Videokanál klubu

Dobrý deň, môžem? Ďakujem pekne. Ďakujem, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, procesne sme, teda rozprávame o procesnej náležitosti o skrátenom legislatívnom konaní pri zákone o emisných povolenkách. Skúsim teda k tomu, ale aj k niečomu, čo s tým súvisí. Neviem, ktorí ste videli alebo pamätáte taký film, že Hoří, má panenka, to bol taký pekný Menzelov film, a keď horel dom, tak vraveli, že otočte ho, však mu horí dom. Otočte ho, horí mu dom. Viete, tak toho chudáka starkého otáčali, že jedni vraveli, že nech sa pozerá na to, ako mu horí dom, druhí, že nech sa nepozerá, veď mu horí dom. A mne to tak trošku pripomína, že Dunaj kulminuje na historicky najvyššej hladine, náš minister tu sedí a kuká (povedané s pobavením) a medzitým mu horí dom. To je také presne to, že podľa mňa by sme mali mať chcenie, aby nám vládli ľudia, ktorí nemusia byť norstradamovia, ja nemám takú až takú požiadavku. Nemám požiadavku ani v tom, že čo v zásade by politici mali byť určití vizionári, lebo na Slovensku je to neadekvátna požiadavka, ale chcel by som mať aspoň ľudí, ktoré nám vládnu, ktorí majú ako takú schopnosť racionálne vyhodnocovať objektívne skutočnosti a na základe nich konať. Viete, že je nejaká objektívna skutočnosť a potvrdzuje sa z nejakého objektívneho ukazovateľa a objektívny, racionálny človek teda podľa nich koná. Ja kľudne sme mohli dneska hovoriť o hocičom inom, však tu je veľká kopa geniálnych nápadov z dielne SNS, a trošku mi to príde také zvláštne, že ministrovi horí dom, zatápa mu ministerstvo, prenajaté za najdrahšie peniaze vlastne v strednej Európe, mu to topí, všetko sa mu topí, Dunaj sa mu vylieva a on tu sedí a kuká, kuká na debatu. Tak mi to príde trošku neracionálne. Tak mi prišlo neracionálne to, že rozhadzoval ručičkami v stredu na vláde, že aká tisícročná voda a zrazu zistil, že fíha, že asi niečo z toho bude, tak rýchlo vyhrabal nepremokavú bundu zo skrine a išiel zachraňovať svet.
Viete, my sme tu takí plní paradoxov, aj toto celé je tu jeden veľký paradox a jedna veľká absurdita. Minister tu povie, že vlastne učesali, upratali zákon, ktorý ničil našich ľudí a chcel od nich neviem čo, že bude všetko drahé a on ich zachránil, aby nebolo všetko drahé, a alebo to podľa neho ten zákon hovorí, že a je to teda myslím, že to explicitne nepovedal, ale určite to tak podsunul, že zlý zákon. Oni teda zachránili, čo sa dalo pred tou zlou Európskou úniou, aby to taký vplyv nemalo. Ale zároveň v tom zákone si šupol aj envirofond, hej, ktorý tam vlastne s tým nesúvisí, ale peniaze idú z toho zlého zákona o emisných povolenkách do toho envirofondu, na ktorom mu hrozne záleží. Viete, to je také akože, fuj, tie peniaze nechcem, ale tak chcete ich, alebo nechcete ich tieto peniaze? Viete, že keď vravíte, že sú to fuj peniaze z emisných povoleniek, ktoré vlastne ničia priemysel, ničia všetko, a zároveň vám tie peniaze nesmrdia, hej. Že ten pragmatizmus je naozaj v niečom, v niečom ... (nezrozumiteľne povedané, pozn. red.)
My tu žijeme naozaj takú zvláštnu dobu plnú absurdít a dielňa SNS nám naozaj predstavuje úplne dokonalý príklad, že čo sa vôbec dá. A ja to tu spomeniem, tú koncepčnú prácu, legislatívnu koncepčnú prácu ministerstva životného prostredia pod vedením ministra Tarabu. Máme tu aj zákon, ktorý, myslím, bude po tomto, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ten sa predložil v marci, rozprávať ideme o ňom teraz, ak sa nemýlim, je september a tento geniálne pripravený návrh zákona, ktorý tu už je od marca, je vlastne geniálne pripravený, však bol predložený do parlamentu, tak do parlamentu nepredkladáte hocičo, tak si predstavte, že doznal 30-stranového pozmeňováku. Hej, čiže to je vlastne celkom zaujímavý fakt, že ako je možné, že niečo tak super, hej, predložené tak super ministrom, ktorý to všetko úplne geniálne zvláda, vlastne mení svoj zákon, ktorý predloží 30-stranovým pozmeňovákom. Niečo na tom príbehu, príbehu nesedí.
Máme, pokračujúc v tej koncepčne geniálnej práci, bol tu zákon, ktorý bol tiež vlastne bol zlý a nemal sem byť, ale nakoniec, lebo chceli peniažky, tak ho dali, to bol ten zákon, myslím, o krajinnom plánovaní, tak už sme sa s týmto trápili, predložený bol, nakoniec som niekde sa dočítal, že sa stiahol z druhého čítania, minister ho stiahol a prilepí ho niekde k nejakému inému zákonu. Tak to celkom tiež neviem, ale určite je to svedectvom, veľkým svedectvom toho, že naozaj ministerstvo pod vedením Tomáša Tarabu, ide na plné šrúby, jak lodné skrutky teraz na Dunaji.
A tretia vec, ktorá tu je a o ktorej sa asi budeme rozprávať, prišiel nevinný zákon o vodách, ktorý mal pomoc s tepelnými čerpadlami, obláznil nás tu všetkých, aj ja som mu za to zahlasoval. Ale v druhom čítaní sa zjavila znárodňovacia doložka 52a, hej, ktorá vlastne umožní znárodniť pomaly väčšie znárodnenie, ako bolo v ´48., alebo druhé najväčšie po ´48.
Čiže toto tu pán minister predkladá, teraz nám tu predkladá v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý nechcel predložiť, nemá ho rád a, lebo on nemá rád tieto veci, len ja potom rozmýšľať, že čo s tým, pán minister. Viete, po štyroch dňoch zasvietilo slnko v Bratislave, štyri dni sme tu boli jak v nejakom apokalyptickom filme, v takom tmavom, slnko nesvietilo, celý čas pršalo. Niečo sa deje s tou prírodou, je zrejmé, že sa niečo deje a už aj tí najväčší ignoranti zistili, že niečo sa deje, len náš minister Taraba to absolútne nerešpektuje, podľa neho sa nedeje nič, čiže netreba roboť žiadne enviro-opatrenia, netreba vytvárať žiaden, regulovať, snažiť sa regulovať nejaké cez emisné povolenky, lebo to poškodí náš priemysel a v Ázii robia, čo chcú. Prísne vzaté, na túto tému by som sa s vami vedel rozprávať, že čo robia v Ázii a že čo robia v Číne, by ste sa čudovali, čo robia v Ázii alebo v Číne a akým spôsobom oni vedia, že nejaký problém s tou prírodou je a že ju chrániť treba.
Takže čo k tomu, stále sme v tej procesnej stránke, vravíte teda, že ste zákon ochránili, ja si to pozriem teda, že či sa vám ten, bohumilý snaha ochrániť úbohé obyvateľstvo pred zlou Európskou úniou podarilo. A pozriem si teda, akým spôsobom procesne teraz zachraňujeme svet slovenský pred tým, aby nevznikli hospodárske škody. Nuž, tak asi poďme poďme na to.
A drobnú poznámku ešte úplne na záver poviem. Ja byť, viete, že my tu častokrát bojujeme o takú dôstojnosť v tomto parlamente, ja o moju nie, ja si moju prizriem, ale častokrát niektorí ľudia, ja sa čudujem, že čo si nechajú naložiť a ja byť Štefanom Kuffom, alebo Filipom Kuffom, tak by som sa niekde ozval. Aleže čo to musí byť za úbohá submisia, že čo to musí byť za niečo, že vám váš minister hovorí, že mojich troch hlasov. Ja nemám, trojjediný je, myslím, že sa to píše v Biblii, ktorú mám teda pocit, že by ste mohli poznať, tam sa hovorí o trojjedinosti a tam je asi všetko, kde to skončilo a potom ešte Taraba. Lebo jediný Taraba má tri hlasy. Viete, že tá neskutočná submisia tých Kuffovcov chudákov, ktorí vlastne musia strpieť to, že Taraba tu podskakuje v parlamente, hej, jak také mončiči a hovorí o tom, že má tri hlasy a on tie tri hlasy dá, tri hlasy zoberie a tri hlasy... zúfalé, hej? Zúfalé, úbohé, až mi ľúto tých Štefana a Filipa Kuffu, čo teda by mi ich nemalo byť, ale ľudsky v tomto rozmýšľam, že ako im pomôcť sa vymaniť z toho útlaku, oni sú v nejakom mentálnom väzení a ich okupuje minister Taraba a on s nimi disponuje ako s ďalšími troma hlasmi. Takže to bola taká poznámka, ktorá mňa zaujala pri návrhu tohto zákona.
Nuž poďme, pán minister, na to, hej, tak skrátené vám, predpokladám, prejde, budeme sa rozprávať, verím, že nám v tom úvodnom slove poviete, že ako ste ochránili úbohé Slovensko pred tými emisnými povolenkami v tom, aby sa nezvyšovali tie náklady, to som teda naozaj veľmi zvedavý.
Ďakujem pekne.