Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak v tejto rozprave počas týchto dní nebolo povedané všetko a jasne, tak potom to 18. 1. určite napravila pani prezidentka. Už len ten fakt, že prezidentka sa dostaví do snemovne a varuje poslancov pred prijatím rozsiahlej novely Trestného zákona a Trestného poriadku, je niečo nezvyčajné. Ja si to vo svojom živote nepamätám. Pamätám sa na to, keď prezidenti v správe o stave republiky kritizovali vládu, kritizovali konanie vládnej koalície a malo to aj veľké spoločenské a politické dôsledky. Ale aby prezident pociťoval potrebu dostaviť sa do parlamentu v súvislosti s novelou nejakého zákona, tak na to sa naozaj nepamätám.
Podľa slov prezidentky aj zo samotnej podstaty zákona vyplýva, že trestná politika patrí k tým politikám, ktoré najviac ovplyvňujú život občanov. Závisí od toho bezpečnosť občanov, ale aj vedomie toho, či občania žijú, alebo nežijú v spravodlivej krajine. Dane, ktoré občania odvádzajú do štátneho rozpočtu, majú slúžiť na zabezpečovanie tých služieb, ktoré si jednotlivec nevie zabezpečiť sám. A spravodlivosť na úrovni krajiny si človek naozaj nevie zabezpečiť sám.
Som presvedčená, že koalícia sa márne snaží presvedčiť verejnosť, že išlo o politický prejav. Ja som tam nič čisto politické nenašla, možno jednu politologickú poznámku niekde v strede toho prejavu, keď pani prezidentka povedala, že uplatňovanie politickej moci musí byť v demokratickej spoločnosti rámcované zákonom. Touto poznámkou – možno politickej, možno politologickej povahy – nikoho neurazila, nikomu nestránila, iba upozornila na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej by mala vláda konať. A ako vláda koná a o čom vláda hovorí, budem ilustrovať troma výrokmi. Sú veľmi zaujímavé.
Ide o výroky osôb, ktoré patria k vládnej koalícii a vynechám teda tie chronicky známe nezmysly o tom, že dĺžka rozpravy v parlamente nahrádza riadny legislatívny proces. Ja si myslím, že definitívnu bodku za týmto dá rozhodnutie Ústavného súdu. K tomu sa nebudem vracať.
Prvý výrok, o ktorom chcem hovoriť, zaznel 21. 1. 2024 v jednej z nedeľných diskusií. Čiže je to výrok z tejto nedele. Na tému rokovania o prijatí zákona v skrátenom legislatívnom konaní sa bizarným spôsobom vyjadrila pani poslankyňa, pani europoslankyňa Roth Neveďalová. Podľa jej názoru je nepochopiteľné, prečo sa naťahuje rozprava o skrátenom legislatívnom konaní, keď vôbec nie je jasné, aký bude napokon obsah samotného zákona. Nechce sa mi veriť, že to pani poslankyňa myslí vážne, nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa nevie, že obsah zákona je aj odpoveďou na to, či existujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa s hrdosťou prizná, že konečný výsledok noviel zákonov bude od predloženého návrhu natoľko iný, že o súčasnom návrhu je úplne zbytočné debatovať. V tom výroku je obsiahnuté aj čaro nechceného, kedy okrem iného pani poslankyňa potvrdila, že predložený zákon je vo svojej podstate a tejto podobe úplný nepodarok.
Druhý a tretí výrok na tému moc a mocenské rozhodnutia patria, samozrejme, Robertovi Ficovi. Známy výrok o tom, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nie je ničím iným ako mocenským rozhodnutím, hovorí o viacerých veciach. Jednak hovorí o tom, že nejde o nevyhnutnosť vyvolanú objektívnymi príčinami, okolnosťami, ale o subjektívne rozhodnutie mocných. Po druhé, ten výrok je aj veľmi dobrou správou pre Slovensko a pre demokratické Slovensko. A skúsim to ilustrovať výrokom mojej obľúbenej političky Margaret Thatcherovej. Tá povedala: Byť mocným je ako byť dámou, keď musíte povedať, že ňou ste, tak potom nie ste. Teda ak Robert Fico hlasno musí presviedčať svoje okolie, že je mocným mužom tejto krajiny, a preto môže urobiť čokoľvek, potom to znamená, že je oveľa slabší, ako chce, aby sme si všetci mysleli. A to je naozaj dobrá správa.
To, že otázka držby moci je ústrednou témou politického myslenia Roberta Fica, potvrdil aj v Sobotných dialógoch, kde odznela na tému výjazdových zasadnutí vlády a ekonomickej podpory obcí a miest v danom regióne z jeho úst veta, kto tomu neverí, môže si to nájsť v 27. a 28. minúte Sobotných dialógov. A teraz ten citát: "Niečo sme dávali teraz a väčšina peňazí ide starostom a primátorom, ktorí sú napojení na vládnu moc." Teda Robert Fico už nič neskrýva a vysiela jasné posolstvo občanom obcí a miest, teda minimálne tým 719, kde nie sú starostovia a primátori, ktorí kandidovali za vládnu koalíciu, vysiela im teda správu, aby nabudúce, ak budú chcieť mať lepšie mestá, lepšie obce, aby teda volili najlepšie SMER a v tom horšom prípade HLAS, o iných nebudem hovoriť. Zdanlivo tento výrok nemá nič spoločné so skráteným legislatívnym konaním, ale naozaj iba zdanlivo. Totiž mocenské rozhodovanie o existencii nejakých organizačných zložiek, a teraz mám na mysli Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré sa teda zaoberajú vymáhaním spravodlivosti, a mocenské rozhodovanie o prideľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu podľa politického kľúča je model, ktorý uplatnil aj Viktor Orbán a ktorý je bez akýchkoľvek pochýb príčinou porušovania zásad právneho štátu so všetkými negatívnymi dôsledkami. Demokratická časť spoločnosti by mala tomuto smerovaniu Slovenska všetkými legitímnymi prostriedkami zabrániť. O tom je aj táto snaha opozície v tomto parlamente a predpokladám, že sme pripravení v tomto zápase vyrovnať sa aj s avizovaným nefyzickým násilím, ktoré by malo pokračovanie rozpravy sprevádzať.
A jednu poznámku by som chcela ešte na záver. Vrátim sa k atmosfére, ktorá tu vládla počas prejavu pani prezidentky. Nemôžem to prejsť mlčaním. Slávny anglický básnik a esejista 18. storočia Samuel Johnson napísal, že vlastenectvo je posledné útočisko každého darebáka. Jeho priateľ to vysvetlil tak, že Johnson nemal na mysli skutočnú a ozajstnú lásku k vlasti, ale to predstierané vlastenectvo, ktorým mnohí vo všetkých časoch a vo všetkých krajinách zastierajú svoj vlastný záujem. Tie demonštratívne umiestnené vlajočky našej krajiny na laviciach niektorých vládnych poslancov potvrdzujú slová oboch mysliteľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zuzana, ty si hovorila aj o tom, že ako sa vlastne táto vláda aj týmto zákonom chystá okradnúť aj vlastné, nielen teda naše deti, ale aj vlastné deti o budúcnosť. A podľa mňa jeden zo spôsobov, akým to urobí, je aj to, že môžeme prísť o tie eurofondy, o všetky tie milióny, miliardy eurofondov, ktoré majú slúžiť na to, aby sme tu spoločne budovali modernú, zelenú, férovú, spravodlivú krajinu pre všetkých, a ak o ne prídeme, tak sa to práve nestane. A včera opäť na to upozornila aj česká eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť, a teda pripomenula, varovala Slovensko, že môžme čeliť finančným postihom zo strany Európskej únie, ak vláda presadí tieto navrhované zmeny. A ja som teda šokovaná tým názorom, že je to názor, ktorý často prezentuje v médiách koalícia, že sa vlastne jedná o suverénne rozhodnutie demokraticky zvolenej vlády a že teda Európska únia sa do toho nemá čo starať. No ale však to nikto nerozporuje, že sa jedná o suverénne rozhodnutie, dokonca aj demokraticky zvolenej vlády. Veď my tu nesedíme dni, týždne, mesiace kvôli tomu, že by sme rozporovali to, že voľby sa neudiali demokraticky, ale aj takéto rozhodnutia, a najmä teda takéto rozhodnutia týkajúce sa či už teda trestných politík, ale aj, a teda najmä, boja s korupciou by mali byť riadne diskutované a mali by byť riadne diskutované aj s Európskou úniou, a to je to, čo tu hovoríme teda už tie týždne, mesiace, a to je to, čo hovorí aj samotná Európska únia. A práve táto vec nás môže stáť aj tie eurofondy, nie akísi zlí opoziční europoslanci, ktorí vraj chodia žalovať. Ja by som len pripomenula, že samotný Robert Fico sa niekoľkokrát obrátil na Európsku komisiu, keď mal teda pocit, že práva jeho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegyni Mesterovej za taký úprimný a od, od srdca príspevok. Ja by som rada reagovala na dve veci, ak stihnem vo faktickej. A to prvé je, že odznelo to v prejave, že komu to teda vlastne pomôže, čo sa vlastne stane, keď toto bude prijaté, a to nás privádza späť k otázke, ktorá tu už opakovane zaznieva, že načo sa vlastne tento zákon prijíma. A znovu sa vraciame k tomu, že všetky tie argumenty, ktoré sme zatiaľ od vlády počuli, už tu boli opakovane vyvrátené a nielen od nás z opozície, ja viem, že tu vedieme, vedieme do veľkej miery monológ, ale od mnohých, mnohých odborníkov, že ani to nemôže byť Európska komisia, ani to nemôže byť to, že sa zrovna v tejto jednej veci chceme tak veľmi podobať na západné krajiny, kde teda fakt, že sme si vybrali akoby ihlu zo sena v tom, ako sa im chceme podobať, a, ale nepočujeme, prečo naozaj vláda toto chce prijať a ešte k tomu prečo to potrebuje tak urýchlene prijať. A človek sa už pomaly aj bojí v tejto situácii v krajine spomenúť slovo transparentnosť, lebo mám pocit, že už človek znie naivne, keď ho vôbec vysloví, ale rada by som pripomenula, že nerezignujme na to, že politici majú byť transparentní a nielen vtedy, keď ide o rozdeľovanie verejných financií, ale práve aj keď ide o priznanie motivácií, prečo niečo chcú urobiť. Lebo tuto my naozaj nevieme, prečo to chcú urobiť. A potom, samozrejme, jediná interpretácia, ktorá nám dáva zmysel, ktorá nejako logicky zapadá, je, že, samozrejme, chcú pomôcť svojim kamarátom a zabezpečiť sebe beztrestnosť. Ale radi by sme sa dočkali aj nejakej odpovede od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Mesterová predniesla jeden ľudský prejav sprevádzaný naliehavým tónom a ten tón smeroval teda najmä do radov opozície. Ústredným motívom toho príspevku bola veta, že zmeny sa dejú pre dobro ár ľudí. Hlavnou obeťou, ktorá má byť prinesená pre zabezpečenie dobra pár ľudí, má byť zánik Úradu špeciálnej prokuratúry. A aké to bude mať dôsledky?
Vyšla správa, že Úrad špeciálnej prokuratúry na základe žiadosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom, známeho OLAF-u, podrobil skúmaniu sumár trestných spisov, ktoré sa týkajú len eurofondov a sú len v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. Zo záverov toho prieskumu vyplynulo, že po prijatí noviel trestných kódexov v tej podobe, v akej boli predložené, bude premlčaných takmer 30 % prípadov, ktoré sa týkajú trestného činu poškodzovania záujmov Európskej únie, a teda dozoruje ich špeciálna prokuratúra. Znamená to, že vyšetrovanie v nich bude musieť byť, bude musieť byť zastavené aj v prípadoch, kde sú už aj obvinené osoby. A potom sa teda určite nemôžeme čudovať, že Európska únia veľmi vážne uvažuje o pozastova, o pozastavení prideľovania eurofondov Slovenskej republike. Veď to je úplne logický krok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Zuzana, za, za tvoj príspevok. Pozdvihla si opäť túto debatu na vyšší stupeň a stále nám dokazuješ, že ako krok za krokom prispievame k tomu, že odhaľujeme, o čom vlastne tento návrh zákona je.
Tento návrh zákona má zásadný vplyv na už prebiehajúce konania a na toto upozornila aj pani prezidentka vo svojom príhovore k tomuto plénu minulý týždeň, a chcela by som citovať teda, o čo vlastne ide. "Zanikne trestnosť tisícov už spáchaných majetkových a hospodárskych trestných činov. Zanikne aj zodpovednosť ich páchateľov, a to aj v prípade mimoriadne závažných trestných činov, ktorými boli spôsobené značné finančné škody. Podľa odhadov odborníkov fakticky pôjde o generálnu amnestiu týchto skutkov, kde sa poškodení už nikdy nedomôžu spravodlivosti. Znamená to teda, že postavenie poškodených by sa výrazne zhoršilo obmedzením možností domáhať sa náhrady škody, a teda hrozia prinajmenšom porušenia ich ústavných práv na ochranu majetku. Myslite potom aj na práva týchto osôb, keď budete o návrhu hlasovať." Toľko citát z vystúpenia pani prezidentky.
A ty si sa ešte pýtala aj na to, akú krajinu tu budeme mať o povedzme desať rokov, keď sa prijme takýto návrh zákona. Nebudeme tu mať korupciu, pretože sa nebude vyšetrovať, ľudia si nebudú vedieť uplatniť svoje majetkové práva, ekonomika sa bude prepadať, pretože sem nikto nebude chcieť prísť podnikať, pretože korupcia je prostredie, ktoré nepraje ekonomike, a preto si, sa radšej si nebudem predstavovať, akú krajinu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, áno, pani kolegyňa, presne tak ako si povedala, je to stále nedomyslené, nie je to dostatočne vysvetlené, napriek tomu teda teším sa veľmi na vystúpenie pána ministra, ktoré bolo teda, ak sa správne, ak si správne pamätám, tak na zajtra možno, kde by mali byť konečne dôkladne vysvetlené dôvody na skrátené legislatívne konanie, pretože aj naposledy, keď tu vystúpil pán minister, čo sme veľmi ocenili, len škoda, že sa vôbec nedostal k meritu veci, ale hovoril o všetkom možnom, len nie o tom, ku čomu tu máme hovoriť aj my, a to je legitímnosť skráteného legislatívneho konania. Čiže keby sme sa naozaj bavili vecne o tomto a neplietli sem nejaké emócie a staré krivdy z minulosti a náreky, bolo by to úplne super a veľmi by to pomohlo celej veci, lebo tá debata uteká kade-kde, tu je, riešime tu mimovládky, riešime tu Lipšica, kadečo, ale neriešime tú podstatu. Teda my tú podstatu sa snažíme argumentovať, popisovať, zdôrazňovať, pýtať sa, ale, ale naozaj tá protistrana sa uchyľuje len k takýmto veľmi lacným výhovorkám a odvádzaniu pozornosti od toho podstatného a, a skutek utek.
No a stále sú tam také skvosty, ale veď na to ešte príde rad v prvom alebo v druhom čítaní, že máme tam také skvosty, ako to už popísal aj kolega minulý týždeň, že pri vlámaní s následkom smrti hrozí päť rokov domáceho väzenia. Naozaj, ak urobíte nejakú vlámačku, niekto tam sa usmrtí, zahynie, tak trestom bude päť rokov domáceho väzenia.

Kolegyne, kolegovia, rečníme tu už druhý týždeň o skrátenom legislatívnom konaní ku zmene Trestného zákona a tak, ako tu už bolo niekoľkokrát povedané v tej najprv písomnej rozprave a teraz aj v ústnej rozprave, nemožno túto rozpravu považovať len za obštrukciu, ktorá by mala za účelom len naťahovať čas, pretože vidíme za tie posledné týždne a priznávajú to aj koaliční predstavitelia, sám predseda Národnej rady, aj minister, dokonca generálny prokurátor, že v rámci toho, ako tu debatujeme o tomto, tejto zmene, tak postupne sa dostáva na povrch aj veľa vád, ktoré tento návrh má. Možno už predpokladať množstvo porušení, ktoré prinesie v praxi a ktoré budú mať vážny dopad nielen na bezpečnosť v tomto štáte, nielen na ochranu verejného záujmu, ale bude mať konkrétne dopad aj na súkromné práva bežných občanov, ktorí budú ohrození páchaním trestnej majetkovej činnosti a ktorí sa už možno nikdy nedomôžu ochrany svojich práv, pretože už prezidentka vo svojom prejave veľmi správne poukázala na to, že už teraz všetky tie prípady, ktoré týmto návrhom zákona sa dostane do účinnosti, sa stanú buď premlčané, alebo sa stanú beztrestné, alebo sa výrazne zníži trest za tú činnosť, tak veľké množstvo ľudí, ktorí boli poškodení majetkovou trestnou činnosťou, sa nedomôže svojho práva, nedomôžu sa ochrany, nedomôžu sa odškodnenia. A to je práve to porušenie ľudských práv, ktoré nevznikne tým, že tento návrh zákona neprijmeme v skrátenom legislatívnom konaní, ale práve tým, že ho prijmeme v skrátenom legislatívnom konaní.
Rada by som opäť apelovala na poslancov a poslankyne koalície, už po tých dvoch týždňoch už tu odznelo toľko argumentov a niektoré veľmi vážne sa aj zopakovali, že už naozaj nebude priestor na to si po odhlasovaní povedať, že ste nevedeli, o čom hlasujete, aké následky tento návrh zákona prinesie.
Skúsme sa vrátiť z kratšej cesty, veď už sám predseda Národnej rady povedal, že priznáva, že sú tam vady, ktoré treba opraviť. Ak ich budeme opäť opravovať v chvate, bez diskusie a bez nejakého náležitého konania, ktoré bude zahŕňať aj medzirezortné pripomienkovanie, môže sa stať, že tou opravou ešte spôsobíme väčšie škody, ktoré už budú nezvratné, lebo tak ako už všetci vieme, vďaka tejto dvojtýždňovej rozprave stačí, že tento návrh zákona bude účinný jeden deň a všetky tie skutky už navždy budú premlčané alebo beztrestné, alebo vyriešené. A to je vážny dopad na práva všetkých poškodených ľudí, ktorých možno môžme rátať aj v stovkách.
Potom tu máme našich európskych partnerov, ktorí poukazujú už pomerne pravidelne, myslím, že už venujú nášmu skrátenému legislatívnemu konaniu viac času, ako kedykoľvek venovali ktorejkoľvek inej krajine, že to má vážny dopad aj na hospodárske následky, nielen naše, ale aj celej Európskej únie, lebo vieme, že majetková trestná činnosť a korupčná trestná činnosť bude tak ľahko páchateľná beztrestne a bez nejakých závažných následkov, pričom tie výšky škôd sú tak nastavené vysoko, že tu v podstate bežný pre... pre... poviem to takto, pre bežnú korupciu, takú dennodennú, tu bude priestor vytvorený, ako keby to bola bežná súčasť nášho života. Naozaj nám stojí za to tých pár ľudí, že prídeme o eurofondy, že prídeme o možnosť týmito prostriedkami rozvíjať túto krajinu? Stojí nám to za to?
A to nie je len o tom, že my prídeme o nejaké prostriedky, ale náhľad na našu krajinu po tomto celom už teraz je taký, že sa vraciame do dôb, ktoré Vladimír Mečiar nestihol dokončiť, tak to dokončíte teraz zaňho vy? Naozaj budeme čiernou dierou Európy v 21. storočí, kde už akože už ani sa nemusíme tváriť, že tu nie je, my sa nebudeme musieť tváriť, že tu nie je korupcia, lebo ona tu nebude, lebo ona bude beztrestná. Otázka je, či to je dobré, či to je dobré pre obyvateľov, či to je dobré pre, pre nás ako štát v rámci našich medzinárodných vzťahov, čo my vlastne v budúcnosti chceme byť. Položte si, prosím vás, túto otázku, keď budete hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní, čo si želáte, akú budúcnosť si želáte pre krajinu, ktorá je domovom vašich detí. Ako sa na nich budú pozerať, keď pôjdu študovať do zahraničia, lebo tu pravdepodobne nebude kde, že prichádzajú z krajiny, ktorá, ktorá pre dobro pár ľudí, a dovolím si povedať, že už to môžeme nazývať pomaly aj oligarchiou, zahodila medzinárodné záväzky, zahodila svoje vzťahy s ostatnými krajinami, zahodila svoje postavenie v Európskej únii a pridala sa ku krajinám, kde pár ľudí si povedalo, že je ten čas prevziať moc absolútne a robiť si, čo sa nám zachce na úkor ostatných.
My žijeme v globálnom svete, kde už nedá sa pozerať na skutky izolovane, ak nechceme ostať v izolácii. Čo chcete? Kam, kam budeme smerovať? Kde sa dostaneme o desať rokov, keď táto novela bude platiť, desať rokov tu bude stav, že pôjdem, pôjdete po ulici alebo vaše deti pôjdu po ulici a niekto ich proste len tak prepadne, okradne, lebo môže, lebo nič sa nestane. Aká, aká, aká nálada spoločnosti bude tým prijatím tohto návrhu zákona? Budú sa ľudia báť chodiť po uliciach? Budú sa báť odísť na dovolenku, lebo keď sa vrátia, ak by mali vôbec kde, ak sa vrátia, tak už nebudú musieť mať majetok v poriadku? Neviem. Čo, čo očakávate, že keď toto prijmete, že čo sa stane? Pár ľudí bude pokojnejšie spať na celý život a potom ten zvyšok čo?
Veď už tu predseda Národnej rady, minister, generálny prokurátor, predseda rady prokurátorov, prezidentka, Európska komisia, Európsky parlament, opozícia, rôzne orgány, ktoré sa zaují... ktoré, ktoré majú na starosti a ktorých činnosťou je skúmanie stavu právneho štátu, všetci avizujú, že táto právna úprava výrazným spôsobom poškodí stav právneho štátu, poškodí stav demokracie, a to sme pri takých vzletných témach, a v praxi spôsobí výrazné škody. Výrazné škody obyvateľom, výrazné škody našim partnerom a v konečnom dôsledku aj tomuto štátu, lebo pokiaľ bude korupcia beztrestná, tak primárne tým bude trpieť tento štát a jeho príjmy a jeho rozvoj a kvalita služieb, ktoré má poskytovať občanom. To naozaj akože iks subjektov vám hovorí nerobte to a vy to skúsite, lebo, lebo čo? Lebo ste odvážni alebo ste... alebo ste, ja, ja nerozumiem vašej motivácii. Ja rozumiem motivácii tých pár ľudí, ktorých sa to týka, ale nerozumiem motivácii vás poslancov a poslankýň koalície, prečo ste ochotní po tejto rozprave a po tých vážnych argumentoch, ktoré tu zazneli, a to nielenže tu zaznievajú od nás ako radových poslancov, ktorí sme si rovní, známi, ony zaznievajú od autorít, ktoré to podkladajú faktami, ktoré to podkladajú dátami a ktorí vynaložili veľké množstvo energie, aby vám povedali, že to nie je dobré. Prečo by to robili, čo len tak z pasie, aby vám sťažili prácu? O čom rozmýšľate, keď tu sedíte a počúvate túto rozpravu? Budete, budete, budete sa, budete sa vedieť pozrieť svojim deťom o desať rokov do očí a s tým, že čo, aký štát im tu zanecháte? Len pre pár ľudí, ktorí nevedia prijať zodpovednosť za to, čo niekedy napáchali? Veď keď nespáchali nič, tak o tom spravodlivé súdy rozhodnú a... Potom môžme otvoriť naozaj širokú diskusiu o tom, ako má vyzerať u nás Trestný poriadok, trestný proces, aby neboli poškodzované práva ani obvinených a obžalovaných, prípadne odsúdených, ale ani širokej masy bežných ľudí, ktorí nepáchajú trestnú činnosť, ktorí len chcú žiť v štáte, ktorý považujú za svoj domov, kde pracujú, kde vychovávajú svoje deti a kde jednoducho chcú žiť bez toho, aby sa museli báť chodiť po ulici, aby museli počúvať už dva týždne o tom, že čo im hrozí, keď tento návrh zákona prijmeme namiesto toho, aby sme sa venovali tomu, ako sa vysporiadame so všetkými krízami, ktoré nás čakajú a ktoré aktuálne žijeme.
Naozaj to stojí za to? Skúste si položiť túto otázku, keď budete o tom hlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Peter Pollák, pán poslanec sa veľmi striktne držal témy, o ktorej sa teda dnes rokuje a rokuje sa o nej niekoľko dní, teda skráteného legislatívneho konania. A je veľmi zaujímavé, že takmer každá reakcia vládnych predstaviteľov na kritiku toho, že skrátené legislatívne konanie pri novelách trestných zákonov je v rozpore so zákonom, sa končí tým, že dĺžka rokovania, respektíve dĺžka rozpravy je náhradou riadneho legislatívneho procesu. Je to zjavný nezmysel, ktorý ale môže byť menej informovanými občanmi vnímaný ako prijateľné vysvetlenie. Myslím, že v tejto súvislosti by sme mali každého politika, ktorý takto to robí z občanov hlupákov, požiadať, aby citoval to ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí o tom, že návrh zákona predložený v skrátenom legislatívnom konaní sa stáva návrhom zákona, ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom vrátane MPK vtedy, ak rozprava trvá viac dní. A teraz mne zostáva len dúfať, že sa v tomto zmysle nebudú vládni politici inšpirovať týmto nápadom a nepredložia novelu rokovacieho, zákona o rokovacom poriadku v tomto duchu.
Ďakujem.