Videokanál klubu

Pán Hargaš, dali ste si takú rečnícku otázku, resp. dali ste si otázku, že pýtate sa kto teda presadil takýto pozmeňujúci návrh, že idú opäť takýto tunel na verejné financie, to znamená na financie nás všetkých, a podotýkam, peniaze voličov SMER-u, HLAS-u, SNS urobiť v prospech ľudí, ktorí nekonajú čestne. No, prečo to idú robiť? No preto, lebo ono aj Trestný zákon aj ten novelizovaný hovorí, že ak existuje určitá skupina ľudí, ak existuje viacej rokov, má viacej členov a existuje s cieľom legalizácie príjmov z trestnej činnosti, pod čím si môžme predstaviť napríklad to, že to, čo ukradnete na Slovensku, potom si z toho postavíte luxusnú haciendu niekde na Francúzskej riviére alebo si ju tam kúpite za 5-6 mil. eur ako Kažimír, Počiatek a Stromček, tak s takýmto cieľom presne robia aj túto zmenu v zákone o verejnom obstarávaní, aby mohli kradnúť jak po nebohom, a potom zároveň hovoria rodinám s deťmi, že im ukradnú daňové bonusy, kde okradnú rodinu s dvomi deťmi, s dvomi stredoškolákmi len za jeden jediný rok o 2 160 eur. A ak tá rodina náhodou má dvoje dvojičky 17-ročné, ktoré majú povedzme že sestru 15-ročnú, čiže majú troch stredoškolákov, tak takúto rodinu potom práveže takto vytvárajú tunel v našich verejných financiách, okradnú o 3 240 eur za rok.
A ja sa pýtam teda, že či voliči SMER-u, HLAS-u, SNS s týmto volili túto mafiánsku zberbu, lebo toto je mafiánska zberba, čo nám tu vládne, lebo tunelovať verejné financie, tunelovať peniaze svojich vlastných voličov a potom z toho kupovať vily na Francúzskej riviére, to môže urobiť len organizovaná zločinecká skupina, ktorú inak nazývame mafia alebo mafiánska zberba – čo ste vy. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi poslancovi Hargašovi, ktorý sa veľmi správne pýtal, prečo to urobili. Prečo takýmto spôsobom v podstate zneprehľadnili zákon o verejnom obstarávaní. Je to, odpoveď je veľmi jednoduchá. Keď nezverejníte, keď nezverejníte či už zápisnicu, alebo dokumenty, ktoré aj z podlimitných zákaziek sa zverejňovali, tak, samozrejme, je ťažšia kontrola.
Napríklad nezistíte potom, že súťažili dve majetkovo prepojené firmy alebo že súťažili firmy, kde sa jedna z nich potom stala subdodávateľom, alebo že boli veľmi čudne nastavené podmienky a jednoducho verejné obstarávania boli zmanipulované, takže jediným cieľom takéhoto návrhu, takéhoto prílepku je menšia a nižšia kontrola zo strany verejnosti, verejných obstarávaní podlimitných zákaziek. A tie podlimitné zákazky vôbec nie sú malé sumy. Sú to obrovské sumy podlimitných zákaziek, je veľké množstvo a takýmto spôsobom môžu milióny a milióny eur verejných peňazí sa strácať.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem.
Tomáš, súhlasím s tými zmenami, ktoré majú zabrániť marketingovým aktivitám pri prepoisťovaní rómskej komunity, a veľmi správne si na začiatku korektne povedal, že robili to všetky poisťovne, potom ja keď som sa stal minister, tak to nové predstavenstvo Všeobecnej zdravotnej malo ako dosť kľúčovú úlohu aj kvôli, aj projekt na to písali, že ako zabezpečiť nárast poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
No, problém bol trošku ten, že nakoniec víťazi, ktorí sa v tej Všeobecnej ocitli, tak to pochopili to trošku tak, že majú kopírovať spôsoby tých súkromných poisťovní a začali robiť to isté čo oni. Takže ja by som to nenazval, že je to zlá Všeobecka, robila to, ne-ne-ne, ona začala robiť to, čo robili tie súkromné, presne z tých dôvodov, ktoré si veľmi správne akože určil, no a súkromné sa okamžite ozvali a začali búšiť, že Všeobecka prepoisťuje rómske komunity, a už to tu máme teraz aj v zákone, však nakoniec už sa to teraz nikomu tým pádom, aby sa to nikomu neoplatilo. A úprimne, podobné som videl aj pri tých zubných benefitoch, na začiatku na tom súkromné poisťovne naháňali poistencov, aj si zlepšili kmene, keď to začala robiť Všeobecka, bum, už sa to robiť nebude, však lebo to už neni zaujímavé.
Takže ja to vidím tak trošku, neviem, či objektívne, ale nie úplne proti tej Všeobecke, tá Všeobecka skôr lapá po dychu, a tieto praktiky, do veľkej miery sú za ne zodpovedné, či dobré, či zlé, aj tie súkromné poisťovne.

Ďakujem za slovo.
Taktiež vítam tento návrh zákona a myslím si, že tento deň je historický a dejiny by sme si mali pripomínať a uchovávať. A práve takéto momenty, ktoré priviedli súčasnú dobu k slobode, a ale aj uctiť si všetkých tých ľudí, ktorí tam boli, ktorí, ktorí bojovali a ktorí v tichosti v modlitbe sa nebáli bojovať za slobodu, bojovať proti, proti režimu, ktorý, ktorý tam bol vtedy v tom období alebo v tom čase panoval, a preto ja vítam tento návrh Anny Záborskej aj Riša Vašečku. A aj my v klube budeme hlasovať za tento návrh, aby tento deň bol naozaj sviatkom a aby tento deň sme si naozaj mohli tak uchovať pre ďalšie generácie a zdôrazňovať to, čo sa udialo v tento deň.
Ďakujem pekne

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že tento deň je nielen pamätný, ale je to aj zásadný bod v našich dejinách. Myslím, že aj mnohí predstavitelia hlavy štátu, prezidenti sa zúčastňovali na spomienkových udalostiach pre tento deň. Bol by to podľa mňa obohacujúci prvok, ak by sme tento zákon podporili a tento štátny sviatok ustanovili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len krátko dodám, že možno niekto chce bagatelizovať 25. marec, a tvrdí, ’88, a tvrdí o tom, že, tvrdí to, že si nezaslúži, aby bol štátnym sviatkom, stačí, že si ho budeme pamätať, ale keby to nebol deň, ktorý vážne ohrozil existenciu vtedajšieho režimu, keby vtedajší predstavitelia to neboli považovali za kývanie svojich základov, tak by neboli sa uchýlili k takému brutálnemu zásahu, ako to urobili. Neboli by vyslali ani tie delá, ani psov, ani policajtov, vojakov, ani by neboli zatýkali ľudí, ktorých držali niekoľko dní vo väzení, pretože by si povedali, však nech si ticho pomodlia ruženec a držia v rukách sviečky, však my sme na toľko silní, pevní, že nás nič neohrozí, čiže bolo to skutočne zatrasenie základmi komunizmu a uvedomovali si to aj sami predstavitelia vtedajšieho režimu a myslím, že si to uvedomoval aj vtedajší svet, ktorý to pripomínal. Dokonca si to pripomenul aj Európsky parlament.
Čiže dajme tomuto dňu to, čo mu patrí, aby to bol štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno.
Ďakujem pekne.

Ja sa na úvod priznávam, že som tak trochu porušil rokovací poriadok, lebo som si urobil fotku, keď som sedel tam, pretože toto je ten prípad, keď rokuje Národná rada v minimálnom zložení, je tu predsedajúci, je tu navrhovateľ, je tu spravodajca a ja ako rečník.
A niežeby som... (Reakcia z pléna.) Áno, predsedajúci, tým som začal. Takže na jednej strane je mi to ľúto, na druhej strane to je pochopiteľné, za normálnych okolností už by sme boli 36 minút skončili rozpravu, ale teraz rokujeme tak dlhšie, ale poďme k veci. Máme v slovenskom právnom poriadku prípady, a dokonca sa niektoré aj relatívne čerstvo zaviedli, že nejaký deň je štátny sviatkom Slovenskej republiky a zároveň nie je dňom pracovného pokoja. Určite nechceme s pani predkladateľkou Ankou Záborskou vytvárať nejaké nové náklady pre štát alebo zamestnávateľov, ale ja si naozaj myslím, že 25. marec, ktorý odkazuje predovšetkým na 25. marca 1988, je hoden toho, aby bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Keď to len tak v skratke porovnám so 17. novembrom, ktorý bol teda štátnym sviatkom ešte z čias Československej republiky, a dokonca ešte odkazoval aj na to, čo sa stalo počas podstate začínajúcej druhej svetovej vojny alebo prebiehajúcej, tak vlastne tento deň je v prvom rade o udalostiach, ktoré boli v Prahe. Samozrejme, som za to, aby 17. november bol a zostal štátnym sviatkom, je to významný deň boja za slobodu, demokraciu, ale 17. november 1989 by nebol, alebo nie určite v takejto forme a v takomto čase bez 25. marca 1988, zhruba o nejaký rok a pol sme v Bratislave predišli tie udalosti, ktoré potom vyvrcholili v Prahe v novembri 1989.
Samozrejme, po tom pražskom 17. novembri 1989 sa už tieto zhromaždenia začali diať po celej republiky, potom už aj v Bratislave a iných, iných mestách v Česku aj na Slovensku. Ale chcem tým teda povedať to, že ak si pripomíname 17. november, čo je veľmi správne, o nič menej by sme nemali si pripomínať a sláviť ako štátny sviatok 25. marec 1988, myslím si, že by to bolo niečo v našich dejinách, na čo môžeme byť hrdí a čo je teda hodné toho, aby to nebol len pamätný deň, ale štátny sviatok, lebo naozaj máme čo oslavovať. Tých momentov v našej histórii nie je až tak veľa, resp. nevieme ich až tak veľa nájsť, a myslím si, že pre našu národnú identitu, národnú hrdosť by to bolo vhodné.
Takže zopakujem to, tak ako máme 17. november ako štátny sviatok, navrhujeme a prosíme aj kolegov, aby to podporili, aby 25. marec bol štátnym sviatkom, a podotýkam, bez nároku na deň pracovného pokoja, tak ako to v prípade už niektorých štátnych sviatkov máme.
Ďakujem.

203.
Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025, do prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, je mi cťou, že z tohto miesta môžem hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii.
Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Novembra ’89. Rozprávame však aj o tom, čo tejto udalosti predchádzalo.
Rada by som vás požiadala o podporenie novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Vašečkom z Kresťanskej únie.
Hovoríme o udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore, no s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch.
Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu dôrazne a nahlas pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo jasný, silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby Deň zápasu za ľudské práva sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno.
Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom.
Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.
Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia.
Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska slovami:
„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“ Toľko citát.
Z kontektu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu.
Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960.
Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie stal štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno, podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ospravedlňujem sa kolegom možno, ktorí si myslia, že zdržujem, ale je to za potreby, tieto veci, akože tento bod návrh, táto téma tu nie je omieľaná stále a Rómovia sa tu málokedy spomínajú v tomto pléne. Áno, je to naša robota. Ak vás s tým otravujeme, tak, bohužiaľ, musíme si na to zvyknúť.
Ja aj v tomto prípade som sa prihlásil do rozpravy kvôli tomu, aby som si vypočul možno názor koaličného poslanca. Ja som rád, že tu sedí pán Hazucha, člen ľudskoprávneho výboru, aby povedal možno svoj názor na túto tému, lebo ja si nemyslím, že táto téma má nosiť nejaké politické tričko. Táto téma tu je. A keď si zoberieme, že Rómovia v histórii stáli vždy na tej správnej strane, alebo teda stáli na strane Slovenskej republiky, či to bolo počas druhej svetovej vojny, či to bolo potom v ´89., a bojovali za Slovensko, za Slovenskú republiku, za Slovákov, tak v tomto prípade, a môžem to povedať na plné ústa, sme dlžní ako Slovenská republika teraz Rómov pri tomto návrhu, napríklad také odškodnenie žien, ktoré boli sterilizované s právom.
A ja som si istý, že aj vy máte vo svojich kruhoch, milí koaliční poslanci a poslankyne, Rómov, ktorí majú tie isté problémy ako ostatní, a môžte mať dnes, ja som pozeral, že v Nižnej Myšli, do Nižnej Myšli, to je taká obec na východnom Slovensku, prišli Rómovia z Anglicka, ktorí si zarobili peniaze a kúpili si tam dom cez realitku, a zrazu sa tam zvolalo obecné zastupiteľstvo, prišla tam celá obec a protestovať proti tej rodine, že oni ich tam nechcú.
Z nášho pohľadu to vyzerá tak môžte mať postavenie, môžte mať peniaze, môžte mať školu, môžte mať čokoľvek stále budete ten istý Cigáň. A povedzte, ako máme my fungovať v tejto republike. Aj napriek tomu. (Reakcia z pléna.) Je to ťažké, áno, ďakujem, pán Hazucha, že to uznávate, a mne nič iné neostáva, a keď som si pozrel, že koho tam tí ľudia volili, tak vy ste tam vyhrali voľby, SMER, druhý skončil HLAS, tretie KDH, že možno ak teda teraz hovoríte, pán Hazucha, že, že to je ťažké akože žiť v takomto, v takejto krajine, aj keby ste mali postavenie, peniaze, školu, čokoľvek, proste tak stále budete tým Cigáňom.
Ja by som vás touto cestou chcel možno tak pekne poprosiť, keby ste išli vy alebo nejaký váš zástupca zo SMER-u a porozprávali s tými ľuďmi, lebo naozaj to sú ľudia, ktorí si zarobili poctivo tie peniaze v tom Anglicku, prišli domov a čakajú, no teda si kúpili ten dom a chcú tam bývať, no lenže, bohužiaľ, obyvatelia tejto obce ich odtiaľ vykázali, alebo teda ich tam nechcú.
S týmito problémami sa predierajú Rómovia už dlhodobo, a keď príde do tuhého, tak Rómovia vedia stáť vždy na tej správnej strane histórie, naozaj. Taký obyčajný hokej, keď sa hrajú majstrovstvá sveta, Rómovia sú neskutoční fanúšikovia slovenského hokeja, slovenského futbalu. Fandia Slovenskej republike, cítime sa tu doma, však spolunažívame v tejto krajine, a keby malo ísť o to, ak by tu bola väčšina parlamentu rómskej národnosti, aby sme mali odškodňovať, naopak, nerómov, tak verte tomu, že by sme zahlasovali za.
Opäť to poviem, že nemyslím si, že táto téma by mala mať politické tričká, preto naozaj, pán Hazucha, chcem vedieť názor koaličného poslanca, lebo dlho som ho nepočul. Ministerstvo spravodlivosti sa k tomu dlho nevyjadrilo. Áno, v tomto prípade minister spravodlivosti Boris Susko, a ešte raz poviem, áno, veľakrát v minulosti počas minulého volebného obdobia boli, za návrhy Borisa Suska som zahlasoval aj ja, aj teraz, keď vy predložíte nejaký návrh zákona, ja nemám problém zahlasovať za. Keď ide o sociálnu pomoc alebo o čokoľvek, čo vyhodnotíme, že to je prospešné pre ľudí, zahlasujeme za. Ja len v tomto prípade nechcem, aby sme delili ľudí na takých a takých, poďme sa baviť naozaj o tejto téme, ako je, a keď sa naozaj chceme vysporiadať s krivkami minulého režimu, tak zahlasujme za.
Ak nie, tak vám dávam k dispozícii naozaj tento návrh zákona, ktorý vypracovali, ešte raz poviem, tí istí ľudia z ministerstva spravodlivosti počas bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti, počas našej vlády, ktorí sú tam dnes, a tým iba ušetríme im aj čas, možno aj peniaze ušetríme, a predložíte ten istý návrh zákona. A keď ho predložíte, tak ja vám ho garantujem, že náš klub bude za.
Bol by som naozaj veľmi rád, pán Hazucha, keby ste tú faktickú dali a povedali by ste svoj názor na túto tému, že či súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tým, aby sa tieto ženy odškodnili.
Ja veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)