Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, tento návrh pána poslanca Galka považujem za správny, stotožňujem sa s ním a určite ho podporím.
S čím sa stotožniť dnes ako poslanec Národnej rady neviem, je napríklad to, aby sa sem v rámci hodiny otázok postavil minister vnútra a bohorovným, arogantným spôsobom okydával poslancov, ktorí naňho nemajú možnosť reagovať, lebo také sú pravidlá hodiny otázok podľa zákona o rokovacom poriadku. Na ministra môže reagovať len poslanec, ktorý mu položil otázku, v rozsahu dvoch minút.
Ale keď ten minister sa rozhodne zaútočiť na jedného poslanca, druhého, tretieho, štvrtého, tak tí poslanci sa nemajú ako brániť. Považujem to za zbabelé a arogantné a neviem sa s tým stotožniť. Neviem sa stotožniť ani s tým, aby vláda obchádzala prezidentku republiky, ktorá odmieta zatiaľ vymenovať navrhnutého kandidáta na riaditeľa Slovenskej informačnej služby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale bolo by skvelé, keby k téme teda toho návrhu unesenia. Je mi to ľúto.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Snažím sa vystupovať k téme, preto som povedal, že s tým, čo predložil pán poslanec sa stotožňujem, a hovorím, s čím sa nestotožňujem.
A nestotožňujem sa s tým, aby vláda obchádzala tento nesúhlas pani prezidentky tým, že potajomky mení štatút Slovenskej informačnej služby, aby bolo možné kohokoľvek z príslušníkov poveriť vedením bez ohľadu na to, že navrhnutého kandidátka pre... kandidáta prezidentka nevymenovala. Inými slovami aj kandidáta, ktorého vláda navrhla, kandidáta, ktorý môže byť príslušníkom SIS vďaka zmene štatútu by sa mohol stať v podstate riaditeľom bez toho, že by bol vymenovaný. Neviem sa s tým stotožniť. A neviem sa stotožniť ani s tým, aby vládna koalícia sabotovala legislatívny proces, sabotovala Ústavný súd, aby predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini neposlal na ministerstvo spravodlivosti tromi ústavnými činiteľmi podpísaný návrh zákona, tak aby to mohlo byť zverejnené v Zbierke zákonov, aby sa tým Ústavný súd sa mohol začať zaoberať.
Čiže to sú veci, s ktorými sa stotožniť neviem, ale s návrhom pána poslanca Galka sa stotožniť viem, a ešte raz, preto ho s radosťou podporím.
Ďakujem pekne.

Chcem sa poďakovať za vašu odpoveď.
Otázky si robím sám, aj keď Natália je moja asistentka.
Chcem sa vás ešte opýtať, prečo ste neboli ani na jednej odbornej diskusii v rámci konferencie a aké konkrétne výsledky vlastne máte z tejto konferencie jednak pre Slovensko, jednak pre ministerstvo.
Ďakujem pekne.

Už len veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie kolegovi Mareka Krajčímu, to naozaj bolo veľmi zaujímavé počúvať všetky tie podrobnosti, ktoré tu zazneli.
Ja by som na záver vás chcel naozaj vyzvať, aby sme podporili tento návrh uznesenia, pretože to je, v podstate ten návrh uznesenia je, prakticky ideme doslovný preklad toho, čo podporil Robert Fico v októbri, čo sa týka záverov Európskej Rady v októbri 2023.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Kéry, ja by som rád povedal, že práve také nejaké odbáčanie smerom k tomu, že či sa ten Izrael bráni adekvátne alebo neadekvátne a čo sa tam vlastne ďalej deje v tej reakcii, nie je predmetom tohto uznesenia. Tam práve, práve preto je to uznesenie, si myslím, že akceptovateľné širokým spektrom politických strán a síl nielen na Slovensku, ale aj v Európe, že tam sa jasne píše, že Národná rada Slovenskej republiky dôrazne podčiarkuje, že Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom, a vyzýva Hamas, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých rukojemníkov. To je jeden bod, ktorý sa toho týka.
A v ďalšom, že Národná rada Slovenskej republiky zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržitú ochranu všetkých civilistov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Vyjadruje poľutovanie nad všetkými stratami na životoch civilistov.
To znamená, že ja si myslím, že toto uznesenie, ktoré navrhujeme a ktoré naozaj je de facto prekladom tých záverov Európskej rady, ktoré podporil a podpísal sa pod to aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, je uznesenie, ktoré by sme mali podľa môjho názoru jednohlasne v tomto parlamente prijať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku.
Ja som sa snažil vysvetliť, že tá situácia, pokiaľ Izrael chce zabezpečiť svojim obyvateľom bezpečnosť, je extrémne komplikovaná. Izrael, myslím si, že kto sa tomu venuje, ako málokto sa snažil o to, aby civilisti neboli na miestach, kde sa diali vojenské operácie. Civilisti sú častokrát pod obrovským tlakom vládneho hnutia Hamas a, samozrejme, oni tvoria ľudské štíty ich vojenskej teroristickej infraštruktúre, ktoré v pásme Gazy sú, preto je to veľmi povrchné vnímať tú situáciu len cez dáta Palestíncov, pretože aj ten údaj, ktorý ste povedali, ktorý si povedal, je v podstate údaj, ktorý poskytujú palestínske zdroje a nie je, nie je overiteľný. Samozrejme, žiaľ, dochádza aj k civilným obetiam práve preto, že mnohé, mnohí civilisti nerešpektujú upozornenia zo strany Izraelu, kde budú útoky prebiehať, a, samozrejme, nie sú ochotní sa evakuovať. Je to veľmi ťažká situácia pre nich, no však pokiaľ toto hnutie má byť eradikované, ktoré žije ako úhor v podzemných tuneloch pod nemocnicami, školami, pod sídlami OSN, kde sa dokázalo dokonca, že využíva ich zdroje, niektorí pracovníci týchto inštitúcií boli priamo teroristi Hamasu. Využíva ich elektriku, vodu, internet.
To sú skrátka situácie, ktoré si nevieme predstaviť, a preto z mojej strany má Izrael plné právo na obranu, ktorá je, samozrejme, že v tejto situácii veľmi náročná.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár slov k tejto téme. Ja som, čo sa týka vojny na Ukrajine, tak o tom sa naozaj veľmi široko diskutuje a som rád, že postoj v našej spoločnosti je jednoznačne... stojí na strane Ukrajiny a tie mnohé informácie, ktoré, ktoré aj médiá prinášajú ohľadom tejto témy, sú z mojej strany naozaj relevantné, vyvážené.
Nedá sa to úplne povedať o tej druhej téme, ktorej sa dotýka to navrhnuté uznesenie, a musím povedať, že v tejto veci som bol veľmi rád za premiéra Roberta Fica, že zahlasoval spolu s ostatnými krajinami za tento typ uznesenia, a preto si myslím, že by bolo absolútne správne, aby bolo podporené aj plénom Národnej rady.
7. október roku 2023 sa navždy zapíše do dejín Izraela, ako tzv. Black Sabat alebo čierna sobota, veľmi dobre viete, že sobota je pre Židov v Izraeli naozaj veľký deň sviatku, ktorý v podstate oslavujú už, už od piatku večera, keď zapadne slnko, a je to naozaj čas, kedy mnohí Židia sa v podstate zdržujú akejkoľvek práce, a je to pre nich naozaj deň pokoja, oddychu, rodiny a, samozrejme, bohoslužobnej praxe.
V tento deň 6:30 hod. ráno, za hluku sirén, ktoré oznamovali raketový útok na Izrael, vtrhli na jeho územie z pásma Gazy dobre vyzbrojení a takticky pripravení teroristi, aby zabíjali, znásilňovali a unášali nič netušiacich obyvateľov Izraela, ktorí sa v tom čase skrývali vo svojich protiraketových úkrytoch. Väčšina týchto úkrytov v jednotlivých domoch sú to práve miestnosti, ktoré sú najlepšie skonštruované tak, aby, keď takéto dopadne na toto obydlie, aby boli obyvatelia týchto domov najlepšie chránení, väčšinou to býva detská izba alebo to bývajú spálne.
Áno, aj v toto ráno mnohí títo obyvatelia boli prekvapení, že sirény neprestávajú a neustále hučali, to znamená, že obyvatelia mnohí boli vo svojich spálňach, deti vo svojich detských izbách, a vtedy sa v priľahlých oblastiach pásmu Gazy, kde sú najmä kibuce, ale bol tam aj jeden veľký festival, festival, na ktorom sa zúčastnili tisícky mladých ľudí, festival Nova alebo Sloboda, tak v tomto, v tomto čase a do týchto obydlí aj na tento festival vtrhli naozaj dobre pripravení teroristi, nebola to nejaká, nejaká, by som povedal, operácia masy ľudí so zbraňami, ktorí išli a hlava-nehlava, zabíjali, znásilňovali, ale boli to veľmi kvalitne pripravení teroristi, ktorí mali presné inštrukcie. Mnohé inštrukcie získavali roky predtým tým, že na území Izraela mnohí z nich pracovali, v mnohých kibucoch miestni obyvatelia pomáhali Palestínčanom a bojovali a spolu s nimi za, za ich naozaj slobodu a uznanie, pomáhali deťom z Palestíny, pokiaľ bolo potrebné vyšetrenie, prevážali týchto ľudí do nemocníc v Izraeli a, samozrejme, v kibucoch alebo v komunitách, kde títo židovskí usadlíci žili, mnohých zamestnávali.
Títo ľudia využili tieto informácie na to, aby od ich odovzdali Hamasu, čo, dobre viete, bola vládna sila alebo je vládna sila v pásme Gazy, ktorá za roky predtým veľmi kvalitne pripravovala a školila ľudí na teroristické útoky v Izraeli. A robila to s tým, že využívala celú svoju infraštruktúru tak, že stavala sieť podzemných tunelov, údajne v pásme Gazy je najväčšia sieť podzemných tunelov, ktorým sa nevyrovnajú ani veľké mestá, ktoré majú tiež podzemné tunely v podobe metra, tak v pásme Gazy je to údajne 700 km takýchto podzemných tunelov, mnohé tunely sú také veľké, že v nich dokážu premávať autá. A, samozrejme, tie jednotlivé hub-y alebo, alebo centrá prepájania týchto tunelov teroristi stavali najmä pod nemocnice, budovy, ktoré patrili európskym, celosvetovým inštitúciám, OSN, WHO, pod školy. Teroristi sa prepravovali spôsobom častokrát v sanitkách do jednej nemocnice, tam mali stretnutie, potom inou sanitkou prechádzali opäť do inej nemocnice, kde v podzemí vlastne pripravovali, v podstate pripravovali Gazu na takéto útoky.
Avšak treba si uvedomiť, že tu ide o ideológiu a tá ideológia je nesmierne, nesmierne škodlivá. Tejto ideológii sa učia už deti v školách, v ich učebniciach sa učia, že neexistuje štát Izrael a že Izrael treba eliminovať, že každý, kto zabije Žida, bude oslavovaný. A keď náhodou spácha niekto teroristický útok, nielenže pôjde do neba, ale má veľkú pravdepodobnosť, že sa budú o ňom učiť deti v školách, že sa po ňom pomenuje škola, ako sú niektoré školy na palestínskych územiach pomenované po najznámejších palestínskych teroristoch, alebo dokonca deti budú hrať športové podujatia, turnaje, ktoré sa budú volať po palestínskych teroristoch. Deti sa učia narábať so zbraňami, tak aby vedeli zabíjať.
Toto je indoktrinované do tohto obyvateľstva, a preto niet divu, že po tej prvej vlne, ktorá sa stala 6.30 hod. ráno, keď kvalitne takticky pripravení teroristi vtrhli na územie Izraela, prerazili tú veľkú bariéru rôznymi spôsobmi, prišli do domov ľudí, ktorí boli vo svojich posteliach, a brutálnym spôsobom ich vraždili, ženy znásilňovali a popri tom všetkom si to ešte natáčali na svoje telefóny a vysielali na sociálnych sieťach práve preto, aby sa chválili tým, čo sa deje, práve preto, aby získali ten obdiv medzi ostatnými Palestíncami, možno arabským svetom.
Brutalita, ktorá sa diala, nekončila častokrát len tým, že ľudia boli brutálne popravení, ale následne im odtínali hlavy. A je popísaný prípad, keď teroristi pred očami manžela znásilňovali jeho ženu, následne ho podrezali a dieťa mu horelo v piecke pred jeho vlastnými očami. Samozrejme, ich úlohou bolo priviesť do zajatia čo najviac ľudí, nevinných civilistov, tak aby následne ich mohli potom vymieňať s Izraelom za teroristov už odsúdených na území Izraela za teroristické činy.
Neviem, či si to viete predstaviť, ale väčšinou Hamas požaduje za jedného rukojemníka päť oslobodení, päť odsúdených teroristov na území Izraela. Napriek tomu, že je to pre celý Izrael extrémne nebezpečné, púšťať týchto ľudí ďalej na slobodu, tak napriek tomu Izrael k tomu pristúpil. A bolo vymenených v prvej, prvé desiatky teroristov a zajatcov. Treba si uvedomiť, preto vám to hovorím, že, že to, čo sa dialo, je veľmi ťažko pochopiteľné obyčajnému, obyčajnému človeku, ktorý nemá dostatok informácií, a veľmi ťažko vie pochopiť, čomu vlastne Izrael teraz čelí.
V tento jeden deň bolo takto chladnokrvne popravených viac ako 1 400 obetí, a to prevažne z radov civilistov, a zranených bolo vtedy 12 800 obyvateľov Izraela, ktorí unikli smrti tým, že bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Samozrejme, aj túto chceli teroristi obmedziť, a preto do mnohých kibucov alebo aj na ten festival Nova, kde chladnokrvne zmasakrovali stovky ľudí a 350 návštevníkov bolo brutálne popravených, mnohí z toho boli odvlečení ako zajatí, tak treba si uvedomiť, že ako prvú vec ničili sanitky. Práve preto, aby zraneným nemohla byť poskytnutá pomoc.
Unesených bolo v tento deň 239 ľudí, z toho 30 detí, mnoho ľudí starších, starcov, nebral sa žiaden ohľad pri zabíjaní detí alebo pri únose detí alebo starých ľudí. Od tohto dátumu bolo na Izrael vystrelených viac ako 12 500 rakiet a v súčasnosti je na území Izraela od tejto doby evakuovaných zo svojich domov okolo 200-tisíc ľudí. V súčasnosti 200-tisíc býva mimo svojich domov, pretože sú príliš blízko územiam, kde vystrelené rakety by mohli ich ohroziť na životoch.
Keď sa vystrelí taká raketa, tak Železná opona, samozrejme, ktorú Izrael má, protiraketový štít vie takúto raketu eliminovať, ale pokiaľ sú tie územia príliš blízko pri hraniciach buď s pásmom Gazy, alebo na severe s pásmom Sýrie, nestrieľa rakety na Izrael Hizballáh, tak, samozrejme, je to niekedy 15 sekúnd, niekedy menej, kedy by obyvatelia sa museli byť schopní skryť v kryte a v tejto nebezpečnej situácii mnohí museli byť evakuovaní a bývajú v hoteloch kdekoľvek po Izraeli, sú to už mesiace.
Rodiny v Izraeli sú konfrontované strachom. Matky sa boja o svoj život, o život svojich detí. Hovoria svojim mužom, oni si prídu aj pre nás jedného dňa, pretože presne to sa stalo, ľudia skrývajúci sa pred útokmi počas sirén, zrazu im vtrhli teroristi do spálne a zabili ich. (Krátka pauza.)
Zaujímavé je, že po tom, ako sa stala táto prvá vlna a boli prerazené bariéry a teroristi eliminovali akékoľvek domobrany, eventuálne zložky policajné a vojenské, ktoré mohli zabraňovať v páchaní ďalších teroristických útokov, z pásma Gazy sa vyhrnuli tisícky obyvateľov na územie Izraela obyčajní civilisti, samozrejme, pod vplyvom ideológie, o ktorej som vám rozprával, a títo civilisti robili to isté. Zabíjali, znásilňovali a ešte aj kradli. A viete si predstaviť, že Izrael je po tomto šialenom útoku a masakri otrasený. A mnohí ľudia, ktorí, ktorí verili, že je možné žiť s Palestínčanmi v mieri, ich nádej je veľmi otrasená.
Samozrejme, Hamas tvrdí, že v takýchto útokoch bude pokračovať aj naďalej, a preto je povinnosťou vlády Izrael ochrániť svojich obyvateľov, preto sa rozhodli uskutočniť operáciu, ktorou chcú eliminovať toto vládne teroristické hnutie. Rodiny posielajú do vojny svojich najbližších. Muži, ktorí už sú dávno v civile a predtým pracovali profesionálne vo vojne, idú na vlastnú žiadosť do armády, rodiny posielajú svoje deti, v Izraeli veľká časť armády sú aj dievčatá, ženy, ktoré sa rozhodnú, že chcú bojovať za svoju vlasť.
A je jasné, že Izrael, keď vyhrá túto vojnu s terorizmom, bude to veľký signál pre celý svet, že teroristi si nebudú diktovať podmienky, že teroristi nemôžu vyhrať v tejto vojne, ktorá je proti ľudskosti, a že spôsob vyjednávania a nárokovania si veci cez terorizmus je absolútne neakceptovaný a neakceptovateľný pre celý svet.
Aj preto som bol rád, že premiér Fico zahlasoval za toto uznesenie, pretože, žiaľ, od času, kedy sa Izraelu stal tento jeden z najhorších teroristických útokov, ktoré tento svet pozná, na, do Izraela nepricestoval žiaden slovenský politik. Čo ja viem, tak jedine pani prezidentka vyjadrila solidaritu tým, že zatelefonovala prezidentovi Izraela po tom, ako sa to stalo, ale na oficiálnu návštevu žiaden politik v Izraeli nebol. Preto si myslím, že je našou povinnosťou a úlohou vyjadriť s Izraelom solidaritu, uctiť si pamiatku zosnulých, potešiť trúchliacich a stáť za Izraelom v tejto vojne, ktorá, si myslím, že je dôležitá pre celý demokratický svet, aby bola úspešná a aby eliminovala riziko pre izraelské obyvateľstvo, ktoré od 7. októbra minulého roku naozaj žije úplne ako keby v inej krajine.
Chcem poďakovať aj, aj nášmu hnutiu, že takúto možnosť poslancom tu v parlamente dá, a ďakujem veľmi pekne za to, že môžme aj o tejto téme na pôde Národnej rady hovoriť.
To je zatiaľ z mojej strany všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli.
Tento návrh uznesenia napriek tomu, že bol presunutý z predchádzajúcej schôdze z minulého roka, je naďalej aktuálny, je dôležitý, a preto je dobré, že ho prerokujeme.
To, čo v ňom navrhujeme, je prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok potvrdí svoju civilizačnú a hodnotovú príslušnosť k Západu a odsúdi útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky Hamas na štát Izrael.
Treba na tomto mieste uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období prijala niekoľko uznesení, ktorými odsúdila útočnú vojnu, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. A preto teraz navrhujeme, aby aj novozložená Národná rada Slovenskej republika vyjadrila svoj postoj k tejto vojne. Zároveň je všeobecne známa skutočnosť, že hnutie Hamas zaútočilo na štát Izrael a pri teroristických útokoch zabili stovky civilistov, pričom k týmto skutkom Národná rada Slovenskej republiky zatiaľ neprijala žiadne uznesenie, a preto v druhej časti predmetného uznesenia navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila postoj aj k tejto skutočnosti.
Schválenie predmetného uznesenia vyšle jasný signál našim partnerom, ako aj zúčastneným stranám, že aj novozvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú proti zmenám hraníc na základe vojenskej sily, odsudzujú útočné vojny a rovnako tak teroristické útoky na civilistov a vyzývajú na prísne dodržiavanie medzinárodného práva.
Uznesenie vychádza zo záverov zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. októbra 2023, za ktoré hlasoval aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Národná rada Slovenskej republiky sa tak schválením tohto uznesenia, ak ho teda schváli, pripojí k záverom zasadnutia Európskej rady. Prípadné neschválenie daného uznesenia by de facto znamenalo aj vyjadrenie politickej nedôvery samotnému predsedovi vlády Slovenskej republiky a jeho krokom na zasadnutí Európskej rady.
Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, vám kolegovia, kolegyne za faktické poznámky. Díky, Peťo, za opravu, ospravedlňujem sa. Tak, odznelo tu, odzneli tu, ja si myslím, že veľmi veľmi dobré argumenty k tomu, aby, aby sme s tým začali konečne niečo robiť. Vieme, že prečo to je dôležité.
A čo sa týka nás tu v parlamente šiestich Rómov, si myslím, že to, že sme Rómovia, nie je len tá zodpovednosť, že teraz my budeme zastávať iba Rómov v parlamente, vôbec. Kto si, kto si to myslí, tak sa mýli, my nechceme zastupovať iba Rómov, my chceme zastupovať všetkých občanov Slovenska, lebo sme boli zvolení s ľuďmi, nie len s Rómami. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Moji kolegovia ma predbehli, ale tak súhlasím, že naozaj ten priestor pre zlepšenie a vylepšenie všetkých tých zámerov a dopadov, čo sa týka slovenskej spoločnosti a menšín a všetkých komunít v nej, by sme mohli naozaj potom pretaviť v nejakej novele.
A dovolím si súhlasiť aj s Peťom, aj s Irenou, že, že vlastne ten, táto, toto uznesenie sa týka tak trošku tej určitej skupiny, ale neohradzujeme sa toho, neohradzujeme to iba na Rómov. Poďme, poďme sa baviť o tom. Poďme pripraviť niečo, čo, čo naozaj bude také úderné a, a čo bude v prospech ľudí, lebo nie som tu tak dlho, aby, aby som mohol nejaké veľké veci hovoriť, ale to, čo som si všimol za ten čas, čo sme tu, tak zdvíha sa veľká vlna hlavne u ľudí v spoločnosti, ktorí majú jednu jedinú takú jednoduchú požiadavku, kedy sa budú robiť alebo kedy budete prijímať zákony, ktoré budú v prospech nás obyčajných ľudí.
A toto, si myslím, že je vízia pre nás všetkých, aby sme napĺňali to obyčajné, kedy budeme naozaj robiť a pracovať a prijímať zákony, ktoré budú naozaj pomáhať ľuďom.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, rozumiem vašim výčitkám. My sme vychádzali v tomto prípade z konkrétnej situácie a z vlny, ktorá sa dvihla počas leta, a chceli sme na ňu primerane aj zareagovať, rozumieme tomu, že asi takým tým najlepším spôsobom bude návrh nejakej novely alebo zákona v tom, aby sme pomohli týmto ľuďom, aby sa niečo podobné nestávalo, aj keď vieme, možno v tomto momente, možno v tomto momente sa deje niečo podobné niekde v nejakom kúte Slovenska, že niektorý Róm príde do kontaktu s nejakou diskrimináciou, rasizmom, aj preto sme čisto vyčlenili vlastne toto uznesenie smerom k Rómom a k prístupu možno v službách, alebo teda všetkým tým nerestiam, ktoré sú opísané v tomto uznesení. Ja budem rád, keď prídete vy s nejakým uznesením, kde chcete vlastne zahrnúť konkrétne komunity, osoby znevýhodňované, určite vám za to zahlasujeme, lebo tak ako bojujeme za práva Rómov, tak bojujeme, samozrejme, aj za práva ostatných menšín, ktoré sú na Slovensku diskriminované. Verím, že aj vy nájdete pre toto pochopenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes by som chcela vystúpiť pred vami s cieľom priblížiť vám problémy, ktorým musia dennodenne desiatky tisíc rómskych občanov čeliť v tejto republike.
Tými problémami sú rasizmus a diskriminácia. Nemôžeme si pred týmito problémami zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo sa v našej spoločnosti nedeje. Rómovia sú rovnakou súčasťou Slovenska ako všetky iné etniká a národnosti, a preto si zaslúžia rovnaké príležitosti. A zaslúžia si, aby sa konečne riešili aj problémy, ktorým musia čeliť.
Segregované školy, ktoré navštevujú len rómske deti, či segregované triedy a oddelené miesta v jedálni určené pre Rómov. Nehovoriac o tom, že mnoho rómskych detí sú neprávom zaraďované do špeciálnych škôl. Až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Kvôli tejto segregácii čelí Slovenská republike žalobe zo strany Európskej komisie, čo môže vyústiť až do obrovských pokút.
Diskriminácia sa však netýka len vzdelania, ale aj mnohých iných oblastí života, ako napríklad zdravotníctva. V správe Európskeho centra pre práva Rómov sa napríklad uvádza, že bolo zaznamenaných viacero prípadov, keď Rómovia z osady volali záchranku, avšak po opätovných výzvach zdravotnícka pomoc neprišla. Mnohokrát to boli naliehavé prípady a stalo sa, že chorý po takomto odmietnutí, v takejto odmietnutí pomoci zomrel. V nemocniciach sa segregácia praktizuje oddelenými rómskymi izbami, čo často ide o pôrodnice, kde sa rómske ženy systematicky umiestňujú do tzv. rómskych izieb. Predstavte si, že ste tehotná rómska žena a prichádzate do pôrodnice a namiesto toho, aby ste sa dočkali rovného prístupu, ste odvedená do segregovanej izby určenej len pre Rómov. Rómovia sa taktiež často stretávajú s nerovným prístupom pri vyšetreniach u lekára a sú im poskytované horšie služby ako ostatným pacientom.
Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je čeliť rasizmu a diskriminácii. Vyrastala som vo vylúčenej komunite, z ktorej sa len málokomu podarí vymaniť.
„Je hanbou Slovenska a hanbou Európy, že niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach,“ povedal Younous Omarjee, vedúci delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj po návšteve rómskych osád na Slovensku. Takýchto vylúčených komunít na Slovensku je veľa, pričom približne 27 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v príbytkoch bez tečúcej vody. To, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, je pre mnohých Rómov len vzdialeným snom. Život bez tečúcej vody prináša so sebou mnoho ťažkostí a obmedzení. Znamená to dennodenné trápenie s obstarávaním pitnej a úžitkovej vody, zhoršené hygienické podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká.
Život sociálne vylúčených Rómov v osadách má hlboké historické korene. Nie je to spôsob života, ktorý si Rómovia vybrali, ale dôsledok dlhodobého útlaku a diskriminácie, ktorá ich odsunula na okraj spoločnosti. Generačná chudoba, ktorá panuje v osadách, je priamym dôsledkom tejto marginalizácie. Rómovia v osadách nemajú rovnaké príležitosti, ako majoritná populácia v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania a prístup ku základným službám. Táto nerovnosť vedie k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia, z ktorého je ťažké uniknúť. Za to, že sa z tohto vylúčenia a chudoby podarilo uniknúť mne, vďačím svojej matke, ktorá napriek mnohým prekážkam a výzvam usilovne bojovala, až dokým sa jej nepodarilo zabezpečiť nám družstevný byt mimo vylúčenej komunity, čo vôbec nebolo jednoduché, mesto nám totiž nechcelo poskytnúť, pretože sme sa nenarodili so správnou pleťou, so správnou farbou pleti.
Áno, možno to znie tvrdo, ale je to krutá realita, ktorej musia Rómovia na Slovensku čeliť. V každodennom živote sa tak môžu Rómovia stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu či diskriminácie. Diskrimináciu som si na vlastnej koži zažila aj ja, keď mňa a mojich kolegov odmietli obslúžiť v kaviarni. Nechceli sme nič iné, len dať si kávu, pohár vody. Namiesto toho sme sa však dočkali uvedomia, krutého uvedomenia, že v 21. storočí musia Rómovia bojovať za svoje základné ľudské práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k službám.
V spoločnosti sa tiež Rómovia stretávajú s predsudkami, že nechcú pracovať. Podobne sa nedávno vyjadril aj premiér pán Robert Fico. Pravdou však je, že nezamestnaní Rómovia čelia enormným prekážkam a ich šance na pracovný pohovor sú o polovicu nižšie v porovnaní s rovnako kvalifikovanými kandidátmi s tou správnou farbou pleti. To preukázal experiment Inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií. Experiment spočíval v zasielaní žiadostí o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi. Na pohovor bolo pozvaných 40 % nerómskych uchádzačov, avšak iba 17 % rómskych uchádzačov, taktiež 69 % nerómskych uchádzačov obdržalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, zatiaľ čo len 37 % rómskych uchádzačov malo rovnakú skúsenosť.
Osobnú skúsenosť má aj Rómka z Galanty, ktorá prejavila záujem o pracovnú pozíciu v miestnej fabrike. Rozhodla sa preto do firmy zavolať a dohodnúť si pohovor. Dovolala sa pánovi na personálnom oddelení, avšak, citujem: „Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nariadených príkaz Rómov neprijímať. Keď som sa priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal.“
Takže, vážená vláda, Rómovia chcú pracovať, Rómovia chcú sa vzdelávať, žijú však v podmienkach, ktoré hraničia s extrémnou chudobou a k tomu všetkému musia čeliť takýmto rasistickým prejavom. Skúste v sebe nájsť štipku empatie a solidarity.
Prijatie uznesenia, ktoré predkladáme, vyšle Rómom jasný signál, že štátu na právach ľudí záleží, pretože práva Rómov sú v skutočnosti práva ľudí, lebo Rómovia sú tiež ľudia. A ľudia si zaslúžia dôstojný život bez diskriminácie a s rovnakými príležitosťami, ako všetci ostatní.
Na záver by som sa rada s vami podelila o príhodu, ktorá sa mi stala začiatkom roka. Tak ako po každé, keď odchádzam z parlamentu, odchádzam na východ vlakom a do môjho rodného mesta som sa odviezla potom zo stanice taxíkom. V taxíku sedel Róm. Šoféroval ten taxík. Po krátkom rozhovore s ním vo mne rezonovali slová. Viete, čo mi povedal? Povedal mi, že v ich firme pracuje viacej takýchto šikovných, usilovných Rómov. Zarezonovalo to vo mne, pretože práve toto sú príklady, ktoré dokazujú, že Rómovia chcú pracovať, chcú byť súčasťou spoločnosti, chcú byť príležitosťou, a nie príťažou. Stačí jediné, dať im šancu.
Ďakujem. (Potlesk.)