Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, naviažem na svoje prvé vystúpenie za klub, kedy som vám vlastne zhrnul tie dopady takýchto masívnych zmien. Poukázali sme, hovorili sme aj o nejakých tých kľúčových zmenách, ktoré nie sú len pracné na zapracovanie do všetkých tých dokumentov, poriadkov, ktoré zamestnajú od rána do večera ten chudobný manažment na školách, a tak im zabránia v tej hlavnej činnosti. No chcem teda teraz nadviazať, aby ste videli, akú to má faktografiu za týmto. Pripomínam, že v máji 2023 sme naozaj urobili, nadväzovalo to na desaťročia práce predtým, veľký reformný krok a považoval som ho vtedy za úplne že hraničný, čo sa týka síl absorpčnej schopnosti škôl. Bolo to tak na hrane, že sa rozhodovalo o tom v mnohých zborovniach, na mnohých konferenciách, valných zhromaždeniach stavovských organizácií. Dlho trvalo, kým pristúpili Združenie základných škôl Slovenska k tomuto, že áno. Dlho trvalo, kým všetky organizácie povedali áno a išli sme všetci školáci do toho.
Prečo dlho váhali? Nebolo to len preto, že sa učiteľom nechce meniť spôsob, mnohí nevedia ľahko zmeniť spôsob toho, ako vzdelávajú deti a tie staré vzdelávacie cesty jednoducho nefungujú a sú nepoužiteľné. Je to aj preto, že to skutočne vyžadovalo obrovskú mieru práce od týchto ľudí. Rok na to prišla takzvaná Nežná revolúcia v školstve, všelijaké ďalšie zmeny, ktoré priniesli, také menšie.
A teraz máme rok 2025, ďalšia zmena masívna, masívne zmeny. A ja som vám, pán minister, aj ostatní kolegovia, vlastne demonštroval, čo to všetko znamená, keď niekto aj v dobrej viere urobí nejakú zmenu textácie v zákone, aký to má dopad na tie státisíce detí, desaťtisíce učiteľov a na manažmenty škôl. Tak pričom hneď na začiatku poviem, že sú zmeny, ktoré sú potrebné, sú zmeny, ktoré v školstve musíme urobiť, aby to školstvo fungovalo lepšie a na tie sa treba sústrediť a nájsť spôsoby, ako to urobiť. Ale pripomínam, že dva roky dozadu sme mali, na hranici schopnosti absorpčnej systému a školy, urobené zmeny. A my im potrebujeme pomáhať. To bolo len dva roky dozadu. Fínsko, Estónsko, často sa spomínajú tieto krajiny, tam sa tie reformy robili, samozrejme, 20 rokov. My nemôžeme po dvoch rokoch takouto, prepáčte mi to, nezmyselnou záťažou zmien si strieľať do kolena.
A teraz sa dotknem pár konkrétnych príkladov, o ktorých tu už viackrát bola reč, veď ich komunikujeme od mája, niektoré od júna a júla. Viete, tie materské školy a to povinné predprimárne vzdelávanie to nie je len technická zmena, technické opatrenie alebo v dobrej vôli snaha vytiahnuť deti z generačnej chudoby. Hovoril som to aj na tej odbornej tlačovke, aj na konferenciách, trojročné dieťa nezmení situáciu v osade. Tam treba pracovať s rodičmi, tak ako o tom hovorí nobelista Heckman, ako o tom hovoria skúsenosti Family Nurse Partnership, organizácie, ktorá 30 rokov úspešne robí s 390 000 rodinami.
Tak naozaj vládna novela, ktorá ruší právny nárok, o ktorý sme dva roky bojovali dozadu so samosprávami a presadili ho, ktorý sa implementoval do dokumentácie samospráv, zriaďovateľov škôl, tak teraz to proste len tak škrtneme a nahradíme to povinným predprimárnym vzdelávaním pre všetky deti od troch rokov. Tak ako už bolo aj povedané, tak len stručne, že áno, rodič môže požiadať, keď má maturitu, o to, aby to dieťa bolo vzdelávané doma, má to však dva háčiky.
Prvý háčik je, že, nuž, maturita nerobí z rodiča, samozrejme, dobrého rodiča. Nikde na strednej škole nedostanete maturitu z rodičovstva a štatutár tej materskej školy, do ktorej to dieťa môže byť proti vôli rodiča zaradené, starosta, ten tú maturitu mať nemusí, to je úplne absurdné. Druhý háčik je, že kmeňová materská škola určí dieťaťu, ktoré doma v súrodeneckej grupe, v rodičovskom prostredí, termín vo februári, časový rozsah kedy má prísť medzi 20 detí, ktoré sú tam spolu od septembra, ktoré nemá tie návyky, ktoré majú iné deti a má táto škôlka odmerať, či ten rodič dobre narába, vzdeláva svoje trojročné dieťa. A napokon pani riaditeľka tej škôlky rozhodne, či to dieťa musí nastúpiť vzápätí do škôlky, alebo o tom rozhodne rodič. A to je civilizačná zmena, to je proste civilizačná zmena, kedy my si myslíme, že to vieme lepšie, vieme to lepšie ako tí rodičia, na ktorých sa dívame a kde naozaj dokážeme ukázať prstom - toto robia zle, toto by bolo lepšie. Ale, priatelia, toto si nikto z vás nedovolí urobiť vo svojich rodinách, to si nedovolia starí rodičia voči svojim vlastným deťom, lebo máme generačnú skúsenosť, doslova vedecké poznanie, že to už nie je rola starého rodiča, aby riadil rodinu svojich detí, ako vychovávajú oni svoje deti. A vari to je úloha štátu?
A teraz niektoré z tých vecí, ktoré naozaj zabíjajú papierovaním život v škole. Mám naozaj minimum času takže školsky, heslovite. Školský vzdelávací program po novom má obsahovať napríklad aj taký bod, že stratégia digitálnej transformácie vzdelávania. Toto si teraz každá škola musí dať do ŠKVP. No ja by som toto rád videl najskôr na štátnej úrovni ako koncepciu, funkčný plán a metodickú pomoc pre tie školy, nie aby oni teoretizovali, ale nech to robia. Školský vzdelávací program po novom znovu musí obsahovať aj učebné osnovy. Robíme čihi-hota, čihi-hota, robíme bláznov z tých ľudí v škole, pretože len dva roky dozadu sme prijali to, že ak sa školský vzdelávací program v nejakom predmete, v nejakom ročníku nerozširuje o pridané hodiny z dotácie voľnej, ale ide presne podľa štátneho vzdelávacieho programu, tak môže tá škola povedať, že vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sú učebnými osnovami tohto predmetu. Teraz to musia rozpracovať, budú zase znovu písať, robiť tréning copy-paste, tak ako sme to robili v roku 2008, keď prišla víkendová reforma pána ministra Mikolaja. Prepáčte, takto budujeme potemkinove dediny. Viem, o čom hovorím, pretože som to leto 2008 strávil s pár bláznivými kolegyňami, nech mi to odpustia dámy, kedy sme bez dovolenky písali školský vzdelávací program, lebo v júni vyšiel štátny a v septembri všetky školy museli ísť podľa nového. A väčšina z tých učiteľov to naozaj robila metódou, poviem to po slovensky, copy-paste. Áno? Tak takto si ja vzdelávanie v školách nepredstavujem.
No bola reč aj o tom individuálnom vzdelávaní. Tam len prudká poznámka, nejde len o to, že na to nemajú peniaze, nejde len o to, že to je 200 kilometrov ďaleko. Prosím vás, zdravý rozum do hrsti, ktorá zamestnankyňa základnej školy vie prísť a zobrať zodpovednosť na tú školu za to, že potvrdí, že to dieťa tam má podmienky pre ochranu zdravia a života zabezpečené? Prosím vás, čítali ste niekedy BOZP? Toto nikdy nemôžete takto postaviť a takto fungovať. Neprajem nikomu, aby sa tam stal nejaký úraz v tej domácnosti.
Veľký problém je duševné zdravie, samozrejme, a patosociálne javy, ktorým sme svedkami, to ako sa nám deti dostávajú do epidémie depresie a duševných ťažkostí. No tak, čo sme našli v zákone? Našli sme, už o tom bola reč, že boli zlúčené stupne odbornej činnosti v centrách poradenstva a prevencie tretieho, štvrtého stupňa. No zároveň je tam takáto vec, predstavte si, že regionálny úrad školskej správy určí jednu štátnu poradňu v kraji, ktorá bude metodicky riadiť všetky ostatné poradne v tomto kraji. No teraz vedzte, že drvivá väčšina štátnych poradní vykonáva prevenciu najmä na stupni tri, poradenstvo, odbornú činnosti na stupni tri a tie súkromné, ktorých je 50 % takmer, 46, tak ony vykonávajú najmä štvorku, päťku. To znamená, metodicky ich bude riadiť niekto, kto nemá odbornú spôsobilosť, to je hlúposť.
No kontroverzní pedagogickí kandidáti. Dobrý nápad bol ťažisko bakalárskeho štúdia, vysoká škola, ťažisko ďalšieho štúdia na školách. Je z toho pokazený dobrý nápad. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, spomenul si problém s nedostatkom učiteľov a s tým, ako sa s tým snaží vysporiadať pán minister.
Ja chcem povedať ešte jednu vec, o ktorej neviete všetci, ale na výbore sociálnom sme mali správu o stave alebo o sociálnej situácii občanov na Slovensku za rok 2024. A okrem iného, tam z tej správy vyplynulo, že zo Slovenska odchádza ročne za posledné dva, tri roky štyri a pol tisíc mladých ľudí, štyri a pol tisíc mladých ľudí. Ďalej tam vyplýva z tej správy, že sa rodí každý rok o niekoľko tisíc detí menej. Naposledy to bolo 46 240, tuším, keď sa nemýlim, plus-mínus nejaké drobné. Sme sa dostali pod číslo 50-tisíc, čo je hrôzostrašné preto, lebo Slovensko postupne vymiera a prichádza o kvalitných ľudí.
A ja som spomenul, aj v rozprave som spomenul, situáciu pedagógov a ty si to zase povedal, že to je absolútne nevábne, čo sa tu deje. A tie riešenia, ktoré predstavuje zatiaľ pán minister, má to asi ťažké, ale ten s tým učiteľom kandidátom, to nie je šťastné riešenie. To hovorím z pedagogickej praxe, my veľmi potrebujeme zlepšiť kvalitu prípravy pedagógov, ale toto nie je riešenie. Toto je hodenie niekoho, kto ešte nevie dobre plávať do pomerne rozbúrenej vody a nebude to fungovať. A ako vravím, ešte väčší problém, za väčší problém momentálne považujem odliv tých najšikovnejších mladých mozgov, ktorí zo Slovenska odchádzajú a pri takom obrovskom balíku, ktorý tu predstavuje pán minister, tam toho veľa pre týchto ľudí nie. Takže toto vnímam ešte ako väčší problém.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme veľmi málo času a už som to spomínal ráno, že ja som bol pripravený, zapísaný do šiestich rozpráv. Všade som chcel rozprávať buď 20, alebo keby som rozprával za klub tak 30 minút. A do tých šiestich rozpráv by som sa minimálne prihlásil ešte aj do ústnej, aby som mohol reagovať v prípade na všetky veci, ktoré s tým súvisia. Nuž nedá sa a už som spomínal, že 85 % času rozpravy nám bolo vzaté. Dokonca je to oveľa horšie, ako to, čo sa stalo včera, lebo včera bol aký-taký priestor diskutovať ku skrátenému legislatívnemu konaniu v prípade ožobračovania Slovenska, ale teraz nemáme ani toľko. A ešte raz hovorím, na jednej strane sa bavíme o deťoch v materskej škole, na druhej strane o inováciách na vysokej škole, úplne nesúvisiace témy a ja neviem, o ktorej téme hovoriť skôr.
K tým domškolákom poviem to, že platí, že domškolákom ideme znepríjemniť, alebo nie ja teda, ale tu kolega, pán minister, ide znepríjemniť domškolákom život. Doteraz riaditeľ mal právo povedať, že či prídete na osobné preskúšanie, alebo stačí dištančne, pán kolega Pročko, čiže kontrola tam bola každý rok. Musí ten žiak preukázať, že či sa naučil to, čo je v curricule štátnom, čo je v štátnom vzdelávacom programe. Väčšina rodičov domškolákov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, drvivá väčšina. Dokopy je tých domškoláckych detí zhruba 1 500, nie je to nejaké veľké číslo. Ale týmto počinom, to nie je reakcia na Spišskú Starú Ves, to je mediálna výhovorka celkom pekná, celkom super, lebo treba chrániť, samozrejme, naše deti, ale v tomto prípade preskúšanie dištančné alebo nedištančné s tým nič neurobí. A druhé vec je, ako som spomenul, že zavádza sa povinnosť školám tých domškolákov svojich kontrolovať, to znamená, božechráň, že ste v Prešove prijali do školy dieťa z Bratislavy, lebo vy budete musieť ako riaditeľ školy poslať z Prešova do Bratislavy každý rok na prekontrolovanie nejakú učiteľku alebo učiteľa.
Ako vravím, toto opatrenie zníži vôbec chuť školám, sa zaoberať domškolákmi. Keď ja dostanem normatív na dieťa, na žiaka, tak dostanem ho na platy učiteľov, na prevádzku školy, to znamená na teplo, na elektriku, ale za domškolákov dostanete minimum, to vám nestačí ani na tie skúšky, ani na ďalšie úkony, ktoré v súvislosti s domškolákom robíte. A ako riaditeľ školy vám poviem, že je to dosť otravné mať domškolákov. A školy po tomto úplne stratia akúkoľvek chuť sa ešte domškolákom venovať.
A správne, kolega, si sa opýtal, že či vôbec ten štát, či ich len toleruje, alebo ich nemá rád a ešte im teda osolí život. A to súvisí aj s tým, čo my v KDH hovoríme, že rodič v tomto prípade pri výchove a vzdelávaní dieťaťa má mať posledné slovo, aj prvé slovo. A spolu so školami sú rodičia v tomto prípade dobrí partneri. A keď dobre funguje spolupráca, tak sa pomáha deťom. A keď si štát berie viac a pýta viacej, ako mu patrí, tak to potom nefunguje. Toľko k domškolákom.
Chcel som rozprávať o tom, že či trojročné deti musia alebo nemusia chodiť povinne do škôlky. Tá povinnosť, že môžte si nechať dieťa doma, ak máte maturitu, tak poviem vám o jednej našej kuchárke v škole. Vynikajúca matka, skvelá matka, teraz už aj stará mama a keď sa jej pýtala, pýtala sa jej dcéra, že postrážiš mi moje malé deti, lebo čosi-kdesi išli a viete, čo odpovedala? S takou iróniou povedala, no ja neviem, či môžem, lebo tvoje dieťa je malé a ja nemám maturitu. Nemáš maturitu, nevieš sa postarať o svoje deti.
Ja rozumiem, pán minister, že potrebujeme pomôcť deťom z MRK, z vylúčených komunít, ale to sa nedá robiť nasilu. Tam musí ísť oveľa komplexnejšie riešenie naprieč ministerstvami. Bolo to tu dneska spomenuté, že ženy, ktoré nastupujú do práce po materskej, tak tie vyhľadávajú škôlky od troch rokov, tak pomôžme v tejto oblasti, zamestnajme viacej ľudí v MRK. A nielen to, tie deti sú veľmi často emocionálne, fyzicky, psychicky ešte nepripravené prísť do tej školy. Čiže to, čo urobil Jano Horecký, že dať možnosť každému dieťaťu od troch rokov mať miesto v materskej škôlke, to je super a aktívna motivácia rodín, aby tie deti v prípade, že im tá škôlka pomôže viac ako rodina, áno? Ale vy zase idete po komunisticky, zase idete príkazom a zase idete proti právam rodičov. A toto je z môjho pohľadu aleže neprípustné, pán minister. A rozhodnúť, že či kvalifikáciou na to, že či sa viem postarať o trojročné dieťa alebo nie, je maturita, je, podľa mňa, veľmi nešťastné riešenie.
A chcel som sa ešte venovať, to už asi ma doplní kolega, ale aspoň na chvíľočku začnem, zákone o teda o pedagogických a odborných zamestnancoch. O tom učiteľovi po troch rokoch, ktorý príde do školy a je učiteľ kandidát. My sme vám hovorili, že, ja som tu o tom rozprával, že ako funguje príprava učiteľov vo svete a že po troch rokoch získate v Anglicku bakalára a potom idete do školy, tam s vami pracujú, pracujete pod dohľadom a tak ďalej. Ale to, čo ste urobili vy, ako keby ste prepočuli niektoré dôležité veci. My u nás na Slovensku päť rokov pripravujeme učiteľa a on nevie učiť. A uvádzajúci učiteľ sa mu nestíha venovať, lebo má plný úväzok. Nevie a my sme vám hovorili, že vy po troch rokoch viete toho človeka zobrať k sebe do školy, aby mal oveľa viacej praxe a môže vám pomáhať ako asistent učiteľa. Ale nebude v triede sám, lebo po troch rokoch ešte na to nie je pripravený. On nemá, on to nemá preskúšané, on nevie reagovať v kritických situáciách, on nevie zvládnuť, povedzme žiaka, ktorý je agresívny alebo odvráva, alebo nechce pracovať, on ešte to pedagogické majstrovstvo v sebe nemá. Vy ste sa snažili vyriešiť svoj problém s nedostatkom učiteľov, ale my sme vám nehovorili toto. My sme vám hovorili, že zlyháva príprava pedagogických pracovníkov, budúcich učiteľov, ktorí po piatich rokoch ešte stále nie sú pripravení a potom ich formálne akože pripravujeme, vzdelávame pod dohľadom nejakého učiteľa, ale nefunguje to, tam to zlyháva. A preto sme povedali, že pustite ich do škôl ako asistentov už po troch rokoch. Nech sa naučia všetko, čo treba, nech zvládnu celé pedagogické majstrovstvo. Ale tak, ako ste to pripravili vy, je podľa mňa a tiež nemám patent na rozum, však určite, budete argumentovať a možno máte relevantné argumenty, ale podľa mňa je toto nešťastné riešenie. Učiteľ kandidát po troch rokoch bez toho, aby sa naučil pedagogiku, aby sa naučil didaktiku, aby sa naučil zvládať skupiny ľudí, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré sú rozdielne, to nie je jednoliaty kolektív, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré majú špeciálne potreby. Ak z neho urobíte učiteľa kandidáta a bude učiteľ, ktorého ako zastupujúceho alebo neviem akého učiteľa budete posielať samého do triedy, môžte urobiť ešte väčšiu chybu. A ten učiteľ sa môže dostať, ten učiteľ kandidát, pardon, sa dostane do problémov. A predtým vás chceme vyvarovať, pán minister. Z mojej strany toľko zatiaľ, ďakujem pekne.

Vďaka za slovo.
Áno, pán kolega Krátky, je to tak, ako ste sa pýtali. Zákon, školský zákon sa teda v týchto dvoch veciach otvára aj v niečom inom, samozrejme, ale čo sa domškolákov týka, tak dnes má riaditeľ možnosť zvoliť formu preskúšania, buď je to osobná forma preskúšania, alebo dištančná. Týmto spôsobom sa zavádza povinnosť skúšať nie dištančne, ale osobne, čo bude veľmi, veľmi komplikovať rodičom situáciu preto, lebo väčšina tých škôl, ktoré sú vôbec ochotné sa venovať domškolákom je priemerne dvesto kilometrov od nich. Čiže toto keď budú musieť absolvovať hore-dolu pri všetkých predmetoch, tak ďakujem pekne.
A tá druhá vec, že každý rok musia skontrolovať obydlie a podmienky, bude zase nútiť tie školy, ktoré sú na opačnej strane tých dvesto kilometrov, každý rok tam prísť. Už dneska ten normatív, ktorý ide za domškolákov na školy, je tak maličký, to je len zlomok, že tým školám sa to absolútne, ale absolútne neoplatí, a to ešte viacej zredukuje ochotu akejkoľvek školy sa zaoberať tými domškolákmi. A čo ja tam vidím a to už sú trošku možno špekulácie, ale zredukovanie a osekanie domškolákov, lebo keď dopadnú na neštátne školy tieto reformy a budú zanikať postupne školy neštátnych zriaďovateľov, tak mnoho ľudí by si zvolilo radšej tú formu domškoláctva, hej, domáceho vzdelávania, ale už nebudú môcť. A ja tu tiež vidím to, čo bolo naznačené, ten zámer ministerstva dostať všetky deti pod štátnu kontrolu, zoštátniť školstvo, zakázať alebo obmedziť domškolákov a bude dobre, bude tu veselý komunizmus, socializmus.

Nie je tu pán minister, tak neviem, či budete vedieť zodpovedať túto otázku.
Každopádne, chcel som sa opýtať, jednak ste nechali dlhú dobu pracovať viacerých odborníkov, ktorí dúfali v to, že tých 52 miliónov alokovaných na Misiu zdravie bude použité na inovatívne projekty. K výberu týchto projektov nikdy nedošlo. Pýtam sa a to je otázka, že prečo. A druhá doplňujúca k tomuto je, že či je pravda, že deväť miliónov z tejto pôvodne alokovanej výzvy 52 miliónov minister sám rozhodol, že použije na tri projekty, a to konkrétne projekt uroonkológie a rehabilitácie. Takúto informáciu mám, či je pravdivá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, alebo kolegyňa, kolegovia, kolegyne.
Pred chvíľou tu sedel ešte pán Raši a ja som chcel začať najprv tým, že ako primus inter pares, to som si zapamätal, keď som nastúpil do Národnej rady, že to je prvý medzi rovnými, keďže nie som až taký v latinčine zbehlý, tak chcel som mu povedať, že túto rozpravu vnímam ako oveľa väčšiu frašku ako to, čo sa stalo včera, že rozprava o skrátenom legislatívnom konaní pri konsolidácii bola o polovicu skrátená. A pokladám to za veľkú frašku preto, že sa tu v jednej rozprave bavíme o siedmich zákonoch, z ktorých každý jeden je veľmi dôležitý, v mnohom úplne odlišný, odlišná, iná téma, aj keď sa to všetko týka školstva, ale dáte mi asi za pravdu, že sa bavíme v tom istom čase o materských školách, v tom istom čase o pedagogických a odborných zamestnancoch, v tom istom čase o vysokom školstve a to sa skrátka nedá. A ja namiesto šiestich alebo siedmich rozpráv, kde som chcel vystúpiť, mám teraz iba 20 minút. Tak pán Raši, keď to včera takto odpískal, tak som mal sto chutí ísť za ním a povedať, že pán primus inter pares toto nemôžete spraviť, lebo zatvoríte ústa tým ľuďom, ktorí sa chcú vyjadriť veľmi odborne a vecne k vážnym témam, ktoré sa dotýkajú toho najdrahšieho, čo máme a to je naša mládež, naše deti.
Pán minister školstva, vás som chcel najprv pochváliť. Tak výbornú komunikáciu, tak výborné PR, tak výbornú mediálnu kampaň, ako ste urobili v tejto veci, tak adresnú, cielenú, presnú, ste ďaleko, ďaleko pred nami. Na jednej strane vás chválim a na druhej strane to pokladám za mimoriadne nebezpečné. Začali ste svoj príhovor tým, že ide o reformu, ktorá tu v dejinách nebola, že za 20 rokov taká veľká reforma tu nebola. Hovoríte, že je tu príležitosť zmeniť zlý stav v školstve na Slovensku. Povedali ste, že najväčšou zbraňou Slovenska je vzdelanie, že dobrým vzdelaním proste môžeme zmeniť životnú úroveň, že každé dieťa má právo na miesto v škole, a tak ďalej ste pokračovali také pekné heslá, že máte plnú podporu sociálnych partnerov. Ja to síce počúvam, fotky boli krásne aj s biskupmi, aj s ostatnými na tlačovkách a tak, ale ja tomu neverím, lebo vždycky potom museli jednotliví aktéri niečo opravovať. Prepáčte mi, ale ja nepokladám za relevantného sociálneho partnera predsedu jednoty dôchodcov Slovenska, ktorý stojí s vami na tlačovke, keď tam nie sú ľudia, ktorých sa tieto zákony priamo týkajú, keď tam nie sú zriaďovatelia neštátnych škôl napríklad. Aj keď sa to bude týkať aj všetkých dôchodcov, buď to školstvo pôjde dopredu alebo nepôjde dopredu.
Takže najprv mi dovoľte, pán minister, niečo o troch jablkách, lebo vy veľmi často spomínate vetu, že máte rovnaké podmienky, prijmite aj rovnaké povinnosti. Krásne heslo, veľmi krásne heslo a nesmieme stratiť ani jedno dieťa. No kto by tomu neveril? To sú krásne a perfektné heslá. Ale ani jedna strana tej vašej vety, že rovnaké podmienky, ani druhá strana vašej vety rovnaké povinnosti nie je férová, nie je pravdivá.
Začnem rovnakými podmienkami. Pán Horecký na začiatku rozprával o tom, že ako začínali cirkevné školy. V budovách, kde nefungovali wécka, kde nebolo teplo, neboli žiadne primerané podmienky, nemali sme pripravených pedagógov, lebo za doby marxizmu-leninizmu, normalizácie a komunistického režimu skrátka veriaci učitelia ani nemohli existovať, nemohli vyrásť. Čiže my sme začínali s veľmi zlou štartovacou čiarou, s veľmi zlou.
Tri jablká. Vy hovoríte o normatívnom financovaní, o tých 2 500 alebo plus-mínus 2 513, a potom ďalšie kategórie koľko dáva štát na každé jedno dieťa. A toto jablko máte všetci, ale neplníte všetci rovnaké podmienky. Pozor, tých jabĺk je viac, pán minister, tých jabĺk je viac. Už tu boli spomínané kapitálové výdavky. Keď si to prepočítate, tak z našich spoločných daní, z daní všetkých pracujúcich rodičov, či už majú deti na cirkevnej, súkromnej, alebo štátnej škole, idú tieto kapitálové výdavky iba pre deti, ktoré sú v štátnych školách. Cirkevné, súkromné školy nemajú tento zdroj peňazí a nejako ho musia zabezpečiť a to znamená zhruba o 600-700 eur ročne menej na jedno dieťa. A my, keď chceme fungovať, niekde to musíme nájsť. A verte mi, že v tejto situácii konsolidácie sa to hľadá veľmi ťažko.
Ak teda bude mať pán minister trošku pozornosti viac, tak ešte poviem, že ešte existuje ďalšie jablko, lebo naše školy dostávajú peniaze od miest a obcí, na desiatu, na obed, na školský klub detí, na krúžky a tak ďalej. A v tom balíku je zahrnutá ešte jedna položka, ktorá sa volá, že na správu a údržbu budov. Dneska je to asi 160 eur. Toto dostane každé dieťa, ktoré chodí do štátnej školy, ale nedostane to žiadne dieťa, ktoré chodí do súkromnej alebo cirkevnej. Čiže povedať na jednej strane, pán minister, že my máme rovnaké podmienky, je z vašej strany nepoctivé, lebo hovoríte len o jednom zdroji peňazí. A to ešte nehovorím o dohadovacích konaniach.
A teraz druhá vec je, že či si plníme alebo neplníme rovnaké povinnosti. Bola tu pani Kosová, spomínala, že mohli by cirkevné školy trošku viacej sa venovať aj rómskym deťom. Tak jeden príklad za všetky. Ja som z Bardejova a veľmi výnimočne sú tam tri cirkevné školy a každá úplne iná. Jedna, blahoslavený Zefirín, materská, základná škola na rómskom sídlisku. Predstavte si, všetky deti sú rómske. Ako inak na rómskom sídlisku, hej? Táto škola mala postupne aj šiesty, aj siedmy ročník a chceli aj ôsmy ročník a tak, ale prišiel štát a povedal, segregujete, nie je to správne, len prvý stupeň. Čiže musela tá škola zrušiť vyššie ročníky a tie deti išli, dosť bezprízorne musím povedať, do škôl v Bardejove.
Čiže povedať, že si neplníme povinnosti, sa ma teda dotklo. Deväť rokov som bol riaditeľom spojenej školy základnej a materskej Svätej Faustíny na druhom konci Bardejova, na severe, v mestskej časti Dlhá Lúka. Tam je rómska osada, nie veľká, menšia rómska osada, vyzerá to ako dedina, povedzme do 2-tisíc ľudí, hej, si predstavte. A tam chodia všetky deti spolu. Niektoré sú vyšetrené, niektoré majú špeciálne potreby, sú tam deti aj rómske, aj nerómske, ktoré majú ADHD. Inklúzia funguje presne tak, jak má. Žiadne dieťa som neposlal preč, žiadne.
A potom existuje tretia škola v Bardejove, ktorej sa tie vaše obvodové čáry-máry dotknú najviac. To je cirkevná spojená škola v Bardejove. Má dvoch patrónov, aj svätého Egídia, aj svätého Jána Boska, lebo tá má základnú školu, bilingválne gymnázium a umeleckú školu. A táto škola slúži ako spádová škola pre celý okres. Nám chodí, z 300-400 rodín nám chodia deti do tejto školy a každé je úplne-úplne že z iného konca, 25 kilometrov od Bardejova, 20 kilometrov od Bardejova. Nech sa pozriete na akýkoľvek obvod, my nenaplníme tie podmienky obvodové. A aj keď tam dáme tú kružnicu a či sa budeme baviť 10 kilometrov, 12 kilometrov, alebo či požiadame o taký obvod, alebo hentaký obvod.
Skôr alebo neskôr budeme v područí štátu a obce, ktorá nám bude určovať, čo môžeme, čo nemôžeme. A keď nenaplníme tie podmienky, ktoré štát od nás očakáva, tak zanikneme, lebo to sa finančne utiahnuť nedá. Táto škola a všetky ostatné cirkevné školy, a potom aj súkromné, nevznikali na základe územného princípu, na základe nejakého obvodu. Prečo vznikli cirkevné školy? No poviem vám tak, pred rokom 1989 som chodil na štátnu školu, ale keďže som bol z veriacej rodiny, tak som chodil do kostola na náboženstvo. Fuj, fuj, fuj. Na konci základnej školy som mal vo svojom osobnom spise červenou napísané, navštevoval hodiny náboženstva, nevysporiadaný so svetonázorom, neodporúčame gymnázium. Bolo to tak tri roky alebo štyri roky predtým. Čiže keď som išiel na púť, keď sme putovali ako veriaci tínedžeri na pútnické miesto do Gaboltova, tak sme museli čeliť policajtom so psami, pán Drucker. A potom v ´89 - ´90, keď bola možnosť, aby vznikli cirkevné školy, a kde sa nemusel už učiť marxizmus-leninizmus, a kde veriace deti nemali nálepku, že sú druhotriedne, že, fuj, že patria do stredoveku, lebo nemajú ten správny svetonázor, tak vtedy si veriaci rodičia postupne zakladali cirkevné školy, nie na územnom princípe. A predstavte si, že do tej cirkevnej školy začali chodiť deti z celého okresu. A dnes je tá škola nežiaduca, dnes ju buď pán minister zoštátni alebo prijme obvodové pravidlá, nie konfesné, nie preto, že som veriaci, ale či patrím do obvodu, alebo nie. A budete hovoriť o výnimkách, hej, že tie deti, ktoré tam sú a súrodencov a kružnice a 70 % a 80 alebo 90%, trošku to budeme prispôsobovať. Vždycky to bude územný princíp a skôr alebo neskôr, prvá, druhá, tretia, desiata, všetky ostatné cirkevné školy budú čeliť tomu, že budú musieť dať prednosť dieťaťu z územia ako dieťaťu, ktorého rodič túži po vzdelávaní v cirkevnej škole. Priorita bude územie, pán Drucker, a s týmto my nemôžme súhlasiť, teda nie, lebo my sme, tieto školy vznikli z úprimnej túžby rodičov. A teraz, keď idete porovnávať, že či majú, alebo nemajú rómske deti, či robia, alebo nerobia inklúziu, oni tam neboli zasadení kvôli tomu, že poďme dať cirkevnú školu niekde ďalej, aby sa tu nedostali Rómovia, prepánakráľa, ako sa tu naznačuje. Priemerná vzdialenosť cirkevnej školy od najbližšej rómskej komunity je 14 kilometrov, myslím, priemerná vzdialenosť súkromnej školy od rómskej komunity je cez 30 kilometrov. Ako teraz chcete dosiahnuť, aby sme robili inklúziu? A to vôbec neplatí, že ju nerobíme, my ju robíme z princípu, my robíme inklúziu nie preto, že nám ju nakážete cez obvody, my prijímame každé jedno dieťa, lebo má pre nás hodnotu. A povedať také heslo, že každé dieťa má pre nás hodnotu, a preto predkladám tieto zákony, pán minister, to je taká mediálna kampaň, ako kebyže my sme nemali tú hodnotu.
Prepáčte mi, o týchto zákonoch sa malo hovoriť v utorok o 14.00 hodine. V utorok o 12.00 hodine ste zvolal tlačovku, kde ste povedal, aké hrozné pochybenia spravili súkromné školy. O Bielej Vode už viete, mimochodom, niekoľko rokov a o tej druhej ste vedeli v júni. Prečo, keď ste dali do pľacu to pripomienkové konanie, keď ste rozbehli na konci júna, keď to už nikoho nezaujímalo, prečo ste vtedy nespravili tlačovku? Lebo by to nikoho nezaujímalo, máte pravdu.
Ale teraz, hodinu predtým jak sa ide rozprávať o zákonoch, ktoré sa týkajú škôl, vtedy, bem, tlačovka, že hnusné súkromné školy podvádzajú, kradnú, berú peniaze, terč na čelo súkromným školám a ešte veľmi dobrá mediálna kampaň v tom, že slovo súkromné školy. Vážení, slovo súkromný si ľudia vykladajú, že tam sa perú peniaze, že tam sa zarába. Ony sú len neštátne, to sú neziskové organizácie, ktoré nezarábajú. Tých pár podvodných škôl, ktoré majú viacej rady peniaze ako deti, tieto zavrite, tu máte našu plnú podporu. Ale ten terč na čelo, že cirkevné a súkromné školy robia niečo nekalé a teraz im musíme trošku prikúriť, priškrtiť, toto je proste mediálny podvod. Viete, čo mi vypisujú ľudia? Vypisujú mi, že súkromné školy nech si platia súkromníci a cirkevné školy, hádajte, nech si ich platia cirkevníci alebo cirkvi. Celé školstvo je platené z daní ľudí, z daní pracujúcich ľudí a tie dane platíme každý deň, každý mesiac, každý rok a na budúci rok zas. Je to ako rieka Dunaj, ktorá sa stále obnovuje, tá voda tam stále je. Ale žiadny súkromník, žiadny cirkevník, žiadna cirkev nedokáže utiahnuť školu ani dva roky. To sú obrovské náklady, miliónové náklady. A tie náklady plníme my všetci cez naše dane. A cez naše dane si nepýtame nič iné, aby ste vy na to základné vzdelanie, nie na nadštandardné, na to základné vzdelanie, na ktoré štát má, aby každé jedno dieťa dostalo rovnako, pán minister. Žiadne také, že fuj, fuj, fuj, cirkevné školy, žiadne také, že fuj, fuj, fuj, súkromníci. Tu ste ráno počuli, materská škola Tobiáš, súkromná, skade majú prachy. Tá škola vznikla preto, aby sa ľudia, ktorí dobrovoľne sa venujú Rómom, aby sa im mohli venovať ešte lepšie, rómskym deťom, aby ich pripravili pre základnú školu, tak aby tie deti nezaostávali, to bola ich túžba. Ale majú na hlave terč, že súkromníci, tam sa deje niečo nekalé. Počuli ste ráno o škole a o autistických deťoch z Prešova. Materská škola, základná škola, poradenstvo pre autistické deti, fuj, fuj, fuj, súkromníci, fuj, fuj, fuj, cirkevníci. A keď neprijmete tieto moje pravidlá, keď vás nezoštátnim, dám vám 20 % dole. Môžte nás rovno zavrieť.
Ale chcem vám ešte všetkým povedať, že čo sa stane. Ja som vám povedal na začiatku, že každé cirkevné dieťa, každé súkromné dieťa stojí tento štát omnoho menej, pretože nedostávajú kapitálové peniaze a nedostávajú peniaze na správu a údržbu budov. A doteraz, pán minister, to ste možno prehliadli pri tých vašich rovnakých podmienkach a povinnostiach, ste prehliadli, že my sme desiatky rokov mali oveľa nižšie financovanie na školské zariadenia, na chlebík pre deti, na krúžky, tam sme dostávali najprv 65 %, potom 88. Keď kľaknú cirkevné a súkromné školy, tie deti pôjdu do štátnych a tam budete musieť za nich hradiť ten plný normatív plus aj tie kapitálové výdavky, plus aj správa a údržba budov a tak ďalej, plus 100 miliónov eur. To som z brucha dal to číslo. My sme si to napočítavali, tam sa líšime trošku, ale v takomto rýchlom švungu ako idete, nestíhame, nestíhame vám, pán minister. Musíme priznať, že tie naše argumenty hľadáme, analyzujeme veci, že aké budú dopady, ale tak ako ste to v júni oznámili, tak proste je to nepoctivé, nedobré, rýchle, príliš rýchle.
Ja som sa dneska chcel s vami baviť o zákone o odbornom vzdelávaní a o pedagógoch a odborných zamestnancoch v školách, či je v poriadku, že pustíte učiteľa kandidáta samostatne do triedy namiesto učiteľa, či je to v poriadku, ale nemám na to čas.
Chcel som vám pripomenúť, pán minister, že na konci tohto školského roka padnú učiteľom kredity. Tí mizerne platení ľudia, ktorí sa ešte starajú o naše deti, tak hrozí im, že pôjdu peniaze dole vodou. A nie je na to čas, aby sme sa o tom porozprávali, nie je na to čas.
Tie dopady tých vašich obvodov a to, čo príde do škôl, sa dotkne aj štátnych škôl, len to ešte netušia. Nám, alebo teda nám, ja som tu nielen za cirkevné a súkromné školy, mne záleží na dobrom vzdelávaní na celom Slovensku. To sa dotkne aj štátnych škôl vo veľkej miere, a potom tu budete mať štrajky rodičov za chvíľku.
Takže, keďže sa mi kráti vystúpenie, ja vás chcem poprosiť, aspoň vy, čo ste tu alebo čo ste pred kamerami, neštátne školy neznamená, že robia niečo protištátne, že robia nejaký biznis alebo že kradnú, ale že odpovedajú na potreby rodičov a odpovedajú na potreby detí tam, kde štát nevládal. Často sa venujú deťom s rôznymi špeciálnymi potrebami, venujú sa deťom z MRK a venujú sa aj veriacim deťom, aj neveriacim. Každý kto prišiel, zaklopal na dvere našej školy, tak bol prijatý.
Chcel som sa pobaviť o tom, že či trojročné deti musia ísť do materskej školy, alebo nemusia a za akých podmienok. Nie je čas. Chcel som sa baviť o tom, že čo sa deje na stredných školách, o tom, že náš vzdelávací systém sa končí v území nikoho, že tak ako ide svet, tak vzdelávajú, tam kde je povinné vzdelávanie, tak to povinné vzdelávanie sa končí vtedy, keď každý človek má nejaký stupeň vzdelania, nejakú zručnosť overenú, ktorá dokáže tohto človeka uživiť. A my to nemáme, my nemáme povinnosť skončiť aspoň dvojročné štúdium alebo trojročné štúdium, my končíme povinné vzdelávanie v území nikoho. O tom som sa chcel, pán minister, s vami pobaviť, ale nedá sa, lebo je skrátená rozprava. Vy ste tú rozpravu skrátili o viac ako 85 %.
A ako sa teda môžme, ako môžme teda odborne diskutovať, pán kolega Habánik, keď ku vysokým školám som sa ani nedostal, lebo mi akurát dochádza čas? A za 20 sekúnd, verte mi, aj keby som bol jaký odborník a pred vašou odbornosťou v tejto veci sa skláňam a nevieme si to povedať, lebo máme skrátenú rozpravu, a preto vám ďakujem za pozornosť.
Pán minister, ja viem, že mi poviete, že ste ma pozýval na debatu a tak ďalej. Rád prídem ešte, veď bude druhé čítanie a verím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo. Mám posledných jedenásť sekúnd, už len osem sekúnd, pán Muňko, bral by som vašu výzvu vážne, keby vám poslanci vládnej koalície nezapchali ústa pri takom dôležitom zákone, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci. Táto vládna koalícia vyhrala kampaň z veľkej časti aj na tom, že deklarovala, že budú lacnejšie potraviny. Dobre beriem. V kampani sa možno niekedy aj prepáli, sme ale svedkami presného opaku. Lacnejšie potraviny nemáme, máme ich drahšie a spolu s Jozefom Hajkom sme sa zúčastnili na okrúhlom stole u pána premiéra, kde bol aj pán minister, kde sme dali naozaj naše návrhy takzvaných desiatok, kde sme povedali, že 10 % na čom sa dá šetriť. 10 % napríklad zamestnancov, keď sa prepustí na ministerstvách, 10 %, keď sa bude šetriť na ministerstvách, keď sa 10 % prebytočného majetku predá na ministerstvách alebo štátneho majetku, keď sa navýši odvod z hazardu o 10 % alebo keď sa začne vyberať lepšie DPH, aby sme sa dostali na desať najúspešnejších krajín Európskej únie. To sú tie také magické takzvané desiatky, ktoré mohli navýšiť rozpočet možno aj o 2,7 miliardy, ak by sme boli poctiví a začali to robiť už pred dvoma rokmi. Teraz sme svedkami ale toho, že sme stratili dva roky a je mi ľúto, lebo znovu to bude uvalené na bežných ľuďoch. Na samosprávach, na občanoch, na živnostníkoch a na firmách. Ja som dostal aj otázky aj v médiách, že či ja ako župan šetrím alebo my ako VÚC-ka šetríme. Áno šetríme. My máme vyše 500 výpovedí z našich zriaďovateľských organizáciách. Čiže my naozaj šetríme. My sme si uvedomili, že idú na nás zlé časy. Každý jeden to musí robiť. Vy naopak ste navýšili zamestnancov na ministerstvách. Robíte to zle. Je mi ľúto.

Ďakujem pekne za slovo. Jožko, ďakujem aj za tvoje vystúpenie aj za prácu, ktorú robíš v našom hnutí a tak ako si aj povedal tie opatrenia, ktoré KDH navrhovalo, tak som aj rád, že vláda si niektoré osvojila, ale žiaľ málo z nich a treba aj povedať, že neznamená to, že keď sa zvýšia dane, tak budú ľudia viac platiť. To nie je pravda. Ja si myslím, že keď sa zvýšia dane, tak bude tu prekvitať viac čierna práca. Ľudia budú hľadať rôzne chodníčky ako nezaplatiť daň. Lebo, keď vidíme a ja to stále tu opakujem, že chýba nám tu predvídateľné podnikateľské prostredie. Tí podnikatelia si nevedia nastaviť svoj biznisplán, lebo tu sa stále menia nejaké odvody, dane a nejaká záťaž. Teraz, keď nejakých kolegov mám, čo majú napríklad obchody, tak hlásia, že majú 30 % pokles tržieb v predajniach. Teraz pri tom zvyšovaní daní koľko budú mať pokles? No budú, ja si myslím, že to pozatvárajú a budú niečo iné robiť a tiež ma mrzí, že ľudia napríklad niektorí, ktorí sú na materských alebo zdravotne znevýhodnení potrebujú si nejaké peniažky privyrobiť, lebo ten príjem majú malý, tak teraz po novom budú musieť ešte platiť 131 eur do sociálnej poisťovne a oni pritom privyrobia si 200, 300, 400 euro a 131 keď majú zaplatiť, takže to je úplne o ničom a takisto ma mrzí, aj že tým podnikateľom teraz ideme zobrať, DPH-čko si nebudú môcť uplatniť celé na auto, na servis, na pohonné hmoty, na pneumatiky, ale iba 50 %. Neviem z akého dôvodu. Čo sú to títo podnikatelia nejakí zlí ľudia? Nemôžu občas odviezť svoje deti do školy alebo do nemocnice, lebo vieme, že to zdravotníctvo nám nefunguje, ale ministri a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)