Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme sa o tomto bode trochu bavili v utorok pri SLK a nechcel by som teda opakovať veci, čo tu zazneli, ale skôr teda nejaké aktuálne veci a niekoľko, niekoľko poznámok, čiže na úvod dve také, ktoré vyplynuli z diskusie vlastne dnes ráno a potom, potom trochu zoširšia.
Ja som sa už pri tej rozprave o SLK pýtal na to, že aký je vlastne dôvod toho SLK. Potom som tu bol poučený, že si to mám prečítať v predkladacej správe, tam je napísané, že hospodárske škody, tak sme sa dnes o tom bavili, že aké hospodárske škody, a odpoveď je, že, že, že vraj tým zachraňujeme plán obnovy.
No tak takto, že ja si neviem predstaviť, že by Európska komisia vám prikázala ísť zrýchleným konaním na to, aby ste napravili to, čo ste teda porušili svojím konaním predchádzajúceho pol roka, a teda mám za to, že veci s Bruselom fungujú tak, že keď teda ukážete, že to robíte, teda napríklad tým, že predložíte zákon bez chýb do parlamentu, prejde prvým čítaním a prechádza štandardným legislatívnym procesom, tak to je argument pre Komisiu na to, aby, aby vám uznala, že sa hýbete teda správnym smerom z pohľadu toho fungovania plánu obnovy.
A ak teda bude teda argument, že už dostaneme tú platbu, tak by som, čo si teda veľmi želám a prajem vám, aby sa, aby sa to čím skôr podarilo, len teda pripomínam, že výdavkové limity nie sú jediný dôvod, že tú platbu nemáme, okrem toho je to aj zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a niektoré ďalšie míľniky, už ich ja neviem teraz z hlavy, ale bolo ich tam viacero, ktoré ste zvrátili alebo nenaplnili, a kvôli tomu sme nedostali tú platbu za jednu, za jednu miliardu. Takže ak je argument toto, tak potom sa pýtam, že v akom stave sú rokovania o špeciálnej prokuratúre a o tých ďalších míľnikoch.
Druhá vec, ministerstvo financií v tej, nazvime to, rýchlosti, ak chcete, urobilo teda chybu za takmer pol miliardy eur, nazýva to spresnenie a argumentuje nám tým, že čísla sa vyvíjajú, sa stále menia. No to je, to je, samozrejme, pravda, opäť na jeseň a ďalší rok sa budú, sa budú tieto parametre prerátavať, ale nie som si teda vedomý žiadneho parametru, parametra, ktorý sa medzi utorkom alebo akým, akým termínom povedať, týždeň predtým, keď ste to rátali na MF, a alebo teda schválili na vláde, a dneškom, aký parameter sa udial, že, že teda ste museli prerátať zmenu o pol miliardy. A teda mne to vychádza tak, že ten dôvod je tá zle zaúčtovaná energopomoc, ktorú sme teda my tuná nazvali účtovný trik, pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže môže byť aj výkaznícky. V každom prípade ten rozdiel tých štyristo niečo miliónov je ten dôvod, že na ministerstve financií sa to rátalo tak, ako keby tá energopomoc bola zaúčtovaná tak, ako si ministerstvo financií želalo, nie tak, ako by to účtovať malo, a teda hovorili to všetky inštitúcie od Európskej komisie, NBS-ku, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj my tu v opozícii.
A teda toto všetko je pre mňa výsledkom toho, ako, alebo teda ten spoločný menovateľ toho celého je spôsob, ako vládnete. Sľubovali ste pokoj, sľubovali ste to, že to bude fungovať, dokonca ste sľubovali riadny legislatívny proces, nič z toho sa nedeje, skôr tu vidíme chaos a zmätočné pozmeňováky. My sme sa o tom pozmeňováku, ktorý dnes pán Karas čítal na výbore, dozvedeli o 7.23 hod. ráno. Áno? Hodinu pred rokovaním výboru ministerstvo financií upravilo čísla o pol miliardy. A mali sme na to polhodinovú diskusiu zo štedrej vôle pána predsedu finančného výboru. Ani sme, ani sme ju, samozrejme, nedokončili, pretože, pretože sa nedalo. A takýchto príkladov je viacero len z dielne ministerstva financií, naposledy opäť pán Karas čítal pozmeňovák ku hypotékam, ktoré, upozorňovali sme, kolega Viskupič, ďalší, o tom, ako, ako vyzerá celý ten zákon o hypotékach, keď ste ho predkladali v decembri, no tak na koho slová asi prišlo. Samozrejme, tá pomoc sa nečerpá, pretože tá legislatíva bola spackaná, tak ministerstvo financií to takto zachraňuje a škrabe sa na uchu cez hlavu takýmto spôsobom.
No a ešte tak všeobecnejšie, pretože aby sme predsa len pred druhým čítaním, a trochu sme sa ako keby zamerali na, na niektoré také parciálne body, ktoré vyplynuli z tej diskusie medzi, medzi SLK, prvým čítaním v utorok, a teda po dni voľna dnes o deviatej ráno už v druhom čítaní, ale teda povedzme si ten, ten taký väčší obrázok, že prečo vlastne toto tuná riešime.
Tak výdavkové limity ako také sú mantinely pre vládu, ako sa má správať, aby sa krajina viacej nezadlžovala. Už dnes máme totiž dlh v hodnote takmer 70 mld. eur, ďalej narastá, za splátky dlhu platíme, platíme dnes približne 1,2 mld. eur, o tri ruky... o tri roky to bude dvojnásobok, a ak to takto pôjde ďalej, tak je to neudržateľné. A dnes – ešte stále v platnej legislatíve, čoskoro už možno nie – budeme hlasovať, ale dnes sú tieto výdavkové limity nastavené tak, aby vláda konsolidovala postupne, pomaly aj sociálne citlivo, o 0,5 % HDP ročne, čo je približne 700 mil. eur. Teda tak, ako sľuboval váš predseda vlády Fico pred voľbami, že bude konsolidovať o 0,5 % každý rok. Táto nová legislatíva alebo teda sa, sa mení, vládna koalícia tieto mantinely vyhodila von oknom a už tento rok nekonsoliduje vôbec, teda ďalej nás zadlžuje, zvyšuje splátky dlhu, čo má priamu implikáciu na rozpočet, lebo potom si nemôže dovoliť niečo iné, a teda tvrdím, že takto ohrozuje aj, aj sociálne istoty, ktoré, ktoré sama deklaruje. A táto nová legislatíva od budúceho roku hovorí – na papieri –, že bude konsolidovať prísnejšie, teda približne 1 % HDP ročne, čo je asi 1,5 mld.
Tak otázka by mohla byť, že či teda takto ste to chceli, teda hovorili ste ľuďom, že menej, ale budete konsolidovať prísnejšie, avšak, samozrejme, len ťažko si, si toto predstaviť v realite, pretože v skutočnosti táto legislatíva umožňuje vláde robiť to, čo chce. Dovoľuje jej využívať rôzne skratky, ako napríklad rabovanie II. piliera, alebo aj ešte iný, nie tento, čo nevyšiel, ale trik s energopomocou a mnohé ďalšie, ktoré na účtovnícky sa budú rátať, ale v skutočnosti nám nepomáhajú, alebo dokonca nám teda vyslovene škodia, ako ten spomínaný II. pilier. A takéto kroky napríklad dnes tá súčasne platná legislatíva neumožňuje, teda napríklad výber z II. piliera, alebo teda zníženie príspevku by nerátala ako konsolidačné opatrenie, tuto sa to rátať bude, takže skúsme si tipnúť, asi ako budú vyzerať tie opatrenia. No a v každom prípade tá akákoľvek sankcia z prípadného nedodržania toho jednopercentného konsolidačného cieľa každý, každý nasledujúci rok príde neskôr, ako, ako je mandát tento vlády. To znamená, aj ak sa nebudú správať, nebudú plniť tieto, tieto ciele, tak tá reputačná škoda príde, príde neskôr.
Inými slovami, Robert Fico politicky vyhrá, ale občania tým utrpia, pretože výsledkom bude ešte ďalšie zadlženie krajiny a ohrozenie sociálnych istôt, ktoré nám táto vláda sľubuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, už sme si zvykli ako na bežnú prax dávať do návrhov zákonov prílepky, ktoré tam nemajú čo robiť. No ja si na to nechcem zvykať. Nechcem si zvykať na toto flagrantné porušovanie zákona a pravidiel. Mám dlhoročnú prax procesnej analytičky v nadnárodných spoločnostiach a niečo také ako dodržiavanie pravidiel a procesov bolo vždy dôležitou súčasťou mojej každodennej práce. Aj preto ma možno o niečo viac vyrušuje pohľad na legislatívny chaos, ktorý tu neustále vytvárate.
Prosím, nech mi niekto skúsi vysvetliť, prečo má byť v návrhu predloženom ministerstvom zdravotníctva menený školský zákon, ako je tomu v tomto predkladanom návrhu zákona. Ak chcete meniť ustanovenia školského zákona, nech sem príde s vlastným návrhom minister školstva, nech svoj návrh a zmeny vysvetlí a obháji sám, nech sa k úpravám v rámci samostatného návrhu rezortu školstva môže vyjadriť príslušný výbor a odborná verejnosť. V prípadoch, ako je tento, sú totiž úpravy skryté v zákonoch, kde ich nikto neočakáva, a prejdú legislatívnym procesom bez povšimnutia odborníkov, ktorí by k nim mali čo povedať. Prestaňme si z návrhom zákonov robiť výťah, do ktorého naložíme všetko, čo sa nám práve hodí, a nejak to už dopravíme do Zbierky zákonov. Robme to konečne lepšie, robme to transparentne, robme to správne, robme to podľa pravidiel, robme to podľa zákona.
Teraz by som sa chcela venovať predkladanej úprave ustanovení školského zákona, ktorú ste do návrhu prilepili. V priebehu minulého roka bol do školského zákona poslaneckým návrhom vložený § 15a, ktorým bola zadefinovaná telesná a športová výchova, a stanovil sa rozsah jej vyučovania na minimálne tri hodiny týždenne na základných školách a minimálne dve hodiny týždenne na stredných školách. Táto úprava vo svojej podstate nemala zlý cieľ. Máme predsa zhoršujúcu situáciu s inaktivitou, nadhmotnosťou a obezitou mladých ľudí. Pohybové aktivity sa v dnešnej digitálnej dobe značne zanedbávajú a inaktivita tvorí podhubie pre nárast civilizačných ochorení aj u mladých ľudí vrátane diabetu 2. typu alebo kardiovaskulárnych ochorení. V tých patríme k špičke v Európe – a už teraz – a nie je to iba medicínsky, ale najmä hospodársky problém. Myslím si, že snaha o posilnenie postavenia telesnej výchovy je v školskom vzdelávaní obhájiteľná.
Bohužiaľ, pri príprave spomínanej minuloročnej poslaneckej iniciatívy sa dostatočne neprihliadalo na podmienky na školách, na aktuálny stav personálnych kapacít, na stav a kapacity športovej infraštruktúry pri základných a stredných školách. Práve spomenuté podmienky na školách majú zásadný vplyv na aplikačnú prax podľa predmetného zákona. Mnohé školy neboli pripravené a niet sa čo diviť, že prijatie zmeny zákona sprevádzal odpor škôl, školských združení aj samotného ministerstva školstva. A po prijatí zmeny prišiel aj spor o výklad tohto ustanovenia zákona.
Určite je potrebné aktuálny stav napraviť. Ale spôsob, akým sa vláda rozhodla na tento stav reagovať je podľa mňa veľmi nešťastný. Podľa aktuálne vládneho prílepku má byť stanovený počet hodín telesnej a športovej výchovy naplnený aj započítaním hodín športových výcvikov, kurzov pohybovým aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacím hodín a aktivít v školskom klube detí a to tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal povinného týždennému rozsahu tri, resp. dve hodiny. Jeden rok tu máte teda snahu o posilnenie telesnej a športovej výchovy vo vyučovaní a hneď v nasledujúcom roku ju oslabujeme.
Prečo si myslím, že ju oslabujeme? Zákonom totiž chce navrhovateľ postaviť na jednu úroveň plnohodnotnú hodinu telesnej a športovej výchovy s nešpecifikovanými pohybovými aktivitami a umožňuje ich vykazovanie ako hodiny telesnej a športovej výchovy. Hlúpo a slepo sa ženie za čisto byrokratickým popretím problému, že niektoré školy nie sú z objektívnych príčin schopné zaradiť do rozvrhu vyučovania tri, resp. dve plnohodnotné hodiny telesnej a športovej výchovy. Ako si myslíte, že toto bude fungovať v praxi? Jednoducho výkazy o odučených hodinách a telesnej a športovej výchovy, ktoré budú základné a stredné školy posielať rezortu školstva, nebudú zodpovedať realite vyučovania tohto predmetu.
Koncepcia športu na roky ’22 až ’26 má okrem iného ako jeden zo svojich cieľov zvýšiť počet a podiel žiakov, ktorí sa venujú pohybovým a športovým aktivitám na školách o 10 % oproti roku 2022. Zároveň si stanovuje za cieľ skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorý žiaci trávia na hodinách telesnej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne. Jednoducho povedané, najskôr zvýšme kvalitu, potom zvýšme kvantitu a to postupne, a nielen na tri, ale ambiciózne až na päť hodín týždenne. Nechajme však na školy to, aby zvážili, či majú adekvátne podmienky, a dôverujme im, že ak ich budú mať, zvýšia počet hodín telesnej a športovej výchovy na svoje možné maximum.
Keď autori koncepcie športu, a jednou z nich som bola aj ja, písali o pohybových a športových aktivitách či zvyšovaní podielu času stráveného na kvalitných hodinách telesnej výchovy, asi nepredpokladali, že čoskoro si ako telesnú výchovu budú školy vykazovať aj prechádzku na školskom dvore, či kolotoč okolo pingpongového stola v školskom klube detí, alebo počas prestávky vo vyučovaní, lebo aj to sa bude diať.
Dosiahnutie stanovených cieľov na papieri bude omnoho jednoduchšie. No kde bude realita, kde bude dôraz na kvalitu a reálny progres? Počas apríla ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity. Aj ten reflektuje na spomenuté ciele koncepcie športu, aj ten vidí potrebu zvýšiť kvalitu a atraktivitu hodín telesnej výchovy, aj ten, ktorá má za cieľ zvýšiť záujem žiakov o pohybové a športové aktivity, budovanie pozitívneho vzťahu k nim a trávenie viac času denne pohybom. Výsledkom má byť zdravšia a pohybovo zdatnejšia mládež.
Na jednej strane tu teda máme v príprave Národný akčný plán, ktorý prízvukuje význam hodín telesnej a športovej výchovy, potrebu ich skvalitňovania a rozširovanie, na strane druhej máme na stole návrh toho istého rezortu, ktorým sa význam telesnej a športovej výchov oslabuje nahradením pohybovými aktivitami bez zadefinovania jej cieľov a kvality, len aby sme pohybu mohli vykázať viac. Je to absurdné.
Trochu odbočím, no nemôžem si pomôcť, ale aj samotný návrh národného akčného plánu je podčiarknutím neadekvátneho postupu, prístupu k podpore pohybu a športu zo strany rezortu zdravotníctva. Je chabý obsahovo aj kvalitatívne. Za všetko hovorí aj zásadná pripomienka ministerstva školstva, podľa ktorej akčný plán nespĺňa očakávania, je iba kompilátom izolovaných riešení, jeho úlohy a riešenia za jednotlivé rezorty na seba nenadväzujú alebo sa duplikujú a plán štrukturálne nezodpovedná európskym štandardom. Tvrdá kritika, no myslím si, že korektná. Ako by cieľom akčného plánu bolo iba to, aby bol.
Späť k prílepku. Ten naráža aj na samotné programové vyhlásenie vlády. Citujem: „Podpora pohybových športových aktivít a zdravého životného štýlu detí a mládeže bude zahŕňať kvalitnejšiu telesnú a športovú výchovu, krúžky a športové súťaže.“ Kvalitnú telesnú a športovú výchovu, ktorá bude môcť byť vykazovaná naozaj hocičím? To mi nevychádza. Vám áno?
Snažila som sa v tomto príspevku poukázať na dvojtvárnosť v prístupe k telesnej a športovej výchove, ktorý tento návrh prináša, a na jeho nezmyselný charakter. Keď raz máme vytýčené ciele, poďme ich napĺňať, pričom to nemajú byť krkolomné preteky o čo najlepšie čísla, ale snaha o skutočný prínos a zlepšenie stavu. Telesná a športová výchova má byť telesnou a športovou výchovou, rovnocenným vyučovacím predmetom ako iné, má byť vzdelávacím procesom zameraným na pohybové a športové aktivity, získavanie pohybovej gramotnosti, zlepšovanie zdatnosti a odolnosti, budovanie pozitívneho vzťahu k celoživotnej pohybovej aktivite či získavanie poznatkov o zdravom životnom štýle.
Ak nie sme schopní prekonať nastavenú latku, nechcime ju podliezť alebo inak porušovať pravidlá. Pripusťme si, že máme problém, ktorý nám dá jasnú predstavu, kde sú slabé miesta, kde máme nedostatky, kam cieliť pomoc a politiky intenzívnejšie. Priaznivé štatistiky sú úplne sekundárnou záležitosťou. Jediné, na čom skutočne záleží pri rozvíjaní a podpore pohybu mladých ľudí, je mať reálny obraz o stave a z neho vychádzať pri návrhu opatrení a riešení. Neuberajme význam telesnej a športovej výchove, zachovajme tento pojem s jeho plnou vážnosťou. Áno, podporujeme kurzy, áno, podporujeme pohyb, šport, aktivity v prírode a mimo školskej telesnej výchovy v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Podporujeme aj program Aktívna škola, ktorý sa dostal aj do kurikulárnej reformy. Súčasťou aktívnej školy je aj kvalitná telesná výchova, ktorá je jedným z jej pilierov. Ale popri nej sú tam ďalšie piliere, napríklad aktívny transport, aktívne prestávky, súťaže, aktívne školské kluby detí, kurzy a výcviky či testovanie. Ale ani jeden z týchto ďalších pilierov aktívnej školy nemá ambíciu nahradiť telesnú a športovú výchovu, ale ju dopĺňať a podporovať.
Som za to, že aktívna škola je skvelý program, do ktorého sa školy môžu už aj teraz dobrovoľne zapojiť. No nemiešajme tieto dva svety.
Osobne som za to, aby sme na školy dostávali viac kvalitnej a telesnej športovej výchovy. Neviem, či niekedy bol naliehavejší a potrebnejší tlak na zvyšovanie pohybovej aktivity a zvyšovanie povedomia o zdravom životnom štýle mládeže, ako je tomu dnes. No ako prvé chcem, aby boli školy schopné takéto vzdelávanie poskytovať. Nie však falošne, polovičato, nie na úkor kvalitného vzdelávania. K tomu, aby sme na tom efektívne pracovali, nám ružové okuliare v podobe takýchto pseudoriešení nijak nepomôžu.
Prosím vás o prehodnotenie tejto prilepenej úpravy, ktorá neprinesie žiadne pozitívne výsledky, iba pokriví štatistiky. Pokriví štatistiky, na základe ktorých nebudeme vedieť robiť takú intervenciu, aká je potrebná. Budeme len ďalej stagnovať a klamať samých seba.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým, ktorí sa vo faktickej poznámke vyjadrili.
Ak dovolíte, budem reagovať na pána Habánika. Pán poslanec Habánik povedal, že problémom, kľúčovým problémom je nesúlad medzi metodickým usmernením a § 15a a považoval by za nesprávne uprostred školského roka rušiť § 15a.
Ja napríklad, a práve naopak teda považujem za správne zrušiť v ktoromkoľvek momente tento § 15a, lebo on žiadny faktický zmysel pre školy nemá. Minimálne preto, ako som vysvetlila vo svojom vystúpení, že tie školy, ktoré chcú učiť a môžu učiť tri hodiny telesnej výchovy, tak robia aj teraz a fungujú na báze disponibilných hodín. A tie školy, ktoré takúto možnosť nemajú, tak to ani dnes pri § 15a neuskutočňujú. Školám by sa vôbec nič nestalo, práve naopak, školy budú trpieť, pokiaľ sa schváli táto zmena, o ktorej sme dnes hovorili, lebo ako som povedala, budú musieť prepočítavať počty hodín v podstate pre každého žiaka a to je neprijateľné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V mene štyroch poslaneckých klubov, PS, KDH, SaS a SLOVENSKO, žiadame o presunutie tlače 241 na program júnovej schôdze. To je návrh pani poslankyne Petrík k sociálnemu poisteniu.

Ďakujem, ďakujem za vystúpenie.
Ja by som chcel na kolegu Stachuru reagovať, pretože on hovoril o takých veľkých zmenách, ktoré by sme mali prinášať sem do zdravotníctva, a ja, mne toto občas pripadá, keď si sledujem všetky tie prílepky a, a veci, ktoré tu tlačíme k nesúvisiacim zákonom o skrátenom legislatívnom konaní, že to sú také poloriešenia, ale to som naozaj že... že ešte som to veľmi pozitívne nazval. A že mi to príde, tak ako keby si chcel niekto odklepnúť takú fajočku, že riešili sme rezidentov, riešili sme ambulant, riešili sem ambulantné pohotovostné služby... Ja som to dokonca v tom prvom čítaní pochválil, že tam viacero vecí je fajn a dobrých, ale to som ešte nevedel, čo všetko príde a aký chaos v tom celom bude. A čoho sa ja teraz, aj keď, aj vzhľadom na to, že som to, niektoré tie opatrenia pochválil, však vy ste dokonca prebrali môj poslanecký návrh, ktorý ste odmietli pred dvomi mesiacmi.
Čoho sa ja ale obávam, je dvoch vecí. Prvá vec, je že keď naozaj veci robíme takto rýchlo, tak... a často sa vyjadrujete o riešeniach minulej vlády, že to bolo zbabrané, musíme to opravovať, tak ak to chcete robiť ešte horšie, ešte viac to zbabrať, tak toto je ten proces, ako to robiť. Všetko na poslednú chvíľu, dve hodiny pred výborom, tlačíte veci, neviem, koaliční poslanci v tom majú chaos, predkladáme, nepredkladáme, robíme tamto, nerobíme tamto.
No a druhá vec je to, že, že naozaj ja už, ja už by som očakával osem mesiacov od volieb, že tu príde niekto a predstaví nám nejakú širšiu koncepciu a povie nám aj, kedy to pôjde do parlamentu, pretože už pán Drucker má veľa projektových kariet. Ale všetci tu vieme, koľko z tých projektových kariet sa prinieslo na svetlo. Čiže ja sa len teším tomu, že vy prídete s nejakým projektovými kartami, a poviete nám, čo máme robiť, naplánujete si to tu na štyri roky, ako to tu bude vyzerať. Ale to, že prídete a donesiete nám 20 projektových kariet, neznamená, že sa niečo dostane do parlamentu.
Mali by sme podľa mňa už v parlamente reálne trištvrte roka po voľbách vidieť, čo chcete zo zdravotníctvom robiť a ako chcete adresovať problémy.

Ďakujem pekne, Fero, za tvoje vystúpenie. Podľa mňa si načrtol to, čo riešime už od rána, ten legislatívny chaos, ktorý sa tu deje, že my tu máme transpozíciu európskej smernice a zrazu sa rozhodneme v skrátenom legislatívnom konaní k transpozícii riešiť rezidentov, ambulantné pohotovosti, ordinačné hodiny, sprievody detí. Teraz najnovšie, najnovšie ideme teda aj reformu nemocníc posúvať. Takto sa to nemôže diať.
Čo sa týka tých samotných ambulantných pohotovostí, o ktorých si ty hovoril, ja už som to hovoril, že ja rozumiem ministerstvu alebo ministerke, že, že musí zavádzať ťažké opatrenia, redukovať siete, optimalizovať ich nejakým spôsobom, prípadne skracovať ordinačné hodiny, ale to by malo ísť v nejakom väčšom balíku. A to sa nedá robiť ako takéto prílepky k transpozícii európskej smernice. To by malo ísť vo väčšom balíku, keď hovoríme o tom, že skrátime ambulantné pohotovosti, aby sme odbremenili tých pediatrov a pediatričky, ktoré musia večer slúžiť, aby mali energiu a silu slúžiť na svojich bežných ambulanciách, tak ja sa pýtam, že to vám neodstráni ten problém na tých bežných ambulanciách.
Vlastné ministerské predikcie hovoria, že do roku 2030 nám budú chýbať stovky pediatrov a pediatričiek na ambulanciách. A my to zatiaľ nevidíme, počúvame tu o projektových kartách, o plánoch, dokonca nepočuli sme ani žiadnu víziu. Máme tu, jediné, čo tu máme, máme tu od minulej vlády stratégie. A ale absolútne tu nevidíme opatrenia, ktoré by zastabilizovali tých pediatrov a tie pediatričky v tých bežných ambulanciách. Toto je iba kvapka v mori, vyrieši to problém možno na chvíľočku. Neriešite ani tie samotné poplatky, neriešite reorganizáciu k urgentom, neriešite všetky následné veci, ktorú treba k tomu treba vyriešiť.
A ja sa obávam, že keď tie ambulancie začnú kolabovať, tak zase to tu budeme riešiť len cez prílepky a na poslednú chvíľu.

Ďakujem pekne.
Pán Blcháč, beriem si z toho jednu vetu. Nemáte nič proti tomu, aby prišli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ich zavolajte, z mandátu, ktorý máte ako predseda výboru to môžte urobiť v princípe svojvoľne, takže ich pozvete ako predseda výboru a budeme sa tešiť na túto diskusiu.
Pani Vaľová, vo svojom prejave som hovoril presne o tom, že normálnou, slušnou, postupnou konsolidáciou ozdravení verejných financií sa staráme práve o súčasných dôchodcov, ktorých vy, teda deklaratórne vravíte, že chránite, zalepujete im oči rôznymi, rôznymi 13. dôchodkami a ďalšími dávkami, ale ja som hovoril ako stav, ktorý dnes máme, ohrozuje súčasných dôchodcov, nie budúcu generáciu, nie my, keď budeme v dôchodku, ale súčasných dôchodcov, pretože o tri roky títo dôchodcovia, ktorí sú už dnes v dôchodku, nebudú mať na niečo, buď to budú 13. dôchodky, alebo, alebo niečo iné v hodnote 1,3 mld. eur. To je viac peňazí ako 13. dôchodky, ktoré, ktoré, ktoré sme tuto schválili, a my im to všetkým doprajeme. A práve preto takto nahlas hovoríme, aký problém máme vo verejných financiách.
A ja rozumiem, že je to komplikovaná diskusia, verejné financie sú ťažká téma, a kľudne vás pozývam na túto diskusiu, ktorú teda pán Blcháč prisľúbil, že nemá problém aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak príďte na finančný výbor a veľmi radi sa, ja, veľmi rád sa ja budem o tom rozprávať a verím, že aj ďalší kolegovia.
Do Európskej komisie chodíme aj my a hovoríme tým ľuďom, že Slovensko nie je len Robert Fico a vládna väčšina, ale aj ďalší, a že nám úprimne záleží na našom rozvoji.
A mám iba päť sekúnd. Neviem ako vakcíny, nemám, nemám s tým prehľad, ale aj keď ich pošleme do Kambodže, tak sme zachránili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel tiež povedať, že pri tlači 247 nebol zaznamenaný môj hlas. Chcem zaznamenať, že som hlasoval za.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcela informovať, že pri hlasovaní o tlači č. 159, a síce návrh zákona od kolegýň Plavákovej a Petrík, hlasovací systém nezaznamenal moje hlasovanie, som uvedená ako neprítomná a hlasovala som za. Ďakujem.