Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.4.2025 o 19:29 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

10.4.2025 19:29 - 19:44 hod.

Stohlová Tamara
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:29 - 19:44 hod.

Sabo Michal
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo, aj kolegom a kolegyniam z opozície, ktorí vytrvalo sedia v tomto pléne, aj trom koaličným mohykánom, ktorí tu sedia spolu s nami.
A som tak rozmýšľal, keď som počúval tie predchádzajúce rozpravy, že ako často sa stretávame s tým, že nás z Progresívneho Slovenska tak mylne rôzne po internetoch a aj tých dezinfo-proxi kanáloch označujú za liberálnych štvorhlavých drakov a dúhových šialencov a neviem čo všetko. (Reakcia z pléna.) Čo ešte? Dračice, pochopiteľne. (Reakcia z pléna.) Hej, ale... (Povedané so smiechom.) A pritom potom, keď si urobíme skúšku správnosti týmto, týmto parlamentom a tými zákonmi a návrhmi, ktoré predkladáme, mali sme tu zákon, ktorý reflektuje na situáciu jednorodičovských domácností, mali sme tu zákon, teda návrh zákona, ktorý reflektuje na situáciu v tesnej blízkosti, ktorá otriasla, otriasla Slovenskom, v Spišskej Starej Vsi, a rovnako aj tento môj návrh zákona, ktorý reflektuje na našu aktivitu v rámci regiónov, kde sme veľmi prítomní v rámci našich výjazdov poslaneckého klubu. Tak vlastne ja tam tú vizitku, ktorú o nás niektorí ľudia cielene, samozrejme, vytvárajú, nevidím, ale vidím tu návrhy zákonov, ktoré reagujú na situáciu tu a teraz.
No a ten môj návrh zákona, ako som aj v úvodnom slove hovoril, reaguje na aktuálnu situáciu, pretože ja viem, že odpadové hospodárstvo a to je aj moje prekliatie, že v rámci tohto parlamentu zastávam tému, ktorá teda vôbec nie je sexi, lebo veď odpady sú sexi možno iba pre mňa, pre malé percento ľudí, mojich priateľov a priateliek, ktorí sa venujeme cirkulárnej ekonomike, ale je to téma zaujímavá. A aktuálne aj téma, ktorá zaťažuje, samozrejme, aj vplyvom na ekonomickú situáciu dianie v samosprávach a na ich dennodennú prevádzku a réžiu.
No a špeciálne v prípade textilného odpadu je tá situácia je aktuálna od 1. januára, kedy vstúpila do platnosti celoeurópska povinnosť zaviesť triedený zber textilu v rámci samospráv. O tejto povinnosti sme dlho vedeli. Nebolo to nič, čo by nás z noci do rána prekvapilo. Vedeli sme, naozaj niekoľko rokov sme sa mohli dostatočne a precízne a odborne pripraviť, aby sme, aby nás nič neprekvapilo. A tá príprava v tomto prípade – a musím povedať –, že aj zodpovedne prebehla. A potom sa stalo to, že Tomáš Taraba sa stal ministerstvom životného prostredia. A Tomáš Taraba sa naozaj nemôže sťažovať, že po príchode do kancelárie na envirorezorte, že by nenašiel na stole naozaj precíznu prípravu na zavedenie tejto služby, pretože triedenie textilu považujem za službu. Ako celkovo možnosť triediť akýkoľvek odpad je služba. No a zavedenie povinného triedenia textilu v samosprávach dopadlo tak, ako v mnohých ďalších prípadoch na ministerstve životného prostredia v gescii Tomáša Tarabu – dopadlo to failom.
A dopadlo to tak, že minister životného prostredia v plnej výške uvalil financovanie triedeného zberu textilu komplet na mestá a na obce bez toho, aby rozmýšľal, kde na to už beztak finančne podvyživené samosprávy nájdu peniaze. Nezamýšľal sa nad tým, že kde si naškrabkajú. Povedal, že je to váš problém, vyriešte si to tak, ako chcete. A pritom základné pravidlo odpadového hospodárstva, a nielen odpadového hospodárstva hovorí – znečisťovateľ platí. No a toto pravidlo Tomáš Taraba na plnej čiare v prípade triedenia textilu odignoroval. A tak sme sa ocitli v situácii, že samosprávy vynaložia, alebo teda už vynakladajú naozaj nemalé finančné prostriedky na to, aby vyzbieraný textil skončil práve tam, kde končil aj predtým, a to konkrétne na skládke odpadov. Prečo sa tak deje?
No, pretože súčasná legislatíva nezakazuje skládkovanie týchto druhov vytriedených odpadov, čo je na konci dňa absolútny nonsens. Môj návrh zákona preto reaguje na tieto praktiky a dáva za cieľ si obmedziť tieto praktiky, a to aj preto, aby nebol sabotovaný. Sabotovaný? Chápete? (Povedané so smiechom.) Zmyslel zavedenia triedeného zberu textilu, a tiež aby sa nepostupovalo v rozpore s enviromentálnymi cieľmi Slovenskej republiky a tiež s cieľmi odpadového hospodárstva, ako takého resp. cirkulárnej ekonomiky. To je cieľ prvý.
No a druhý cieľ môjho návrhu, ten citlivejší na dennodennú prevádzku našich miest a obcí je, že si dávam za cieľ týmto návrhom kompenzovať samosprávy, ktoré naozaj poctivo, precízne zbierajú, a nielen zbierajú, ale aj triedia textil a šatstvo, no chybou resp. ignorantstvom ministra životného prostredia to financujú zo svojich naozaj malých a čoraz menších rozpočtov. A ja navrhujem kompenzovať túto ich aktivitu a kompenzovať konkrétne cez príspevok z Enviromentálneho fondu, kde zhodou okolností máte 2 mld. eur. Tak prečo ich nevyužiť na niečo, čo bude mať naozaj zmysel a aj efekt? A v tomto prípade, musím povedať, že nenavrhujem nič, čo by som si nejak, akože by sa mi prisnilo alebo by som si vymyslel, že, že je to super nápad, tak to navrhnem.
Nenavrhujem nič, čo by sme už nepoznali, pretože z Envirofondu už v tomto momente je vyplácaný príspevok samosprávam za zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, no a presne tak navrhujem teda vyplácanie príspevku za separovaný zber textilu. Prečo je to dôležité? V skratke. Na Slovensku ročne vzniká približne 2,5 mil. ton komunálneho odpadu. Teda odpadu, ktorý produkujú domácnosti, z tohto viac ako polovicu dokážeme zrecyklovať, ale stále ostáva približne 960-tisíc ton zmesového odpadu, ktorý nám končí na skládkach alebo v spaľovniach. Je to pre mňa zarážajúce, pretože v realite sledujem, ako laxne sa k tomuto faktu stavia aktuálne vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré za 1,5 roka roka alebo 16 mesiacov, koľko to je, okrem toho, že Tomáš Taraba sa stále bez toho, aby mal v rukách akékoľvek dáta, analýzu a čísla, vyhráža sa biznisovo, že potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je dosť alarmujúce. Tak tri alebo štyri? Na základe akých čísel? sa pýtam. No a okrem toho, že Tomáš Taraba rozpráva stále o spaľovniach, tak nepredložil ani jeden jediný návrh na to, aby sa situácia s odpadmi a s ich tvorbou zlepšila.
Naštastie vďaka rozumným samosprávam – a už aj ich nemáme málo Slovensku – nám sa darí znižovať zmesový odpad a zvyšovať zároveň mieru triedenia a recykláciu ako takú. A stále, aj napriek tomu zlepšovaniu, ktoré sledujeme, každoročne v štatistikách v zmesovom odpade nám končí približne 80 % odpadov, ktoré by sa dali triediť a následne aj recyklovať. No a kým na jednej strane teda máme ministra životného prostredia, ktorý kričí – spáľme to, tak ja hovorím – zrecyklujme to. Dám príklad. Napríklad na skle, 5 % toho zmesového odpadu na Slovensku je sklo. Dá sa sklo recyklovať? Dá, dokonca donekonečna. Máme na Slovensku recyklačný závod na sklo? Máme. 5 % z 960-tisíc je 48-tisíc ton, čo nie je maličkosť, hoci by sa zdalo, že 5 %, že to nejaké len číslo, že to je niečo málo, tak nie. Realita je taká, že je to naozaj veľké číslo, a práve tak, ako máme 5 % skla, ktoré sa dá recyklovať a dá sa zbierať a aj sa zbiera a triedi, tak rovnako 5 % v zmesovom odpade aktuálne máme textilu, šatstva a obuvi.
Koľko ho tam máme? V roku 2023 v tom triedenom odpade skončilo 11-tisíc ton textilu. No a teda ďalších 48-tisíc ton končí na skládke alebo v spaľovni. A toto všetko je tiež hmota, ktorá sa jedna dá vytriediť a dá sa aj zrecyklovať. A dokonca podľa analýz je významná časť tohto textilu opätovne použitá... použiteľná aj nositeľná a môže ísť napríklad o second handov alebo na charitu. A práve preto, že tam v tom odpade, v tom textilnom odpade, ako v akomkoľvek inom vytriedenom odpade je potenciál, tak bol od 1. januára, ako som spomínal, zavedený v celej Európskej únie triedený zber textilov. Po mnohých a naozaj ja som tomu venoval veľa času minulý rok, aby som pána ministra upozorňoval rôznymi spôsobmi, po mnohých upozorneniach aj, ale nielen z mojej strany sa slovenské ministerstvo životného prostredia napokon, povedzme že v poslednej možnej chvíli rozhýbalo a, žiaľ, musím konštatovať, teda že výsledkom tej veľkej – v úvodzovkách –odbornej práce ministra životného prostredia a jeho – v úvodzovkách – odborného tímu bol, že samosprávam poslali jednu metodickú príručku o rozmere jedna A4 a nejaké drobné. No a táto metodická príručky, ktorá mala pomôcť samosprávam so zavedením triedenia textilu, prinieslo viac otázok než odpovedí.
Na moje veľké prekvapenie okrem tej metodickej chabej príručky neprišla žiadna legislatívna úprava, a ako som spomínal, tak sme svedkami toho, že podľa súčasného platného zákona je na Slovensku teda možné, možná absurdita štýlu, počúvajte. Mesto zaplatí firme za zabezpečenie triedeného zberu textilu s cieľom znížiť skládkovanie a zvýšiť mieru triedenia a recykláciu. Táto zazmluvnená firma postaví v meste, obciach, veď to poznáme, kontajnery na textil. Ľudia v dobrej viere do tých kontajnerov vkladajú textil, ktorý už nepotrebujú, chcú sa ho zbaviť. Častokrát je to taký, ktorý napríklad je aj opratý a vyžehlený, pretože textil, ktorý je, keď sa vypratáva napríklad po zosnulom, alebo že v toto, v dobrej viere, že veď ešte raz do toho niekedy schudnem. Nie? Tak aj taký textil máme. Tak takýto dobrý, použiteľný textil ľudia v dobrej viere dávajú do tých kontajnerov. Potom príde zberové vozidlo, ktoré kontajnery vyprázdni. No a hádajte trikrát, kam ten voz odpadový zamieri? No zamieri na skládku a tam pekne ten použiteľný, kvalitný, ešte stále nositeľný textil zahrabe – finito, ende, schlus. Aj by som si povedal, že ako je to možné. No tak možné je to tak, že sme na Slovensku. A je to možné, ale zároveň je to teda aj absurdné. No a prečo sa to deje? Deje sa to práve preto, lebo minister Taraba si neurobil svoju domácu úlohu a stále pod jeho dohľadom zákon nezakazuje zneškodňovať skládkovaním oddelené vyzbierané odpady textilného charakteru.
Takto je zakázané na skládky ukladať nateraz iba biologický rozložiteľný odpad, to je ten, ktorý separujeme do hnedých kontajnerov, a potom sa zakazujú dávať na skládku tie triedené odpady, ktoré patria pod tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, to sú sklá, plasty, papier, kovy a nápojové kartóny. No tento nový triedený druh odpadu, ktorý teda triedime poctivo od 1. januára, čiže textil pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov nateraz nespadá. A to len, ešte raz pripomínam, vďaka ministrovi Tarabovi, alebo kvôli ministrovi Tarabovi, ktorý po svojom nástupe na ministerstvo zjavne teda hodil do koša celú 100-stranovú analýzu aj samotný návrh systému zberu textilu, ktorý tam našiel na stole, ktorý bol pripavený naozaj profesionálnym tímom, odborníčkami a odborníkmi v oblasti textilného odpadu a obehovej ekonomicky, pretože takto si on odbornú prácu váži, resp. neváži.
No a presne aj takto sa stalo, že samosprávy, a teda obyvateľstvo vo svojom poplatku za odpady platí zberovým spoločnostiam niekoľkonásobne viac za zber textilu, a to len preto, aby tam skončil na tom istom mieste, kde končil aj predtým, a síce na skládke. Čiže sledujeme naozaj absurdnú situáciu, ale pre niekoho aj parádny biznis. A to je to absurdné na tom celom, že za rovnakú robotu bez námahy niekoľkonásobne vyšší zisk majú teraz odpadové spoločnosti, ktoré túto dieru v zákone zneužívajú.
Keby som chcel byť podozrievavý, tak poviem, že toto musel vybavovať naozaj niekto veľmi šikovný – v úvodzovkách – alebo niekto s priamou linkou do ministerskej kancelárie. A tu je ale na mieste aj také upozornenie, že takto naozaj nekoná každá zberová spoločnosť na Slovensku. A hovorím to preto, lebo na Slovensku sú známe aj rôzne nekalé praktiky niektorých konkrétnych odpadárov, ktorí robia, žiaľ, celému sektoru naozaj zlé meno.
Dôležité je ale povedať, že nejde o to, koľké odpadové spoločnosti takúto prax, zlú prax robia a v akom rozsahu, ide v tomto momente o to, že vôbec takúto absurditu naša legislatíva umožňuje. Práve preto navrhujem, aby sa zaviedol zákaz skládkovať oddelene vyzbieraný textilný odpad.
No a rovnako ma pobúril aj spôsob, akým ministerstvo vyriešilo spomínané financovanie zberu textilu, pričom cieľ znížiť skládkovanie na 10 % a zvýšiť recykláciu na 65 % do roku 2035 je cieľom štátnym, hej. To je cieľ, ku ktorému sa zaviazala Slovenská republika. To nie je cieľ, ktorý si vymysleli samosprávy. To je naozaj záväzok Slovenskej republiky. Je to práve štát, kto má zabezpečiť nástroje, aby tieto ciele boli dosiahnuté, po prvé, a je to práve štát, koho úlohou je identifikovať rôzne nástroje, analyzovať dáta, financovať opatrenia, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa do toho cieľa dostali. No a ako som spomínal, v tom Enviromentálnom fonde sú 2 mld. eur, ktoré majú slúžiť práve na zabezpečovanie a na zlepšovanie stavu životného prostredia, ale, žiaľ, pod aktuálnym vedením, a nielen pod týmto vedením, dialo sa to aj v minulosti, sa toto úplne v plnej mierke nedeje. Preto navrhujem kompenzáciu nemalých nákladoch samospráv, ktoré vynakladajú na triedenie, zber, ale aj recykláciu odpadu z textilu a odpadu zo šatstva naozaj veľa, veľa peňazí a mohli by byť kompenzované presne tak, ako sú kompenzované za zber kuchynského odpadu, pretože, áno, aj textilný odpad, rovnako ako napríklad kuchynský odpad má svoj potenciál, a vďaka takémuto potenciálu by sme dokázali zo skládok ročne odkloniť okolo 50-tisíc ton, keby samosprávy mali samozrejme financie na to, aby riadne a odborne pripravene, efektívne zbierali textil a nemuseli by tú metodiku vymýšľať namiesto ministerstva životného prostredia vo svojich vlastných kapacitách.
No jedným dychom zároveň hovorím, že situácia si žiada aj ďalšie opatrenia zo strany ministerstva životného prostredia, lebo nejde len o to, aby sme mali dobrú legislatívu. Tá legislatíva, resp. tie návrhy riešení nemôžu byť súčasťou môjho návrhu, ale v tejto rozprave to chcem načrtnúť. Namiesto toho, teda aby sme na skládku ukladali odpad, ktorý je materiálovým potenciálom, a namiesto toho, aby sme ten materiálový potenciál spaľovali, ako to navrhuje minister Taraba, tak ja navrhujem a hovorím, že treba sa pozrieť na to, či ten potenciál máme kapacity spracovávať. To je dôvod, prečo je potrebné podporovať aktívne, napríklad aj výzvami cez Envirometnálny fond podporovať vznik nových recyklačných kapacít a rozširovať už existujúce recyklačné prevádzky na textil.
Ako som uviedol, tak časť textilného odpadu je vhodná na opätovné použitie. Treba vlastne ten textilný odpad iba pretriediť, možno urobiť nejaké drobné opravy, pripraviť ho na predaj a môže ísť do obehu. No potom je tam časť textilu, ktorá sa nehodí už absolútne na nič, lebo je nenositeľný. Čiže je to len textil, ktorý je použiteľný na recykláciu. A z tohto naozaj odpadového textilu sa dajú vyrobiť a máme dokonca na to aj dobré príklady na Slovensku, už sa na Slovensku také izolácie vyrábajú, sú to izolácie, izolačné panely pre stavebníctvo s naozaj dobrými, kvalitnými a vysoko funkčnými vlastnosťami. Majú dobrú úroveň termoizolácie aj akustik, a ako hovorím, takéto sa už na Slovensku vyrábajú. Tak hovorím –– poďme to podporiť a vyrábajme toho ešte viacej, pretože ten potenciál tu je.
Aj samotne fakt je, že aj samotný automobilový priemysel si žiada zdroje z recyklovaných materiálov. Automobilky v Európe už postupne nahrádzajú, lebo vidia, že tam môže šetriť a že je v tom budúcnosť, tak nahrádzajú primárne suroviny recyklátmi, a to aj práve v oblasti izolácií. Takže vidím tu naozaj veľký priestor na synergiu, len je, samozrejme, potrebné hovoriť s priemyslom a zisťovať, čo potrebuje, v akom množstve, v akom časovom horizonte, aké sú ich potreby smerom k recyklovaným materiálom, kedy sa tie potreby budú meniť. A na druhej strane, samozrejme, treba rozprávať s recyklátormi a potom nastaviť systém podpory rozvoja, tak aby recyklátori vyrábali materiály alebo celé výrobky podľa potrieb samotného priemyslu.
Ja som sa bol v jednom recyklačnom závode textilu u nás na Záhorí aj osobne pozrieť a vyrábajú tam z toho recyklovaného, resp. odpadového textilu polotovar, ktorý zo Slovenska, zo Záhoria cestuje do Nemecka na finálne spracovanie, aby napokon skončil v podobe dielov v aute u nás na Slovensku naspäť. Čiže cestuje ten odpadový textil pomerne dosť veľa po Európe (povedané so smiechom) a ja si myslím, že čo potrebujeme, tak to je, že potrebujeme zmeniť paradigmu a skutočne začať riešiť textilný odpad čím skôr, lebo kým iné európske krajiny konajú, tak Slovensko si v postate aj vinou ministra životného prostredia len formálne plní zaväzky a celkom laxne pristupuje k samotným riešeniam, a pritom ako krajina s otvorenou ekonomikou by sme mohli naozaj, a nielen mohli, ale aj mali sa snažiť čo najviac o synergiu v našom priemysle, aby sme neboli len montovňou pre Európu a pre svet, ale aby sme pokryli širší reťazec výroby. No a práve aj na to chcem apelovať a rozprávať nielen pri tomto návrhu zákona.
Čiže budem rád, keď v budúcnosti sa vytvorí možno aj nejaká pracovná skupina, ako nám na začiatku minister Taraba rozprával, že on výbory napríklad chce aj využívať na to, aby sme sa rozprávali odborne. Doteraz sa to nestalo, stále na to čakáme, ale pevne verím, že raz naozaj sa budeme rozprávať aj o témach, ktoré sú budúcnosťou, ktoré môžu byť, môžu priniesť aj investičné stimuly pre napríklad menej rozvinuté regióny na Slovensku. Ale ako hovorím, to je hudba budúcnosti, teraz potrebujeme sanovať situáciu, ktorá sa deje tu a teraz. Situáciu, kedy vďaka, resp. kvôli Tarabovmu vedeniu, zber a triedenie textilu, ako sa hovorí po česky, šidíme. A benefity už z toho, žiaľ, odpadali. A namiesto toho, aby výrobcovia, ktorí triedenie textilu by mali platiť, to platia samosprávy, teda v prenesenej zodpovednosti, ale na konci dňa to platia ľudia v poplatkoch za odpad.
No a sledujeme ďalšiu z mnohých premrhaných príležitostí tejto krajiny. No a časť z toho vieme, samozrejme, opraviť. A vieme to opraviť hneď v najbližšom hlasovaní tejto Národnej rady a tým pádom chcem toto plénum požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, o podporu môjho návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Stohlová Tamara Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Asi musím častejšie vystupovať, alebo ja... ja už teda nev... Ale veď naučíme sa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pred pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 750, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Ďakujem vám, pán podpredseda, sľubujem, že ani raz nespomeniem transakčnú daň. (Povedané so smiechom.)
A, vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľujem si predložiť na rokovanie tejto Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch, pričom tento môj návrh má dva veľmi konkrétne ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť, aby oddelene vyzbieraný odpad z textílií a zo šatstva, ktorý je možné zrecyklovať alebo opätovne použiť, nebolo možné ukladať na skládky odpadov, v rozprave vysvetlím, prečo je to dôležité. Plus zároveň navrhujem týmto, týmto návrhom zákona zabezpečiť finančnú kompenzáciu samosprávam, ktoré už vykonávajú triedený textilný zber v súlade so zákonom o odpadoch, pričom za zdroj tejto finančnej kompenzácie navrhujem Enviromentálny fond, a rovnako v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim, ako prvý, vysvetlím prečo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Kosová Ingrid Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
A ja len dodám, Vierka, že je to aj výzvou pre ministerstvo školstva, aby sa začalo naozaj komplexne viac zaoberať aj témou šikanovania na základných, stredných školách, pretože naozaj nestačí, len vydať nejakú smernicu o šikanovaní a v poradí už tretiu v priebehu 20 rokov, ktorá je naozaj stále zameraná len na ten istý princíp riešenia, a to, tento problém je celkovo duševného zdravia detí aj učiteľov, je potrebné poňať omnoho, omnoho komplexnejšie. Tak ja verím, že bude tento zákon, ale aj táto výzva pre ministerstvo školstva nejakou inšpiráciou, pretože vzdelávanie by malo byť nielen premiérskou témou, čo, bohužiaľ, pre túto koalíciu nie je, ale musí byť, najmä prierezovou témou a dlhotrvajúcou témou. To nie je téma na štyri roky.
Tak ja verím, že aspoň v tomto opozícia a koalícia nájdeme nejaký konsenzus a uznáme, že pokiaľ nebudeme sa venovať prioritne vzdelávaniu a duševnému zdraviu celej tejto spoločnosti, tak nemáme budúcnosť ako krajina. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Kalmárová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem pani poslankyni Kosovej za komplexný pohľad na problematiku šikanovania, a spočiatku som jej chcela protirečiť, lebo som si myslela, že to nedotiahne do konca.
Keď si začala hovoriť o príčinách šikanovania, ktoré pramenia z osobnosti žiaka, tak to bolo málo. Keď si hovorila o tom, že zdrojom nastavenia toho dieťaťa môžu byť aj pomery v rodinách, kde si dieťa osvojuje nejaké vzorce správania, aj to bolo málo. Keď si hovorila o zhrubnutí spoločnosti, zhrubnutí jazyka, správania, aj to bolo málo, a nezabudla si na školu a tým sa ten kruh uzavrel, lebo škola je tu aj na to, aby vyrovnávala a vybalansovávala negatívne vplyvy rodiny a spoločnosti. Je s tým dieťaťom viac ako možno rodina. A existujú systémy merania, tzv. indexu otvorenosti školy, kde sa meria aká je angažovanosť učiteľov, ich sociálna blízkosť, direktívnosť a tak ďalej. A často vychádza z výsledkov tých meraní, že kde je uzavretá klíma, je kríza dôvery, nie sú tam demokratické pomery na školách.
A my keď sme merali mieru šikanovania, vždy to súviselo s mierou a s indexom otvorenosti školy, takže a toto je aj priestor pre náš výbor, pre školy samé, aby nejakým intenzívnejším spôsobom skúsili zabojovať proti rakovine, rakovine vzťahov, ktorou šikanovanie naozaj je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Kosová Ingrid
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 18:59 - 19:14 hod.

Kosová Ingrid Zobrazit prepis
Tak ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, venujeme sa vážnej téme, ktorým je násilie v školách. A ja som sa priznám, že som pôvodne ani nechcela vystúpiť, pretože moja kolegyňa Viera Kalmárová už naozaj podrobne vysvetlila tie všetky dôležité aspekty zákona, ktorý predkladáme. A povedala aj o tom, z akých identifikovaných problémov vychádzame, aj o tých našich návrhoch, a ako zaplniť tieto medzery v legislatíve.
Ale ja cítim naozaj veľkú potrebu zdôrazniť, že to násilie, ktoré sa vyskytuje v našich školách stále častejšie medzi mladými, má oveľa hlbšie príčiny ako to, čo tento zákon môže vo svojej podstate riešiť. Je síce naozaj veľmi nevyhnutný a potrebný a ja verím, že sa ministerstvo ním bude aspoň inšpirovať, keďže koalícia teda nemá povolenie hlasovať za dobré zákony, aj keď sú opozičné. Ale je potrebné povedať, že tento zákon, bohužiaľ, nereflektuje na príčiny stále zvyšujúceho sa násilia a nie je liekom na odstránenie násilia detí a mládeže, a rovnako ako nie je liekom na šikanu, ktorá sa vyskytuje na každej škole na Slovensku. Ja som počula už mnohokrát názor, že šikana sa na našich školách vyskytovala vždy a že sa musíme naučiť teda vysporiadať sa s tým ako deti, že to je teda možno aj trochu prospešné, lebo deti budú tým pádom odolnejšie, že ich to z ocelí a že im to neublíži, rovnako ako to neublížilo nám. A my sme boli tiež často terčom šikany.
Ukazuje sa však, ale že takéto bagatelizovanie problému má dnes už naozaj tragické následky, pretože v súčasnosti má šikana na školách úplne iné rozmery a prejavy a najmä spôsobuje traumu, ktorej mladí ľudia nevedia čeliť, a dokonca táto trauma často vedie aj k sebevražde. Počet mladých ľudí, ktorí sa uchýlia naozaj k tomuto nezvratnému riešeniu je stále vyšší a vyšli. A my už pred tým jednoducho nemôžeme zatvárať oči a uspokojovať sa s tým, že sme to prežili my, tak to prežijú aj naše deti. Ak však chceme eliminovať šikanu, tak my sa musíme na tento problém pozrieť zblízka a nestačí naozaj len vydať od roku 2006 už v poradí tretiu smernicu o šikanovaní, ktorá je založená napriek tomu, že to už 20 rokov nefunguje a výskyt šikany je stále väčší a väčší, tak my stále predkladáme smernice, ktoré sú založené na tom istom princípe, a to je reštriktívna, teda trestajúca spravodlivosť. My musíme naozaj veľmi dôkladne zanalyzovať príčiny šikany a podľa toho nastaviť tieto zmeny. A ja sa priznám, že keď som mala možnosť preštudovať si rôzne materiály a príručky o šikane, tak väčšina z nich popisuje agresora, obeť, a teda prihliadajúcu sa väčšinu tejto šikane. A v podstate som sa dozvedela, že príčinou šikany je napríklad túžba po moci a ovládanie druhých, pretože keď ovládame druhých, tak získame to, čo chceme, a to uspokojí naše potreby, alebo že vraj je to motív krutosti. To znamená, že niektorým ľuďom ako keby spôsobuje potešenie, keď môžu ubližovať iným a vidia ho trpieť. Často sa spája príčina aj napríklad so zvedavosťou a s nudou. A práve šikanovanie sa môže stať teda spôsobom, ako zažiť silnejšie a vzrušujúcejšie zážitky, alebo sa spája s nízkym sebavedomím agresora, čiže deti šikanujú z pocitu menejcennosti a tým si vlastne kompenzujú svoje slabosti. A potom som našla rôzne iné príčiny ako nás... nedostatok empatie alebo nedostatok riešenia konfliktov.
Podľa mňa však ani v jednom tomto prípade nejde tak celkom o príčiny, pretože automaticky si položíte otázku, ale, preboha, kde sa vzala túžba po moci či krutosti u malého dieťaťa, či mladého človeka. Kto vlastne nabúral sebavedomie tohto dieťaťa, že musí svoju hodnotu dokazovať ponižovaním iným? A prečo vlastne mladých nikto nenaučil riešiť konflikty? Myslím si, že práve odpovede na tieto otázky nás dovedú naozaj k tým ozajstným príčinám šikany, a myslím si, že všetci, ktorí tu sedíme, tak asi uznajú, že to najdôležitejšie prostredie, v ktorom je formovaná osobnosť dieťaťa, je práve rodina. A ak dieťa vyrastá v prostredí, kde vládne agresívne správanie alebo zanedbávanie, tak toto, samozrejme, správanie môže preniknúť aj do správania detí, ktoré tieto vzorce potom opakujú v škole.
A niekedy vôbec nemusí ísť o fyzické týranie, pretože stačí, ak dieťa v domácom prostredí pochopí, že pravdu má vždy ten, kto má moc, a že zastrašovaním a vyhrážkami dosiahneme svoje ciele rýchlejšie a efektívnejšie a napríklad s ponižovaním a zosmiešňovaním dokážeme najviac ublížiť. Čiže deti v podstate len opakujú to, čo sa im dostalo doma od našich rodičov.
Tieto vzorce správania, samozrejme, majú deti už často predtým, ako nastupujú do škôl a do inštitúcii a do materských škôl. A ja, keďže som učiteľka a učila som aj na základnej, materskej škole, tak som presvedčená o tom, že jediný spôsob, ako tieto vzorce odstrániť, a dá sa to, najmä vo veku ešte od 3 do 6 rokov, je naozaj intenzívna práca s rodičmi a na ich výchovných metódach. A to aj v materskej škole, ale aj v prvom teda už cykle základných škôl naozaj nevyhnutné. A tu si musíme povedať, že so svojej vlastnej skúsenosti túto oblasť naozaj dlhodobo zanedbávame.
Zároveň je potrebné povedať, že rodičia sú v spleti rôznych informácii, rôznych výchovných metódach naozaj často zmetení a uchyľujú sa buď k direktívnym spôsobom, ktoré útočí na sebavedomie detí, alebo protežujú výchovu bez hraníc, čím vlastne vychovávajú malého tyrana. Ale toto je už akože fakt na samostatnú ďalšiu rozpravu, lebo je to veľmi komplexný problém.
Treba si ale uvedomiť aj to, že tieto rodiny nežijú v nejakom vzduchoprázdne a vo vákuu a že na tieto rodiny a celkovo na výchovu teda vplýva spoločensko-kultúrna, politická a ekonomická situácia tejto krajiny. Ak spoločnosť podporuje hodnoty, ktoré zdôrazňujú individuálny úspech, utilitarizmus a konkurenciu nad solidaritou a spoluprácou, tak to vedie len k tomu, že deti vnímajú silu, dominanciu a ovládanie iných ako cesty k vlastnému postaveniu a, a uznaniu. Zároveň ak spoločnosť kladie vysoký dôraz na výkon, úspech a dokonalosť, tak aj to môže vytvárať tlak na deti, aby sa prispôsobili týmto ideálom. A deti, ktoré sú vnímané ako iné, ktoré sa nehodia do týchto škatuliek predstáv, či už, ja neviem, z dôvodu akademických výsledkov, alebo z dôvodu vzhľadu, či sociálneho postavenia, tak práve tieto deti sa môžu stať potom terčom šikany.
Ak spoločnosť zároveň podporuje nerovnomerné prerozdelenie moci medzi mužmi a ženami, ak spoločnosť podporuje rodové stereotypy, tak mladí ľudia, a najmä chlapci sú vystavení tlaku, aby sa správali podľa určitého obrazu mužskosti, to znamená, byť tvrdý, byť nebojácny, byť silný a tento tlak naozaj môže viesť k tomu, že niektorí chlapci a, samozrejme, neskôr muži pociťujú potrebu ukázať svoju mužnosť. A často aj násilím. A ja len nadávam, že práve.... dodávam, že len, že práve tento aspekt je vlastne základom násilia páchaného na ženách voči mužom... voči ženám teda od mužov. (Povedané so smiechom.) Dobre.
Ak politici používajú ďalej vulgárny, agresívny slovník, ak útočia na menšiny, šíria stereotypy o Rómoch alebo o queer ľuďoch, či ženách, vedie to len a len k tomu, že takáto, takéto vulgarizmy sa stávajú normou pre celú túto spoločnosť. A to len považujem za dôležité upozorniť, že deťom je úplne jedno, či túto nenávisť a vulgarizmy šíri koalícia alebo opozícia. Ony tomu ešte nerozumejú. A však ak tento slovník používajú dospelí, tak ho používajú aj deti.
No a potom ak v spoločnosti existujú niečo ako sociálna nerovnosť alebo ekonomické problémy, tak si musíme uvedomiť, že deti práve z tohto, z týchto postihnutých rodín sú vystavené oveľa väčšiemu stresu, frustráciu, frustrácie a tzv. nezabezpečenosti. Ich správanie je potom výsledkom hľadania nejakého spôsobu, ako sa vysporiadať so svojimi vlastnými pocitmi úzkosti alebo nešťastia. A, bohužiaľ, aj napríklad tým spôsobom, že ubližujú iným. Samozrejme, netreba podceňovať ani média a vplyv sociálnych sietí, pretože ak sú deti neustále vystavené násilným obrazom v televízii, vo videohrách, na sociálnych sieťach, samozrejme, že to vedie k tomu, že začnú násilie vnímať ako prijateľný spôsob riešenia a problémov. A ak chceme teda formovať tieto postoje detí a mládeže, tak potom by sme mali prevziať politickú zodpovednosť za obsah, ktorý je zverejňovaný a ktorý je deťom voľne prístupný.
No až napokon – v poslednom rade – sa dostávame ku škole, pričom platí, že takmer každý na každej škole sa vyskytuje šikana. Čiže tá šikana na školách je v podstate ako keby dôsledkom všetkého toho, čo sa deje v rodinách, čo sa deje v spoločnosti, pretože školy sú bunkou spoločnosti. Je to jeden veľký kolobeh. Nemôžeme povedať, že školy sú jediné zodpovedné za to, že sa tam vyskytuje šikana. Zároveň je veľmi dôležité povedať, že aj školy majú svoj podiel na tom, že aj keď sa teda obhajujú a väčšinou kritizujú rodinné prostredie, tak nie je to celkom pravda. Treba priznať aj svoj podiel viny, toho, že na tých školách jednoducho nedokážeme riešiť konflikty a vytvárať také prostredie, aby nedochádzalo k šikane. Jednou, jedným z dôležitých vecí je, že máme príliš málo času my učitelia na to, aby sme podporovali priateľstvá, súdržnosť a spoluprácu. Je nutné povedať, že v mnohých školách vládne ešte stále direktívne prostredie a že učitelia si svoju autoritu vymáhajú trestaním, poznámkami a v niektorých prípadoch, bohužiaľ, ale je to fakt, aj ponižovaním. Partnerský a rešpektujúci prístup učiteľov k žiakom je v podstate ešte len na začiatku a je veľmi ojedinelý.
Druhá vec je, že metódy sú ešte stále zamerané skôr na výkon a na pamäť a učitelia sa naozaj orientujú na to, aby deti postúpili do ďalšieho ročníka alebo aby boli prijaté na stredné školy, čiže výchova k hodnotám a rozvíjanie životných zručností, ako sú rešpekt, tolerancia, láskavosť, obetavosť, ja neviem, schopnosť riešiť konflikty, pomáhať druhým, chudobným, starým, tak tie sú viac-menej často na papieri, alebo sú sekundárnymi aktivitami, alebo sa im viacej venujeme v školských kluboch detí, alebo sa dostávajú k deťom len izolovane vďaka tomu, že ten učiteľ to naozaj chce a že má osobnosť takú, že chce presadzovať tieto hodnoty.
A ďalšia, posledná vec. Učitelia sú často frustrovaní, cítia sa nedocenení. A musíme si priznať aj tú pravdu, že nemajú kompetenciu na včasnú intervenciu šikany. Väčšinou riešia len tie prípady, ktoré sú už vyhrotené, a, bohužiaľ, aj často bez participácie rodičov. Čiže summa summarum učitelia sa musia vo väčšej miere fokusovať na programy intervencie, čo znamená, že to riešenie šikany nemôže byť založené na trestajúcej spravodlivosti, ale že musíme staviť skôr na tie preventívne programy, teda restoratívnom princípe. A na to však ale učitelia naozaj potrebujú podporu, potrebujú mať na to kompetencie a častokrát musia venovať pozornosť aj svojmu vlastnému duševnému zdraviu. Ale to sa bez peňazí, bez mentorov, bez supervíziou, bez odborných zamestnancov jednoducho v prostredí našich škôl až tak veľmi nedá.
Je mi veľmi ľúto, že vlastne končím takto negatívne, ale pravdou je, že my vieme, čo máme robiť, aby sa situácia zlepšila, no napriek tomu neinvestujeme dostatok času do tých oblastí, ktoré sú dôležité alebo ktoré sú prioritné pre budúcnosť. Ak však naozaj chceme zdravú, šťastnú budúcu generáciu, ktorá bude schopná tvoriť hodnoty a ktorá bude schopná postarať sa o nás, keď už my budeme na zaslúženom odpočinku, tak musíme ešte teraz, kým sme v zrelom veku a kým ešte vládzeme, prevziať zodpovednosť a investovať do ozdravenia našej spoločnosti, investovať do vzdelávania, a najmä do duševného zdravia. A ja viem, že je to veľmi často omielaná fráza nami, ako vás to voláte, progresívnymi slniečkarmi, ale je to nevyhnutnosť. Tak sa, prosím vás, konečne zobuďme.
A som rada, že končím. Dúfam, že sa znova neprekecnem a nepoviem niečo zle. (Povedané so smiechom.) A bolo to násilie, samozrejme, páchané na ženách, a nie na mužoch, aj keď aj to sa stáva. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 18:44 - 18:59 hod.

Kosová Ingrid