Videokanál klubu

Ďakujem, ja by som len chcela vyjadriť podporu tomuto návrhu, má to aj také osobné dôvody, ja som teda tiež pred dvanástimi rokmi prerušovala doktorandské štúdium z dôvodu mojej prvej materskej, našťastie to bolo tu na Univerzite Komenského, kde mi to umožnili a prerušovala som nakoniec iba na rok, ale napríklad vzápätí som prechádzala do druhej materskej a kebyže neukončím to štúdium medzi tými materskými, tak určite by som prerušovala na minimálne dva alebo tri roky, a to už neviem, či by mi vtedy školský poriadok bol umožnil.
Čiže myslím si, že je naozaj dôležité a ja som v tomto veľká zástankyňa, že nech sa každá rodina zariadi tak, ako je to pre nich najlepšie a vieme, že tie životné príbehy sú veľmi rozmanité a ten štát by mal vytvoriť čo najflexibilnejší systém, akoby otvoriť dvere pre čo najviac možností a myslím si, že naozaj keď doktorandky, a ja teda dúfam, že bude aj stále viac mužov, ktorí budú chodiť na materské dovolenky a budú vlastne takto sa podieľať na starostlivosti o to dieťa a keď práve aj doktorandkám aj doktorandom umožníme aj toto prerušenie, tak mi to príde ako vec, ktorá jednoducho nikomu neškodí, ale niektorým ľuďom pomôže.
Takže ďakujem za tento návrh.

Aha, ja som sa zabudla prihlásiť, ale ja som vlastne chcela dať, aj som sa čudovala, že prečo tam nie som.

Viete, pani kolegyňa, ja už tu naozaj vážne pochybujem o schopnosti niektorých ľudí čítať a počúvať s porozumením a neviem, čo mám k tomu viac dodať. Možno len poviem to, že tento návrh uznesenia, ktorým by sa celá Národná rada, to znamená aj koalícia, aj opozícia, ospravedlnila, je asi odpoveďou na tú vašu výčitku, že sa máme ospravedlniť my. Však, samozrejme, keby to bolo prijaté, tak asi sa celá Národná rada nerozlišujúc ospravedlňuje za karantenizáciu osád, ktorá v tom zákone, ktorý ste prijali, nie je. Možno si to dajte vysvetliť kolegami, ktorí viac rozumejú právu, ja už naozaj ako nemám ďalšie slová a vety na to, aby som vám tu robila nejaký skrátený kurz práva. Ďakujem.

Dobrý deň. Chcem ešte teda uzavrieť túto rozpravu niekoľkými možno vysvetľujúcimi vetami. V prvom rade asi je samozrejmé a jasné každému, že návrh tohto uznesenia sme podali v reakcii na zákon, ktorý sme tu schválili v stredu, ktorý sa volá o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám počas pandémie a hlavne preto, že o jednej, ak sa tu teda bavíme o tom, že komu bola počas pandémie spôsobená krivda, tak o jednej jedinej krivde sa tu doteraz naozaj nič nehovorilo a nerieši ju ani ten schválený zákon, a to je práve krivda, ktorou sa snažíme riešiť týmto uznesením, a teda plošná karantenizácia založená na etnickom základe v prípade Rómov a Rómiek. A chcela by som povedať, že neriešime to preto, lebo časťou toho zákona sa chce naprávať imaginárna krivda, ktorá sa podľa koalície stala ľuďom, ktorí vlastne platili pokuty za to, že nedodržiavali tie opatrenia. Nie. Dôležité je povedať, že jediná časť zákona, s ktorou som ja osobne súhlasila, bolo to odškodnenie za štátnu karanténu, o ktorej Ústavný súd povedal, že bola nezákonná a je to správne, pretože štát v žiadnom prípade nemôže slobodných ľudí len tak zavrieť, nedať im o tom rozhodnutie, nedať im možnosť odvolať sa a potom ešte vlastne od nich požadovať náhradu týchto nákladov. Ale keď, vážení kolegovia a kolegyne z koalície, máme tento názor o plošnej karanténe, teda o karanténe ľudí, ktorí prichádzali zo zahraničia a bola nútene na nich uvalená a keď aj Ústavný súd povedal, že takáto karanténa bola nezákonná, tak v takom prípade vy logicky musíte uznať, že aj tie plošné opatrenia, ktoré boli uvalené na Rómov a Rómky len preto, že žili v osadách, boli rovnako nesprávne a rovnakým spôsobom sa musíme týmto ľuďom ospravedlniť. A ja keď som sa bavila o tomto uznesení s vami, kolegyňami a kolegami, naprieč koalíciou, ale aj z radov opozície, ktorí boli vtedy pri tom, tak neboli nadšení, že toto podávame a mali pocit, že tým ideme proti predchádzajúcej vláde a že veď to bolo správne a padali všetky rôzne veci, ktorú tu už ako keby rôzne predsudky, dojmy, ktoré tu už moje kolegyne ako keby zvýrazňovali predo mnou, najmä teda to, že Rómovia a Rómky, ktoré žijú v tých osadách, sa nebudú vedieť izolovať, keďže žijú viacerí v tých chudobných malých priestoroch a podobne. Ale tu treba povedať dve veci.
Po prvé, to, akým spôsobom žijú, nemôže mať vplyv na to, že keď príde k najzlomovejšej udalosti v našich životoch, hraničnej situácii ako pandémia, tak my ich potrestáme za to, že ich naša spoločnosť vytesnila na okraj. Pretože my sme zodpovední ako väčšinová spoločnosť za tú generačnú chudobu, za tú stigmu, s ktorou žijú, za to, čo sa im všetko deje, za to, že nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť, že ich ženy sterilizovali v rozpore s právom a milión ďalších vecí, ktoré by som tu mohla popísať. Čiže aj keby bola pravda to, z čoho tieto škandalózne opatrenia vychádzali, aj keby bola pravda, tak stále tvrdím, že tie opatrenia takéto byť nemali a že sme ich vlastne potrestali za život, ktorý im ale my nanucujeme našou spoločnosťou a tým, že ich dlhodobo ignorujeme a nechávame ich žiť na jej okraji. Čiže toto ako ospravedlnenie nikdy nebude stačiť. Nemôžme ich prosto potrestať za niečo, čo sme im sami spôsobili a v čom ich nechávame žiť.
A teraz k tomu, že by to malo byť nejaké opatrenie, namierené proti nejakej konkrétnej vláde. To si tiež nemyslím, že treba takto vnímať, pretože je to väčšinová spoločnosť ako taká, ktorá ma zodpovednosť, hlavnú zodpovednosť za to, v akých podmienkach títo ľudia v tých osadách žijú. My sme to spôsobili, my to nechávame dopustiť a akákoľvek vláda, myslím si, že väčšina vlád, ktorá by sa ocitla v takejto situácii, ako bola teda táto celosvetová pandémia, by sa, žiaľ, práve z dôvodu, že tá stigma, v ktorej Rómovia a Rómky žijú, že tie predsudky, že tá diskriminácia idú prosto naprieč našou spoločnosťou, čo sme nakoniec mali možnosť počuť aj pred chvíľou tu v jednom príspevku, tak ja si myslím, že takmer všetky vlády by mali veľmi blízko k podobnému rozhodnutiu, ak by na Slovensku vládli.
A práve z toho ja vyvodzujem tú našu kolektívnu zodpovednosť, aj zodpovednosť terajšej vlády, aby sa ospravedlnila za to, o čom si možno myslí, že na tom nemá žiaden podiel viny. Ale my sa tu nebavím o tom, kto teraz má podiel viny, lebo to uznesenie má poukázať na to, že tu sme všetci vinní. Tu sme všetci zodpovední za to, akým spôsobom sme sa v zlomovej historickej situácii postavili voči najslabším a najostrakizovanejším ľuďom v našej spoločnosti a ja si jednoducho myslím, že by sme všetci rovnako vedeli zlyhať, a preto sa im teraz musíme ospravedlniť. A preto vás prosím, aby ste toto uznesenie podporili. Ďakujem.

58-2
Zároveň nikto nebol doteraz schopný preukázať, že či tieto opatrenia skutočne efektívne zabránili akémukoľvek šíreniu a ani vtedy vláda neprišla s menej reštriktívnymi opatreniami. Pretože áno, aj v kontexte pandémie, keď sa niečo takéto deje, tak, samozrejme, že sú obmedzenia, ktoré sa nielenže môžu, ale musia prijať, ale je na zodpovednosti tej vlády navrhnúť ich tak, aby čo najmenej obmedzovali tie ľudské práva dotknutých osôb, ale zároveň teda chránili aj ten všeobecný záujem, a síce v tomto prípade zdravie celej populácie. Táto nevyhnutnosť opatrení nebola preukázaná doteraz a nezohľadnili sa, samozrejme, ani špecifické potreby v tých daných lokalitách. A o tom hovorila aj kolegyňa Kosová, že jednoducho v tých skupinách, ktorých sa tieto opatrenia týkali, tak často chýbala voda, pretože vieme, aká je situácia vo vylúčených komunitách, samozrejme prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie, ďalšie obmedzenia. A jednoducho na to sa nejakým spôsobom vtedy nedbalo, tie osady sa jednoducho uzavreli.
Ja tiež spomeniem, že tento týždeň sme tu odškodňovali vraj krivdy, ktoré sa stali ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá a, naopak, tu sa nevieme, lebo teda tak to vnímam, že koalícia toto uznesenie opäť raz nepodporí, tu sa nevieme vyhradiť voči skutočným krivdám, ktoré sa stali týmto ľuďom, pretože ako som už spomínala, tak jednoducho nijakým spôsobom nie je preukázané, že prečo sa toto muselo diať, či tam neexistovala iná možnosť a ako boli teda obmedzené tie ich ľudské práva. A ja súhlasím s tým, čo povedala aj pani poslankyňa Kosová, že jediné, čo sa týmito opatreniami dosiahlo, boli len ďalšie nenávistné prejavy voči rómskej menšine, pretože ja veľmi dobre na to spomínam, akú náladu to opäť vyvolalo v spoločnosti, keď sa začalo hovoriť o ohniskách nákazy, ktoré prichádzajú z osád a podobne. A namiesto toho, aby sa kompetentní venovali tomu, že odkiaľ skutočne ten vírus pochádza, kde máme tie ohniská, tak jednoducho iba takýmto spôsobom šírili hoaxy a predsudky o tom, že nám to tu dovliekli ľudia, ktorí cestovali z Británie, a teda určite to budú Rómovia a určite to donesú do tých osád a z tých osád sa to bude ďalej šíriť. Jediné teda, čo sa tým dosiahlo bolo ešte prehĺbenie, ešte väčšie prehĺbenie tejto nenávistnej rétoriky. A viete, ja by som vás tak chcela aj poprosiť, kolegovia, kolegyne, že v tom čase počas pandémie sme sa podľa mňa k rómskej menšine a nie je to ani prvý a, žiaľ, teda očividne ani posledný prípad, sme sa k ľuďom teda z rómskej menšiny správali, akoby boli nejaké zvieratá. Pretože skutočne a možno sú to silné slová, ale ja si neviem predstaviť, že by sa iní ľudia v inej krajine, kde fungujú nejaké demokratické princípy, právny štát atď., správali k časti populácie tak, že ideme vás zavrieť do klietky a dosť. To je skutočne, skutočne neľudské a ja si želám, aby sme aj my tu na pôde Národnej rady robili skutočne všetko pre to, aby sme, keď už chceme teda my sa pasovať tým veľkým slovom s veľkým písmenom Ľ ako ľudia, tak aby sme sa aj k iným ľuďom tak správali. To je také moje želanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja sa obávam, že ma začnete volať vegeta, lebo že sa miešam do všetkého, lebo som tu vystupovala aj predtým, ale nedá mi, ja si myslím, že ľudských práv by sme sa mali zastať všetci a všetky a že hlasom utláčanej diskriminovanej rómskej menšiny by nemali byť len samotní Rómovia a Rómky.
Aj keď teda, samozrejme, že ja som hrdá na to, že tu majú zastúpenie aj teda v Progresívnom Slovensku, ale myslím si, že hlavne my, zákonodarcovia a zákonodarkyne by sme mali dbať na to, aby sa ľudské práva všetkých dodržiavali a sme tu na to, aby sme ich hájili a nie naopak, aby sme ich potláčali.
Budem sa ale venovať tomu tvojmu uzneseniu, Ingrid, a skutočne som hrdá na to, že moje kolegyne a kolega s týmto prišli do Národnej rady. Ja by som ťa tak trošku poopravila, možno si hovorila, že sme boli jedinou krajinou, ktorá toto robila, robilo to aj Bulharsko. No tak čuduj sa svete, zrovna dve krajiny, ktoré sú známe tým, ako strašne diskriminujú rómsku menšinu, tak jednoducho aj počas pandémie sa opäť zamerali na takéto potláčanie základných ľudských práv a cielili na rómske komunity také opatrenia, ktoré nerobili voči majorite. Ja si vždy tak, keď sa niečo takéto deje, keď je nejaký takýto prípad, robím test Francúzskom, lebo som tam dlho žila a aj vás by som sa teda opýtala, kolegyne, kolegovia, že čo si myslíte, čo by sa stalo napr. vo Francúzsku, keby teda vláda tam počas pandémie rozhodla, že ide jednu štvrť, ktorá je teda štvrť, v ktorej žijú ľudia vo viacgeneračnej chudobe, že ich ide týmto spôsobom karantenizovať, viete si to predstaviť, že by sa niečo takéto udialo vo Francúzsku, v Paríži, v St.- Denis napríklad? No nie, lebo to, čo by nasledovalo, to si ani nechceme predstaviť.
A u nás sa to deje bežne a okrem teda kolegýň a kolegu, ktorí priniesli toto uznesenie a, samozrejme, vtedy verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej a ďalších ľudsko-právnych aktivistov, aktivistiek, tak v podstate všetkým je to aj naďalej jedno a mňa toto veľmi mrzí, a teda o to som radšej, že tu máme toto uznesenie. To, čo sa dialo počas pandémie a teraz hovorím špeciálne teda rómskej menšine, tak bolo, samozrejme, v rozpore s princípom nediskriminácie alebo teda rovnakého zaobchádzania, a to hneď v niekoľkých právach, samozrejme, že to obmedzenie slobody pohybu alebo aj obmedzenie, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, tak tam boli také markantné, že ja si neviem predstaviť, ako môže toto niekto obhajovať alebo ako predtým môžeme ako spoločnosť zatvárať oči? Je to v rozpore, samozrejme, s týmito právami, ku ktorým sme sa my ako Slovenská republika dobrovoľne, slobodne zaviazali, keď sme prijali napr. Európsky dohovor o ľudských právach alebo aj smernicu EÚ o, a ja strašne nemám rada to slovo, ale tak sa volá, rasovej rovnosti.
Takže my na jednej strane tu máme medzinárodné dohody, ku ktorým, ešte raz, sme sa dobrovoľne zaviazali a na druhej strane ich potom opäť raz dobrovoľne porušujeme. Toto, čo sa dialo, tak sa dialo za asistencie polície a niekedy aj armády, ale však, samozrejme, že plnili príkazy a ten, kto za to nesie zodpovednosť, tak je v prvom rade tá minulá vláda a tu vidíte, že my sme to kritizovali aj vtedy, kritizujeme to aj teraz, pretože celá tá karantenizácia vlastne sa diala bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov o tom, že práve v týchto osadách alebo vylúčených komunitách sa vírus šíri, alebo že by sa teda mohol rozšíriť aj za ich hranice.

Pán predseda, ja navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky ospravedlnila hosťom a hostkám na balkóne, ktorí museli mať pocit, že sú na trhu a nie v Národnej rade. A ja si myslím, že nie vždy to tak vyzerá, obzvlášť nie v piatok, keď tu vystupuje väčšinou teda iba opozícia a koaliční poslanci a poslankyne sa nejakým spôsobom nezapájajú, no tak, žiaľ, asi vychytali nejaký zlý deň. A zároveň som tam teda videla ľudí v uniformách, pravdepodobne teda z našej armády, neviem aký oddiel, tak by som im chcela teda poďakovať a môžeme teda to vyjadriť aj potleskom za ich prácu napr. aj počas pandémie, keď oni vlastne dohliadali na dodržiavanie pravidiel. A táto koalícia sa im zrovna tento týždeň vysmiala tak, že ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá, tak odškodňujú, tak poprosím aj o jeden potlesk pre našu armádu, zdravotníkov a vôbec všetkých, ktorí dbali na to, aby sa pravidlá dodržiavali na rozdiel od tejto koalície. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani Vaľová, ja som tiež veľmi rada, že ste vystúpili, lebo to prosto bolo zhrnutie v praxi vlastne všetkého toho, čo mala Ingrid predtým odborný príspevok. Povedala by som, že by bolo veľmi fajn, keby si ľudia neplietli pojmy s dojmami a tiež ešte musím dopovedať aj to, že my nechceme odškodňovať ľudí, ktorí boli podrobení nútenej karanténe, to nie je pravda. Po celý čas, keď sme sa bavili v rozprave o tom zákone, sme zdôrazňovali, že keby ten zákon bol venovaný len povinnej karanténe, o ktorej aj Ústavný súd povedal, že bola nezákonná, tak by sme s ním nemali problém. Ale veľká väčšina toho zákona a peňazí, ktoré sú na ten zákon naviazané, pôjde na odškodnenie ľudí, ktorí zámerne porušovali vtedy platné predpisy a dostali za to pokuty.
Takže si nemýľte pojmy s dojmami, radšej by som vám odporúčala si niektoré veci naštudovať, takisto ako si naštudovať poriadne to, o čom je naše uznesenie a možno potom ísť do rozpravy. A tiež teda by som uvítala, keďže poslanci a poslankyne v parlamente som si kedysi naivne myslela, že by mali reprezentovať aj nejaké hodnoty, tak by bolo fajn, keby aspoň v tomto pléne aspoň raz nezaznievali rasistické a diskriminačné reči na Rómov a Rómky, ktorým táto spoločnosť dlží viac, ako si vy viete predstaviť. (Potlesk.)

Pani Vaľová, vážená pani Vaľová, ja vám srdečne ďakujem za tento prierez vašich úspechov, ktoré ste mala ako primátorka. Reagovala som na vás práve kvôli tomu, pretože ste neurobili pre Rómov ani to základné, čo je potrebné pre život v 21. storočí a máte len kopu výhovoriek a takých tých typických rečí plných predsudkov a diskriminácie a ja to nemám rada a už to nebudem trpieť v mojej prítomnosti, to je po prvé.
Po druhé, ja by som vám veľmi odporúčala, keby ste počúvala s porozumením, pretože my nenavrhujeme týmto uznesením, aby Rómovia, ktorí boli plošne karantenizovaní, obklopení policajtami a armádou, páskami a plotom a nebolo im umožnené, aby vôbec mohli odtiaľ odísť ako v nejakom koncentráku, tak navrhujeme, aby sme sa my poslanci a poslankyne odškodnili. Bolo by to aspoň minimum za to, aká krivda bola na nich počas tohto obdobia spáchaná a v porovnaní s tým, že ideme odškodňovať ľudí, ktorí odmietali nosiť rúška, ktorí vykrikovali dezinformácie a hoaxy na námestiach, by to bolo minimum.
A apelovala som tu na vás, aby ste boli aspoň trošku veľkorysí a aspoň trochu srdeční a urobili niečo, čo naozaj za to stojí v porovnaní s tými zákonmi, ktoré tu predkladáte.
Takže ja som teraz strašne zvedavá, keď ste za to, aby všetci ľudia boli odškodnení vrátane Rómov, tak som strašne zvedavá, či za to zahlasujete. Ďakujem.

24-2
Nejdem teda opakovať to, čo hovorila kolegyňa Stohlová, vysvetlila presne, že čo v tom navrhujeme a ja by som iba spomenul jednu vec, na ktorej budeme trvať a myslím, že na ktorej by ste mali trvať aj vy, kolegovia zo SMER-u a kolega z HLAS-u, že proste Útvar hodnoty za peniaze, to nie je žiadna mimovládka, proti ktorej bojujete alebo nie je to ani Sorosova pobočka a nie je to, je to proste jeden veľmi kompetentný útvar, stále kompetentný útvar na ministerstve financií, teda pod tutelou SMER-u, ktorý vie posudzovať komplexne nejaký, nejaký výdavok zo štátneho rozpočtu, respektíve nejaké zadlženie do budúcnosti. A presne toto pri Málinci sa ukázalo ako ten, to posudzovanie chýba.
Takže ja by som len chcel podporiť a vás poprosiť o podporu. Myslím, že nič ako keby že nič sa vám nestane, ak za to zahlasujete, lebo vlastne my tam nijakým spôsobom neokypťujeme ten váš zákon, len sme sa poučili po roku fungovania, že akým spôsobom by sa to diať nemalo. A pripomínam, že to nie je žiadna hanba po roku, po nejakej skúsenosti zmeniť nejaký zákon, lebo vlastne vám sa to stáva veľmi často, keď v skrátenom legislatívnom konaní proste dáte nejaký zákon a vlastne už za mesiac, za dva mesiace, za tri mesiace ho niekoľkokrát novelizujeme.
My vám v tomto ponúkame spoluprácu. Ide nám o Slovensko, ide nám o občanov a občianky tejto krajiny a v tomto prípade napríklad ide nám o to, aby bezmocní občania Málinca a okolia mali svoje zbrane, obranné zbrane v rukách, keď na to príde. Ďakujem veľmi pekne.