Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dávid, budem trošku rozprávať aj ako poslanec mesta, že ja sa absolútne s tebou stotožňujem, že v súčasnosti máme veľmi kritickú situáciu nájomných bývaní v meste.
Ja poviem úprimne pravdu, ako trošku ma zaráža aj tá dôvodová správa, že je tu napísané, a aj vzhľadom k tomu, že čo si povedal, že, že ide o nejakú štátnu dotáciu. Ja si osobne myslím, že my by sme sa mali tuná sústrediť, aby ten, ako si povedal, ten Štátny fond rozvoja bývania, aby tie samosprávy viac participovali na tom, lebo práve tie samosprávy vedia, že kde a akým spôsobom sa dajú postaviť také nájomné byty. Však sú tam, je tam aj územné plánovanie a kopec ďalších iných vecí. Nechcem byť veľmi kritický, však, samozrejme, čas ukáže, že čo vznikne z tohto zákona, ale mne to stále pripomína zákon aj z dielne bývalej vlády, že sľubovali 2-tisíc bytov ročne a nula. Nula za štyri roky bytov sa vybudovala.
Takže chcem veriť tomu, že ak to myslíme teraz, ako úprimne a ako sme to mysleli v tej predošlej vláde, tak že to bude mať nejaký osoh, takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za to, čo si povedal, a sa viem s tým stotožniť.

človek, ktorý riadi túto agentúru. No, neviem ako neviem naozaj nie som si tým istý. Ja sa dotnem aj správy NKÚ Národný kontrolný úrad, nie je to tak dávno, je to koncom minulého roka povedal, že táto agentúra, vlastne Národný kontrolný úrad ani nevedel prísť na to, čo robí, že je neefektívna, neefektívne míňa finančné prostriedky.

Ja len spomeniem, napríklad sa tu zaoberala zmluvami vo výške 270-tisíc euro. Išlo o nejaké právne poradenstvo. V tých faktúrach ani nevedeli v tom objeme, aký faktúrovali, tie, tie poradenstvá zdokladovať, teda v tom objeme, v akom boli tie faktúry vyhotovené. Jednoducho NKÚ jednou vetou konštatoval, že je to neefektívne hospodárenie s verejnými financiami, takže ja som rád, že mi dávate za pravdu. Takže naozaj neviem, že akým spôsobom takáto agentúra, ktorá, aj NKÚ povie, že je nefunkčná, chce riešiť bytovú politiku.
No a teda, ako som vravel, jednoducho mestá a obce by mali byť do tohto zapojené a nemali by sme ich obchádzať, pretože mestá a obce najlepšie vedia, kde a aké byty treba stavať. Ja som naozaj za to, aby sa tie nájomné byty stavali, pretože nie každý si môže dovoliť drahú hypotéku, pretože dneska to spolufinancovanie vám banka nedá 100 % úver, to znamená, že musíte mať minimálne 20 % svojich príjmov. Takže ak sa bavíme o, neviem, nejakej priemernej cene 200-tisíc, tak aby teda nielen mladí ľudia mali našetrených minimálne v hotovosti 40-tisíc euro, čo je tých 20 % z tej, z tej sumy, tak naozaj dneska veľmi ťažké. Takisto tie komerčné nájmy dneska už ľudia platia aj dve tretiny z príjmov.
Ja ešte teda konkrétne spomeniem jeden príklad týchto nájomných bytov. Ja som to tu spomínal, ale teda ak sa bavíme o tom, že to má byť dostupné bývanie, že to nie je o tom, že sa postavia nejaké byty, aby teda sa niečo postavilo, a my si vieme odfajknúť, že vláda postavila toľko a toľko bytov, aj keď jednak v nich nemá ani veľmi kto bývať, zároveň nie sú ani cenovo dostupnejšie a za tretie tam chýba aj občianska vybavenosť. To znamená, že napríklad musíte šliapať do obchodu 25 minút peši, ako je napríklad na tej Ivanskej ceste, kde dokonca, dokonca ešte ani ten rozdiel v tej cene nie je taký zásadný. Ja som to tu spomínal, komerčné nájmy v tejto bytovke, ak sa bavíme o 34m², je cena podľa teda internetu, podľa tej agentúry 490 m² a bývanie teda s podporou štátu je 29 m² za cenu 421 euro. Čiže rozdiel je ani nie 70 euro, čo však ja chápem, že každé euro asi dobré, ale nemyslím si, že sa tu bavíme o nejakom dostupnom bývaní, že by toto naozaj nejakým spôsobom riešilo to, že to bývanie je dostupnejšie.
Keď som sa nad tým tak zamýšľal, že vlastne komu toto má vlastne pomôcť, pre koho je toto určené, tak neviem, asi z pohľadu developerov by som bol celkom šťastný, lebo vieme, že pointa tohto modelu je nastavená na tom, že sa to bude stavať za 5 % dépeháčku. Bola tam aj tá diskusia, možno by som dokázal tvrdiť, že aj konflikt s Európskou komisiou, ktorá mala voči tomuto výhrady, mala námietky, pretože hovorila, že to nie je úplne v rozpore... alebo teda že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, čo teda napriek tomu vám vyhoveli a celá vlastne táto pointa stojí a padá na tom, že budú stavať tí developeri za 5 % dépeháčku. Ja chápem, že sa im oplatí, lenže tu sa opäť dostanem k tomu, že sa to míňa tej účinnosti, lebo budú stavať developeri tam, kde chcú, a nebudú môcť mestá a obce určovať, kde by to oni potrebovali, pretože oni najlepšie vedia vyhodnotiť, kde tie byty sú potrebné, pre koho, za akých okolností a podobne.
Takže ja som chcel len takto v skratke vystúpiť jednak k tomu procesu. Ja si nemyslím, že toto je úplne najšťastnejší proces, že sa to robí takto narýchlo, že v utorok nám tu bolo oznámené, že takýto v zásade komplexný návrh zákona príde, a dneska už teda máme druhé čítanie, máme o tom hlasovať. Ja si myslím, že pri takomto návrhu zákona jednak je dôležité, aby to išlo aj cez medzirezortné pripomienkové konanie, aby do toho bola možno zapojená aj verejnosť. Ale teda minimálne si myslím, že toto je dôležité robiť cez samosprávy.
Spomeniem iba na záver, veď máme tu predsa Štátny fond rozvoja bývania, ktorý, ja si myslím, že je dobrým nástrojom presne na to, aby tie mestá a obce využili tento Štátny fond rozvoja bývania, aby vedeli teda stavať aj tie byty. Problém je však v tom, že častokrát je to skostnatelé a zastaralé, že majú problém mestá a obce so spolufinancovaním, čo ja chápem, a tým pádom sa preto častejšie rozhodnú napríklad namiesto teda tých bytov riešiť mestskú dopravu a podobne, čo ja nemám za zlé tým samosprávam, lebo je to vec peňazí, nie politickej vôle. Samozrejme, tie mestá a obce vedia, že to je pre nich dôležité. Chodíme po Slovensku, a ja keď sa aj stretávam na tých úradoch s viceprimátormi a podobne, tak oni naozaj hovoria, že oni by aj chceli stavať, len majú proste problém. Je problém vo financiách. Mali sme tu včera tú rozpravu o tých samosprávach, že sú dlhodobo podfinancované, a teda keď už tu riešite tú bytovú politiku, pán premiér povedal, že to je jeho priorita. Ja som síce pred voľbami nikdy nepočul, že by jednak nejaký program k nájomným bytom, alebo nieto ešte, že by to mala byť priorita. Je to asi, aby som si, ja dovolil povedať, že na prekrytie možno tých tém, ktoré tu sú, aby si premiér teda mohol odfajknúť, že bude sa stavať toľko a toľko bytov a priniesol aj nejakú pozitívnu správu. No akurát ta negatívna v tom celom je, že to bývanie nebude finančne ani dostupnejšie, a obávam sa, že ani nebude úplne spĺňať účel tej adresnoti toho, aby sa tie byty stavali tam, kde je to potrebné, ale bude sa stavať tam, kde to tí developeri budú chcieť. Nehovoriac o tom, že na čele tejto agentúry je minimálne veľmi pochybná osoba, resp. s veľmi pochybnou minulosťou.
Takže, ak chceme hovoriť o nejakej transparentnosti, že ak má táto pani mať na zodpovednosť, kto kedy aký byt dostane, tak ja neviem, už len podľa mňa, už len z tohto dôvodu my za toto zahlasovať nemôžeme. A mrzí ma, že keď už ste sa rozhodli riešiť tú bytovú politiku a nájomné byty, že nie úplne šťastným spôsobom, čo sa týka obsahu, ale ani tým procesom. Takže ma to mrzí, lebo aj ako mladý človek viem, že naozaj je to jedna z tém, ktorá mladých ľudí trápi, že to bývanie na Slovensku je nedostupné. Dlhodobo nedostupné. Je to aj vizitka, by som povedal, za tie roky, ktoré ste pri tej moci, že ste s tým bývaním doteraz nijako nepohli, a zrazu teraz je to veľká premiérska téma. Treba to robiť v SLK-čku a podobne, ale opäť sa to minie účinku. No a je to aj jeden, samozrejme, z dôvodov tým, že mladí ľudia sa nevedia úplne osamostatniť od rodičov, aj prečo uvažujú nad tým odchodom do zahraničia, pretože keď sa nevedia tu osamostatniť, tu si nájsť nejaké dostupné bývanie, tak, samozrejme, potom uvažujú nad tým, že odídu. Takže bolo to tu aj spomínané v predchádzajúcej rozprave, že, samozrejme, že to má vplyv aj potom, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a podobne.
Ale hovorím, toto nie je téma len o mladých ľuďoch, ale je to jeden so segmentov, ktorý naozaj má veľký problém, a je to častokrát aj pre nás diskutovaná téma, keď sa s mladými ľuďmi bavím úplne že kdekoľvek, tak naozaj to bývanie je problém. Myslím si, že to neni, čo by som si ja vymyslel, takže mrzí ma, že keď už tu teda máme zákon o nájomnom bývaní, že ani podľa mňa nesplní vo výsledku ten účel a to bývanie nebude ani lacnejšie, teda nebude dostupnejšie, ani nebude pre tých, ktorí by ho najviac potrebovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa najprv opísať teda tú aktuálnu situáciu s nedostupnosťou bývania, ktorá je tu, žiaľ, dlhodobo a ktorá trápi aj teda mladých ľudí, ale nielen. Potom opíšem ten proces samotný, prečo vôbec teda to máme v skrátenom legislatívnom konaní, a potom sa vyjadrím k obsahu samotnému. Pokúsim sa byť stručný a vecný.
Faktom je, že bývanie na Slovensku je dlhodobo nedostupné. Máme najmenej nájomných bytov na počet obyvateľov, ak sa teda ideme porovnávať s inými krajinami Európskej únie, a takisto aj ten vek osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov máme v priemere medzi európskymi krajinami najvyšší, takže ten problém je tu dlhodobý.
Sám veľmi dobre viem, ako ťažké je momentálne sa dostať k hypotéke, ak by teda niekto uvažoval o kúpe nehnuteľnosti, alebo teda aj aktuálne ten trh vzhľadom na to, že ten dopyt je obrovský, a ponuka je relatívne malá, čo sa týka nájomných bytov, tak tie ceny komerčných nájmov sú naozaj dneska veľmi, veľmi vysoké, takže aby nedošlo k nedorozumeniu, že teda niekto je proti tomu, že sa vláda zaoberá touto bytovou politikou, problém je, že akým spôsobom to riešite, a prečo si myslím, že to nie je úplne najšťastnejší model, k tomu sa dostanem. Prejdem rýchlo k tomu procesu.
Máme to v skrátenom legislatívnom konaní, prišlo to tu v utorok, o jedenástej nám teda bolo oznámené, že sa tu zaradí nejaký bod programu, ktorý sa týka nájomných bytov, lebo teda zrazu to treba veľmi rýchlo riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ja už som k tomu SLK-čku vystupoval, nemyslím si, že sú tu ohrozené ľudské práva a slobody alebo že by hrozila nejaká bezpečnosť štátu alebo, nedajbože, by hrozili veľké hospodárske škody.
Čo je na tom najhoršie, že ak sa teda bavíme o tomto návrhu zákona, ktorý sa mení aj zákon o hlavnom meste, o DPH, stavebný zákon, úprava zákona o zákonníku práce, teda príspevku zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie. Ja si myslím, že táto debata, resp. celý ten proces by mal byť komplexnejší. Vyhli sme sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu, takisto som spomínal, že by som sa nečudoval, ak by teda prišli nejaké pozmeňujúce návrhy zákona, čo, samozrejme, prišli, a to je presne to, že ja si nemyslím, že takto zásadný, veľký zákon potrebujeme riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, obchádzať tým napríklad aj teda tú verejnosť a podobne. To najhoršie, čo ja vnímam v tom celom, že sa jednoducho obišli samosprávy. Ja tu mám aj nadpis v mojich poznámkach, že O nás bez nás, pretože ja si myslím, že tým kľúčovým aktérom, čo sa týka nájomných bytov, by práve mala byť samospráva, pretože samosprávy najlepšie vedia vyhodnotiť, kde, za akých podmienok a pre koho treba stavať nájomné byty.
Na príklad uvediem veľmi stručné príklady. Ak nejaké mesto, obec a podobne má problém napríklad s nedostatkom učiteľov, učiteliek, zdravotníkov, mestských policajtov a podobne, tak napríklad týmto ich vie motivovať, ak by teda tie nájomné byty vedeli vystavať a na základe dopredu jasne stanovených, predvídateľných a transparentných kritérií tieto byty vedeli prideľovať.
No, a tu je vlastne koreň toho problému, keď už teda môžem hovoriť o tom zákone ako takom, pretože keď som bol v SLK-čku, tak som hovoril viacej o tom procese. Teraz budem hovoriť o tom obsahu. A ja si myslím, že toto je dôležité, aby tie mestá a obce boli kľúčovým aktérom, čo sa týka tej bytovej politiky, pretože oni najlepšie vedia adresne cieliť tie byty a stavať tam, kde je to potrebné a nestavať to tam, kde to nie je nevyhnutné, ale možno zaujímavejšie z pohľadu developera.
Keď sa môžem dostať k tej štátnej agentúre nájomného bývania. Ja som to už spomínal, ako je to veľmi zaujímavé, že ak teda hrozia nejaké veľké hospodárske škody, tak možno je to práve preto, že tá pani, ktorá bola v minulosti odsúdená v dvoch prípadoch, ktoré súviseli s jej nezákonným realitným biznisom. Kolega Hlina mal peknú otázku, že či naozaj sa nedal nájsť niekto lepší. Ja neviem, ja tú pani nepoznám, ja teraz tu nechcem robiť ani sudcu, ani podobne, ale, ale akonáhle... že tiež by som sa teda zaoberal tým, že či sa naozaj nedal nájsť niekto lepší alebo či je jedno z tých nevyhnutných kritérií a predpokladov na to, aby štát, aktuálna vládna koalícia niekoho nominovala, že či musí byť minimálne trestne stíhaný, v tomto prípade už dokonca dvakrát právoplatne odsúdený človek, ktorý riadi túto agentúru. No neviem ako... Neviem, naozaj nie som si tým istý.
Ja sa dotnem aj správy NKÚ, Národný kontrolný úrad, nie je to tak dávno, je to koncom minulého roka povedal, že táto agentúra, vlastne Národný kontrolný úrad ani nevedel prísť na to, čo robí, že je neefektívna, neefektívne míňa finančné prostriedky.
Ja len spomeniem, napríklad sa tu zaoberala zmluvami vo výške 270-tisíc euro. Išlo o nejaké právne poradenstvo. V tých faktúrach ani nevedeli v tom objeme, aký faktúrovali, tie, tie poradenstvá zdokladovať, teda v tom objeme, v akom boli tie faktúry vyhotovené. Jednoducho NKÚ jednou vetou konštatoval, že je to neefektívne hospodárenie s verejnými financiami, takže ja som rád, že mi dávate za pravdu. Takže naozaj neviem, že akým spôsobom takáto agentúra, ktorá, aj NKÚ povie, že je nefunkčná, chce riešiť bytovú politiku.
No a teda, ako som vravel, jednoducho mestá a obce by mali byť do tohto zapojené a nemali by sme ich obchádzať, pretože mestá a obce najlepšie vedia, kde a aké byty treba stavať. Ja som naozaj za to, aby sa tie nájomné byty stavali, pretože nie každý si môže dovoliť drahú hypotéku, pretože dneska to spolufinancovanie vám banka nedá 100 % úver, to znamená, že musíte mať minimálne 20 % svojich príjmov. Takže ak sa bavíme o, neviem, nejakej priemernej cene 200-tisíc, tak aby teda nielen mladí ľudia mali našetrených minimálne v hotovosti 40-tisíc euro, čo je tých 20 % z tej, z tej sumy, tak naozaj dneska veľmi ťažké. Takisto tie komerčné nájmy dneska už ľudia platia aj dve tretiny z príjmov.
Ja ešte teda konkrétne spomeniem jeden príklad týchto nájomných bytov. Ja som to tu spomínal, ale teda ak sa bavíme o tom, že to má byť dostupné bývanie, že to nie je o tom, že sa postavia nejaké byty, aby teda sa niečo postavilo, a my si vieme odfajknúť, že vláda postavila toľko a toľko bytov, aj keď jednak v nich nemá ani veľmi kto bývať, zároveň nie sú ani cenovo dostupnejšie a za tretie tam chýba aj občianska vybavenosť. To znamená, že napríklad musíte šliapať do obchodu 25 minút peši, ako je napríklad na tej Ivanskej ceste, kde dokonca, dokonca ešte ani ten rozdiel v tej cene nie je taký zásadný. Ja som to tu spomínal, komerčné nájmy v tejto bytovke, ak sa bavíme o 34m², je cena podľa teda internetu, podľa tej agentúry 490 m² a bývanie teda s podporou štátu je 29 m² za cenu 421 euro. Čiže rozdiel je ani nie 70 euro, čo však ja chápem, že každé euro asi dobré, ale nemyslím si, že sa tu bavíme o nejakom dostupnom bývaní, že by toto naozaj nejakým spôsobom riešilo to, že to bývanie je dostupnejšie.
Keď som sa nad tým tak zamýšľal, že vlastne komu toto má vlastne pomôcť, pre koho je toto určené, tak neviem, asi z pohľadu developerov by som bol celkom šťastný, lebo vieme, že pointa tohto modelu je nastavená na tom, že sa to bude stavať za 5 % dépeháčku. Bola tam aj tá diskusia, možno by som dokázal tvrdiť, že aj konflikt s Európskou komisiou, ktorá mala voči tomuto výhrady, mala námietky, pretože hovorila, že to nie je úplne v rozpore... alebo teda že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, čo teda napriek tomu vám vyhoveli a celá vlastne táto pointa stojí a padá na tom, že budú stavať tí developeri za 5 % dépeháčku. Ja chápem, že sa im oplatí, lenže tu sa opäť dostanem k tomu, že sa to míňa tej účinnosti, lebo budú stavať developeri tam, kde chcú, a nebudú môcť mestá a obce určovať, kde by to oni potrebovali, pretože oni najlepšie vedia vyhodnotiť, kde tie byty sú potrebné, pre koho, za akých okolností a podobne.
Takže ja som chcel len takto v skratke vystúpiť jednak k tomu procesu. Ja si nemyslím, že toto je úplne najšťastnejší proces, že sa to robí takto narýchlo, že v utorok nám tu bolo oznámené, že takýto v zásade komplexný návrh zákona príde, a dneska už teda máme druhé čítanie, máme o tom hlasovať. Ja si myslím, že pri takomto návrhu zákona jednak je dôležité, aby to išlo aj cez medzirezortné pripomienkové konanie, aby do toho bola možno zapojená aj verejnosť. Ale teda minimálne si myslím, že toto je dôležité robiť cez samosprávy.
Spomeniem iba na záver, veď máme tu predsa Štátny fond rozvoja bývania, ktorý, ja si myslím, že je dobrým nástrojom presne na to, aby tie mestá a obce využili tento Štátny fond rozvoja bývania, aby vedeli teda stavať aj tie byty. Problém je však v tom, že častokrát je to skostnatelé a zastaralé, že majú problém mestá a obce so spolufinancovaním, čo ja chápem, a tým pádom sa preto častejšie rozhodnú napríklad namiesto teda tých bytov riešiť mestskú dopravu a podobne, čo ja nemám za zlé tým samosprávam, lebo je to vec peňazí, nie politickej vôle. Samozrejme, tie mestá a obce vedia, že to je pre nich dôležité. Chodíme po Slovensku, a ja keď sa aj stretávam na tých úradoch s viceprimátormi a podobne, tak oni naozaj hovoria, že oni by aj chceli stavať, len majú proste problém. Je problém vo financiách. Mali sme tu včera tú rozpravu o tých samosprávach, že sú dlhodobo podfinancované, a teda keď už tu riešite tú bytovú politiku, pán premiér povedal, že to je jeho priorita. Ja som síce pred voľbami nikdy nepočul, že by jednak nejaký program k nájomným bytom, alebo nieto ešte, že by to mala byť priorita. Je to asi, aby som si, ja dovolil povedať, že na prekrytie možno tých tém, ktoré tu sú, aby si premiér teda mohol odfajknúť, že bude sa stavať toľko a toľko bytov a priniesol aj nejakú pozitívnu správu. No akurát ta negatívna v tom celom je, že to bývanie nebude finančne ani dostupnejšie, a obávam sa, že ani nebude úplne spĺňať účel tej adresnoti toho, aby sa tie byty stavali tam, kde je to potrebné, ale bude sa stavať tam, kde to tí developeri budú chcieť. Nehovoriac o tom, že na čele tejto agentúry je minimálne veľmi pochybná osoba, resp. s veľmi pochybnou minulosťou.
Takže, ak chceme hovoriť o nejakej transparentnosti, že ak má táto pani mať na zodpovednosť, kto kedy aký byt dostane, tak ja neviem, už len podľa mňa, už len z tohto dôvodu my za toto zahlasovať nemôžeme. A mrzí ma, že keď už ste sa rozhodli riešiť tú bytovú politiku a nájomné byty, že nie úplne šťastným spôsobom, čo sa týka obsahu, ale ani tým procesom. Takže ma to mrzí, lebo aj ako mladý človek viem, že naozaj je to jedna z tém, ktorá mladých ľudí trápi, že to bývanie na Slovensku je nedostupné. Dlhodobo nedostupné. Je to aj vizitka, by som povedal, za tie roky, ktoré ste pri tej moci, že ste s tým bývaním doteraz nijako nepohli, a zrazu teraz je to veľká premiérska téma. Treba to robiť v SLK-čku a podobne, ale opäť sa to minie účinku. No a je to aj jeden, samozrejme, z dôvodov tým, že mladí ľudia sa nevedia úplne osamostatniť od rodičov, aj prečo uvažujú nad tým odchodom do zahraničia, pretože keď sa nevedia tu osamostatniť, tu si nájsť nejaké dostupné bývanie, tak, samozrejme, potom uvažujú nad tým, že odídu. Takže bolo to tu aj spomínané v predchádzajúcej rozprave, že, samozrejme, že to má vplyv aj potom, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a podobne.
Ale hovorím, toto nie je téma len o mladých ľuďoch, ale je to jeden so segmentov, ktorý naozaj má veľký problém, a je to častokrát aj pre nás diskutovaná téma, keď sa s mladými ľuďmi bavím úplne že kdekoľvek, tak naozaj to bývanie je problém. Myslím si, že to neni, čo by som si ja vymyslel, takže mrzí ma, že keď už tu teda máme zákon o nájomnom bývaní, že ani podľa mňa nesplní vo výsledku ten účel a to bývanie nebude ani lacnejšie, teda nebude dostupnejšie, ani nebude pre tých, ktorí by ho najviac potrebovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Áno, ja sa tiež budem venovať, pán kolega Richter, tej vete, ktorú ste spomenuli, že dajte šancu tejto vláde. A to, že či rešpektujem alebo nerešpektujeme výsledky volieb, to už oveľa lepšie ako ja povedal kolega Dostál a absolútne s tým súhlasím.
Ale k tej, k tej šanci, hej, to nás očividne zdvihlo zo stoličky viacerých. Tu je naozaj 14 rokov výsledkov väčšinou vašich vlád, takže vy nie ste nová vláda, ktorá vzišla len tak na zelenej lúke. Skrátka faktom je, že tá diaľnica do tých Košíc nie je dostavaná. Ešte ani slovom ste sa k tomu nikto z vás nevyjadrili z koaličných poslancov ani pán minister, k tomu, že tá diaľnica, ak vy chcete stavať diaľnice z týchto projektov infraštruktúrnych, ale tá diaľnica tu už mala dávno byť. A už som to spomenula v rozprave, my aj keby sme teraz išli Poľsku oproti, tak ho nedobehneme, hej, v tom, čo oni dokázali urobiť, nielen vo výstavbe diaľnic.
A prečo ešte nedôverujeme tejto vláde? Opäť to zopakujem, pán minister, to nie je že do minulosti, to je, táto vláda to urobila v novembri 2023, keď znížila percento odvodu do II. piliera z 5,5 na 4. To ste vy urobili, to nie je nejaká dávna minulosť. Takže ako my môžme dôverovať vláde, ktorá robí tieto veci?!
A teraz ešte k tomu programovému výberu sa pridám ku kolegovi Viskupičovi. Ten programový výber môžu urobiť len ľudia, ktorí majú tú referenčnú sumu. A tá referenčná suma pre rok 2024 bola 651 eur a nejaké centy a pre rok 2025 684 eur. Iba títo ľudia môžu uskutočniť programový výber. Všetci ostatní, ktorí majú nižšie dôchodky, ako je tých 684 eur, to nemôžu urobiť a sú odkázaní na tie malé časti, čo... mesačné, čo nie je okej, pretože to môže zachraňovať životy, ako povedal kolega Viskupič.
Ale už nemám viac času, takže ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. (Rečníčka si odkašlala.) Pardon.
Ja by som sa podľa mňa ako, kolega Štefunko, chcela ohradiť voči tomu, že my sme tu nekonštruktívne odmietali všetko, čo táto vláda príde. Naozaj keď si pozriete všetky hlasovania a všetky vládne návrhy, ktoré sem prišli za ten rok a pol vlády, každé jedno sme veľmi poctivo zvažovali a viaceré sme podporili, pokiaľ sme si mysleli, že je to dobrý návrh. V tomto prípade, a ako, myslím si, v tom proste naozaj pán Richter trošku akoby dezinterpretoval slová kolegyne Petrík. A teším sa, že bude mať aj ona možnosť reagovať.
V tomto prípade veľká časť toho problému je práve v tom, že toto prišlo ako skrátené legislatívne konanie, v ktorom narýchlo bez možnosti medzirezortného pripomienkového konania, bez možnosti účasti verejnosti ste rozhodli o týchto zmenách v II. pilieri. A dobre, ja nie som odborníčka na dôchodkový systém, ale veľmi citlivo vnímam situáciu v spoločnosti a tá miera nedôvery vo vašej vláde a voči vám, ktorí ste tu mnohí za SMER a HLAS naozaj v tej politike roky a desiatky rokov a ten zoznam podozrení a korupčných káuz, ktoré tu boli, sa naozaj nikto nemôže čudovať, že väčšina ľudí v tejto krajine nedôveruje premiérovi Ficovi, väčšina ľudí v tejto krajine, a to sú dáta z prieskumov verejnej mienky, väčšina ľudí v tejto krajine nedôveruje tejto vláde, a preto sa boja, keď im idete siahať na úspory. A to, že to robíte v skrátenom legislatívnom konaní, a to, že za celý ten rok a pol vládnutia extrémne nadužívate skrátené legislatívne konania len prispieva k tej nedôvere.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tiež by som dal pánovi Richterovi ešte pár sekúnd, aby dopovedal tie veci, ale okej.
Pán Richter, absolútne odmietam tvrdenie, že pre PS-ko platí princíp, že čím horšie, tým lepšie. Viete dobre, že sme veľmi konštruktívna opozícia, ixkrát sme vám podporili rôzne návrhy, dokonca aj v skrátenom legislatívnom konaní a tak ďalej, takže to, to si fakt že vyprosujem, aby sme toto tvrdili o PS-ku, to je prvá vec.
Druhá vec je, že povedali ste jednu veľmi zábavnú vec, takto naráno ma to pobavilo, že však dajte šancu tej Ficovej vláde, však akože z tých slobodných predčasných volieb (povedané so smiechom), ako ste to pomenovali. Lenže Ficova vláda to nie je nepopísaný list, to je štvrtá Ficova vláda priemernosti, neschopnosti, neschopnosti doručiť diaľnicu, neschopno.... Do roku 2010, povedal Robert Fico, že bude diaľnica. Veď to je akože neuveriteľné, že takú, taký slabý, použijem anglicizmus, track record nemá žiadny premiér a ešte tak dlho slúžiaci premiér, ktorý si to mohol rozložiť na niekoľko období, dokonca mal jednofarebnú vládu. A vlastne videli sme len priemernosť, slabé témy, slabý výkon a tak ďalej.
Vo všetkých pozitívnych parametroch sa Slovensko za tých 14 rokov, čo tu vládla akože nepopísaná Ficova vláda, sa potopilo Slovensko na spodok, úplne na spodok. A ja nechcem už ani hovoriť krajiny, nad ktorými sme sa pred 15 rokmi vyvyšovali, ako sú to ako zaostalé krajiny, ako nás vo všetkých pozitívnych trendoch predbehli.
To znamená, že nehovorte tu o nejakej ako novej úžasnej novinke v podobe Ficovej vlády.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcel som sa prihovoriť kolegovi Ľuptákovi, ktorý povedal a odišiel. Ako mne je to ľúto, lebo vlastne chcel som s ním diskutovať, skrátka ešte raz teda zopakujem, ten zákon, ktorý sa urobil pred desiatimi rokmi, ktorý som spomínal vlastne reálne favorizuje len vlastne zahraničné akciové trhy, lebo na Slovensku sa na slovenskej burze, myslím, že do 10 titulov obchoduje. To znamená, že slovenské firmy sa na akcie... ako kebyže akciových trhoch regulovaných neobchodujú, a to som kritizoval, že vlastne smerácka vláda vlastne umožnila nezdaňovanie ziskov z akciových trhov, a zároveň 38,5 % zdaňuje rozdiel medzi kúpou a predajom podielov slovenských firiem. O tomto vám rozprávam. Myslím, že, že toto by sa malo do budúcnosti zmeniť kvôli tomu, lebo proste ľudia strácajú motiváciu zakladať firmy a nechať ich rásť, a naopak, vlastne ak to robia, tak tu majú tie firmy, tak berú z nich relatívne veľké dividendy, lebo sú akože tie dividendy menej zdaňované, a nemajú motiváciu nechať tie firmy rásť, ale to možno raz na chodbe niekde vysvetlím pánovi Ľuptákovi, ak si nájde čas a pochopí ma.

Ďakujem pekne.
Ja si tiež myslím, že v skutočnosti ten prístup k tomu, že DSS-ky môžu byť trošku flexibilnejšie vo svojom investovaní, a je dobrý, taktiež ako spomínal aj kolega Štefunko, že by mali investovať predovšetkým do slovenských, na Slovensku, teda ale ja si oveľa viac myslím, že skôr práve do slovenských firiem, pretože, keď si poviete, položte si možno takú otázku, že kto z vás by chcel, aby vaše dôchodky boli investované do diaľnice do Košíc? To je, to je presne, že akú by ste tam mali návratnosť, pokiaľ by ste neboli nejaký kamarát so Širokým, alebo s niekým, ktorí asi na tom veľmi veľa zarobili, alebo možno iní, viacerí stavbári a ďalšie spriaznené firmy? Málokoho by ste asi namotivovali na to, že poďme teda investovať do týchto diaľnic, ktoré budete tam mať obrovské návratnosti, takže ja by som sa na to pozrel takto.
Vo všeobecnosti, ako hovoril aj kolega Štefunko, ten zákon má nejaké parametre a filozofiu asi dobrú, ale tak ako všetko aj s tou vládou, neskončí dobre.
Ďakujem pekne.

už na začiatku sa intelektuálne vlastníctvo, to povestné RB registruje preč. No a to znamená, že v zásade, my tu chceme stavať infraštruktúru a ja som za, ja som za. Ja proste chodím po Slovensku a mňa trápi, že sa vlastne viete dostať len pod nejaké oblasti Slovenska, napr.

v Lučenci skončí diaľnica, a do Rožňavy alebo do Revúcej idete, do tej vašej Revúcej, pán Danko, idete po rozbitých cestách. Ja by som znova buchol do týchto koaličných partnerov, a že proste povedať im, že proste tá Revúca sa niky nerozvije, nerozvinie v tej, ak proste, nieže budú peniaze, ale ak sa to bude draho stavať, lebo ak sa bude diaľnica draho stavať, tak sa postaví len o polovicu menej.
No ale vráťme sa k tomu, do čoho teda chcete investovať – nájomné bývanie. Paralelne ide v skrátenom legislatívnom konaní, tiež novela ministra Ráža, kde chce podporiť nájomné bývanie. Ja len vám hovorím, že progresívci to vedia robiť. Pozrite sa, čo robí primátor Bratislavy Vaľo, spúšťa vlastné nájomné bývanie a vie to robiť.
Spomínal som už tú dopravnú sieť, to je druhý bod, tak tá Pribina je fakt teda, teda výhodná.
Energetická sieť, samozrejme, veľmi potrebné, ale myslím, že do energetickej siete vieme, vieme zohnať, vieme zohnať aj zahraničný kapitál, keby tu bolo dobré prostredie. Keby, keby ministerka Saková nemusela dennodenne bojovať so smeráckym nominantom Holjenčíkom, ktorý je proti všetkým zeleným zdrojom.
Vy tam spomínate, že to na rozvoj zelenej infraštruktúry. Ktorej zelenej infraštruktúry? Ktorá sa tu za rok a pol postavila, keď je ÚRSO v zásade proti tomu, kedy dáva vyhlášky, ktoré vlastne sankcionujú zelenú energiu, keď pripájanie do siete je náročné, kedy, kedy firmy nevedia plánovať svoje investície do zelenej infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Takže my nie sme proti tomu, my nie sme proti tej idei, dokonca, dokonca my aj oceňujeme, že o tom rozmýšľate, ale po prvé, prečo tak v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len tieto témy, a ako dokážete, že to nebude znova predražené?
No a znova, pán minister, veď ja vás považujem, zase dostanem po hlave od nejakých, akože veľmi urputných protivládnych bojovníkov, ale za inteligentného človeka, ktorý relatívne v rámci medzí dobre manažuje rezort, však ste aj populárny, dá sa s vami normálne rozprávať, ako je možné, že z vášho ministerstva vyjde zákon v skrátenom legislatívnom konaní? Asi ste to robili narýchlo alebo robilo to AI, že doložka vplyvov hovorí, že nemá to vplyv na životné prostredie, keď hovoríte, že idete investovať do zelenej infraštruktúry, čo by malo mať vplyv na životné prostredie, a ešte nemá vplyv na manželstvo. Tak všetky svetové štúdie hovoria o tom, že keď sa postaví nájomné bývanie, ľudia sú flexibilnejší, môžu čím skôr odísť od rodičov, sa spájajú a sa berú, nežijú na kope len tak, ale majú svoju budúcnosť. To znamená má pozitívny vplyv na manželstvo.
Pán minister, spravte si tam poriadok! (Reakcia z pléna.) Ten samotný zákon. Áno, keď staviate, nájomné bývanie, má to pozitívny vplyv na manželstvo. A keď, keď sa z tohoto smejete, tak ste nemali robiť proste ústavnú zmenu, ktorá hovorí, že každý zákon musí mať posudzovanie vplyvu na manželstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán podpredseda, včera som sa zastavil na prerokovaní ku skrátenému legislatívnemu konaniu a zachytil som vaše záverečné slovo, pán minister a ste ma vyzývali, aby som sa k tomu vyjadril, aby som prehovoril svojich kolegov, a tak som sa bavil s mojimi kolegami a, a prehovorili ma, oni mňa, že proste prečo by som sa nemal týmto až tak zaoberať, ale ja som ich nepočúval a začal som sa tým zaoberať oveľa viac a pochopil som pár vecí.
Prvá vec je taká, že zásah do dôchodkového systému sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, a vysvetlím vám prečo. Po prvé napríklad preto, že v tejto debate vôbec nebol zapojený hospodársky výbor. Ja chápem, že asi úradníci alebo manažment Národnej rady pochopil – á, sociálne veci, dôchodky a potom finančný výbor, lebo prevod financií –, ale v skutočnosti sa to oveľa viacej týka rozvoja infraštruktúry, hospodárstva a tak ďalej a my sme sa vôbec o tom ako na hospodárskom výbore nerozprávali. Tam, kde nám chodia ministri dopravy, štátne tajomníčky, tam, kde nám chodia ministerka hospodárstva alebo štátni tajomníci. Skrátka tí, ktorí by tú infraštruktúru mali rozvíjať, tí, ktorí v zásade dávajú dopyt po takýchto infraštruktúrach a tak ďalej, takže napríklad to je taká prvá chyba, ktorá sa udeje, keď sa všetko robí v skrátenom legislatívnom konaní.
Druhá vec je, že ja osobne som v skutočnosti bol kritikom a sú na to, sú na to dokumenty aj, aj články to, ako sa robila tá prvotná dôchodková reforma. Myslím si, že tak, ako to robil Kaník s jeho suitou, že vycestovali do Čile a prišli s nejakým receptom a proste to v nejakom ošiali druhej Dzurindovej vlády rýchlo spravili, túto reformu, tak v zásade v tom období nebola diskusia, a keďže nebola poriadna diskusia, keď neboli všetci ľudia do toho zahrnutí, napríklad vy ste nemali ten, anglicizmus použijem, ownership, tak to proste neustále akože torpédujete, ničíte, pripomienkujete, meníte počnúc ministrom, bývalým ministrom Richterom, jeho štátnym tajomníkom Ondrušom, vami a tak ďalej a proste nemáte pocit, že tento dôchodkový systém alebo tento druhý pilier patrí vám a v zásade tým pádom ho, sa k nemu správate tak macošsky.
To znamená, že keby sa to robilo cez ozajstnú debatu, keby sa to robilo na základe konsenzu, keby boli do toho zahrnutí všetci aktéri, možno by bol oveľa väčší, oveľa väčší konsenzus, oveľa viac by sme sa s tým vedeli aj my stotožniť. A možno by ste prišli aj na iné veci, že netreba rozprávať len o tých veciach, ktoré ste tam spomenuli, tomu sa budem venovať neskôr, ale možno by ste prišli aj na to, že treba podporiť aj iný sektor v tejto oblasti.
Vypočul som si vaše vystúpenie dnes a potom som si vypočul aj, aj reakcie vašich kolegov z koaličných lavíc. No hovoríte o tom, že je to úžasná šanca, akým spôsobom môžu Slováci a Slovenky investovať do firiem na Slovensku, resp. do, do projektov na Slovensku. Ale bola to vaša vláda v roku 2015, ktorá cez Vianoce spravila takú novelu zákona o investovaní, kde ste v skutočnosti dovolili a oslobodili od dane investovať do zahraničných fondov. To znamená, že keď vy kúpite nejaké akcie alebo ETF-ká, tak vlastne o rok už nemusíte platiť z toho daň. To znamená, že vaša vláda podporovala veľmi masívne investovanie do zahraničných bondov, do zahraničných akcií, do zahraničných ETF-iek. Je to vy ste podporili investovanie do zahraničia na rozdiel od toho, aby ste podporovali investície do, do malých a stredných podnikov na Slovensku.
Viete, že keď kúpite na Slovensku alebo investujete na Slovensku do nejakej eseročky, ktorá je veľmi inovatívna, a v skutočnosti ju predáte o desať rokov, tak platíte reálne efektívnu daň 38,5 % z toho? Ale keď kúpite americké akcie a rok ich držíte, tak z toho žiadnu daň neplatíte! Smerácka vláda podporuje americký kapitalizmus, čínsky kapitalizmus. Ste to.. (Reakcia z pléna.) Ako áno, nebol to HLAS, lebo vtedy ste neexistovali, ale boli ste vtedy dobre usadení v SMER-e. To znamená, že nehovorte, pán minister, že, že my tu nechceme podporovať malé a stredné podniky alebo slovenské podniky. My sme tí, čo sme tu, čo tu bojujeme, proste ktorí chceme obhajovať slovenský záujem.
No ale prečo vlastne sa trošku bránime voči tomuto, tomuto zákonu? No a prečo napríklad sme skoro jediní v opozícii? No preto, lebo my proste vieme, akým spôsobom smerácka vláda a smerácki ľudia investujú. Veď, veď ja rád chodím do Banskej Bystrici po Pribine, ale mám pocit, že síce je to len niekoľko, ja neviem, 180 kilometrov, ale mám pocit, že to je 360 kilometrov, lebo tá diaľnica stála 360, teda dvakrát viac, hej, lebo proste vaše investície napríklad do PPP projektov, resp. vaše nakladania s verejnými peniazmi sú častokrát dvakrát drahšie, preto my máme trošku obavy, že vlastne vy aj keď dobrovoľne, aj keď, nazvime to, len 5 %, tak problém je v tom, že keď sa to bude diať vo vašom regulačnom prostredí a s vašimi ľuďmi, ktorí na to budú dozerať, tak to bude oveľa drahšie, preto s tým my máme problémy.
A tu sa prihováram kolegom z opozície, vy buďte v tejto oblasti dôslednejší. Viete, na Slovensku máme veľa inovatívnych firiem, ktoré vlastne nápad vznikne na Slovensku, ale už sa realizuje v Brne, preto, lebo tu nie je dobrá verejná infraštruktúra, v tomto prípade, čo sa týka univerzít. Najlepší študenti už, už idú študovať do Brna alebo, alebo do Prahy, lebo vedia, že tam si tie firmy založia, lebo tam je lepšie podnikateľské prostredie pre inovatívne firmy. Keby ste napríklad mali dlhšiu diskusiu, možno by vás napadlo, že čo, čo tak dať aspoň percento z toho, z týchto prostriedkov do tvorby lokálneho venture kapitálu, aby proste lokálne firmy vedeli, vedeli rásť s lokálnymi peniazmi, s peniazmi slovenských budúcich dôchodcov. Ale proste to vás nenapadlo, lebo je to narýchlo. Je to, je to proste niečo, čo, čo proste robíte, šijete horúcou ihlou.
Na Slovensku odchádzajú nielen ľudia, ale odchádza aj intelektuálne vlastníctvo. Už na začiatku sa intelektuálne vlastníctvo, to povestné IP registruje preč. No a to znamená, že v zásade my tu chceme stavať infraštruktúru a ja som za, ja som za. Ja proste chodím po Slovensku a mňa trápi, že sa vlastne viete dostať len po nejaké oblasti Slovenska, napríklad v Lučenci skončí diaľnica, a do Rožňavy alebo do Revúcej idete, do tej vašej Revúcej, pán Danko, idete po rozbitých cestách. Ja by som znova buchol do týchto koaličných partnerov, a že proste povedať im, že proste tá Revúca sa niky nerozvije, nerozvinie v tej, ak proste, nieže budú peniaze, ale ak sa to bude draho stavať, lebo ak sa bude diaľnica draho stavať, tak sa postaví len o polovicu menej.
No ale vráťme sa k tomu, do čoho teda chcete investovať – nájomné bývanie. Paralelne ide v skrátenom legislatívnom konaní, tiež novela ministra Ráža, kde chce podporiť nájomné bývanie. Ja len vám hovorím, že progresívci to vedia robiť. Pozrite sa, čo robí primátor Bratislavy Vaľo, spúšťa vlastné nájomné bývanie a vie to robiť.
Spomínal som už tú dopravnú sieť, to je druhý bod, tak tá Pribina je fakt teda, teda výhodná.
Energetická sieť, samozrejme, veľmi potrebné, ale myslím, že do energetickej siete vieme, vieme zohnať, vieme zohnať aj zahraničný kapitál, keby tu bolo dobré prostredie. Keby, keby ministerka Saková nemusela dennodenne bojovať so smeráckym nominantom Holjenčíkom, ktorý je proti všetkým zeleným zdrojom.
Vy tam spomínate, že to na rozvoj zelenej infraštruktúry. Ktorej zelenej infraštruktúry? Ktorá sa tu za rok a pol postavila, keď je ÚRSO v zásade proti tomu, kedy dáva vyhlášky, ktoré vlastne sankcionujú zelenú energiu, keď pripájanie do siete je náročné, kedy, kedy firmy nevedia plánovať svoje investície do zelenej infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Takže my nie sme proti tomu, my nie sme proti tej idei, dokonca, dokonca my aj oceňujeme, že o tom rozmýšľate, ale po prvé, prečo tak v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len tieto témy, a ako dokážete, že to nebude znova predražené?
No a znova, pán minister, veď ja vás považujem, zase dostanem po hlave od nejakých, akože veľmi urputných protivládnych bojovníkov, ale za inteligentného človeka, ktorý relatívne v rámci medzí dobre manažuje rezort, však ste aj populárny, dá sa s vami normálne rozprávať, ako je možné, že z vášho ministerstva vyjde zákon v skrátenom legislatívnom konaní? Asi ste to robili narýchlo alebo robilo to AI, že doložka vplyvov hovorí, že nemá to vplyv na životné prostredie, keď hovoríte, že idete investovať do zelenej infraštruktúry, čo by malo mať vplyv na životné prostredie, a ešte nemá vplyv na manželstvo. Tak všetky svetové štúdie hovoria o tom, že keď sa postaví nájomné bývanie, ľudia sú flexibilnejší, môžu čím skôr odísť od rodičov, sa spájajú a sa berú, nežijú na kope len tak, ale majú svoju budúcnosť. To znamená má pozitívny vplyv na manželstvo.
Pán minister, spravte si tam poriadok! (Reakcia z pléna.) Ten samotný zákon. Áno, keď staviate, nájomné bývanie, má to pozitívny vplyv na manželstvo. A keď, keď sa z tohoto smejete, tak ste nemali robiť proste ústavnú zmenu, ktorá hovorí, že každý zákon musí mať posudzovanie vplyvu na manželstvo.
Ďakujem veľmi pekne.