Videokanál klubu

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovolím si vystúpiť, už bolo mnoho povedané, ale ja si myslím, že principiálne sa chcem dotknúť niektorých bodov zákona, ktorý je tu predkladaný naozaj v zrýchlenom konaní.
V zrýchlenom konaní máme vyriešiť opatrenia preto, že sa vláda nedohodla s lekármi. Ale teraz nejde o to, že by sa nedohodla s nimi na niečom, čo lekári požadujú, ale lekári sa len dožadujú dodržiavania dohody, ktorá tu bola, vláda sa rozhodla, že ju akceptovať nebude a bez toho, aby sa s nimi rozprávala, tak sa dostala do tejto situácie. A treba si, treba si to povedať aj v celom kontexte, že sa do toho dostala v situácii, kedy reagovala tým, že na to štát nemá peniaze, musíme konsolidovať, ale ministri si dali raz také platy, vláda sa rozhodla, že zriadi ministerstvo športu s ďalšími nákladmi, ktoré určite nie sú o konsolidácii. Urobila to vláda v čase, kedy sa rozhodla o doživotnej rente pre premiéra, urobila to v čase, kedy sa rozhodla, že bude pokračovať o úvahách pre doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, pre výsluhové dôchodky pre prokurátorov, to znamená, urobila to v čase, kedy jasne ukazuje, že peniaze má tam, kde chce, ale peniaze nemá tam, kde nechce. Súčasne robí opatrenia, ktorými naďalej zvyšuje výdavky štátu a absolútne nezodpovedne sa správa práve v takejto situácii k riadeniu štátu. Likviduje inštitúcie, ale môžeme mať na to rôzny názor, ale likviduje inštitúcie, či už to bola špeciálna prokuratúra, či už je to NAKA, ktoré, samozrejme, znamenajú ďalšie výdavky. Na ministerstve spravodlivosti zrušené analytické centrum a znovuvytváranie analytického centra, to znamená ďalšie výdavky štátu. Robí jednoducho nezodpovedne kroky, ktoré zvyšujú výdavky na strane štátu. Likvidácia RTVS, nová STVR, dajme bokom, že nemáme riaditeľa, ale jednoducho to sú ďalšie výdavky, ktoré tu znamenajú pri vytvorení tejto inštitúcie. Nové logo tejto inštitúcie, vysporiadanie sa samozrejme s ľuďmi, ktorí odchádzajú, to sú výdavky, ktoré sú nezodpovedné a ktoré sú na strane štátu a nedávajú žiadne odpovede, prečo potom štát nevie nájsť peniaze pre lekárov, na ktorých sa s nimi dohodol, a bez toho, aby si s nimi čokoľvek povedal, sa rozhodol proste, že na lekárov proste už nedá.
A potom samozrejme, že je úplne pochopiteľný ten postoj zo strany lekárov, keď sa takto štát správa ku konsolidácii verejných financií, jednoducho ukazuje, že mám len na to, na čo chcem, a nemám ani na to, čo som si dohodol, a zdravotníctvo nepovažujem ani za premiérsku tému. V čase, kedy riešime v zrýchlenom konaní tento zákon, premiéra máme v Brazílii, pretože má iné priority ako venovať sa tomu, čo súvisí so zdravotníctvom a či lekári vôbec budú v práci od 1. januára, pretože jasne vyše tritisíc lekárov dalo výpovede. A potom sa k tomu vláda stavia spôsobom, že sa rozhodla, že ten núdzový stav nevyzerá dobre, takže napriek tomu, že núdzový stav už tu za takejto situácie bol využitý, a ja nehovorím, že je to dobré riešenie, ale ten núdzový stav je pokrytý ústavným zákonom, to znamená má nejaké jasné kritériá. Je to nejaká možnosť, áno, aj zo strany lekárov dať to preskúmať Ústavným súdom, či to bolo namieste. A potom si tu vymyslí, proste núdzový stav nevyzerá dobre.
Tak poďme narýchlo, keďže nám to teda nejde, obabreme to celé a rýchlo si vymyslíme mimoriadnu situáciu, vymyslíme si nanovo iné trestné činy, lebo tie trestné činy považujeme teda za príliš prísne, tak dáme trošku iné, pričom aj tie trestné činy pri núdzovom stave nemajú dolnú hranicu, sú od nula, takže rozprávať tu, že teraz sa niečo zásadne mení týmito trestnými činmi nie je pravda. Dokonca sa môže javiť, že toto je prísnejšie. Neexistuje tu ani žiadna kontrola ústavnosti, pri tom núdzovom stave aspoň sa dalo ísť na Ústavný súd, ale tu neexistuje žiadna kontrola. Tu je proste vymyslená právna úprava, ktorú ste sa rozhodli na vláde, že urobíme to takto, nikto nám do toho kafrať nechce, obabreme to celé, urobíme to narýchlo, pretože nemáme čas, lebo sa musíme venovať napríklad mimoriadnej schôdzi ohľadom 17. novembra, ohľadom nejakého protestu, ohľadom nejakého transparentu, tomu, na to máme čas, hej, na to, na to sme boli pripravení tu venovať proste čas mimoriadny v parlamente. Nie na energopomoc, nie na zdravotníctvo, nie normálne diskutovať teda o nejakých opatreniach, ktoré sú potrebné pre zdravotníctvo. To musíme narýchlo. Nemáme čas na výbore ústavnoprávnom sa vôbec baviť o tomto zákone, ja ako poslankyňa som vôbec nedostala priestor dať otázky. Bola ukončená rozprava, pán minister. Lebo nie je čas. Nie je čas sa rozprávať o tomto zákone. Nie je čas sa rozprávať, či ten zákon je dobre urobený, či ho vôbec potrebujeme, ten zákon. Na to nie je čas. Treba to narýchlo. A to je neakceptovateľné. A teraz očakávame aj to, že o devätnástej hodine sa bude hlasovať, takže nebude priestor sa tu ani o tom rozprávať. Tak o čom sa tu máme rozprávať? Keď o tomto, na toto nemáme čas sa tu rozprávať.
Jednoducho ten postoj vlády je taký, že ukazuje, že mu nezáleží na tom, nezáleží mu na tom, aby bolo zabezpečené napríklad prístup k zdravotnej starostlivosti pre každého. Nezáleží mu na tom. Nezáleží mu na tom, ako sa správame k tým lekárom. Na tom mu vôbec nezáleží. Ale na čom záleží tejto vláde, a ja nehovorím, že vy ste sa o to postarali, pán minister, ale záležalo tejto vláde na tom, aby si zabezpečila amnestiu pre seba. A je to tak. Keď sa táto vláda starala o svoju vlastnú amnestiu, na to si tiež vedela nájsť čas. Na to si našla čas. A bolo to treba tiež zabezpečiť všetko zo dňa na deň. Ale kriminalizovať lekárov, tak to vieme urobiť hneď. Takže amnestiu nám, kriminalizáciu vám, tým, ktorí proste idete proti nám. To je strašné. Takto to je.
A toto je to, čo proste nie sme ochotní nejakým spôsobom akceptovať. A takýmto spôsobom vediete Slovensko do záhuby. Pretože ak neviete nájsť potom týchto pár miliónov pre lekárov, ktoré im vláda sľúbila, a toto všetko vám za to stojí, tak aké sú potom vaše priority? Kde sú vaše sľuby o stabilite a pokoji? To boli vaše sľuby, s ktorými ste išli do tejto vlády. Ale priniesli ste chaos, politiku plnú agresie a pomsty a ukazujete nám každý deň, že vám jednoducho nezáleží na tom, aby sa ľudia v tejto krajine cítili bezpečne, dôstojne a v tomto prípade, aby im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť riadne a včas, aby lekári mohli pracovať v dôstojných podmienkach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som chcel vystúpiť v rozprave, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to už nestihnem, lebo končíme. Sekli ste aj rozpravu, nebude sa diskutovať, nie je mi umožnené ako poslancovi si zaslúžiť peniaze, ja som naozaj vystúpiť chcel, nevidím celkom dôvod, ale aspoň len ten symbolický postreh, to som chcel len povedať.
Viete, máme rok za sebou, ideme sláviť Vianoce, tak si povedzme za ten rok, že čo sme, čo sme, máme porobenô. Ako symbolicky sme, to skončilo. My sme tento rok začali tým, že sme amnestovali podvodníkov. My sme tento rok začali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste reagovať na vystúpenie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja k tomu rozprávam, presne o tom rozprávam, že sme amnestovali podvodníkov. My sme začali novelou Trestného zákona. A čím končíme? Že posielame do basy lekárov. Nevystihuje to krásne to, že ako sa Slovensko mení? V tom istom roku podvodníkov amnestujeme a v tom istom roku končíme ten rok s odkazom do adventu, pôjdete do basy vy..., som to nedokončil. A za čo ? A prečo? Lebo chcú 60 euro, preto lebo chcú niečo zmeniť, zato treba ísť do basy. Vy potrebujete s nimi zatočiť exemplárne, potrebujete vyslať pre nich jasný signál, ani tak nejde o tých 60 euro. Tam ide o to, že vám vidia do kapusty, že vám vidia do toho, čo robíte a ako robíte a že na to upozorňujú. Preto potrebujete vyslať tento ostrý signál. Tak idete skončiť, tak ideme skončiť túto schôdzu, tak ideme skončiť tento rok, tak si ideme zapriať advent, to niekto aj tuná zapraje pekný advent, však? S tým, že prijmete zákon, pôjdete do basy. Lekári pôjdete do basy. Rok sme začali tým, že sme vyamnestovali Bašternáka, neviem, všetkých tých podvodníkov, tých vašich podvodníkov a podnikateľov, čo sa motajú okolo vás. Tých sme vyamnestovali a končíme tým, že idete zatvárať a odkazujete lekárom, že pôjdu do basy. Neu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Szalay, ďakujem za faktickú poznámku. Možno by poslanci, ktorých nezaujíma priebeh rokovania, mohli opustiť sálu a nerušiť tu.
K tomu superrýchlemu konaniu, no ja teda verím, že v kancelárii prezidenta sú dostatočne príčetní a skúsení právnici, ktorí si uvedomia tú situáciu, a ak by napríklad nastala situácia, že by sa pán prezident rozhodol vetovať niektorý z tých už schválených zákonov, tak by logicky musel vetovať aj tento zákon. Predpokladám, že tá situácia nenastane, lebo, lebo tie zákony, ktoré šli normálnym legislatívnym postupom, prešli s pomerne širokou podporou aj zo strany opozície, ale áno. Môže, môže tam ten problém nastať, môže, môže, môže nastať teoreticky zmätok a vlastne takýmto postupom Národná rada akoby kládla prezidentovi nôž na prsia a zväzovala mu ruky, že sa nemôže úplne slobodne rozhodovať, ale musí nahrádzať a riešiť tie problémy, ktoré Národná rada vytvorila tým, že postupovala skráteným legislatívnym konaním. Ten súdny prieskum je dôležitý. V situácii, keď mimoriadna situácia nemá povedzme trestnoprávne následky a neumožňuje ukladať povinnosti takéhoto charakteru, aké sa navrhujú v tomto zákone voči lekárom, tak áno, je to, je to skôr teoretická chyba, ale teraz to môže mať aj praktické dôsledky, o to dôležitejšie je, aby možnosť súdneho prieskumu existovala a ja teda verím, že zavedená bude.

Ďakujem pekne, Ondrej, za tvoj diskusný príspevok v rozprave. To, v akom chvate riešime teraz tento zákon, tento rukojemnícky zákon, si veľmi pekne popísal, pretože novelizujeme predpisy, ktoré ešte ani len neboli zaslané na podpis predsedovi vlády a už vôbec nie prezidentovi a ešte ani nevyšli v Zbierke zákonov a už ich novelizujeme. Ako z toho sa stal naozaj na výbore taký legislatívny oriešok, že čo keď náhodou pán prezident niektorý z tých troch tlačí, ktoré sme už schválili, zdravotníckych, na tejto schôdzi, čo keď niektorý z nich vráti naspäť snemovni, tak už v tej chvíli novelizujeme neexistujúce body v tomto zákone. Je to, je to nieže skrátené legislatívne konanie, ale to expresne skrátené legislatívne konanie. Takto sa legislatíva naozaj nerobí, takto sa nebuduje predvídateľné právne prostredie a koledujeme si o prúser, že tam budú chyby. Budú tam chyby aj preto, že ten zákon v zásade parlamentná legislatíva len preletela pohľadom, nepísala k nemu stanovisko, lebo ide o skrátené legislatívne konanie. Čiže sme si len vypočuli, že medzi sebou sa poslanecké pozmeňováky bijú a riešia tú istú oblasť rôznym spôsobom.
Veľmi dobre som počúval, Ondrej, ešte druhú pripomienku, ktorú opakuješ, a chcem ju zdôrazniť a som rád, že si ju zdôraznil aj ty, že kým pre celý ten režim núdzového stavu máme stanovené súdne, súdnu preskúmateľnosť, že Ústavný súd môže o tom núdzovom stave sa naňho pozrieť a sa k nemu vyjadrovať, tak pre mimoriadnu situáciu takýto nástroj nemáme a vlastne takáto situácia by mohla byť možno aj neústavným spôsobom zavedená, ale bude problém sa dopracovať jej preskúmaniu.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rozprave v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý by sa mohol volať aj novela Trestného zákona, ale teda nesie honosnejší názov – vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dúfam, že pán spravodajca si poznačil návrhy na hlasovanie, ktoré predložil kolega, kolega Szalay, dobre, keď to robí spravodajca, ale dobre. Sme, sme, lebo tak to je úlohou spravodajcu, ktorý uvádza, jasné, jasné, ja len som nezaregistroval.
A teda rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a aj toto rokovanie je potvrdením toho, že rokovať o takýchto dôležitých a významných zmenách v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý nápad, nie je to správny spôsob rokovania a ešte dokonca aj v prípadoch, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je nevyhnutné rokovať spôsobom zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Už keby sme, keby sme postupovali spôsobom teda, že sa skrátia lehoty, ale nehnali by sme to, že to musí byť na druhý deň schválené, tak to rokovanie mohlo vyzerať trochu inak, diskusia mohla mať väčší priestor a nemuseli sa aj tie pozmeňujúce návrhy pripravovať a schvaľovať v takom zhone, ako sa to deje v tomto prípade.
V prvom čítaní som položil niekoľko otázok, ktoré sa týkali najmä argumentácie zo strany predkladateľa, zo strany pána ministra, aj zo strany vládnej koalície, pardon (rečník ťažšie preglgol), a teda očakával som, že k nim bude nejaká diskusia, čiže v rámci rozpravy v pléne alebo, alebo rozpravy na pôde parlamentných výborov. Hovoril som konkrétne o tom teda, že ten návrh je kriminalizáciou lekárov napriek tomu, že predkladateľ tvrdí, že nie je kriminalizáciou, ale zavádzajú sa tam dva nové trestné činy.
Poukázal som na to, že sankcionované nemá byť len porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie zo strany lekárov, ktoré bude mať nejaký následok v podobe smrti alebo závažnej ujmy na zdraví, ale akékoľvek porušenie alebo vyhýbanie sa povinnosti tým, ktorým je povinnosť uložená, a teda o tom som hovoril preto, lebo, lebo tiež takáto argumentácia zaznela napríklad zo strany pána vicepremiéra Rašiho.
Poukázal som na to, že teda bude to mať ešte svojím spôsobom rovnako vážne, ak nie vážnejšie dôsledky v podobe straty bezúhonnosti, ktorá je, ktorá môže viesť k zrušeniu registrácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo je tiež prísna sankcia. Poukázal som na to, že tá argumentácia, ktorá sa týka, že, týka núdzového stavu, že núdzový stav má dopady na všetkých, nielen na lekárov, napríklad v podobe prísnejších trestov. Za spáchanie trestných činov počas núdzového stavu nesedí, lebo tam ide iba o trestné činy, ktoré by boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým, núdzovým stavom. A teda nedostal som odpoveď na to, že čo iné ďalšie by malo dopad na iných ľudí.
Rovnako som poukázal na to, že decentralizované alebo iba územne lokalizované nemusia byť opatrenia iba v rámci mimoriadnej situácie, ale aj v rámci núdzového stavu, tak ako to napokon bolo aj v roku 2011, keď sa prostredníctvom núdzového stavu vláda pokúšala riešiť situáciu v zdravotníctve. Rovnako som poukázal na to, že ani pracovná povinnosť v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii vyhlásená na základe núdzového stavu nie je mimo Zákonníka práce, naopak, Zákonník práce sa uplatňuje s výnimkou nejakých ustanovení, ale teda vôbec nie je nevyhnutné, aby to malo iné dopady, akože sa povedzme lekárom, ktorí dali výpovede, nariadi, že budú ďalej pracovať. Čiže obsahom by to mohlo byť veľmi podobné tomu, čo sa teraz navrhuje v rámci mimoriadnej situácie. A rovnako som očakával, že bude nejaká diskusia k tej absencii súdneho prieskumu, na ktorú som, na ktorým som alebo na ktorú som poukázal tiež, že na rozdiel od núdzového stavu, ktorý je možné preskúmať Ústavným súdom, pretože priamo v ústave je ustanovenie, ktoré umožňuje obrátiť sa na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie toho, že či vyhlásenie núdzového stavu bolo v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom, tak vo vzťahu k výnimočnej situácii takéto, takéto ustanovenie nie je. Kým vo vzťahu k núdzovému stavu je to ustanovenie podrobne rozvedené a upravený proces uvedené oprávnené subjekty, ktoré sú oprávnené obrátiť sa na Ústavný súd, teda prezident, vláda, generálny prokurátor a najmenej pätina poslancov Národnej rady, v prípade mimoriadnej situácie takéto ustanovenie chýba, a teraz nehovorím o podaní na Ústavný súd, ale nejakom inom podaní na súd, lebo toto zjavne nespadá do pôsobnosti Ústavného súdu, keďže nie je to upravené ústavným zákonom, ale bežným zákonom, tak by to asi malo byť súčasťou správneho súdnictva, ale takéto ustanovenie nielenže nemáme, ale navyše priamo v kompetenčnom zákone sú uznesenia vlády vylúčené spod súdneho prieskumu, ak osobitný zákon nestanovuje inak a v tomto prípade žiadny osobitný zákon inak nestanovuje.
Očakával som teda, že bude k tomu rozprava, či už na pôde, na pôde pléna alebo na pôde, na pôde výborov, keďže k tomu zasadala, zasadali tri výbory. A v normálnej situácii, keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní a navyše by sme sa ešte neponáhľali nad rámec toho, čo je bežné skrátené legislatívne konanie v tomto superrýchlom tempe, tak pravdepodobne by k tomu nejaká rozprava aj prebehla. Včera pri uvádzaní návrhu zákona v prvom čítaní pán minister najprv návrh zákona uviedol a potom vystúpil v rozprave. Bola možnosť reagovať naňho s faktickými poznámkami, ten jeho vstup bol, bol pomerne rozsiahly a nadštandardný vzhľadom k tomu, ako členovia vlády zvyknú uvádzať návrhy zákonov, čo teda myslím, že tento aspekt sme všetci ocenili, aj keď voči, voči obsahu som mal viaceré výhrady, ktoré som potom ja formuloval aj vo faktickej poznámke, ale potom aj vo svojom vystúpení, ale teda to dávam nabok, je teda dôležité diskutovať a vymieňať si názory. V tomto prípade už potom žiadna diskusia nenastala, nenastala ani tým, že by, že by pán minister dnes vystúpil v rozprave a teda reagoval na to, čo som hovoril nielen ja, ale aj ďalší poslanci, a nevystúpil dokonca ani so záverečným slovom, lebo akurát to tak vyšlo, že rozprava skončila zrovna v čase, v čase hlasovania. To nehovorím ako výčitku, len teda konštatujem, akým spôsobom to vyzerá, keď sa rokuje, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
No a potom prišlo rokovanie výborov. A rokovanie výborov obvykle, keď nie sme v procese skráteného legislatívneho konania, ale sme v procese normálneho konania, tak je tým priestorom, kde je čas na podrobnejšiu a vecnú diskusiu. Čiže nie na politické prejavy a vyčítanie si, kto za to môže a kto sa s kým spája a kto akú chybu urobil a čo, čo na to občania, ale na normálnu, vecnú diskusiu o texte zákona, jeho problémoch, možných chybách, možných riešeniach. To ale v skrátenom legislatívnom konaní obvykle, obvykle nie je. Teda pán minister mal asi iný program, čiže na ústavnoprávny výbor, ktorého som členom, neprišiel. Prišiel tam jeho, jeho štátny tajomník, čo opäť, opäť teda konštatujem, však chodia na výbory aj štátni tajomníci a teda začali sme diskusiu o tých veciach, o ktorých som hovoril aj v pléne, aj za účasti pána Rusiňáka, právnika z ministerstva zdravotníctva, a tá diskusia bola, bola teda konštruktívna, aj sme si teda uznali viaceré veci, takže to chcem oceniť. Problémom je, že v rámci skráteného legislatívneho konania, ktoré neprebieha ani tak, že by na druhý deň bolo druhé čítanie v pléne, ale druhé čítanie v pléne je po obednej prestávke, tak vlastne ani tam nemohol vydržať do konca, ani sme nestihli dodiskutovať všetky tie body a dokonca ani neprišlo na možnosť nejako rozdiskutovať otázky, ktoré mali či už ďalší členovia výboru alebo ďalší poslanci, ktorí boli na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. A ja viem, že museli ísť na ďalší výbor, čiže opäť to nie je výčitka voči nemu, je to výčitka voči, voči spôsobu, akým sa postupuje v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní, že vlastne ani na tom výbore, kde obvykle by sme tie veci mohli vyhovoriť, mohol ma upozorniť, že toto z mojej argumentácie nesedí alebo naopak, dať mi za pravdu, čiže sme to ani všetko nestihli, nestihli prejsť.
Potom, potom teda, čiže tá diskusia neskončila, takže som potom ešte išiel aj na zasadnutie výboru pre zdravotníctvo, ktorý tiež o tom rokoval. Medzitým rokoval o tom výbore pre verejnú správu. A na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo mali členovia výboru rozdaných päť pozmeňujúcich návrhov, z toho štyri koaličné, no tak aj ako nečlenovia, ktorí sme tam boli, tak sme si vypýtali a kým začalo rokovanie výboru, tak, tak tie, tie rozdané pozmeňujúce návrhy sa zmenili, lebo teda prišli nejaké ich nové, ešte upravené, upravené verzie. Bolo to rozdané, rozdané nanovo a počas rokovania výboru zamestnanec Kancelárie Národnej rady z odboru legislatívy a aproximácie práva upozornil, že ešte je tam problém, že ešte je potrebné nejaké zmeny urobiť ako v samotnom návrhu zákona, tak v tých pozmeňujúcich návrhoch. Objavil sa problém, že niektoré z tých ustanovení z toho návrhu zákona, ako bol navrhnutý alebo ako prišli pozmeňujúce návrhy, novelizujú predmetné zákony, ktoré ešte nie sú v platnom znení, lebo novelizujú zákony tak, ako boli schválené na tejto schôdzi, tie zdravotnícke zákony, ktoré, o ktorých rokovala Národná rada a ktoré schválila v normálnom legislatívnom konaní, doplnili tam nové ustanovenia a tie nové ustanovenia, ktoré ešte nie sú platné, ešte ich ani premiér nepodpísal, k prezidentovi sa ešte ani nedostali na posúdenie, nevyšli v Zbierke zákonov, nevieme, či ich pán prezident podpíše, alebo ich vráti napríklad s pripomienkami. Tak táto novela, ktorá, o ktorej teraz rokuje Národná rada a bude schválená v zmysle tých pozmeňovákov, ktoré boli schválené, schválené vo výbore pre zdravotníctvo, už novelizuje tie ustanovenia, ktoré ešte v tejto chvíli nie sú v tých zákonoch. Asi budú, predpokladám, že sa to vyrieši nejakou komunikáciou s Kanceláriou prezidenta a potom so Zbierkou zákonov, že teda nenastane, nenastane zmätok, že by, že by povedzme táto novela bola platná skôr ako tie novely, ktoré boli už schválené, ale ešte nie sú ani podpísané, ani platné, lebo, lebo teda to by bol úplný legislatívny zmätok. Nejako sa to vyrieši, ale aj toto je vec, ktorú ako problém vyrába takéto superrýchle skrátené legislatívne konanie. Ja som, ja som sa opäť teda nedostal nejako bližšie k rozboru, lebo už to bolo ku koncu, tak som iba krátko vystúpil k tým veciam, o ktorých som hovoril aj na ústavnoprávnom výbore.
Chcem povedať, že jedna vec ma potešila. Konkrétne ma potešila, potešilo, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šalitroš, dekriminalizoval návrh zákona, čiže vypúšťal z neho ustanovenia, ktoré zavádzajú dva nové trestné činy za porušenie povinností počas mimoriadnej situácie. Ak by bol ten pozmeňujúci návrh schválený, tak potom by platilo to, že ten zákon nikoho nekriminalizuje, lebo nikto by za porušenie tých povinností nebol sankcionovaný prostriedkami trestného práva. Bol by to priestupok, za ktorý by hrozila pokuta, ale nebol by to trestný čin.
A tešil som sa, tešil som sa predčasne, lebo teda zamestnanec odboru legislatívy zároveň upozornil, že tam je kolízia medzi jedným bodom z tohto pozmeňujúceho návrhu a iným pozmeňujúcim návrhom, tak som tak bezelstne navrhol, že ako by sa to dalo vyriešiť, tá kolízia. A potom sa dozvedel, že vlastne ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šalitroša, ktorý by vyriešil asi ten najväčší problém, ktorý je v tom návrhu, nie je dohodnutý a pán poslanec Šalitroš ho stiahol. A vôbec sa o ňom nehlasovalo, čo je škoda, lebo podľa reakcií prítomných členov zdravotníckeho výboru, nielen opozičných, ale aj koaličných, som ma dojem, že by to mohlo mať šancu, že ak už má byť niečo takéto schválené, tak postupovať formou sankcií cez priestupkový zákon je primeranejšie, ako postupovať formou trestnoprávnych sankcií a teda vystavovať lekárov možnosti trestného stíhania aj za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím najmä poslancov SMER-u, aby sa utíšili a nechali dokončiť vystupujúceho príspevok.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No a tá posledná vec. Čiže z tohoto som sklamaný a teda dúfal som, že ten najproblematickejší bod sa podarí z toho zákona, alebo návrhu zákona vypustiť.
No a potom je tu otázka súdneho prieskumu, na ktorú som upozorňoval aj vo svojom vystúpení v rozprave v prvom čítaní, hovoril som o nej aj na ústavnoprávnom výbore. Zástupca ministerstva zdravotníctva uznal, že bolo by to možné, možno dobré, keby to bolo riešené. Hovoril, že podľa jeho názoru je to v poriadku aj takto, ako je to navrhnuté, aby som zase nedezinterpretoval to, čo hovoril, ale uznal, že súdna kontrola v takejto situácii by bola vhodná, že aj nad tým uvažovali, ale nepodarilo sa im nájsť formu a teda vhodnú formu, akým spôsobom podrobiť uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie súdnej kontrole. Keby sme o tom rozhodovali o dva dni alebo rozhodovali by sme budúci týždeň, tak nepochybujem o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedla súdna kontrola, by sa nájsť podarilo, ale v situácii, keď rozhodujeme z hodiny na hodinu, keď zákon je odhlasovaný v prvom čítaní o jedenástej, alebo po jedenástej a o pätnástej začína, začína rokovania v druhom čítaní v pléne, tak nie je priestor na nejaké, na nejaké pozmeňujúce návrhy teda vymyslieť úplne nový inštitút súdnej kontroly a súdneho preskúmania takéhoto uznesenia, ale teda som rád, že na teda zdravotníckom výbore aj pán minister vyjadril sa, že by ministerstvo zdravotníctva nemalo problém s tým, ak by sa do toho doplnila aj súdna kontrola a preskúmanie takýchto rozhodnutí súdom. A teda ak si dobre pamätám, že aj ministerstvo je ochotné že sa na tom podieľať. Samozrejme, že nie v horizonte schválenia tohto zákona, ale smerom do budúcnosti, lebo tak všetci si želáme, aby tento zákon nemusel byť použitý, aby došlo, že dôjde k dohode s odborármi. A ak ten zákon bude existovať aj smerom do budúcnosti, tak je dôležité, aby tam tá možnosť súdnej kontroly bola. Tak budem rád, keď sa k tomu aspoň v záverečnom slove, ak nie v rozprave, potom pán minister tiež nejakým spôsobom vyjadrí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. A pred prázdnou snemovňou si idem zarečniť na tému zákona, ktorým chce vládna koalícia silou presadzovať poslušnosť lekárov, a silou v takom zmysle, že ak lekári neprídu po 1. januári do práce, hrozí im až trest odňatia slobody, teda novelizuje sa Trestný zákon, vzniká nový trestný čin a lekárom, ktorí neprídu po novom roku do práce, hrozí basa.
Už pri skrátenom legislatívnom konaní som povedal, že tento návrh zákona nepodporíme, nesúhlasíme s ním, nemyslíme si, že je správnym riešením používať silu. Sme strana, ktorá rešpektuje hodnoty slobody, a je slobodným právom každého jedného človeka v tejto krajine rozhodnúť sa nepracovať v podmienkach, ktoré mu nevyhovujú, ktoré sa mu nepáčia, s ktorými nesúhlasí, ktoré ho frustrujú. Lekári majú právo odísť z nemocníc, ak to tak cítia, že sa tam necítia dobre. Možno majú mnohí z nich nájdené už alternatívne džoby niekde inde, v ambulantnom sektore, v zahraničí, v iných nemocniciach. Ctíme si, v zákone je napísané, že im hrozí pracovná povinnosť, takže im hrozí tá pracovná povinnosť, závisí od toho, či to bude niekto ochotný rešpektovať, že toto sú nejakí iní ľudia, ktorí dali výpoveď zhodou okolností takisto k 1. januáru alebo k 31. decembru. Možno mnohí chceli odísť do dôchodku k 1. januáru a nebudú môcť, lebo im nebude plynúť výpovedná lehota, lebo keď bude mimoriadna situácia, výpovedné lehoty neplynú. Vláda na to, aby mohla tento zákon naozaj uplatniť, bude musieť tú mimoriadnu situáciu vyhlásiť skôr, ako nastane 1. január, aby mohli neplynúť tie výpovedné lehoty, keďže po 1. januári už tie výpovedné lehoty budú uplynuté a lekári už nebudú zamestnancami tých nemocníc. Opakujem, sme strana, ktorá ctí hodnoty slobody a toto ide v priamom protismere s týmto naším hodnotovým svetom, to je dôvod, pre ktorý naozaj nemôžme tento zákon podporiť.
Je to zákon, ktorý rozvíril hladinu aj verejnej mienky a dostal som niekoľko reakcií, aby som nehlasoval za rukojemnícky zákon. Všetci poslanci sme podľa mňa dostali taký list od pána Visolajského, predsedu Lekárskeho odborového združenia, a nijako, naozaj nijako ma nemôžete upodozrievať z toho, že som nejakým fanúšikom tohto pána alebo Lekárskeho odborového združenia, ale ten človek píše aj zmysluplné veci.
Ruku na srdce, viete odpovedať na otázku, prečo sa pozitívne zmeny v zdravotníctve dejú iba pri lekárskych výpovediach? Ak minister zdravotníctva s drvivou väčšinou našich návrhov súhlasí, prečo s týmito návrhmi neprišla už dávno vláda samotná? Rok tu bola ministerkou vaša kolegyňa, stranícka kolegyňa Zuzana Dolinková, expertka na zdravotníctvo, pred voľbami sme spolu strávili desiatky diskusií, kde hovorila, že vie, čo s tým sektorom treba robiť. Prečo sa tu za posledný mesiac ide rýchlo, rýchlo niečo meniť pozmeňovákmi v druhom čítaní, dnes sme na zdravotníckom výbore ako ani nevedeli, čo ideme vlastne novelizovať, v čom ideme všetkom ustúpiť odborárom, lebo sa to robí na poslednú chvíľu, nesystémovo a pán Visolajský má pravdu.
Prečo sa takéto pozitívne zmeny dejú iba, keď ste pod nátlakom? A pod aký nátlak sa musí vláda, vládna koalícia alebo ministerstvo zdravotníctva dostať na to, aby sa začali robiť aj pozitívne zmeny pre ostatných ľudí v tejto krajine, nielen pre lekárov? Čo musia urobiť pacienti, aby sme sa začali venovať pacientom, aby sme skracovali ich čakacie doby, aby sme zlepšovali dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti, aby sme znižovali poplatky a znižovali finančné zaťaženie týchto ľudí? Čo majú robiť pacienti na to, aby sme začali naozaj budovať zdravotno-sociálnu ochranu? Pretože medzi zdravotníctvom a sociálnymi vecami sme vybudovali nejaký čínsky múr a navzájom tie dva sektory prakticky vôbec nekomunikujú a prehadzujú problémy cez plot, aby z toho bol problém niekoho iného. Čo majú robiť tí pacienti? Čo má urobiť ambulantný sektor na to, aby dostal lepšie finančné ohodnotenie, aby dostal nový katalóg výkonov, ktorý im ministerstvo zdravotníctva dvadsať rokov sľubuje. Ešte raz, dvadsať rokov majú prísľuby. Ak by išli do nejakého typu nátlaku, možno by sa niečo zmenilo a možno by sme rýchlo tuná v nejakom druhom čítaní narýchlo ako na F1-ke, pfú, prijali nejaké zmeny, ktoré by pomohli ambulantnému sektoru. Myslím si, že manažment tohto rokovania s odborármi naozaj nie je dobrý a výsledok je v zásade diskriminačný voči ostatným stakeholderom.
Lekárske odborové združenie, nech dočítam ten list, nebudem ho citovať celý. LOZ vyzýva každého poslanca Národnej rady, aby si uvedomil, že svojou podporou vládneho návrhu novelizácie Zákona o civilnej ochrane sa postaví na stranu oligarchov a proti záujmom slovenských občanov. LOZ bude hlasovanie každého jedného poslanca, teraz sa idem aj na vás pozerať, lebo pán Šaško nie je poslanec, ale vy ste poslanec a od vás očakávam, že budete hlasovať za, LOZ bude hlasovanie každého jedného poslanca široko medializovať, pretože ide o historické hlasovanie, ktoré je o svedomí vás, poslancov, a nie o dodržiavaní straníckych príkazov. Je v rukách každého jedného z vás, či ste pripravení niesť dlhé desaťročia čiernu škvrnu a hanbu, ktorá na vás po tomto hlasovaní nezmazateľne zostane. Počuli ste slovo pána Visolajského.
Mám ešte jeden text, ktorý mi zaslalo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, čiže to už nie je také združenie, ktoré s vami rokuje dňom i nocou a chce nejaké zmeny v zákonoch, to sú iní odborári a odborárky, na ktorých sme tu ani v tých novelách zákonov nejako nemysleli, ani nie sú členmi riadiaceho výboru pre DRG, ani sa nemontujú do nejakých komisií na ministerstve, ani nič špeciálne nežiadajú. Napriek tomu sa na mňa obraca toto odborové združenie, ktoré zastupuje tisícky zdravotníkov, a dovoľuje si ma požiadať, aby som nepodporil návrh zákona, ktorý zavádza nútenú prácu pre lekárov vo výpovedi. Citujem: „Zdravotníctvo dnes stojí na prahu krízy, zdravotníci nemôžu vykonávať svoju prácu pod hrozbou trestov a nátlaku. Takéto opatrenia nevedú k zlepšeniu systému, práve naopak, len zhoršia už aj tak zložitú situáciu v našich nemocniciach. Ak bude prijatý tento návrh zákon, mladí absolventi nebudú mať motiváciu nastúpiť do zdravotníctva, pretože nikto nechce pracovať v prostredí, kde je rešpekt nahradený strachom a kde hrozia sankcie za vlastný postoj. Tento návrh zákona je dýkou do chrbta všetkým, ktorí sa dennodenne starajú o zdravie a životy ľudí. Namiesto podpory a hľadania systémových riešení, ktoré by mohli stabilizovať zdravotníctvo, sa zavádzajú represívne opatrenia. Prosíme vás, aby ste si uvedomili dôsledky tohto rozhodnutia."
Píše Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, a prečo to píšu, pretože návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, sa netýka len lekárov. Neviem, či ste si to naozaj, kolegovia a kolegyne, všimli, ale toto je zákon, ktorý sa týka sestier, pôrodných asistentiek, praktických sestier, sanitárov, rádiologických technikov, mnohých povolaní, ktoré môžu dostať pracovnú povinnosť, nielen lekári. A čo vám spravili tie sestry, pôrodné asistentky, praktické sestry, rádiologickí technici, sanitári, čo vám spravili, že ich pod hrozbou basy idete pasovať na panské, aby od 1. januára pracovali. Oni vás nevydierali, oni vám nedali výpovede. Prečo majú dostávať pracovnú povinnosť? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale prečo majú byť, má im byť vyhrážané, ak chcete, pán minister, ak chcete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Szalay, pán poslanec, nedávajte otázky pánovi ministrovi, on vám nemôže odpovedať, to dobre viete, a potom tu vystupujú oni... Ďakujem, ďakujem.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa, nebol to zámer, však my si to vieme vydiskutovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Môže, ale nie vo forme takej, ako sa to deje. Ďakujem.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Áno, áno, áno. Dávate na nás pozor, pán predsedajúci, dobre.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
To mňa upozorňuje pán poslanec Pročko, takže má pravdu aj v tomto prípade, ďakujem.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Kolega Pročko tu momentálne, našťastie, nie je, ale on sa objaví. (Reakcie z pléna.)
Aby som ukončil ten list od sestričiek a pôrodných asistentiek takým zmierlivejším tónom a apelom na vás, kolegyne a kolegovia, advent, ktorý teraz žijeme, je časom nádeje a spolupatričnosti. Myslite na svojich blízkych, z ktorých sa môže stať pacientom ktorýkoľvek člen vašej rodiny, myslite na pacientov, ktorí potrebujú fungujúce zdravotníctvo a oddaných zdravotníkov. Vaše rozhodnutie ovplyvní nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Toto nie je o politických rozhodnutiach či straníckej disciplíne. Toto je o ľudskosti, zodpovednosti a svedomí každého z vás. Veríme, že sa rozhodnete správne a podporíte dialóg, nie nátlak.
A ja sa pridávam k apelu z Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, kolegyne, kolegovia, nepodporte tento návrh zákona, ktorý, aj keď sa to, nejdem ho priamo oslovovať, ale pánovi ministrovi nepáči, keď ho tak zjednodušujem, ale je to tam napísané. Ak lekári neprídu do práce, hrozí im basa. Takto jednoduché a prosté to je. Ideme kriminalizovať lekárov za to, že si dovolili vyjadriť nesúhlas a frustráciu s tým, ako vyzerá slovenské zdravotníctvo, a urobilo to preto, lebo vláda jednostranne porušila memorandum uzatvorené s odborármi. Opakujme. Vláda jednostranne porušila memorandum uzatvorené s odborármi v roku 2022. Toto sa v športe nazýva nevynútená chyba. Toto sme tu nemuseli mať. Toto je chyba, ktorú urobila vláda, keď zahrala loptičku konsolidácie tak, ako ju zahrala. Je to nevynútená chyba, za ktorú však pykajú slovenskí pacienti, slovenskí zdravotníci, slovenskí daňoví poplatníci. Preto sme tu.
Nemyslím si, že násilím dokážeme lekárov prinútiť, aby chceli chodiť do práce, alebo aby chodili do práce, aby chceli robiť svoju robotu s nadšením, nemyslím si, že to pomôže. Mojou výzvou je, rokujte, rokujte, rokujte a, pre Boha živého, nabudúce sa už nepúšťajte na dobrodružstvo myslenia, že skúsime porušiť nejaké memorandum, možno si to niekto nevšimne. Lekárske odborové združenie si veľmi pozorne všíma, čo sa v zdravotníctve deje a naozaj na to netreba byť nositeľ Nobelovej ceny, už to urobili dvakrát, už ste sa mohli poučiť, napriek tomu ste sa nepoučili na cudzích chybách, tak sa teraz učíme všetci na chybách vašich.
Takže nehlasovať za tento zákon považujem za absolútne najsprávnejšie riešenie, vyzývam k tomu teda aj kolegov z koalície, nerobte to, nehlasujte za tento zákon a dám vám ešte možnosť, ako z toho vycúvať, teda chcel by som navrhnúť, aby sme podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, konkrétne ide o písm. b), čiže 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona. Dovoľujem si navrhnúť tomuto ctenému parlamentu, aby sme nepokračovali v návrhu rokovania a v prípade, že sa snemovňa nestotožní s týmto mojim návrhom podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, tak navrhujem, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku navrhli vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
Tieto dve možnosti nám umožnia možno preklenúť tento adventný čas bez rukojemníckeho zákona, tá situácia sa, dúfam, dovtedy vyrieši pokojným rokovaním medzi vládou a odborármi a možno sa v januári alebo februári ukáže, že takýto zákon ani nepotrebujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja som sa vo svojom vystúpení snažil vyhnúť tomu, aby som išiel do nejakého politického rozmeru a hľadania vinníka toho, kto je zodpovedný za súčasný stav. To sú tiež legitímne témy. Ani som neriešil, ako je to s plnením dohodnutých vecí, ani som neriešil, že koľko to bude stáť a že či naozaj stojí za to kvôli tým, z hľadiska štátneho rozpočtu som presvedčený, že zanedbateľným prostriedkom ísť do takého konfliktu a riskovať, že nejakú dobu nebude poskytovaná zdravotná starostlivosť, alebo dôjde k jej výraznému obmedzeniu, alebo naopak budú použité donucovacie prostriedky voči lekárom a ten konflikt bude ešte eskalovať.
Ja som sa snažil hovoriť o právnom aspekte celej veci, upozornil som na problémy, ktoré tam vidím, upozornil som na argumenty, ktoré nesedia a ktoré sa zo strany či už pána ministra alebo zástancov tohto riešenia používajú, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a teda očakávam, že teda buď bude nejaká reakcia a pán minister vysvetlí, že v čom nesedí tá moja argumentácia, alebo potom že prestane používať tie argumenty, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
A tá zásadná otázka je, ako je to s tým súdnym prieskumom. Lebo ak neexistuje možnosť súdneho prieskumu a zároveň sa tu vytvára nová možnosť obmedzenia práv a de facto povinnej práce, aj keď nebude mať tú podobu a nebude mať všetky tie parametre povinnej práce, tak je potrebné, aby existovala možnosť kontroly toho rozhodnutia a súdneho prieskumu. Je tam, alebo nie je tam? Je ju tam možné doplniť?

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za upozornenie na viaceré nedostatky a nejasnosti ohľadom tejto právnej úpravy, a treba si naozaj to povedať v celom kontexte, prečo sme sa dostali sem. A nedá sa na to nijak odpovedať ako tak, že keď jednoducho nie je zdravotníctvo premiérskou témou a súčasne prichádza vláda, aby narýchlo sme zmenili podmienky pre mimoriadnu situáciu s mimoriadnymi opatreniami, s novými trestnými činmi, tak niekde je naozaj vážny problém.
A na jednej strane tu pán minister nastúpil s tým, že toto on zvládne a práve pre túto situáciu vlastne odišla ministerka zdravotníctva, alebo odstúpila, tak je zjavné, že proste vláda toto nezvláda. A je naozaj veľký problém, že teraz narýchlo tu máme prijímať právnu úpravu, o ktorej ani vlastne nie je zrejmé, že či tu existujú kontrolné mechanizmy v prípade, že vlastne bude zneužívaný ten priestor, ktorý takto narýchlo táto vláda vytvára. Či vôbec presne aj tá ochrana na tom Ústavnom súde, či vôbec takýto priestor tu je, alebo ako sa chrániť, keď bude nadužívaný tento priestor. A najmä vláda tomu mohla jednoznačne zabrániť, že toto jednoducho v tomto kontexte je tak hanebné a nedá sa naozaj ospravedlniť, že vláda si nenašla čas včas sa so zdravotníkmi dohodnúť, ale prichádza sem do parlamentu, aby my sme narýchlo prijali opatrenia, o ktorých nikto presne nevie, aké budú mať právne dôsledky, ako sa môžeme voči nim brániť, že toto sa jednoducho nedá ospravedlniť a aj ukazuje to neschopnosť proste vládnutia tejto koalície. Žiadny pokoj, žiadna stabilita, chaos, politika plná agresie, pomsty. Toto ste nám priniesli.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to zaujíma. Je tu pán minister, ktorému sa teda chcem prihovoriť, lebo mám viacero otázok na ten zákon a aj viacero upresnení jeho, jeho včerajších vyjadrení, ktoré sa týkali obsahu zákona, o ktorých sme hovorili v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Je tu pán predseda výboru Baláž, takže myslím, že sú tu ľudia, ktorí by mi mohli dať odpovede na tie otázky, ktoré položím.
Časť nich som už či už vo faktických, alebo vo vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu prezentoval, pretože to súviselo aj s tým, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale týkajú sa, samozrejme, obsahu. Takže či to navrhované riešenie nie núdzovým stavom, ale mimoriadnou situáciou je nijako lepšie ako to, ktoré by vláda mohla použiť v prípade, že by postupovala cez to riešenie, ktoré už dnes má k dispozícii, a teda núdzový stav, ktoré toto riešenie bolo v minulosti využité. Akceptujem, že teda nie je to plán A, je to plán B pre prípad, že rokovania neskončia dohodou. Otázne je, či ten plán B už dnes neexistuje podľa súčasného právneho, právneho stavu. A budem svoje vystúpenie štruktúrovať podľa tých dôvodov, ktoré som zachytil aj vo vystúpení pána ministra.
A teda prvá otázka je, že či to je alebo nie je kriminalizácia. Pán minister povedal a povedal to opakovane, že to v žiadnom prípade nie je žiadna kriminalizácia. No ale kriminalizácia to evidentne je. Zavádza sa sankcia, zavádza sa trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia dnes existuje vo vzťahu k porušeniu povinnosti počas núdzového stavu alebo, alebo výnimočného stavu, ale nie vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie.
Čiže zavádzajú sa dva nové trestné činy – porušovanie povinností za mimoriadnej situácie a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Čiže kriminalizácia to evidentne je. Miernejšia ako pri porušení povinností za krízovej situácie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie, ktorú už dnes pozná Trestný zákon. Ale vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie má byť takéto porušenie posudzované ako trestný čin. Čiže je to kriminalizácia. Napokon ten zákon sa síce volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale článok 1 je novela Trestného zákona. Čiže ten zákon sa kľudne mohol volať zákon, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keby nebola ambícia nazvať ho takto, takto honosne vzhľadom na to, čo všetko rieši. Ale toto, myslím, že je úplne mimo, mimo diskusie, že či je alebo nie je to kriminalizácia. Je to kriminalizácia chovania tých, alebo konania lekárov, ktorí v mimoriadnej situácii odmietnu splniť tie povinnosti, ktoré im z mimoriadnej situácie budú vyplývať.
Zaznel tu argument, zachytil som ho aj od pána ministra a veľmi otvorene ho povedal teda pán Raši v diskusii Na telo, že veď predsa musí byť sankcionované, ak niekto spôsobí takým konaním smrť alebo vážne poškodenie zdravia. No a tento argument tiež nesedí, pretože je sankcionované už samotné konanie. Ten trestný čin, jeho základná skutková podstata, kde je trestná sadzba do jedného roka, tam stačí už samotné porušenie bez akýchkoľvek následkov. Tie trestné činy sú podobné, ale teda navrhovaný trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie, ods. 1 hovorí: „Kto za mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci alebo povinnosť vyplývajúcu zo zákona na ochranu života a zdravia osôb a na ochranu majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Čiže základná skutková podstata tohto trestného činu je, že je trestné odmietnutie vykonať povinnosť alebo nevykonanie povinnosti. Čiže nie je pravda, že to musí byť spojené s nejakým následkom. O tom hovorí potom až ods. 2, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, uvedený v ods. 1, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo závažnejším spôsobom konania.
Čiže ešte raz. Nesedí argument, že tá sankcia je len v prípade, že sa spôsobí nejaký ťažší následok v prípade ťažkej ujmy na zdraví alebo, alebo smrti. Tu je kvalifikovaná podstata toho trestného činu. Tam sa to posudzuje prísnejšie, ale trestné bude už samotné odopretie povinnosti. A navyše sa doplnia, že, v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že ak spáchajú takýto trestný čin počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, tak sa prestanú považovať za bezúhonných a je to dôvod na zrušenie registrácie, teda prídu o licenciu. Toto nie je síce kriminalizácia, ale je to svojím spôsobom ešte prísnejší postih vo vzťahu k tým lekárom, lebo to má pre nich dlhodobejšie a vážne následky, ak by odmietli splniť tú povinnosť.
No, teraz sa vrátim k tomu, o čom som hovoril včera. Opäť aj zo strany pána ministra, aj zo strany iných obhajcov tohto riešenia zaznieva, že nemôže byť núdzový stav, alebo núdzový stav je horšie riešenie, lebo núdzový stav znamená prísnejšie tresty pre všetkých, že napríklad niekoho zrazíte a spôsobíte mu nejakú ťažkú ujmu na zdraví, tak budete mať dvojnásobný trest. Zopakujem, niektoré trestné činy, nie všetky, sa posudzujú prísnejšie, ak sú spáchané za krízovej situácie a medzi krízové situácie patrí aj núdzový stav. Takže tam je prísnejší trest v takejto situácii, ale od minulého volebného obdobia, keďže dlhšie bol, trval núdzový stav, sa to zmenilo a teda § 134 ods. 2 Trestného zákona vymedzuje krízovú situáciu ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojnu, ale ods. 3 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie ods. 2 pís. a) a b), teda núdzový stav a výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže ani tento argument nesedí. Bežný trestný čin, ktorý nemá nijakú súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, sa neposudzuje prísnejšie ani počas núdzového stavu. Musí tam byť súvislosť s núdzovým stavom. Opakujem, že ublíženie na zdraví, že niekto zbije lekára, aby bolo ešte menej lekárov, keď je núdzový stav v dôsledku nedostatku zdravotného personálu, ale inak veľmi si neviem predstaviť, aká súvislosť by sa tam našla.
A pán minister včera argumentoval tým, že mimoriadna situácia je decentralizované riešenie, zavádza sa na konkrétny región, na konkrétnu situáciu. To sedí, ale rovnako je pravda, že aj núdzový stav, ktorý sa tu má nahradiť mimoriadnou situáciou, možno vyhlásiť na obmedzené územie. Vyplýva to z čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu poslednej vety, ktorá hovorí o tom, že: „Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky." Môže, nemusí. V roku 2011 sa týkal len 16 konkrétnych nemocníc a následne sa pracovná povinnosť stanovila len na konkrétnych lekárov, bez ktorých by systém skolaboval. Čiže nie je pravda, že musí to byť na celom území, aj núdzový stav môže byť iba na niektorých územiach v niektorých regiónoch. A núdzový stav sám osebe neznamená, že sa príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné v núdzovom stave prijať, a že budú uložené všetky povinnosti, ktoré možno v núdzovom stave prijať. Tie opatrenia a tie povinnosti musia byť primerané situácii. Nesmú byť nadmerné. Mali by byť iba nevyhnutné. V nevyhnutnej miere zasahujúce do práv fyzických osôb a právnických osôb. To, že môžu byť vydané nejaké opatrenia, neznamená, že musia byť vydané, že musia byť vydané všetky a že musia byť v tej najprísnejšej forme, ktorú teoreticky ústavný zákon pripúšťa.
Ďalší argument, ktorý tu povedal pán minister, a opakovane, že v núdzovom stave je povinná práca a neplatí Zákonník práce, že výška mzdy, nadčasy, nemali by garantované pracovné miesto, mohli by byť vyslaní do iného miesta výkonu práce, lekári, právo na oddych, na dovolenku, vzdelávanie, školenia a tak ďalej. Skutočnosť je však taká, že aj v núdzovom stave platí Zákonník práce vo vzťahu napríklad k odmeňovaniu, čo vyplýva z § 27 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, ktorý uvádza, že, ktorý sa týka odmeňovania za pracovnú povinnosť a hovorí, že: „Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke." Čiže Zákonník práce je tam jeden z tých osobitných predpisov, ktoré sú uvedené priamo v poznámke pod čiarou. A teda Zákonník práce sa vzťahuje s týmito dvoma výnimkami. Maximálna dĺžka pracovného času, ale to, myslím, že vo vzťahu k lekárom nie je nejaké závažné ustanovenie, lebo lekári aj mimo núdzového stavu a mimoriadnej situácie tú dĺžku pracovného času majú úplne inú ako bežní zamestnanci. A teda áno, ustanovenia o dovolenke sa nemusia v rámci povinnej práce uplatňovať, čo neznamená, že sa nemôžu uplatňovať. Nie je na to nárok, ale nie je pravda, že neplatí Zákonník práce. Platí Zákonník práce s týmito výnimkami. A mimochodom zákon o hospodárskej mobilizácii hovorí, alebo definuje pracovnú povinnosť ako povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie.
Čiže v núdzovom stave povinná práca je predovšetkým povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. To, čo sa navrhuje, aby bolo možné v mimoriadnej situácii, je takisto povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. Je to urobené inou formou, tuto sa to nazýva povinná práca. To, čo navrhuje vláda, je, že iba sa zastaví plynutie výpovednej doby a teda nemôžu podať výpoveď, ale obsah toho je v podstate zhodný. Aj v jednom prípade zamestnanec je povinný zotrvať v zamestnaní, lebo mu to je uložené ako pracovná povinnosť a aj v druhom prípade bude povinný zotrvať v zamestnaní, lebo bude mimoriadna situácia, počas mimoriadnej situácie tá výpoveď nenadobudne platnosť. Čiže iná je len forma. Samozrejme, že tá pracovná povinnosť potom umožňuje potom aj viac, umiestniť ho na iné miesto, ale prečo by sa to robilo? Veď sa má riešiť nedostatok lekárov, ktorý môže byť spôsobený tými výpoveďami, tak v podstate tou mimoriadnou situáciou sa im nariadi, že zostanete na tých miestach, kde ste, nemôžete dať výpoveď. A rovnako ak by sa použilo riešenie cez núdzový stav, tak to neznamená, že ich je potrebné posielať na druhý koniec republiky. To možno bude ten plán C, o ktorom pán minister hovorí, že ho pripravujú, Že keď to nebude stačiť, mimoriadna situácia, tak príde niečo iné, možno príde núdzový stav. Ale samé osebe to neznamená, aj riešenie v rámci núdzového stavu môže byť mierne, lebo ak je to dostačujúce na dosiahnutie toho sledovaného cieľa, tak môže byť mierne. Môže spočívať pracovná povinnosť iba v tom, že sa lekárom povie, že nemôžu dať výpoveď. Čiže opäť núdzový stav a povinná práca, je možnosť v núdzovom stave dať toho zamestnanca inde, ale nemusí to tak byť. Aj núdzový stav môže byť taký tvrdý, ako je navrhované pre mimoriadnu situáciu.
No, a zásadný problém s mimoriadnou situáciou je, že podľa mojich vedomostí, a teda budem rád, keď mi to pán minister nejako vysvetlí, v súčasnosti mi nie je známe, že by existovala možnosť súdneho prieskumu mimoriadnej situácie. Ako upozornila včera Slávka Henčeková, právnička poslaneckého klubu SaS, existuje pochybnosť, či je uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie preskúmateľné súdom. Lebo vyhlásenie núdzového stavu je preskúmateľné súdom. Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Explicitné ustanovenie v ústave, že možno preskúmať rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, a teraz nehovorím o jednotlivých opatreniach, ktoré teoreticky môžu napadnúť tie dotknuté fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa to týka nejakou individuálnou správnou žalobou v rámci správneho súdnictva, alebo ústavnou sťažnosťou, hovorím o preskúmaní celého vyhlásenia núdzového stavu, kde môže dať v zmysle zákona o ústavnom súde najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda alebo generálny prokurátor podnet, aby Ústavný súd rozhodol, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
Ako je to v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie? Kompetenčný zákon v § 1aa uvádza, že: „Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. Uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Tak sa pýtam, aký osobitný predpis stanovuje v tomto prípade inak? Aký osobitný predpis stanovuje, že je možné preskúmať uznesenie vlády? Lebo tak sa vyhlasuje mimoriadna situácia, uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie. Čiže toto podľa môjho názoru je problém a teda tú situáciu, ktorá hrozí, ak by nadobudli výpovede lekárov platnosť, ste mohli riešiť núdzovým stavom. Rozumiem, že sa vám do núdzového stavu nechce, lebo však strany vládnej koalície počas svojho pobytu v opozícii dosť brojili proti núdzovému stavu, huckali ľudí proti núdzovému, hoci to zodpovedalo, teda existencia núdzového stavu situácii, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Teraz sa bojíte, že sa to môže obrátiť proti vám. Že by ste tiež museli siahnuť po núdzovom stave a tvárite sa, že riešenie cez mimoriadnu situáciu bude mäkšie, bude menej zasahujúce do práv, ale tá forma, ktorú navrhujete, je veľmi podobná tomu riešeniu, ktoré by bolo cez núdzový stav, a navyše obchádza možnosť súdneho prieskumu. Čiže z tohto hľadiska je v tejto podobe ešte horšie ako ísť cez núdzový... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)