Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolegyne, kolegovia, trochu to oživíme, toto je praktické niečo. Ja sa vám musím priznať s niečím, ja mám takú vášeň pre byrokraciu, ale nie pre jej tvorbu, ale pre jej odbúravanie a každý tu máme nejakú motiváciu, že prečo robíme to, čo robíme, a priznám sa, že mňa najviac na tejto práci, teraz aj na tejto parlamentnej, ale aj predtým v exekutíve, motivovalo to, keď sme vedeli ako štát vytvoriť nejakú dobrú službu pre občana, že som si povedal, že toto je služba, ktorá je spoľahlivá, pekná, jednoduchá, a ako občan si poviem, že za svoje peniaze, ktoré každý rok platím na daniach, tak dostávam nejakú hodnotu naspäť. No, a to je svojím spôsobom aj cieľom tohto môjho, tohto môjho zákona.
Asi sa všetci zhodneme, že byrokraciu tu máme veľmi prebujnenú, takže moja vášeň dostáva priestor na, na sebarealizáciu. Byrokracie je tu habadej nielen, nielen na úradoch, ale aj v komerčnej sfére. Kedysi dávno, dávno, dávno štát povedal, že bude platiť taký princíp, že jedenkrát a dosť, že keď ste už nejaký údaj štátu dali, tak nejaký iný úrad od vás nebude pýtať. To je veľmi pekná ambícia, veľmi ťažká na realizáciu, ale pomaly sa tam dostávame, pretože, a teraz normálne musím dať kredit pánovi Rašimu, v roku 2018 sa začalo s odstraňovaním byrokracie formou odstraňovania výpisov, čiže keď už štát nejaké informácie mal, tak na iných úradoch ste už nemuseli rovnaký výpis nosiť. A postupne sa takto odstránila povinnosť predkladať až 22 druhov výpisov, výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, rodný list, sobášny list, úmrtný list a tak ďalej a tak ďalej. To všetko už dnes úrady od vás nemôžu žiadať, pretože si prepojili svoje informačné systémy a tam tí úradníci si to majú nájsť sami, hej, nemajú vás posielať ako poštára k nejakému inému okienku. Čiže to je, to je super, to je, to je chvályhodná aktivita, koniec koncov to sa robilo na tri vlny a tá posledná vlna sa spravila v tomto poslednom volebnom období. To bola asi najväčšia vlna toho rušenia byro... rušenia byrokracie.
No, ale kde máme problém, kolegovia a kolegyne? Problém máme taký, že síce sa nám podarilo odstrániť tieto výpisy v štáte, ale tí, čo podnikáte alebo ste niečo vybavovali v komerčnej sfére, tak určite ste zažili situáciu, že ste prišli do banky, do poisťovne, k operátorovi, kamkoľvek a chceli od vás jeden z týchto výpisov. Ja neviem, v banke si zakladáte podnikateľský účet, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z obchodného registra, alebo si dávate nejakú zábezpeku, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z registra trestov, takže pokiaľ ide o tú komerčnú sféru, tak stále chodíme ako tí poštári, čiže vy prídete do tej banky, chcete to vybaviť, oni vám povedia, že potrebujem nejaký papier, tak vy idete na ten úrad alebo na pobočku Slovenskej pošty, kde sa dajú nejaké tie výpisy získať, zoberiete ten výpis, potom sa vrátite naspäť do tej pobočky, tam im to predložíte a už sa tá vaša vec rieši.
No, a toto je stále pomerne veľký problém, pretože z tých 22 výpisov, ktoré sú už odstránené v štáte, tak štyri z nich vydáva Slovenská pošta a Slovenská pošta v roku 2022 vydala viac ako 350-tisíc týchto výpisov, 350-tisíc. Aby som to ilustroval (rečník ukazuje na balík papiera na rečníckom pulte), tak tu tento balíček má 500 papierov, čiže dva balíčky sú, sú tisíc, čiže keby som 700 takýchto balíkov tu takto rozložil, tak to je to množstvo papiera, ktoré na slovenských poštách dnes stále sa vydáva, stále sa tie papiere tlačia a ľudia ich niekam musia nosiť. No a keďže štát už ich nemôže od nich vyžadovať, tak je veľký predpoklad, že ich nosia práve takto do bánk, poisťovní alebo iných, iných subjektov, ktoré tie výpisy, ktoré tie výpisy od nich, od nich požadujú.
No aké je riešenie tohto problému? No riešenie je pomerne jednoduché, pretože údaje v štáte už sú, úrady si ich vymieňajú, jediné, čo potrebujeme spraviť, je sprístupniť tieto údaje tým komerčným subjektom, čiže aby to v budúcnosti fungovalo tak, že vy prídete do tej banky, chcete niečo vybaviť, banka povie, no potreboval by som si overiť nejaké údaje z obchodného registra, dá požiadavku, aby k tým vašim údajom mohla tá banka pristúpiť, vy tú požiadavku schválite povedzme v nejakej štátnej aplikácii, že súhlasím s tým, že táto banka môže na dva dni pristúpiť k mojim údajom v obchodnom registri, banka si pristúpi do tých údajov, overí si, čo potrebuje, a priamo na tej pobočke vybavíte všetko potrebné. Žiadne chodenie na úrady, behanie s papiermi hore-dole. To je podstata tohto môjho, tohto môjho, môjho návrhu, návrhu zákona. Čiže ak by sme dali komerčným subjektom prístup do štátnych databáz, a ja navrhujem, aby to bolo pre tých 22 výpisov na začiatok, pretože tie už sú vyriešené v rámci štátu, tak prečo by sme ich nemali sprístupniť aj, aj iným subjektom, ako, ako je štát, tak vieme dosiahnuť pomerne, pomerne veľké úspory, pretože z analýzy, na to sa robili aj analýzy v rámci štátu, vyplýva, že vydanie jedného takéhoto výpisu stojí asi sedem euro toho človeka, lebo tam je správny poplatok, tam je čas, ktorý strávite tým, že tam čakáte na tej pošte, alebo na tom úrade, tam sú cestovné náklady, všetko dohromady, jeden papier vás stojí približne sedem euro. No a keby sme vedeli odstrániť tých 350-tisíc papierov, a to sú len tie, ktoré sa vydávajú na poštách, tak predpokladáme, že celkové úspory v rámci tohto zákona by pre podnikateľské prostredie mohli dosiahnuť asi 4,5 mil. euro. Náklady na strane štátu by boli niekde menej ako jeden mil., čiže keď ste investor, tak value for money, zainvestujem milión, dostanem 4,5 naspäť, v rámci toho istého roka to nie je úplne, to nie je úplne zlý deal.
A čo je ešte dôležité povedať, že legislatíva je skutočne ten posledný kúsok, ktorý k tomuto chýba, pretože údaje máme, úrady si už vymieňajú, takže je v pohode ich sprístupniť aj von, dokonca na to budeme mať informačný systém, ten sa teraz dokončuje z eurofondového obdobia, čiže jediné, čo potrebujeme, je spraviť takúto zmenu legislatívy, aby sme tým tretím stranám umožnili k takýmto údajom pristupovať.
No a posledná dôležitá poznámka je, že, samozrejme, to vždy musí byť len so súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, aby tí úradníci v bankách, v poisťovniach si len tak láry-fáry nebehali v štátnych databázach, takže vždy to bude z hľadiska GDPR podmienené súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, že dáva súhlas tomu komerčnému subjektu, aby mohol nahliadnuť do databázy štátnej a overiť si, čo potrebuje overiť. A tento súhlas, samozrejme, môže byť aj časovo limitovaný, takže na to aj ten informačný systém je pripravený, údaje sú pripravené, potrebujeme akurát legislatívu na to, aby sme takéto niečo vedeli, vedeli rozchodiť.
No a ja si myslím neskromne, že toto je dobrá vec, poviem na rovinu. A tiež si myslím, že to nie je nejak politicky zafarbená vec. Nemám problém povedať, že celé toto odstraňovanie výpisov začalo ešte za tej predošlej, predošlej vlády, keď bol vicepremiér pre digitalizáciu pán Raši, pokračovalo sa s tým aj počas minulej vlády a bol by som rád, keby sa s tým pokračovalo, pokračovalo aj teraz. Takže toto nie je o tom, že či to je ľavicové, alebo pravicové opatrenie.
Ak si niekto myslí, že byrokracia je fajn, tak to je v poriadku, ja si to nemyslím, predpokladám, že si to nemyslia ani, ani kolegyne a kolegovia z koaličných radov, takže bol by som naozaj veľmi rád, ak by sa tomuto, tomuto zákonu dostalo podpory a uľahčíme nielen podnikateľom, ale aj bežným ľuďom, každému jednému človeku, ktorý si za posledné roky spomenul, že musel niekde dokladovať výpis z obchodného, trestného registra, z katastrálnej mapy, z registra trest... potvrdenie o návšteve školy tam, tam spadá, potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia, kópia sobášneho, rodného, úmrtného listu a tak ďalej a tak ďalej. Celý ten zoznam 22 výpisov sa dá nájsť na stránke www.stopbyrokracii.sk, takže asi, asi toľko.
Neviem, či pán Hlina, alebo niekto ešte plánuje položiť nejaké kvietky na tento pomník slovenskej byrokracie. Vidím, že kolega Truban asi bude klásť kvietky, takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pre vizualizáciu, 700 takýchto balíkov papiera sa ročne zbytočne vytlačí na slovenských, a to len na slovenských poštách. Tie výpisy sa vydávajú aj kade-inde, takže to bude oveľa viac, čiže 700 takýchto balíkov sa vytlačí ročne úplne zbytočne, stačí, aby sme umožnili tretím stranám pristupovať do štátnych databáz bezpečným a kontrolovaným spôsobom, aby ľudia tie papiere konečne prestali nosiť od okienka k okienku.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač číslo 37.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

25.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, asi pravdepodobne sa nebude chcieť vyjadriť ani navrhovateľ, ani spravodajca, keďže rozprava neprebehla. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 169, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 166.

Dávam slovo poslancovi Jánovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 169.)

Ďakujem pekne za faktické a pánovi Hlinovi za položenie pomníku... či kvetov na pomník.
My tu máme ešte v rámci Progresívneho Slovenska teraz ďalšie tri ekonomické zákony, ďalšie tri pomníky, na ktoré bude treba dávať kvety (povedané so smiechom), tak som veľmi rád, že tu je a... a bude, môže prebiehať aj takáto debata.
Taktiež som veľmi rád aj za pána Viskupiča a som rád, že vlastne a nielen v Progresívnom Slovensku je taká ekonomická úderka, ale aj v širšej opozícii, a teda vlastne v SaS-ke, ja som si stále pána Hlinu nejak vnímam v KDH (povedané so smiechom), tak preto som povedal, že v rámci KDH, ale tak máme tu aj pána Hajka, takže som veľmi rád, že aj, aj taktok ľudia, ktorí vnímajú veľmi dôležitosť podnikateľského prostredia pre našu krajinu a to, aby sa tu naozaj produkovali, produkovalo s pridanou hodnotou, lebo vlastne v skutočnosti to je, to je jediná cesta, ako našu krajinu niekam posunúť dopredu, aby sme sa tu mali fakt dobre a aby sme mali aj tie väčšie mzdy a väčšie dôchodky, to je jedna jediná cesta, a keď chceme produkovať niečo s pridanou hodnotou, tak to môžme začať robiť len vďaka investíciám. Tie investície sa dajú robiť rôznymi spôsobmi, môžu prichádzať zo štátu, môžu prichádzať z Európskej únie, ale najlepšie investície sú priamo tie, ktoré robia podnikatelia sami, tam presne dole, pretože oni vidia, čo konkrétne im pomáha, a preto aj podľa mňa filozoficky je úplne najlepšie nechávať alebo snažiť sa podporovať podnikateľov v tom, aby im ostávalo čo najviac peňazí na reinvestovanie, ktorá tá firma vyprodukuje, aby mohla reinvestovať, aby mohla potom oveľa efektívnejšie podnikať, mať väčšiu pridanú hodnotu, a v konečnom dôsledku aby mali ľudia väčšie mzdy a aj potom väčšie dôchodky.
Takže ešte raz taktok na záver, ja veľmi pekne ďakujem, že sme takéto dôležité zákony naozaj nenechali len tak prebehnúť a že sa nikto ani nad tým nepozastavil.
Vďaka.

Vďaka. Dobré ráno.
V mene mojich kolegov Lucie Plavákovej a Branislava Vanča a mňa podávam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda disciplinárny súdny poriadok.
Naším cieľom je vlastne vykonať zmenu v § 16 písm. a), kde sa slová „tri pätiny“ nahrádzajú slovami „jedna pätina“ a účinnosť tejto novely navrhujeme na deň 1. júna 2024.
V podstate cieľom našej navrhovanej právnej úpravy je zmeniť kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné, na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi, ktoré je v súčasnosti v § 16 disciplinárneho súdneho poriadku stanovené ako tri pätiny poslancov, v prípade keď sa teda týka o návrhové oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo vieme, že je teda potrebná a potrebné dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 poslancov. Naším cieľom je zmena teda z troch pätín na jednu pätinu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, a to teda na počet 30 poslancov, ktorí budú mať návrhovú právomoc vo vzťahu k podaniu disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Nami navrhovaná zmena vychádza z aplikačnej praxe, kedy je potrebné upozorniť na to, že súčasné návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi má teda prezidentka a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v prípade ale teda práve poslancov Národnej rady sa ukazuje, že táto návrhová právomoc nie je efektívna, pretože je veľmi nepravdepodobné nájsť zhodu naprieč koalíciou alebo opozíciou bez ohľadu na politické strany, ktoré vlastne aktuálnu koalíciu alebo opozíciu tvoria, pričom hľadanie vlastne takejto ústavnej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa nám javí ako prehnané, najmä keď si to porovnáme s inými inštitútmi, ktorými poslanci disponujú, napríklad návrh na Ústavný súd alebo na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a máme za to, že vlastne takto vysoké kvórum robí v podstate tento inštitút vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky neefektívnym. Tiež chcem zdôrazniť, že sa tu bavíme stále len o tej návrhovej právomoci, teda nie o rozhodovacej, keďže o samotnom návrhu rozhoduje disciplinárny senát, pričom teda to nami navrhované kvórum 30 poslancov predpokladá či už relatívne veľký poslanecký klub, alebo napríklad dosiahnutie zhody v prípade menších poslaneckých klubov, či už naprieč opozíciou, alebo naprieč koalíciou, čo podľa nás aj potom zvyšuje vlastne tú legitimitu na podanie takéhoto návrhu.
Máme za to, že v prípade, ak by náš návrh novely disciplinárneho súdneho poriadku prešiel, tak sa návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sfunkční, a to tak pre poslancov a poslankyne opozície, ale aj pre poslancov a poslankyne koalície a z tohto nástroja by sa tak v prípade Národnej rady Slovenskej republiky stal reálny nástroj na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi a znížila by sa tak aj teda to jeho zabetónovanie vo funkcii.
Myslíme si, že vlastne táto zmena je potrebná, pretože účelom v podstate toho, že existuje v prospech poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, takže táto návrhová právomoc v podstate nemá byť zákonom daná len formálne, ale že by skutočne mala byť efektívnym a účinným prostriedkom, ktorú v skutočnej realite môžu poslanci a poslankyne vo vzťahu vlastne ku kontrolnej funkcii Národnej rady voči generálnemu prokurátorovi aj využiť.
Zároveň odkazujeme aj na takúto podobnú požiadavku, ktorá prišla z odbornej verejnosti. Dlhodobo vlastne zníženie kvóra presadzujú napríklad organizácie VIA IURIS alebo nadácia Zastavme korupciu. My sa s týmto odborným názorom stotožňujeme, a preto navrhujeme prijatie nášho zákona, a teda zníženie potrebného kvóra na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov z troch pätín na jednu pätinu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, len päť sekúnd na dovysvetlenie. Keďže tu nebudem, väčšinu budúceho týždňa som na zahraničnej pracovnej ceste, poprosil som aj kolegov a týmto im aj ďakujem, či viem ten zákon predložiť ešte dnes, lebo potom na tejto schôdzi už asi nebude šanca.
Zákon, ktorý predkladám, a nedávam svoje štvorstranové, svoj štvorstranový príhovor, ušetrím vás, zákon, ktorý predkladám, mení spôsob výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Zhodou okolností to vyšlo tak, že zrovna tento týždeň je to dosť ožehavá téma. Náš postoj k výberu pána nominanta v tejto vláde poznáte. Máme za to, že nespĺňa ani odborné, ani osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie, pretože Slovenská informačná služba a jej vojenský ekvivalent Vojenské spravodajstvo nie sú hocijakými inštitúciami. Sú nielenže ušami a očami tejto krajiny, sú to ony, tieto dve služby, ktoré by nás mali v prvom rade a chronologicky ako prvé informovať, keď sa deje niečo nekalého a je ohrozená či bezpečnosť, či prosperita.
Sú výnimočné tiež tým, že, samozrejme, nástroje, ktoré majú k dispozícii, sú mimoriadne ľahko zneužiteľné. Preto máme za to, že osoby, ktoré sú vyberané na post ich riaditeľa či riaditeľky, musia spĺňať mimoriadne vysoké štandardy. A skrátim vám, vynechám vám tú historickú lekciu, ako to všelijako v minulosti bolo, len dodám, že práve na poste riaditeľa SIS boli ľudia, ktorí mali opletačky aj so zákonom, aj s väzením. Toto nie je spôsob alebo toto nebola história, ktorú si služba zapíše za uši.
Doplácame v konečnom dôsledku na ten nekvalitný spôsob výberu my všetci, lebo jednak, samozrejme, do Slovenskej informačnej služby ani do jej ekvivalentu vo Vojenskom spravodajstve potom nechodia tí talentovaní, ktorí to myslia so službou dobre a ktorým v prvom rade leží na srdci záujem tohto štátu. Doplácame na to my všetci, lebo potom tie služby si nerobia svoju prácu dobre.
Čo navrhujeme, veľmi rýchle. Nie je to žiadna dramatická zmena, ale bola by to zmena k lepšiemu. Možno malá, ale ako prvý krok dôležitá. Navrhujeme, aby boli aj riaditelia na... kandidáti na riaditeľa SIS vypočutí v osobitnom výbore pre kontrolu SIS po vzore, mimochodom, Česka, Maďarska a Poľska. Nerobíme si žiadne ilúzie, že toto zastaví možnosti alebo zoberie všetky možnosti vládam nominovať svojich nominantov. To očakávanie je, že vrhneme trošku viac svetla aspoň pre ten vybraný kruh ľudí, ktorí sú v tom výbore, o tom, či ten človek spĺňa osobnostné predpoklady, profesionálne a či, samozrejme, je aj, či ten človek má aj, je spe... má, môžme od neho očakávať, že si tú prácu bude vykonávať poctivo.
Dodávam, že sme sa tu nechali inšpirovať príkladom z iných krajín. Neobjavujeme tu, alebo nie znovu obnovujeme tu koleso a za normálnych okolností by sa stalo len toľko, že by ten človek bol vypočutý v par... vo výbore. Mimochodom tak, ako sa to deje už teraz napríklad pri výbere riaditeľa Policajného zboru.
Týmto mi dovoľte vzhľadom na čas to moje, to moje vystúpenie ukončiť.
Pán predsedajúci, odovzdávam vám späť slovo.

Ja to, ja to využijem na tú, na tú len otázku, na odpoveď otázky, keďže už som nemal priestor. Je to samozrejmé, samozrejme, je to, tá otvorenosť toho návrhu dáva voľnosť aj interpretácie, pretože keby som robil ad absurdum príklady, tak niekto by žiadal termíny na urgentný príjem, tak to by nemohlo fungovať. Čiže zároveň predpokladá sa tam aj nejaká súčinnosť toho samotného poistenca aj tej poisťovne a tá poisťovňa, samozrejme, má nárok si to zadefinovať, si to vynucovať cez tie samotné zmluvy, keď, keď uzatvára zmluvy so samotnými poskytovateľmi. A zároveň druhý krok, samozrejme, v tomto zákone je to, ako sa to robilo napríklad pri reforme nemocníc, že sa dajú zadefinovať podzákonné normy, ktoré určujú už konkrétne nejaké nároky, pri ktorých špecializáciách to má zmysel a kde nie.
Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Súhlasím s tým, je to taká prvá lastovička, pretože aj to, čo si, Tomáš, ty spomínal, čo sú čakacie lehoty a objednávanie, sú to trošku dve separátne veci, pretože objednávanie vie fungovať aj bez tých čakacích lehôt. Ale áno, keby som, keby sme boli v exekutíve a mali by sme túto debatu, ktorú tu, zase ministerku tu, žiaľ, nevidím na túto debatu, tak by sa malo postupovať presne týmto spôsobom. Idem merať čakacie lehoty, idem si odmerať, kde to je najkom... najzložitejšie. Je rozdiel medzi špecializáciami, ale je rozdiel možno aj pri, aj v jednej špecializácii medzi praxami. Niekto môže mať väčšiu prax, niekto menšiu, niekto sa viac špecializuje na disperzarizáciu, niekto na prvovyšetrenia, niekto možno si to vie horšie manažovať, niekto lepšie.
Čo tento návrh, v čom sa snaží urobiť takú tú, takú tú prvú lastovičku, je to, že necháva relatívne veľkú voľnosť tým poisťovniam aj poskytovateľom. Nemyslím si, že by to mal robiť štát, že by tlačil na tých samotných poskytovateľov, pretože tí poskytovatelia sú prakticky súkromní. On to nevie priamo implementovať, tiež by ich musel iba reguláciou naháňať. Tu priamu, ten priamy vplyv na tých poskytovateľov tých ambulantných najväčší má stále tá poisťovňa v súčasnosti. Samozrejme, sú tu nejaké pokusy, aby sme, si to spomenul, aby sme urobili nejaký objednávkový systém štátny, okej, v poriadku. Počul som, zaregistroval som to ja aj v minulosti, že ministerstvo sa snažilo, ale vnímam toto ako prvú lastovičku. Je to relatívne všeobecný návrh, ktorý necháva voľnosť tým samotným poisťovniam, aby si zadefinovali, ako to chcú urobiť. Necháva voľnosť aj tým samotným poskytovateľom. Nemusí každý fungovať v tom, aby si mal hneď informačný systém. Niekedy je aj lepšie to, keď niekto aspoň využíva nejaké objednávanie telefonické do zošita, je to stále lepšie v mnohých prípadoch, ako nerobiť žiadne objednávanie. Pretože je úlohou aj tých poisťovní, ale aj nás politikov, aj z toho samotného ministerstva vysvetliť tým samotným poskytovateľom, že je aj vo vašom záujme, aby ste tých pacientov lepšie manažovali a objednávali, ušetríte svoj čas a šetríte náklady, aby sa to neskomplikovalo, aby nečakali v tej čakárni každý deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý zákon, ktorý ja predkladám, sa venuje tzv. manažmentu pacienta alebo trošku aj ceste pacienta. Je to ten problém, ktorý som tu spomenul aj v predošlom, predošlom príspevku, že je mi naozaj ľúto, že tu musia stáť opoziční poslanci a diskutujú iba opoziční poslanci prakticky o tom, ako plniť vládne, vládne sľuby alebo vládne priority, pretože ja keď si pozriem programové vyhlásenie vlády v časti Zdravotná politika, tak tá je slovom pacient naplnená od A po Z, od začiatku po koniec. Pacient bude stredom celého snaženia, chceme vrátiť pacienta do centra poskytovania zdravotnej starostlivosti, chceme určiť cestu pacienta, chceme zlepšiť manažment pacienta, no ale zatiaľ teda som nevidel žiadne návrhy, nevidel som ani diskusiu o tom, že by ministerstvo teda niečo navrhovalo.
Čiže toto je, ja to, ja to beriem ako prvú lastovičku. Chcem ukázať aj ministerstvu, ale aj odbornej obci, že jedna z najväčších, najväčších problémov je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nie, neni to často ibaže tá fyzická dostupnosť, o tej by sa veľa vedelo rozprávať, o tej personálnej kríze, ktorú tu máme v zdravotníctve, ale o tej dostupnosti samotnej, že si predstavte situáciu, ktorá je podľa mňa bežná a zažívajú ju tisícky, tisíce Slovákov, Sloveniek. Prídete k všeobecnému lekárovi alebo máte nejakú zdravotnú ťažkosť, v tom lepšom prípade sa k tomu všeobecnému lekárovi dostanete. Vyjdete z dverí von, skončíte s výmenným lístkom k špecialistovi a neviete, teda máte tam napísaného iba špecialistu a aké vyšetrenie sa požaduje, a vy teraz neviete, kam sa obrátiť, neviete vôbec, čo urobiť, keď niekoho náhodou aj poznáte, že niekam sa chcete obrátiť, tak máte plno, alebo, ja neviem, musíte čakať mesiace na nejaký termín, prípadne musia byť nejaké, za poplatok sa viete možno dostať k tomu lekárovi. To je obrovský problém.
Čo sa týmto zákonom snažím ja adresovať, je to, že, že niekto by tu mal, snažím sa zaviesť povinnosť, že niekto by tu mal mať zodpovednosť za tú cestu alebo za ten manažment pacienta. V súčasnom systéme, v ktorom si ja myslím, ako je nastavený, by túto zodpovednosť mali mať práve zdravotné poisťovne. Žiaľ, zdravotné poisťovne majú stále najlepšie dáta o poskytovateľoch, majú najlepšie dáta o zmluvách, o kapacitách týchto poskytovateľov, vedia priamo vplývať na tie kapacity, vedia, na povinnosti tých poskytovateľov cez tie zmluvné podmienky. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, a už to niektoré poisťovne aj v komunikácii s vyššími územnými celkami napríklad neformálne využívajú, ak sa na nich obrátia a je problém zohnať nejakého lekára, tak sprostredkovávajú. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, lebo ten zákon dneska definuje, že zdravotné poisťovne majú povinnosť, a on je veľmi vágny, hovorí o tom, že majú povinnosť zabezpečiť nejakú zákonnú dostupnosť pre pacientov, nie je tam zadefinované, čo tá dostupnosť má byť. Ja si myslím, že jedno z tých dostupností je aj to, aby sa ten človek vôbec k lekárovi dostal, pretože veľmi pekne sa môžme tu baviť o kvalite, čo je to kvalita zdravotnej starostlivosti, ale ak sa k tomu lekárovi ani nedostanete, tak to je nulová kvalita. To je, to môžme hovoriť o úplnej absencii kvality a o úplnej absencii dostupnosti.
Takže ja týmto zákonom navrhujem, aby sa zaviedla povinnosť pre zdravotné poisťovne zabezpečiť poistencom a poistenkám termín u konkrétnym špecialistov, ak si ho nevedia zabezpečiť sami a požiadajú o to, aby im ho zdravotná poisťovňa zabezpečila. Ako som už spomínal, som presvedčený o tom, že v zdravotnej poisťovni majú najlepší prehľad o tom, akú majú zabezpečenú sieť, aké majú kapacity tí lekári, a neurčuje sa im momentálne ani konkrétny spôsob, môžu si určiť, či to budú vybavovať nejakými informačnými systémami, alebo inými systémami, ktoré si oni zabezpečia, nejaké procesy, to už nechávame na nich úplnú voľnosť. Ale myslím si, že sú tým najvhodnejším adeptom na to, aby toto mohli zabezpečovať. Ďakujem.

Ja budem veľmi stručný a chcem naozaj zdôrazniť to, čo som hovoril viackrát, že obsah toho vzdelávania sa nemení. Mení sa tá formálna väzba, kto je iba zamestnávateľom, čiže, čiže, tu, či je zamestnaný v ambulancii, alebo v nemocnici, ten lekár musí absolvovať rovnakú cestu tým systémom, aby sa dostal do tej ambulancie. Rozdiel, ja súhlasím s tým, že mala by tu byť diskusia o širšej reforme toho vzdelávania a túto diskusiu by mala viesť asi ministerka a mala by nám predstaviť nejaké, nejaké zákony. Zatiaľ žiadne zdravotnícke zákony okrem odkladu reformy som teda v parlamente nevidel, preto je zaujímavé, že opozícia tu sama so sebou diskutuje o tom, že ako by ministerstvo vlastne malo robiť širšiu reformu, a my tu robíme nejaké opatrenia za ne.
A druhá vec, to, čo si hovoril aj o tých zahraničných prístupoch, že tam sú zamestnávatelia iba výhradne nemocnice, ale zároveň rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím je ten, že oni majú oveľa viac motivačných prístupov a zároveň aj na fakultách už sa viac učia napríklad o tom, že čo je to napríklad práca v ambulancii, že tam oveľa viac majú tých ako kebyže spôsobov, ktoré ženú tých ľudí do tých ambulancií, ktoré, ktoré ich ako kebyže zvýhodňujú. Tuto na Slovensku nemáme nič. Tuto, tuto, tuto vlastne tým, že prvýkrát, že čo sa s nejakou prácou stretne lekár, aj teoreticky, aj prakticky, je iba v nemocnici. My zároveň nemáme nikoho, kto by mal záujem na to, vysvetliť tomu lekárovi, že naozaj choď do ambulancie, to nie je len medicína, to je aj podnikateľské riziko, to je aj to, že sa musíš aktívne starať, robiť nejakú prevenciu, aktívne pracovať komunitne s tou, s tou, s tým svojím kmeňom. Čiže ja čo hovorím, je, že to je podľa mňa vec pohľadu, že čo chceme ako kebyže ktorú, ktorú z tých pút chceme zvýhodňovať, zosilňovať. Ja si myslím, že v súčasnosti je nutné zosilňovať to puto na tú ambulanciu, pretože tam naozaj máme že tie najväčšie nedostatky v našom zdravotnom systéme podľa mňa.
Ďakujem