Videokanál klubu

Pani poslankyňa, mňa najviac zaujala tá posledná veta, ktorú ste povedali vo svojej rozprave, že zväčša tí jednorodičia si za to nemôžu a ja si myslím, že vôbec nie je podstatné, že či si za to môžu alebo nemôžu. Proste dostali sa do zložitej životnej situácie a štát je tu nato, žeby ľuďom, ktorí sú v zložitých životných situáciách pomáhal. A o to je pre štát jednoduchšie, že dá sa pomôcť len finančnými zdrojmi. Jedna vec. Ďalšia vec je, že my už tu dávno, cez rôzne inštitúcie, rôzne analýzy, ktoré samozrejme sú relevantné vieme, že chudobou sú najviac ohrozené jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny a rodiny, ktoré žijú v generačnej chudobe. Pre tú generačnú chudobu máme vyčlenené aj nejaké eurofondy, nejaké akčné plány, aj keď sú aké sú, predsa nejakým spôsobom sa hľadá riešenie pre mnohopočetné rodiny, takisto je to jasne definované, keď chceme, tak vieme pomôcť. Kdežto pre tie jednorodičovské domácnosti je ten problém, že nemáme to správne zadefinované a to znamená, nevieme cieliť tú pomoc. Preto už preboha konajme, naozaj definujme to a doručme tú pomoc tým ľuďom, ktorí vychovávajú naše budúce generácie, sú na to sami a naozaj tú pomoc potrebujú.

Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Šrobovej. Ja oceňujem, že naozaj tak ako aj ja, ona sa veľmi poctivo a dlho venuje tejto téme a naozaj už sa obraciame na všetky strany a vyzývame všetkých, aby sme sa niekde posunuli a dúfam, že táto iniciatíva bude úspešná. Musím povedať, že ma teší, že sa pridávajú už aj ďalší poslanci, ktorí sa k tejto téme hlásia. Teším sa, že budeme mať hlas pána Radačovského. Viem, že by som nemala na neho reagovať vo faktickej, ale až potom, ale využijem túto príležitosť, takže sa teším, že budeme mať ten hlas a poviem to, že áno, že vy ste tu hovorili o tom, poviem to že výživnom alebo teda prispievaní na výchovu a výživu, ale napríklad aj na to výživné by sme sa mali pozrieť, lebo dobre vieme, že aj to máme, poviem to, že neaktuálne nastavené na súčasnú životnú situáciu. Ale ešte jednu vec chcem povedať, že naozaj my sme tu mali, poviem to taký že prísľub zo strany pána ministra, že príde s tou definíciou, príde s nejakými návrhmi, tak ja veľmi čakám to, že či sa podarí teda vyrokovať nejaké tie eurofondy na pomoc jednorodičovským domácnostiam, ale zároveň chcem povedať, že by som bola veľmi nerada, ako napríklad pri opatrovateľoch sme väčšinu eurofondov, poviem to, že prejedli, ale nenastavili sme systémové riešenie. A že ja by som práve chcela, aby sme pri tých jednorodičoch mali najprv nastavené systémové riešenie a až potom nejaký možno niekedy, poviem to, že takým veľmi lacným spôsobom využívali eurofondy na sanovanie situácie, ktorá nám na Slovensku vznikla. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si predložiť návrh, ktorý zavedie definíciu jednorodičovskej domácnosti. Prečo je to dôležité? Ide o poviem to, že zvýšenie a ochranu práv konkrétne tejto skupiny obyvateľstva, ktorá, ktorá nie je, poviem to, že malá. Dnes nám rodičovských, jednorodičovských domácnostiach žije takmer 800 000 ľudí. V súčasnosti, k tomu, aby sme tejto skupine vedeli efektívne pomáhať, brániť to, že v našom našom právnom poriadku nemáme jednorodičovskú domácnosť zadefinovanú a jednoducho nevieme potom nastaviť poviem to, že tie politiky, ktoré by, ktoré by tejto skupine pomáhali. Táto definícia má za cieľ reflektovať súčasnú spoločenskú a najmä ekonomickú situáciu jednorodičov. Dovoľte mi upriamiť pozornosť na to, že rodiny, ktoré, ktoré žijú v jednorodičovskéj domácnosti, tak 50% z nich je, žije na hranici chudoby. Sú rodiny, ktoré žijú z 5,50 na deň. Myslím si, že to, to je proste neúnosné, aby sa rodič dokázal postarať o svoje deti, ak ak mu vychádza, že má 5,50. Čo si dnes za 5,50 reálne môžeme kúpiť? Tento môj návrh reaguje, poviem to na dlhodobé volanie verejnosti po zlepšení podmienok pre jednorodičov, pretože ten počet jednorodičov nám neustále narastá vzhľadom na to aký v akej dobe dobe žijeme. Aj štatistický úrad hovorí o tom, že jednorodičovské domácnosti sú domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené, ohrozené chudobou. Musím povedať, že dlhodobo spolupracujem aj s organizáciami, ktoré sa venujú jednorodičom. Koniec koncov, mám aj osobnú skúsenosť a chcem aj poďakovať, pretože už v tomto pléne návrh na takúto definíciu bol, bolo od kolegýň z PS a ja im ďakujem za túto aktivitu, lebo myslím si, že toto by nemala byť, poviem to, že téma politická, ale mala by to byť téma, ktorá nás naozaj všetkých, všetkých spája, lebo sa to týka naozaj obrovského množstva ľudí, ale ale najmä detí. Dnes sa hovorí, že v týchto domácnostiach vyrastá okolo 300 000 detí a myslím si, že pokiaľ necháme tieto rodiny odkázané samé na seba, tak jednoducho sa budú len ďalej hlbšie prepadať a jednoducho aj tie deti budú naozaj veľmi ťažko potom napríklad študovať a ďalej sa vyvíjať a prosperovať, čiže som presvedčená o tom, že ak zasanujeme takéto rodiny, poviem to, že v tom prvom roku, kedy nastane táto kríza v ich živote a to koniec koncov ukazujú aj úspešné projekty, ktoré napríklad organizácie jeden rodič má už odskúšané aj na Slovensku, ale existujú teda aj dáta zo zahraničia, kde program, ktorý sprevádza tieto jednorodičovské domácnosti prvý rok, jeden rok teda dokáže zasanovať tieto rodiny, postaviť na nohy a jednoducho sa opäť vrátia, poviem to, do takého bežného života. Často napríklad tam vstupuje nielen psychologická pomoc, ale aj napríklad kouč, ktorý sa postará o to, aby napríklad tá mamička sa prekvalifikovala a dokázala sa potom zamestnať v nejakom inom segmente, čiže je to celý taký komplex, ale my tento komplex proste nevieme dnes ponúknuť, pretože my nemáme zadefinovanú tú jednorodičovskú domácnosť a toto je to, to o čo sa snažím a vítam to, že už sa na tejto pôde to nehovorí len z tých opozičných lavíc, ale už aj v rámci koalície a teda najmä z ministerstva zaznievajú tie hlasy, že, že niečo urobíme, ale podľa mňa je už nevyhnutné urobiť to, poviem to, že včera bolo neskoro a my sa tu len potácame tým, že je to zatiaľ sľúbené a nevieme sa toho dočkať. Takže ja chcem apelovať na na už na kohokoľvek, dajte nám jednorodičovskú definíciu do zákona, aby sme mohli konečne nastaviť tú pomoc tak, aby bola efektívna, aby sme týmto rodinám pomohli a vytvorili naozaj systém, ktorý zasanuje tých, ktorí nadnes prepadajú do chudoby. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za naozaj za všetky iniciatívy, ktoré, ktoré v tejto oblasti vznikli a verím, že aj takou našou spoločnou, spoločným tlakom dospejeme k tomu, že v blízkej dobe budeme mať zadefinovaných jednorodičov a v zákone už nech je to z kohokoľvek návrhu, len nech sa to stane a nech týmto ľuďom a deťom dokážeme efektívne konečne pomáhať. Ďakujem veľmi pekne, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

... stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou a je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus, ktorý tu dlhé roky bol a nikomu ani nenapadlo, že by to mohlo byť inak a nie je asi náhoda, že strany, ktoré rozložili, lebo už je rozložený ten zahraničnopolitický konsenzus, teraz začínajú rozkladať ten konsenzus v otázke základného politického systému Slovenskej republiky. A ja považujem za potrebné upozorniť, že práve na takéto tendencie sa vzťahuje právo na odpor zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja som veľmi zdržanlivý, keď niektorí kritici vládnej politiky vyčítajú opozícii alebo apelujú na to, že treba uplatniť právo na odpor. Právo na odpor tu nie je na to, aby keď sa nám nepáči niečo na vládnej politike, tak aby občania uplatňovali právo na odpor. Právo na odpor je krajné riešenie, ku ktorému sa má pristúpiť vtedy, keď je ohrozený základný demokratický poriadok, demokratický právny štát, a keď nie je možné uplatniť základné nástroje demokratického právneho štátu. Zatiaľ sa to nedeje, zatiaľ sú to možno zasa len také Ficove reči ako boli tie reči o prevrate, ktoré všetkým nám je zjavné, že to nemyslel vážne, že len jednoducho chcel odkloniť pozornosť, chcel, chcel nastoliť nejakú tému, žiadny prevrat sa tu nekonal, ale ak by to myslel vážne a teda história učí, že by sme nemali podceňovať, keď niekto hovorí o tom, že chce odstrániť demokraciu, lebo on to potom naozaj urobí a boli aj také prípady, keď politici hovorili o tom, že idú zničiť demokraciu a potom ju naozaj zničili a všetci sa čudovali, tak by sme mali byť pripravení na to, že to nie sú iba reči, a že to myslí vážne a mali by sme mu odkázať, že ak to myslí vážne, tak my tú demokraciu budeme brániť. Jedným zo spôsobov ako brániť demokraciu, je, aj brániť našu zahraničnopolitickú orientáciu, to čo bolo minulosti obsahom, predmetom toho zahraničnopolitického konsenzu a je aj brániť podporu Ukrajiny voči jeho vzoru Putinovmu Rusku, ktorý na ňom vedie agresívnu vojnu a treba využiť každú príležitosť sa Ukrajiny zastať. Toto je jedna z tých príležitostí a to hlasovanie, ktoré o pár desiatok minút zrejme bude nasledovať, je tiež príležitosť zastať sa nielen Ukrajiny, ale zastať sa aj miesta Slovenska na západe a zastať sa slobody a demokracie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Mohol som ísť do záverečného slova, ale teda zdá sa mi korektnejšie vystúpiť ešte v rámci rozpravy, ak by niekto chcel zareagovať, ale teda chcem sa vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola. A, a teda som rád, že tu bola takáto bohatá diskusia. Sám som to nečakal, som myslel, že to prejde v priebehu, v priebehu pár minút, čiže ďakujem všetkým kolegom, čo sa do nej zapojili. Trochu ma mrzí, že sme len v rámci opozície medzi sebou diskutovali a že z koalície nikto nepotreboval, nepovažoval za potrebné sa, sa vyjadriť k tejto téme, ktorá je dôležitá, aj keď ide iba o deklaráciu nejde o schválenie zákona, nejde o niečo čo by mohlo zaviazať vládu Slovenskej republiky, ale aj zaujímanie postojov k takýmto udalostiam ako sú brutálne útoky na civilné obyvateľstvo ako je ruská agresia proti Ukrajine, je dôležité a patrí na pôdu parlamentu. A aj tá diskusia, ktorá tu dnes je a zrejme aj to hlasovanie, ktoré bude nasledovať o sedemnástej hodine ukazuje, že na Slovensku sa stratil zásadný zahranično-politický konsenzus, ktorý tu existoval dlhé roky, dlhé desaťročia. Ten konsenzus neznamenal, že všetky politické strany a všetci politici mali rovnaký názor na všetky otázky týkajúce sa zahraničnej politiky. Je úplne legitímne, ak aj rôzne politické smerovania, rôzne politické strany, rôzne názory na množstvo otázok zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, majú rôzny prístup k otázkam, napríklad, posilňovania obranyschopnosti, k rôzne názory na ďalšie smerovanie Európskej únie, na vývoj európskych inštitúcií na konkrétne európske politiky niektoré sú kritické, niektoré sú viac, viac optimistické. A x sporných vecí vo svete sa deje, kde môžeme mať aj máme rôzne názory, a je to tak v poriadku. Ale dlhé roky nikto nespochybňoval, že Slovensko patrí na západ, že Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a od toho sa samozrejme odvíjali aj niektoré postoje, ako je napríklad ten, že ak krajina, ktorá je demokratická a ktorá sa usiluje integrovať do týchto spoločenstiev je napadnutá zo strany agresívnej diktatúry, tak miesto Slovenska je po boku tej napadnutej demokracie, nie po boku alebo v predklone pred tým diktátorským agresorom. Ešte aj v roku 2016, keď som sa po štyroch rokoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky, tak tu ten zahranično-politický konsenzus existoval a narušovali ho zo začiatku v podstate iba fašisti z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Občas niečo si povedali zo Slovenskej národnej strany, ale keď sa rokovalo o veciach, ktoré súviseli s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, tak aj poslanci SMER-u jednoznačne podporovali prozápadné smerovanie Slovenskej republiky. Dnes už žiaľ, ten zahranično-politický konsenzus neexistuje, pretože už to nie sú iba fašisti a extrémisti, už to nie je iba Slovenská národná strana v hlbokom predklone pred Vladimírom Putinom, ale je to aj strana SMER - sociálna demokracia najsilnejšia vládna strana, ktorá čoraz otvorenejšie narúša ten zahranično-politický konsenzus a je, a keď ešte jej stále hovoria, že áno, miesto Slovenska je Severoatlantickej aliancie v Európskej únii. Ich reálna politika taká nie je. Ich slová také nie sú. Ich činy také nie sú. A ich reálna politika stále viac odkláňa Slovensko od prozápadného smerovania, a teda je jasné, že majú problém s tým stáť za Ukrajinou, podporovať demokratickú krajinu napadnutú autoritárskym, diktátorským Putinovým Ruskom.
Ale čo je zaujímavé, že po strate alebo zániku zahranično-politického konsenzu akoby sme počuli signály, že začína sa rozpadať aj ten základný vnútropolitický konsenzus spočívajú v tom, že Slovensko má byť demokratickou krajinou s pluralitnou demokraciou s voľnou súťažou politických síl, ktoré sa v pravidelne sa opakujúcich voľbách uchádzajú o dôveru občanov a vytvárajú vládne zostavy na základe toho, kto tú dôveru dostane. Opäť, za tie desaťročia od novembra 1989 sme tu mali politické strany rôznych názorov a dodnes máme rôzne názory na skoro všetky otázky, o ktorých sa hovorí vo verejnom priestore, o ktorých sa rokuje v parlamente. Niekto je viac vpravo, niekto vľavo, niekto je viac liberálny, niekto konzervatívny a milión vecí máme, a je to tak v poriadku. Rôzne, rôzne názory, ale na to, že Slovensko má byť demokratickým právnym štátom, že tu má byť pluralitná demokracia, to nemá byť otázka či áno alebo nie. Na tom podobne ako vo vzťahu k tomu zahranično-politickému konsenzu tu dlhé roky existoval konsenzus, z ktorého opäť nejako vybočili iba fašisti Kotleboví vtedy ešte nie Ľudová strana Naše Slovensko, ale Slovenská pospolitosť, ktorá si len tak teoreticky zauvažovala, že by mohli nahradiť parlamentnú demokraciu stavovským štátom a strana bola rozpustená, lebo to nepatrí do, do demokracie. Dnes, strana SMER - sociálna demokracia to ešte nemá v programe, ale Robert Fico opätovne hovorí, že by sme mali zmeniť politický systém. Že by sme mali prejsť na nejaký systém, kde bude menej strán, kde nebudú tak často voľby, kde sa bude, bude vládnuť dlhšie. To je opäť odklon od toho základného vnútropolitického konsenzu spočívajúceho v tom, že Slovensko má byť pluralitnou demokraciou, teda systémom, ktorý tu vznikol v novembri 1989. Pluralitná demokracia môže mať množstvo podôb, môže mať rôzne stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne, rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou. A je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus...
=====

Pretože pre nás je to nepochopiteľné, že neviete priznať, kto je agresor vojny na Ukrajine. Pre nás to je nepochopiteľné, lebo sú veci, ktoré predsa by nám všetkým mali byť jasné. Vojna by nezačala, keby ju niekto nezačal. A ten kto ju začal bolo Rusko, takto to je. A tak to treba aj povedať ľuďom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jas... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) predkladateľov samotného návrhu, ktorý tu už uvádzal pán navrhovateľ, a rovnako sa stotožním, samozrejme, aj s doplňujúcimi a zrušujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto uzneseniu a dačo chcem povedať k samotnému uzneseniu.
Ja si myslím, že je dôležité sa vracať k téme vojny na Ukrajine a je naozaj na škodu, že tu nie sú poslanci a poslankyne koalície, lebo vo veciach zahraničnej politiky by sme predsa len mali mať nejaký spoločný azimut. Jedna vec je, ako sa zneužíva táto téma v jednotlivých voľbách, však posledné prezidentské voľby máme všetci na pamäti, ale mali by sme jednoducho poznať, kde je náš nepriateľ. A ja určite sa budem k tomu vracať osobitne, keď tu budeme riešiť aj správu Slovenskej informačnej služby, budeme ju mať v osobitnom režime, ale to, čo určite môžem povedať aj v tomto, v tomto režime, teraz tu je, že vnímam aj z tej správy, že nemáme zhodu, kde máme nepriateľa. A to považujem za nebezpečenstvo pre nás všetkých.
Toto uznesenie je o tom, aby sme si spoločne povedali, kde ten nepriateľ je a odsúdili útoky na Ukrajinu ako útoky, ktoré sú proti demokracii a proti právnemu štátu. A to by sme si spoločne mali povedať, že k útoku na Ukrajinu došlo preto, lebo Ukrajina chcela ísť svojou vlastnou cestou. A preto tam dnes zomierajú aj tehotné ženy, aj deti na detských ihriskách, lebo Rusko nechce dovoliť Ukrajine, aby išla svojou vlastnou demokratickou cestou. Takto to je. A teraz či už si to povieme všetci verejne aj spolu s koalíciou, tak ale prinajmenšom by sme niektoré hrozby mali spoločne vnímať, lebo to je o ochrane našej bezpečnosti všetkých tu na Slovensku. A mňa osobitne naozaj veľmi vyrušuje, keď vidím, že v správe Slovenskej informačnej služby je silný ruský naratív. A musím to aj teraz tu povedať, lebo tak som to tam videla a čítala, že jednoducho keby písal tú Slovenskú informačnú službu autor, ktorý má blízko k ruskej propagande, tak by ju nenapísal inak. A mňa toto osobitne vyrušuje, že jednoducho máme tu inštitúcie, ktoré nechránia nás všetkých, našu zvrchovanosť Slovenskej republiky, našu bezpečnosť, že tie hrozby nevnímame spoločne a toto je podľa mňa ohrozujúce pre nás.
A je potrebné znovu a znovu prinášať takéto uznesenia, aby sme si to znovu a znovu pripomínali, kde je náš nepriateľ, pretože nepriateľ pre nás je v Rusku. Nie je to Ukrajina. A musíme sa určite vrátiť aj k uzneseniu, ktoré tu bolo prijaté a súviselo s zrušením sankcií voči Rusku, či sa nám to podarí, alebo nepodarí v súlade, v súvislosti s týmto uznesením, ale v tomto by tiež mala vládna koalícia jednoducho dať nejaký signál. Mohla by jasne povedať, že sankcie voči Rusku sú potrebné. Ak to jeden z jej koaličných partnerov nevie urobiť, mali by to jednoducho nájsť spôsob, ako to urobia ostatné strany v rámci vládnej koalície. Jednoducho Slovenská republika je v nejakom priestore, ktorý si vybrala. My sme si vybrali priestor Európskej únie, vybrali sme si priestor Severoatlantického paktu a toto uznesenie je práve aj o tom, že si pripomíname, kde je náš priestor, v ktorom sa cítime bezpečne, a keď sa na tej priestor útočí a útočí sa na tých, ktorí by tam chceli slobodne pristúpiť, tak toto by sme mali vedieť jednoducho odsúdiť. Mali by sme vedieť tu spoločne odsúdiť, keď civilné subjekty, civilné objekty sa stávajú terčom a nie vojenské, vojenské terče na Ukrajine. To, toto by sme mali jednoducho tu spoločne vedieť odsúdiť. Ako je to možné, že toto sa nám jednoducho nedarí? Že sa to nedarí kolegom z koalície. Je to vlastne v niečom nepochopiteľné.
A, a ja to musím pripomínať, pretože bývam vedľa ukrajinského veľvyslanectva. Ja tam každý deň vidím fotografie detí, ktoré boli zavraždené na Ukrajine. Zavraždené. Moje deti každý deň musia chodiť okolo ukrajinského veľvyslanectva a vidia jednoducho v priamom prenose, o čom je vojna. O tomto je vojna na Ukrajine. Sú tam zabíjané deti. Sú tam unášané deti. A je vlastne až nepredstaviteľné, áno, nepredstaviteľné, že poslanci a poslankyne z koalície toto nechcú, nechcú vidieť a nechcú toto odsúdiť, že jednoducho propaganda, ktorá sa javí viac výhodná v politickom boji, je tu prednejšia ako hodnoty, ktoré by sme mali spoločné mať v demokratickej spoločnosti. Toto je odsúdeniahodné. A preto je potrebné znovu a znovu sem prinášať takéto uznesenia a znovu a znovu vystavovať vládnu koalíciu, vás, vás poslancov z koalície. Pretože pre nás je to nepochopiteľné, že neviete priznať, kto je agresor vojny na Ukrajine. Pre nás to je nepochopiteľné. Lebo sú veci, ktoré predsa by nám všetkým mali byť jasné. Vojna by nezačala, keby ju niekto nezačal. A ten, kto ju začal...
=====

nebude a jednoducho ste úplné nuly, nič z toho. Totálne nehodíte sa ani do krčmy.