Dobre teda, no, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím sa vám priznať, že nie som dostatočne pripravený na toto vystúpenie, lebo pôvodne som očakával, že tento návrh zákona, ku ktorému som sa chcel a chcem sa k nemu vyjadriť, príde na pretras až v utorok, ale viete, keď všelijakí michelkovia a podobní konšpirátorskí exoti nechodia do roboty a prepadajú im body, tak potom sa to tu trošku zrýchlilo, a tým pádom som si rýchlo urobil niekoľko poznámok. A budem sa snažiť teda aj na mojom osobnom živote a na veciach, ktoré som prežil, a na mojich skúsenostiach alebo našich skúsenostiach našej rodiny, povedať, že prečo napriek tomu, že sa pokladám za umierneného liberála a ekonomického liberála, tak prečo si myslím, že toto je dobrý návrh zákona a prečo si myslím, že rodiny treba podporovať.
Už to tu viacerí rečníci spomínali, alebo predrečníci spomínali, ono je to objektívny fakt, že ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, ktoré vychovávajú svoje deti, lebo my si tu môžme rozprávať, čo chceme o nejakej emancipácii, máme veľmi veľa šikovných žien, máme veľmi veľa alebo mnoho mužov, ktorí pomáhajú, ktorí sú dokonca na materských dovolenkách, ale v zásade je stále tá situácia taká, že je to gro tej práce alebo gro toho poslania pri výchove detí, malých detí, je na pleciach žien, na pleciach matiek. A je to proste objektívny fakt, že podstatnú časť svojho života, alebo dlhú časť svojho života strávia doma s deťmi a že ich pracovná kariéra a aj potom to finančné ohodnotenie je týmto, samozrejme, poznačené. A niekto tu už spomínal 16,6, alebo 17 % priemerne zarábajú, zarábajú menej a je to objektívny fakt.
Tých prístupov k tomu z hľadiska štátu je, samozrejme, viacero. My by sme mohli ísť možno cez nejaké kvóty, alebo, alebo nejakým zákonom tu prikazovať zamestnávateľom, aby dávali za rovnakú prácu, však to hádam aj platí, za rovnakú prácu rovnaké peniaze ženám a mužom, ale vieme dobre, ako to proste v praxi funguje, hej? Funguje to tak, že to nefunguje. A kvóty by tiež nefungovali, ak by sme ich mali.
Viete, ono je to tak, že ja zastupujem platformu umiernených liberálov v hnutí OĽANO, ale to neznamená, že som nejaký, nejaký, nejaká chodiaca kalkulačka alebo nejaký sociálny cynický netvor a aj pri tej rovnej dani, ktorú teda ja osobne preferujem, aj pri tom mojom postoji osobnom, že čo najmenej výnimiek v daňovom systéme, je zrovna toto vec, za ktorú kedykoľvek bez problémov dvihnem ruku bez akéhokoľvek rozmýšľania a kedykoľvek sa za ňu postavím.
Ja by som len chcel teraz povedať niečo o mojom osobnom prípade, o našom osobnom prípade, ako sme my vyrastali, z akej rodiny pochádzam, ono je to nie zasa až také známe, niektorí to vedia. Ja pochádzam zo siedmich detí a veľmi ťažko sme žili. Veľmi ťažko, lebo v podstate jedno dieťa nasledovalo za druhým, hej, prvých šesť detí bolo vždy pekne po dvoch rokoch, moja mama mala ešte taký úraz, keď bola mladá. Samozrejme, otec sa snažil, hej, zarobiť, zarobiť na rodinu, ale nebolo to teda nijak jednoduché, my sme žili v dvojizbovom dome bez, bez vody a bez ústredného kúrenia a ja neviem, bez plynu a bez čoho všetkého. Ale tu sme a mama nás, myslím si, že veľmi poctivo vychovala. A preto hovorím, že mama nás poctivo vychovala, lebo otec nám zomrel, keď sme boli všetci ešte školopovinní. Ten najmladší brat, ktorý vlastne bol jediný, ktorý nebol po dvoch rokoch, on bol po desiatich, po deviatich rokoch, o deväť rokov je mladší odo mňa, ostatní všetci boli po dvoch rokoch, tak on vlastne mal dva roky, keď, keď sa mama musela začať starať o nás sama.
A dnes, keď to rozprávam či svojim dcéram alebo proste nejakým ľuďom, mladším, tak na mňa pozerajú, že či vlastne toto mohlo fungovať a jak to fungovalo, ale fungovalo to a fungovalo to len preto, lebo tá naša mama bola mimoriadne, mimoriadne obetavá. A keď sme sa teda presťahovali už potom do Bratislavy sem, tak ona je krásny príklad aj pre tento návrh zákona, ktorý prerokúvame, lebo fungovalo to tak, že ona ráno vstala, pekne nám urobila raňajky, obriadila si nás, odviedla nás do školy, starší sa odviedli sami, mladších odviedla ona a už potom, samozrejme, pracovala, hej? Keď aj ten mladší, jednak, jednak časť úseku medzi tým najmladším bratom a medzi mnou a potom, keď vlastne už ten mladší brat dovŕšil tie dva-tri alebo koľko rokov, tak začala pracovať, aby sme mali z čoho žiť. Tak ona ráno vyriešila tie raňajky, potom išla pracovať, ona robila na plavárni, kde robila všetko možné, lebo však pri tých deťoch nevyštudovala, predávala v bufete, alebo tam robila tie masáže podvodné, alebo upratovala tam. Kde bola do nejakej štvrtej, piatej alebo dokedy a potom sa vrátila domov, kde sme sa teda my všetci zbehli, ona nám friško navarila, dala nám večeru a potom išla do druhej práce. Išla upratovať, si vybavila buď od siedmej do deviatej, alebo od ôsmej do desiatej chodila upratovať do školy alebo do jedného úradu.
A toto robila imrvére dlhé-dlhé roky tak, aby proste sme nejakým spôsobom dokázali vyjsť. Ak by vtedy jej za to, vtedy boli ešte koruny, ak by jej vtedy za to dal niekto sto korún mesačne navyše, tak nám by to strašne pomohlo. Strašne by to ohodnotilo, ohodnotilo tú obetu, ktorú ona vlastne pre našu rodinu priniesla počas svojho života a dnes, keď teda už aj tu nie je medzi, tak vám môžem povedať, že my ako rodina veľmi držíme spolu. Veľmi držíme spolu, všetci súrodenci. A aj to je jeden z dôvodov týchto mojich postojov, ktoré napriek tomu, že sa pokladám za umierneného liberála, sa možno nekryjú s tými úplne že klasickými, takými ekonomickými, čiste kalkulačkovými liberálmi.
To, čo som len chcel povedať, aby ste trošku to nejakým spôsobom pochopili, lebo ja som presvedčený, že aj dnes sú také mamy, hej? Možno o nich nevieme, ale určite sú na Slovensku takéto matky, ktoré, ktoré by proste ocenili, keby sme im niečo ako spoločnosť dali. Pracujúce matky, ktoré tiež možno chodia do dvoch robôt a veľmi ťažko žijú. Ja osobne si myslím, že aj v podstate z toho takého nejakého morálneho hľadiska v tejto dobe, keď, keď koniec koncov ministri si nadelili veľké peniaze. Ja neviem presne, koľko to je, o koľko, o koľko tisíc si zvýšili.
Ja som sa to na to pýtal, ale nevedeli sme presne. Zvýšili si to v čistom, paušálne náhrady. Tak, tak obzvlášť aj v dnešnej dobe, ja som to nejak až nekritizoval, nešiel som vyslovene po tom, ale aj v dnešnej dobe, keď oni si takýmto obrovským spôsobom pridali, tak pridať tým, tým matkám, ktoré takto pracujú 100 eur mesačne, si myslím, že, že z toho morálneho hľadiska to, to priam naša povinnosť by mala byť alebo teda povinnosť ľudí, ktorí, ktorí môžu o tom rozhodnúť.
Chcem popritom všetkom spomenúť ešte aj ekonomický pohľad alebo taký ekonomický efekt. Lebo čo spravia tí ministri s tými dve, tri alebo ja neviem, koľko tisíc dostanú mesačne navyše? No čo myslíte, čo urobia? Tak ja neviem, kúpia si v nejakej nemeckej alebo rakúskej cestovke zájazd, dovolenku kdesi na Mauríciuse alebo, alebo na Bali a tie peniaze vyvezú von, tam ich minú a Slovensko z toho nebude mať vôbec nič.
Čo spraví tá matka, tá žena s tými 100 eurami? No ona ich minie na deti. V 99 % ich minie na deti. Buď ich minie na jedlo, hej, že si doprajú viacej jedla, alebo ich minie na školské potreby pre deti. Vieme dobre, jak, jak to šialene letí všetko hore. Však to koniec koncov niekto tu o tom z mojich predrečníkov aj hovoril.
Alebo deťom kúpi častejšie nové topánky, alebo ja neviem, úbor na cvičenie. Čiže ona tá matka všetky tieto peniaze minie doma, tu na Slovensku, a takže tam bude aj pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, lebo tie peniaze sa vlastne budú točiť ďalej tu na Slovensku.
Druhá vec, o ktorej som presvedčený, že toto opatrenie by prinieslo, to je sociálno-psychologický efekt. Ono 100 eur nie je veľa pre ministrov, hej, alebo pre poslancov. Možnože aj pre niektoré dobre zarábajúce manažérky, ženy nie je veľa 100 eur, ale určite pre niektoré a pre mnohé je to dosť veľa peňazí. Ale zároveň, keď odhliadneme, dáme nabok tú hodnotu tých peňazí, tak je tu ten efekt, ten pocit toho mladého dievčaťa, ktoré sa rozhoduje, že si založí rodinu, že bude mať deti a ono si povie, že aha, tak ten štát na mňa myslí, nevykašlal sa na mňa, poskytol mi niečo naviacej, podporil ma, chce ma podporiť za to, že mám tie deti, alebo budem mať tie deti, za to, že chcem žiť v rodine, zakladám si tú rodinu, za to, že sa tým deťom mojim venujem. A oni raz budú tvoriť tie hodnoty, ktoré táto spoločnosť potrebuje na to, aby bolo na dôchodky a podobne. Oplatí sa mi ísť do toho. Nie je to veľa peňazí, ale ten štát, tá spoločnosť ma takýmto spôsobom podporuje. Toto, samozrejme, by malo nespochybniteľne pozitívny vplyv aj na demografickú situáciu. Ale aby som teraz nehovoril len o svojej mame a o našej rodine, ja viem napríklad, že aj tu v tomto pléne, aj teraz tu sedia medzi nami dvaja poslanci, jeden koaličný a jeden opozičný, ktorí majú veľa detí, hej? Jeden má štyri deti, druhý má šesť detí a to je úžasné. A chcem povedať, že to je proste úžasné v dnešnej dobe, takýto počet detí mať a vychovávať ich a venovať sa im, to je, to je niečo krásne a určite na Slovensku je veľa takýchto rodín. A nie všetci alebo drvivá väčšina z nich nemá také, také mzdy a také platy ako vy dvaja.
To znamená, že žijú z oveľa, oveľa menších peňazí. Čiže podporte ich. Aj ten poslanec z tej koalície, podporte ich, tie matky a tie rodiny. Určite na Slovensku je viacej takých rodín, veľa rodín.
Ja som o tom už hovoril, že zastupujem tu platformu umiernených liberálov, ale podpora rodín je vec, za ktorú sa proste postavím vždy. Vždy sú veci, na ktorých sa ja nezhodnem s mojimi priateľmi a kolegami konzervatívnymi v klube SLOVENSKO, ale toto je téma, kde proste sa, sa zhodneme vždy a ja akýkoľvek takýto návrh podporím.
A ja som presvedčený, že nie je to hanba ani pre mňa ako pre umierneného liberála povedať, že je super žiť 34 rokov s tou istou ženou, vychovávať svoje dve deti v láske, tak aby oni potom vychovávali ďalšie generácie.
A kedykoľvek aj ako umiernený liberál, budem tieto rodiny podporovať, aj ženy budem podporovať, matky. Ak mám možnosť im cez nejaký návrh zákona dať 100 eur na daniach, tak proste za to vždy zdvihnem ruku, aj za 200 eur by som zdvihol ruku, nebudem váhať proste ani minútu.
Chcem ešte zopár argumentov použiť tiež opäť zo života, zo svojho okolia, s ktorými som sa stretol, či už priamo my, alebo, alebo členovia našej rodiny, alebo priatelia, známi. Zoberte si, jak strašne šialene sú drahé dnes súkromné škôlky. U nás v Stupave nie je jednoduché dostať dieťa do štátnej škôlky, to tam dostanete možno ten posledný rok, ale tie matky, ktoré vlastne idú pracovať po druhom, treťom roku, alebo kedy proste idú pracovať, tak oni potrebujú niekde tie deti umiestniť a tie súkromné škôlky to sú, to tú šialené peniaze. Ja nechcem teraz hovoriť tú, tú sumu, aby som nepovedal zle, ale to sú obrovské peniaze, obrovské peniaze. Tak aj na toto by mohli tie matky tých sto eur, keby dostali, by mohli použiť. Aby proste jednoducho si dokázali zaplatiť tú súkromnú škôlku, keď už do tej štátnej nevedia to svoje dieťa dostať. Hypotéky, však to všetci vieme, kto má dnes hypotéky. No hypotéky majú predovšetkým mladé rodiny, tie úroky letia hore, však sme tu koniec koncov čosi aj prejednávali, aj schválili, podľa mňa to je slabé, ten návrh zákona, hlavne to nebude fungovať, a hlavne to za chvíľu skončí. To znamená, že aj na vykrytie, veď pre niektorých je to aj niekoľko 100 eur mesačne, ten nárast. A to opäť vlastne by týchto sto eur im významne pomohlo, tým mladým rodinám na to, aby si trošku uľahčili tú svoju životnú situáciu.
Tretí argument, hovoril som už aj, hovoril som o tých škôlkach, sú cestovné náklady. Tí, ktorí chodia, však my sa, veľa z nás sa vozíme autami, ale ľudia bežne chodia ešte stále do roboty mestskou hromadnou dopravou, aj medzimestskou hromadnou dopravou. A veľmi dobre vieme, akým spôsobom stále sú, proste zdražie, všetko zdražie a opäť tie matky častokrát chodia tými dopravnými prostriedkami a tiež by z toho mohli vykryť tieto zvýšené náklady na cestu do práce a na cestu z práce.
Štvrtá vec, dane z nehnuteľností, lokálne dane. Však tí, ktorí máme vlastné bývanie a však všetci asi máme, alebo väčšina má, tak vieme dobre, akým spôsobom tie dane z nehnuteľností každú chvíľu sú zvyšované. To je tak isto náklad, ktorý v prvom rade, v prvom rade postihuje mladé rodiny. Lebo keď si zoberiete, že koľko, keď mladá rodina má malý príjem a jej dvihnú daň z nehnuteľností, ja neviem, o 50 % alebo o koľko %, tak, a potom ju porovnáte s niekým iným, kto má ďaleko vyšší príjem, ďaleko viacej zarába a percentuálne spočítate tie náklady, tak je to obrovský nárast pre tú mladú rodinu, ktorá musí zrazu platiť tie vyššie dane z nehnuteľností. Rôzne množstvo poplatkov. Však kolega Jakab v podstate tu mal veľmi kvalitný príspevok, keď sme ten návrh zákona prejednávali, pri ktorom táto vláda dramatickým spôsobom navýšila obrovské množstvo poplatkov. To sú tiež financie, ktoré významným spôsobom zasiahli do rodinných rozpočtov mladých ľudí, do rodinných rozpočtov rodín, a tak isto to zvýšenie o tých 100 eur by im pomohlo nejakým spôsobom aspoň čiastočne zmierniť tento rast tých poplatkov.
Zdravotníctvo napríklad, hej? Vieme, že veľké množstvo liekov sa dopláca, aj pre deti sa doplácajú lieky. Veľké množstvo zákrokov sa dnes nejakým spôsobom hradí. Aká je situácia, častokrát matky radšej ten liek nekúpia, alebo to nejako, nejaký lacnejší kúpia, menej kvalitný, alebo ja neviem čo, len preto, lebo si nemôžu to dovoliť.
Tak aj toto je vec, že čo sa týka toho zdravotníctva a toho zdravotného stavu obyvateľstva a detí a mladých rodín, tak tam by to tak isto malo významný pozitívny efekt, že tie matky by si možno mohli dovoliť častejšie, keď už nie lieky, tak možno nejaké vitamíny alebo nejaké ďalšie veci, o ktorých dnes mnohé ani len nerozmýšľajú. Lebo nemajú na základné potreby, alebo vychádzajú naozaj z výplaty do výplaty horko-ťažko, tak aby zaplatili nájomné a náklady spojené s bývaním a so stravou a na nejaké vitamíny alebo zdravé potraviny, alebo niečo také im jednoducho už financie nezostávajú.
Čiže je iks vecí, iks ďalších vecí, kde by mladé rodiny a kde by naozaj matky, ktoré proste vychovávajú deti, vedeli veľmi rozumne naložiť s týmito financiami, ak by teda sme sa na to dali a ak by sme tento krok, podľa mňa dobrý krok, urobili a keď by sme tento návrh schválili. Ja by som bol rád, ak by sa tento návrh schválil, pretože je to dobrý návrh zákona. Rozpočet, štátny rozpočet to utiahne a o tých efektoch na, na rôzne spoločenské oblasti nášho života som už hovoril v rámci svojho vystúpenia v rámci tejto rozpravy.
Myslím si, že toto je téma, kde naozaj by sa mohli nejakým spôsobom odložiť stranícke tričká a kde naozaj ak by sme sa nad tým zamysleli, že čo vlastne ten návrh v sebe obnáša, tak by sme si možno uvedomili, alebo celkom iste uvedomili, že je to to najmenej, čo môžeme pre matky, ktoré vychovávajú svoje deti, urobiť. Takže vás chcem poprosiť o podporu tomuto návrhu.
Ďakujem pekne.
