Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som tak premýšľal, že vlastne od začiatku, čo tu sedíme, od začiatku tohto volebného obdobia, my ideme iba v režime skrátených legislatívnych konaní. A také tie základné poučky vždy hovoria, že, že niečo, keď je výnimkou, niečo, keď je výnimočné, čo teda skrátené legislatívne konanie by malo byť, tak sa to používa výnimočne, väčšinou na to nie sú pravidlá, sú to nejaké nečakané udalosti, prečo to použijeme. A ja tým, že to vlastne ideme všetko v režime skrátených legislatívnych konaní, tak my vlastne, sa to stáva to nejakou normou. Tu nám vlastne ukazuje vládna koalícia, ako si teda predstavuje, že ako by to mal teda štandardný legislatívny proces vyzerať. No ale čo vám to vytvára, mňa tak napadlo, že čo vám to vytvára za jeden problém, že my tu potom vlastne, keď sa vám tak akože vytratí ten klasický legislatívny proces a budeme tu mať ten štandardným legislatívnym procesom, tzv. to SLK, tak my potom vlastne budeme potrebovať že zase nejaký nový zrýchlený režim, keby sa niečo stalo. A potom, že čo, že čo budú tie kritériá, ako to budeme nazývať? Ja neviem, môžeme to nazývať asi teda po vzore tohto skráte... SLK-čka možno, ja neviem, Suskove legislatívne konanie. To by sme mali teda možno nejaký ešte rýchlejší režim, že to znamená, že ako to tu Erik Tomáš z tohto pultíku povedal, že, že keď teda že máme niečo v programovom vyhlásení vlády, tak vás nemusí zaujímať proces, ale musíme to len preraziť. Takže štandardný proces sa presunie, ten sa zruší, to už sa nebude používať, štandardným procesom tu bude to SLK, ako to nazývame, potom tu budeme mať nový Suskov legislatívny proces, ktorý, ktorý teda bude znamenať to, že keď máme niečo v programovom vyhlásení vlády, tak to prevalcujeme a bude to ešte rýchlejšie. A ešte to bude podľa mňa aj mätúce pre všetkých a bolo by to absolútne super, lebo obidve sa budú nazývať SLK. A keď povieme, že ideme SLK, tak nebudeme vedieť, v čom vlastne ideme.
Teda, samozrejme, to hovorím ironicky, že ako to, ako by to nemalo prebiehať, ale ako to teraz vlastne prebieha.
Kolegovia tu veľmi často rozprávali o tom, že, myslím si, že tomu sa už ani nemusíme venovať, že tie základné kritériá na to skrátené legislatívne konanie nie sú splnené, nemáme tu žiadne bezpečnostné ohrozenie, nehrozia tu žiadne hospodárske škody veľkého rozsahu, nie, nie, nie sú tu žiadne ľudskoprávne ohrozenia. Práve naopak, toto skrátené legislatívne konanie môže nejaké ľudskoprávne ohrozenia spôsobiť. Kolegovia tu hovorili o tom, ako nám môže narásť zločin, zločinnosť, kriminalita a privítavanie korupcie. Ale to je jedna vec.
Ale druhá vec je, že vy vlastne aj ukazujete svojím konaním, že to skrátené legislatívne, tieto skrátené legislatívne konania, keď to všetko pretláčate skrátenými legislatívnymi konaniami, ony vlastne strácajú zmysel vecný.
A ja to napríklad ukážem na tej, ja už som to tu raz spomínal, ale mne sa to, mne sa páči pekný ten príklad, ako ste vy pristúpili k tej decembrovej schôdzi, keď ešte začínala. My sme začínali tým, že, že ste rozprávali o tom, aký je dôležitý rozpočet, aké veľké hospodárske škody prídu, keď nebudeme mať prerokovaný rozpočet. No a čo vám bolo vtedy dôležitejšie ako rozpočet? No, vytvorenie nového ministerstva pre Andreja Danka, obmedzenie nezávislých úradov. Ale zároveň ste nám dokázali v televíznych diskusiách rozprávať o tom, že tá opozícia zlá nám nedovolí prerokovať ten rozpočet. No a zabudli ste povedať, že prerokovanie toho kompetenčného zákona a vytvorenie nového ministerstva bolo pre vás vtedy oveľa dôležitejšie. Vy ste si vtedy predradili pred rozpočet túto, ten, ten samotný kompetenčný zákon. Potom teda, samozrejme, prišlo teda prerokovanie rozpočtu, to ste sekli debatu, aby sa to schválilo, a prichádza nový rok. A v novom roku ste teda začali týmto promafiánskym balíčkom. Zase sme teda, nezačali ste novým ministerstvom, ale začali ste promafiánskym balíčkom. Tak my už sme boli z toho teda, myslím, že aj samotní vy v koalícii ste boli z toho zmätení. Všetko to ide skráteným legislatívnym konaním, to je čo za priorita? Najprv je to rozpočet, potom je to kompetenčný zákon, potom je to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zníženie trestných sadzieb za trestné činy, teda vlastne my už, my už sme tu úplne zmätení a vidíme to, že tu vlastne to samotné skrátené legislatívne konanie stráca absolútne zmysel.
Po tom teda ste si zase povedali, že tak prerušíme o promafiánskom balíčku túto rozpravu a ideme teda rýchlo zriadiť to ministerstvo. Tak zase ste, zase sme tu v rýchlosti prerokovali zriadenie nového ministerstva pre Andreja Danka a teraz zase v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme teda o promafiánskom balíčku. Ja som nerozumel, teda vy, keď je to pre vás také dôležité a intenzívne a ide to teda tým skráteným legislatívnym konaním, nám tu prichádza nová schôdza na budúci týždeň, čo sa zase bude diať? Ukážete teda, že, že ten, ten, to posúvanie, jak to vy uvádzate, na európsky štandard tých sadzieb, že, že bude zase dôležitejšie ako ostatné veci? Alebo, alebo zase to teda budete môcť odsunúť.
Ja som, ja som veľmi zvedavý, ja budem teda, myslím si, že všetci asi tu s veľkým očakávaním čakáme, ako k tomu pristúpite, pretože vy ste napríklad, ja si myslím, že viacerí poslanci, poslankyne už si to ani nepamätajú, že tu mali množstvo skrátených legislatívnych konaní ešte v decembri, ktoré sme napríklad ne... ne... ešte teraz nestihli prerokovať. Tu napríklad stála ministerka zdravotníctva, ja sa venujem zdravotníctvu, stála tu ministerka zdravotníctva a v decembri rozprávala o tom, že keď neprijmete ten zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak tu sa prestane poskytovať zdravotná starostlivosť. Tu nebudú vydané občianske preukazy, nebudeme sa vedieť preukázať, nebudeme to vedieť, nebudeme vedieť podpisovať dohody medzi lekármi a pacientmi. A teraz? My sme tu takto stáli, ja som tu stál takto pri tomto pultíku a som vám ukazoval, že to absolútne nie je pravda ani po vecnej stránke, a zase tu len niečo pretláčate skráteným legislatívnym konaním, aby ste obišli diskusiu.
Teraz tu stojím na, v druhej polke januára, no čuduj sa svet, nikto neprestal poskytovať zdravotnú starostlivosť. Všetko ďalej funguje, a teda takto sme sa museli dozvedieť mesiac dozadu, že tie skrátené legislatívne konania sú absolútne zbytočné.
Ja sa veľmi rád odvolávam aj na tie výroky, že ako, ako vy, milé dámy a milí páni, vnímate a ako sa posúvate v tom, v tom vnímaní toho skráteného legislatívneho konania. Začali sme teda tým, že, že ako tu, ja si to pamätám, v decembri, keď sa tu teda postavil, to ste boli plní takí akože nádeje, rozpínali ste ramená, tu sa postavil Erik Tomáš a rozprával tu o tom teda, že čo nám tu vy rozprávate o skrátenom legislatívnom konaní? Voliči potrebujú, aby sme im doručili výsledky. Koho zaujíma ten proces? My tu potrebujeme vyššie dôchodky, štrnáste, osemnáste, devätnáste dôchodky, my tu potrebujeme ergo pomoci, my to tu všetko zvalcujeme a bude to tak. Vtedy som, vtedy očividne to ešte bola taká eufória asi u vás z volieb. Potom už teda sme sa presunuli do januára a už teda sa to aspoň trošku posúvalo, už tu, už tu boli také náznaky nejaké toho, že, že skrátené legislatívne konanie teda asi nie je absolútne okej, že by ste mali ísť trošku štandardnejšie. Už teda pán Susko hovoril o nejakom kolégiu ministra, že tento, tento promafiánsky balíček ste teda v kolégiu ministra prerokovávali. Je to promafiánsky balíček, tak, samozrejme, s mafiánmi ste to museli asi prerokovávať, pretože kto, samozrejme, pri tom bol? Poradcovia, pán Para, pán Lindtner, ktorí sú dvaja obvinení. No dobre, ale je to stále posun oproti Erikovi Tomášovi, ktorý teda hovoril, že skrátené legislatívne konanie, to úplne si môžme nejak lajsnúť a nemusíme to rešpektovať.
No a potom teda si pamätám, že tu prišiel váš sám najvyšší, pán Pellegrini, a ten tu rozprával o tom, že tak dobre, nie je to že úplne ideálne, ale tak akože čo sa tu sťažujeme, však dĺžka tej diskusie zaručuje nejaké, nejaké štandardy prerokovania, a teda že asi pravdepodobne však je to možno aj na tie štandardy MPK. Teda je ten posun aspoň minimálny a to som, to som bol osobne naplnený trošku nádejou, že teda asi, pravdepodobne si aspoň trošku uvedomujete, že, že úplne seknúť diskusiu nie je správne.
No ale potom, samozrejme, prišiel pán Pellegrini a už sme tu videli, už sme tu videli silné reči o tom, ako, že prečo, však prečo sa vôbec sťažujete, my nemusíme zase vôbec diskutovať. Keď sme predkladatelia toho zákona, tak samozrejmé, že s ním súhlasíme. A mňa to, mňa to zarážalo dvojnásobne v tom, že človek, ktorý mal toľko exekutívnych pozícií a uchádza sa o pozíciu hlavy štátu, tak nechápal tú formu tej diskusie. Máme tu množstvo nálezov Ústavného súdu, Benátskej komisie, ktoré sme tu my v tom pléne čítali, ktoré ukazujú na to, že dĺžka tejto debaty, ako prebieha v parlamente, nezaručuje kvalitu výsledku, pretože to, to má úplne iné štandardy, tie štandardné pripomienkové konania. To znamená, že my vám tu kladieme otázky, ale je to, ako keby sme hrach hádzali na stenu. Vy sa vôbec, nejakým spôsobom nereagujete, vy nám nedáte vyhodnotenie. Keď je klasické pripomienkové konanie, tam kolegovia to už spomínali, vytvorí sa nejaký záznam, vytvorí sa vyhodnotenie, každému sa odpovie, prijaté-neprijaté. Zároveň tuto sa tá debata nevedie obojstranne, tu sa vedie iba, že koalícia ignoruje, opozícia si teda hovorí svoje otázky.
No a zároveň čo mňa najviac znepokojuje, a to už je posledná vec, ktorú poviem, keďže mi nezostáva čas, že vy zároveň označujete, že toto je parlamentná debata, na ktorú, alebo že aspoň prebieha nejaká debata, že sa nemáme sťažovať. Ale zároveň druhým dychom pán Danko tu oznamuje, že chcete meniť rokovací poriadok. Čiže vy zároveň v jednej chvíli používate ako alibi túto parlamentnú debatu, ale druhým dychom už rozprávate o tom, ako tu idete obmedzovať vystupujúce časy, ako skresáte písomné rozpravy, ústne rozpravy, faktické poznámky. Čiže zároveň teda sa vyhovárate na túto rozpravu, že však toto prebehlo teda všetko štandardne, ale zároveň chcete sekať.
Tak, prosím pekne, rešpektujte štandardný postup, pretože to vám aj dovolí nájsť si tam nejaké chyby, ktoré už, ako sme to tu mnohokrát videli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne taktiež pánovi Szalayovi za ako vždy veľmi kvalitný príspevok. Ja sa dotknem toho, čo otvoril aj on, keď hovoril, za čo sa štrngalo. A možno si pamätáte aj to obdobie tých 90. rokov a dvetisíc rokov, aké bolo vtedy aj podnikateľské prostredie a čo sa tu môže znova vrátiť aj touto právnou úpravou.
Málo sa tu o tom hovorí, ale vtedy viacerí, možno aj tuto v sále podnikatelia alebo pán Spišiak si pamätá, vtedy fungovalo veľmi dobre tzv. výpalné, kedy sa rôzni podnikatelia vypaľovali a museli dávať mesačné platby za to, aby mali ochranu. Väčšinou to v tej dobe boli rôzne reštaurácie, diskotéky a bary, ale možno málokto si aj uvedomuje, že aj potom neskôr, ešte v dvetisíc rokoch a stále aj neskôr, boli vypaľované a vydierané aj rôzne veľké medzinárodné, a medzinárodné ani nie, ale rôzne veľké IT firmy, ktoré sa napríklad chceli zúčastňovať verejných zákazok a boli vydierané, vypaľované, či už tým, že sa na nich pošle NAKA, keď sa nezaradia napríklad, ktorá sa vtedy hovorilo, že za pár stotisíc vedela prísť k nejakej firme a vyriešiť ju, alebo sa vypaľovali aj tým, že ak sa chcú aj ďalej nejak účastniť, tak musia prijať nejakého subdodávateľa, cez ktorého potom odovzdávali časť svojho výnosu, pokiaľ vyhrali nejakú zákazku.
Toto všetko sa znova môže vrátiť, pretože všetky tieto činy, ktoré vtedy sa robili a vypaľovali, zrazu budú znova ekonomicky výhodné, pretože sadzba, ktorú za to by mali dostať, bude veľmi malá, ak nie, ak nie nulová. A neviem, či sa tu znova chceme vrátiť aj takýmto spôsobom do 90. rokov, kedy tu naozaj nebolo, bolo totálne bezprávie a náš štát v rozklade a tak vyzeralo aj podnikateľské prostre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Je také veľmi pekné príslovie, že nie každý človek dokáže robiť obrovské veci, niektorí ľudia dokážu robiť malé veci, ale s veľkou láskou. A ja sa tak obávam, že tu aj tá láska je len voči spriazneným osobám a zhodou okolností sú trestne stíhané a závadové.
No ale aby som prešiel k veci a aby som nadviazal na kolegu Szalaya, tak o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že má svoje pravidlá, na ktoré teda upozorňujú aj účastníci ostatného TREND barometra z minulého týždňa, ktorý sa pýtal respondentov, či je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov bez verejnej diskusie. A tu máme aktuálne veľmi čerstvé alebo veľmi čerstvých 64 vybraných osobností a vyjadrení slovenskej ekonomiky, ktoré sa k tomu jasne a veľmi zaujímavo a fundovane vyjadrili, a my tu máme absolútne drvivú väčšinu názorov, je to takmer 72 %, ktoré jasne povedali, že je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov aj takýchto a tohto konkrétneho, o ktorom sa tu dnes bavíme. Ja ich budem postupne, pretože nestihnem všetko naraz, zrejme nadviažem aj na ostatných rečníkov, citovať a vysvetľovať, ale pravidelne sa opakujú naozaj tie názory, že skrátenie legislatívneho konania by mala vždy odobriť ústavná väčšina, dokonca sú tu také názory, že prezidentka by mala prakticky zakaždým vracať takéto zákony do parlamentu, pretože nemajú ani zďaleka takú legitimitu ako tie zákony, ktoré štandardne prechádzajú MPK a tak ďalej. Toho času je málo, tak dokončím to, dokončím to neskôr.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Vážené dámy, vážení páni, konečne som sa dostal k slovu po rôznych peripetiách. Takže dovoľte, aby som svoju reč zahájil tým, že poviem, že zrejme ten najdôležitejší a najpodstatnejší dôvod, kvôli ktorému sa snaží súčasná koalícia tak rýchlo, raketovo, v skrátenom legislatívnom konaní presadiť túto novelu Trestného zákona, Trestného poriadku. A tým hlavným dôvodom podľa mňa je inštitút spolupracujúceho obvineného alebo teda spolupracujúcej osoby ako takej. Lebo toto je pre koalíciu to najdôležitejšie, to najbolestivejšie, čo im spôsobilo a spôsobuje najväčšie problémy. Čiže osoba, ktorá pácha trestnú činnosť vo forme zločineckej skupiny, najzávažnejšiu trestnú činnosť, len táto osoba je spôsobilá a schopná podať svedeckú výpoveď takú, ktorá trestnoprocesne, hodnoverne, zákonne opisuje dané deje a umožňuje osoby, ktoré sú v pozadí, tie, ktoré už možno trestnú činnosť samotnú nepáchajú, ale ju koordinujú, riadia, navádzajú na jej páchanie, najviac koristia z takejto trestnej činnosti, čiže proti takýmto osobám je najúčinnejší trestnoprocesný prostriedok spolupracujúci obvinený.
Ja som sa na tento jav pokúsil v mediálnom rozhovore poukázať. Hovoril som to na fórum, fóre, ktoré možno neni vhodné, lebo je to rýchle, redaktor skáče do debaty, na toto poznamenať. Čiže ja som tam povedal, že súčasná prax využívania tohto inštitútu spolupracujúcich obvinených, ktorá je efektívne využívaná, nebude môcť byť v takej forme využívaná, ak sa príjme táto novela, preto, lebo môže byť alebo zrejme bude vyhodnotená ako nezákonná. Samozrejme, že ak niečo podľa platnej legislatívy bude vyhodnotené alebo môže byť vyhodnotené ako nezákonné, tak nemôže sa používať.
Opomenul som však povedať, že súčasná prax efektívneho využívania je robená v zmysle zákona, ktorý je teraz platný, čiže zákonným spôsobom sa to využíva. Myslel som si, že z logiky veci nemusím zdôrazniť to, že sa to používa legálne, zákonne, podľa platnej legislatívy, ktorá to efektívne využívanie umožňuje. Ak sa legislatíva zmení a nebude môcť toto byť v tejto forme využívané, tak, samozrejme, že to bude nezákonné. A teraz to, že to bolo využívané, súčasť v praxi už 19 rokov, svedčí to, že ani v jednom súdnom procese, kde takýto inštitút bol použitý, spolupracujúceho obvineného svedka, ktorý svedčí a za to dostane nejaké benefity, na ktorých sa spoločnosť uzniesla, že sú adekvátne k tomu, že tento človek svedčí a usvedčuje oveľa závažnejších páchateľov trestnej činnosti, ako je on sám. Vlastne ako... no vidíte, aj teraz mám málo času na to, aby som sa tu rozrečnil o spolupracujúcom obvinenom.
Novela Trestného poriadku toto efektívne využívanie sa snaží navonok deklarovať, že to je upresnenie, že to je vlastne znemožnenie nadužívania. Ale práve toto upresnenie je chápané tak, že efektívne, tak aby to bolo účinné alebo aby to bolo robené tak, ako sa dopracovali policajti, prokurátori, nakoniec aj sudcovia k efektívnemu výsledku, bude menej prospešné, ako to bolo realizované doteraz v zmysle platnej, teraz platnej legislatívy.
Túto právnu úpravu, keď sme to sa snažili zaviesť v roku 2005, tak ešte v roku 2004, ´03 som si ja osobne cez Interpol dal vyžiadať všetky právne úpravy vo všetkých štátoch členských Europolu, či Interpolu, v akej forme majú tento inštitút zapracovaný vo svojej legislatíve a prevažne v tých štátoch, kde ho efektívne používali v boji proti mafii, proti najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti. Z takto získaných informácií sme urobili analýzou taký kompilát, ktorý pasuje alebo je vhodný na použitie v našej slovenskej legislatíve a v pripravovanej novele, ktorá, ako rekodifikácii Trestného zákona, Trestného poriadku, a takto sme ho následne začali používať v praxi. Od toho momentu v podstate vďaka tejto úprave sa podarilo efektívne určiť alebo bojovať proti organizovanej tej najzávažnejšej kriminalite, ktorá bola na Slovensku páchaná rôznymi zločineckými skupinami, ľudovo nazývaný sýkorovci, takáčovci, šátorovci a rôzni iní, lebo len takýmto spôsobom sa dá efektívne dopracovať k výsledkom.
A čo sa týka obhajoby, začala si uvedomovať, že toto môže byť problém, ak sa takýmto spôsobom dopracuje polícia a prokuratúra k osobám, ktoré sú fakt v pozadí povedzme ekonomickej elity štátu alebo manažmentu, ako to nazveme, organizovaných zločineckých štruktúr. Lebo bez tohto inštitútu sa to jednoducho trestnoprocesne robiť nedá.
A ešte aby som to stihol dopovedať, tak poviem aspoň toľko, že podľa mňa to znižovanie, rapídne znižovanie trestov, áno, spôsobí to obrovské škody, zvýši to kriminalitu. Lenže tým, ktorí to takto navrhovali, to zrejme je jedno. Najdôležitejšie je to, že po takto znížených škodách sa osoba obvinená v tých nižších poschodiach zločineckých organizácií len ťažko rozhodne alebo zváži, že či bude spolupracujúcou osobou. Preto, lebo v podstate podľa takto navrhovanej právnej úpravy im bude hroziť ešte menší trest, ako keby sa stali tými nazveme to kajúcnikmi. No a takýmto spôsobom sa tí, ktorí tvorili túto novelu, snažia vyhnúť tomu, aby sa osoby, ktoré sú obvinené ako súčasť organizovanej kriminality, rozhodovali alebo rozhodli o tom, že budú spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby pri odhaľovaní, dokazovaní a zisťovaní páchateľov tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Lebo nie policajti sú tí, čo ich nútia, ale okolnosti sú tie, čo ich vlastne nútia zamyslieť sa sami nad sebou, keď im hrozí trest odňatia slobody nepodmienečný a je mu navrhnuté alebo je mu prednesená možnosť priznať sa a spolupracovať za určitých podmienok, tak je na ňom, aby zvážil a rozhodol sa. Ale keď mu hrozí v podstate malý trest alebo možno žiadny, možno podmienečný, možno náhrada škody, ktorú zaňho zaplatia jeho nadriadení, lebo nechcú aby sa stal kajúcnikom, tak môžu ho policajti poslať do väzby aj na Ukrajinu alebo na Sibír do gulagu, ani tak sa nestane spolupracujúcim obvineným, lebo mu nehrozí trest odňatia slobody, ktorý je preňho ten najväčší, to je preňho to najväčšie riziko, ktoré v jeho živote sa mu mohlo udiať.
Čiže aj teraz tých desať minút je málo, aby som vysvetlil všetky nuansy tej novely, ktoré v podstate tento inštitút spolupracujúcich osôb viac-menej akože upresňuje, ale tým pádom zneisťuje. To keď, v rozprave 20-minútovej to, dúfam, potom stihnem všetko vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení priatelia, vážené priateľky, ďakujem za všetky faktické poznámky. Ony mali síce rôzny obsah, ale v podstate sa v nich odrazil celý charakter politického života v Slovenskej republike v tej esenciálnej podobe. Faktické poznámky síce smerovali k môjmu vystúpeniu, ale v podstate komentovali ciele, nástroje, spôsob a jazyk vládnucej elity a, hm, hm, elity, no, vládnej koalície. A táto esencia nemá dobrú chuť, to treba povedať. Tú pachuť môžeme spláchnuť zrejme iba spolu s občanmi, a preto táto debata a najmä vaše faktické poznámky, komentáre sú jedným z prameňov, z ktorého môžu občania čerpať informácie. My kričíme síce smerom ku koalícii "spamätajte sa", ale nemá to účinok. A teda okrem toho kričíme aj "horí", lebo vieme, že hasiace prístroje majú v rukách občania. A chcem povedať, že už sa spolieham okrem Ústavného súdu iba na občanov.
To je všetko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak v tejto rozprave počas týchto dní nebolo povedané všetko a jasne, tak potom to 18. 1. určite napravila pani prezidentka. Už len ten fakt, že prezidentka sa dostaví do snemovne a varuje poslancov pred prijatím rozsiahlej novely Trestného zákona a Trestného poriadku, je niečo nezvyčajné. Ja si to vo svojom živote nepamätám. Pamätám sa na to, keď prezidenti v správe o stave republiky kritizovali vládu, kritizovali konanie vládnej koalície a malo to aj veľké spoločenské a politické dôsledky. Ale aby prezident pociťoval potrebu dostaviť sa do parlamentu v súvislosti s novelou nejakého zákona, tak na to sa naozaj nepamätám.
Podľa slov prezidentky aj zo samotnej podstaty zákona vyplýva, že trestná politika patrí k tým politikám, ktoré najviac ovplyvňujú život občanov. Závisí od toho bezpečnosť občanov, ale aj vedomie toho, či občania žijú, alebo nežijú v spravodlivej krajine. Dane, ktoré občania odvádzajú do štátneho rozpočtu, majú slúžiť na zabezpečovanie tých služieb, ktoré si jednotlivec nevie zabezpečiť sám. A spravodlivosť na úrovni krajiny si človek naozaj nevie zabezpečiť sám.
Som presvedčená, že koalícia sa márne snaží presvedčiť verejnosť, že išlo o politický prejav. Ja som tam nič čisto politické nenašla, možno jednu politologickú poznámku niekde v strede toho prejavu, keď pani prezidentka povedala, že uplatňovanie politickej moci musí byť v demokratickej spoločnosti rámcované zákonom. Touto poznámkou – možno politickej, možno politologickej povahy – nikoho neurazila, nikomu nestránila, iba upozornila na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej by mala vláda konať. A ako vláda koná a o čom vláda hovorí, budem ilustrovať troma výrokmi. Sú veľmi zaujímavé.
Ide o výroky osôb, ktoré patria k vládnej koalícii a vynechám teda tie chronicky známe nezmysly o tom, že dĺžka rozpravy v parlamente nahrádza riadny legislatívny proces. Ja si myslím, že definitívnu bodku za týmto dá rozhodnutie Ústavného súdu. K tomu sa nebudem vracať.
Prvý výrok, o ktorom chcem hovoriť, zaznel 21. 1. 2024 v jednej z nedeľných diskusií. Čiže je to výrok z tejto nedele. Na tému rokovania o prijatí zákona v skrátenom legislatívnom konaní sa bizarným spôsobom vyjadrila pani poslankyňa, pani europoslankyňa Roth Neveďalová. Podľa jej názoru je nepochopiteľné, prečo sa naťahuje rozprava o skrátenom legislatívnom konaní, keď vôbec nie je jasné, aký bude napokon obsah samotného zákona. Nechce sa mi veriť, že to pani poslankyňa myslí vážne, nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa nevie, že obsah zákona je aj odpoveďou na to, či existujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa s hrdosťou prizná, že konečný výsledok noviel zákonov bude od predloženého návrhu natoľko iný, že o súčasnom návrhu je úplne zbytočné debatovať. V tom výroku je obsiahnuté aj čaro nechceného, kedy okrem iného pani poslankyňa potvrdila, že predložený zákon je vo svojej podstate a tejto podobe úplný nepodarok.
Druhý a tretí výrok na tému moc a mocenské rozhodnutia patria, samozrejme, Robertovi Ficovi. Známy výrok o tom, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nie je ničím iným ako mocenským rozhodnutím, hovorí o viacerých veciach. Jednak hovorí o tom, že nejde o nevyhnutnosť vyvolanú objektívnymi príčinami, okolnosťami, ale o subjektívne rozhodnutie mocných. Po druhé, ten výrok je aj veľmi dobrou správou pre Slovensko a pre demokratické Slovensko. A skúsim to ilustrovať výrokom mojej obľúbenej političky Margaret Thatcherovej. Tá povedala: Byť mocným je ako byť dámou, keď musíte povedať, že ňou ste, tak potom nie ste. Teda ak Robert Fico hlasno musí presviedčať svoje okolie, že je mocným mužom tejto krajiny, a preto môže urobiť čokoľvek, potom to znamená, že je oveľa slabší, ako chce, aby sme si všetci mysleli. A to je naozaj dobrá správa.
To, že otázka držby moci je ústrednou témou politického myslenia Roberta Fica, potvrdil aj v Sobotných dialógoch, kde odznela na tému výjazdových zasadnutí vlády a ekonomickej podpory obcí a miest v danom regióne z jeho úst veta, kto tomu neverí, môže si to nájsť v 27. a 28. minúte Sobotných dialógov. A teraz ten citát: "Niečo sme dávali teraz a väčšina peňazí ide starostom a primátorom, ktorí sú napojení na vládnu moc." Teda Robert Fico už nič neskrýva a vysiela jasné posolstvo občanom obcí a miest, teda minimálne tým 719, kde nie sú starostovia a primátori, ktorí kandidovali za vládnu koalíciu, vysiela im teda správu, aby nabudúce, ak budú chcieť mať lepšie mestá, lepšie obce, aby teda volili najlepšie SMER a v tom horšom prípade HLAS, o iných nebudem hovoriť. Zdanlivo tento výrok nemá nič spoločné so skráteným legislatívnym konaním, ale naozaj iba zdanlivo. Totiž mocenské rozhodovanie o existencii nejakých organizačných zložiek, a teraz mám na mysli Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré sa teda zaoberajú vymáhaním spravodlivosti, a mocenské rozhodovanie o prideľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu podľa politického kľúča je model, ktorý uplatnil aj Viktor Orbán a ktorý je bez akýchkoľvek pochýb príčinou porušovania zásad právneho štátu so všetkými negatívnymi dôsledkami. Demokratická časť spoločnosti by mala tomuto smerovaniu Slovenska všetkými legitímnymi prostriedkami zabrániť. O tom je aj táto snaha opozície v tomto parlamente a predpokladám, že sme pripravení v tomto zápase vyrovnať sa aj s avizovaným nefyzickým násilím, ktoré by malo pokračovanie rozpravy sprevádzať.
A jednu poznámku by som chcela ešte na záver. Vrátim sa k atmosfére, ktorá tu vládla počas prejavu pani prezidentky. Nemôžem to prejsť mlčaním. Slávny anglický básnik a esejista 18. storočia Samuel Johnson napísal, že vlastenectvo je posledné útočisko každého darebáka. Jeho priateľ to vysvetlil tak, že Johnson nemal na mysli skutočnú a ozajstnú lásku k vlasti, ale to predstierané vlastenectvo, ktorým mnohí vo všetkých časoch a vo všetkých krajinách zastierajú svoj vlastný záujem. Tie demonštratívne umiestnené vlajočky našej krajiny na laviciach niektorých vládnych poslancov potvrdzujú slová oboch mysliteľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zuzana, ty si hovorila aj o tom, že ako sa vlastne táto vláda aj týmto zákonom chystá okradnúť aj vlastné, nielen teda naše deti, ale aj vlastné deti o budúcnosť. A podľa mňa jeden zo spôsobov, akým to urobí, je aj to, že môžeme prísť o tie eurofondy, o všetky tie milióny, miliardy eurofondov, ktoré majú slúžiť na to, aby sme tu spoločne budovali modernú, zelenú, férovú, spravodlivú krajinu pre všetkých, a ak o ne prídeme, tak sa to práve nestane. A včera opäť na to upozornila aj česká eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť, a teda pripomenula, varovala Slovensko, že môžme čeliť finančným postihom zo strany Európskej únie, ak vláda presadí tieto navrhované zmeny. A ja som teda šokovaná tým názorom, že je to názor, ktorý často prezentuje v médiách koalícia, že sa vlastne jedná o suverénne rozhodnutie demokraticky zvolenej vlády a že teda Európska únia sa do toho nemá čo starať. No ale však to nikto nerozporuje, že sa jedná o suverénne rozhodnutie, dokonca aj demokraticky zvolenej vlády. Veď my tu nesedíme dni, týždne, mesiace kvôli tomu, že by sme rozporovali to, že voľby sa neudiali demokraticky, ale aj takéto rozhodnutia, a najmä teda takéto rozhodnutia týkajúce sa či už teda trestných politík, ale aj, a teda najmä, boja s korupciou by mali byť riadne diskutované a mali by byť riadne diskutované aj s Európskou úniou, a to je to, čo tu hovoríme teda už tie týždne, mesiace, a to je to, čo hovorí aj samotná Európska únia. A práve táto vec nás môže stáť aj tie eurofondy, nie akísi zlí opoziční europoslanci, ktorí vraj chodia žalovať. Ja by som len pripomenula, že samotný Robert Fico sa niekoľkokrát obrátil na Európsku komisiu, keď mal teda pocit, že práva jeho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegyni Mesterovej za taký úprimný a od, od srdca príspevok. Ja by som rada reagovala na dve veci, ak stihnem vo faktickej. A to prvé je, že odznelo to v prejave, že komu to teda vlastne pomôže, čo sa vlastne stane, keď toto bude prijaté, a to nás privádza späť k otázke, ktorá tu už opakovane zaznieva, že načo sa vlastne tento zákon prijíma. A znovu sa vraciame k tomu, že všetky tie argumenty, ktoré sme zatiaľ od vlády počuli, už tu boli opakovane vyvrátené a nielen od nás z opozície, ja viem, že tu vedieme, vedieme do veľkej miery monológ, ale od mnohých, mnohých odborníkov, že ani to nemôže byť Európska komisia, ani to nemôže byť to, že sa zrovna v tejto jednej veci chceme tak veľmi podobať na západné krajiny, kde teda fakt, že sme si vybrali akoby ihlu zo sena v tom, ako sa im chceme podobať, a, ale nepočujeme, prečo naozaj vláda toto chce prijať a ešte k tomu prečo to potrebuje tak urýchlene prijať. A človek sa už pomaly aj bojí v tejto situácii v krajine spomenúť slovo transparentnosť, lebo mám pocit, že už človek znie naivne, keď ho vôbec vysloví, ale rada by som pripomenula, že nerezignujme na to, že politici majú byť transparentní a nielen vtedy, keď ide o rozdeľovanie verejných financií, ale práve aj keď ide o priznanie motivácií, prečo niečo chcú urobiť. Lebo tuto my naozaj nevieme, prečo to chcú urobiť. A potom, samozrejme, jediná interpretácia, ktorá nám dáva zmysel, ktorá nejako logicky zapadá, je, že, samozrejme, chcú pomôcť svojim kamarátom a zabezpečiť sebe beztrestnosť. Ale radi by sme sa dočkali aj nejakej odpovede od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Mesterová predniesla jeden ľudský prejav sprevádzaný naliehavým tónom a ten tón smeroval teda najmä do radov opozície. Ústredným motívom toho príspevku bola veta, že zmeny sa dejú pre dobro ár ľudí. Hlavnou obeťou, ktorá má byť prinesená pre zabezpečenie dobra pár ľudí, má byť zánik Úradu špeciálnej prokuratúry. A aké to bude mať dôsledky?
Vyšla správa, že Úrad špeciálnej prokuratúry na základe žiadosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom, známeho OLAF-u, podrobil skúmaniu sumár trestných spisov, ktoré sa týkajú len eurofondov a sú len v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. Zo záverov toho prieskumu vyplynulo, že po prijatí noviel trestných kódexov v tej podobe, v akej boli predložené, bude premlčaných takmer 30 % prípadov, ktoré sa týkajú trestného činu poškodzovania záujmov Európskej únie, a teda dozoruje ich špeciálna prokuratúra. Znamená to, že vyšetrovanie v nich bude musieť byť, bude musieť byť zastavené aj v prípadoch, kde sú už aj obvinené osoby. A potom sa teda určite nemôžeme čudovať, že Európska únia veľmi vážne uvažuje o pozastova, o pozastavení prideľovania eurofondov Slovenskej republike. Veď to je úplne logický krok.
Ďakujem.