Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ešte raz, milé kolegyne, milí kolegovia aj ctení hostia, ktorých som videl na balkóne, dovolím si tak trošku mierne nezvyčajne viesť tú rozpravu, lebo tento návrh zákona, a teraz hovorím o bode 67 a pre mňa je nadväzný, alebo respektíve riešim v ňom súvisiace témy, ktoré mám v bodoch 68 až 69, ktoré idú po tomto bode, čiže budem hovoriť o jednej téme z viacerých aspektov. A nebudem alebo...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ešte raz, milé kolegyne, milí kolegovia aj ctení hostia, ktorých som videl na balkóne, dovolím si tak trošku mierne nezvyčajne viesť tú rozpravu, lebo tento návrh zákona, a teraz hovorím o bode 67 a pre mňa je nadväzný, alebo respektíve riešim v ňom súvisiace témy, ktoré mám v bodoch 68 až 69, ktoré idú po tomto bode, čiže budem hovoriť o jednej téme z viacerých aspektov. A nebudem alebo neriešim v týchto návrhoch úplne komplexne niektoré problémy, ktoré pomenujem a by som povedal, že sú to také riešenia, ktoré riešia tie najpálčivejšie témy. A keď hovorím, že chcem to viesť tak trošku menej zvyčajne, tak chcel by som reagovať, keďže tie návrhy zákonov sú kratučké, úplne konkrétne na každý jeden ten bod, ktorý navrhujem zmeniť a vsunúť do zákona. Aby som vysvetlil v kontexte toho bodu ten cieľ a aj ten môj zámer s tým, že sme v prvom čítaní a už som absolvoval nejaké diskusie, tak pokiaľ by bola vôľa a videl som, že viacerí to tak, ako to je, to považujete viac-menej za návrhy technického rázu, ktoré riešia problémy, ktoré máme neriešené, tak potom, samozrejme, tam vieme pridať alebo meniť niektoré lehoty a po diskusii.
Takže k bodu č. 1 tohto návrhu zákona, prečítam ho a potom ho odôvodním.
Bod číslo 1 znie, a teraz sa bavíme o zákone o rokovacom poriadku, v § 17 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo tretina členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti“) v prípade návrhu legislatívneho aktu Európskej únie podľa § 58aa ods. 4“.
O čo tu ide v tomto bode? Tento bod má za cieľ dať kompetenciu členom výboru pre európske záležitosti v jednej špecifickej veci, novú kompetenciu a to vo veci, kedy skúmajú členovia výboru pre európske záležitosti, pretože im sme to ako plénum v rokovacom poriadku dali a poverili sme ich touto úlohou, čiže výbor pre európske záležitosti má úlohu skúmať súlad s princípom subsidiarity, čiže či nie je narušená naša suverenita v legislatívnych aktoch Európskej únie, a to znamená najznámejšie smernice, nariadenia atď. Čo navrhujem v tomto bode je, že pokiaľ by sa, by sa výbor pre európske záležitosti ako taký nezhodol, čiže väčšina, vládna väčšina by neprijala stanovisko, ktoré by hovorilo alebo pojednávalo o tom, že je narušená, narušený tento princíp. O čom je tento princíp, ešte kratučko vysvetlím. Ide o to, že my sme preniesli kompetenciu na európsku úroveň, respektíve sme sa vzdali maličkej časti suverenity v tom, že pokiaľ súhlasili sme s tým, že pokiaľ sa nejaký problém alebo daná vec vie riešiť na európskej úrovni efektívnejšie a nedá sa zároveň riešiť na tej národnej alebo úrovni skupiny štátov, tak ju budeme a riešime ju na tej európskej. A potom z toho vzniknú legislatívne akty, ktoré sú nejakým spôsobom ďalej implementované do nášho právneho poriadku.
Európsky výbor má vždy posudzovať, či tento princíp nie je porušený, či si vieme danú vec ošetriť u nás doma, vlastnou legislatívou. A pokiaľ nie, pokiaľ je to efektívnejšie alebo správne robiť cez európske spoločenstvo, tak v takom prípade nie je porušený princíp subsidiarity, nie je narušená naša suverenita.
V prípade, že by výbor ako taký alebo väčšina tohto výboru nemala jednotný názor, či ide, alebo nejde o porušenie suverenity, narušenie suverenity, respektíve v zámere tohto legislatívneho aktu, lebo stále sme v procese zámeru, ktorý výbor skúma, a zostala by tam skupina poslancov, konkrétne by to musela byť jedna tretina poslancov, ktorá by mala názor, alebo by bola toho názoru, že sa naša suverenita nejakým spôsobom obmedzuje, alebo že to je zásah do našej suverenity, tak by mala možnosť túto prenesenú kompetenciu, ktorú sme dali výboru pre európske záležitosti ako plénum, vrátiť naspäť do pléna a požiadať predsedajúceho, aby zvolal k tomuto schôdzu, kde by opäť plénum skúmalo, že či je naša suverenita, nejakým spôsobom do nej zasahované z pohľadu legislatívnych aktov Európskej únie.
Zjednodušene teraz pre tých, ktorí sa nevyznajú alebo nie je, nie je im úplne známe právo Európskej únie, ako bežia procesy. A ide presne o to, že my máme a môžeme mať nástroje na to, aby sme, teraz to poviem veľmi zjednodušene, sa ozvali, keď sa používa taký termín, je tu diktát z Bruselu, ktorý sa nám nepáči. Tieto návrhy hovoria o tom, aj tento konkrétne, že niektoré tie procesy môžme vyladiť a zlepšiť, pretože ono to nie je tak, ako sa častokrát veľmi zjednodušuje v takej ľudovej diskusii, že ten zlý Brusel nám niečo diktuje a, ale my ako Národná rada máme možnosť zasahovať do tých zámerov, ktoré idú z Komisie, ktoré sa potom ďalej v tých jednotlivých útvaroch prejednávajú a ktoré sa ďalej procesujú, máme možnosť do toho zasahovať, máme možnosť sa k tomu vyjadriť. My máme a môžeme mať, o tomto je aj tento bod, možnosť jasne formulovať naše stanovisko a skúmať to, že či daná, daný zámer legislatívy je, alebo nie je v našom záujme a vyjadriť sa k tomu.
Čiže konkrétne tento bod môjho návrhu by a hovorí a navrhujeme to, aby výbor a jedna tretina poslancov výboru mala možnosť vrátiť do pléna alebo dať plénu na posúdenie, že či sa, či sa zasahuje do našej suverenity.
Bod č. 2. Verím, že to bolo, to bolo odôvodnené dostatočne, keby niečo bolo nejasné alebo bolo treba, tak zareagujte, prosím, faktickou, rád, rád zodpoviem ďalej.
Bod č. 2. V § 45 ods. 2 sa slová: „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti") nahrádza slovami "výbor pre európske záležitosti".
To je technická zmena terminologická.
Bod 3. V § 58 ods. 3 písm. f) sa slová „písm. a), b)" nahrádzajú slovami „písm. a) až c)"; to je len čisto legislatívno-technická vec.
4. Za § 58 sa vkladajú § 58aa a teraz je celý ten paragraf, ktorý vrátane nadpisu znie, a teraz ten § 58aa: „Posudzovanie súladu návrhu legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity." Čiže teraz už chcem navrhnúť vložiť do zákona konkrétne ten proces a upraviť, akým spôsobom by sa konalo, keby k takémuto niečomu dochádzalo.
Bod 1. Predseda výboru pre európske záležitosti priebežne zaradí do návrhu programu schôdze výboru návrhy legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré boli výboru pre európske záležitosti doručené. Aby výbor pre európske záležitosti mohol preskúmať ich súlad so zásadou subsidiarity, o ktorej som už viacej hovoril, a neskôr do desiat... najneskôr do desiatich dní pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov, stanovenej podľa osobitého predpisu. Ten osobitý predpis sa myslí protokol z Lisabonskej zmluvy. A ide tu v podstate veľmi zjednodušene o to, že my sme poverili ako plénum výbor pre európske záležitosti, aby skúmal tieto legislatívne akty, ale v praxi tento výbor nedostáva na program zoznam všetkých zámerov a legislatívnych aktov do, v programe, ktoré sú v systéme, ktoré tieto inštitúcie, ktoré sa podieľajú na týchto legislatívnych aktoch, majú.
Čiže, ja navrhujem, aby tam bola presná lehota, do ktorej tento výbor má dostať tento zoznam a aby sa ním poslanci mohli zaoberať, aby mohli skúmať teda a mali presne na podnose dané tie návrhy, pri ktorých majú posúdiť, či sa jedná, alebo nejedná o porušenie princípu subsidiarity alebo proporcionality.
Po druhé, bod 2. Výbor pre európske záležitosti môže požiadať o stanovisko k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie ostatné výbory Národnej rady, logicky, pokiaľ je to téma iného výboru, a stanoviť lehoty na zaslanie stanoviska, ktorá nesmie byť kratšia ako tri týždne. Čiže technicky ide o spoluprácu medzi výbormi v jednotlivých témach.
Výbor, teraz už čítam bod 3, pre európske záležitosti zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže, na chvíľku spravím pauzu v tom bode, potom ho budem čítať ďalej, o čo ide.
My v prípade, že by bola v budúcnosti a nejak, mimochodom, to nie je len vecou nejakého, nejakého mimoriad... nejakej mimoriadnej situácie, členské štáty a ich parlamenty často využívajú tento nástroj, my patríme k veľmi málo aktívnym parlamentom, pokiaľ ide o ostatné krajiny, kde sa, v podstate my nevyužívame alebo veľmi málinko, veľmi málinko sa ozývame, a pritom, keďže ani poslanci to nemajú na programe schôdze zaradené, tieto legislatívne akty, veľmi málinko sa ozývame v prípade, že máme pocit, že nám Brusel niečo diktuje, alebo ináč povedané, že je tu nejaká legislatíva, ktorá zasahuje do našej suverenity.
To odôvodnené stanovisko je presne to, čo tento výbor pre európske záležitosti môže sformulovať a posunúť, v ďalšom bode sa hovorí presne, akým spôsobom a komu sa posunie, a to odôvodnené stanovisko je stanovisko, v ktorom sa hovorí, prečo a akým spôsobom si myslíme, že daný legislatívny akt v prípade, že by bol prijatý, by zasahoval do našej suverenity.
Toto môžu urobiť, keďže sa jedná o legislatívu Európskej únie, viaceré krajiny, aj to robia mnohé krajiny a v prípade, že sa nájde jedna tretina týchto krajín, ktoré sa k danému legislatívnemu aktu takýmto spôsobom odôvodneným stanoviskom vyjadria, tak hovoríme v tomto procese o tzv. žltej karte, ktorá má svoje procesné náležitosti a v rámci ktorej potom Komisia, Rada a ďalšie formácie potom pristupujú a prihliadajú na toto odôvodnené stanovisko a snažia sa vysporiadať s týmito pripomienkami a nájsť kompromisné riešenie.
V prípade, že je to jednoduchá väčšina, čiže už viacej členov, tak v takom prípade už hovoríme o oranžovej karte a tak ďalej. Čiže navrhujem, aby sme zaviedli presný proces toho, akým spôsobom sa to odôvodnené stanovisko formuje a putuje potom ďalej v procese.
Budem teraz čítať ďalej ten bod tam, kde som prestal. Ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, čiže to bol ten európsky výbor, ktorý sformuje aj toto odôvodnené stanovisko, výbor pre európske záležitosti zohľadní pred prijatím uznesenia podľa prvej vety stanoviská výborov Národnej rady podľa ods. 2 a predbežné stanovisko vlády podľa § 58a ods. 8, ak boli výboru pre európske záležitosti doručené v stanovenej lehote. Predseda výboru pre európske záležitosti zašle, zašle toto odôvodnené stanovisko predsedovi Národnej rady do 48 hodín od jeho prijatia. Čiže upovedomí predsedu Národnej rady, aby sme aj my ostatní poslanci, ktorí nie sme členmi tohoto výboru, boli upovedomení a aby náš predseda hlavne mal túto informáciu, že takéto stanovisko vzniklo.
Bod 4. Ak výbor pre európske záležitosti neprijme uznesením odôvodnené stanovisko podľa ods. 3 a tretina členov výboru pre európske záležitosti sa napriek tomu domnieva, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity, môže do 48 hodín od zasadnutia výboru pre európske záležitosti podľa ods. 3 požiadať predsedu Národnej rady o zvolanie schôdze Národnej rady podľa § 17 ods. 2, Národnej rady, Národná rada zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko. Čiže nielen výbor, ak by tento výbor toto stanovisko neschválil, ale zároveň tretina členov, to je to, čo som vysvetľoval predtým, má za to, že dochádza k porušeniu tohto princípu, tak to dá do Národnej rady, do pléna a plénum môže toto stanovisko schváliť, ak sa stotožní s názormi a odôvodnením tých, tej tretiny poslancov.
Bod 5. Ak Národná rada zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko podľa ods. 4, toto uznesenie má prednosť pred uznesením výboru pre európske záležitosti. Hej? To je logicky technicky dané, ak európsky výbor toto neschváli a plénum áno, tak by som to tak jednoducho povedal, že vyššia berie, čiže toto stanovisko pléna je nad stanovisko výboru pre európske záležitosti.
Bod 6. Predseda Národnej rady postúpi odôvodnené stanovisko výboru pre európske záležitosti, a teraz sa dostaneme presne k tomu, že komu, podľa ods. 3 alebo odôvodnené stanovisko Národnej rady podľa ods. 4 bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. A potom je tam technická poznámka ďalej, ktorú asi nemusím čítať.
A uzavriem tieto body, lebo som vyčerpal okrem toho, že tento zákon, tu je uvedené, že ho navrhujeme s účinnosťou od 1. júna 2024, všetky tie body, ktoré by sa dostali do rokovacieho poriadku, tak chcem povedať, že toto je presne proces, ktorý rieši a ktorý ukazuje, akým spôsobom by bolo riešené presne to, čo mnohí krá... mnohí populisticky zneužívajú v rôznych diskusiách verejných a označujú Európsku úniu ako toho, ktorý nám sem pretláča rôzne politiky. Tak my nie sme žiaden tichý pozorovateľ, ktorý sa na toto má pozerať, práve naopak, Lisabonská zmluva aj celý ten proces prijímania legislatívnych aktov, práve naopak, predpokladá, že my sa zapojíme, že budeme aktívni, že budeme mať schválené aj v našich procesných normách právnych také nástroje, ktoré nám umožnia do toho zasiahnuť, vyjadriť sa, byť aktívnym členom.
Predpokladá to, predpokladá to aj posilnenie personálne napríklad výboru pre európske záležitosti tu v Národnej rade, pretože, samozrejme, že táto agenda, ktorá teraz, dovolím si povedať, nie je, nie je úplne dopodrobna do hĺbky podchytená, a práve preto to aj navrhujem, tak si vyžiada nejaké ďalšie personálne kapacity. Ale budeme mať funkčný proces toho, akým spôsobom vieme skúmať, skúmať dané legislatívne akty. No, samozrejme, že sa predpokladá, že sa to robí aj teraz, ale vidíme, aká je tá aplikačná prax, že na programoch tohto výboru nie sú tie zoznamy a tí poslanci, keby to chceli robiť, musia si to dohľadať sami a k tomu často nedochádza.
Čiže navrhujem, aby, aby to mali pripravené, aby to mohli urobiť a ak sa stotožnia s názorom, že to zasahuje do našej suverenity, tak aby mali jasne napísaný ten proces, akým spôsobom môžu postupovať a akým spôsobom sa môže náš národný parlament do procesu zapojiť a zdvihnúť prst alebo ruku a prihlásiť sa, že pozor, pozor, tu nesúhlasíme, takéto sú naše dôvody.
Takže o tomto je tento návrh zákona a prosím vás o jeho podporu, prípadne, ak som povedal niečo nejasne alebo nedostatočne, tak zareagujte, tak rád zodpoviem alebo vyjasním ďalšie otázky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
