Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval – myslím, že to je aj dobre napísané – z dôvodovej správy, takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané, to, čo som povedal v úvodnom slove.
Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac, viac času s deťmi alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia,...
Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval – myslím, že to je aj dobre napísané – z dôvodovej správy, takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané, to, čo som povedal v úvodnom slove.
Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac, viac času s deťmi alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo paragrafov, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky.
Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje – to podčiarkujem –, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia. To tiež podčiarkujem. Bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.
V predkladanom návrhu zákona sa zavádza štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade, ak tento typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel voči súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac. Inými slovami, zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú 5 dní. Napríklad ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na 8 hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce, tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku, bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, v iných ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, to je vnímané tak, že áno, niektorý podnikateľ si môže povedať, že počkať, ale ja tu chcem mať účtovníčku každý jeden deň, čiže je to čiastočne také obmedzenie ale to je, by som povedal, taká sila zvyku. To jak keď si ľudia zvykli po revolúcii, že Tesco je otvorené nonstop, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, a zrazu keď Tesco zavrelo a o desiatej trebárs zatvárali, tak zrazu sa ľudia cítili ukrivdení, že im tu niekto berie nejaké základné ľudské práva. Ale po pár týždňoch aj zabudli na to, že sa niekedy chodilo v noci do Tesca nakupovať. Takže ono to jednoducho niesť, to sa týka profesií, pri ktorých to nie je nevyhnutné.
Samozrejme, že to nie je o tom, že je štvorzmenná prevádzka po 8 hodín a teraz zrazu tam niekto si povie, že on chce mať, on chce robiť dvanástky pri tom páse, hoci jednoducho je ten kolobeh tej práce tam nadstavený inak, čiže naozaj sú to najmä tie administratívne úkony. Rovnako aj keď je prevádzka otvorená, trebárs je to, je to obchod, tak asi veľmi ťažko v takom prípade, keď tam možno robí len jedna predavačka a chodí tam každý deň, tak asi veľmi ťažko potom môže jej ten zamestnávateľ povedať, že bude chodiť iba štyri dni a v piatok bude mať zavreté napríklad. Čiže naozaj to ide o tie profesie, kde to tá povaha práce umožňuje.
Čiže ešte raz hovorím, také tie administratívne úkony, čo napríklad zoberiem, aj zamestnanci v samospráve. Absolútne nič by sa nestalo, nič by sa nestalo, ak by piatky boli voľné v akýchkoľvek obecných a mestských úradoch, a úradníci, ktorí tam pracujú, by mali, mali pracovnú dobu rozvrhnutú počas tých štyroch dní, alebo teda niekde piatky, niekde pondelky, to už by bolo jedno, ale to sú napríklad ľudia, a teda sú to státisíce ľudí, ktorí, ktorí tu pracujú, ktorí by boli vďační za takúto úpravu, lebo dnes im to Zákonník práce, bohužiaľ, nieže neumožňuje, umožňuje im vždy sa dohadovať so zamestnávateľom, ale nezaväzuje zamestnávateľa, že musí vyjsť v ústrety tomu zamestnancovi. Čiže aj keď ten zamestnanec to zargumentuje – počúvaj, Fero, však ja si odrobím to isté za tie štyri dni, pusti ma v piatok domov – a on si povie – nie, nie, nie ja tu chcem mať ten komfort, že kedykoľvek prídem, aj v ten piatok, za tou účtovníčkou, tak si jednoducho nepomôže. V tomto prípade je to, podľa môjho odhadu sa to môže reálne dotknúť ľudí, ktorí by to využili, to môže byť od 300- do 500-tisíc zamestnancov na Slovensku a je to ťah a krok, ktorý by bol len a len ústretový, ktorý by nás nič nestál, a po tých všetkých takých ranách, ktoré ste ľuďom za rok a pol vašej vlády, teda keď sa prihováram poslancom v koalícii, za ten rok a pol čo ste uštedrili ľuďom na Slovensku, tak by to bolo jedno z mála takých pozitív, niečo sympatické, čo by ste vlastne pre ľudí urobili a kde by na konci tí ľudia si povedali, že fajn, zmena, poteší.
Viete si predstaviť, že možno nech iba 100-tisíc rodín, že by zrazu mali predĺžené víkendy. To vás prestane baviť (povedané so smiechom), že budete každý víkend predĺžený doma. To je normálne pozvánka na to, že, ľudia, poďme a spoznávajme to Slovensko. To kebyže teraz je tu Andrej Danko s jeho láskou k cestovnému ruchu, tak si myslím, že by tiež pochopil, že toto je dobrý návrh zákona, ktorým by sme podporili slovenský cestovný ruch, lebo zároveň zase tie tri dni, zas si povedzme, že to nie je zase taký luxus, že môžete teraz ísť niekam na nejakú týždňovú dovolenku. Čiže ono to je vyslovene o tom, že tie predĺžené víkendy vás nabádajú, aby ste to využívali v na Slovensku, aby ste teda takýmto spôsobom trávili viacej času s rodinou.
Bol by som veľmi rád, aby sme takúto sympatickú zmenu pre ľudí spoločne schválili. Bolo by to naše spoločné dielo, a že by ste možno aj, koaliční poslanci, ukázali, že nemáte klapky na očiach, že automaticky všetko, čo príde z opozície, je pre vás zlé a všetko, všetko automaticky hádžete do koša a nič vám nie je hodné podpory. Ja si myslím, že toto, naozaj že vzhľadom na to, že to nikomu neubližuje v situácii konsolidácie, že to nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet alebo verejné financie, že to je návrh, na ktorom by sme sa vedeli bez problémov vedeli všetci zhodnúť a ľudia by nám len a len zaďakovali.
A ak by to podporila, samozrejme, súčasná vládna koalícia, tak ja za seba môžem dať túto taký verejný prísľub, že by som teda veľmi zaďakoval koaličným poslancom, lebo bez nich, povedzme si, nemá šancu to prejsť, že v tomto prípade urobili to gesto voči, voči opozičnému návrhu. Ale nie voči opozičnému návrhu, voči státisícom ľuďom na Slovensku, ktorí by z toho mali osoh, ktorí by zrazu boli radi, že ten voľný čas môžu stráviť s tou rodinou. Alebo s frajerkou spoznávam Európu a cestujem Ryanairom niekde za pár eur, lebo mi to jednoducho štát, v ktorom žijem, umožnil.
Čiže keď sa bavíme o tom, že by aj zákony, by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom, toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom. A ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté, zamestnávateľ, nestojí ho to viac, ešte tak symbolicky ušetrí, povedzme si, že štyri stravné lístky do mesiaca, lebo jednoducho vtedy tam ten zamestnanec nie je. Štát skôr ušetrí alebo skôr získa nejaké, len neviem kvantifikovať, to by som, to by som cucal z prsta, čiže skôr ušetrí, lebo má spokojnejších, motivovanejších zamestnancov či už v štáte, alebo v súkromných firmách. Spokojnejší, motivovanejší zamestnanec určite má vyššiu produktivitu práce ako niekto, kto sa tam teda necíti úplne komfortne, takže má to nejaké pozitívne dopady, ale ktoré, finančné pre, pre štát, aj tých zamestnávateľov určite, ale ktoré sa nedajú priamo kvantifikovať. A to, čo som spomínal aj v úvodnej reči, konkrétne v Bratislave, kde je koncentrované množstvo úradov a kde tá Bratislava je zapchatá aj v priebehu dňa a vám to zbytočne komplikuje život, ak by to v Bratislave využívalo takéto niečo využívalo 20-30-tisíc úradníkov, okamžite vypíname mestské zápchy, lebo jednoducho to sa sakramentsky prejaví. Druhá vec, čo vlastne prejaví, je aj rozloženie tej dopravy, lebo ak chodia všetci ľudia na osemhodinové šichty do roboty, a povedzme si, že plus-mínus chodia na ôsmu a plus-mínus končia okolo tej štvrtej, ale zrazu by tu boli ľudia, ktorí by nechodili na ôsmu a nekončili by o štvrtej, lebo jednoducho si potrebujú odpracovať ten dlhší pracovný čas, takže aj v tých iných dňoch pracovných by sa nám tá doprava rozložila v priebehu dňa a bol by tam aj tento efekt. A teda, čo ešte na záver hovorím, v čase konsolidácie, v čase, kedy nás čaká iná, ďalšia konsolidácia, toto je návrh, ktorý nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet. Je to len gesto voči ľuďom, že ich nepovažujeme za nejakých otrokov, a dáme im v podstate možnosť väčšej slobody, aby sa dohodli so zamestnávateľom. Keď si to raz odrobíš, tak mi to je jedno, v pohode maj ten deň voľný, ale mali by garanciu, že im ten zamestnávateľ musí vyjsť v ústrety.
A ešte raz, ak by sa nejaký zamestnávateľ, ktorý by to bral tak, by som povedal, príliš liberálne, že predsa on má slobodu rozhodovať, kedy budú tí jeho zamestnanci v robote, a on má slobodu rozhodovať, aký bude pracovný čas, sťažoval, tak povedzme si – nech ide do kytek. Jednoducho v tomto prípade sa stretajú dve práva dvoch ľudí, jeden zamestnávateľ, povedzme si, presvedčený ultraliberál, ktorý chce diktovať zamestnancovi, kedy bude presne v robote, a z druhej strany je to právo tých zamestnancov, ktorí si chcú žiť aj ten mimopracovný život. A ak tu sa nám stretnú tieto dve práva, tak ktorého právo by sme mali viacej akceptovať? Toho ultraliberála, ktorý chce orať tým ľuďom po chrbte, a aj keď im môže vyjsť v ústrety, tak im nevyjde v ústrety, lebo jednoducho chce si na nich zgustnúť, alebo teda to právo tých zamestnancov by sme mali zastávať a chrániť ich pred tým ultraliberálom, ktorý teda si myslí, že sú pomaly jeho inventár v práci a môže si z nimi robiť, čo chce.
Čiže je to aj sociálny návrh zákona a myslím si, že správny, a bol by som veľmi rád, ak by ste ho podporili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
