálov. O tom, ako má vyzerať náš slovenský učiteľ. Teachers' standards vo Veľkej Británii, ktorá je oveľa väčšia krajina a oveľa dlhšie trvajúca demokracia, ona má Teachers, učiteľské štandardy spracované na pätnástich stranách. Pritom päť strán hovorí o tom, že čo má byť učiteľ, čo musí robiť učiteľ, čo nesmie robiť učiteľ. Päť strán. My na to potrebujeme 650 strán. Toto je, pán minister, hodená rukavica, keď otvárate ten zákon. Heslo je, včera som ho spomenul, že zjednodušujme to.
Viete, koľko u nás trvá príprava, u nás musí byť teda učiteľ v škole musí byť, musí mať vzdelanie vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Päť rokov trvá príprava pedagóga a väčšinu času ide o teoretickú prípravu. Tá praktická príprava, tie najprv náčuvy a potom pedagogická prax je veľmi krátka, veľmi formálna. A keď príde učiteľ do školy, tak dostane tzv. učiteľa, ktorý ho uvádza do praxe. Ale ten učiteľ má plný úväzok. Ten vkuse učí. A ten nový učiteľ, predstavte si, tiež dostane plný úväzok. Že oni na seba možno nemajú, že by som prišiel mu na nejaký náčuv alebo prehodnotiť hodinu alebo mu poradiť, ja na to takmer nemám čas. A po polroku alebo po roku mu vystavím papier, že už nie je začínajúci učiteľ, ale že už je samostatný učiteľ. Je to formálne a tomu učiteľovi to pramálo pomôže. Na to, aby som ja zvládol predmet v Británii, povedzme, chcem učiť angličtinu, potrebujem bakalára, potrebujem vyštudovať tri roky. A aby som stal plnohodnotným učiteľom, idem do školy a na rok tam robím asistenta učiteľa. Robím všetky ostatné práce a ten učiteľ, ktorý ma uvádza, tak mi dáva učiť časť hodín po dohode, ten učiteľ ma formuje, je to senior učiteľ, ktorý má skúsenosti, ktorý je na to určený. A po troch rokoch teoretického vzdelávania v predmete a po roku praxe máte hotového učiteľa, ktorý si tým všetkým prešiel. Za štyri roky dokážeme toto spraviť, teda dokážu toto spraviť v Británii. My máme vo vzdelávaní v príprave učiteľov veľa balastu, na konci dňa sú to ľudia, ktorí prichádzajú vykukaní do vzdelávacieho systému, dostanú tam vzadu ti sedí tvoj učiteľ, ktorý ťa bude uvádzať, a vy sa s ním za dva mesiace ani nestihnete stretnúť. Dokonca sa môže stať, že dostanete hneď robiť triedneho učiteľa a vy neviete, ako sa to robí. Vy nemáte ani šajnu. A my dnes otvárame zákon, to je super, že otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a je super, že hovoríme o revolučných riešeniach, o revolúcii, ale toto nie sú revolučné riešenia. Toto sú len také kozmetické úpravy a riešime minimálny problém. Ale je tu priestor na to, aby sme urobili trošku revolučnejšie kroky a aby sme pri príprave pedagógov ich prestali šikanovať, ale skutočne im pri ich príprave počas školy a ich sprevádzanie počas ich začínajúcich rokov, aby sme to zlepšili a príklady dobrej praxe sú. Trošku ma mrzí, že, a asi budem musieť za pánom ministrom možno osobne zabehnúť, lebo tento formát asi nevytvára priestor na to, aby sme, aby sme hľadali a nachádzali najlepšie možné riešenia. To, s čím teraz prichádzate, tomu veľmi neoponujem, pán minister, len hovorím, že sú to len čiastkové riešenia nejakej drobnej veci. Ale revolučné riešenie by bolo urobiť systém prípravy pedagógov a ich odmeňovania tak, aby to fungovalo lepšie a tie príklady dobrej praxe sú.
Pán minister, ty si aj študoval v Británii a aj máš určite prehľad o tom, ako to funguje vo svete. Ja ťa aj takto verejne pozývam, budem mať v novembri konferenciu, kde prídu profesori z tých najrenomovanejších univerzít sveta, dokonca z najlepšej vzdelávacej univerzity, teda vzdelávacej inštitúcie sveta a o tomto tam budeme hovoriť, že ako, ako proste k týmto riešeniam prišli, ako by sme to mohli prebrať na Slovensko. Možno tam bude trošku priestor sa o tom porozprávať. Otvárajme zákon 138/2019, ale prinesme, prinesme tomuto školstvu zmeny, ktoré, ktoré reálne školstvu pomôžu. Toto je čiastkové riešenie, s ktorým nemám až také až také veľké problémy, ale máme tu oveľa väčšiu možnosť a máte väčšinu. Vnímam ťa, pán minister, ako skúseného manažéra, máte v tíme aj ľudí, ktorí školstvu rozumejú, pohnime s tým dopredu a neprešľapujme na mieste.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, dámy a páni. Pán minister, je to taká možno už tradícia neželaná, bolo by možno štatisticky zaujímavé pozrieť sa, ako to vyzerá v poslaneckej sále, keď minister školstva predkladá nejaký zákon. Tento pohľad je pre mňa také déja vu. Patrím k ľuďom, ktorí sú presvedčení o tom, že o budúcnosti, lenže vzdialenejšej než jedno volebné obdobie krajiny a Slovenska, sa rozhoduje tam, kde to Slovensko a kde tá krajina rastie, preto, v školstve a vo vzdelávaní. Preto som vďačný za každého z vás, dámy a páni, ktorí tu ste a ktorí venujete tejto téme pozornosť.
Zákon o pedagogických zamestnancoch je obrovská téma, pretože v skutku dnešný stav je taký, že v našom školstve platí zdedené rovnostárstvo vo veľmi veľa veciach. Týka sa to jak detí, tak dospelých. Čo sa týka detí, tak do novely školského zákona s možnosťou lepšej organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu platilo, že prváčik na základnej škole aj maturant mal 45-minútovú hodinu, rovnako dávkované vzdelávanie, rovnako štruktúrované po predmetoch, čo každému, kto tomu čo len trocha rozumie, musí prísť absurdné.
Čo sa týka učiteľov, tak všetci učitelia majú rovnaké úväzky. Teda keď majú plné úväzky a nie sú, neboli poverení nejakou pozíciou vedúceho zamestnanca alebo donedávna koordináciou niektorých činností, výchovným poradenstvom, to sa len nedávno, pred pár rokmi zmenilo. Preto som veľmi rád, že téma postavenia a nejakého manažérskeho úpravy pozícií a zodpovednosti pedagogických, odborných a iných zamestnancov na školstve ožíva, aj keď s niekoľko desaťročným meškaním. Som bol veľmi vďačný za tú príležitosť vstúpiť do tohto deja, ako jeden môj priateľ povedal, ako chyba v Matrixe, keď som sa stal krízovým ministrom školstva, a v podstate som do zákona vložil supervízora. Využil som tam ustanovenie bezobsažné o supervízorovi, aby to bola pozícia stredného manažmentu, taký prvý krok smerom k nej. Viem, že okolo toho boli debaty aj vnútri na ministerstve a viem, že nebolo jednoduché obhájiť tento inštitút, čo mi zas príde neuveriteľné, pretože je to snáď tá najprirodzenejšia vec, ktorú v tom školstve potrebujeme, a to z tohto dôvodu. To sa znova vraciam k tomu rovnostárstvu.
Predstavte si, že v tej škole máte, a tak to naozaj je, niekoľko kľúčových ľudí, ktorých tá riaditeľka poverí nielen triednictvom, nielen povedzme pozíciou vedúca predmetovej komisie, alebo ju poverí organizovaním súťaží, exkurzií, maturít, iných vecí. Väčšinou tí najschopnejší ľudia dostanú, samozrejme, tak je to v živote a v iných rezortoch, toho najviac, ale táto učiteľka zvyčajne aj triedna toto všetko má plniť a ešte sa aj venovať novým, mladším kolegyniam, čerstvým absolventom, ktorých má vo vovádzať do pedagogického majstrovstva. Takéto čosi je úplne absurdné. V žiadnej funkčnej súkromnej firme, ktorá fakt produkuje, by to tak nebolo. Preto som do zákona vložil supervízora. Vnímam, že tá pozícia je zrejme z finančných dôvodov trochu, teda trošku kvantitatívne umenšená, že už to nebude na každých 20 žiakov jedna hodina, ale 25, to sa dá pochopiť. Ale nepáči sa mi, že je v tomto zákone, ktorý predkladáte, povinnosť, ktorú fakt nechápem, že každý, kto je zaradený do tejto pozície supervízor, teda má podiel na konkrétnej riadiacej činnosti, ktorou ho poverí riaditeľ, riaditeľka školy, má povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie. To mi príde absurdné.
Predstavte si v praxi situáciu, že máte povedzte v mojom veku 56 rokov nejakú šikovnú kolegyňu, ktorá, na ktorej pleciach toho veľa nesie, že má naozaj už vynikajúce know-how zvládnuté, môže byť tým, kto navrhuje úväzky v oblasti svojej predmetovej komisie, môže pripravovať povedzme na strednej škole maturitné otázky, môže koordinovať činnosť podporného tímu alebo akúkoľvek inú činnosť, v ktorej je skúsená a veľmi dobrá. Je fajn, že môže teda byť, že ste zachovali tú pozíciu supervízora, ale mi príde absurdné, aby si ona musela robiť špecializované vzdelávanie na tú činnosť, v ktorej je majster a ktorú odovzdáva tým mladším. Zajtra alebo možno ešte dnes budeme rokovať o zákone o celoživotnom vzdelávaní, kde sa vyskytujú aj, teda rozpoznávame cez zákon aj neformálne vzdelanie, dokonca informálne vzdelávanie a priznávame, že ľudia sa, že naozaj vieme uplatniť heslo learning by doing, že máme medzi sebou majstrov, ktorí dokážu doručovať vynikajúce, excelentné výsledky a my ich z nejakého formalizmu zdedeného ideme nútiť, aby absolvovali nejaké školenie? Toto mi príde absurdné.
Keďže mám už len pár minút, tak sa ešte dotknem témy kompenzačných príspevkov. Ja som to nazýval koeficient regionálnej rovnováhy, minister Bútora za mnou koeficient ekonomickej rovnováhy, vy to nazývate kompenzačný príspevok, je mi to jedno, ako sa to volá. V zásade je to nástroj na narušenie tej absurdnej postkomunistického rovnostárstva medzi tými učiteľmi, pretože to, čo má platiť, v čom majú si byť rovní, je, že za porovnateľnú kvalitu a kvantitu práce majú dostať porovnateľnú kvalitu života, resp. mzdu, ktorá im to zaručí. Nominálne mzdy, samozrejme, keď sú rovnaké, tak nemusia byť ani zvyčajne nie sú spravodlivé. Je prirodzené, že tí učitelia sa vyskytujú v rozličných podmienkach. Dá sa zmerať, máme na to dáta a fakty, ktoré nám povedia, že aký je kôš osobných nákladov nielen pre životné náklady učiteľov, ale vôbec pre osobné náklady pre tú školu, pre služby, ktoré si musí škola outsourcingovo zadovážiť. Sú regióny, kde sú tie náklady jednoducho vyššie, podobne ako náklady na vykurovanie, čo rozlišuje tepelný koeficient alebo koeficient náročnosti pre zabezpečenie tepla, ktoré je súčasťou prevádzkového normatívu. Preto som navrhoval takýto koeficient regionálnej rovnováhy, ktorý by však nemeral len teda tú nákladovosť, ale aj náročnosť, lebo som povedal, že tu ide o princíp za porovnateľnú kvalitu, kvantitu práce porovnateľnú odmenu v podobe nie rovnakej nominálnej mzdy, ale toho, čo si ten učiteľ za to môže zadovážiť tam, kde žije a pracuje.
A tu vidím naozaj rozdiel, vidím to zvnútra z 32 rokov praxe, že sú učitelia, ktorí pracujú s namáhavým kolektívom, s deťmi, ktoré skutočne vyžadujú mimoriadnu pozornosť, sú to, najčastejšie tam dochádza k vyhoreniu týchto ľudí. Potom nám pomáhajú, našťastie, aj také iniciatívy občianske, ako bola Teach for Slovakia alebo teraz len Teach, ktorí chodia ako ambasádori do týchto oblastí a snažia sa pomôcť aj kolegyniam, kolegom v týchto regiónoch, aby ich motivovali, aby ich udržali nad vodou, nad hladinou tých starostí, v ktorých sa niekedy utopia, alebo tej frustrácie.
Takže som za to, aby sme s väčšou ambíciou a odvahou pozerali na to, že nie je učiteľ ako učiteľ a nie je samozrejmé ani ten podiel, ktorý tí učitelia jednotliví majú na práci. Je to odvážna téma, ale naozaj nie je jedno, či máte, či ste učiteľ povedzme slovenského jazyka, anglického jazyka, matematiky, ktorý musí priviesť deti k nejakým štandardným certifikovaným testoch, k maturitným skúškam, alebo ste učiteľ predmetu, ktorý beriem rovnako vážne, rovnako seriózne, ale možno tam nie je taký pomer domácej práce, prípravy toho učiteľa, písomnej práce, čo sa týka žiakov, projektov a tak ďalej. V krajinách, kde školstvo produkuje lepšie výsledky, je veľmi časté, že ani tie úväzky, ani tie povinnosti tých učiteľov nie sú aritmeticky rovnaké práve preto, aby odmena, podiel na práci boli férové a spravodlivé. Toto budem sledovať, k tomu budem pomá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.

Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov.
A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac.

Ďakujem veľmi pekne. Jozef, ďakujem za to, že si pomenoval, aký má postoj Kresťanskodemokratické hnutie k tejto problematike, ku zavedeniu dane zo sladených nápojov. Dovoľ mi povedať ešte zopár vecí aj z toho zdravotníckeho hľadiska. Ty si sa venoval hlavne tomu ekonomickému, ale ja by som chcel poznamenať, že v princípe je to dobrá vec, pretože sú adipozita, to znamená ten stav hlavne mladých ľudí je alarmujúci. Máme problém, máme problém s nadváhou, s obezitou a hlavne mladých ľudí, ale celkovo v populácii. A je to jedna z možností, ako pristúpiť k tomu zodpovedne a možno zredukovať potrebu cukru, ale treba jedným dychom povedať, že treba to robiť poriadne. A tuná mám obavu, že tak, ako je to naplánované, síce sa tu hovorí, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľstva, ale nič nehovoríme o cieľoch. To znamená o tom, že o koľko by sa mala znížiť tá spotreba sladených nápojov. To je jedna výtka, čo sa týka toho, tejto, tohto návrhu.
No a potom jedna podstatná záležitosť, že pokiaľ znížime daň, zvýšime daň zo sladených nápojov, ale necháme napríklad daň z balených potravín s pridanou hodnotou cukru, tak môže dôjsť k substitúcii. To znamená, že namiesto jednej coca-coly si doprajú dve horalky a už vlastne ten efekt, ktorý očakávame, čo sa týka zdravia, sa vytratí. A rovnako substitúcia môže byť aj ohľadom nealkoholických nápojov. Bavíme sa o zvýšení daní z nealkoholických, ale z alkoholických, ktorí majú tiež určitú energetickú hodnotu, nie. Čiže aj tu môže dôjsť k substitúcii. Čiže ak ste skutočne mysleli to dobre, že to robíte pre zdravie populácie, tak ten návrh mal byť urobený úplne inak.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Mala by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem.
No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa z 20- až 30-znásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensku budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše polroka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie. Tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku. A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únií, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vďaka, pán kolega, že, že si zareagoval a že si spomenul aj iné problémy, ktoré nás tlačia a s ktorými si nevieme rady.
Ja som spomenul, že eurofondy nečerpeme dostatočne, ale nám utekajú mladí zo Slovenska, a tí, ktorí majú viesť našu krajinu, aby sme dobehli Európsku úniu, tých postupne vymieňame za kamarátov, a to robíme všetko v skrátenom legislatívnom konaní podobne ako teraz v tomto prípade. My nejdeme k lepšiemu, my sa prepadávame. A jednotlivé kroky, pán minister, obhajujete, že to je všetko v poriadku, Ústavný súd, všetko fajn.
Zákon, zákon nemusí byť protiústavný a môže byť zlý, však? A to je tento prípad. A potom musíme opravovať jedenkrát, druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát, zajtra prídete s ďalším pozmeňovákom a avizujete v septembri ďalšiu novelu trestných kódexov. Mýlim sa či sa nemýlim? No uvidíme, uvidíme, lebo ani toto sme neplánovali, však áno?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega Martin, za tvoj príspevok.
Na úvod aj na záver si povedal, že si celkom rád, že sme sa tu zišli, aj keď si hovoril, že by sme sa mali takto 15. júla možno zísť kvôli niečomu, čo vzniklo naliehavo a čo bezprostredne hrozí.
Tu vo faktickej poznámke nemám priestor zopakovať tie zásadné výhrady, ktoré sme mali a pre ktoré sme si vyslúžili prívlastok konštruktívnej opozície, a tiež nebudem vyratúvať, koľkáta noveli... novela novely toto je, že napravujeme pokazené a robíme to mimoriadneho legislatívneho procesu.
Viete, body, ja som dnes bol na promócii svojej dcéry, odišiel som odtiaľ, budem sa tam vracať na večer, pretože mám vo veľkej úcte mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi ochotne by som prišiel aj 30. júla, ak by sme napríklad riešili teraz v prázdninovom čase zamedzenie prístupu detí k povedzme automatom s molekulami syntetických kanabio... kanabionidných látok HHC a HHCP. Pre taký účel alebo pre iný podobný účel by som prišiel okamžite a veľmi rád.
Ale byť tu v strede leta alebo na začiatku leta aj za cenu toho, že dáte nabok svoju rodinu preto, aby som opravoval zbabranú novelu, ktorá mohla vyjsť z profesionálne a dobre pripravenej a v riadnom legislatívnom procese preosiatej Karasovej novely Trestného zákona, mi príde ako poníženie kultúry Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

...bolo zatiaľ 2 %. Z 12,6 miliardy, sme zatiaľ reálne vyplatíte dostali peniaze vo výške 2 %. Ťažko sa to v tých miliardách počíta, ale ak dostanete každú z Európy, za každú

50-eurovku, za každú 50-eurovku, my sme zatiaľ z európskych peňazí minuli jedno euro, to sú dve percentá. Ako čerpeme eurofondy?
Ja rozumiem, že teraz potrebujete prijať novelu, aby Európska únia si a európski daňoví poplatníci aby si povedali, že tak za takýchto vašich podmienok my vám tie peniaze nedáme, tak robíme úpravu aj ideme zvyšovať záujmy Európskej únie, teda finančné záujmy Európskej únie. Inými slovami, ideme trošku prísnejšie chrániť, aby nedochádzalo ku korupcii v súvislosti s europeniazmi. A ako je to so záujmami našich peňazí, našich verejných peňazí, a potom ako je to s ochranou záujmov súkromných osôb, súkromných peňazí? Tam je to dostatočné? Keď v tomto prípade, v prípade europeňazí ste pripustili, že ochrana europeňazí nie je dostatočná, že potrebujeme to upraviť, mne z toho vyplýva, že nedostatočne chránime ani naše verejné zdroje, ani naše súkromné zdroje.
My dlhodobo tvrdíme, že na Slovensku nedobre narábame s europeniazmi. Europeniaze neboli použité dostatočne dobre, efektívne a často sme časť peňazí vracali. Tvrdíme, že tieto peniaze majú byť posunuté na nižšie, na nižšie orgány, najlepšie na vyššie územné celky alebo na mestá, ktorí, ktoré vedia tieto peniaze efektívne využívať. Sú oveľa lepšie pri, pri tom, aby v regiónoch, ktoré sú zaostalé, aby sme dobiehali, aby sme dorobili kanalizácie, vodovody, komunikácie, dobré nemocnice, aby sme, aby tam všetko fungovalo, ako má. Dobiehame? Dobiehame Európsku úniu? Pred pár rokmi sme sa blížili k 80 % úrovne, priemernej úrovne Európskej únie. Dneska sme pod 70 % niekde na 67 alebo 68 %. Dobiehame Európsku úniu?
Tvrdíme, tvrdíme, aby sme išli poľskou cestou, aby sme polovicu eurofondov presunuli na VÚC-ky, a tie si s nimi poradia. Problémom, problém, ktorý, ktorý už tu dneska bol spomenutý, že eurofondy sa nečerpú samostatne, do spolufinancovania eurofondov sa pripájajú aj naše národné peniaze, a potom spolufinancovanie jednotlivých aktérov, ktoré, ktorí čerpú tieto eurofondy.
Ako budeme posudzovať potom korupciu, korupciu, keď dôjde k sprenevere celého balíka peňazí, ktorý pozostáva aj zo štátnych peňazí, aj z mestských peňazí aj z európskych peňazí, ak ideme dnes ochraňovať finančné záujmy Európskej únie iba? Ešte spomeniem alebo pripomeniem tie tri krémeše, o ktorých sme my hovorili od začiatku. Súhlasíme so znížením trestných sadzieb, ale nie s takým silným skrátením premlčacích dôb a s takým vysokým skokom v zmysle výšky škôd. Tento namiešaný koktail z nášho pohľadu nechráni dostatočne ani súkromné peniaze, ani jednotlivých obyvateľov Slovenska, ani naše inštitúcie, naše verejné peniaze. A dneska pripúšťame, že ani európske peniaze. Ak nás teda idete chváliť, že sme konštruktívni, tak prosím vás, zoberte tieto veci do úvahy a zmeňte veci, zmeňte trestné kódexy tak, aby prinášali rovnováhu, aby sme ich nemuseli každý mesiac meniť.
Nie, nám neprekáža, že sme tu museli prísť 15., 15. júla, v polovici, v polovici prázdnin, v polovici leta. Je fajn sa stretnúť, a zvlášť vtedy, keď je nejaký problém a treba ho opraviť. Ale my opravujeme niečo, čo sme na začiatku pokazili. My sme si zle zapli košeľu, a teraz to všelijako striháme, opravujeme, prešívame. A toto nie je dobre. Toto nie je dobrý princíp, to sú dve tretiny zákonov, dve tretiny zákonov, ktoré sme od októbra alebo novembra prijali, robíme v skrátenom legislatívnom konaní. Chápem, že keď je nejaká kalamita, nejaký veľký problém, nejaké veľké ohrozenie, že to musíme urobiť. Ale prečo, prepánakráľa, meníme trestné kódexy bez riadneho legislatívneho konania, tomu nerozumiem. Tak keď nás chcete chváliť za konštruktívnu debatu a za návrhy, tak ich prosím vás vypočujte a zoberte ich do úvahy tak, že ich zapracujete do ďalších noviel trestného kódexu alebo trestných kódexov.
Ďakujem. Ďakujem za pozornosť

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahí priatelia, kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, teraz uprostred leta som ani netušil, že sa zase stretneme, ale je to milé, rád vás vidím a celkom rád som v práci.
Teraz mi dovoľte zopár poznámok za klub KDH k navrhovanej novele Trestného zákona, ktorá súvisí s europeniazmi.
Pán minister, z vašej dôvodovej správy prečítam: „Po rokovaniach s Európskou komisiou je zámerom vlády Slovenskej republiky poskytnúť väčšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie.“ To znamená, že nateraz v tých úpravách, ktoré sú, tá ochrana finančných záujmov Európskej únie nie je dostatočná, vy ste to tu pripustili, tak ste to napísali do dôvodovej správy.
Najprv asi bude dobré si pripomenúť, že čo sú to vlastne európske peniaze, čo sú to eurofondy. Eurofondy sú pre nás ako pre krajinu, ktorá má nižšie HDP a je slabším štátom v tejto, v tomto klube, v Európskej únii, sú darom, eurofondy sú darované peniaze, ktoré vytvorili európski daňoví poplatníci, pracujúci ľudia v krajinách, ktoré sú bohatšie od nás. A darujú nám ich cez eurofondy a zmyslom týchto peňazí je, aby sme postupne dobehli úroveň Európskej únie, aby sme sa postupne aj tu na Slovensku mali rovnako dobre, ako sa majú Nemci, Francúzi, obyvatelia Škandinávie alebo Beneluxu.
Na to dostávame eurofondy.
Jedinú vec, čo od nás Európska únia očakáva, je, aby sme tieto prostriedky minuli čo najlepšie, efektívne a aby sa nestalo, že sa tieto peniaze spreneveria, že tieto peniaze budú skorumpované alebo ukradnuté. A o toto nás žiadajú, my vám darujeme peniaze, aby ste zlepšili kvalitu života na Slovensku, ale zároveň vás žiadame, aby tieto peniaze sa nikdy nezneužili.
Ako teda chránime európske peniaze? Či dostatočne, my sme urobili tri veci. My sme znížili trestné sadzby, tu ste povedal, pán minister, že boli príliš vysoké, a toto sme aj my pripustili, veď mali sme pripravenú kompletnú novelu trestných kódexov od pána Karasa, kde sme v tomto zmysle postupovali, ale tu nedošlo len k zníženiu trestných sadzieb, tu sa zvýšili výšky škôd, ale nie primerane, tam sme išli povedzme zo 150... zo146-tisíc na 650-tisíc v prípade, v prípade tej najväčšej škody. A okrem toho sme skrátili premlčacie doby.
Toto nám Európska únia vyčítala a povedala nám a odkázala nám, že pozor, veď v prípade európskych peňazí môže dôjsť ku korupcii alebo tieto peniaze nie sú dostatočne chránené, a preto prijímame túto úpravu.
Pán kolega Hajko bol dneska vaším koaličným partnerom pochválený, že bol konštruktívny, a tento, tento jeho, to jeho vystúpenie vám nedávalo za pravdu, dával vám za pravdu len v tom, že je možné a že pripúšťa skrátené legislatívne konanie preto, aby sme o tie eurofondy neprišli.
Ale to neznamená, že schvaľujeme to, čo ste tu spravili, my sme vám, my sme vám vyčítali od začiatku, od mikulášskeho darčeka na sv. Mikuláša 6. decembra, keď ste prišli s novelou Trestného zákona, že to nerobte v skrátenom legislatívnom konaní. Vylúčili ste z toho sudcov, prokurátorov, policajtov, ďalšie organizácie, ako sú povedzme univerzity, odborníkov, ktorí keby toto preosiali, tak ako preosiali Karasovu novelu, tak sme dneska tu nemuseli byť. A nemuseli ani vaši poslanci lietať narýchlo lietadlom a prichádzať tu v kraťasoch, len aby vás bolo 76.
Dobiehame Európsku úniu? To je otázočka. Informácie, oficiálne informácie z mája tohto roku hovoria, že vyplatili euro peňazí, ktoré máme schválené do roku 2027 bolo zatiaľ dve percentá, z 12,6 mld. sme zatiaľ reálne k výplate dostali peniaze vo výške dve percentá. Ťažko sa to v tých miliardách počíta, ale ak dostanete každú, z Európy za každú 50-eurovku, za každú 50-eurovku, my sme zatiaľ z európskych peňazí minuli jedno euro, to sú dve percentá. Ako čerpeme eurofondy?
Ja rozumiem, že teraz potrebujete prijať novelu, aby Európska únia si a európski daňoví poplatníci aby si povedali, že tak za takýchto vašich podmienok my vám tie peniaze nedáme, tak robíme úpravu aj ideme zvyšovať záujmy Európskej únie, teda finančné záujmy Európskej únie. Inými slovami, ideme trošku prísnejšie chrániť, aby nedochádzalo ku korupcii v súvislosti s europeniazmi. A ako je to so záujmami našich peňazí, našich verejných peňazí, a potom ako je to s ochranou záujmov súkromných osôb, súkromných peňazí? Tam je to dostatočné? Keď v tomto prípade, v prípade europeňazí ste pripustili, že ochrana europeňazí nie je dostatočná, že potrebujeme to upraviť, mne z toho vyplýva, že nedostatočne chránime ani naše verejné zdroje, ani naše súkromné zdroje.
My dlhodobo tvrdíme, že na Slovensku nedobre narábame s europeniazmi. Europeniaze neboli použité dostatočne dobre, efektívne a často sme časť peňazí vracali. Tvrdíme, že tieto peniaze majú byť posunuté na nižšie, na nižšie orgány, najlepšie na vyššie územné celky alebo na mestá, ktorí, ktoré vedia tieto peniaze efektívne využívať. Sú oveľa lepšie pri, pri tom, aby v regiónoch, ktoré sú zaostalé, aby sme dobiehali, aby sme dorobili kanalizácie, vodovody, komunikácie, dobré nemocnice, aby sme, aby tam všetko fungovalo, ako má. Dobiehame? Dobiehame Európsku úniu? Pred pár rokmi sme sa blížili k 80 % úrovne, priemernej úrovne Európskej únie. Dneska sme pod 70 % niekde na 67 alebo 68 %. Dobiehame Európsku úniu?
Tvrdíme, tvrdíme, aby sme išli poľskou cestou, aby sme polovicu eurofondov presunuli na VÚC-ky, a tie si s nimi poradia. Problémom, problém, ktorý, ktorý už tu dneska bol spomenutý, že eurofondy sa nečerpú samostatne, do spolufinancovania eurofondov sa pripájajú aj naše národné peniaze, a potom spolufinancovanie jednotlivých aktérov, ktoré, ktorí čerpú tieto eurofondy.
Ako budeme posudzovať potom korupciu, korupciu, keď dôjde k sprenevere celého balíka peňazí, ktorý pozostáva aj zo štátnych peňazí, aj z mestských peňazí aj z európskych peňazí, ak ideme dnes ochraňovať finančné záujmy Európskej únie iba? Ešte spomeniem alebo pripomeniem tie tri krémeše, o ktorých sme my hovorili od začiatku. Súhlasíme so znížením trestných sadzieb, ale nie s takým silným skrátením premlčacích dôb a s takým vysokým skokom v zmysle výšky škôd. Tento namiešaný koktail z nášho pohľadu nechráni dostatočne ani súkromné peniaze, ani jednotlivých obyvateľov Slovenska, ani naše inštitúcie, naše verejné peniaze. A dneska pripúšťame, že ani európske peniaze. Ak nás teda idete chváliť, že sme konštruktívni, tak prosím vás, zoberte tieto veci do úvahy a zmeňte veci, zmeňte trestné kódexy tak, aby prinášali rovnováhu, aby sme ich nemuseli každý mesiac meniť.
Nie, nám neprekáža, že sme tu museli prísť 15., 15. júla, v polovici, v polovici prázdnin, v polovici leta. Je fajn sa stretnúť, a zvlášť vtedy, keď je nejaký problém a treba ho opraviť. Ale my opravujeme niečo, čo sme na začiatku pokazili. My sme si zle zapli košeľu, a teraz to všelijako striháme, opravujeme, prešívame. A toto nie je dobre. Toto nie je dobrý princíp, to sú dve tretiny zákonov, dve tretiny zákonov, ktoré sme od októbra alebo novembra prijali, robíme v skrátenom legislatívnom konaní. Chápem, že keď je nejaká kalamita, nejaký veľký problém, nejaké veľké ohrozenie, že to musíme urobiť. Ale prečo, prepánakráľa, meníme trestné kódexy bez riadneho legislatívneho konania, tomu nerozumiem. Tak keď nás chcete chváliť za konštruktívnu debatu a za návrhy, tak ich prosím vás vypočujte a zoberte ich do úvahy tak, že ich zapracujete do ďalších noviel trestného kódexu alebo trestných kódexov.
Ďakujem. Ďakujem za pozornosť
===