Videokanál klubu

Ja by som chcel tiež povedať, že pri tlači 247 nebol zaznamenaný môj hlas. Chcem zaznamenať, že som hlasoval za.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť poslancov, poslankýň. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

... avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja chcem hovoriť len krátko.
Samozrejme, diskusia o tomto predloženom návrhu pani Záborskej a pána Vašečku už prebehla aj na ústavnoprávnom, aj na ľudskoprávnom výbore, kde sme sa podľa môjho názoru dostatočne široko a vyčerpávajúco venovali tomu, čo je podstata tohto návrhu, napriek tomu, že teraz nám tu pani navrhovateľka hovorí o tom, že súdnym aktivizmom je aj identifikovanie práva na prístup k súdu alebo klimatické rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, tak v skutočnosti tento návrh odôvodnila predovšetkým rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú práv LGBTI+ menšiny a to je v skutočnosti dôvodom, pre ktorý chce, aby sa poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vyhranili proti činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale ja sa tomuto vo svojom príspevku nechcem venovať, nakoniec minulý týždeň sme tu absolvovali veľmi podľa mňa bolestivú diskusiu týkajúcu sa práv transrodových osôb a táto téma za mňa naozaj si nezaslúži ďalšie jatrenie rán tejto skupine ľudí.
To, čo by som vám chcela povedať, je, že podľa môjho názoru a podľa názoru väčšiny odbornej verejnosti táto snaha niektorých kruhov o... o presadenie doktríny údajného súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva nemá nič spoločné s realitou. Pripomínam, že Európsky súd pre ľudské práva od 50. rokov do súčasnosti prejednal viac ako milión prípadov. Koľko z toho boli rozsudky týkajúce sa queer párov a transrodových ľudí? No povedzme si, odpovedzme si. Tak aký súdny aktivizmus tu vidíme?
A pripomínam tiež, že Európsky súd pre ľudské práva je tvorený sudcami a sudkyňami z jurisdikcií všetkých členských štátov. To sú štáty na rôznom stupni vývoja práva, na rôznom chápaní práva a základných práv a slobôd, ktoré sú definované v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, a preto to, čo vy nazývate súdnym aktivizmom, nie je nič iné, len výklad právnych noriem v Európskom dohovore o ľudských právach a súvisiacich protokoloch k nemu s ohľadom na to, ako sa spoločnosť vyvíja.
Asi ťažko by sme totižto hľadali v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv tému sterilizácie rómskych žien, ktorá kedysi bola u nás aj zákonná. Ťažko by sme tam hľadali tému policajných razií a právo na ochranu pred policajnými raziami, takisto mnohé otázky ktoré sa týkajú registrácie politických strán alebo zákazu, vieme, že máme veľa rozsudkov vo vzťahu k Turecku, ktoré sa týkajú napríklad princípu súťaže politických síl, náboženských vecí, máme veľa rozsudkov, ktoré sa týkajú práva na rodinný a súkromný život, a vôbec sa netýkajú queer párov, je ich oveľa viac, pretože sa týkajú vzťahov medzi rodičmi, medzi manželmi a podobne.
Z tých milión prípadov, ktoré súd rozhodol za svoju činnosť a ktoré ešte bude rozhodovať, naozaj veľké minimum sa týka toho, čo vy chcete týmto uznesením riešiť, a zároveň toto minimum, nie je žiadnym súdnym aktivizmom. Je to odpoveďou každého príčetného sudcu a sudkyne na to, že sa nejakým spôsobom naša spoločnosť vyvíja, že sa vyvíja chápanie právnych noriem, toho, čo obsahujú, toho, čo je súčasťou právnych princípov, čo je súčasťou garancie základných ľudských práv a slobôd, ktoré by sme mali všetci chcieť, aby či už naše súdy, alebo medzinárodné súdy ochraňovali vo vzťahu k nám v prípade, ak štátna moc sa snaží do nich zasiahnuť.
A treba tiež povedať aj druhú vec. Vy nám tu navrhujete, aby sme sa ako Národná rada Slovenskej republiky chceli vyjadriť nejakým spôsobom kritickým vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale veď čo to je iné ako zasahovanie zákonodárnej moci do súdnej moci? Pripomeňme si, ako sa nám to nepáči, keď premiér tejto krajiny alebo ktorýkoľvek verejný činiteľ kritizuje súdy na Slovensku alebo sudcov, pretože kritika je možná, pokiaľ sa to týka samotných rozhodnutí, ale zasahovať do toho, akým spôsobom súdy vykladajú právo, je podľa mňa z tohto miesta naozaj zásahom do nezávislosti súdnej moci.
To, že či na Európskom súde pre ľudské práva prevláda ten, tá doktrína voľnej, možnosti voľnej úvahy štátov, alebo sudcovská tvorba práva, je úlohou právnej teórie a odborníkov, ktorí sa tomu naozaj venujú, napísali o tom kvantá odborných článkov a publikácií, a práve na tom mieste sa má viesť polemika o tom, akým spôsobom sudcovia a sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria a vykladajú právo odvíjajúce sa od dohovoru, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.
Preto na vás apelujem, naozaj tak ako by sa nám to nepáčilo pri Ústavnom súde Slovenskej republiky, pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, pri súdnictve Slovenskej republiky celkovo, neskĺznime ako zákonodarcovia a zákonodarkyne tohto parlamentu do tohto, že by sme chceli nariaďovať Európskemu súdu pre ľudské práva, ako má rozhodovať alebo posudzovať, akým spôsobom rozhoduje.
To sa nevyplatí tak opozícii, ktorá poukazuje napríklad na tému policajných razií, ale ani koalícii, pretože nikde v dohovore nie je napríklad nič o kajúcnikoch, a tým pádom by sme museli povedať, že aj všetky rozsudky ESLP, ktorými koalícia argumentovala pri novele Trestného zákona, ako Vasaráb a Paulus a podobne, ktoré sa týkajú kajúcnikov a toho, akým spôsobom Slovenská republika v trestnom konaní napĺňa svoje napĺňa svoje záväzky vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie pri používaní tohto inštitútu, by sme museli nazvať tiež súdnym aktivizmom.
Čiže nikomu z nás by sa to nepáčilo a každý z nás nájde v rozhodovacej praxi či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, rozsudky s ktorými nemusíme súhlasiť, ktoré sa nám nemusia páčiť, to je v poriadku, môžme s nimi polemizovať, môžme o tom písať odborné články, to je presne to miesto na tú polemiku vo vzťahu k súdnej moci, ale rozhodne tým miestom nie je Národná rada Slovenskej republiky.
Preto podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že neschváli návrh uznesenia, ktoré je uvedené v prílohe písomnej správy.
Ďakujem, skončila som. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov predložiť správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva, tlač 156.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 180 z 19. januára 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k uvedenému návrhu podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia na svojom zasadnutí dňa 7. februára 2024 prerokoval a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku NR SR, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu rokoval dňa 21. februára 2024 a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 13 z 21. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu uznesenia informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy na ďalší postup a predložila návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej správy je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, pri čom sa následne chcem prihlásiť do rozpravy.
Ďakujem.