Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2025 o 17:14 hod.

Mgr.

Ján Horecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 17:59 - 17:59 hod.

Mikloško František Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačného balíka sa chcem vo svojom vystúpení dotknúť rušenia niektorých štátnych sviatkov ako dňoch pracovného pokoja. Nebudem sa tu vyjadrovať k rušeniu jedného cirkevného sviatku, už ktorýkoľvek to bude, k tomu sa poprípade potom vyjadrí Ústavný súd. Dotknem sa zrušenia 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom, ktorý má byť zrušený ako pracovný deň len v roku 2026 a 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý má byť ale zrušený ako deň pracovného pokoja natrvalo a dokonca už aj tento rok, v roku 2025.
Všetci vieme, že Slovensko je v tejto chvíli v zložitej ekonomickej situácii a potrebuje isté finančné reštrikcie. Chápem, že jednorazovo na jeden rok môže byť takto zrušený ako deň pracovného pokoja aj taký fundamentálny pamätný deň ako je 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, ale pripomeňme si, čo tento deň symbolizuje. Druhá svetová vojna trvala od roku 1939 do roku 1945. Jej obeťami na životoch bolo 45 až 60 miliónov ľudí. Boli zničené mnohé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetkoch a kultúrnom dedičstve ľudstva. V dôsledku holokaustu bolo usmrtených 6 miliónov ľudí, najviac Židov, ale i Rómov a homosexuálov. Porážkou nacizmu, ktorý bol hybnou silou tejto vojny zo strany Nemecka, bola porazená hrozná a neľudská totalita, ktorá zasiahla rovnako Slovensko, a preto tento deň musí byť zapísaný navždy v pamäti nielen Európy, ale i demokratického Slovenska. Ale ako som povedal, v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie pripúšťame, že jeden rok sa aj tento deň pôjde do práce a nezostane tak čas v pokoji si pripomenúť tento významný deň.
Ale zastavme sa teraz pri 17. novembri 1989, kedy sa zrútila druhá hrozná totalita 20. storočia vo svete, komunizmus. Francúzske dielo Čierna kniha komunizmu podáva štatistiku obetí komunizmu, Sovietsky zväz - 20 miliónov mŕtvych, Čína - 65 miliónov mŕtvych, Vietnam - jeden milión mŕtvych, Severná Kórea - dva milióny mŕtvych, Kambodža - dva milióny mŕtvych, Východná Európa - jeden milión mŕtvych, Latinská Amerika - 150-tisíc mŕtvych, Afrika - 1,7 milióna mŕtvych, medzinárodné komunistické hnutia a komunistické strany, ktoré neboli pri moci, asi 10-tisíc mŕtvych. Súhrn sa blíži k hranici sto miliónov mŕtvych, a to nehovoríme o ľuďoch, ktorí boli dlhé roky v gulagoch a väzniciach a prežili a občianskom postihnutí ich rodinných príslušníkov, všetkých týchto mŕtvych i väznených. Pripusťme znova, že Slovensko prežíva neľahkú hospodársku situáciu. A teraz si viem predstaviť, že na jeden rok sa aj v tento ďalší fundamentálny štátny sviatok slovenskej novodobej histórie bude pracovať, ale zrušiť ho natrvalo, tu ide o niečo celkom iné.
Táto vláda na čele s Robertom Ficom chce vymazať pád komunizmu vo svete i na Slovensku z kolektívnej pamäte Slovenska. Nech ma nikto neupravuje slovami, veď to ďalej zostane štátnym sviatkom, budú visieť na žrdiach štátne zástavy a podobne. Nie, sviatok môže človek opravdivo prežívať len vtedy, keď sa zastaví, keď vybočí z každodenných povinností a znovu a znovu si uvedomí, čo tento sviatok pre mňa, pre moju rodinu i celú spoločnosť znamená. Vymazať pád komunizmu z kolektívnej pamäte nášho národa sa ale deje v omnoho širšom a nebezpečnom kontexte. Na svete vidíme snahu o reštauráciu, o návrat totalitných režimov. Vidíme to na režimoch v Rusku, Číne, Severnej Kórei, Vietname, Azerbajdžane, Iráne, Bielorusku, v afrických krajinách a ešte ďalších krajinách. Raz premiér Robert Fico mal potrebu zavítať práve medzi týchto súčasných diktátorov sveta, aby s nimi slávil deň víťazstva. Náš premiér Fico má potrebu dávať nám za vzor politické modely v Číne a Vietname. Preto zrušenie sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja natrvalo vôbec nie je snahou o hľadanie ekonomických riešení pre krajinu. Ide o to, postupne vymazať tento sviatok z našej pamäte a nebáť sa potom vykročiť k putinovským, lukašenkovským a iným režimom.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dávam preto pozmeňujúci návrh, aby v duchu solidarity s ekonomickou situáciou tejto krajiny 17. november ako deň pracovného pokoja zrušený je len v roku 2026, rovnako ako je to v prípade 8. mája. Tí, ktorí ho nepodporíte, prepáčte, alebo sa zdržíte hlasovania, dáte tým súhlas k zrušeniu štátneho sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja natrvalo. Vaše hlasovanie zostane už zapísané ako váš politický postoj k tejto epochálnej historickej udalosti v našich dejinách a jeho dôsledkom, ako som to vyššie opísal. Nech sa v budúcnosti potom už nikto nevyhovára, že takto som to nemyslel. Ďakujem vám za pozornosť a teraz prečítam môj pozmeňujúci návrh a prosím pána predsedajúceho, aby mi zastavil čas.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pánovi poslancovi. Ďakujem.


Mikloško, František, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška k vládnemu návrhu zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005.
Vládny návrh zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005, sa mení a dopĺňa takto:
K čl. I
(novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)
1. V čl. I sa bod 2 vypúšťa.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 2.
2. V čl. I v bode 2 nadpis § 252u znie:
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
V § 252u sa slová "a 8. mája” nahrádzajú slovami "8. mája a 17. novembra".
K čl. III
(novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch)
1. V čl. III sa bod 2 vypúšťa.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 2.
2. V čl. III v bode 2 nadpis § 4b znie:
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
V § 4b sa text "sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) a j)” nahrádza textom "štátny sviatok uvedený v § 1 písm. f) a sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) a j)".
K čl. XX
V čl. XX sa slová "čl. I prvého bodu a tretieho bodu, čl. II,” nahrádzajú slovami "čl. I prvého bodu a druhého bodu, čl. II, čl. III”.

Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a verím, že poslanecké kluby ma podporia v tomto návrhu, v tomto pozmeňujúcom návrhu, kde chcem navrhnúť, aby 17. november rovnako ako 8. máj bol v budúcom roku pracovným dňom, ale v ďalších rokoch sa vrátil k tej podstate, ktorú všetci slávime, a to je pád komunizmu a pád nacizmu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

23.9.2025 11:03 - 11:13 hod.

Hajko Jozef
Rád by som hlasoval, ale nemám ako, neviem sa prihlásiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 10:20 - 10:20 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, za Klub Kresťanskodemokratického hnutia sa vyjadrím v druhom čítaní k predloženému návrhu zákona.
Pán minister, ak som sa pri prvom čítaní venoval najmä vám a vašej ťažkej pozícii, aj som vás poľutoval, tak dnes sa budem venovať vecne problematike, ale musím dodať jednu poznámku, že Robert Fico vás v tom nechal. Jednoducho vás v tom nechal, pretože predseda vlády a predseda vašej strany sa vôbec nevyjadruje ku konsolidácii a hľadá stále nejaké bočné témy, ktorými by unikol z tejto problematiky. To len svedčí o tom, že vlastne, čo máme pred sebou a v akom zlom stave sme.
Je, nebudem to opakovať, tie prvé dva konsolidačné balíky, ktoré sme tu mali, svedčia o tom, že vláda nedokáže ozdravovať verejné financie, deficit nám neklesá a dlh, zadlženie štátu rastie. Upozorním na to, že tento rok sa vyvíja mimoriadne zle. Podľa tých posledných čísiel čo mám, tak deficit verejných financií sa blíži niekde k päť a pol miliarde eur, čo je 83 % vlastne celoročného deficitu, ktorý ste si nakreslili. Znamená to, že dôjde na slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Slovensko skutočne tento rok bude hospodáriť deficitne, pravdepodobne veľmi podobne ako minulý rok.
Kým v prvom konsolidačnom balíku boli zasiahnuté najmä banky, firmy, samozrejme, aj občania, v druhom balíku vidíme, že prišli na pretras vyslovene občania cez zvýšené dane, poplatky a tak ďalej, tak teraz by som povedal, že tento tretí konsolidačný balík ide priamo na výplatnú pásku, to znamená, ide siahať na čisté príjmy či sú to živnostníci, alebo občania. Svedčí o tom aj balík, ktorý ste predložili, ako ste ho prezentovali. Ja to stále opakujem, ten balík je v hodnote 2 700 000 000 eur a, tak ako to už povedali viacerí, tých 435 miliónov eur, ktoré majú ísť na eurofondy, je obyčajná kamufláž, nič iné, len kamufláž.
Najskôr sme si od vás vypočuli, že tieto peniaze na energodotácie sa uhradia z eurofondov, aby ste to mohli započítať do konsolidácie. Včera štátny tajomník, váš štátny tajomník pán Majerský na hospodárskom výbore povedal, možno to bude inak, možno to bude tak, že jednoducho zaplatia sa zo štátneho rozpočtu tieto energodotácie a to, čo nám vlastne v tom štátnom rozpočte bude potom chýbať, tak to sa potom nahradí eurofondmi. No tieto konštrukcie, ja keď to počúvam, tak to je niečo neuveriteľné, že takýmito konštrukciami chceme balamutiť koho, nás chcete balamutiť, ratingové agentúry, koho tým chcete balamutiť?
Takže keď prídem k tomu balíku 2 700 000 000, odpočítam z neho, samozrejme, tie energodotácie, ktoré dávam bokom, nemá zmysel o tom ani uvažovať, tak sa pozrime, v akej percentuálnej štruktúre majú zaplatiť tento konsolidačný balík jednotlivé skupiny. Na zamestnávateľov to vychádza, my sme si to tak prerátali zhruba, 12 %, na samosprávy 5 %, na občanov a živnostníkov 54 % a na vládu 29 %. Tak to je to, vlastne to reálne, no reálne, to, čo ste predložili, čo by sme mali brať reálne, ale ani to nemôžem brať reálne a vysvetlím aj prečo. Pretože to šetrenie na vláde, ktoré má predstaviť z tohto 2,7 miliardového balíka, z ktorého odkrojíme tie energodotácie, tak ani to šetrenie na vláde vôbec nie je jasné a ako som sa dozvedel, tak nebude jasné ani najbližšie dni a týždne, možno sa dozvieme niečo až pri predložení štátneho rozpočtu.
Takže poďme podľa tých jednotlivých skupín. Zamestnávatelia. To, že boli postihnutí mimoriadne prvými dvoma konsolidačnými balíkmi, teraz sa im pridávajú ďalšie opatrenia, hoci teraz to vyzerá opticky, že až taká záťaž na zamestnávateľov to nebude, ale keď si to spojíme s tým, čo doteraz všetko prišlo, tak toto sú ďalšie klince do rakvy, by som povedal, našej ekonomickej aktivite. Zoberme si napríklad to predlžovanie platenia péenky zamestnávateľom z desiatich na štrnásť dní. Samozrejme, že ich to nepoloží na kolená a samozrejme, že sú štáty, kde to majú takto, ale pochopiteľne, že to je ďalšie opatrenia, ktoré im sťaží podnikanie. Podobne môžeme vnímať zvýšenie dane zo straty. Nedá sa to ináč nazvať, iba ako daň zo straty, pretože odhliadnuc od toho, či dosahujete zisk, alebo nie, daň platíte a tu ideme hore.
Zamestnanci. Nejdem to opäť vymenúvať. Zamestnanci obratí o čistý príjem zo zvýšenia zdravotného odvodu. Je to zvýšenie zdravotného odvodu na strane zamestnanca, to znamená, o to mu pôjde dole čistá mzda. Oberáte ich o čistý príjem, najmä tie vyššie skupiny, vysokým progresívnym zdaňovaním dane z príjmu. Ja len poviem pritom pár čísiel, vypočítala to Republiková únia zamestnávateľov, tú takzvanú milionársku daň, to znamená, 25 % dane z príjmu bude platiť 50-tisíc zamestnancov na Slovensku, 50-tisíc. A čo je, samozrejme, že počúvam argumenty, že tak keď majú väčší príjem, tak nech platia. Tak sa pozrime, čo hovoria štatistiky. Vysokoškolsky vzdelaný človek na Slovensku má ročný čistý príjem v priemere 12-tisíc eur. To sú čísla Eurostatu, to znamená, sú to dôveryhodné čísla. Sme úplne na chvoste, úplne na chvoste. Pred nami Maďarsko 13-tisíc, Poľsko 17-tisíc, Česko 22-tisíc ročný príjem. Tak títo vysokoškolsky vzdelaní ľudia u nás na Slovensku poberajú a budú poberať ešte nižšie čisté príjmy. To je, by som povedal, katastrofa, pretože títo ľudia veľmi ľahko mnohí môžu utiecť do toho zahraničia a tým pádom nebudete mať nielenže zamestnanca, ale ani príjmy z neho, čo sa týka dane a odvodov.
Živnostníci. Nové daňovo-odvodové zaťaženie ich oberie zhruba o tisíc eur ročne. Sú tam zdravotné odvody, ktoré narastú o jedno percento, sociálne odvody 20 %. Dnes zhruba 180-tisíc živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, to znamená, ak tie minimálne sociálne odvody zdvihnete, tak ich zdvihnete pre obrovskú kategóriu ľudí a je to tak vyrátané jednoducho, aby to tí ľudia zaplatili, ak, samozrejme, sa tej živnosti nevzdajú. A je to celkom možné, že to hrozí. Takže tých čísiel tu bolo veľa. Ja len spomeniem niektoré posledné, napríklad aj to, že živnostníci, ktorých príjem nepresiahol 8 580 eur doteraz, tak neplatili sociálne odvody, teraz ich platiť budú. Ja, veľmi ťažko sa mi počúva, že štát týmto myslí na dôchodky týchto živnostníkov. Je to argument, ktorý kríva, kríva na obidve nohy. To, že si živnostníci platia minimálne sociálne odvody, nesvedčí o tom, že by tie odvody nechceli, že by dobrovoľne sa vzdávali svojho dôchodku, ale jednoducho tlačí ich do toho vysoké odvodové zaťaženie. Keď sa pozriete do Česka, akým spôsobom pristupujú k živnostníkom, jednoducho je to oveľa vľúdnejšie prostredie a tým pádom aj títo živnostníci majú vyššiu ochotu platiť dane a odvody. A navyše v Česku napríklad majú paušálnu daň, to znamená to, čo my presadzujeme roky, prídem, na stôl položím peniaze a za určitých podmienok a nevediem si účtovníctvo, neplatím už nič viac, jednoducho mám s tým pokoj a štát má istý príjem. My ideme presne opačným smerom, to znamená, takisto ako pri tých firmách, ktorým zvyšujete daň zo straty, tak takisto pri tých živnostníkoch tlačíte ich do toho, aby platili peniaze bez ohľadu na to, či ten príjem budú mať, bude platiť tie sociálne odvody, opakujem, bez ohľadu na to, či nejaký príjem budú mať. Ďalej tie čísla nebudem spomínať, lebo už sú všeobecne známe a napokon vypočítali ich aj priamo v živnostenskom zväze.
Dosah, samozrejme, tento tretí konsolidačný balík bude mať na rodiny s deťmi, to je veľmi vážna vec. Stále pokračujeme v tej reťazi, ako zaťažujeme tie rodiny s deťmi. Či už zoberieme, že ste ich obrali o daňový bonus, to znamená, znížili ste rodičom čisté príjmy, vyšli ste hore s novou daňou z pridanej hodnoty a vlastne všetky opatrenia, ktoré padajú buď na podnikateľov, samosprávy a tak ďalej, tak sa koniec koncov vždy premietnu do tých rodín s deťmi a to je tá najpostihnutejšia skupina.
Zastavím sa pár vetami aj pri dôchodcoch. Viete, mňa toto trápi mimoriadne, pretože ja doprajem každému dôchodcovi, aby mal slušný príjem. Pochopiteľne, že ak tým dôchodcom doprajeme, my už ten solidárny systém máme nastavený, tak ako sa dnes vypočítavajú dôchodky, je tam tá miera solidarity veľmi vysoká a vy vlastne robíte to, že im plošne, vlastne tým dôchodcom dávate peniaze, to znamená, napádate ten solidárny systém týmto spôsobom, ale opakujem, ja dôchodcom doprajem. Ale čo sa nám na Slovensku deje? Opäť si pomôžem číslami, pretože je to veľmi výrečné. Slovensko je dnes štátom, kde čistý mesačný príjem ľudí nad 65 rokov prevyšuje príjem ľudí pod 65 rokov. Rozumiete tomu? To znamená, keď si zoberiete, to sú štatistiky, keď si zoberiete, koľko zarobí pracujúci v priemere, ten človek čo pracuje, čo mu ostane vo vrecku, aby z toho vyžil, tak ten príjem je nižší ako dôchodcov. Opakujem znovu, ja im doprajem tým dôchodcom, ale je to v poriadku? Ja teraz nechcem vrážať klin medzi dôchodcov a ostatné kategórie ľudí, to vy ho vrážate. Vy vlastne napádate medzigeneračnú solidaritu, to je dôležité. Vy vlastne vyvolávate závisť u tých, ktorí sú v produktívnom veku a pracujú voči dôchodcom, pretože dôchodcovia sú týmto spôsobom privilegovaní. Je to v poriadku? My si myslíme, že vôbec nie. Zobrali ste tým dôchodcom rodičovský dôchodok, čo bol jasný prejav medzigeneračnej solidarity. A teraz nielen to, že ste im to zobrali, ale teraz vlastne tým vyvolávate napätie medzi týmito dvoma skupinami ľudí. To je pre spoločnosť, ktorá je rozdelená a v ktorej je veľa nenávisti mimoriadne nebezpečný jav. A myslím si, že sa nám to môže, nechcem nič privolávať, že sa nám to môže vypomstiť.
Takže, keď sa vrátim ešte k tým rodinám a dôchodcom. Ak im chcete nejakým spôsobom pri tej konsolidácií pomôcť, ale v takej situácii, že bude mať z toho niečo aj štát a aj tí dôchodcovia, tak prosím vás, tak im umožnite pracovať popri poberaní príspevkov, popri poberaní dôchodku, študentom popri štúdiu, matkám, otcom, čo sú na rodičovskom príspevku alebo tým, čo sú na PN-ke, OČR-ke, aby si mohli privyrobiť. Vy namiesto toho odvodňujete ich príjmy, to znamená, hľadáte, takto mikroskopom hľadáte, kde všade sa dajú zobrať peniaze. Aj tieto kategórie ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, tak na nich uvaľujete odvody. Keby ste ich podporovali práveže tieto skupiny, tak oni vám prinesú do štátneho rozpočtu viac ako tých pár percent, ktoré na nich uvalíte týmito odvodmi.
My to tu už hovoríme, už sme tu dvakrát predložili návrh do tejto snemovne, nepodporili ste to. Prosím vás, zohľadnite to, že desať rokov sa nevalorizoval odpočet odvodov. Odpočet odvodov to znamená časť tých dohodárov, tých študentov, matiek, dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, že do určitej čiastky sa im odvody odpustili. Nič sa s tým nerobilo. Motivujte tých ľudí, aby išli, aby pracovali. Však viete, aké sú štatistiky nezamestnanosti a zamestnanosti na Slovensku. Jednoducho potrebujú aj firmy tých ľudí. Všetci by tým získali, tí ľudia konkrétni, zamestnávatelia aj štát koniec koncov, lebo len zvýšená ekonomická aktivita nás vytiahne z týchto problémov, ktoré tu máme.
Tak teraz ako šetríte na sebe. Nuž, musím povedať, že štát nešetrí na sebe takmer vôbec. Ja si pamätám, keď sme hodnotili štátny záverečný účet a pýtal som sa štátneho tajomníka ministerstva financií pána Majerského, že viete nám vyčísliť, že tých 70 miliónov eur, čo ešte na konci roku 2023 predložil minister financií, že bude štát šetriť na prevádzke štátu, či ste ich ušetrili? Nevedel mi dodnes odpovedať, sľúbil mi, že mi pošle písomne odpoveď, neposlal mi ju, lebo štát neušetril nič. Štát si nafukuje dokonca výdavky na svojich zamestnancov a myslím teraz vládne inštitúcie, nafukujú. My tomu hovoríme mŕtve duše. Ony si to tak narozpočtujú, aby potom tie peniaze rozdelili na odmeny, to je vyslovene plytvanie. Takže takto šetrí štát? Nie, preto neberiem vôbec vážne, vôbec neberiem vážne vaše vyhlásenia, že štát ide šetriť na sebe, preto pokladám tých 700, 800 miliónov eur, keď odrátam tie energodotácie a to, čo idete zobrať samosprávam, pokladám za fantómovú konsolidáciu, fantómovú. My nevieme, čo vlastne, akým spôsobom idete šetriť.
Včera som sa dozvedel na hospodárskom výbore ďalšiu nepríjemnú vec. Nedozvieme sa pravdepodobne skôr, akým spôsobom ten štát šetrí na sebe, len tak, že bude predložený štátny rozpočet. Takže sa to tu zase odsúva do budúcna a prijatím tohto zákona sledujete jednu jedinú vec, aby bolo jasné, že vyzbierate nejakú miliardu, miliardu tristo, miliardu štyristo miliónov eur ročne od týchto skupín, o ktorých som tu hovoril, to znamená, obyčajní občania, živnostníci, zamestnávatelia, samosprávy, od týchto skupín vyberiete peniaze, toto je jediná istota, čo tu dnes máme.
A ak hovorím o šetrení na strane výdavkov štátu, jediné konkrétne, čo ste povedali, bolo, že zmrazíte mzdy zamestnancov verejnej správy až na vybrané skupiny. To je jediné, ale neberem ani to vážne, to vám hovorím, neberem to vážne, pretože, ako sa nám potvrdzujú skúsenosti z minulosti, čo dnes platilo, zajtra neplatí. Pritom kade chodíte, predstavitelia vašej vlády dookola opakujú mantru, že my sme ako za KDH, nemáme názor na to, ako šetriť na štáte. Prosím vás pekne, však sme to vlani predložili na jednej A4, ako ste to žiadali, pán minister, keby ste ma počúvali, na jednej A4 nešťastníci to žiadali. Však povedzte ako, čo, dajte, tak sme vám ju dali, takto, päť bodov. Hodili ste to do koša. Predseda vlády si do toho robil zápisky pri osobnom rokovaní, hodil do koša, nič nám nepredložili. Teraz prichádza na každej z našich piatich bodov, lenže zasa len ústne. Jediné čo konkrétne tu vidím, tak vidím, že idete zvýšiť daň z hazardu. Ale ako, prosím vás? Takmer všetky štáty, únijné štáty zdaňujú kamenné herne rovnakou sadzbou alebo vyššou ako online hazard. U nás? Len pre lobing ministra, ktorý si sadol na hazard ako tá kvočka na vajcia, tak tieto nejdete, tie sadzby, vyrovnávať, naopak, nechávate ich na nízkej sadzbe, čo sa týka hracích automatov.
Prosím vás pekne, že nedá, ja ďalej keď počúvam, že nedá sa brať z obligatórnych výdavkov. Prečo predseda vlády, ešte neviem pred rokom alebo kedy, hovoril, že 30 % štátnych zamestnancov takto sa dá prepustiť. Zrazu sa nedá? Prečo teraz nevystúpi a nehovorí, že koho prepúšťať? Prečo je schovaný? Zaliezol niekde do ulity a čuší, lebo sa bojí, čo to spôsobí, lebo tie dôsledky konsolidácie, tak ako ste vy navrhli, pri tej hanbe ako vy neviete šetriť na sebe, tak dopadnú priamo politicky na vás.
Ak už nepočúvate také inštitúcie, prosím vás pekne, ako sú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ústavný strážca verejných financií, keď nepočúvate politické strany vrátane KDH, keď nepočúvate vlastný inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, prosím vás pekne, tak počúvajte aspoň to, čo hovoria dve skupiny, ktoré stoja proti sebe a sú teraz v jednom šíku, a to sú odbory a zamestnávatelia. Ja vám prečítam len pár údajov. Oni už sú tak ďaleko, takí sú nervózni, že oni sa zhodli na konkrétnych číslach, že kde by sa mohlo šetriť. Ja vám prečítam len pár čísel. Šetrenie na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe 250 miliónov eur, zreálnenie rozpočtových výdavkov na energie v rozpočte verejnej správe 160 miliónov eur ročne, adresné poskytovanie energodotácií pre domácnosti 150 až 400 miliónov eur, realizácia vládou už schválených opatrení revízií výdavkov vo verejnej správe, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze, vášho útvaru, 250 miliónov eur, potenciálne až jedna miliarda, zníženie medzery výberu DPH na úroveň priemeru EÚ 150 miliónov eur v prvom roku. To sú všetko veci, ktoré tu hovoríme, čo ste mali vlani na papieri v septembri, ktoré sme vám predložili pri rokovaní s predsedom vlády, toto tam bolo. Už dospeli k tomu aj odbory, zamestnávatelia a kričia vám tu, robte konečne niečo.
Takže nevidím tu nejaký úprimný záujem alebo ochotu, alebo odvahu, neviem, ako to nazvať, aby si členovia tejto vlády a politické strany sadli, vládne strany, a povedali, tak konečne ideme šetriť, tu ideme šetriť, tu. A ja vám nebudem opakovať to, čo sme predložili pred rokom, je to stále aktuálne. A ako som tu povedal pred chvíľou, potvrdzujú nám to viaceré inštitúcie či už vaše na ministerstve, alebo dokonca odbory aj zamestnávatelia. Ale predsa, keď chcete na jednej A4, tak my to dnes podrobnejšie rozoberieme aj na tlačovej konferencii, tak vám dávame aspoň niekoľko typov, kde by ste aspoň o niečo, a nie malé čiastky, keď to by ste to zobrali dôsledne, znížili výdavky štátu a s čím by sa dalo pracovať veľmi rýchlo. Takže dnes podáme do podateľne Národnej rady, aj predstavíme na tlačovej konferencii päť návrhov opatrení, aby ste vo vláde, aby táto snemovňa prijala uznesenia, ktoré vás zaviažu, aby ste vy vo vláde prijali vlastné uznesenia. Ja ich teraz stručne uvediem.
Prvé uznesenie, uznesenie k prehodnoteniu a úprave súčasných dohôd o úrovni služieb v info-komunikačných technológiách, v sektore, kde sa poskytujú služby sedem dní v týždni a 24 hodín denne, s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch 2026 až 2027. Informačné technológie, potrebujeme ich, ale jednoducho vieme, máme informácie z ministerstiev, dá sa na tom mimoriadne ušetriť, len keby sme chceli byť hospodárni. Takže mali by sa prehodnotiť končiace sa dohody o úrovni služieb a uzavrieť nové servisné zmluvy, takzvané SLA zmluvy, aby tak došlo k zníženiu čerpania finančných prostriedkov na tieto zmluvy.
Druhé uznesenie, uznesenie k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energie. Kým v tom prvom uznesení by sme vyzvali, aby si to zobral pod palec minister investícií a regionálneho rozvoja, tak v tomto by si to mala zobrať pod palec ministerka hospodárstva a na najbližšom rokovaní vlády by mala predložiť uznesenie zaväzujúce jednotlivé ministerstvá pristúpiť ku koordinovanému centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizácií s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií v roku ´26 až ´27. My podľa tých čísel, čo máme, predpokladáme, že by mohlo prísť k úspore až 30 %. Vy rozdávate energodotácie a neviete šetriť na sebe, 30 %.
Tretie uznesenie, k úspore tepla a plynu a elektrickej energie v štátnej správe a podriadených organizáciách o 15 % v porovnaní so spotrebou za rok 2023 na vykurovacie sezóny ´25/´26 a ´26/´27. Takže tam to bolo centrálne obstarávanie, tu úspory samých tých inštitúcií sú možné. Zase by si to mala zobrať pod palec ministerka hospodárstva a vláda by mala prijať uznesenie, aby ju zaviazala, aby týmto smerom postupovala.
Štvrté uznesenie, k zákazu nákupu osobných vozidiel nad 40-tisíc eur v rokoch ´26 až ´27. Na dva prosím vás, aspoň na dva roky obmedzte nákup tých limuzín, obmedzte to nejakým spôsobom. Videli sme teraz, že štátne inštitúcie postupujú úplne opačným spôsobom. Videli sme to v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, kde sa nakupujú limuzíny, aby to ešte stihli, kým možno nejaké tieto obmedzenia prídu aj z vašej strany. Ja k tomuto dodám len jednu vec, lebo to opäť súvisí s energiami a vyjadrím sa k tejto konkrétnej firme.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava každý rok dosahuje vysoké zisky. Viete, prečo ich dosahuje? Pretože si to žiada štát, vláda. A prečo si to žiada vláda? Aby z nej vybrala dividendy. Len tento rok sa zo SEPS-u majú dostať dividendy pre vládu v hodnote 37 miliónov eur. Táto inštitúcia, ktorá nakupuje limuzíny a ktovie ako hospodári, tak táto inštitúcia vlastne svojím ziskom prispieva k tomu, aby sme mali vysoké ceny energií na Slovensku. Keď si zoberiete štruktúru napríklad v tomto prípade elektrickej energie, kde silová energia tvorí zhruba polovicu, 60 % podľa ceny, tak zvyšné tvoria kadejaké regulované poplatky a medzitým regulovaným poplatkom je aj ten prenos elektrickej energie. A takisto ako SEPS, takisto ako rozvodné závody, takisto ako v prípade plynu Slovenský plynárenský priemysel, dosahujú tieto inštitúcie zisky, z ktorých si, samozrejme, štát potom vyťahuje dividendy. Ja nie som proti tomu, aby tieto inštitúcie boli ziskové, naopak, tie inštitúcie potrebujú zisky, aby ich potom využívali na nevyhnutné investície, to je základná matematika. Ale prosím vás pekne, aby sme my hospodárili na Slovensku tak, že vláda hľadí na tieto inštitúcie tak a každý rok sa ich opýta, tak koľko nám dáte z dividendy alebo dokonca superdividendy, lebo to sa platí ešte dopredu z tých ziskov budúcich, koľko? Je to normálne? Na jednej strane vyťahujeme z týchto firiem dividendy a vlastne tie dividendy nám zaplatia všetci či je to priemysel, alebo sú to občania, v cenách energií platia to.
Piate uznesenie, uznesenie k záväzku zvyšovania a čerpania eurofondov Európskej únie na mesačnej báze v priemere o 2 % do konca roku 2026. Nič iné nežiadame, len čo ste si nakreslili v rozpočte. Keď si zoberiete rozpočet verejnej správy, o ktorom sme rokovali pred rokom, tak tam máte naprojektované, že aké by mali byť príjmy z eurofondov na tri roky. Ja si ctím trojročné rozpočtovanie, tak by to malo byť, preto to beriem vážne. A tam, keď sa pozriete, že v akom stave by sme mali čerpanie ku koncu roka 2026, tak je to 4,9 miliardy eur, to je 39 % z celkového rámca na roky ´21 až ´27. Takže len vlastný záväzok keby ste naplnili a tie eurofondy začali čerpať. Sú nevyhnutné, nie na to, aby sa dali na energodotácie, ale sú nevyhnutné na investície a nakoniec sú aj nevyhnutné na zachránenie vášho krku, pretože všetky ratingové agentúry hovoria o tom, že ak nebudete čerpať európske zdroje, tak bude s ratingom zle a hovoria, že potom rating pôjde dole, to píšu, to je tam napísané. Aký je stav čerpania dnes? 10 % ku koncu augusta, ku koncu budúceho roka 39 %. To sú jednoduché počty, tak urobte v priemere 2 % každý mesiac, zaviažte sa k tomu.
Takže to je týchto päť uznesení, keď chcete, tak vám ich môžem potom dať aj na jednej A4, ako sme vám dali vlani, ale asi to zasa hodíte do koša. Posledná vec, ostáva mi málo času, hospodársky rast. Analytici, nezávislí analytici dnes hovoria, že budeme radi, keď sa dostaneme v hospodárskom raste tento rok niekde na pozitívne číslo, bude to hlboko pod jedno percento, hospodársky rast klesá. Ak sa oháňate tým, že jednoducho sú to dôsledky colnej politiky Spojených štátov alebo nejakého nepriaznivého prostredia, choďte sa pozrieť, ako hospodária okolité štáty. Hospodária úplne inak, to znamená, že sú to dôsledky vašej hospodárskej politiky, na ktoré som upozorňoval v roku 2023, v roku 2024 a upozorňujem v roku 2025. Slová sa napĺňajú, vôbec ma to neteší, je to veľmi smutné. A tento rok to nebude lepšie, pretože, už som to povedal na začiatku, deficit sa vyšplhal na päť miliárd eur, a to máme september, tak to som zvedavý, kde skončíme tento rok. To znamená, vy budete musieť upratovať v tomto rozpočtovom roku ešte tie peniaze. Ja som zvedavý skutočne, jak to dopadne. Upozorňovali sme vás na to.
V rámci konsolidácie to, čo sme vlastne hovorili aj minulý rok, my sme to potom prezentovali ďalej, absolútne nám chýbajú opatrenia, ktoré by nejakým spôsobom podporili ekonomický rast. A to nemusia byť, ako pod tým si nemusíme predstavovať nejaké špeciálne programy, úplne stačí, keď tu bude vypočítateľné prostredie, keď nebudete meniť zákony zo dňa na deň, keď nebudete zneisťovať firmy, keď nebudete zdierať živnostníkov, keď nebudete vymýšľať transakčné dane, ktoré ani si neviete vybrať, keď budete riadne hospodáriť, pretože keď zle hospodárite, to ide do úrokov a firmy predsa pracujú s úrokmi, je to veľmi nebezpečné. Takže žiadne prorastové opatrenia a čo ma mrzí úplne najviac, je to, že vyháňame ľudí odtiaľto, šikovných ľudí, nielen pre atmosféru v spoločnosti, ktorú ste spôsobili vy, nielen pre tú atmosféru, ale aj preto, že tých ľudí jednoducho používate ako dojné kravy. Chcete od nich len peniaze a tí ľudia chcú žiť. Chcú žiť, chcú tu tvoriť, chcú tu študovať a namiesto toho je jedna prekážka za druhou. Z tohto pohľadu hodnotím aj tento tretí konsolidačný balík ako jeden veľmi nebezpečný nástroj, ktorý nás uvrhne nielen do toho, že Slovensko asi padne do recesie, ale aj do toho, že prídeme o ďalších schopných ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

18.9.2025 19:14 - 19:14 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Stredák, za váš vstup a faktickú poznámku na to, čo som hovoril.
Všetci si uvedomujeme, že ten stav, ktorý tu máme, ten akože register užívacích vzťahov, ktorý funguje teraz, nie je dobrý a nie je dostatočný. Bolo to treba napraviť a my vítame tú iniciatívu, že vláda prichádza s týmto návrhom zákona. Aj to, že sa stane tento register aj informačným systémom verejnej správy. To je posun, ktorý jednoznačne vítame.
A my sme si ho naštudovali, ten návrh zákona, a práve preto som už teraz v prvom čítaní chcel povedať o niektorých otázkach a otáznikoch, ktoré tu máme, aby sme si to dosť dopredu uvedomili aj na ministerstve.
Pred druhým čítaním je možné pripraviť pozmeňovacie návrhy a v tomto chceme mať diskusiu s pánom ministrom, či už dnes, teraz v pléne, alebo potom na výbore, alebo v inom priestore.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2025 18:59 - 18:59 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom, parlamentná tlač číslo 915.
Tento návrh je bezpochyby krokom, na ktorý slovenské poľnohospodárstvo čaká dlhé roky. Prichádza však, povedzme si to otvore, veľmi neskoro. Roky sme na Slovensku trpeli chaosom v užívacích vzťahoch takzvanými pozemkovými vojnami, nekonečnými spormi o nárok na dotácie, o právo hospodáriť a o to, kto reálne obrába pôdu. Výsledkom je nielen právna neistota, ale aj nedôvera farmárov v štát, zbytočné konflikty medzi vlastníkmi a nájomcami a často aj plytvanie verejnými peniazmi.
Preto vítam snahu zaviesť jednotný a záväzný register, ktorý by po vzore českého LPIS konečne priniesol transparentnosť a prehľadnosť, jediný zdroj pravdy pre dotácie a priame platby a vyššiu právnu istotu pre všetkých od vlastníkov cez nájomcov až po kontrolné orgány. Grafická evidencia pozemkov, elektronické formuláre, verejný prístup k základným údajom, to sú kroky, ktoré by mohli konečne zmeniť dlhoročný chaos na poriadok.
Návrh zákona obsahuje viacero opatrení, ktoré si zaslúžia uznanie. Je to menej sporov, ak bude register záväzný a údaje hodnoverné, zníži sa počet konfliktov o to, kto smie pôdu obrábať, efektívnejšie kontroly. Štátne orgány nebudú musieť opakovane žiadať o dokumenty, keď budú údaje dostupné v jednom registri, menšia administratívna záťaž v budúcnosti. Keď sa systém udomácni, jeho fungovanie ušetrí čas a náklady všetkým stranám. Ďalej, lepšia právna a finančná ochrana vlastníkov, ktorí dnes často netušia, kto ich pôdu reálne obhospodaruje. A napokon spravodlivejšie prideľovanie dotácií. Podpora pôjde len tým, ktorí budú riadne zapísaní, čím sa zníži počet nesprávnych žiadostí. Tieto ciele sú nepochybne správne a dôležité.
Napriek pozitívnemu zámeru musím upozorniť aj na viaceré vážne nedostatky a riziká a hovorím to nielen ja, ale aj samotné farmárske organizácie. Po prvé, povinná autorizácia advokátom. Navrhovaná povinná advokátska autorizácia pri zápise do registra môže byť finančne aj prakticky náročná, najmä pre menších hospodárov či urbáre. V Českej republike, ktorej systém LPIS je naším vzorom, takáto podmienka neexistuje. Farmár si urobí zápis sám v elektronickej aplikácii, systém si údaje ťahá priamo z katastra. U nás to bude znamenať vyššie náklady a väčšiu byrokraciu. Hrozí reálne riziko diskriminácie menších hospodárov, ktorí si advokáta jednoducho nebudú môcť dovoliť.
Po druhé, obvyklá výška nájomného. Návrh zavádza povinnosť evidovať obvyklú výšku nájomného, ale chýba jasná metodika, ako túto výšku určiť. To môže namiesto poriadku priniesť aj nové spory a napätie medzi vlastníkmi a nájomcami. Český LPIS takúto povinnosť vôbec nemá a funguje.
Po tretie, časový horizont účinnosti. Zákon má nadobudnúť účinnosť až v roku 2028, niektoré časti dokonca až v apríli 2029. To znamená, že ešte ďalšie štyri roky budeme žiť v systéme, o ktorom všetci vieme, že má vážne problémy. Prečo je potrebné čakať tak dlho? Je dôvodom len technická a informačno-technická príprava alebo aj iné faktory? Nedalo by sa toto prechodné obdobie skrátiť, aby sa pozitíva zákona prejavili už skôr?
Po štvrté, kapacity úradov. Okresné úrady už dnes zápasia s nedostatkom personálu a teraz dostanú ďalšiu náročnú agendu a 30-dňové lehoty na zápis a riešenie sporov. Pri dnešnom stave to pôsobí nereálne a hrozí, že sa register zasekne už v prvých mesiacoch fungovania.
Po piate, ochrana osobných údajov. Hovoríme, verejný register áno, ale musíme chrániť aj osobné údaje vlastníkov a užívateľov. Ak sa to neurobí citlivo, môže to priniesť nové právne riziká a stratu dôvery verejnosti.
Preto sa chcem, pán minister, spýtať, či ste otvorený zmenám návrhu zákona v druhom čítaní v tomto duchu a mám tiež niekoľko otázok k účinnosti návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom. Po prvé, prečo má zákon nadobudnúť účinnosť až v roku 2028 a 2029? Po druhé, aké konkrétne mílniky má ministerstvo stanovené, aby sme vedeli kontrolovať prípravu registra? Po tretie, ako zabezpečíte, že sa nezopakuje scenár iných veľkých IT projektov štátu, ktoré sa roky odkladali a napokon neboli funkčné? Po štvrté, ako ste pripravený garantovať, že v roku 2028 bude systém naozaj plne funkčný a nebude potrebné ďalšie predlžovanie prechodného obdobia?
Dámy a páni, návrh zákona o registri užívacích vzťahov je veľkou príležitosťou priniesť do nášho poľnohospodárstva právnu istotu, transparentnosť a poriadok. No zároveň nám hrozí, že ak zostanú sporné body nevyriešené, dobrý zámer sa premení na zdroj nových konfliktov a frustrácie.
Náš poslanecký klub víta túto diskusiu a podporuje cieľ zaviesť register, ktorý ukončí pozemkové vojny. Ale očakávame od vlády jasné odpovede, najmä ako skrátiť zbytočne dlhé prechodné obdobie, ako ochrániť malých hospodárov pred neúmernou byrokraciou a nákladmi a ako garantovať, že štát tento kľúčový projekt naozaj dotiahne do konca, lebo naši farmári aj vlastníci pôdy si zaslúžia poriadok a nie ďalšie roky neistoty.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.9.2025 18:44 - 18:44 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podávam procedurálny návrh na stiahnutie vládnych návrhov zákona o školskej správe, o financovaní škôl, zákona o pedagogických odborných zamestnancoch, školského zákona na prepracovanie a následné riadne prerokovanie návrhov zákonov v nezlúčenej rozprave v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie: považujem naozaj za neseriózne, aby nám bola skrátená rozprava tak, že bola zlúčená, nebolo možné sa dôkladne vyjadriť a zargumentovať, aj keď sme načrtli hlavné nedostatky predložených menovaných zákonov, tak potom dostaneme výtku, že sme povrchní alebo nedôslední. Taktiež je, samozrejme, normálne, že navrhovateľ má záverečné slovo alebo teda slovo, po ktorom už nenasledujú faktické ani diskusia, bola by nekonečná, ale toto sú dôvody.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2025 18:14 - 18:14 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja nebudem špekulovať o úmysloch predkladateľa, o čo naozaj ide, o čo im ide pri týchto zákonoch, ale skúsim ten najpozitívnejší scenár. Ak by som chcel získať všetkých zriaďovateľov k spolupráci pri riešení absolútnej výzvy pre Slovensko, pri riešení generačnej chudoby, tak neprídem s prvým návrhom zákona, ktorý je pre týchto partnerov likvidačný, ale určite skoncentrujem všetky sily, pozvem ich k jednotnému okrúhlemu stolu, aby sme napríklad redefiníciou sociálne znevýhodňujúceho prostredia, zvýšením normatívov, adresnou koncentrovanou pomocou, zvýšením počtu terénnych pracovníkov, nerušením dopytovej výzvy na odborných zamestnancov a ďalšími, ďalšími krokmi adresovali pomoc tam, kde je potrebná. Lebo naozaj aj keby Ján Amos Komenský sa stal ministrom školstva, sám minister nevyrieši problém generačnej chudoby, dačo urobiť môže, ale nie, že akoby vykope vojnovú sekeru voči tým, s ktorými chce tento problém v kooperácii riešiť. Dotknem sa aj toho pojmu "spoločenská potreba". Tiež to považujem zhodne s vami, pani kolegyňa, za nebezpečnú vec, hoci KDH a PS sa práve v hodnotovo ideových veciach razantne líši, ale s rešpektom k demokracii, s rešpektom k tomu, že vzdelávanie má byť politicky a ideologicky neutrálne, tak určite si neželám, aby sa táto spoločenská objednávka, potreba realizovala ad hoc podľa toho, kto je práve pri moci, lebo považujem to za krok cez čiaru k politickému, potenciálne ideologickému vplyvu, čo môže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2025 17:59 - 17:59 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakuje za slovo.
Kolegovia, rád vám popíšem tú situáciu z praxe, ako bude vyzerať implementácia takejto zákonnej úpravy. Bude treba v pracovnom poriadku upraviť alebo aj v dodatku k pracovnej zmluve výkon práce každého takéhoto zamestnanca, ktorý bude vyslaný. Vy nemôžete v súlade s inými právnymi predpismi, ako je BOZP, poslať niekoho len tak niekam do domácnosti. Každý učiteľ má spravidla napísané v pracovnej zmluve miesto výkonu práce sídlo tej školy. U odborných zamestnancov je možné, nech som absolútne presný, uviesť aj iné miesto výkonu práce, u pedagogických nie. Čiže to, čo som vám opisoval predtým, že hoci aj s dobrým úmyslom, ale tu dobrý úmysel, žiaľ, nevidím, to je mi ľúto, pri tomto konkrétnom ustanovení, tak aj pri zmenách s dobrým úmyslom ak nedomyslíte a nerozumiete tomu, čo to prinesie v praxi, môžete urobiť medvediu službu. Takto to bude aj v tomto prípade. Budete musieť meniť niekoľko dokumentov, a to závažných, a stejne narazíte na kompetenčnú bariéru.
My sa tu bavíme o detailoch pinzetových. V návrhu zákona je napríklad napísané, že digitálny koordinátor na škole musí absolvovať, povinne každý jeden, 50 hodín špecializačného vzdelávania aj keby išlo o človeka, ktorého nejaká šťastná škola získa, ktorý je fakt odborník a ktorý by sám mohol vzdelávať druhých, plošne, všetci. Tak takto pristupujeme k ľuďom, kde spochybňujeme ich kompetenciu. No na druhej strane kľudne vyšleme pedagóga, ktorý má byť zodpovedný za BOZP domácnosti, mimo lege, mimo iné papiere zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2025 17:44 - 17:44 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Peter Pollák, ďakujem za vaše veľmi úprimné, ako vždy od srdca, nasadenie pre otázku osobitne detí z marginalizovaných rómskych komunít. Ako si dobre pamätáte, tak v minulosti sme sa na túto tému aj sporili, aj zhodli. Zhodli sme sa na tom, že toto je obrovská výzva, tak ako ste to aj dnes povedali, v záujme každého jedného človeka na Slovensku a celej spoločnosti, aby nenarastal počet detí, ktoré by nám nemali dať spávať ich osudy, ktorým zahatáme slepou cestou cestu ku uspokojivému, plnému životu a robíme z nich ľudí odkázaných na sociálnych dávkach.
Áno, právny nárok bol prvý krok a ja už som to dnes spomínal vo viacerých iných súvislostiach, v týchto veciach bolo treba pokračovať. Do zákona sme v ´23 dali motivačné stimuly a odporúčal som aj na iných miestach a na iných fórach, aby sme to, čo je teraz chystané pre plošné opatrenie povinnej škôlky od troch rokov, tieto peniaze a sily sústredili tam, kde tie deti to potrebujú, do terénnych pracovníkov.
A to, čo hovoria skúsenosti z domácej pôdy, ale aj zo zahraničia, že treba pracovať s rodičmi nielen s deťmi, ale najmä s rodičmi, lebo deti nezmenia situáciu v tých osadách, ale rodičia áno. Ale toto nevyrieši žiaden minister školstva, ale niečo aj ten môže urobiť, to čo som hovoril, lebo toto je otázka prierezová. Toto by mala byť premiérska téma, ako riešiť povinnú škôlku, keď majú problém s povinnou dochádzkou do školy, keď nemajú tečúcu vodu, splachovacie záchody a elementárnu výbavu, žijú v strašných podmienkach.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2025 17:14 - 17:14 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pani kolegyňa. Vďaka tebe môžem mať celé dve minúty, aby som sa vyjadril k vysokoškolskému zákonu. Zákonu chýba hnací motor, ktorý urobí naše vysoké školstvo konkurencieschopným. Žiaden mechanizmus v novom zákone nám nedáva nádej na to, čo potrebujeme. Chýba nám tam prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom, aby mohli vznikať napríklad heterogénne konzorciá. Chýba nám tam podpora vyššej finančnej nezávislosti vysokých škôl na verejných zdrojoch. Chýba jasné definovanie úloh vysokých škôl v oblasti celoživotného vzdelávania. Chýba nám dôrazná diverzifikácia vysokého školstva na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, podpora aktívnej účasti regionálnych vysokých škôl na rozvoj svojho regiónu a ďalšie pointy, ktoré sa tu teraz nedajú umiestniť v tomto časovom rozpätí. Na aktuálnom znení návrhu zákona nám najviac prekáža odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl. Prekáža nám tendencia štátom politicky ovplyvňovať vysoké školy na úkor akademických slobôd a autonómie vysokých škôl. Prekáža nám oslabovanie nezávislosti SAAVŠ (Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy) a Slovenskej akadémie vied. Prekáža nám ignorácia fakultných samospráv, v niektorých bodoch je úplným mikromanažmentom ten nový návrh zákona a absolútne nespomína ani len akademické senáty alebo dekanáty, tie kľudne nemusia existovať podľa tohto zákona. A najmä nám prekáža definitíva pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl po deviatich odpracovaných rokoch, a to už od úrovne lektora, asistenta, ktorí nemuseli dosiahnuť ani na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je absolútna kuriozita vo svete, a takto ho nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti.
Skryt prepis