Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Chcel by som sa venovať nie vecnej stránke návrhu zákona, na to bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale chcel by som sa venovať tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. A teda poviem, že budem menej zhovievavý k tým dôvodom v porovnaní s tým, ako ich hodnotili moji predrečníci, ktorí teda uznali, že nejaké dôvody tam existujú, aj keď si to vlastne vláda spôsobila sama, a potom apelovali na to, že však sme mohli mať bez skráteného legislatívneho konania alebo aspoň nejaké skrátené legislatívne konanie aj vo fáze medzirezortného pripomienkového konania. To všetko je pravda. Nemuselo sa to robiť v takom zhone, mohli sme pokojne rokovať o tom na dvoch schôdzach Národnej rady, alebo mohlo byť k tomu skrátené medzirezortné pripomienkové konanie a určite by to prispelo k skvalitneniu legislatívneho procesu.
Ale to, čo ja chcem povedať, je, že my tu nie sme len v situácii, že vláda si sama spôsobila, že teraz sa ide rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tak to je pomerne často, že vláda niečo zanedbá a potom povie, že tú zmenu zákona je potrebné zrealizovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo budú ohrozené ľudské práva alebo hrozia značné hospodárske škody. Ale toto je ešte o stupeň absurdnejšia situácia. Tu nielenže vláda spôsobila tú situáciu tým, že nekonala, ale spôsobila ju aj tým, že konala, tým, že presadila v parlamente v decembri v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu, ktorú teraz v skrátenom legislatívnom konaní navrhuje parlamentu, aby zrušil. A ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je z veľkej časti, nie úplne, ale z veľkej časti je vlastne nápravou toho stavu, ktorý je spôsobený zmenou tých zdravotníckych zákonov, ktoré v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády schválila Národná rada v decembri. Bola to tlač 636 a v zbierke to vyšlo ako zákon č. 363/2024. Tristošesťdesiattrojka, to sa dobre pamätá. A bol to vtedy návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže v decembri bolo potrebné novelizovať niekoľko zákonov, lebo inak bola ohrozená dostupná zdravotná starostlivosť, by bola ohrozená, a teraz je potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tie veci, ktoré sa do zákonov dostali v decembri.
Je to naozaj niečo unikátne, až povedal by som že absurdné, že s rovnakým zdôvodnením sa nejaké opatrenia v decembri v skrátenom legislatívnom konaní zavedú, aby sa začiatkom februára v skrátenom legislatívnom konaní, argumentujúc presne tým istým tie isté opatrenia parlamentom rušili. Rozdiel medzi tými dvoma návrhmi, ktoré keby nebola potreba dávať tomu vznešené názvy, tak jeden aj druhý mohli byť nazvané štandardne novela Trestného zákona s tým, že v ďalších článkoch sú upravené aj ďalšie zákony, ale aj v jednom, aj v druhom prípade je čl. 1 novela Trestného zákona. Ten jeden zákon minuloročný sa volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Bolo to treba odlíšiť, tak teraz sa ten návrh zákona volá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Ale inak je tá argumentácia veľmi podobná.
Minulý rok vláda v návrhu na skrátené legislatívne konanie argumentovala, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť obyvateľom Slovenskej republiky poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v takom rozsahu, čase a kvalite, aby v čo najnižšej miere bolo ohrozené ich ústavné právo na ochranu zdravia v dôsledku avizovaného hromadného odchodu lekárov z ústavných zdravotných zariadení. Vzhľadom na riziko nadobudnutia účinnosti hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach môže od 1. januára 2025 dôjsť ku kolapsu nemocníc a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Dnes v návrhu na skrátené legislatívne konanie, o ktorom práve rokujeme, vláda argumentuje, že schválenie návrhu zákona v čo najkratšom čase je nevyhnutným predpokladom pre zachovanie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a obnovenie stability systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné pristúpiť k schváleniu vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zvrátiť hroziace nebezpečenstvo nedostupnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť stabilizáciu systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko podľa článku 13.3 zmluvy má Lekárske odborové združenie právo na ukončenie sociálneho zmieru v prípade, že vláda nedodržiava túto zmluvu a ani v dodatočnom upozornení zo strany Lekárskeho odborového združenia na nápravu si vláda neplní svoje záväzky. Vzhľadom na vyššie uvedené v súčasnosti stále pretrváva riziko, že od 1. marca 2025 môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Aj v jednom, aj v druhom prípade, aj v jednom, aj v druhom návrhu na skrátené legislatívne konanie sa argumentuje tým, že môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, to je v tom prvom návrhu. A v tom druhom návrhu sa píše: Môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Akoby tie návrhy na skrátené legislatívne konanie jedna mater mala.
Čo je na tom paradoxné až absurdné, je, že obsah ich návrhov je opačný. Napríklad v čl. 1 návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať, keď Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie, sa navrhuje vypustiť § 290c a § 290d Trestného zákona, t. j. trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie a trestný čin vyhýbania sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Čiže v decembri bolo nevyhnutné zaviesť tieto nové trestné činy, inak hrozil kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, vo februári je nevyhnutné zrušiť tieto novozavedené trestné činy v skrátenom legislatívnom konaní, inak nastane kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a vypúšťajú sa všetky štyri body, ktoré boli predmetom čl. 2 už spomínaného zákona č. 363/2024, ktorý Národná rada schválila v decembri, t. j. možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje. Čiže opäť, v decembri bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje, a o dva mesiace vo februári je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tieto zmeny v zákone o civilnej ochrane, inak v jednom prípade hrozil kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti, teraz opäť bude hroziť kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sa opäť vypúšťajú oba body, ktoré boli predmetom čl. 3 toho v decembri schváleného zákona.
Ďalším bodom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej, alebo ďalším článkom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, sa opäť vypúšťajú skoro všetky body, ktoré boli predmetom čl. 4 už zmieneného zákona, ktoré sa týkajú povinnosti určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách, a na ktorý sa bude vzťahovať mimoriadna situácia alebo núdzový stav pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a tak ďalej a tak podobne.
Čiže máme tu po dvoch mesiacoch, a potom, samozrejme, aj novela zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorá je predmetom čl. 6 a opäť napráva to, čo bolo schválené v decembri. Ja nevylučujem, že v jednom alebo v druhom prípade to naozaj môže byť potrebné v skrátenom konaní schváliť tú zmenu. Ale to, čo viem, že nemôže to byť pravdivé v oboch prípadoch. Nie je možné, aby koncom novembra alebo začiatkom decembra bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť potenciálnu kriminalizáciu lekárov, ktorí dali výpovede a vláda si s nimi chcela poradiť cez mimoriadnu situáciu, tak im zakázala odísť a potenciálne ich vystavila kriminalizácii a tvrdila, že ak v skrátenom legislatívnom konaní nebudú schválené tie zmeny a súvisiace opatrenia, tak nastane kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti a bude ohrozené základné právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, hrozia, hrozili značné hospodárske škody a o dva mesiace neskôr, začiatkom februára, z tých istých dôvodov, z dôvodov hroziaceho kolapsu ústavnej zdravotnej starostlivosti, z dôvodu ohrozenia základného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a hroziacich značných hospodárskych škôd je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť všetky alebo skoro všetky tie opatrenia, ktoré boli v decembri v skrátenom legislatívnom konaní skrátené. To jednoducho nie je možné. Je možné, že ani v tom decembrovom prípade, ani v tomto prípade neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie. To je možné, to je dokonca pravdepodobné, lebo tá situácia sa dala, samozrejme, riešiť inak, ale teda ak pripustíme, že v jednom prípade, či už v tom decembrovom alebo v tom februárovom, tie dôvody sedia a teda naozaj sú v zmysle zákona dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak je vylúčené, aby platili aj v decembri, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní tie opatrenia zavádzali, aj vo februári, keď opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa tie opatrenia rušia.
Takže ja sa chcem pána ministra spýtať teda, že či platí jedno, alebo druhé. Či tie dôvody boli v decembri, alebo existujú dnes? Lebo je vylúčené, aby zároveň boli tie dôvody korektné, pravdivé a zodpovedajúce realite v decembri, keď sa schvaľoval ten zákon, ktorý teraz ideme rušiť, a zároveň aby boli korektné, pravdivé a zodpovedajúce skutočnosti dnes, keď Národná rada opäť v skrátenom legislatívnom konaní ich ide zrušiť.
Ďakujem.

.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali, požiadali ústavnoprávny výbor o stanovisko, či ste mohli dať hlasovať o svojom treťom procedurálnom návrhu, pretože podľa zákona o rokovacom poriadku, § 38 ods. 5, ak prijatý procedurálny návrh vylučuje ďalšie procedurálne návrhy, už sa o nich nehlasuje. My sme schválili, alebo teda Národná rada schválila váš prvý procedurálny návrh, že sa dnes rokuje do 20. hodiny, a to vylučuje, aby sa rokovalo aj po 20. hodine. Čiže podľa môjho názoru ste nemali dať hlasovať o svojom treťom procedurálnom návrhu, lebo sa vylučuje s tým už schváleným prvým procedurálnym návrhom. (Ruch v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za vaše príspevky. Áno, je to tak, že sedí tu pán minister a tí ostatní členovia vlády, osobitne premiér, ktorý je za to prvý na rade, ktorý je za toto zodpovedný, tak je v Brazílii a to je, to je proste taký výsmech (povedané s pobavením), naozaj taká ignorácia vlastne tej situácie v tejto krajine naordinovať nateraz mimoriadnu schôdzu k transparentu na protestoch namiesto toho, aby sme sa venovali situácii v krajine, aby sme tu mali aj mimoriadnu schôdzu nakoniec ohľadom situácii v rezorte vnútra k policajnej brutalite, tak toto všetko sa odkladá. O tomto všetkom sa nediskutuje. Narýchlo tu máme vybaviť opatrenia pre zdravotníctvo, lebo vláda nie je ochotná sa proste s lekármi dohodnúť, porušila memorandum, ktoré tu s nimi bolo. Ignorantsky, jednostranne. To sa jednoducho nedá nijako pochopiť. A súčasne proste sebe, samozrejme, si dopriala vo všetkom. Toto sa nedá pochopiť. A to jednoducho hrubosť, arogancia moci, ktorú ste tu priniesli, a toto ja verím, že vám voliči spočítajú.

Ďakujem veľmi pekne. Znova to skúsim ešte raz povedať, pre istotu to len zduplikovať. Naozaj tento parlament mi neumožňuje vystupovať k veciam, ku ktorým sa prerokováva, takže skúsim to znova vtesnať do faktickej poznámky.
Symbolika sedí, ja mám rád symboliku, ona niekedy ako tak skoncentruje nejaké skutočnosti. A naozaj to krásne dokumentuje, čo je karpatská sociálna demokracia. Karpatská sociálna demokracia je to, že vám predseda takej strany z Abú Dhabí odkáže lekárom, že pôjdu do basy, lebo chcú 60 eur. Z Abú Dhabí, kde letel business triedou a bol v nejakom paddocku, či jak sa to volá, VIP a býval v najdrahšom horeli v Abú Dhabí. To je karpatská sociálna demokracia. Karpatská sociálna demokracia začne rok tak, že vyamnestuje svojich, tu sme sa trápili s Trestným zákonom, tak začne karpatská demokracia, tak. A končí viete ako? Ten rok končí tak, že bude posielať lekárov do basy. A za čo? Že chcú 60 eur pridať na plate, lebo to bolo dohodnuté. To je karpatská sociálna demokracia.
Takže, ľudia moji dobrí, keď budete rozmýšľať nad tým, koho ešte teda prípadne treba voliť alebo nevoliť, porozmýšľajte nad touto mutáciou sociálnej demokracie, ktorá zmetamorfovala v tejto Karpatskej kotline do týchto podôb. Kde vám predseda toto odkáže z paddocku luxusného, s luxusnými hodinkami z luxusného hotela, že pôjdete do basy, darebáci darmožrácki, lebo nám vidíte do kapusty. A takto aj prinesiete posledný zákon tento rok. Začnete amnestovaním svojich a končíte kriminalizáciou tých, ktorí vám vidia do kapusty. Takže keď budeme terminologicky, alebo nejaký slovník robiť, že čo je karpatská sociálna demokracia, toto je karpatská sociálna demokracia.

Ďakujem pekne. Ja som chcel vystúpiť v rozprave, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to už nestihnem, lebo končíme. Sekli ste aj rozpravu, nebude sa diskutovať, nie je mi umožnené ako poslancovi si zaslúžiť peniaze, ja som naozaj vystúpiť chcel, nevidím celkom dôvod, ale aspoň len ten symbolický postreh, to som chcel len povedať.
Viete, máme rok za sebou, ideme sláviť Vianoce, tak si povedzme za ten rok, že čo sme, čo sme, máme porobenô. Ako symbolicky sme, to skončilo. My sme tento rok začali tým, že sme amnestovali podvodníkov. My sme tento rok začali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste reagovať na vystúpenie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja k tomu rozprávam, presne o tom rozprávam, že sme amnestovali podvodníkov. My sme začali novelou Trestného zákona. A čím končíme? Že posielame do basy lekárov. Nevystihuje to krásne to, že ako sa Slovensko mení? V tom istom roku podvodníkov amnestujeme a v tom istom roku končíme ten rok s odkazom do adventu, pôjdete do basy vy..., som to nedokončil. A za čo ? A prečo? Lebo chcú 60 euro, preto lebo chcú niečo zmeniť, zato treba ísť do basy. Vy potrebujete s nimi zatočiť exemplárne, potrebujete vyslať pre nich jasný signál, ani tak nejde o tých 60 euro. Tam ide o to, že vám vidia do kapusty, že vám vidia do toho, čo robíte a ako robíte a že na to upozorňujú. Preto potrebujete vyslať tento ostrý signál. Tak idete skončiť, tak ideme skončiť túto schôdzu, tak ideme skončiť tento rok, tak si ideme zapriať advent, to niekto aj tuná zapraje pekný advent, však? S tým, že prijmete zákon, pôjdete do basy. Lekári pôjdete do basy. Rok sme začali tým, že sme vyamnestovali Bašternáka, neviem, všetkých tých podvodníkov, tých vašich podvodníkov a podnikateľov, čo sa motajú okolo vás. Tých sme vyamnestovali a končíme tým, že idete zatvárať a odkazujete lekárom, že pôjdu do basy. Neu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Szalay, ďakujem za faktickú poznámku. Možno by poslanci, ktorých nezaujíma priebeh rokovania, mohli opustiť sálu a nerušiť tu.
K tomu superrýchlemu konaniu, no ja teda verím, že v kancelárii prezidenta sú dostatočne príčetní a skúsení právnici, ktorí si uvedomia tú situáciu, a ak by napríklad nastala situácia, že by sa pán prezident rozhodol vetovať niektorý z tých už schválených zákonov, tak by logicky musel vetovať aj tento zákon. Predpokladám, že tá situácia nenastane, lebo, lebo tie zákony, ktoré šli normálnym legislatívnym postupom, prešli s pomerne širokou podporou aj zo strany opozície, ale áno. Môže, môže tam ten problém nastať, môže, môže, môže nastať teoreticky zmätok a vlastne takýmto postupom Národná rada akoby kládla prezidentovi nôž na prsia a zväzovala mu ruky, že sa nemôže úplne slobodne rozhodovať, ale musí nahrádzať a riešiť tie problémy, ktoré Národná rada vytvorila tým, že postupovala skráteným legislatívnym konaním. Ten súdny prieskum je dôležitý. V situácii, keď mimoriadna situácia nemá povedzme trestnoprávne následky a neumožňuje ukladať povinnosti takéhoto charakteru, aké sa navrhujú v tomto zákone voči lekárom, tak áno, je to, je to skôr teoretická chyba, ale teraz to môže mať aj praktické dôsledky, o to dôležitejšie je, aby možnosť súdneho prieskumu existovala a ja teda verím, že zavedená bude.

Ďakujem pekne, Ondrej, za tvoj diskusný príspevok v rozprave. To, v akom chvate riešime teraz tento zákon, tento rukojemnícky zákon, si veľmi pekne popísal, pretože novelizujeme predpisy, ktoré ešte ani len neboli zaslané na podpis predsedovi vlády a už vôbec nie prezidentovi a ešte ani nevyšli v Zbierke zákonov a už ich novelizujeme. Ako z toho sa stal naozaj na výbore taký legislatívny oriešok, že čo keď náhodou pán prezident niektorý z tých troch tlačí, ktoré sme už schválili, zdravotníckych, na tejto schôdzi, čo keď niektorý z nich vráti naspäť snemovni, tak už v tej chvíli novelizujeme neexistujúce body v tomto zákone. Je to, je to nieže skrátené legislatívne konanie, ale to expresne skrátené legislatívne konanie. Takto sa legislatíva naozaj nerobí, takto sa nebuduje predvídateľné právne prostredie a koledujeme si o prúser, že tam budú chyby. Budú tam chyby aj preto, že ten zákon v zásade parlamentná legislatíva len preletela pohľadom, nepísala k nemu stanovisko, lebo ide o skrátené legislatívne konanie. Čiže sme si len vypočuli, že medzi sebou sa poslanecké pozmeňováky bijú a riešia tú istú oblasť rôznym spôsobom.
Veľmi dobre som počúval, Ondrej, ešte druhú pripomienku, ktorú opakuješ, a chcem ju zdôrazniť a som rád, že si ju zdôraznil aj ty, že kým pre celý ten režim núdzového stavu máme stanovené súdne, súdnu preskúmateľnosť, že Ústavný súd môže o tom núdzovom stave sa naňho pozrieť a sa k nemu vyjadrovať, tak pre mimoriadnu situáciu takýto nástroj nemáme a vlastne takáto situácia by mohla byť možno aj neústavným spôsobom zavedená, ale bude problém sa dopracovať jej preskúmaniu.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rozprave v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý by sa mohol volať aj novela Trestného zákona, ale teda nesie honosnejší názov – vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dúfam, že pán spravodajca si poznačil návrhy na hlasovanie, ktoré predložil kolega, kolega Szalay, dobre, keď to robí spravodajca, ale dobre. Sme, sme, lebo tak to je úlohou spravodajcu, ktorý uvádza, jasné, jasné, ja len som nezaregistroval.
A teda rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a aj toto rokovanie je potvrdením toho, že rokovať o takýchto dôležitých a významných zmenách v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý nápad, nie je to správny spôsob rokovania a ešte dokonca aj v prípadoch, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je nevyhnutné rokovať spôsobom zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Už keby sme, keby sme postupovali spôsobom teda, že sa skrátia lehoty, ale nehnali by sme to, že to musí byť na druhý deň schválené, tak to rokovanie mohlo vyzerať trochu inak, diskusia mohla mať väčší priestor a nemuseli sa aj tie pozmeňujúce návrhy pripravovať a schvaľovať v takom zhone, ako sa to deje v tomto prípade.
V prvom čítaní som položil niekoľko otázok, ktoré sa týkali najmä argumentácie zo strany predkladateľa, zo strany pána ministra, aj zo strany vládnej koalície, pardon (rečník ťažšie preglgol), a teda očakával som, že k nim bude nejaká diskusia, čiže v rámci rozpravy v pléne alebo, alebo rozpravy na pôde parlamentných výborov. Hovoril som konkrétne o tom teda, že ten návrh je kriminalizáciou lekárov napriek tomu, že predkladateľ tvrdí, že nie je kriminalizáciou, ale zavádzajú sa tam dva nové trestné činy.
Poukázal som na to, že sankcionované nemá byť len porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie zo strany lekárov, ktoré bude mať nejaký následok v podobe smrti alebo závažnej ujmy na zdraví, ale akékoľvek porušenie alebo vyhýbanie sa povinnosti tým, ktorým je povinnosť uložená, a teda o tom som hovoril preto, lebo, lebo tiež takáto argumentácia zaznela napríklad zo strany pána vicepremiéra Rašiho.
Poukázal som na to, že teda bude to mať ešte svojím spôsobom rovnako vážne, ak nie vážnejšie dôsledky v podobe straty bezúhonnosti, ktorá je, ktorá môže viesť k zrušeniu registrácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo je tiež prísna sankcia. Poukázal som na to, že tá argumentácia, ktorá sa týka, že, týka núdzového stavu, že núdzový stav má dopady na všetkých, nielen na lekárov, napríklad v podobe prísnejších trestov. Za spáchanie trestných činov počas núdzového stavu nesedí, lebo tam ide iba o trestné činy, ktoré by boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým, núdzovým stavom. A teda nedostal som odpoveď na to, že čo iné ďalšie by malo dopad na iných ľudí.
Rovnako som poukázal na to, že decentralizované alebo iba územne lokalizované nemusia byť opatrenia iba v rámci mimoriadnej situácie, ale aj v rámci núdzového stavu, tak ako to napokon bolo aj v roku 2011, keď sa prostredníctvom núdzového stavu vláda pokúšala riešiť situáciu v zdravotníctve. Rovnako som poukázal na to, že ani pracovná povinnosť v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii vyhlásená na základe núdzového stavu nie je mimo Zákonníka práce, naopak, Zákonník práce sa uplatňuje s výnimkou nejakých ustanovení, ale teda vôbec nie je nevyhnutné, aby to malo iné dopady, akože sa povedzme lekárom, ktorí dali výpovede, nariadi, že budú ďalej pracovať. Čiže obsahom by to mohlo byť veľmi podobné tomu, čo sa teraz navrhuje v rámci mimoriadnej situácie. A rovnako som očakával, že bude nejaká diskusia k tej absencii súdneho prieskumu, na ktorú som, na ktorým som alebo na ktorú som poukázal tiež, že na rozdiel od núdzového stavu, ktorý je možné preskúmať Ústavným súdom, pretože priamo v ústave je ustanovenie, ktoré umožňuje obrátiť sa na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie toho, že či vyhlásenie núdzového stavu bolo v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom, tak vo vzťahu k výnimočnej situácii takéto, takéto ustanovenie nie je. Kým vo vzťahu k núdzovému stavu je to ustanovenie podrobne rozvedené a upravený proces uvedené oprávnené subjekty, ktoré sú oprávnené obrátiť sa na Ústavný súd, teda prezident, vláda, generálny prokurátor a najmenej pätina poslancov Národnej rady, v prípade mimoriadnej situácie takéto ustanovenie chýba, a teraz nehovorím o podaní na Ústavný súd, ale nejakom inom podaní na súd, lebo toto zjavne nespadá do pôsobnosti Ústavného súdu, keďže nie je to upravené ústavným zákonom, ale bežným zákonom, tak by to asi malo byť súčasťou správneho súdnictva, ale takéto ustanovenie nielenže nemáme, ale navyše priamo v kompetenčnom zákone sú uznesenia vlády vylúčené spod súdneho prieskumu, ak osobitný zákon nestanovuje inak a v tomto prípade žiadny osobitný zákon inak nestanovuje.
Očakával som teda, že bude k tomu rozprava, či už na pôde, na pôde pléna alebo na pôde, na pôde výborov, keďže k tomu zasadala, zasadali tri výbory. A v normálnej situácii, keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní a navyše by sme sa ešte neponáhľali nad rámec toho, čo je bežné skrátené legislatívne konanie v tomto superrýchlom tempe, tak pravdepodobne by k tomu nejaká rozprava aj prebehla. Včera pri uvádzaní návrhu zákona v prvom čítaní pán minister najprv návrh zákona uviedol a potom vystúpil v rozprave. Bola možnosť reagovať naňho s faktickými poznámkami, ten jeho vstup bol, bol pomerne rozsiahly a nadštandardný vzhľadom k tomu, ako členovia vlády zvyknú uvádzať návrhy zákonov, čo teda myslím, že tento aspekt sme všetci ocenili, aj keď voči, voči obsahu som mal viaceré výhrady, ktoré som potom ja formuloval aj vo faktickej poznámke, ale potom aj vo svojom vystúpení, ale teda to dávam nabok, je teda dôležité diskutovať a vymieňať si názory. V tomto prípade už potom žiadna diskusia nenastala, nenastala ani tým, že by, že by pán minister dnes vystúpil v rozprave a teda reagoval na to, čo som hovoril nielen ja, ale aj ďalší poslanci, a nevystúpil dokonca ani so záverečným slovom, lebo akurát to tak vyšlo, že rozprava skončila zrovna v čase, v čase hlasovania. To nehovorím ako výčitku, len teda konštatujem, akým spôsobom to vyzerá, keď sa rokuje, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
No a potom prišlo rokovanie výborov. A rokovanie výborov obvykle, keď nie sme v procese skráteného legislatívneho konania, ale sme v procese normálneho konania, tak je tým priestorom, kde je čas na podrobnejšiu a vecnú diskusiu. Čiže nie na politické prejavy a vyčítanie si, kto za to môže a kto sa s kým spája a kto akú chybu urobil a čo, čo na to občania, ale na normálnu, vecnú diskusiu o texte zákona, jeho problémoch, možných chybách, možných riešeniach. To ale v skrátenom legislatívnom konaní obvykle, obvykle nie je. Teda pán minister mal asi iný program, čiže na ústavnoprávny výbor, ktorého som členom, neprišiel. Prišiel tam jeho, jeho štátny tajomník, čo opäť, opäť teda konštatujem, však chodia na výbory aj štátni tajomníci a teda začali sme diskusiu o tých veciach, o ktorých som hovoril aj v pléne, aj za účasti pána Rusiňáka, právnika z ministerstva zdravotníctva, a tá diskusia bola, bola teda konštruktívna, aj sme si teda uznali viaceré veci, takže to chcem oceniť. Problémom je, že v rámci skráteného legislatívneho konania, ktoré neprebieha ani tak, že by na druhý deň bolo druhé čítanie v pléne, ale druhé čítanie v pléne je po obednej prestávke, tak vlastne ani tam nemohol vydržať do konca, ani sme nestihli dodiskutovať všetky tie body a dokonca ani neprišlo na možnosť nejako rozdiskutovať otázky, ktoré mali či už ďalší členovia výboru alebo ďalší poslanci, ktorí boli na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. A ja viem, že museli ísť na ďalší výbor, čiže opäť to nie je výčitka voči nemu, je to výčitka voči, voči spôsobu, akým sa postupuje v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní, že vlastne ani na tom výbore, kde obvykle by sme tie veci mohli vyhovoriť, mohol ma upozorniť, že toto z mojej argumentácie nesedí alebo naopak, dať mi za pravdu, čiže sme to ani všetko nestihli, nestihli prejsť.
Potom, potom teda, čiže tá diskusia neskončila, takže som potom ešte išiel aj na zasadnutie výboru pre zdravotníctvo, ktorý tiež o tom rokoval. Medzitým rokoval o tom výbore pre verejnú správu. A na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo mali členovia výboru rozdaných päť pozmeňujúcich návrhov, z toho štyri koaličné, no tak aj ako nečlenovia, ktorí sme tam boli, tak sme si vypýtali a kým začalo rokovanie výboru, tak, tak tie, tie rozdané pozmeňujúce návrhy sa zmenili, lebo teda prišli nejaké ich nové, ešte upravené, upravené verzie. Bolo to rozdané, rozdané nanovo a počas rokovania výboru zamestnanec Kancelárie Národnej rady z odboru legislatívy a aproximácie práva upozornil, že ešte je tam problém, že ešte je potrebné nejaké zmeny urobiť ako v samotnom návrhu zákona, tak v tých pozmeňujúcich návrhoch. Objavil sa problém, že niektoré z tých ustanovení z toho návrhu zákona, ako bol navrhnutý alebo ako prišli pozmeňujúce návrhy, novelizujú predmetné zákony, ktoré ešte nie sú v platnom znení, lebo novelizujú zákony tak, ako boli schválené na tejto schôdzi, tie zdravotnícke zákony, ktoré, o ktorých rokovala Národná rada a ktoré schválila v normálnom legislatívnom konaní, doplnili tam nové ustanovenia a tie nové ustanovenia, ktoré ešte nie sú platné, ešte ich ani premiér nepodpísal, k prezidentovi sa ešte ani nedostali na posúdenie, nevyšli v Zbierke zákonov, nevieme, či ich pán prezident podpíše, alebo ich vráti napríklad s pripomienkami. Tak táto novela, ktorá, o ktorej teraz rokuje Národná rada a bude schválená v zmysle tých pozmeňovákov, ktoré boli schválené, schválené vo výbore pre zdravotníctvo, už novelizuje tie ustanovenia, ktoré ešte v tejto chvíli nie sú v tých zákonoch. Asi budú, predpokladám, že sa to vyrieši nejakou komunikáciou s Kanceláriou prezidenta a potom so Zbierkou zákonov, že teda nenastane, nenastane zmätok, že by, že by povedzme táto novela bola platná skôr ako tie novely, ktoré boli už schválené, ale ešte nie sú ani podpísané, ani platné, lebo, lebo teda to by bol úplný legislatívny zmätok. Nejako sa to vyrieši, ale aj toto je vec, ktorú ako problém vyrába takéto superrýchle skrátené legislatívne konanie. Ja som, ja som sa opäť teda nedostal nejako bližšie k rozboru, lebo už to bolo ku koncu, tak som iba krátko vystúpil k tým veciam, o ktorých som hovoril aj na ústavnoprávnom výbore.
Chcem povedať, že jedna vec ma potešila. Konkrétne ma potešila, potešilo, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šalitroš, dekriminalizoval návrh zákona, čiže vypúšťal z neho ustanovenia, ktoré zavádzajú dva nové trestné činy za porušenie povinností počas mimoriadnej situácie. Ak by bol ten pozmeňujúci návrh schválený, tak potom by platilo to, že ten zákon nikoho nekriminalizuje, lebo nikto by za porušenie tých povinností nebol sankcionovaný prostriedkami trestného práva. Bol by to priestupok, za ktorý by hrozila pokuta, ale nebol by to trestný čin.
A tešil som sa, tešil som sa predčasne, lebo teda zamestnanec odboru legislatívy zároveň upozornil, že tam je kolízia medzi jedným bodom z tohto pozmeňujúceho návrhu a iným pozmeňujúcim návrhom, tak som tak bezelstne navrhol, že ako by sa to dalo vyriešiť, tá kolízia. A potom sa dozvedel, že vlastne ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šalitroša, ktorý by vyriešil asi ten najväčší problém, ktorý je v tom návrhu, nie je dohodnutý a pán poslanec Šalitroš ho stiahol. A vôbec sa o ňom nehlasovalo, čo je škoda, lebo podľa reakcií prítomných členov zdravotníckeho výboru, nielen opozičných, ale aj koaličných, som ma dojem, že by to mohlo mať šancu, že ak už má byť niečo takéto schválené, tak postupovať formou sankcií cez priestupkový zákon je primeranejšie, ako postupovať formou trestnoprávnych sankcií a teda vystavovať lekárov možnosti trestného stíhania aj za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím najmä poslancov SMER-u, aby sa utíšili a nechali dokončiť vystupujúceho príspevok.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No a tá posledná vec. Čiže z tohoto som sklamaný a teda dúfal som, že ten najproblematickejší bod sa podarí z toho zákona, alebo návrhu zákona vypustiť.
No a potom je tu otázka súdneho prieskumu, na ktorú som upozorňoval aj vo svojom vystúpení v rozprave v prvom čítaní, hovoril som o nej aj na ústavnoprávnom výbore. Zástupca ministerstva zdravotníctva uznal, že bolo by to možné, možno dobré, keby to bolo riešené. Hovoril, že podľa jeho názoru je to v poriadku aj takto, ako je to navrhnuté, aby som zase nedezinterpretoval to, čo hovoril, ale uznal, že súdna kontrola v takejto situácii by bola vhodná, že aj nad tým uvažovali, ale nepodarilo sa im nájsť formu a teda vhodnú formu, akým spôsobom podrobiť uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie súdnej kontrole. Keby sme o tom rozhodovali o dva dni alebo rozhodovali by sme budúci týždeň, tak nepochybujem o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedla súdna kontrola, by sa nájsť podarilo, ale v situácii, keď rozhodujeme z hodiny na hodinu, keď zákon je odhlasovaný v prvom čítaní o jedenástej, alebo po jedenástej a o pätnástej začína, začína rokovania v druhom čítaní v pléne, tak nie je priestor na nejaké, na nejaké pozmeňujúce návrhy teda vymyslieť úplne nový inštitút súdnej kontroly a súdneho preskúmania takéhoto uznesenia, ale teda som rád, že na teda zdravotníckom výbore aj pán minister vyjadril sa, že by ministerstvo zdravotníctva nemalo problém s tým, ak by sa do toho doplnila aj súdna kontrola a preskúmanie takýchto rozhodnutí súdom. A teda ak si dobre pamätám, že aj ministerstvo je ochotné že sa na tom podieľať. Samozrejme, že nie v horizonte schválenia tohto zákona, ale smerom do budúcnosti, lebo tak všetci si želáme, aby tento zákon nemusel byť použitý, aby došlo, že dôjde k dohode s odborármi. A ak ten zákon bude existovať aj smerom do budúcnosti, tak je dôležité, aby tam tá možnosť súdnej kontroly bola. Tak budem rád, keď sa k tomu aspoň v záverečnom slove, ak nie v rozprave, potom pán minister tiež nejakým spôsobom vyjadrí.
Ďakujem.