Videokanál klubu

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, prednesiem procedurálny návrh. V mene poslaneckého klubu KDH žiadam pána poslanca Huliaka, aby sa verejne ospravedlnil za osobnú urážku pani poslankyni Plavákovej. Vypočul som si vaše slová, pán predsedajúci, čo ste povedali na úvod tohto pokračovania schôdze, tiež tu hodiny čakám spolu s ostatnými na to, aby sme sa venovali konsolidácii, tomu, čo potrebujeme, a takéto verejné ospravedlnenie prispeje k tomu, aby sme túto vec aj skutkom, nielen slovom uzavreli a viac neopakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Najprv chcem povedať, že návrh novely tohto zákona je legitímny, v každej demokratickej spoločnosti treba takéto problémy otvoriť a tuto sa ku nim postaviť. Mám tieto tri doplňujúce otázky, keby ste mi ich mohli zodpovedať.
K akým náboženským smerom sa hlásia tí ľudia, ktorých, ktorí tvoria tých 56-tisíc? Tie nové trendy, ktoré sú to smery, keby ste mohli popísať.
Druhá, tých šesťtisíc budhistov, akým spôsobom sa oni hlásia k tomu budhizmu, alebo ako, ako? Len tým, že sa zaregistrujú, že sú budhisti, alebo, alebo už nejakým spôsobom praktikujú svoje náboženstvo?
A tretia je taká asi najháklivejšia, že akým spôsobom chcete odhadnúť prípadnú možnosť registrovania tých manipulatívnych náboženstiev?
Pretože je úplne samozrejmé, že v tom návrhu, ktorý oni predložia, nebudú nič také spomínať. To je logické. A ak budú zaregistrované, samozrejme, nesie to nebezpečenstvo, že oni dostanú možnosť potom už pôsobiť v médiách a podobne. A poprípade, ak sa medzičasom zistí, že oni sú manipulatívne a škodlivé, je možné v novele zákona ich zrušiť? Navrhujete aj takú možnosť, že ich štát má právo zrušiť?
To je zatiaľ, tieto tri otázky by som rád počul.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny Výbor NR SR. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán kolega Braňo Škripek so zápalom rozprával a trošku v tom jeho, v tom jeho príhovore alebo v rozprave možno zaniklo, zanikol ten apel na vládnu koalíciu, na vás, zákonodarci, na nás všetkých, aby sme rovnako ako sa z verejných prostriedkov podporujú organizácie pro-choice, aby sme rovnako podporovali aj organizácie pro-life. Sú to organizácie, ktoré pomáhajú tehotným matkám so všetkými ich problémami tak, aby sa dieťa mohlo narodiť. To, aby sa dieťa mohlo narodiť, je v záujme nás všetkých, či sme konzervatívni, liberálni, sociálni, progresívni. Všetci mi dáte za pravdu, že je omnoho lepšie, aby sa život narodil ako by sme ho mali stratiť. Preto ešte raz apelujeme na vládu a na nás všetkých zákonodarcov, na vás všetkých, vytvorme právne prostredie tak, aby sme ešte vo väčšej miere podporovali predovšetkým pro-life organizácie, ktoré zachraňujú desiatky a stovky detí, ktoré by sa inak nenarodili. Každé jedno narodené dieťa je požehnanie, je veľmi dôležité pre našu spoločnosť, aby ďalej fungovala, aby zachovala kontinuitu, aby dokázala ekonomicky prežiť, aby sa mohli postarať o seniorov, ktorí pomaličky starnú. Podporme pro-life organizácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že môžme byť radi tejto debate, a ďakujem opäť, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby sa Národná rada uzniesla, aby sme zaviazali vládu pána premiéra, aby sa vyjadril, no a v každom vhodnom a možno opakovane, ale rozumiem, kedy v zasadnutí európskej 27, že my ako krajina nesúhlasíme, odmietame a nechceme, aby do Charty základných ľudských práv Európskej únie bol vnášaný takýto vôbec pohľad, takéto vyjadrenie, že uznávame, alebo chceme, aby existovalo právo na život. Keď ho aj legálne by sme chceli takéto niečo vyhlásiť, tak neospravedlníme obludnosť toho, že fakticky právo na potrat je to isté a len inými slovami ako právo zbaviť niekoho života.
V prvej rozprave som vám podal svoje svedectvo o tom, že moje deti, moji chlapci sa obaja narodili extrémne predčasne, jeden mal 670 gramov a druhý 1 500 gramov a, technicky vzaté, keby niekto chcel, tak jednoducho môže nabádať moju manželku na to, aby oboch nechala jednoducho zomrieť, pretože na to máme právo a je to tak správne. Ale nie je to tak správne. A to, že to teraz takto vyjadrujem, znamená, že myslíme iným spôsobom o tom, ako sa pozerať na človeka, na jeho práva a na to, že je to človek, a on má práva aj vtedy, keď ešte nie je vonku z tela matky, a preto nemáme rozhodovať o tom, že bude alebo nebude žiť. O tom musíme nechať rozhodnúť maximálne možno negatívne okolnosti, alebo ak nie je schopné existovať to dieťa, aby žilo, tak proste nebude žiť, pretože to sú zákony prírody, ale ako môžme udeľovať a zavádzať taký prílepok a nadprávo, tak to nazývam, vymyslené nové právo, do tých práv, o ktorých sa dohodlo ľudské spoločenstvo už dávno, v dávnych rokoch, že človek má právo na život a má právo sa narodiť a je jeho život hodný ochrany už pred narodením, a my nemôžme po desiatkach rokov vyhlásiť, že no, ale vidíme to aj tak, že máme právo ho odstrániť, takže toto uznesenie preto chceme, a toto sú stovky tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom rozmýšľajú na Slovensku, že chceme, aby sa Slovensko vyjadrilo v rámci európskej dvadsaťsedmičky, že nesúhlasíme s takýmto postojom a, naopak, chceme byť ľuďmi, ktorí budú podporovať ľudí, aby sa mohli narodiť, to znamená tie deti, ale zároveň my chceme pristupovať so starostlivosťou, s úctou a so všemožnou pomocou všetkým takým ženám, ktoré s tým majú obrovský problém.
A ja chcem vyzvať, aby toto Progresívne Slovensko, ktoré nesúhlasí s takýmto pohľadom na život bolo progresívne, vážení páni poslanci a dámy poslankyne, a progresívne v tom, že budete úplne novým spôsobom pristupovať k tomu, ako budeme pomáhať takýmto ženám. Veď to je ohromná výzva. Poďme to robiť. Prečo by sme nepomáhali tým, ktorí sa trápia v tehotenstve, ktorým je zle, ktorým je zle vo vzťahoch, ktorým je zle v manželstve, ktorí sa trápia finančne? Jednoducho podporujme takéto, keď to, však podporujme organizácie, ktoré toto robia. O tento zmysel veci tu ide, že pozerajme sa na život ako hodný ochrany a urobme preňho úplne všetko, čo len treba, aby tu nebola táto kultúrna vojna. Pani kolegyňa, myslím, Kosová, ste sa tak vyjadrili, že sme to tu viedli do kultúrnej vojny. Naopak, ja to tu od začiatku hovorím, že takto to nemá byť. Ale ja som ju zažil tú kultúrnu vojnu, priatelia, úplne konkrétne.
Okrem iného som v živote aj prekladateľ a prekladal som knihu z angličtiny, ktorá sa volá Neplánované. A toto bol príbeh ženy, ktorá sa stala zástankyňou potratov, dokonca aj s riaditeľkou jednej kliniky Planned Parenthood, plánovaného rodičovstva, ale potom sa rozhodla, že bude proti tomu bojovať, pretože pochopila, že nemôže zabiť to dieťa v tele matky. A táto kniha bola neskôr, okrem toho, že je úspešná knižne, tak sa stala aj, bola sfilmovaná. Keď som bol v Európskom parlamente, tak túto knihu, ten film uviedli poľskí poslanci na jednom takom kultúrnom evente ako predstavenie filmu. Bol som prítomný. A predstavte si, čo sa stalo. Dozvedeli sa to ľudia, teda ktorí nesúhlasia s takýmto pohľadom na život, že ho máme chrániť, a nie si udeľovať právo ho zabiť, vnikli, prišli do Európskeho parlamentu. Nakoniec ich bola veľká skupina. Boli to rozzúrené ženy, doslova to hovorím, rozzúrené ženy, ktoré nám vnikli aj do tej miestnosti a rušili uvedenie toho filmu. No tak sme ich slušne teda požiadali, aby niektoré, teda jedna-dve takto vnikli do miestnosti, ale vonku na chodbe, keď sme s ňou vyšli von, aby sme diskutovali, tak ja som sa ocitol pri skupine, tak trošku pejoratívne teraz poviem alebo mierne ironicky, že skupine amazoniek, ktoré tam ručali, hnevali sa, mávali plagátmi - moje telo, moje rozhodnutie. A keď zistili, že som pro-life poslanec, tak ma obstali. Ľudia, takú agresivitu, akú som zažil, som v tej chvíli prežil, že toto je fest fist bob, že toto je 33., na uliciach Nemecka to takto vyzeralo, že ľudia s iným názorom boli obstaní agresívnou skupinou a hučali do nich, ručali, už len chýbalo, aby mi niektorá vylepila. Toto som zažil od žien, na ktoré som sa pozeral s údivom, že toto čo je. Toto je zastávanie sa názorov? Toto je tá liberálna sloboda? A toto je to diskutovanie, táto agresia? Vedľa mňa stál asistent, ktorý má takmer dva metre ten chlap a on to fotil a oni ho prinútili a on, aby vymazal tie fotografie z telefónu. Priatelia, takže keď sa to dostalo do tejto roviny táto debata, tak to je totálne choré a ja veľmi nechcem, aby to tu bolo.
A, naopak, chcem vás prosiť, aby sme začali tvoriť na Slovensku úplne iný dialóg a začali podporovať presne už len pre princíp rovnosti a spravodlivosti, tak jak sú podporované pro-choice organizácie, ktoré teda hovoria, že ženám, ktoré sa trápia s tými potratmi, hrozí im za to zdravotné riziká a trpia a robia to utajene a toto je celý ten dôvod, že preto treba takto pomáhať a udeliť to právo na potrat alebo ho nejak propagovať, tak tuto je priestor na to, že treba takýmto ľuďom pomáhať, a preto zmeňme postoj a namiesto toho, aby sme dávali milióny eur, státisíce eur organizáciám, ktoré vykonávajú a uľahčujú potraty, dávajme peniaze, prosím si, tu na Slovensku poďme podporovať organizácie, ktoré pomáhajú všetkým takým, ktorí v ťažkostiach sú. Veď toto je progresívny prístup k životu. Toto je ten výborný prístup k životu, že im pomôžeme. A nebude to dobré pre našu krajinu a pre celú Európu? Veď v tom budú uzdravené vzťahy partnerské, manželské.
Veď prečo mnohé ženy idú potratiť deti a zbaviť sa ich? Pretože predstavujú pre nich nejakú záťaž v živote. Ale, naopak, liberáli a progresívci chcú ešte liberalizovať ten náš extrémne liberálny potratový zákon, ktorý sme ako opičky a satelit Sovietskeho zväzu zaviedli v roku 1956. On je jeden z najliberálnejších v Európe a my ešte chceme zavádzať tzv. potratovú tabletku. Ale ja hovorím a žiadam a takto to bolo aj teraz tento víkend v nedeľu v Košiciach, kde 40-tisíc ľudí prišlo vyjadrovať svoje názory. A, by the way, chýbali mi tam aj konzervatívni poslanci tejto vládnej koalície. Videl som myslím si, že dvoch, takže videl som ich, ale drvivou väčšinou to boli ľudia, ktorí tam boli s kresťanskodemokratickým myslením, pretože chceme v politike hovoriť presne takéto myšlienky. Aj tu môj kolega jeden, myslím že aj Peter Pollák a ďalší.
Zvýšme rodičovské príspevky, pomôžme tehotným ženám, tehotným študentkám mladomanželskými pôžičkami, pomáhajme ľuďom, aby chceli mať deti a mať ich viac a viac. Toto máme robiť. Prečo to nerobíme a prečo sa na to pozeráme takýmto spôsobom, že sa navzájom označujeme zlými menami? Ja som, pani Kosová, ani raz nepovedal hanlivé slovo na vás, ale vy ste mi to vložili do úst vo faktickej poznámke. Ja som povedal, že právo na život je udelenie si práva niekoho zabiť, je to smrť. A vy ste povedali, že my vás označujeme za vrahyne. Totálna, totálna prevrátenosť toho vyjadrenia.
A druhé. Pani Jurík tu hovorili veľmi presvedčivo, že ona nevie o žiadnom takom našom argumente, že v Spojených štátoch možno zabiť deti až do deviateho mesiaca, až do narodenia, až kým hlavička vyjde z otvoru von. Tak predstavte si, pani Jurík, ako môžte tak vehementne povedať vec, ktorá je totálne nepravdivá, lebo je to v deviatich štátoch Spojených štátov amerických platné dodnes, potrat až, do, kým hlavička sa dostane do vonkajšieho priestoru. To znamená, že sa dieťa narodí. Kým sa nenarodí, môžu ho zabiť v tej chvíli. My to nechceme na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.

Ďakujem.
Ďakujem, Rišo, že to vieš dať teraz do pokojnejšej roviny, lebo to je to naozaj žiaduce, a som rád, že aj ty si si všimol, že naozaj sme sa snažili nenapádať tie dámy panie poslankyne z Progresívneho Slovenska a ani nevyvolávať to, čo tu nazvali, že sme tu chceli dať kultúrnu vojnu. No a správne hovoríš a zdôraznime to. To právo na potrat neexistuje. Áno, je taká možnosť.
A zaujímavé, že v tom ’48., keď sumarizovali zoznam ľudských práv, tak si uvedomili tvorcovia, že existuje právo na život, že je nescudziteľné, že je neodňateľné, že je nepopierateľné, ale tie ostatné nápady, už dovymýšľavať nové práva, to sa deje teraz posledných dvadsať rokov. Tak zaujímavé, že vtedy na to nedošli. No, tak len taká poznámočka, že to naozaj nemôžme chcieť mať v Charte základných práv Európskej únie, hoci, a znovu to poviem, v tom Európskom parlamente množstvo ľudí so všelijakými tými novými európskymi hodnotami prišli, takže oni povedali, že to sú európske hodnoty, a zaujímavé, že tie európske hodnoty sú do obrovskej miery len súhrnom individualizmu, nárokovania si, že ja, ja, ja mám právo, ja to chcem, ja to môžem, ja to musím mať. No a ja mám taký pocit, že tá filozofia nabrala rozmer, že povyšujem práva jednotlivca nad dobro skupiny, a toto je vážna vec. Takto sa bude spoločnosť a jej fungovanie len rútiť do chaosu a do neuskutočniteľných vecí, lebo takto nemôžme fungovať.
Práva jednotlivca nie sú väčšie a lepšie alebo svätejšie ako dobro celej skupiny, aby fungovala.

Kolegovia, ďakujem, že ste reagovali, ako ste reagovali.
Pani Kosová, nemôžem súhlasiť, nie, neosočovali sme nikoho z vás, nepovedali sme, že ženy z PS sú vrahyne, prosím vás, toto bolo veľmi neférová komentácia, nič také nebolo ani povedané, ani naznačené.
Zaoberal som sa aj tým, že keď sú ľudia, ktorí sú v takej ťažkej životnej situácii, teda ženy konkrétne, tak im máme pomáhať, ale zároveň netvrďme, že odstránenie dieťaťa nie je zabitie dieťaťa. A zároveň ste povedali, že sme tu priviedli do rozbroja, kultúrnej vojny, veď presne to som adresoval, aby sa nedialo, a zažil som to jak v Európskom parlamente, tak v slovenskom parlamente, aj v slovenskej civilnej spoločnosti. Jak je možné, že proti sebe vôbec tieto skupiny útočia? A je snáď úlohou parlamentu, aby sme teda urobili to, že zmeníme atmosféru a minimálne vyzývam, aby také prostriedky aké sa dávajú pre pro-choice organizácie, a ja tvrdím, že sú to pro-death organizácie, sa dávali aj pre pro-life ľudí, ktorí sa angažujú, chcú pomáhať. A ja nerozumiem, teda keď ste progresívne ženy alebo progresívni poslanci, prečo takéto niečo nevidíte ako správnu vec, pretože to je veľmi progresívne. Takže po mnoho rokoch tu prišlo, nastala nejaká situácia v celej spoločnosti, že organizáciám, ktoré chcú podporovať potratovú politiku, budeme pomáhať, a to sme ešte vôbec nehovorili o množstvách výskumov, prieskumov, ako sa rozpredávajú orgány nenarodených detí a čo všetko sa s tým robí. Ako ani tento parlament nevedel prijať napríklad dôstojné pochovávanie potratených detí, ako ich pozostatkov a tak ďalej a tak ďalej. Ale nepriviedli sme to do kultúrnej vojny my... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Braňo, ďakujem ti za to, že si prešiel všetkými dimenziami pri tejto veľmi náročnej, najcitlivejšej téme, ukázal si odborné stanovisko, právne stanovisko, logické a dokonca aj spirituálne. A ja tu k tomu chcem povedať túto vec, že podľa mňa nie je ani potrebné tvoje osobné ani moje, ani nikoho iného náboženské presvedčenie, ako obyčajný ľudský humanizmus.
Ako jednoduché, priam nepísané právo, alebo keď chcete, vpísané do hĺbky každého srdca, ktorým je ochrana života najzraniteľnejších jednoducho detí. Ďakujem ti aj za to, že to tvoje vystúpenie, hoci bolo veľmi hlboké a osobné, tak na nikoho neútočilo, nebolo žiadnou kultúrnou vojnou, nebolo vnucovaním, bolo to vyznaním, tvojím osobným a dôvodením na základe odbornosti a hodnôt, ktoré ty vyznávaš.
Ďakujem za to.

Braňo, neviem tak pekne hovoriť ako ty, ale chcem ti poďakovať za osobné svedectvo, pretože to sa tak dotýka podľa mňa všetkých nás, ktorí sme to počúvali.
Ja by som chcel trošku ešte pragmaticky povedať aj možno ten medicínsky pohľad ako lekára. Ja som aj včera pomerne veľa hovoril o nejakých etických pravidlách, ktorými sa majú riadiť všetci zdravotníci, a tie sú relatívne jednoduché, tri hovoria o indikácii, čiže kedy môžeme nejaký výkon vôbec indikovať, navrhovať a potom jedno hovorí o pacientovi, o vôli pacienta, čiže máme tu pravidlá, ako pomáhať, neškodiť, spravodlivo rozdeľovať zdroje. A z toho vzniká indikácia na akýkoľvek výkon. A potom máme vôľu pacienta, ktorú musíme rešpektovať. V 99 % prípadov sa indikácia a vôľa pacienta spája a vtedy robíme tieto výkony, vyberieme slepé črevo, nazvem to jednoducho, aby sme tomu rozumeli, pacient chce vyzdravieť, my máme indikáciu, lebo to, ten apendix je chorý, zapálený a jednoducho to urobíme.
Výnimočne sa stáva to, čo sa robí pri potratoch, pri ukončení tehotenstva, my nemáme indikáciu, nie je tá indikácia zabiť nenarodené dieťa, plod, ktorý sa normálne dobre vyvíja, nie je taká indikácia, a máme tu len vôľu, vôľu matky, ktorá chce to dieťa zabiť. Nemôže byť taká situácia, aby sme nemali výhradu vo svedomí, ja by som to nikdy neurobil a nechcem, aby to bola povinnosť hoci aj tej nemocnice, aby niekoho nútili proti tomu, keď nemá indikáciu, keď je zdravotník, keď je lekár, aby urobil výkon, ktorý nechce urobiť. Toto je ten pohľad, ktorý, prosím, si zoberte aj do diskusie, a mus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)