85-2
No vždy keď tam ideme, tak ja poviem, že nech ten výjazd má nejakú tému, hej, že konkrétne čo tam tých ľudí zaujíma. A nakoniec ona mi vždy povie jednu vec, a to teda kolegovia na tejto strane, však pozerám sa na pána Zahorčáka ako bývalého primátora. Nakoniec kolegovia zo samosprávy, ktorých si pozývame na tie stretnutia povedia jednu vec, ich všade trápi financovanie samosprávy. Myslím, že v tomto tu asi budete so mnou všetci súhlasiť, ktorí pracujete v komunálnej politike, či ste na tejto strane snemovne ako náš poslanec Dubovický, ktorý je poslanec Prešova, alebo pán poslanec Zahorčák, bývalý primátor Michaloviec a ďalší mnohí komunálni politici, z nejakého dôvodu, proste, povedzme si rovno, to financovanie samosprávy je jedna nevyriešená, nekonečná vec.
A hocikde prídeme, hocičo sa chceme baviť, či je to o zamestnanosti, o školstve, o sociálnych veciach, o generačnej chudobe, všetci povedia, že dobre, dobre, dobre, ale, prosím vás, vyriešte nám to financovanie samosprávy.
A to čo ja sa s týmto snažím povedať a mne je to veľmi ľúto a teraz si to povedzme teraz ako Národná rada, ako zákonodarci na tej celonárodnej úrovni, že jednoducho my tu totálne zlyhávame v nejakej základnej úlohe, aby bolo spravodlivé nastavenie prerozdelenia aj kompetencií, dookola sa o tom rozpráva, aj financií. Dookola sa o tom rozpráva. A prečo ja to vravím, je, že to, čo ma na tomto návrhu hnevá, a to čo počúvam z každej strany je to, že je to zase len plátanie, proste zase odsúvanie nejakých vecí, nejaká cashflowová operácia, ktorú musíme urobiť v skrátenom legislatívnom konaní. A mne to nejde do hlavy, mne to nejde do hlavy, že keď je tu 14 rokov, a prepáčte, ja to poviem a bude to politické, ale tak 14 rokov, tak 14 rokov tu vládne SMER, ktorý si veľmi zastával, teda zakladal na tom, že je to strana z regiónov a potom dokonca strana HLAS, ktorá sa teda odčlenila, ktorá si ešte hovorí, že je aj tým hlasom regiónov. Strany, ktoré dlhodobo ovládali ministerstvo vnútra, ktoré majú na tento dopad. Strany, ktoré teraz mali ministerstvo regionálneho rozvoja, tam sa to kúsok skomplikovalo, uvidíme, ako sa to celé vyvŕbi. No ako je to možné, že sa vám to za 14 rokov jednoducho nepodarilo vyriešiť. Už to, že o tomto sa bavíme, a že budeme mať každého polroka proste nejaký sanačný zákon, je dôkazom toho, že toto je celé zle.
A, prepáčte, ako a sú tu väčší odborníci na to, ale naozaj, naozaj by sme si všetci mohli stúpiť do svedomia a povedať si, že to financovanie samospráv, rozdelenie kompetencií, organizácia, celá tá komunálna reforma, že už to raz niekto spraví. Lebo tu na všetko máme čas, my sa tu všetkým vieme zaoberať a potom tu ako SLK niekde bokom si ideme riešiť financovanie samospráv a ešte na nás zazeráte, že prečo to tak dlho riešime.
A teraz poďme k tejto veci, o ktorej sme tu my začali rozprávať. Lebo hnevali sa tu niektorí predsedajúci, niektorí menej, niektorí viac, fajn, na to, že ako táto téma s týmto všetkým súvisí, tá transakčná daň. Ale tá transakčná daň prichádza presne do tohto kontextu absolútneho rozkladu v každom segmente spoločnosti, ktorý tu je. Jednoducho stačí, keď si vypočujete prejav pána Dubovického, prejav pani poslankyne Kleinert. Tá transakčná daň je bomba, ktorá teraz už v tej komplikovanej situácii, v ktorej samospráva je, jednoducho to robí obrovský problém. Nemusíme sa o tom ani rozprávať, všetci tomu rozumiete. A z tohto dôvodu, dovolíte, tak ja vystupujem v rozprave a rád by som vystupoval na obhajobu pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Trubana, o ktorom teraz diskutujeme a rád by som vás všetkých teda vyzval k tomu, aby ste tento návrh podporili. Je to absolútne kľúčové nie len pre samosprávu, je to absolútne kľúčové pre malých podnikateľov, veľkých podnikateľov, dostaneme sa k tomu, a preto súvisí aj s vecou, ktorú tu preberáme. Jednoducho ak máte transakčnú daň, ktorá dnes robí to, že dopravný podnik v Košiciach má problém s cashflowom lebo jednoducho ledva vyžije a teraz do toho príde transakčná daň a už ako tam nejazdia poriadne ani električky v tých Košiciach, alebo že v Prešove budú rátať bez srandy, mimochodom, bez srandy. Ak v Prešove majú problém, aby mesto akože si vyrátalo euro k euru a my do toho všetkého dáme nejakú transakčnú daň a potom začneme krútiť hlavou a niekto povie, že však čo, nejako to zvládnu, však to nejaký detail. No tak ďakujem teda pekne.
Malá technická odbočka, lebo vznikla tú taká otázka, že však tak opäť taká existenčná, hej, to bol, tak máme tu takú aj chvíľku ako vnútornej analýzy a stíšenia, že však každá daň je zlá. Tak však neni dobrá daň, aj proste je to nevyhnutné zlo.
Tak dovoľte, a myslím, že pán poslanec Hazucha, ktorý tu teraz asi nie je, pardon, nevidím ho. Myslím, tam diskutoval s pánom poslancom Dejom. On bol ten, ktorý to tak ako veľmi riešil, že vlastne čo je teda dobrá a zlá daň. Tak ja dovolím, ako taká veľmi zjednodušená makroekonomická teória, ktorá sa tu často spomína a pán minister ma kľudne môže opraviť, keď to nejako nepoviem zle, tak sú rôzne zlé dane. Tak napríklad také, že v úvodzovkách, dobrá daň je taká, ktorá napríklad zdaní nejakú negatívnu externalitu, ktorú nechceme, aby v spoločnosti bola. Napríklad klasický prípad, environmentálne dane, hej? Tak keď niekto vypúšťa odpadky, tak to zdaníme. Tým pádom ho budeme motivovať, aby to nerobil a vlastne v konečnom dôsledku, keď tá daň bude dobre fungovať, tak vlastne ju nikdy už nebude človek platiť, lebo zmení to správanie. Alebo daň z cukru je taká vec, však to poznáte, aj sme to riešili. Dobre. Potom sú dane, že daň napríklad zo spotreby. V poriadku, že teda nejdeme kaziť tú ekonomickú aktivitu, ale keď niekto už si zarobil, akým spravodlivým spôsobom určíme, že kto má platiť viac a menej, tak platí podľa toho, koľko míňa. Bohatí ľudia míňajú viacej, chudobní ľudia míňajú menej. Proste okej, fajn.
Potom sú teda že dane priame z ekonomickej aktivity, a to je teda dobre. Tak má niekto nejaký zisk, tak z toho zisku proste treba prispieť na ten štát. Fajn. Neni to úplne teda chválené, lebo to vlastne demotivuje ľudí od toho, aby teda podnikali alebo aby teda zarábali viacej a tak ďalej a tak ďalej, však to poznáte.
No a potom je tu transakčná daň. To je tá transakčná daň, pri ktorej by som sa teda chcel pristaviť, lebo asi existuje nejaký dôvod v tom kozme, nejaký dôvod, ktorý spôsobuje to, že túto fantastickú daň majú len v dvoch krajinách, a to je vo Venezuele a v Maďarsku. A teraz, kolegovia, to nevravím kvôli tomu, že sa vám smejem z toho, že aké to je smiešne, že ha-ha, majú to len vo Venezuele a Maďarsku, ale to je jednoducho dôkaz toho, že to asi nie je nejaký fantastický nápad. Akože daň, ktorá zdaňuje, prepáčte, povedzme si rovno, každú jednu transakciu bez ohľadu na to, že či ste ziskový, alebo neziskový, alebo ste niečo vytvorili, alebo ste vytvorili nejakú pridanú hodnotu, alebo ste si niečo minuli, alebo ste vytvorili nejakú externalitu. To je daň z toho, že si posuniete dve veci na účte, normálne, a to je bez ohľadu na to, že či ste v totálnej strate, či ste dopravný podnik v strate v Košiciach, alebo ste úspešná nadnárodná korporácia, jednoducho, každý bude zdanený. Ak toto vám nestačí, ak tá absurdnosť tohto návrhu, to aký to má dopad na rôzne aspekty ekonomickej aktivity, ja už naozaj neviem, že čo sa k tomu dá viacej povedať, hej? Jednoducho je to že zrejmé, nelogické a dôkazom toho je to, že to nikde na svete nerobia. A myslím, že sami kolegovia si to už uvedomujete, však za dva týždne, ako sa to tu celé rozbehlo a ako teraz tie dopady tohto opatrenia sa dostávajú na svetlo sveta, tak ja neviem, ja budem naozaj v dobrom, lebo ja mám rád diskusiu. Vidím, že pán Blcháč sa prihlásil, a to si to cením. Teda že možno povedzte, keď tu niekto v miestnosti je, kto si myslí, že to je dobrý nápad, tak nech mi tie argumenty povie. Lebo ja sa snažím dopátrať teda tomu, že kto to vymyslel a nie kvôli, že by som mu chcel robiť zle, ale preto, aby som zistil, že kto je ten človek, ktorý to bude obhajovať. Však niekde to niekto musel vymyslieť, to sa nezjavilo niekde na ministerstve financií. Čo to je, proste pán Kamenický prišiel s tabuľou zniekadiaľ z hory a proste tam bola transakčná daň? Ja tomu nerozumiem, ako sa toto stalo, kto to vymyslel čisto kvôli tomu, aby sme mohli mať informovanú diskusiu o návrhoch zákonov tu v pléne Národnej rady. Na to tu sme platení. A keď už sme tri a pol mesiaca sa nestretli, tak by sme možno mohli robiť tú prácu, ktorú máme. No a teda, viete, lebo potom to má, táto daň má teda zásadne, povedzme si, že širší dopad. Však to si všetci uvedomujeme, lebo toto nie je len o tej samospráve, ako ste si určite všimli v našej rozprave. Snažili sme sa do tejto rozpravy zapojiť aj širšie motívy, lebo však tie mestá dane dostávajú tie peniaze, ktoré získavajú z daní, či už priamo od tých, z ktorých vyberajú, alebo tie, ktoré im prídu nepriamo zo štátu, tie dane neprichádzajú zo vzduchu. Tie dane prichádzajú z nejakej ekonomickej aktivity, z nejakej ekonomickej daňovej základne, nejakej daňovej bázy, hej?
A tu sa teda pristavím pri tomto, lebo toto je podľa mňa úplne že kľúčová táto vec. Ja mám pocit, že celá naša konsolidácia, tento prvý rok sa zakladá na princípe, že je absolútne jedno, že aká tá daňová báza je, že z čoho my vyberáme z tej ekonomiky, to nám je absolútne jedno, čo my s ňou robíme, tá si tam žije a my to proste len že šťavíme. Chytáme sa, čoho sa dá. Teda my tvrdíme, že to nie úplne dobrým spôsobom, ale ako nemám úplne pocit, že by sa niekto zamýšľal nad tým, že ako tú daňovú bázu zväčšiť, ako tú daňovú bázu rozvíjať a proste, len proste potrebujeme to nájsť. Ja sa k tomu dostanem teda. Ale tu teda, tu sa teda chytím ako teda dvoch elementov v tejto celej našej daňovej základne, a to sú teda veľké firmy a stredné a malé podniky.
Ak dovolíte, pri tých veľkých firmách urobím odbočku, urobím odbočku teda k clám. To som si robil na začiatku teda srandu z toho, že či pán minister sa ešte vráti z tej Číny, ale ja absolútne tomu nerozumiem, že tu sa spúšťa najväčšia obchodná vojna odkedy, ja neviem, od tisíc, od veľkej depresie asi, hej, veľkej ekonomickej krízy, od 30. rokov. Ja som teraz len sem prichádzal, tak už Čína dala odvetné opatrenia, 84 percentná daň na USA. Toto bude tu lietať krížom-krážom a ja som nepočul, nepočul jednu odpoveď z tejto strany snemovne, že čo my s tým ideme robiť. Ja som včera videl tlačovku predsedu vlády, kde tam kreslil dáke grafy o rôznych policajtoch, s ktorými má problémy. Ja som tu videl predsedu vlády minulý týždeň vo štvrtok, ktorý nadával rodine môjho predsedu, a toto mal čas riešiť, ale že by som ja počul od niekoho v tejto miestnosti to, že čo my ideme robiť, prosím pekne, s najväčšou ekonomickou krízou, ktorej možno my ideme čeliť ako exportná ekonomika, tak to som nepočul. A teda zvlášť by som povedal, že čerešničkou na torte tohto celého je to, že politici na tejto strane snemovne v novembri, keď vyhral pán Trump, tak sa všetci tešili. Ja som dokonca ešte, nehnevajte sa, aj pán Drucker, ešte aj váš predseda dokonca pred pár, minulý týždeň, on má nový podcast, tak ja počúvam všetko, proste podcasty sú super, tak som si pustil teda podcast pána Eštoka. Ešte dokonca aj tam sa tešil z toho, že Donald Trump je víťaz. No tak ja neviem, vysvetlite to, prosím, tým ľuďom, že ako je to výborné, že taký suverenista, ktorý porazil progresivizmus a konečne s tým zatočil, tak ste sa z toho tešili, tak choďte to povedať, prosím, do tých fabrík, choďte to povedať kolegom môjho otca do U.S. Steelu. Choďte to povedať ľuďom, čo robia vo všetkých automobilkách, ako fantasticky ste drukovali tomu Donaldovi Trumpovi, aké to je výborné, ako on tej ekonomike pomôže. A keď im to potom dopoviete, tak, prosím, sa vráťte a povedzte nám konečne niekto, že čo ideme s týmto robiť. Lebo o tomto by sme mali rozprávať.
A druhá teda odbočka v tej daňovej báze sú tie malé, stredné podniky, o ktorých sme tu naozaj akože rozprávali. Vám to príde normálne, že za týždeň vám sa podarila unikátna vec. Vy ste za týždeň akože zabili normálne ako bezhotovostné platby. Choďte, ako som spomínal vo faktickej poznámke, niektorí ste tu neboli, ja to zopakujem, vedľa Kohútovej, na druhý deň, vedľa Kohútovej je jedna krčma, kde na druhý deň povedali, že dajte, prosím, už platby len v hotovosti, kartou nie a dáme vám dvojpercentnú zľavu. Bez srandy, bez srandy. No, no nech sa páči. Takže doba kešu nech sa vráti, nech sa páči, toto sú efekty. Poštové poukážky budú teraz ako voľba, do 19. storočia sa vraciame teda. Budú ľudia si radšej posielať, ja neviem, telegramy, faxy a podpis karty od pána Mažgúta, len, preboha, neplaťme kartou. No a teda, nech sa páči. Takže toto je teda prístup. (Reakcie z pléna.) Nula platba kartou, ale potom keď to príde na účet, to ide ďalej, že? No, tak nech sa páči. No, ale pán Mažgút odchádza, ale nevadí, my sa určite v nejakej diskusii stretneme a dopovieme si to, pán Mažgút, kľudne choďte. Ďakujem pekne.
No a teda toto je tá situácia, čo je tá odpoveď. A toto ma teda baví najviac, alebo poviem to ironicky, ma to baví najviac, lebo pán Hargaš mal veľmi dobrý prejav, škoda že ste ho viacerí nepočuli, keď tu bol pán minister zdravotníctva a pán Hargaš teda povedal, že pán minister ho tak ako medzi rečou vyzýval, tak povedzte, že kde to akože ušetríte. A pán Hargaš teda začal a začal postupne. Samozrejme, začal tými menšími vecami, že mercedesy a diéty poslanecké a potom prešiel k takým väčším veciam, že ÚHP, viete, nejakých sto miliónov hore-dole a tak ďalej, pozrite si to. A pán minister tu celý čas len krútil hlavou a vravel, že to je málo, to sa nedá. Normálne, to sa nedá. A ja normálne, ja tomu nerozumiem, ako sa to stalo, že táto vláda majstrov sveta vo vládnutí, 14 rokov vládnucich ľudí, ktorí ste nám v kampani len odkazovali nič iné, len, preboha, nech sa len progresívci nedostanú k moci, lebo to bude koniec sveta, to sú najväčší amatéri. Tak vy ste teraz pri moci a vy prídete s konsolidáciou, kde na jednej strane môžte usporiť, nemusíte urobiť tú rentu, pán Karas, nemusíte proste kúpiť ten mercedes, nemusíte kúpiť ten business jet a možno by ste mohli urobiť tie úspory, ktoré vám odporúča ÚHP, ale vy vtedy niekde na ministerstve si poviete, nie, to sa nedá. Chlapi, to nepôjde. Rado, to nepôjde, to, Rado, poviem preto, lebo teda tipujem, že to je štátny tajomník Majerský na ministerstve financií, že možno tam niečo má. Tak ilustratívne si poviem, Rado, nie, takto sa to nedá. Musíme dať tú transakčnú daň, nič iné neexistuje, žiadne iné riešenie. Naozaj to je ako presne to tričko, čo sa tak zo srandy predáva, nedá sa, nemôžeme, nezáujem, dobre to vravím? Nevieme. Tak toto ste vy ste túto kultúru. A vy tomu aj sami rozumiete, lebo teraz keď sa dostáva, teraz keď sa ideme baviť o druhom kole konsolidácie, tak zrazu, zrazu, sa čuduj svete, pán minister Taraba povie, že možno sa treba pozrieť aj na výdajovú stránku. No a už teda chápete, že možno to také úplne také nebude.
A potom druhá vec, ktorá ma na tomto baví, je, že na všetko máme čas. Lebo už teda šípim, ja teda čítam medzi riadkami, zdá sa mi, že nálada sa pohla voči transakčnej dani, a teda zdá sa mi, že väčšina už v tejto miestnosti je za to, aby sme ju v nejakej forme zrušili. Ale na všetko ja počujem potom že, že však máme čas. Však to dáme do júna, dáme to do septembra a viete, ako to je, dušičky, jedno s druhým a rok sa s rokom stretol a v 27. to budeme niekedy rušiť.
Skryt prepis
