Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.4.2024 o 10:04 hod.

PaedDr.

Natália Nash

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2024 10:04 - 10:06 hod.

Nash Natália Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pani kolegyňa Kolíková, že ste správne poukázali na to, že predkladatelia si zjavne neurobili domácu úlohu a nezaoberali sa tým, aké organizácie chcú vlastne ostrakizovať. Pretože sem spadajú mnohé organizácie, ktoré sú pomáhajúce, charitatívne organizácie, ktoré fungujú z nórskych a švajčiarskych fondov, ľudskoprávne organizácie, kultúrne či športové organizácie. To spektrum je naozaj široké. Tieto všetky chce koalícia kontrolovať, lustrovať, označovať za agentov. Čo bude druhým krokom, keď ich takto označia? Pýtam sa, odstavíte ich od dotácií doma, zrušíte ich?
Preto chcem len povedať, že dúfam, že sa vám to nepodarí a dúfam, že tento návrh zákona nepodporí ani len celá koalícia. A ak by sa tak stalo, tak dúfam, že aj keď ho náhodou podporíte, tak vám ho zruší Európsky súdny dvor. Organizácie tu totižto suplujú funkcie štátu a keď ich zničíte, tak mnohí občania nedostanú ich služby, núdzni, chorí, slabí, tí, ktorí sú na činnosť týchto organizácií odkázaní a na ktorých naša spoločnosť často zabúda, zostanú bez pomoci. Cieľom návrhu je len postupná likvidácia organizácií, ktoré sú voči vám kritické, lenže týmto návrhom neohrozujete iba ich, ale ohrozujete aj tie ostatné organizácie, ktoré som predtým vymenovala.
Ďakujem ešte raz za váš príspevok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2024 10:02 - 10:04 hod.

Lackovič Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Na Slovensku je viac ako 27-tisíc neziskových organizácií. Opakujem, viac ako 27-tisíc. Väčšina sa podľa prieskumu 2muse živí zo zdrojov štátneho rozpočtu, druhá podstatná časť sú, sú vlastné príjmy, povedzme, príjmy z predaja publikácií alebo účastí na podujatiach, a až tretí zdroj príjmu uvádzajú súkromné príjmy, tvoria len 18 % približne týchto príjmov. A ešte z tejto najmenšej časti vyselektujme súkromné príjmy zo zahraničia. To sa naozaj bavíme v rovine jednotiek percent. Tak otázka je, na koho je tento zákon vlastne šitý, ako správne hovorila aj pani poslankyňa Kolíková. Opäť ideme kvôli pár jednotlivým prípadom meniť celoštátnu legislatívu? A ak aj áno, komu, komu tým naozaj prospievame. Komu tým prospejete?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2024 10:01 - 10:02 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegyni Márii Kolíkovej za výborný príspevok, ktorý teda otvoril množstvo otázok, na ktoré by sme tu asi viacerí chceli poznať odpovede. Neviem, či sa ich dočkáme, či sa niekto prihlásil, možno pán poslanec Ľupták bude mať odpoveď, že odkiaľ teda tie financie budeme mať, keď nebudú zdroje z Európskej únie.
Ale mňa by teda tiež zaujímalo, čo robí premiér Robert Fico, či sa mu podarilo vysvetliť, akým spôsobom budú garantované, garantované vyšetrovania, boj proti korupcii, ako sme sa zaviazali v pláne obnovy, čo sa pýtala teda Európska komisia, lebo vidí, k čomu sme sa zaviazali, nepotrebuje, aby ju o tom niekto informoval, alebo či stále len obzerá tie toalety a lepí tam nálepky. Tak mňa by teda naozaj zaujímalo, čo spravil medzičasom Robert Fico a či sa snaží vôbec tieto finančné zdroje zachrániť, alebo už teda pozerá na ten svoj plán B, ktorý tu bol naznačený.
A výborne si podľa mňa poznamenala aj to, že vlastne zámerom bolo vyselektovať nejaké mimovládne organizácie, nejaké konkrétne, ktoré strane SNS a možno niektorým iným ľuďom v koalícii vadia, a myslím, že to naznačil aj pán poslanec Ľupták, lebo očividne mu vadí napríklad organizácia, ktorá podporuje LGBTI+ ľudí, a teda by som chcela zdôrazniť, že zákaz diskriminácie je obsiahnutý aj v ústave, na ktorú sme tu prisahali, tak možno sa treba nad tým zamyslieť, že neprezentovať z poslaneckého mandátu niečo, čo je v rozpore s ústavou.
Toľko by som k tomu chcela povedať a veľmi očakávam teda s napätím odpovede na tie otázky, ktoré tu odzneli.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 18:55 - 18:57 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis

140.
Pán Ľupák, ja verím tomu, že vekový rozdiel medzi mnou a vami vysvetľuje, že prečo sa tak veľmi odlišujeme pri chápaní demokracie, keďže ja som zažila občiansku náuku a náuku o spoločnosti už za iných pomerov na strednej a vysokej škole ako, ako vy za minulého režimu, takže v zásade len toľko k tomu, čo ste povedali. A doteraz som hrdá na svoje pôsobenie v občianskom združení Liga za ľudské práva, ktoré sa venuje právam utečencov a ľudí s migračným pozadím. A okrem toho som pracovala napríklad aj pre Domov seniorov Archa v Bratislave a takisto som viedla centrum právnej pomoci ministerstva spravodlivosti. Ale aj keby som teda tieto iné pracovné skúsenosti nemala, tak naozaj nerozumiem, čo by bolo zlé alebo nesprávne na tom, že človek s pracovnými skúsenosťami z občianskeho sektora sa stane poslancom alebo poslankyňou Národnej rady. Je to rovnako prirodzené a je to rovnako životná cesta, ako keď sa takýmto poslancom alebo poslankyňou stane automobilový pretekár alebo bývalý vekslák, ktorý bol aj predsedom parlamentu, a iné ďalšie osoby a osobnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 18:40 - 18:42 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis

Agentúra Európskej únie pre základné práva rovnako v októbri 2023 vydala publikáciu venujúcu sa ochrane civilnej spoločnosti za rok 2023, kde hovorí, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22, až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažilo online aj offline verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie, a päť percent zažilo aj fyzický útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, queer ľudí, obhajcov práv žien, ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcich sa environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov.
Rada Európskej únie prijala v marci 2023 dokument týkajúci sa aplikácie Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k občianskej spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. Európska únie tiež odporúča členským štátom ochraňovať organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi, prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi vrátane predchádzania takýchto činov.
To sú, vážení predkladatelia, skutočné problémy občianskych združení, neziskových organizácií a všetkých ľudí, ktorí sa snažia na Slovensku predkla... obhajovať ľudské práva, spravodlivosť a presadzovať hodnoty právneho štátu. Ak by vám skutočne išlo o zlepšenie situácie občianskych organizácií, predložili by ste zákon, ktorý by reagoval na tieto potreby.
Vďaka. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 18:24 - 18:24 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Nuž, čo povedať na záver dnešného rokovacieho dňa, keď tu máme ďalší zákon z dielne SNS a veľmi veľa už toho povedal môj predrečník Ondrej Dostál? Ja by som to zhodnotila v podstate tak, že tento návrh zákona je naozaj veľmi, veľmi, veľmi zlý. Byť na mieste predkladateľov a keby mi naozaj záležalo na tom, ako vyzerajú moje návrhy zákonov, tak by som si veľmi rozmyslela, že či by som takýto návrh zákona vôbec do parlamentu predložila. Ale chápem, je to súčasťou dlhodobej stratégie, akou sa táto vládna strana a táto vládna koalícia snaží zastrašiť kritické mimovládne organizácie a vôbec všetkých kritikov, ktorí aktívne vystupujú vo verejnom priestore a nesúhlasia s jej názormi alebo teda s činmi, ktoré či už prezentuje, alebo realizuje. Lenže to je práve základná chyba aj v celom rozmýšľaní o tom, ako táto časť vládnej garnitúry rozmýšľa nad organizáciami občianskej spoločnosti, neziskovými organizáciami, nad všetkými tými organizáciami, ktoré chce nejakým spôsobom stigmatizovať a ostrakizovať.
Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
124/2
Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti.
Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov.
A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv.
Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie.
A vy to dobre viete. Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií.
Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom.
A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu.
Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť.
Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť.
Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
124/2
Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti.
Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov.
A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv. Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie. A vy to dobre viete.
Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií.
Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom.
A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu.
Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť.
Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť.
Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič.
Agentúra Európskej únie pre základné práva rovnako v októbri 2023 vydala publikáciu venujúcu sa ochrane civilnej spoločnosti za rok 2023, kde hovorí, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22, až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažilo online aj offline verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie, a päť percent zažilo aj fyzický útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, queer ľudí, obhajcov práv žien, ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcich sa environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov.
Rada Európskej únie prijala v marci 2023 dokument týkajúci sa aplikácie Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k občianskej spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. Európska únie tiež odporúča členským štátom ochraňovať organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi, prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi vrátane predchádzania takýchto činov.
To sú, vážení predkladatelia, skutočné problémy občianskych združení, neziskových organizácií a všetkých ľudí, ktorí sa snažia na Slovensku predkla... obhajovať ľudské práva, spravodlivosť a presadzovať hodnoty právneho štátu. Ak by vám skutočne išlo o zlepšenie situácie občianskych organizácií, predložili by ste zákon, ktorý by reagoval na tieto potreby.
Vďaka. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

23.4.2024 18:24 - 18:24 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ondrej, ty si v úvode veľmi dobre poukázal na tie také akože vznešené frázy v dôvodovej správe o transparentnosti predkladateľov tohto návrhu zákona. Mňa to teda mimoriadne zaujalo a jednak aj v tej súvislosti, že pritom tu máme iný návrh zákona, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvňuje transparentnosť, a budeme tu mať iné ďalšie, ktorý, ktoré rovnakým spôsobom k tomu pristupujú. Ale mňa to zaujalo aj v kontexte toho, že predkladatelia sú teda z poslaneckého klubu SNS, ktorý teda nepatrí zrovna medzi, SNS nepatrí zrovna medzi politické strany, ktoré by vyhodno... by boli vyhodnocované za najtransparentnejšie, čo sa týka financovania a financovania kampaní. Len keď sa pozrieme na výsledky teda hodnotenia parlamentných volieb, ktoré sme mali v septembri, na jeseň teda, tak to bolo hodnotenie 52,1 %. Úplne niekde v spodnej časti rebríčka. Pri posledných prezidentských voľbách to bolo ešte horšie, 43 %, čo sa týka hodnotenia transparentnosti. V zásade mnohé aj zákonné požiadavky neboli splnené, základné princípy transparentnosti strana SNS teda pri financovaní svojich kampaní veľmi neuplatňuje v praxi, tak mne to príde naozaj zaujímavé, že teda zrovna tento návrh odôvodňujete potrebou transparentnosti. A prečo teda rovno nepoviete, čo je vaším zámerom, len sa slabošsky vyhovárate na nejakú transparentnosť, ktorú vy ani neviete v praxi realizovať pri fungovaní vašej vlastnej politickej strany a vlastných vašich kampaní?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 17:05 - 17:05 hod.

Kosová Ingrid Zobrazit prepis
Už to ide. Ďakujem veľmi pekne za zdržanie, teda sa ospravedlňujem.
Ďakujem ti, Zorka, ty si mala, samozrejme ako vždy, výborný príspevok a mne tak utkvelo hlavne také tri základné body, na ktoré by sme sa mali všetci sústrediť a mám potrebu ich vypichnúť, a to je problematika výboru menšín podľa počtu ľudí, ktorí sa k tomu hlásia, pretože určite, teda aspoň dúfam, že to všetci viete, že najviac na to dopláca najmä rómska národnostná menšina v tomto fonde, kde sa nehlási možno ani jedna tretina k rómskej národnosti a podľa toho máme teda omnoho menej finančných prostriedkov na podporu rómskej národnostnej kultúry. Ďalej je to otázka celej efektivity fondu, pretože vo všeobecnosti tento fond už dlhodobo čelí kritike, my dlho vieme, že sú tam dokonca aj podozrenia z konfliktu záujmov a zaujatosti pri prideľovaní finančných prostriedkov, veď sú známe mediálne kauzy, kedy tí, ktorí rozhodovali o úspešnosti projektov, tak boli zároveň žiadateľmi tých projektov alebo boli osobami blízko spriaznenými so žiadateľmi projektov. Okrem toho celý ten zákon je komplikovaný, administratívne deravý a mnohé oblasti podpory ani neodrážajú potreby, reálne potreby menšín a ja sa teda pýtam, ako je možné a to je ten tretí bod a to je úloha ministerstva, že pani Šimkovičová, ktorá je na čele ministerstva kultúry, neprišla už s nejakou systémovou zmenou celého tohto fondu a my tu vlastne budeme schvaľovať poslanecký návrh, ktorý by mal prísť v nejakom participatívnom procese. A ďalšia otázka, ktorú si kladiem a ktorá je nezodpovedaná, prečo profesionálna národnostná kultúra nie je súčasťou celkovo chápanej kultúry na Slovensku, prečo je len nejakou odnožou. A tieto veci by sme si mali v nejakej diskus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

23.4.2024 15:44 - 16:04 hod.

Kleinert Dana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne reagujúcim poslancom. Ja by som chcela povedať, že zriaďovateľ má stále tú možnosť, samozrejme, odvolať aj daného riaditeľa, riaditeľku, ale musí mať na to aj pádne dôvody a o to môžu byť pádnejšie, keď vlastne aj prešiel nejakým výberovým konaním, kde deklaroval nejaké ciele, ktoré možno neplní. Mňa trošku mrzí to rozdeľovanie na vaša skupina spokojná, naša skupina spokojná. Keby ste naozaj vedeli, ja nepoznám jediného človeka, ktorý by bol že stopercentne spokojný s výsledkami ich napríklad rozhodovaní napríklad pri fonde pre umenie, a to z jednoduchého dôvodu, že nie všetci vždy dostali napríklad grant alebo podobne. Ale z tejto, ak teda už to delíme na naše skupiny, nikoho nenapadlo ten fond tak rozmontovať, že ho zlikviduje len preto, že je nespokojný. Čiže, prosím, nedeľme to na vaša a naša skupina, ale keď už máme, definujeme si nejaký problém, tak ten potom poďme riešiť. Ale toto riešenie, čo tu je navrhnuté, ten problém naozaj nerieši, iba ho zhoršuje. Problém by vyriešilo navýšenie financovania. My ako politici a političky tu naozaj nie sme na to, aby sme rozprávali o tom, že kto sa nám páči, aká osoba konkrétne bude kam dosadená a že si myslíme, že ten bude ten najlepší. My máme tvoriť najlepšie možné funkčné prostredie a systém a ten bude, ten nastaviť, aby fungoval čo najviac nezávisle od politikov a političiek.
Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 15:25 - 15:38 hod.

Kleinert Dana Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mojej rozpravy k návrhu zákona, kde, zjednodušene povedané, ide o to, aby si ministerka a jej spriaznení ľudia mohli ľahšie dosadzovať politicky lojálnych ľudí za politicky podmienených štandardov, by som chcela upriamiť pozornosť na jednu vec. Stojím tu dnes v žltej košeli, vo farbe s pracovným názvom benátska žltá – ďakujem, že ste sa pozreli – z kolekcie vytvorenej pre slovenskú reprezentáciu na 60. medzinárodnej výstave umenia Bienále v Benátkach. Je vytvorená slovenskou dizajnérkou Michaelou Bednárovou so značkou, už neviem viac, ako slovenský názov by mohla mať, značka Pôjd, ktorá už v časoch, kedy pani ministerka ani netušila, že niečo ako slovenská kultúra existuje, intenzívne pomáhala a dodnes pomáha obnoveniu slovenskej tvorby a textilného remesla. Na tejto krásnej a hlavne zmysluplnej výstave v Benátkach pracovalo takmer 30 ľudí, pričom hlavným autorom je renomovaný slovenský umelec z Košíc Oto Hudec.
Po dlhšom čase sa tak otvoril česko-slovenský pavilón a naša kvalitná a v medzinárodnom meradle zaujímavá slovenská expozícia. Chcem týmto vyjadriť moju plnú podporu slovenskej kultúrnej obci, ktorú sa nekultúrnym, hulvátskym spôsobom snaží umenšiť, hanobiť či rozoštvať premiér Fico za tľapkania ministerky Šimkovičovej. Premiér Fico, ako aj samotná náhodná ministerka kultúry nielenže nechápu podstatu služby občanom a občiankam Slovenska, v tomto prípade rezortu kultúry, kde ministerka nemá byť ministerkou jej vybraným kamoškám, ale má chrániť, zveľadovať a rozvíjať celý segment. V skutočnosti robia presný opak, vykrikovaním o slovenskosti a odporným hanobením iných ľudí, vulgárnymi rečami a správaním konajú protislovensky, ťahajúc nás niekam do stredoveku a na hanbu celej Európy.
Slovenská kultúra našťastie nie je Fico, našťastie nie je Šimkovičová ani Machala či iní ideologickí nochsledi. Slovenská kultúra tu je a bude a bude po nich a na toto obdobie sa bude spomínať ako na jedno z najhorších, najzbytočnejších, najtrápnejších a v skutočnosti takéto kroky vlády ju samu krok po kroku položia. Jedným z takýchto krokov je aj Fond na podporu umenia a jeho likvidácia a druhý je aj tento predložený návrh zákona. Nielenže ho odborná obec ani nechcela, ale aspoň teda je aj škodlivý. Presne v duchu práce nominantov Slovenskej národnej strany.
Návrh poslaneckého zákona o múzeách a galériách hovorí o potrebe, citujem, pružnejšej manažérskej výmeny. Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu, na ako dlho chce a bez povinného verejného výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí.
Inak, tuto by som sa chcela pristaviť ešte na sekundu, lebo na výbore pre kultúru a médiá, pán Michelko, vy ste hovorili teda, že odstránenie nutnosti absolvovať verejné výberové konanie je teda dané aj preto, že nechcete nútiť samosprávy robiť drahé riešenia ohľadne týchto výstupov. No, akože neviem, v akom storočí sa nachádzame, ale na to, aby sme mali verejný výstup, stačí jeden obyčajný smartfón a prístup na internet. Tak to robíme aj my napríklad u nás v samospráve, nestojí to takmer nič.
A skúsim teda podrobnejšie rozobrať tento návrh. Navrhujú sa tu zmeny ako napríklad doplnenie takzvanej legálnej definície pojmu štandardy múzeí a galérií. Citujem: "Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií." Koniec citátu.
Ruší sa päťročné funkčné obdobie riaditeľa, riaditeľky múzea, galérie predpokladané zákonom. Je tu jedna aj pozitívna vec a to, že sa ruší zákaz odvolania riaditeľky múzea bez udania dôvodov. V danom kontexte je to však pramálo, aj keď teda dá sa tento krok nejako oceniť. Ruší sa verejné vypočutie uchádzačov na post riaditeľa, riaditeľky múzea a galérie. Zavádza sa len výberové konanie bez verejného vypočutia.
No a aké sú naše výhrady voči predloženému návrhu zákona? Zásadné sú napríklad aj tie k zrušeniu verejného vypočutia a päťročného funkčného obdobia štatutárneho orgánu. Mnohé tu už povedala moja kolegyňa Zora Jaurová. Navrhovaná novela popiera základné princípy a postupy týkajúce sa odbornosti, transparentnosti a manažérskej zodpovednosti. Navrhovaný model riadenia je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády; opäť raz tu máme takýto návrh zákona v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Vyhlásenie vlády avizuje systémové opatrenia, navrhovaný model riadenia však, naopak, podporuje nesystémové opatrenia a motivuje k rezignácii na dlhodobé stratégie.
Vyhlásenie vlády avizuje dialóg s kultúrnou verejnosťou, avšak zrušenie verejného vypočutia dialóg s kultúrnou verejnosťou, naopak, úplne vylučuje. Je to práve súčasne platný model, ktorý najlepšie realizuje deklarované ciele v programovom vyhlásení vlády, tak aký je dôvod ho rušiť? Neobmedzený mandát štatutárov sa v minulosti ukázal ako neúčinný a nielen teda že on spiatočnícky pôsobí, on takým aj naozaj je. Stanovenie určitého obdobia funkčného výkonu pôsobí ako efektívny stimul pre motiváciu, umožňuje hodnotenie výkonnosti a úspechu aktuálneho vedenia a smerovania organizácií a inštitúcií. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax, tak prečo teda ho chcete likvidovať?
Limitované obdobie na strane štatutára alebo vedúceho pôsobí na vyššiu motiváciu, akceleráciu v pracovnom výkone. Na strane zriaďovateľa zas vedie k vyššej reflexii stavu a aktivít inštitúcie, aktualizácií vlastných očakávaní a podobne. Odborná, ale aj širšia kultúrna verejnosť Slovenska vníma päťročné funkčné obdobie ako primeraný časový rámec pre realizáciu výziev štatutára, vedúceho predstavenú vo verejnom výberovom konaní. Tento časový limit je na rozdiel od jeho zrušenia štandardným európskym nástrojom kultúrnej politiky, ktorého efekt spočíva okrem iného v možnosti pružnejšej manažérskej výmeny na riadiacich postoch, to znamená, že v praxi maximálne päť rokov s možnosťou opätovnej obhajoby mandátu; pri spochybneniach alebo neplnení cieľov teda je to obdobie aj kratšie, samozrejme. Verejné vypočutie predstavuje kľúčovú časť výberového procesu, kde sa zvyšuje transparentnosť výberu. Verejné vypočutie umožňuje odbornej, ale aj laickej verejnosti, ale najmä tej odbornej, overiť kvalifikáciu kandidátov. Ale dôležité na takomto procese je aj to, že on poskytuje tomu vybranému kandidátovi alebo kandidátke oprávnenú legitimitu, ktorá je na začiatku nového pôsobenia veľmi dôležitá. Ak sa povinnosť verejného vypočutia zruší, hrozí tu reálne riziko nejasného a neodborného postupu pri výbere štatutárnych orgánov alebo vedúcich pracovníkov.
A chcela by som ešte niečo k tým štandardom múzeí a galérií vo svete a na Slovensku. Štandardy nie sú nejakou novinkou, to treba povedať, vždy je však dôležité vidieť kontext. Medzinárodné organizácie, ako napríklad medzinárodná rada múzeí, vytvárajú a aktualizujú svoje štandardy, aby odrážali najlepšie praxe a boli prispôsobené meniacim sa potrebám múzeí a galérií a ich publika. Štandardy, ony pokrývajú rôzne aspekty tejto praxe, napríklad v oblastiach, ako je zbierková politika, výstavná prax, vzdelávanie a verejné programy, starostlivosť o zbierky, dostupnosť a prístupnosť, ale aj etické štandardy, kde sa zaoberajú otázkami, ako sú pôvod a vlastníctvo objektov, transparentnosť v operáciách a integrita vo vzťahoch s verejnosťou a inými inštitúciami. Taktiež aj manažment a financovanie, kde sa riešia efektívne riadenie zdrojov, správne finančné riadenie a strategické plánovanie pre udržateľnosť inštitúcie.
Pokusy o vypracovanie múzejných štandardov v Slovenskej republike trvajú v múzejnej obci už niekoľko rokov, nebol zatiaľ vypracovaný, predložený a schválený žiaden kompletný materiál, s ktorým by sa mohli múzeá zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky oboznámiť a riadiť sa ním. V roku 2017 v rámci projektu zväzu múzeí na Slovensku štandardy odborných múzejných činností na Slovensku, podporenom Fondom na podporu umenia, vypracoval autorský kolektív materiál, ktorý bol predstavený múzejnej odbornej obci. Písomnou i ústnou formou sa odborní pracovníci slovenských múzeí mohli k obsahu vyjadriť a následne bol pôvodný materiál upravený. Ale! Štandardy múzeí a galérií predkladateľ pozmeňovacieho návrhu žiadnym spôsobom neodôvodňuje, bližšie nerozvíja a ani nevysvetľuje. Neboli prediskutované s odbornými organizáciami, ktoré pôsobia v rezorte. A práve sme počuli, že taká iniciatíva tu už bola, respektíve je.
V súvislosti s čerstvou skúsenosťou s Fondom na podporu umenia, s RTVS, s Kunsthalle, s Bibianou, ale aj s množstvom, jemne povedané, nemúdrych verejne vyjadrených názorov a krokov ministerky Šimkovičovej máme veľmi dôvodnú obavu, že štandardy, v úvodzovkách, budú využité, pardon, zneužité ako nástroj politického zasahovania do výstavných programov týchto inštitúcií. Typickými príkladmi, ako by eventuálne mohlo politické vedenie zasahovať cez štandardy do výstavných programov, sú nasledovné. Napríklad financovanie. Štandardy a smernice môžu určovať podmienky pre financovanie, ktoré môžu byť manipulované tak, aby presadzovali určité politické agendy alebo obmedzili výstavu kontroverzného obsahu. Aký obsah to bude, by asi chcela rozhodovať Slovenská národná strana. Je to napríklad výber a cenzúra výstav. Štandardy môžu byť využité na odôvodnenie výberu alebo vylúčenia určitých tém alebo diel z výstavných programov, čím sa politicky ovplyvňuje, čo je verejnosti prezentované. Môže byť ovplyvňovaná zbierková politika, politický vplyv môže zasahovať do toho, aké artefakty sú získavané alebo vylúčené zo zbierok na základe ich kultúrnej, historickej alebo politickej významnosti.
Personálna politika. Štandardy týkajúce sa výberu a pôsobenia štatutárnych orgánov môžu byť ovplyvnené tak, aby zabezpečili, že kľúčové pozície v múzeách a galériách zaujmú osoby s politickými žiaducimi názormi. Tieto praktiky môžu ovplyvniť, ako verejnosť vníma kultúrne dedičstvo a umenie, predpokladám, že asi o to vám tu ide. Preto je dôležité, aby múzeá a galérie udržiavali vysokú úroveň transparentnosti a nezávislosti vo svojom fungovaní, aby sa minimalizoval potenciálny politický vplyv na ich operácie, a preto je opäť veľmi nemúdre ustupovať od zaužívanej dobrej praxe verejných vypočutí.
Ešte by som chcela aj ako vicestarostka mestskej časti sprostredkovať pohľad samospráv. Mestá, obce i samosprávne kraje zriaďujú a majú na starosti správu múzeí a galérií vrátane ich financovania a prevádzky. Výber osoby na pozíciu štatutára alebo vedúceho týchto organizácií vyžaduje dôkaz odbornej spôsobilosti na riadenie múzea a galérie. Transparentný proces výberu, podľa ktorého postupujú samosprávy, je navrhnutý tak, aby zabezpečil kvalitu a odbornosť a zároveň minimalizoval obavy z preferencie určitých politických skupín alebo osobných záujmov. Veď to každý štatutár chce, každý naozaj taký, ktorý by teda nechcel byť spolitizovaný. Zrušenie takéhoto výberového konania by obmedzilo zapojenie odborníkov aj verejnosti do rozhodovacieho procesu, pričom verejné prezentácie a transparentné výberové postupy sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dôveru v účinnosť a transparentnosť miestneho samosprávneho systému. Ak by malo dôjsť k odvolaniu štatutára alebo vedúceho galérie či múzea, malo by sa to naozaj zakladať na konkrétnych dôvodoch alebo preukázateľných odborných chybách a nie inak.
Zhrnula by som teda, že máme tu myšlienky a už aj činy týkajúce sa politického zasahovania do umenia a kultúry. Predchádzajúca rozprava o naozaj zlikvidovaní nezávislosti fondu pre umenie to len dokazuje, tu máme teraz ďalší zákon, ktorý vôbec ničomu nepomáha. A ja tiež rovnako ako pani Jaurová by som sa chcela hlásiť k tomu, že keď už tu toľko debatujeme o kultúre, poďme naozaj tvoriť kvalitné politiky a kvalitný systém pre kultúrnu obec a nielen likvidovať, čo tu sme doteraz mali funkčné. Zatiaľ robíme iba toto, je to veľmi-veľmi frustrujúce. Úsilie týkajúce sa zmien v tomto zákone by malo byť zamerané na celkovú revíziu zákona namiesto obmedzených zmien zameraných len na personálne otázky.
Tento návrh oslabuje dôležitosť kvality a odbornosti v pamäťových inštitúciách a v súčasnej podobe by mal byť naozaj odmietnutý. Navrhované zmeny nijako neprispievajú k zlepšeniu situácie galérií a múzeí na Slovensku. Opäť je asi jasné, komu treba za k ničomu neprospievajúci zákon, v úvodzovkách, poďakovať.
Ďakujem za pozornosť a nezabudnime, bez kultúry nie sme.
Skryt prepis