Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, ja som, ja sa s vami nezhodujem vo vašom výklade rokovacieho poriadku.
Pokiaľ si pamätám, tak ústavnoprávny výbor v stredu povedal, že nálepky môžu byť, nieže vždy sú iným obdobným zobrazovacím prostriedkom, a chcela by som vás poprosiť, aby táto Národná rada prestala šikanovať poslankyňu Luciu Plavákovú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Rada by som teda pokračovala, ja sa budem venovať v mojej rozprave ústavnoprávnym rozmerom a ľudskoprávnym rozmerom nášho návrhu zákona.
Môj kolega Ondrej Prostredník už predstavil náš návrh, čo sa týka podrobnejšej obsahovej stránky, a ja by som začala tým, akým spôsobom je zakotvená sloboda náboženského vyznania v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to v čl. 9 ods. 1, ktorý zakotvuje:
„Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.“
Obdobne naša ústava definuje čl. 24 ods. 2, že:
„Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“
Sloboda náboženského vyznania tak, ako je definovaná v dohovore či v ústave zakazuje diskrimináciu určitých náboženstiev. Nepripúšťa ani zvýhodnenie jedného náboženstva, ani z dôvodu jeho veľkosti. Rovnako majú byť chránené malé, ako aj veľké náboženstvá.
Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, sloboda náboženského vyznania má svoj individuálny a kolektívny rozmer, už o tom hovoril aj môj kolega Prostredník, ale pripomeniem, teda presne ako, ako je to rozdelené.
V prípade individuálneho ide o vnútornú voľbu jednotlivca vyznávať určité náboženstvo, žiť v súlade s nejakou vierou a túto aj prejavovať navonok.
Kolektívny rozmer je, naopak, napĺňaný napríklad prostredníctvom náboženských úkonov, bohoslužieb a obradov. Sloboda náboženského vyznania tak v sebe nevyhnutne zahŕňa právo veriacich vytvárať trvalé organizačné štruktúry v podobe cirkví alebo náboženských spoločenstiev.
A úloha štátu pri dodržiavaní zachovaní náboženskej slobody pri napĺňaní slobody náboženského prejavu je vlastne byť neutrálnym arbitrom, ktorý drží takpovediac ochrannú ruku nad náboženskou pluralitou a demokraciou.
Súčasná právna úprava stanovuje pre registráciu cirkvi alebo náboženského spoločenstva podmienku v § 11 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, odcitujem:
„Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.“
A práve tohto kritéria 50-tisíc sa týka celý ten ústavnoprávny a ľudskoprávny rozmer, ku ktorému som dala úvod aj citovaním konkrétnych ustanovení ústavy a dohovoru.
Čo sa týka samotného kritéria počtu ľudí hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi, takýmto prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva ešte pred 15 rokmi. Išlo o prípad Lajda a ďalší proti Českej republike, v ktorom posudzoval aj právnu úpravu platnú a účinnú v danej dobe v Českej republike, ktorá vyžadovala 10-tisíc podpisov osôb hlásiacich sa k danému náboženstvu v prípade, ak toto spoločenstvo, teda náboženskému spoločenstvu, ak toto spoločenstvo členom Svetovej rady cirkví. Oni to mali rozdelené na dve kategórie. Tie, ktoré sú členom Svetovej rady cirkví, a tie, ktoré nie sú. V prípade, ak nebola, požadovali 10-tisíc podpisov, v ostatných prípadoch postačovalo 500 podpisov.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, a to je dôležité vo vzťahu k našej zákonnej úprave, že zákonná požiadavka na 10-tisíc osôb sa javí ako neprimerane vysoká, obzvlášť pre krajinu veľkosti Českej republiky, keďže to predstavovalo cca 0,1 % populácie.
Súd zároveň pripomenul dokument Benátskej komisie z júna 2004, ktorý apeluje na štáty, aby ako podmienku priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov.
Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval 10-tisíc osôb, požiadavku na 10-tisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 % populácie, naša právna úprava požaduje 50-tisíc osôb, čo je 1 % populácie, to znamená, ešte 10-krát viac ako Európsky súd pre ľudské práva považoval za neprimerané v prípade Českej republiky. Čiže vidíme, že tu je zjavný, zjavná neprimeranosť v prípade tej našej úpravy. Česká republika dokonca medzičasom teda tú diskriminačnú podmienku zrušila.
Päťdesiattisíc osôb hlásiacich sa ku konkrétnemu náboženstvu je aj vzhľadom na posledné výsledky sčítania obyvateľstva Slovenska hranica, ktorú je len veľmi ťažko možné prekonať. Kým k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu sa v roku 2001 hlásilo takmer 69 % populácie, o 20 rokov neskôr to bolo necelých 56 %. Rovnako klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k evanjelickému vierovyznaniu, zo 7 na 5,27 %.
Ako už tu odznelo v predchádzajúcom príspevku, čo je zaujímavé a čo odráža realitu, je počet ľudí bez vyznania, kým v roku 2001 to bolo približne 13 % ľudí, v poslednom sčítaní narástlo toto číslo až na takmer 24 %, teda skoro dvojnásobne. Získať dnes predpísanú hranicu 50-tisíc ľudí pre akúkoľvek novú náboženskú obec sa tak javí ako neprekonateľná prekážka, naozaj aj to sčítanie ukazovalo, že k tým menším cirkvám sa hlási čoraz viac ľudí, k tomu vyznaniu, samozrejme, k cirkvi samotnej registrovanej sa hlásiť nemôžu. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa sčítania ľudu dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc, tú súčasnú hranicu, len päť.
Čiže aj tá súčasná úprava ukazuje na totálnu neprimeranosť, pretože ani v súčasnej dobe registrované cirkvi vlastne tento limit nespĺňajú, ani nie tretina teda spĺňa, 12 z nich má pritom počet členov a členiek nižší ako 10-tisíc. Od zmeny právnej úpravy nedošlo k registrácii žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, čo je tiež ďalším dôkazom toho, že tá nastavená hranica je neprimeraná.
Aj v tomto kontexte považujeme súčasnú právnu úpravu za diskriminačnú, to znamená zasahujúcu do základných práv a slobôd, čo je teda v demokratickej krajine, samozrejme, neprijateľné. A preto by sme v tomto našom najvyššom zákonodarnom zbore mali tento protiústavný stav odstrániť a náš návrh k tomu dáva presne príležitosť.
Na záver už len pár osobných slov. Sama pochádzam z rodiny, ktorá sa po generácie hlási ku katolíckej cirkvi, či už zo strany môjho ocina z oravskej vetvy, alebo zo strany mojej maminy z martinsko-banskobystrickej vetvy. Kresťanstvo bolo prirodzenou súčasťou môjho života, absolvovala som prvé sväté prijímanie, birmovku, som aj krstnou mamou, hodnoty, ktoré mi moja rodina vštepovala, kresťanské hodnoty, boli vždy založené na pomoci slabším, na ochrane tých, ktorým je ubližované, a na ochrane tých, ktorých práva sú potláčané.
A tento odkaz sa snažím niesť aj v mojej politickej práci a som rada, že v našej strane to môžem naplno rozvíjať v súlade s hodnotami, ktoré mi moji starí rodičia či rodičia vštepovali pri svojej kresťanskej výchove, určite nie je potláčanie možnosti vyznávať svoje náboženstvo v prípade ľudí, ktorí sa hlásia k inej cirkvi, práve naopak. Väčšina ukazuje svoju vyspelosť a silu, keď nepotláča práva menšín a necháva ich naplno rozvíjať svoju identitu vrátane tej náboženskej.
Aj náš návrh dáva priestor ukázať túto vyspelosť a silu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tak ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
So správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj, že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch. Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť ti potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách a vlastne aj tu, tu mnohé zákony, keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že naozaj, že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne, že zabúdame, ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však mi prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
A v prvom rade ďakujem vám, pani komisárka, za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým.
Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť opakovane s vami spolupracovať a naozaj vieme a vy ste to tiež dneska spomenuli, že tá cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je dlhá cesta na Slovensku. A aj dneska ešte čelíme mnohým problémom alebo teda tie deti a tie rodiny čela mnohým problémom, či už je to, to nútené domáce vzdelávanie, kedy vlastne nie sú prijímané do škôl a je im odporúčané, aby sa vzdelávali doma, alebo či je to celkovo nadmerné zastúpenie detí v špeciálnom školstve na Slovensku. My sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najväčší, najväčší podiel detí v špeciálnom školstve. Čiže je toho veľa, na čom ešte treba pracovať.
Zároveň teší ma, že aj vy ste spomenuli systém podporných opatrení, čo je vlastne taký nový systém v školstve, ktorý pribudol do školského zákona práve minulý rok. Ja som na ňom vtedy ešte pracovala ako štátna úradníčka, ale ako ste aj vy povedali, že je dôležité, aby aj tie dobré veci, ktoré sa dostali do zákona, aby nezostali na papieri. A ja vnímam, že aj, aj tento rok aj tie najbližšie roky okrem iného budú v školstve v znamení toho, ako dostať túto reformu a celkovo podporu pre deti, ktoré to potrebujú naozaj, naozaj do praxe.
Tak v tomto krátkom čase asi len toľko a ďakujem vám ešte raz.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Vaľová, je to vaša vláda, alebo ste vy, kto predkladá skutočnosť alebo návrh, že obce budú po novom dostávať nie 56,1, ale 55,1 a práve kvôli tomu, aby ste ma nemohli za to chytiť, som to očistil o ten aspekt materských škôl. Čiže z 56,1 klesáme na 55,1, toto bude stáť 60 mil. na budúci rok podľa vášho ministerstva financií. A čo sa týka žúp, tam to padá z 30 na 29,5. Toto bude stáť 32 mil. na budúci rok. Spolu 92 mil. Čiže ste to vy, ktorí na budúci rok navrhuje samosprávy ochudobniť znížením percentom, ktoré im bude s DPFO vyplácané. Čiže neobstojí akákoľvek výhovorka, lebo ako stojí na hlinených nohách, takéto sú fakty, mňa to veľmi mrzí, ale do tohto ste sa dostali, že SMER, HLAS a SNS navrhujú na budúci rok zaťať 92-miliónovú sekeru samosprávam už dnes v tomto konsolidačnom balíčku, a to sme ešte nevideli rozpočet na rok 2025 ako taký.
Ďakujem. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len doplnil za kolegu, že asi obrovskou chybou je to v rámci tých rozpočtových vecí, že samosprávy sa príliš neskoro dozvedajú o tom, že vlastne aký je ten rozpočet schválený na ďalší rok a čo je horšie, že stále počas roka prichádzajú rôzne rozpočtové opatrenia a, žiaľ, veľa obcí tento rok muselo meniť svoj rozpočet, lebo tie prvé prognózy, ktoré vyšli v 2023 boli úplne-úplne že iné a dneska sa bavíme o tom, že obciach chýbajú desiatky miliónov eur. Ale na druhej strane musíme si aj povedať aj to bé, že veľmi veľa obcí, a to sa dá kľudne zistiť, zrušilo rôzne sociálne služby a iné služby vďaka tomu, že už nemali z čoho platiť. To znamená, že tá obec, aby sme si povedali úprimne a primárne sú to okresné krajské mestá, plnia aj iné úlohy ako tie menšie obce do niekoľko stovák alebo tisíc obyvateľov, oni plnia strategický servis pre tých obyvateľov v rámci okresu alebo v rámci kraja. Takže preto my momentálne tvrdíme to, že nemôže sa stať to isté, čo sa stalo v roku 2024, že ad 1, že tie prvé prognózy z ministerstva boli chybné a druhá vec je, nemôžeme dopustiť to, aby sme tieto samosprávy nedofinancovali, lebo hrozí to, že kde sa bude sekať, bude prvé na službách, ktoré slúžia tým obyvateľom, sociálne alebo bežná údržba, alebo rôzne športové aktivity. To všetko môžu obce stopnúť, ak nebudú dofinancované.
Ďakujem.

Už to ide, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak na záver asi, respektíve už v pokročilejšej večernej hodine sa skúsim povenovať samosprávam, lebo tu je dôležité, aby to zaznelo, a my sme to takto obchádzali celý ten deň a celý večer a na konci sa teším, že aj pán Muňko, aj pán Válek, že sme sa dotkli aj tej témy tých samospráv, tá je mimoriadne dôležitá a dejú sa tam zásadné veci, žiaľ, negatívnym smerom, pretože obce a mestá majú podľa návrhu konsolidačného balíka dostávať menšie percento daní od štátu než doteraz. My dnes vieme, že v súčasnosti štát posiela, alebo preposiela takmer celú daň z príjmu od fyzických osôb samosprávam, obce a mestá dnes dostávajú 70 %, župy, vyššie územné celky, kraje dostávajú 30%. A tu sa stáva dôležitá vec, že po novom majú dostávať obce len 55,1 % a kraje 29,5 %. Ten rozdiel medzi 70 a 55,1 je taký veľký kvôli tomu, že štát si preberá na svoje triko materské školy, čo vieme, čiže rátajme, že to nepadá zo 70 na 55,1, ale z 56,1, aby sme boli úplne fér. V každom prípade to však znamená, že obciam a mestám beriete jedno percento od budúceho roku a krajom pol percenta. Celkový vplyv daňový zmien bude podľa ministerstva 60 mil. eur ročne navyše a pre kraje 32 mil., čiže spolu to činní 92 mil. eur a ja sa teda veľmi čudujem, že relatívne hladko to dnes prebehlo na úrovni miest a obcí, resp. VÚC-iek, a o tejto obrovskej sekere, ktorá bude zaťatá, sa nejako mlčí, no my to tak rozhodne nenecháme, najmä aj v kontexte toho, že obce a mestá sa oprávnene sťažujú, že tento rok im z podielových daní prichádza menej, než bolo naprognozované, dokonca menej za prvých 7 mesiacov, než im prišlo za minulý rok o objeme 120 mil. eur a dožadujú sa oprávnene pomoci od štátu.
My dnes vieme a pamätáme si, nebolo to tak dávno, bolo to v apríli ´24, kedy sme schvaľovali, aby sa uvoľnili DPPO, podielové dane z právnických osôb pre samosprávy dokonca tohto roku, rovnako tak sme im pomohli alebo ste im pomohli, ale bolo to spoločne, lebo my sme hlasovali tiež za, aby mohli si pomôcť rezervnými fondami. Lenže dostávame sa tu do situácie, kedy ani tieto veci, ktoré im boli poskytnuté, a táto pomoc nestačí, ba čo viac, na budúci rok sa zatne ešte väčšia sekera, opakujem, na úrovni 92 mil. eur. A ten negatívny signál, alebo tie negatívne signáli vidíme už dnes, pretože prvé obce už predkladajú návrhy VZN-iek, všeobecne záväzných nariadení, na budúci rok a my už dnes vidíme u tých prvých pár, nie je ich ešte ani sto, veď majú na to ešte dokonca novembra času dosť, lebo ten deadline bude niekedy na úrovni 30-29. novembra, aby to stihli poschvaľovať a najneskôr 15. decembra vyvešať, aby to od prvého nadobudlo účinnosť, a vidíme teda, že idú hore, signifikantne hore dane z nehnuteľností, dokonca dane za psa v niektorých, keď ste si všimli, že radovo štvor-, päťnásobne idú hore, to sme tu naozaj nikdy nemali, nehovoriac ešte aj o smetiach, o odpadoch, ktoré idú od budúci rok aj vďaka tomu triedeniu textilu, ktorý nebol zvládnutý, a tak ďalej.
Čiže tú Ficovu drahotu, lebo dnes ju už tak môžme aj na základe tohto nazvať a nikto nemôže povedať proti tomu ani krivé slovo, pocítia všetky kúty Slovenska, a zvlášť v situácii, nebolo to tak dávno, pamätám si to, aj my sme boli s kolegami cez leto v osadách v obciach, ktorým ste rozdávali na výjazdových rokovaniach vlády spomeniem jednu za všetkých, jeden najlepší príklad za všetky, v okrese Rimavská Sobota to bola obec Babinec, 61-obyvateľovej obce ste dali 60-tisíc euro na hádzanársku arénu. S mantinelmi, na ktorej sa dá hrať aj nohejbal a volejbal, aby som bol úplne presný. Čiže my na jednej strane dávame 60-obyvateľovým osadám, kde nie je nikto dospelý, ktorý by ešte zvládol si reálne naozaj že sa dať dohromady s nejakou partiou, lebo to je zániková osada, kde bolo pár seniorov, bohužiaľ. Naozaj že to je také perfídne, že na jednej strane sa dá takejto samospráve takýto obnos peňazí, na strane druhej sa tu bavíme o tom, že nie sú peniaze na budúci rok na základné veci, že obce a mestá prepúšťajú opatrovateľky a vy cez dotačné výzvy dávate obciam päť-, šesť-, sedemtisíc na hodové slávnosti v roku 2024. Lebo napríklad nebol to len obec Babinec, ktorý teda pešo prejdete za dve minúty 15 sekúnd, ale pred dvoma týždňami dalo ministerstvo financií von výsledky z výzvy č. 2/2024 a tam bolo 371 podporených projektov, možno, pán minister, si budete pamätať, vy ste pred dvoma týždňami rozdávali peniaze na hodové slávnosti v objeme, nebolo to všetko, samozrejme, len hodové slávnosti, ale boli tam takéto špecialitky za 3,2 mil. eur, pred dvomi týždňami. A dva týždne neskôr sa tu bavíme o tom, že sa majú zdražovať knihy a kadečo iné, čo ste napokon potom z toho zišli. Ale to je fakt neuveriteľne perfídne, že v tak krátkom časovo slede sa tu rozhadzujú 20 mil. na výjazdové rokovania vlády, 3,5 mil. výzva č. 2, tri milióny výzvy č. 1 na ministerstve financií, len toto máte 30 mil. eur za posledných 12 mesiacov a ešte bude pokračovať. A naozaj v ten istý deň hľadáme peniaze na knihách, na gastre, na cestovnom ruchu a podobne a zvyšuje sa tá plošná dépeháčka.
Čiže chcel som poukázať naozaj na tú perfídnosť, ktorá sa tu deje aj v kontexte tých samospráv, a chcel som ozvučiť ten problém, ktorý reálne nás čaká a naozaj sa mu nevyhneme, tá sekera je zaťatá, 92 mil. na budúci rok a vôbec ale vôbec k nej nepadlo dnes zo strany vládnej koalície žiadne, aleže žiadne vyjadrenie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem, pán predsedajúci, dobrý večer, pán minister, dobrý večer, milé kolegyne, milí kolegovia, tak dovoľte, aby som začal tak humorne, že bavíme sa tu dneska o konsolidácii a dneska keď som si všimol rôzne články, tak cestovný ruch asi nepotrebuje konsolidovať, povedzme si úprimne, ja neviem, čim si vás kúpil, ale dobre. A budeme sa baviť tým pádom o číslach, preto tento bod je pre mňa dnes dôležitý.
Pôvodný návrh, ktorý ste navrhli zdvihnúť daň na ubytovacie zariadenia, povedzme si úprimne, bol škandalózny, bol vysoký. Tam by bol dopad, resp. príjem do štátneho rozpočtu v miliónoch eur, v desiatkach miliónoch eur, ale bol by likvidačný pre tento segment. Čo ma teší, lebo ja osobne som obrovským fanúšikom cestovného ruchu, lebo si myslím, že naša krajina má čo ponúknuť či domácim, alebo zahraničným turistom. A teraz, pán minister, otázka na vás, opravte ma, keď sa mýlim, ale zrobil som si dneska prepočet a mi vyšlo, že znížením budeme musieť hľadať ďalších 74 mil. eur. Sedemdesiatštyri miliónov eur, to znamená, že sme niekde na sume už nie 2,7, ale 2,8 mld. eur. Ja nehovorím akože že je to zlé, však poďme podporovať ten cestovný ruch, ale tým pádom tá čiastka, ktorú zaplatia občania tejto krajiny, bude omnoho vyššia a budeme musieť hľadať niekde inde ďalšie rezervy. To znamená, že povedzme napríklad, uvidíme, čo príde v druhom čítaní, môže sa stať, že nakoniec, hovorím, bude to možno aj dezinformácia teraz, môže sa stať, že budeme musieť zdvíhať dépeháčku nie o 3 %, ale o 4 %.
Poďme ďalej. Dovoľte mi, aby som porovnal roky 2019 a 2023, čo sa týka cestovného ruchu. V roku 2019 zo štatistického údaju všetkých záznamov, čo sa nám podarilo zistiť, príjem do štátneho rozpočtu bol vo výške 2,8 mld. euro. V roku 2023, kde štáty Európskej únie tvrdili, že sú na tých istých alebo na ešte lepších číslach v rámci turizmu, my sme mali oproti roku 2019 príjem do štátneho rozpočtu o 500 mil. menej. To znamená, tu by sme si mohli nájsť ďalšie 1 %, čo sa týka dépeháčky, ale nerobíme to správne asi. A nerobíme to správne asi preto, lebo aj keď si pozriete štatistické stránky z iných miest, a priori ja som aj o tom rozprával v tlači 412 a 413, kľudne si to môžete potom prečítať, všetky krajiny V4 mali niektoré až dvojciferné prínos zahraničných turistov za celý rok. To znamená, že také Poľsko, čo je taký pekný príklad, mal o 37 % viac turistov a Slovensko skončilo na mínus 1,2 %. To znamená na konci dňa, že my prichádzame o príjem, ale nerobíme pre to nič, aby sme išli podobným štýlom, ako idú krajiny V4, ktoré asi majú, čo ponúknuť, alebo vedia to predať. Neviem, pýtam sa. Tu by som chcel podotknúť, že máme nové ministerstvo cestovného ruchu, ktoré, veľa inštitúcií, veľa škôl, ktoré sa zameriavajú na cestovný ruch, chvália, že konečne vzniklo. Môžme sa baviť o tom, že áno, cestovný ruch má teraz tú pozornosť, ktorú by mal mať.
Otázka je, že čo s tým, pán minister, keď zistíme po roku, že to ministerstvo, lebo už keď budeme mať dáta budúci rok, neprinieslo ani jeden jediný cent do rozpočtu navyše oproti tomu, či by sme mali to ministerstvo, alebo ho nebudeme mať. Chcem sa vás opýtať, budete to ministerstvo rušiť, alebo bude to umelo vytvárať ďalšie náklady nás obyvateľov. Zároveň k tomu ministerstvu, sú tam ďalšie milióny, fondy bez kontroly. Bude to niekto dôkladne kontrolovať, aby nenastala podobná situácia, že sa tuná budeme baviť, ako sa mrhajú peniaze alebo podobne?
Dovoľte mi ešte trošku, čo sa týka samospráv. Máme tu veľa kolegov poslancov, starostov, primátorov, ale vy určite viete, že dvihnutím dépeháčky sa zdvihnú náklady a výrazne sa zdvihnú náklady do rozpočtov samospráv. Keď som čítal správne, pán minister, a teraz ma môžete opraviť, ak sa mýlim, budúci rok plánujete dať samosprávam o 1 % menej, ako bolo v roku 2024. Tak sa chcem opýtať, akým spôsobom chceme dofinancovať samosprávy, kde nám padajú mosty, nedávno Banská Bystrica, a teraz budem trošku rozprávať aj za Prešovský kraj, kde Prešovský kraj má najviac mostov v zlom, veľmi zlom a v havarijnom stave. Ale to neznamená, že iné kraje nie sú na tom podobne. To znamená, že náš investičný dlh bude naďalej nejakým spôsobom stúpať.
Tiež by som sa chcel opýtať a tuná aby som podporil aj kolegov z KDH, že čo vlastne s tou daňou za hazard? My ako všetci vieme, že ten hazard je jedno veľké zlo, ktoré spôsobuje nie jeden problém v rodinách. Ale v tomto návrhu ani jedna zmienka o tom, že budeme dvíhať daň za hazard. Prečo? Tieto financie by sme kľudne vedeli použiť na dofinancovanie samospráv. Prečo to neurobíme, pán minister? Chcem vedieť, či je na to konkrétny dôvod prečo nie a prečo, ak by to prišlo, že aj áno, či použijete tieto peniaze na dofinancovanie samospráv, alebo na čo?
Čo sa týka daňového bonusu. Poviem úprimne pravdu, daňový bonus, všetci to viete, spôsobil obrovské škody samosprávam. A niektoré samosprávy do dnešného dňa majú problém sa z toho dostať vonku. Je to pravda, povedzme si to úprimne. S týmto daňovým bonusom mal prísť ďalší iný zákon, ktorý by dofinancoval tieto samosprávy, ale nemyslím si, že je férové voči obyvateľom zrušiť takto daňový bonus už len skrz toho, že budúci rok sa zvýšia ich náklady na priemernú rodinu vo výške tisíc euro. Takže na jednej strane prídu o stovky eur každý, pardon, o stovky eur ročne a na druhej strane im zoberieme, resp. dáme im povinnosť, aby platili v priemere o tisíc eur viac. Chcem sa vás opýtať, pán minister, že či neexistuje lepšia cesta, ako pomôcť týmto rodinám a nastaviť ten daňový bonus adresnejšie, férovejšie, tak, aby pomohol všetkým rodinám.
A na záver chcem povedať, že ja nebudem obviňovať bývalé vlády, ale treba si povedať fakt úprimne od srdca, že keď si pamätáte v roku 2008, 2009, 2010, aj keď bola kríza, aj po tej kríze nás všetky štáty Európskej únie obdivovali, obdivovali na nás to, že akým spôsobom riadime túto ekonomiku, ako sa nám darí, koľko máme financií a tak ďalej. Ale povedzme si úprimne, dneska je to úplne, že úplne že naopak. V kvalite života nás predbehlo Rumunsko. Pred desiatimi rokmi by sme sa tomuto smiali. Dnes je to fakt a realita. Preto by som chcel požiadať vás, kolegovia, v prvom rade, aby ste neobmedzovali nás v týchto diskusiách, lebo ja si práve myslím, že to, že si vypočujete opozíciu, vypočujete si návrhy, ktoré sa vám nie vždy musia páčiť, však je to akceptovateľné, ale minimálne si nechať poradiť, že možnože toto by sme zrobili trošku inak a napríklad ten, tú daň za hazard, ja by som bol veľmi rád, keby ste aktívne na tom začali uvažovať.
A nebudem ďalej zdržiavať, chcú ísť ešte ďalší kolegovia, chceme hlasovať, takže pekný večer vám prajem.