Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Toto je návrh zákona, ktorý dá sa povedať, že rieši situáciu, kedy minister spravodlivosti rozhodne o prepustení na slobodu odsúdeného človeka, a to napríklad aj z korupcie prípad Dušana Kováčika. Je to návrh zákona, ktorý už neumožní takúto situáciu, aby ľubovoľne sa minister spravodlivosti rozhodol aj pod rôznym politickým tlakom, ktorý jednoducho môže byť a môže nastať. Nakoniec, je to predstaviteľ, je to člen vlády, takže je to určite politik, ktorý je pod politickými tlakmi. Zatiaľ ja osobne ako bývalá ministerka spravodlivosti musím povedať, že som sa nestretla zo žiadnym rozhodnutím ministra spravodlivosti, ktoré by som mohla hodnotiť, že bolo urobené pod politickým tlakom. Jednoducho preto, že to boli rozhodnutia, ktoré som urobila aj ja o prepustení človeka napríklad z výkonu trestu. Áno, tiež, to bolo vlastne, to boli rozhodnutia súdov, ktoré som vlastne prelomila svojim rozhodnutím ministra spravodlivosti, že som podávala mimoriadny opravný prostriedok dovolanie, ktorými som chcela zvrátiť už právoplatné rozhodnutie súdov. Áno, je pravda, urobila som to ja ako ministerka spravodlivosti, ale treba povedať, že to boli prípady, ktoré by som povedala jasného technického charakteru. A treba povedať tiež to, že v tých prípadoch, kedy ja som podala dovolanie a iba v iba v niektorých prípadoch výnimočne som dala takýto návrh na prepustenia, tak v tých prípadoch súd to aj odobril. Takže naozaj môžem povedať, že jednak boli to jasné technické prípady a jednak súd sa s nimi plne stotožnil. A teraz tie prípady, o ktorých ja viem ako bývalá ministerka spravodlivosti a aj z tých verejných vyjadrení iných ministrov, ktorí boli predo mnou, jasne vyplýva, že jednoducho naozaj to, tie situácie, kedy to využil minister spravodlivosti boli výsostne technického charakteru. To znamená, ja poviem príklad, lebo sa veľmi často aj súčasný minister spravodlivosti hovorí, že ministri to robili predo mnou, môžem to robiť ja a je to absolútne v poriadku. No nie je to v poriadku, aby minister spravodlivosti ak má iný názor ako súd, podával mimoriadny prostrie, opravný prostriedok. To znamená, už tu máme aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že niekto je vinný, dostal za to trest, potom do toho vstupuje minister. Tak ak minister okrem toho, že chce, aby sa tým opätovne na zaoberal Najvyšší súd a ešte aj využije svoje oprávnenie, že toho človeka vlastne mu preruší výkon trestu, prepustí ho na slobodu, tak to musí byť absolútne výnimočná, výnimočná situácia, lebo inak to spochybňuje súdy, že nerozhodujú spravodlivo, nezávisle, nestranne, keď do toho vstúpi nakoniec minister, výkonná moc a povie, nie, nemôžeš byť vo výkone trestu, nebudeš tam.
Že ak tým ide spochybniť jednoducho tú prácu tých predchádzajúcich súdov vo svojej podstate, a nieže sa jedná iba o jednoduché zlyhanie, zlý nápočet, tak, tak to považujem za vážny problém a to sa domnievam, že sa stalo v prípade, kedy bol prepustený na slobodu Dušan Kováči, a jednalo sa o rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska. A to, čo ja navrhujem je, že už to nebude mať žiadny minister, lebo si myslím, že naozaj to je nesprávne a zlé, aby sme takto široko vykladali to oprávnenie ministra spravodlivosti. Že a, a navrhujem aj riešenie ako vlastne sanovať tú situáciu, ktorej som čelila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti. To znamená, že keď prepustili, keď som prepustila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti odsúdeného človeka na slobodu, tak skutočne to bola situácia, že zákon jasne hovorí, že sa jedná o mladistvého, mal dostať polovičný, polovičnú výšku toho trestu, ktorý je v trestnom zákone a nedostal, to znamená, že sa sudca pomýlil. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa jednalo o situácie tiež také, že samotný súd, ktorý o veci rozhodol, si to všimol dodatočne pri písaní rozsudku, nemohol urobiť žiadnu nápravu, a tak požiadal ministra spravodlivosti o nápravu v rámci jeho mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, ten samotný súd, ktorý to rozhodol, si všimol, že proste došlo tu k takémuto technickému zlyhaniu. Takže samozrejme, že potom je na mieste čo najskôr zakročiť, aby nedošlo k porušovaniu práv človeka. Ale aby sme sanovali aj tieto situácie, no tak sa domnievam, že stále to môžeme ponechať súdu a môžeme súdu stanoviť lehotu v ktorej proste do toho vstúpi.
Ja navrhujem, že toto oprávnenie, ktoré je spojené s tým mimoriadnym oprávnením ministra spravodlivosti vlastne skúsiť zvrátiť už právoplatné rozhodnutia súdov o niekoho vine alebo nakoniec aj nevine. Áno, aj to môže byť. Ale keď sa bavíme o prepustení vlastne z výkonu trestu o takomto prerušení, tak skôr sa, musí sa jednať o situáciu, že bolo rozhodnuté o vine, tak navrhujem, že minister spravodlivosti a rovnako aj generálny prokurátor, nech majú len oprávnenie navrhovať takéto prerušenie výkonu trestu. Len ho budú navrhovať, nebudú o tom rozhodovať vlastne, že má dôjsť k takému prepusteniu a budú adresovať takýto návrh súdu, tak je tomu nakoniec aj v Českej republike. Ja to, čo k tomu dopĺňam, a v tom je aj rozdiel oproti tomu, čo je v Českej republike, že dopĺňam riešenie situácie, že sa to môže jednať o naozaj naliehavú situáciu, že by bolo namieste čo najskôr zakročiť je to, že dávam do zákona lehotu v ktorej ten súd rozhodne. Keď si pozriete to riešenie právne, tak to právne riešenie je, že tú lehotu vlastne dávam prvostupňovému súdu, a to aj vysvetlím, to je možno trošku zložité. Keď dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vine, tak najčastejšie sa jedná o situáciu, že o vine rozhodol prvostupňový súd a potom odvolací súd, a tým sa nám to rozhodnutie stalo právoplatným. O dovolaní ministra spravodlivosti, ktorým chce zvrátiť to rozhodnutie súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá, môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať. A to preto, lebo to dovolanie, ktoré podávam minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd, a tam...
=====
