Videokanál klubu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave povedal pár slov o našom návrhu novely zákona o rokovacom poriadku. Okrem určenia účinnosti obsahuje tento návrh dva novelizačné články. Jedným, podstatne rozsiahlejším sa novelizuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ten stručnejší novelizačný článok dva novelizuje zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov a ide o zmenu, ktorá je vyvolaná časťou zmien, ktoré sú obsiahnuté v novele rokovacieho poriadku. Z obsahového hľadiska možno návrh rozdeliť na tri okruhy. Jeden sa týka kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu, druhý kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verejných funkcionárov a tretí praktických návrhov na zlepšenie podmienok pre výkon práce poslancov, dalo by sa povedať, že vyplývajúcich z aplikačnej praxe reálneho uplatňovania rokovacieho poriadku.
K tomu prvému okruhu, ktorý je asi najdôležitejší, a síce zvýšenie kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu. Vážnym a opakovaným problémom legislatívnej praxe je dlhodobé a opakované zneužívanie skráteného legislatívneho konania na situácie, ktoré nezodpovedajú jeho zákonom vymedzenému účelu. A deje sa tak naprieč volebnými obdobiami pri rôznych parlamentných väčšinách veľmi často. A tí, ktorí sú v opozícii to kritizujú a keď sú potom pri moci tak tiež používajú skrátené legislatívne konanie aj na situácie, keď nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie ako ich uvádza zákon o rokovacom poriadku. Toto aj ďalšie veci, ktoré súvisia s legislatívnym procesom a s dodržiavaním pravidiel možno, možno riešiť alebo čiastočne sa pokúsiť riešiť v zásade dvoma spôsobmi právnymi a ten tretí je zvýšenie politickej kultúry, čo je ale dlhodobejšia záležitosť a vyžaduje dobrú vôľu zo strany všetkých politických aktérov. Tie právne cesty sú dve. O jednej z nich hovorila SaS vo svojom volebnom programe. Nedávno s podobným návrhom prišlo alebo s podobným nápadom prišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie a síce, aby sa do Ústavy zakotvili nejaké zásady rokovacieho poriadku, či už vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, o ktorom práve hovorím, alebo aj inak a tým pádom by porušenie pravidiel legislatívneho procesu mohlo byť aj dôvodom pre označenie zákona za neústavný, za nesúladný s Ústavou. A to sa možno, to sa možno raz aj udeje, ale treba povedať, že Ústavný súd posudzuje aj proces a pristupuje k tomu veľmi zdržanlivo a zatiaľ ani v prípade tejto už dnes spomínanej novely Trestného zákona napriek tomu, že zjavne došlo k porušeniu zákona o rokovacom poriadku aj vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, tak podľa Ústavného súdu to nemalo takú intenzitu, aby konštatoval nesúlad s Ústavou. Druhá možnosť je dať základné pravidlá týkajúce sa či už skráteného legislatívneho konania alebo iné pravidlá legislatívneho procesu na pôde Národnej rady do Ústavy, ale nejako podrobnejšie a dôkladnejšie upraviť tie pravidlá v zákone o rokovacom poriadku. Niektoré z tých návrhov sú obsiahnuté v nami predloženom návrhu a teda, aby, dnes sa uvádza, že za mimoriadnych okolností keď sú naplnené isté dôvody, najmä keď sú ohrozené základné práva a slobody, bezpečnosť štátu, tak je možné, aby sa Národná rada na návrh vlády uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. My navrhujeme, aby tie okolnosti neboli mimoriadne alebo neboli ukotvené len ako mimoriadne, ale aj ako vopred nepredvídateľné. Lebo nezriedka sa stáva, že sa argumentuje tým napríklad, že musíme schváliť zákon v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu, že nám hrozí infringement, že neplníme si záväzky voči Európskej únii, ale tie záväzky voči Európskej únii si neplníme nie z dôvodu, že by sme o nich nevedeli vopred, ale z dôvodu, že sa tak dlho otáľalo s tým, že sa napríklad transponuje nejaká smernica, až sme sa dostali do omeškania. Tak to síce je mimoriadna okolnosť, ale rozhodne nie je vopred nepredvídateľná. Navrhujeme, aby bolo pri návrhu na skrátené legislatívne konanie explicitne stanovené, že je potrebné tie dôvody, aj tú mimoriadnosť, aj tú nepredvídateľnosť zadefinovať v tom návrhu. Lebo častokrát sa stáva, že pri návrhu na skrátené legislatívne konanie sa iba opíše situácia, dá sa tam niečo z všeobecnej časti dôvodovej správy k samotnému návrhu zákona, potom sa zacituje z návrhu, teda zacituje príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku kedy možno sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní a potom sa vyberie jeden z tých dôvodov a povie sa, že ohrozené sú základné ľudské práva a slobody alebo hrozia značné hospodárske škody alebo je ohrozená bezpečnosť bez toho, aby sa akokoľvek vysvetlilo a zdôvodnilo v čom tie dôvody reálne spočívajú. Čiže navrhujeme, aby tie dôvody bolo potrebné pomenovať, aby bolo potrebné pri takom návrhu vysvetliť v čom spočíva mimoriadnosť a nepredvídateľnosť tých okolností, aby bolo potrebné vysvetliť či je potrebné skrátiť všetky lehoty alebo iba niektoré lehoty, lebo nie vždy je pre naplnenia účelu skráteného legislatívneho konania potrebné skrátiť úplne všetky lehoty, ktoré tam sú. Nie vždy je potrebné, aby boli zákony schvaľované zo dňa na deň. Niekedy stačí napríklad skrátiť tú lehotu na predkladanie návrhu zákona 15 dní pred začiatkom schôdze a je pokojne možné, aby ten odstup medzi prvým čítaním a druhým čítaním v pléne bol zachovaný. A ďalej navrhujeme vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby bol takýto návrh povinne prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore, keďže to, či sú alebo nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie má jednak vecný rozmer, čo asi najlepšie vie posúdiť ten gestorský výbor, ale má to predovšetkým právny, legislatívny, povedzme ústavnoprávny rozmer, kde je tým kompetentným alebo tým ktorému je posudzovanie takýchto záležitostí zverené aj zákonom o rokovacom poriadku práve Ústavnoprávny výbor. Ak by sa takáto úprava schválila, samozrejme nie je to záruka, že by v budúcnosti nedochádzalo k skracovaniu legislatívneho konania aj v situáciách, keď to nebude zodpovedať takto deklarovaným dôvodom, ale prinajmenšom by to tí, ktorí by to tak chceli robiť mali komplikovanejšie, lebo museli by viac zdôvodňovať a bolo by možné jednoduchšie prísť na to, že tie dôvody nie sú naplnené. Nebolo by to iba tak, že keď na to niekto upozorní alebo bolo by to zjavné už zo samotného návrhu.
Ako druhý bod v rámci zvýšenia a predvídateľnosti legislatívneho procesu navrhujeme prísnejšie posudzovanie takzvaných prílepkov, teda situácie, keď sa má pri novelizácii nejakého návrhu zákona doplniť ďalší novelizačný bod, teda novelizácia iného zákona, čo je možné...
=====

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý na rokovanie Národnej rady predkladám spolu s pani poslankyňou Janou Bittó Cigánikovou, pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Mariánom Viskupičom. Návrh obsahuje novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Obsahuje tri hlavné okruhy návrhov. Tým prvým je zvýšenie kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu a tým druhým je posilnenie kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verených funkcionárov. A ten tretí okruh obsahuje viaceré praktické návrhy na zlepšenie podmienok na výkon práce poslancov vyplývajúceho z doterajšieho reálneho uplatňovania zákona o rokovacom poriadku a bližšieho obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

... závažná trestná činnosť. Takže takto to navrhujem, takto je na tom odborná zhoda, a tak by bolo správne, aby sme napravili novelu Trestného zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne tretí zákon zo skupiny, ktoré sa domnievam, s ohľadom na súčasné, či už výkon trestnej politiky, alebo zásadné zmeny trestnej politiky by mohli napraviť také najväčšie výkyvy, ku ktorým tu dochádza. Novela Trestného zákona znamená, že navrhujeme, aby tá výška škody, to znamená tá hranica odkiaľ začína trestný čin, aby to bolo jednoducho tam, na čom sme sa odborne dohodli po viac ako roku pripomienkového konania. Ja som rada, že už tu prišli aj páni poslanci z koalície, áno, približne rok sme odborne diskutovali, že hranica 500 eur je tou hranicou, odkiaľ by mal začínať trestný čin, a tam sa má presunúť tá hranica z 266 eur, žiadnych 700 eur.
Navrhujem s ohľadom na všetko čomu čelíme a čo si môžme všímať, čo spôsobuje tá novela Trestného zákona, ktorá takto hanebne rýchlo bola prijatá, aby sme napravili tieto najvážnejšie dôsledky a naozaj to stanovili tak ako bola zhoda odborná aj s policajtami, aj s vyšetrovateľmi, aj s predstaviteľmi priestupkových orgánov, aj s prokurátormi, aj so sudcami, so všetkými, ktorí boli zapojení do tejto debaty.
Súčasne navrhujem, aby okrem toho, že sa stanoví takáto výška, tak, tak ako sme navrhovali aj v tom návrhu novely Trestného zákona, ktorá naozaj mala priniesť restoratívnu justíciu, takže nie, že minister spravodlivosti Susko ju doniesol, ale tá veľká novela, ktorá sa tu robila približne rok, tak v sebe mala tieto prvky, so všetkým čo k tomu patrí, nielen umožniť unikať tu pred spravodlivosťou niekomu. To, čo tu chýba je, že mala by tu byť stanovená nejaká jasná hranica, ktorá, to my sme stanovili ako škody mimoriadneho rozsahu nad sumu prevyšujúcu milión eur, a to by bola hranica, od ktorej by sme nastavili vlastne tú najzávažnejšiu, kriminálnu trestnú činnosť majetkovú. To, čo sa tu udialo je, že vlastne takéto citlivejšie nastavenie tých hraníc tu teraz nemáme. Proste my sme urobili skok, dá sa povedať, skočili sme do prázdna, do jamy a teraz zisťujeme, čo nám to všetko prinieslo, ale to čo ja navrhujem je ako vrátiť sa, urobiť krok späť a nastaviť tie hranice tej majetkovej škody naozaj tak ako je na to pripravené Slovensko. To znamená začať citlivejšie na začiatku a stanoviť tiež vysokú hranicu, od ktorej a bude potom odvíjať aj závažná, trestná činnosť. Takže takto to navrhujem, takto je na tom odborná zhoda, a tak by bolo správne, aby sme napravili novelu Trestného zákona.
Ďakujem pekne.

... rozhodnutie súdov rozhoduje Najvyšší súd, ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá. Môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať a to preto, lebo to dovolanie, ktoré podáva minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd a tam beží čas, takže preto navrhujem v tom mojom návrhu, že dávam lehotu tomu prvostupňovému súdu, ktorý sa na to pozrie a pozrie sa aha pre generálneho prokurátora alebo pre ministra sa jedna táto situácia je tak naliehavá, že by som mal hneď konať, tak sa pozriem či ten základný dôvod, pre ktorý napadá to dovolanie, či je naozaj taký jasný, že mi ide vybiť zrak, že by bolo na mieste toho človeka radšej teraz ešte prepustiť. Takže domnievam sa, že to sú tak jasné prípady, o ktorých aj rozhodovali v minulosti ministri spravodlivosti, že takúto vec, keď je na ňu upozornený súd, tak o nej vie rozhodnúť do desiatich dní, potom preruší sa výkon trestu, ak je to taká situácia a potom o tom môže vo svojom čase rozhodovať dovolací súd. Toto navrhujem, tým pádom budú vyriešené všetky situácie do minulosti a nemusí mať minister spravodlivosti ani generálny prokurátor takéto zásadné veľké oprávnenie, ktoré sa ukazuje v týchto dňoch, že nie je na mieste a nakoniec zasahuje do dôveryhodnosti súdov. Lebo to sa dnes deje, že vlastne takýmto rozhodnutím ministra spravodlivosti dávame obrovský priestor, aby politicky sme vlastne spochybňovali prácu súdov, čo nie je na mieste. Takže o tom je tento návrh a dovolím si požiadať o podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Toto je návrh zákona, ktorý dá sa povedať, že rieši situáciu, kedy minister spravodlivosti rozhodne o prepustení na slobodu odsúdeného človeka, a to napríklad aj z korupcie prípad Dušana Kováčika. Je to návrh zákona, ktorý už neumožní takúto situáciu, aby ľubovoľne sa minister spravodlivosti rozhodol aj pod rôznym politickým tlakom, ktorý jednoducho môže byť a môže nastať. Nakoniec, je to predstaviteľ, je to člen vlády, takže je to určite politik, ktorý je pod politickými tlakmi. Zatiaľ ja osobne ako bývalá ministerka spravodlivosti musím povedať, že som sa nestretla zo žiadnym rozhodnutím ministra spravodlivosti, ktoré by som mohla hodnotiť, že bolo urobené pod politickým tlakom. Jednoducho preto, že to boli rozhodnutia, ktoré som urobila aj ja o prepustení človeka napríklad z výkonu trestu. Áno, tiež, to bolo vlastne, to boli rozhodnutia súdov, ktoré som vlastne prelomila svojim rozhodnutím ministra spravodlivosti, že som podávala mimoriadny opravný prostriedok dovolanie, ktorými som chcela zvrátiť už právoplatné rozhodnutie súdov. Áno, je pravda, urobila som to ja ako ministerka spravodlivosti, ale treba povedať, že to boli prípady, ktoré by som povedala jasného technického charakteru. A treba povedať tiež to, že v tých prípadoch, kedy ja som podala dovolanie a iba v iba v niektorých prípadoch výnimočne som dala takýto návrh na prepustenia, tak v tých prípadoch súd to aj odobril. Takže naozaj môžem povedať, že jednak boli to jasné technické prípady a jednak súd sa s nimi plne stotožnil. A teraz tie prípady, o ktorých ja viem ako bývalá ministerka spravodlivosti a aj z tých verejných vyjadrení iných ministrov, ktorí boli predo mnou, jasne vyplýva, že jednoducho naozaj to, tie situácie, kedy to využil minister spravodlivosti boli výsostne technického charakteru. To znamená, ja poviem príklad, lebo sa veľmi často aj súčasný minister spravodlivosti hovorí, že ministri to robili predo mnou, môžem to robiť ja a je to absolútne v poriadku. No nie je to v poriadku, aby minister spravodlivosti ak má iný názor ako súd, podával mimoriadny prostrie, opravný prostriedok. To znamená, už tu máme aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že niekto je vinný, dostal za to trest, potom do toho vstupuje minister. Tak ak minister okrem toho, že chce, aby sa tým opätovne na zaoberal Najvyšší súd a ešte aj využije svoje oprávnenie, že toho človeka vlastne mu preruší výkon trestu, prepustí ho na slobodu, tak to musí byť absolútne výnimočná, výnimočná situácia, lebo inak to spochybňuje súdy, že nerozhodujú spravodlivo, nezávisle, nestranne, keď do toho vstúpi nakoniec minister, výkonná moc a povie, nie, nemôžeš byť vo výkone trestu, nebudeš tam.
Že ak tým ide spochybniť jednoducho tú prácu tých predchádzajúcich súdov vo svojej podstate, a nieže sa jedná iba o jednoduché zlyhanie, zlý nápočet, tak, tak to považujem za vážny problém a to sa domnievam, že sa stalo v prípade, kedy bol prepustený na slobodu Dušan Kováči, a jednalo sa o rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska. A to, čo ja navrhujem je, že už to nebude mať žiadny minister, lebo si myslím, že naozaj to je nesprávne a zlé, aby sme takto široko vykladali to oprávnenie ministra spravodlivosti. Že a, a navrhujem aj riešenie ako vlastne sanovať tú situáciu, ktorej som čelila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti. To znamená, že keď prepustili, keď som prepustila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti odsúdeného človeka na slobodu, tak skutočne to bola situácia, že zákon jasne hovorí, že sa jedná o mladistvého, mal dostať polovičný, polovičnú výšku toho trestu, ktorý je v trestnom zákone a nedostal, to znamená, že sa sudca pomýlil. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa jednalo o situácie tiež také, že samotný súd, ktorý o veci rozhodol, si to všimol dodatočne pri písaní rozsudku, nemohol urobiť žiadnu nápravu, a tak požiadal ministra spravodlivosti o nápravu v rámci jeho mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, ten samotný súd, ktorý to rozhodol, si všimol, že proste došlo tu k takémuto technickému zlyhaniu. Takže samozrejme, že potom je na mieste čo najskôr zakročiť, aby nedošlo k porušovaniu práv človeka. Ale aby sme sanovali aj tieto situácie, no tak sa domnievam, že stále to môžeme ponechať súdu a môžeme súdu stanoviť lehotu v ktorej proste do toho vstúpi.
Ja navrhujem, že toto oprávnenie, ktoré je spojené s tým mimoriadnym oprávnením ministra spravodlivosti vlastne skúsiť zvrátiť už právoplatné rozhodnutia súdov o niekoho vine alebo nakoniec aj nevine. Áno, aj to môže byť. Ale keď sa bavíme o prepustení vlastne z výkonu trestu o takomto prerušení, tak skôr sa, musí sa jednať o situáciu, že bolo rozhodnuté o vine, tak navrhujem, že minister spravodlivosti a rovnako aj generálny prokurátor, nech majú len oprávnenie navrhovať takéto prerušenie výkonu trestu. Len ho budú navrhovať, nebudú o tom rozhodovať vlastne, že má dôjsť k takému prepusteniu a budú adresovať takýto návrh súdu, tak je tomu nakoniec aj v Českej republike. Ja to, čo k tomu dopĺňam, a v tom je aj rozdiel oproti tomu, čo je v Českej republike, že dopĺňam riešenie situácie, že sa to môže jednať o naozaj naliehavú situáciu, že by bolo namieste čo najskôr zakročiť je to, že dávam do zákona lehotu v ktorej ten súd rozhodne. Keď si pozriete to riešenie právne, tak to právne riešenie je, že tú lehotu vlastne dávam prvostupňovému súdu, a to aj vysvetlím, to je možno trošku zložité. Keď dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vine, tak najčastejšie sa jedná o situáciu, že o vine rozhodol prvostupňový súd a potom odvolací súd, a tým sa nám to rozhodnutie stalo právoplatným. O dovolaní ministra spravodlivosti, ktorým chce zvrátiť to rozhodnutie súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá, môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať. A to preto, lebo to dovolanie, ktoré podávam minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd, a tam...
=====

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ono je príznačné, že sa tu rozprávame sami ako opoziční poslanci a že tu máme predstaviteľ koalície, tak niekto nám musí viesť schôdzu, a keďže už nemáme žiadneho opozičného predstaviteľa, kto by viedol schôdzu, tak aspoň tú nám vedie koaličný predstaviteľ, a je to asi príznačné, že tak to bude aj v kontrolnom výbore SIS, že aj ten nám bude viesť koaličný predstaviteľ. Takže toto je vlastne akože v niečom taká fraška demokracie, čo tu teraz prebieha, že navrhujeme aspoň zlepšenie tých dôsledkov, ale vlastne si to tu rozprávame iba sami sebe, tak si dovoľujem požiadať o podporu aspoň z opozičných klubov.
Ďakujem veľmi pekne.

Čo nám urobila novela Trestného zákona, zistíme v priamom prenose aký to má dopad ohľadom majetkovej trestnej činnosti, koľko krádeží, ktoré boli predtým trestným činom, sa nám prehuplo do priestupkovej roviny. Ako sa s tým vysporiadavajú nielen podnikatelia, ale ako sa s tým vysporiadajú nakoniec aj štátne orgány, čo stíhajú, čo nestíhajú a čo to v spoločnosti spôsobuje.
Z ohľadom na tieto nedozierne dôsledky, ktoré vidno, že vlastne ani, ani štát, ani vláda nejako nemala zmapované, nemala o to záujem, zjavne mala iný cieľ, ako ten robiť právnu úpravu, ktorá je predvídateľná, ktorej dôsledky budem aspoň trošku vedieť predvídať z ohľadom na to, že sa bude o nich aj viesť nejaká odborná diskusia. Osobitne s tými, ktorých sa to týka, napríklad s priestupkovými orgánmi, s policajnými orgánmi. A, a že sa dá priestor vôbec na takúto právnu úpravu, kde sa zásadne mení nastavenie toho, čo je trestným činom v oblasti majetkovej trestnej činnosti, aj tých, ktorých sa to priamo týka. Samozrejme aj, aj tých, ktorí prevádzkujú tie obchody, ktorí nám teraz hlásia, že sa tam množia krádeže.
To, čo si dovolím uviesť ešte predtým, ako poviem úplne konkrétne čo vlastne navrhujem, je uviesť tiež, že aby to nebolo nejaké nedorozumenie. To, čo zaviedla ta rýchla novela Trestného zákona, a je dobre, a určite nechcem, aby sa to zvrátilo späť, je, že sa zrušil horalkový trestný čin. To sme navrhovali nakoniec všetci ministri spravodlivosti aj v tej novele Trestného zákona, ktorá prešla naozaj riadnou veľkou odbornou diskusiou. Tá odborná diskusia bola vedená nieže mesiace, ale bola vedená viac ako rok, pretože dvakrát išiel celý materiál do riadneho pripomienkového konania. Práve preto, že zásadná zmena trestnej politiky je veľmi vážna zmena. Je to jedna z kľúčových vecí, aby sme určili naozaj premyslene, čo je trestným činom a aké tresty sú primerané za trestné činy. Toto urobiť spôsobom, že minister príde na vládu a povie, bude to takto a s nikým sa o tom nerozpráva, jednoducho vrchol nezodpovedného vládnutia, ktoré sme tu videli v priamom prenose. To, že toho dôsledkom je, že došlo aj k zastaveniu trestného stíhania voči predsedajúcemu tohto parlamentu, je zaiste bez prekvapenia, pretože to bolo zjavne tým, k tým kľúčovým cieľom, a preto, čo to všetko spôsobí krajine a čo to spôsobí ľuďom, jednoducho tu bolo postavené na vedľajšiu koľaj. Aby sme aspoň trošku skúsili zmierniť tie následky tejto hanebnej novely trestného zákona. Tak si dovoľujem navrhnúť týmto návrhom zákona, ktorý sa týka priestupkov, je to vlastne novela zákona o priestupkoch, aby keď už nám spadlo to množstvo protiprávnej činnosti z krádeží, z trestných činov do priestupkov, a to nepremyslene s tým, že sa vlastne takým skokom, ktorý nikto nejakým spôsobom nepreskúmal, nedá sa to povedať ani, že je to porovnateľné s inými krajinami, kde je podobná životná úroveň, a tá hranica samozrejme majetku sa musí takto na ňu pozerať, že aká tá hodnota majetku je u nás a príjmov a v tých iných krajinách, kde sa to dáva do porovnania.
Takže, keďže sa vláda rozhodla urobiť takýto skok, že to, čo bolo predtým trestným činom od hodnoty 266 eur, tak sa rozhodla, že teraz bude od 700 eur, tak, tak nám jednoducho spadlo množstvo, množstvo protiprávnej činnosti z tej, trestnoprávnej roviny do priestupkovej. Takže potom je samozrejme na mieste pozrieť sa aj na tú priestupkovú právnu úpravu a prísnejšie nastaviť trestanie priestupkov. A preto navrhujem v tomto, v tomto návrhu zákona priblížiť sa k tomu, čo je nakoniec v Českej republike. V Českej republike je horná hranica pokuty za priestupky proti majetku 2 000 eur, takže navrhujeme týmto návrhom zákona, aby sme sa priblížili k vzoru Českej republiky. V tomto prípade a priblížili sa teda tou sumou, že ju stanovíme z tých dnešných 331 eur na 2 000 eur. Ja netvrdím, že to je úplne ideálne riešenie, a že tým sa vyrieši všetko, ale aspoň trošku napravíme tie dôsledky, ktoré nám tá hanebná novela Trestného zákona priniesla.
Takže toľko v mojom úvodnom vystúpení. Ak bude nejaký priestor na diskusiu, nech sa páči.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si v poradí, možno nie úplne logickom, predložiť návrhy zákonov, ktorým v podstate mám návrh skorigovať dôsledky, nemusím teraz sledovať (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) hanebnej novely Trestného zákona, ale jednoducho novely, ktorá bola nepremyslená, nepredvídateľná, bez akýchkoľvek analýz, bez akejkoľvek diskusie. Dajme bokom, čo všetko spôsobila, aké to má dopady na prebiehajúce trestné konania, ale to, čo súčasne spôsobila, je, že jednoducho štát sa vydal trestnou politikou, ktorej dôsledky nikto nepozná. A zisťujeme v priamom prenose, čo nám urobila novela Trestného zákona. Zistíme v priamom prenose, aký to má dopad ohľadom majetkovej trestnej činnosti, koľko krádeží, ktoré boli predtým trestným činom, sa nám prehuplo do priestupkovej roviny a...
=====

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V roku 2023 bola prijatá moja novela, ktorá vlastne v slovenských podmienkach umožnila, aby si zamestnávatelia, ktorí zriaďujú škôlky alebo jasle, mohli dávať výdavky na tieto škôlky alebo jasle do nákladov. Malo to veľmi pozitívny vplyv vlastne na vznik nových takýchto zariadení. Ja sa tomu veľmi teším, že to pozitívne motivovalo zamestnávateľov zamýšľať sa nad tým, ako zjednodušiť vlastne svojim zamestnancom a ich rodinám, deťom, prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, k tomu, k tej ranej výchove, a zároveň dokazujú to aj štatistiky, pretože 70 % zamestnancov povedalo, že práve, práve firemné jasle alebo škôlky považujú alebo by považovali za ten najviac motivujúci benefit počas toho, ako mali malé deti. Čiže je to vysoko motivujúce aj pre zotrvanie tých konkrétnych zamestnancov v práci pre toho zamestnávateľa, keď tam takúto možnosť majú a je to trend, ktorý je všade vo svete prítomný, že vlastne veľkí zamestnávatelia aj strední zamestnávatelia, aj štátni zamestnávatelia, ako napríklad univerzity, parlamenty a podobne, vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov alebo ľudí, ktorí sa tam zdržiavajú na to, aby tam mohli umiestniť svoje dieťa aj do jaslí alebo do škôlky.
Má to viacero benefitov. Z tých zdravotných benefitov spomeniem, že matky nie sú nútené prestať dojčiť, ak sú tam napríklad jasle v tej istej budove ako, ako oni pracujú. Rovnako je to oveľa menší stres pre tie deti, keď ten rodič ich môže počas napríklad obedňajšej prestávky prísť pozrieť to dieťa a ten spôsob adaptácie sa na nový kolektív, na zaradenie do tohto procesu je oveľa jednoduchší a zároveň, samozrejme, aj ten zamestnanec sa vráti do práce skôr, keď vie, že má miesto pre to dieťa v škôlke alebo v jasliach, pretože na Slovensku čelíme aj tomu, že mnohí rodičia, či už otcovia, alebo matky, ktorí sa chcú vrátiť do práce, čelia tomu, že nemajú jednoducho miesto pre ich deti v zariadení, či v škôlke alebo v jasliach, alebo si ho nemôžu dovoliť, ak štátne miesta nie sú, tak tie súkromné jasle a škôlky sú jednoducho často pridrahé, kdežto zamestnanec, zamestnanecké škôlky a jasle sú výbornou alternatívou.
O čo sa snažím týmto návrhom? No snažím sa vyjsť v ústrety všetkým týmto benefitom, aby týchto škôlok a jaslí firemných bolo čo najviac, lebo vieme, že tie kapacity štátu a ani tých súkromných zariadení dnes nepostačujú a toto je v podstate najjednoduchšia zmena, ktorú vie štát urobiť pre to, aby aj firmy dopomáhali a boli motivované pomáhať vytvárať tieto miesta pre deti v škôlkach a v jasliach. Okrem toho, že by si ako doteraz na základe mojej novely vedeli, vedeli odpisovať tie náklady, ktoré súvisia so zriadením prevádzky takýchto, takýchto jaslí a škôlok, pridávame aj možnosť, aby si mohli odpisovať v prípade, že im túto službu zabezpečuje nejaká tretia strana, stretli sme sa s tým v praxi, reagujeme znova na potreby praxe, kedy napríklad vo veľkých administratívnych budovách, kde sídli x-y zamestnávateľov, stačí jedna škôlka alebo stačia jedny jasle, pretože tie firmy nie sú tak veľké, aby dokázali naplniť vlastne sami svojimi, sami vlastne deťmi zamestnancov svoje vlastné jasle a chcú participovať na zriadení a financovaní vlastne takýchto spoločných jaslí pre niekoľko prevádzok.
Dnes tomu bráni tá súčasná úprava, aby to vlastne dokázali odpisovať z daní v tejto podobe. Ak by sme prijali tú novú doplňujúcu úpravu, ktorú navrhujem, tak by to možné bolo. To je len jedna zo situácií, ktorú opisujem, pardon (rečníčka si odkašľala), ktorú by táto novela vyriešila. Samozrejme sú tam aj ďalšie dôvody, pre ktoré by to bolo pre zamestnávateľov viac motivujúce. Nie každý chce prevádzkovať takéto jasle sám. Sú tu, sú tu mnohé súkromné jasle, ktoré by boli ochotné prevádzkovať takéto zariadenia aj pre, aj pre firmy, aj pre veľkých zamestnancov, zamestnávateľov rovnako, ako to napríklad robia veľkí zamestnávatelia, ako sú Volkswagen a podobne, s inými zamestnaneckými benefitmi typu jedáleň, tak aj tam si vedia vlastne zaviazať tretiu firmu, aby im to prevádzkovala, keďže nemajú na to vlastné kapacity, tak aj pri škôlkach po vzore iných krajín vidíme priestor na to, aby dokázali takto fungovať a aby to bolo vzájomne benefitujúce, a to nehovorím len o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ale benefitujúce aj pre štát, lebo tu máme jasné dáta, že tá investícia do predprimárneho vzdelávania je tá najlepšia investícia, ktorú dnes vie spraviť štát a pre vlastne znižovanie dlhu v budúcnosti a zvyšovanie ekonomickej efektivity obyvateľstva a jeho občanov. Ako toto je, toto je ekonomická rovnica, ktorá vlastne dnes je známa a ja som presvedčená, že práve ňou vieme potláčať aj tie rozdiely medzi socio-ekonomickými skupinami, ktoré na Slovensku sú stále priepastné.
Takže toto je cieľom novely a ak máte akékoľvek otázky, som k dispozícii.
Ďakujem.