Videokanál klubu

Ďakujem pekne za faktické a pánovi Hlinovi za položenie pomníku... či kvetov na pomník.
My tu máme ešte v rámci Progresívneho Slovenska teraz ďalšie tri ekonomické zákony, ďalšie tri pomníky, na ktoré bude treba dávať kvety (povedané so smiechom), tak som veľmi rád, že tu je a... a bude, môže prebiehať aj takáto debata.
Taktiež som veľmi rád aj za pána Viskupiča a som rád, že vlastne a nielen v Progresívnom Slovensku je taká ekonomická úderka, ale aj v širšej opozícii, a teda vlastne v SaS-ke, ja som si stále pána Hlinu nejak vnímam v KDH (povedané so smiechom), tak preto som povedal, že v rámci KDH, ale tak máme tu aj pána Hajka, takže som veľmi rád, že aj, aj taktok ľudia, ktorí vnímajú veľmi dôležitosť podnikateľského prostredia pre našu krajinu a to, aby sa tu naozaj produkovali, produkovalo s pridanou hodnotou, lebo vlastne v skutočnosti to je, to je jediná cesta, ako našu krajinu niekam posunúť dopredu, aby sme sa tu mali fakt dobre a aby sme mali aj tie väčšie mzdy a väčšie dôchodky, to je jedna jediná cesta, a keď chceme produkovať niečo s pridanou hodnotou, tak to môžme začať robiť len vďaka investíciám. Tie investície sa dajú robiť rôznymi spôsobmi, môžu prichádzať zo štátu, môžu prichádzať z Európskej únie, ale najlepšie investície sú priamo tie, ktoré robia podnikatelia sami, tam presne dole, pretože oni vidia, čo konkrétne im pomáha, a preto aj podľa mňa filozoficky je úplne najlepšie nechávať alebo snažiť sa podporovať podnikateľov v tom, aby im ostávalo čo najviac peňazí na reinvestovanie, ktorá tá firma vyprodukuje, aby mohla reinvestovať, aby mohla potom oveľa efektívnejšie podnikať, mať väčšiu pridanú hodnotu, a v konečnom dôsledku aby mali ľudia väčšie mzdy a aj potom väčšie dôchodky.
Takže ešte raz taktok na záver, ja veľmi pekne ďakujem, že sme takéto dôležité zákony naozaj nenechali len tak prebehnúť a že sa nikto ani nad tým nepozastavil.
Vďaka.

Vďaka. Dobré ráno.
V mene mojich kolegov Lucie Plavákovej a Branislava Vanča a mňa podávam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda disciplinárny súdny poriadok.
Naším cieľom je vlastne vykonať zmenu v § 16 písm. a), kde sa slová „tri pätiny“ nahrádzajú slovami „jedna pätina“ a účinnosť tejto novely navrhujeme na deň 1. júna 2024.
V podstate cieľom našej navrhovanej právnej úpravy je zmeniť kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné, na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi, ktoré je v súčasnosti v § 16 disciplinárneho súdneho poriadku stanovené ako tri pätiny poslancov, v prípade keď sa teda týka o návrhové oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo vieme, že je teda potrebná a potrebné dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 poslancov. Naším cieľom je zmena teda z troch pätín na jednu pätinu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, a to teda na počet 30 poslancov, ktorí budú mať návrhovú právomoc vo vzťahu k podaniu disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Nami navrhovaná zmena vychádza z aplikačnej praxe, kedy je potrebné upozorniť na to, že súčasné návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi má teda prezidentka a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v prípade ale teda práve poslancov Národnej rady sa ukazuje, že táto návrhová právomoc nie je efektívna, pretože je veľmi nepravdepodobné nájsť zhodu naprieč koalíciou alebo opozíciou bez ohľadu na politické strany, ktoré vlastne aktuálnu koalíciu alebo opozíciu tvoria, pričom hľadanie vlastne takejto ústavnej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa nám javí ako prehnané, najmä keď si to porovnáme s inými inštitútmi, ktorými poslanci disponujú, napríklad návrh na Ústavný súd alebo na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a máme za to, že vlastne takto vysoké kvórum robí v podstate tento inštitút vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky neefektívnym. Tiež chcem zdôrazniť, že sa tu bavíme stále len o tej návrhovej právomoci, teda nie o rozhodovacej, keďže o samotnom návrhu rozhoduje disciplinárny senát, pričom teda to nami navrhované kvórum 30 poslancov predpokladá či už relatívne veľký poslanecký klub, alebo napríklad dosiahnutie zhody v prípade menších poslaneckých klubov, či už naprieč opozíciou, alebo naprieč koalíciou, čo podľa nás aj potom zvyšuje vlastne tú legitimitu na podanie takéhoto návrhu.
Máme za to, že v prípade, ak by náš návrh novely disciplinárneho súdneho poriadku prešiel, tak sa návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sfunkční, a to tak pre poslancov a poslankyne opozície, ale aj pre poslancov a poslankyne koalície a z tohto nástroja by sa tak v prípade Národnej rady Slovenskej republiky stal reálny nástroj na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi a znížila by sa tak aj teda to jeho zabetónovanie vo funkcii.
Myslíme si, že vlastne táto zmena je potrebná, pretože účelom v podstate toho, že existuje v prospech poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, takže táto návrhová právomoc v podstate nemá byť zákonom daná len formálne, ale že by skutočne mala byť efektívnym a účinným prostriedkom, ktorú v skutočnej realite môžu poslanci a poslankyne vo vzťahu vlastne ku kontrolnej funkcii Národnej rady voči generálnemu prokurátorovi aj využiť.
Zároveň odkazujeme aj na takúto podobnú požiadavku, ktorá prišla z odbornej verejnosti. Dlhodobo vlastne zníženie kvóra presadzujú napríklad organizácie VIA IURIS alebo nadácia Zastavme korupciu. My sa s týmto odborným názorom stotožňujeme, a preto navrhujeme prijatie nášho zákona, a teda zníženie potrebného kvóra na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov z troch pätín na jednu pätinu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, len päť sekúnd na dovysvetlenie. Keďže tu nebudem, väčšinu budúceho týždňa som na zahraničnej pracovnej ceste, poprosil som aj kolegov a týmto im aj ďakujem, či viem ten zákon predložiť ešte dnes, lebo potom na tejto schôdzi už asi nebude šanca.
Zákon, ktorý predkladám, a nedávam svoje štvorstranové, svoj štvorstranový príhovor, ušetrím vás, zákon, ktorý predkladám, mení spôsob výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Zhodou okolností to vyšlo tak, že zrovna tento týždeň je to dosť ožehavá téma. Náš postoj k výberu pána nominanta v tejto vláde poznáte. Máme za to, že nespĺňa ani odborné, ani osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie, pretože Slovenská informačná služba a jej vojenský ekvivalent Vojenské spravodajstvo nie sú hocijakými inštitúciami. Sú nielenže ušami a očami tejto krajiny, sú to ony, tieto dve služby, ktoré by nás mali v prvom rade a chronologicky ako prvé informovať, keď sa deje niečo nekalého a je ohrozená či bezpečnosť, či prosperita.
Sú výnimočné tiež tým, že, samozrejme, nástroje, ktoré majú k dispozícii, sú mimoriadne ľahko zneužiteľné. Preto máme za to, že osoby, ktoré sú vyberané na post ich riaditeľa či riaditeľky, musia spĺňať mimoriadne vysoké štandardy. A skrátim vám, vynechám vám tú historickú lekciu, ako to všelijako v minulosti bolo, len dodám, že práve na poste riaditeľa SIS boli ľudia, ktorí mali opletačky aj so zákonom, aj s väzením. Toto nie je spôsob alebo toto nebola história, ktorú si služba zapíše za uši.
Doplácame v konečnom dôsledku na ten nekvalitný spôsob výberu my všetci, lebo jednak, samozrejme, do Slovenskej informačnej služby ani do jej ekvivalentu vo Vojenskom spravodajstve potom nechodia tí talentovaní, ktorí to myslia so službou dobre a ktorým v prvom rade leží na srdci záujem tohto štátu. Doplácame na to my všetci, lebo potom tie služby si nerobia svoju prácu dobre.
Čo navrhujeme, veľmi rýchle. Nie je to žiadna dramatická zmena, ale bola by to zmena k lepšiemu. Možno malá, ale ako prvý krok dôležitá. Navrhujeme, aby boli aj riaditelia na... kandidáti na riaditeľa SIS vypočutí v osobitnom výbore pre kontrolu SIS po vzore, mimochodom, Česka, Maďarska a Poľska. Nerobíme si žiadne ilúzie, že toto zastaví možnosti alebo zoberie všetky možnosti vládam nominovať svojich nominantov. To očakávanie je, že vrhneme trošku viac svetla aspoň pre ten vybraný kruh ľudí, ktorí sú v tom výbore, o tom, či ten človek spĺňa osobnostné predpoklady, profesionálne a či, samozrejme, je aj, či ten človek má aj, je spe... má, môžme od neho očakávať, že si tú prácu bude vykonávať poctivo.
Dodávam, že sme sa tu nechali inšpirovať príkladom z iných krajín. Neobjavujeme tu, alebo nie znovu obnovujeme tu koleso a za normálnych okolností by sa stalo len toľko, že by ten človek bol vypočutý v par... vo výbore. Mimochodom tak, ako sa to deje už teraz napríklad pri výbere riaditeľa Policajného zboru.
Týmto mi dovoľte vzhľadom na čas to moje, to moje vystúpenie ukončiť.
Pán predsedajúci, odovzdávam vám späť slovo.

Ja to, ja to využijem na tú, na tú len otázku, na odpoveď otázky, keďže už som nemal priestor. Je to samozrejmé, samozrejme, je to, tá otvorenosť toho návrhu dáva voľnosť aj interpretácie, pretože keby som robil ad absurdum príklady, tak niekto by žiadal termíny na urgentný príjem, tak to by nemohlo fungovať. Čiže zároveň predpokladá sa tam aj nejaká súčinnosť toho samotného poistenca aj tej poisťovne a tá poisťovňa, samozrejme, má nárok si to zadefinovať, si to vynucovať cez tie samotné zmluvy, keď, keď uzatvára zmluvy so samotnými poskytovateľmi. A zároveň druhý krok, samozrejme, v tomto zákone je to, ako sa to robilo napríklad pri reforme nemocníc, že sa dajú zadefinovať podzákonné normy, ktoré určujú už konkrétne nejaké nároky, pri ktorých špecializáciách to má zmysel a kde nie.
Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Súhlasím s tým, je to taká prvá lastovička, pretože aj to, čo si, Tomáš, ty spomínal, čo sú čakacie lehoty a objednávanie, sú to trošku dve separátne veci, pretože objednávanie vie fungovať aj bez tých čakacích lehôt. Ale áno, keby som, keby sme boli v exekutíve a mali by sme túto debatu, ktorú tu, zase ministerku tu, žiaľ, nevidím na túto debatu, tak by sa malo postupovať presne týmto spôsobom. Idem merať čakacie lehoty, idem si odmerať, kde to je najkom... najzložitejšie. Je rozdiel medzi špecializáciami, ale je rozdiel možno aj pri, aj v jednej špecializácii medzi praxami. Niekto môže mať väčšiu prax, niekto menšiu, niekto sa viac špecializuje na disperzarizáciu, niekto na prvovyšetrenia, niekto možno si to vie horšie manažovať, niekto lepšie.
Čo tento návrh, v čom sa snaží urobiť takú tú, takú tú prvú lastovičku, je to, že necháva relatívne veľkú voľnosť tým poisťovniam aj poskytovateľom. Nemyslím si, že by to mal robiť štát, že by tlačil na tých samotných poskytovateľov, pretože tí poskytovatelia sú prakticky súkromní. On to nevie priamo implementovať, tiež by ich musel iba reguláciou naháňať. Tu priamu, ten priamy vplyv na tých poskytovateľov tých ambulantných najväčší má stále tá poisťovňa v súčasnosti. Samozrejme, sú tu nejaké pokusy, aby sme, si to spomenul, aby sme urobili nejaký objednávkový systém štátny, okej, v poriadku. Počul som, zaregistroval som to ja aj v minulosti, že ministerstvo sa snažilo, ale vnímam toto ako prvú lastovičku. Je to relatívne všeobecný návrh, ktorý necháva voľnosť tým samotným poisťovniam, aby si zadefinovali, ako to chcú urobiť. Necháva voľnosť aj tým samotným poskytovateľom. Nemusí každý fungovať v tom, aby si mal hneď informačný systém. Niekedy je aj lepšie to, keď niekto aspoň využíva nejaké objednávanie telefonické do zošita, je to stále lepšie v mnohých prípadoch, ako nerobiť žiadne objednávanie. Pretože je úlohou aj tých poisťovní, ale aj nás politikov, aj z toho samotného ministerstva vysvetliť tým samotným poskytovateľom, že je aj vo vašom záujme, aby ste tých pacientov lepšie manažovali a objednávali, ušetríte svoj čas a šetríte náklady, aby sa to neskomplikovalo, aby nečakali v tej čakárni každý deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý zákon, ktorý ja predkladám, sa venuje tzv. manažmentu pacienta alebo trošku aj ceste pacienta. Je to ten problém, ktorý som tu spomenul aj v predošlom, predošlom príspevku, že je mi naozaj ľúto, že tu musia stáť opoziční poslanci a diskutujú iba opoziční poslanci prakticky o tom, ako plniť vládne, vládne sľuby alebo vládne priority, pretože ja keď si pozriem programové vyhlásenie vlády v časti Zdravotná politika, tak tá je slovom pacient naplnená od A po Z, od začiatku po koniec. Pacient bude stredom celého snaženia, chceme vrátiť pacienta do centra poskytovania zdravotnej starostlivosti, chceme určiť cestu pacienta, chceme zlepšiť manažment pacienta, no ale zatiaľ teda som nevidel žiadne návrhy, nevidel som ani diskusiu o tom, že by ministerstvo teda niečo navrhovalo.
Čiže toto je, ja to, ja to beriem ako prvú lastovičku. Chcem ukázať aj ministerstvu, ale aj odbornej obci, že jedna z najväčších, najväčších problémov je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nie, neni to často ibaže tá fyzická dostupnosť, o tej by sa veľa vedelo rozprávať, o tej personálnej kríze, ktorú tu máme v zdravotníctve, ale o tej dostupnosti samotnej, že si predstavte situáciu, ktorá je podľa mňa bežná a zažívajú ju tisícky, tisíce Slovákov, Sloveniek. Prídete k všeobecnému lekárovi alebo máte nejakú zdravotnú ťažkosť, v tom lepšom prípade sa k tomu všeobecnému lekárovi dostanete. Vyjdete z dverí von, skončíte s výmenným lístkom k špecialistovi a neviete, teda máte tam napísaného iba špecialistu a aké vyšetrenie sa požaduje, a vy teraz neviete, kam sa obrátiť, neviete vôbec, čo urobiť, keď niekoho náhodou aj poznáte, že niekam sa chcete obrátiť, tak máte plno, alebo, ja neviem, musíte čakať mesiace na nejaký termín, prípadne musia byť nejaké, za poplatok sa viete možno dostať k tomu lekárovi. To je obrovský problém.
Čo sa týmto zákonom snažím ja adresovať, je to, že, že niekto by tu mal, snažím sa zaviesť povinnosť, že niekto by tu mal mať zodpovednosť za tú cestu alebo za ten manažment pacienta. V súčasnom systéme, v ktorom si ja myslím, ako je nastavený, by túto zodpovednosť mali mať práve zdravotné poisťovne. Žiaľ, zdravotné poisťovne majú stále najlepšie dáta o poskytovateľoch, majú najlepšie dáta o zmluvách, o kapacitách týchto poskytovateľov, vedia priamo vplývať na tie kapacity, vedia, na povinnosti tých poskytovateľov cez tie zmluvné podmienky. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, a už to niektoré poisťovne aj v komunikácii s vyššími územnými celkami napríklad neformálne využívajú, ak sa na nich obrátia a je problém zohnať nejakého lekára, tak sprostredkovávajú. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, lebo ten zákon dneska definuje, že zdravotné poisťovne majú povinnosť, a on je veľmi vágny, hovorí o tom, že majú povinnosť zabezpečiť nejakú zákonnú dostupnosť pre pacientov, nie je tam zadefinované, čo tá dostupnosť má byť. Ja si myslím, že jedno z tých dostupností je aj to, aby sa ten človek vôbec k lekárovi dostal, pretože veľmi pekne sa môžme tu baviť o kvalite, čo je to kvalita zdravotnej starostlivosti, ale ak sa k tomu lekárovi ani nedostanete, tak to je nulová kvalita. To je, to môžme hovoriť o úplnej absencii kvality a o úplnej absencii dostupnosti.
Takže ja týmto zákonom navrhujem, aby sa zaviedla povinnosť pre zdravotné poisťovne zabezpečiť poistencom a poistenkám termín u konkrétnym špecialistov, ak si ho nevedia zabezpečiť sami a požiadajú o to, aby im ho zdravotná poisťovňa zabezpečila. Ako som už spomínal, som presvedčený o tom, že v zdravotnej poisťovni majú najlepší prehľad o tom, akú majú zabezpečenú sieť, aké majú kapacity tí lekári, a neurčuje sa im momentálne ani konkrétny spôsob, môžu si určiť, či to budú vybavovať nejakými informačnými systémami, alebo inými systémami, ktoré si oni zabezpečia, nejaké procesy, to už nechávame na nich úplnú voľnosť. Ale myslím si, že sú tým najvhodnejším adeptom na to, aby toto mohli zabezpečovať. Ďakujem.

Ja budem veľmi stručný a chcem naozaj zdôrazniť to, čo som hovoril viackrát, že obsah toho vzdelávania sa nemení. Mení sa tá formálna väzba, kto je iba zamestnávateľom, čiže, čiže, tu, či je zamestnaný v ambulancii, alebo v nemocnici, ten lekár musí absolvovať rovnakú cestu tým systémom, aby sa dostal do tej ambulancie. Rozdiel, ja súhlasím s tým, že mala by tu byť diskusia o širšej reforme toho vzdelávania a túto diskusiu by mala viesť asi ministerka a mala by nám predstaviť nejaké, nejaké zákony. Zatiaľ žiadne zdravotnícke zákony okrem odkladu reformy som teda v parlamente nevidel, preto je zaujímavé, že opozícia tu sama so sebou diskutuje o tom, že ako by ministerstvo vlastne malo robiť širšiu reformu, a my tu robíme nejaké opatrenia za ne.
A druhá vec, to, čo si hovoril aj o tých zahraničných prístupoch, že tam sú zamestnávatelia iba výhradne nemocnice, ale zároveň rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím je ten, že oni majú oveľa viac motivačných prístupov a zároveň aj na fakultách už sa viac učia napríklad o tom, že čo je to napríklad práca v ambulancii, že tam oveľa viac majú tých ako kebyže spôsobov, ktoré ženú tých ľudí do tých ambulancií, ktoré, ktoré ich ako kebyže zvýhodňujú. Tuto na Slovensku nemáme nič. Tuto, tuto, tuto vlastne tým, že prvýkrát, že čo sa s nejakou prácou stretne lekár, aj teoreticky, aj prakticky, je iba v nemocnici. My zároveň nemáme nikoho, kto by mal záujem na to, vysvetliť tomu lekárovi, že naozaj choď do ambulancie, to nie je len medicína, to je aj podnikateľské riziko, to je aj to, že sa musíš aktívne starať, robiť nejakú prevenciu, aktívne pracovať komunitne s tou, s tou, s tým svojím kmeňom. Čiže ja čo hovorím, je, že to je podľa mňa vec pohľadu, že čo chceme ako kebyže ktorú, ktorú z tých pút chceme zvýhodňovať, zosilňovať. Ja si myslím, že v súčasnosti je nutné zosilňovať to puto na tú ambulanciu, pretože tam naozaj máme že tie najväčšie nedostatky v našom zdravotnom systéme podľa mňa.
Ďakujem

Ďakujem za podporu. Ja by som, ja by som chcel zdôrazniť a doplniť teda kolegu Szalaya v tom, a chcem to naozaj zdôrazniť, že to, že niekto bude teraz zamestnaný v ambulancii, že ho bude zamestnávať aj ambulancia, nielen nemocnica, zároveň tam zostáva tá možnosť, že môže byť zamestnaný v nemocnici, to neznamená, že my nejak meníme tú prax. Ten človek, aj keď bude zamestnaný v ambulancii, tak to znamená, že rovnako bude musieť cirkulovať v nemocnici, rovnako bude musieť absolvovať všetky predpísané náležitosti, ktoré mu teraz v súčasnosti dáva zákon, len mne prekáža to, že... viete, aj samotná... ja si pamätám, že jednou z najväčších predvolebných tém bolo, že tu máme obrovskú pediatrickú krízu, ako nevieme pediatrov dostať do ambulancií, ako, ako nevieme všeobecných lekárov dostať do ambulancií. Oproti ostatným vyspelým krajinám my máme dvojnásobne menej oproti celkovému počtu, čo sa týka percent lekárov, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancií. A už tobôž do tých všeobecných a pediatrických. A my, síce je to kvapka v mori, sa to môže zdať ako kvapka v mori, ale pre tých ľudí je to dôrazný signál, že štát chce podporovať, aby to, aby šli do ambulancií. No a my, naopak, ideme úplne opačným smerom a začneme robiť kroky na to, aby sme to ešte sťažovali, aby, aby sme im ukazovali, že tak tie ambulancie nie sú asi také preferované, že možno predsa len by sme mohli ísť, by ste mohli ísť do tých nemocníc. A ja si myslím, že tie nemocnice momentálne majú oveľa väčšie garancie pre tých lekárov, čo sa týka začínajúcich, zamestnanecké pomery a podobne, garantované platy, že naozaj musíme sa zamyslieť nad tým, že keď chceme fungovať ako zdravotníctvo ako vyspelé západné krajiny, tak potrebujeme prichádzať s opatreniami, ktoré tých lekárov, naopak, budú lákať do tých ambulancií.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim byť teda stručnejší, vzhľadom na pokročilejšiu piatkovú hodinu a teda aj pozornosť poslancov a účasť poslancov. Ale chcel by som teda vysvetliť aspoň ten základný princíp, že o čo mi ide.
Tento samotný zákon rieši podmienky tzv. rezidentského štúdia. A aby som vysvetlil, ako prebieha nejaké to základné vzdelávanie lekárov a lekárok, tak oni, samozrejme, po tom, ako dokončia svoju lekársku fakultu, svoje medicínske vzdelávanie na vysokej škole, oni nemôžu hneď samostatne nastúpiť do praxe, prichádza na rad tzv. atestačné štúdium. A potom máme dva typy nejakých tých ciest základných, čo si tí lekári a lekárky vyberajú a buď chcú ísť teda do nemocníc, čo je na Slovensku stále tá väčšinová požiadavka, že chcú ísť pracovať, majú tam nejakú zamestnaneckú istotu a podobne, alebo, a potom je tá druhá cesta, že chcú ísť pracovať do ambulancie. A pôvodne vznikalo rezidentské štúdium na to, aby ľudí, alebo lekárov, lekárky, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancie, do lekárskeho povolania, tak aby im zabezpečilo to atestačné vzdelávanie v nemocniciach, aby mali nejakú, nejakú garanciu praxe, aby, aby sa uľahčil vstup lekárov do toho ambulantného sektora. Teda pôvodne slúžilo samotné rezidentné štúdium na to, aby dostalo čo najviac ľudí do ambulantného sektora.
Ja len spomeniem, že toto je aj zároveň v súlade s tou cestou, ktorou sa uberajú západné krajiny, že sa snažia vymýšľať mechanizmy, ako dostať čím viac lekárov do ambulancií, pretože aby bol nejaký skorší záchyt chorôb, a s tým súvisia aj tieto motivačné nástroje.
Neskôr sa toto rezidenčné štúdium začalo deformovať, pretože tie najzákladnejšie špecializácie, pre ktoré to bolo určené, boli práve pediatri v ambulanciách a potom všeobecní lekári. To sú, to sú lekári, ktorí idú čisto, ktorí už keď teda niekto vie, že chce ísť do ambulancie, tak už teda jasne vie, že v tej nemocnici nebude pôsobiť, ale zároveň je extrémne dôležité, aby poznal teda ten chod nemocnice, akí pacienti prichádzajú. Čiže rezidentské štúdium vzniklo aj na to, aby zabezpečilo primárne na Slovensku tú, ten, tú atestačnú prípravu do tej ambulancie pre pediatrov a všeobecných lekárov, ktorí tam budú pôsobiť. Neskôr sa to začalo tak trošku deformovať a začalo sa tam, začalo sa to používať ako tzv. preplácanie tej atestačnej praxe, lebo ona nie je úplne zadarmo, musia si to tí lekári vybaviť. A začalo sa to používať ako nejaký motivačný mechanizmus, že zaplatím vlastne tú atestačnú prípravu pre tie najviac nedostatkové špecializácie. Začalo sa to rozširovať, rozširovať a ten pôvodný zmysel toho rezidenčného štúdia, by som povedal, že sa až tak trošku oslaboval. No a donedávna bolo povolené aj to, že keď niekto chce teda vykonávať toto rezidentské štúdium, tak keďže ide do ambulancie, tak môže ho zamestnať buď samotná ambulancia, alebo ho môže, alebo ho môže zamestnávať aj samotná, alebo nemocnica.
Je nutno povedať, že väčšinovo teda rezidenti boli zamestnaní nemocnicami a tú možnosť toho zamestnania v tej ambulancii nejaká menšia časť lekárov zamestnávateľov využívala. Ja som to hodnotil, a teda aj, aj vyjadrenia hlavných odborníčok, hlavných odborníkov teda napríklad pediatrie, ktorí pôsobili, ktorí pôsobia teda hlavne v tom ambulantnom sektore, zdôrazňovali to, že tá možnosť toho, aby bol ten rezident zamestnaný v tej ambulancii, vytvára aj nejaké puto toho budúceho lekára, lekárky a zvyšuje to nejaké aj jeho vedomo... alebo nie vedomosti, ale skôr také naviazanie na tú ambulanciu, že tým pádom aj ten samotný lekár, ktorý ho zamestnáva v tej ambulancii, má k nemu tiež také väčšie puto, lebo má nejakú vidinu toho, že ten človek pôjde k nemu pracovať, má lepšiu motiváciu, aby mu predstavil ten kmeň, tú prácu samotnú, ukázal mu, ako funguje ambulancia, to je podnikateľský subjekt, všetky tie ambulancie sú prakticky súkromné, a tým pádom ja toto vnímam ako, ako pozitívne opatrenie.
Čo, čo zároveň chcem skritizovať, je, že za minulej vlády, keď sa tu zvyšovali takzvané, takzvaný platový automat pre nemocničných lekárov, tak sa prepašovala takáto malá formulka, ktorú si vtedy veľa ľudí nevšimlo z laickej verejnosti, že sa zakázalo to, aby rezidenti mohli byť zamestnávaní aj ambulantnými poskytovateľmi. Ja okrem toho, že by som tu vedel oveľa dlhšie rozprávať o tom, prečo si myslím, že, že je výhodné mať zamestnávateľov v ambulanciách tých rezidentov, tak zároveň považujem aj za nesprávny ten spôsob, akým to prebehlo. Lebo keď si pozrieme tie dôvodové správy vtedy, tak je jasné, že to bolo iba pod nejakým jasným, pod nejakým nátlakom vtedy odborárov, ktorí si teda vládu položili na lopatkym a teda popritom, že prišlo k nejakému zvýšeniu tých platových automatov v nemocniciach, tak množstvo ďalších opatrení tam bolo teda zavedených. A jedno z tých opatrení zavedených bolo práve to, že rezidenti už sa nemôžu zamestnávať v ambulanciách.
No a keď si pozriete tú samotnú dôvodovú správu, tak vlastne tam zistíte, že tam nie sú žiadne argumenty, žiadne dáta. Je tam napísané len, že toto je požiadavka lekárskeho odborového združenia, a tým pádom nemali sme nejakú odbornú diskusiu. Preto ja v tomto návrhu zákona navrhujem to, aby sa vrátila možnosť toho, aby aj ambulantní poskytovatelia mohli zamestnávať rezidentov. A vzhľadom na to, že aký máme obrovský nedostatok práve pediatrov, primárnych pediatrov v ambulanciách aj všeobecných lekárov, vzhľadom na to, že nemocničné povolanie je momentálne oveľa atraktívnejšie, vzhľadom na to, že západné krajiny idú práve podporou ambulantných lekárov a ambulancií, tak ja si myslím, že toto je jeden z nástrojov. Samozrejme, nezachráni to tú ambulantnú sféru, ale myslím si, že je to jeden z tých nástrojov, ako priblížiť to ambulantné povolanie ľuďom a trošku ich nalákať do tých samotných ambulancií, čo by malo byť naším cieľom, tak idú západné krajiny: skorý záchyt, lacnejšie liečenie a podobne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)